{"guid": "e3bd2447-1fec-4b26-9865-86883e2a177d:b504b0d5-37f9-4758-bcf7-8feb3ee1b1e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200237.1", "spisova_znacka": "4Sžo/60/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/60/2016 z 6. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. júna 2017, sp. zn. 4Sžo/60/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200237.1", "identifikacne_cislo": "1015200237", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2017-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/131/#paragraf-72a.odsek-108", "nazov": "§ 72a ods. 108 zákona č. 131/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/#paragraf-72a.odsek-108", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/131-2002/paragraf-72a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/131", "nazov": "zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/131-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/131#paragraf-72a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b504b0d5-37f9-4758-bcf7-8feb3ee1b1e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200237.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200237.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200237.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/60/2016\n1015200237\n06. 06. 2017\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2017:1015200237.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: Z., právne\nzastúpený: JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, proti žalovanej:\nUniverzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, P.O.Box 440, Bratislava, právne zastúpená\nJUDr. Jánom Benčurom, advokátom, Záhradnícka 41, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. OŠV 162/2015 D IV/7 zo dňa 15. januára 2015, konajúc o odvolaní sa žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/34/2015-82 zo dňa 8. septembra 2015, v spojitosti s\nopravným uznesením č. k. 5S/34/2015-92 zo dňa 22. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/34/2015-82 zo dňa 8.\nseptembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/34/2015-92 zo dňa 22. januára 2016 p o\ntvrdzuje.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 151,58 €, na účet\nprávneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Cíbika, advokáta, Bratislava, do 30 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa\n15.01.2015 č. OŠV 162/2015 D IV/7 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n1.2 Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nebolo\npodložené dostatočne zisteným skutkovým stavom veci, zároveň mal súd za to, že bol ako dôkaz\npoužitý záznam e-mailovej komunikácie študenta, ktorý neexistuje, pričom sa súd stotožnil s názorom\nžalobcu, že je neprípustne, aby disciplinárna komisia buď sama umelo alebo úmyselne vytvárala\nsituáciu, ktorej účelom bolo prostredníctvom fiktívneho študenta (ako provokatéra) vytvoriť predpoklady\nna vyprovokovanie iného subjektu - žalobcu, pričom z odôvodnenia rozhodnutí oboch stupňov správnych\norgánov nie je zrejmé, ako je možné, že súčasťou spisu je komunikácia študenta, ktorý neexistuje.\n1.3 Krajský súd mal za to, že správne orgány porušili ust. § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,\nsprávny poriadok (ďalej len „správny poriadok\"), a to tým, že nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia.\nZa nedostatok vydaných disciplinárnych rozhodnutí súd považoval aj skutočnosť, že disciplinárne orgány\nsa nevysporiadali s dovtedajším správaním žalobcu aj jeho študijnými výsledkami.\n\n1.4 Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov a preto v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej č. OŠV 162/2015\nDIV/7 zo dňa 15.01.2015 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n2.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby Najvyšší\nsúd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S 34/2015-82 zo dňa 08.09.2015 zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.\n2.2 V dôvodoch odvolania žalovaná uvádza, že sa nestotožňuje a nesúhlasí s právnym názorom\nkrajského súdu ohľadom nesplnenia povinnosti v zmysle zákona č. 71/1967 Zb., pričom argumentuje\nnajmä tým, že na konanie podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách o\nvylúčení zo štúdia sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o správnom konaní. A teda rozhodnutie\nžalovaného nevyžadovalo splnenie formálnych a obsahových náležitostí v zmysle § 46 a § 47 Správneho\nporiadku.\n2.3 Podľa žalovanej neobstojí ani námietka o nedostatočnom skutkovom vymedzení postihovaného\nkonania, ktoré bolo definované miestom, časom i spôsobom jeho spáchania. Žalobca bol vylúčený zo\nštúdia za disciplinárny priestupok, ktorého sa mal dopustiť v období najmenej október až november\n2014 tým, že v rámci podnikateľskej činnosti ponúkal vypracovanie skúšok. V mailovej komunikácií s\nfiktívnym študentom K. S. v dňoch 19. až 23. októbra 2014 upresnil spôsob realizácie služby: záujemca\nzašle zadanie priamo zo skúšky, následne mu zašlú obratom postupne riešené príklady tak, aby ich\nzáujemca stihol odpísať - platba za služby - prebieha v dvoch častiach - 1 pred a 1 po vypracovaní\nskúšky. Priestupok nebol spáchaný uskutočnením predmetnej e-mailovej komunikácie, ale neetickou\nponukou na vypracovanie skúšok.\n2.4 Podľa žalovanej komunikácia s fiktívnym študentom slúžila len ako dokumentácia reálnosti ponuky\na tvorila podklad pre záver disciplinárnych orgánov. Naviac, aj keď žalobca nedal predchádzajúci súhlas\nna použitie takto získaného dôkazu, urobil tak v druhostupňovom konaní, keď ho pripojil k žiadosti o\npreskúmanie prvostupňového rozhodnutia.\n2.5 Žalovaná tvrdí, že síce disciplinárny poriadok UK obsahuje demonštratívny výpočet skutkových\npodstát disciplinárnych priestupkov študentov, avšak jednou z explicitne upravených je konanie v\nrozpore s dobrými mravmi v súvislosti s plnením študijných povinností. Článok 4 ods. 5 písm. e/\nDisciplinárneho poriadku uvádza príklady konania študenta, ktoré sa priečia dobrým mravom a považujú\nsa za disciplinárny priestupok. Výslovne stanovuje, že konaním v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti\ns plnením študijných povinností je akákoľvek forma odpisovania alebo nedovolenej spolupráce alebo\nnapovedania v priebehu písomného alebo ústneho overovania vedomostí študentov.\n2.6 Žalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca svoje konanie, ani vo svojom písomnom\nstanovisku zo dňa 12.11.2014, nepoprel, ale naopak priznal ho. Tvrdenia o tom, že disciplinárna komisia\nsama a umelo vytvárala situáciu, ktorej účelom bolo vyprovokovanie iného subjektu je zavádzajúce a\nnemá oporu v zistenom skutkovom stave. Disciplinárna komisia začala vo veci konať až na základe\npodnetu, následne bol žalobca vyzvaný na zaslanie písomného stanoviska a bola zvolaná disciplinárna\nkomisia fakulty.\n2.7 Žalobca sa podľa žalovanej dopustil konania, ktoré je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so\nsľubom, ktorý vyjadril pri bakalárskej promócii, že hodnosť bakalára zachová bezúhonnú a nedotknutú,\nže si bude ctiť pravdu a spravodlivosť, riadiť sa svedomím a pocitom zodpovednosti. Závažnosť a dosah\nsprávania žalobcu ohrozuje dobré meno žalovaného tým, že má potenciál vážne spochybniť vysoké\nnároky kladené na prípravu študentov, odbornú a morálnu kvalitu jej absolventov, ako aj autoritu a\nvážnosť vysokoškolských pedagógov.\n2.8 Napadnuté rozhodnutie sa opiera o zákonným spôsobom získané dôkazy a dáva síce stručnú, ale\npre potreby súdneho prieskumu dostatočnú odpoveď na všetky relevantné námietky žalobcu uvedené\n\nv žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaná žiada\nnapadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.\n3.\n3.1 Podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.02.2016 sa k odvolaniu vyjadril žalobca, pričom\nskonštatoval, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a zákonný.\n3.2 Žalobca sa nestotožňuje so záverom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie bolo jasné a\nzrozumiteľné. Nielen výrok napadnutého rozhodnutia, ale ani odôvodnenie rozhodnutia o uložení\nsankcie neobsahujú dostatočné vymedzenie skutku a ani neuvádzajú, ktorý konkrétny všeobecne\nzáväzný právny predpis alebo vnútorný predpis žalovanej alebo jej súčasti bol porušený.\n3.3 Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť zrejmé akým konaním\n(skutkom), ktorý musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným konaním (skutkom),\nmal byť porušený všeobecne záväzný právny predpis, vnútorný predpis žalovanej alebo jej súčasti,\nalebo verejného poriadku. V tomto smere žalobca upozorňuje, že v rozhodnutí správneho orgánu\ndruhého stupňa sa vo výrokovej časti v skutkovej vete, oproti prvostupňovému rozhodnutiu, už nachádza\nuvedenie konkrétneho priestupku (podľa čl. 4 bod 5 písm. e/ Disciplinárneho poriadku), pričom nie\nje zrejmé, na základe čoho túto časť druhostupňový orgán doplnil - ak by dopĺňal prvostupňové\nrozhodnutie, musel by ho zrušiť a sám rozhodnúť, čo neurobil. Nie je zrejmé, za ktorý konkrétny\npriestupok mal byť žalobca vylúčený zo štúdia.\n3.4 Žalobca zároveň upozorňuje na svoje vyjadrenie z 12.11.2014, ako aj na skutočnosť, že\npredmetnú „službu\" neposkytol, čo „fiktívnemu\" študentovi aj oznámil, za týmto účelom priložil kompletnú\nemailovú komunikáciu s tzv. K. S. v rámci žiadosti o preskúmanie rozhodnutia, ktorú však považoval\ndruhostupňový správny orgán za bezpredmetnú. Uvedené žalobca zasielal za účelom náležitého\nobjasnenia situácie z jeho strany, napriek tomu, že ide o nezákonne získaný dôkaz, na ktorý\nnebolo možné pri rozhodovaní prihliadať. Zároveň v konaní o disciplinárnom priestupku nebolo nikdy\nzohľadnené, že ku skutku „ovplyvňovanie počas skúšky\" nikdy nedošlo. Naviac k nepovolenej pomoci\npočas skúšky „online\" ani nemohlo dôjsť, keďže používanie mobilného telefónu počas skúšok je\nzakázané. Taktiež obdobie, ktoré bolo označené správnym orgánom, teda čas „najmenej od októbra až\ndo novembra 2014\", nie je skúškovým obdobím, a teda má žalobca za to, že k skutku nemohlo dôjsť.\n3.5 Žalobca sa ďalej domnieva, že je neprípustné, aby disciplinárna komisia buď sama umelo a úmyselne\nvytvárala situáciu, ktorej účelom bolo prostredníctvom fiktívneho študenta vytvoriť predpoklady na\nvyprovokovanie iného subjektu (ktorý podlieha disciplinárnej právomoci komisie) k nejakému konaniu,\nrovnako nie je možné používať v tomto konaní fiktívnu osobu ako agenta provokatéra. Preto je podstatné,\nže na nezákonne získaný dôkaz nemožno prihliadať.\n3.6 Žalobca ďalej uvádza, že mu postupom správnych orgánov bolo odňaté právo relevantne sa\nvyjadriť ku všetkým dôkazom, ako aj skutočnosť, že mu bol uložený ten najprísnejší trest, pričom túto\nskutočnosť neodôvodnili, neprihliadali vôbec na žalobcove doterajšie správanie, študijné výsledky, úplne\nodignorovali ust. čl. 5 bod 2 Disciplinárneho poriadku. Naviac, napriek tomu, že žalobca tieto námietky\nuž uviedol v žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, no tieto ostali bez reakcie zo strany\ndruhostupňového orgánu.\n3.7 Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje napadnuté rozhodnutie za\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov, rozsudok súdu prvého stupňa\nza správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 08.09.2015 sp. zn. 5S 34/2015 ako vecne správny potvrdil. Zároveň žiada o náhradu\ntrov odvolacieho konania vrátane právneho zastúpenia.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vetá\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\n\nrozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené\nnajmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk\n<., rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\n4.2 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n4.3 Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a\npostupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy\na ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu\").\n4.4 Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\n4.5 Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,\nv ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a\npostupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n4.6 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n4.7 Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania\npred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 O.s.p.).\n4.8 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n4.9 Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, disciplinárny priestupok je\nzavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí,\nalebo verejného poriadku.\n4.10 Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi\nniektoré z týchto disciplinárnych opatrní:\na) pokarhanie,\nb) podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude\npodmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené,\nc) vylúčenie zo štúdia.\n4.11 Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. disciplinárny priestupok je premlčaný, ak od jeho\nspáchania uplynul viac ako jeden rok. Premlčacia doba neplynie počas konania o disciplinárnom\npriestupku ani počas prerušenia štúdia.\n4.12 Podľa § 72 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. disciplinárne opatrenia podľa ods. 2 ukladá\nrektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá\ndisciplinárneho opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než\nnavrhla disciplinárna komisia.\n4.13 Podľa § 72 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou\nkomisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho\nospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.\n\n4.14 Podľa § 72 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí\nbyť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie;\nštudentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\ndo ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť\na rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie\ndekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej\nsúčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať\nrozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.\n4.15 Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, na rozhodovanie podľa tohto\nzákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem\na) rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a,\nb) rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47,\nc) rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a,\nd) rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96,\ne) rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní.\n4.16 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR zistil skutkový stav,\nz ktorého vyplýva, že žalobca ako konateľ firmy Cielene, spol. s r.o. ponúkal na webovej stránke\n<http://www.cielene.sk/matematika-vysoka-skola> vypracovanie zadaní a domácich úloh, doučovanie\nna zápočty a skúšky, ako aj vypracovanie skúšok. Zároveň prostredníctvom e-mailovej komunikácie\nso študentom označeným ako „K. S.\" bola zo strany predmetnej firmy spresnená realizácia a platba\nohľadom služby vypracovania skúšky, a to tak, že záujemca zašle zadanie priamo zo skúšky, následne\nmu zašlú obratom postupne riešenia tak, aby ich bolo možné odpísať, pričom platba prebehne v dvoch\nčastiach, a to 1 pred a 1 po vypracovaní skúšky. V tejto súvislosti prebehlo disciplinárne konanie,\nktoré začalo na podklade podnetu, a to doručenej predmetnej e-mailovej komunikácie, k čomu sa v\nadministratívnom spise nachádza čestné vyhlásenie pani Z.. C. K. z dňa 04.11.2014, ktorá predmetnú\ne-mailovú komunikáciu postúpila prodekanke doc. RNDr. D. S., CSc.\n.4.17 Vo vzťahu k argumentom odvolateľa - žalovaného, Najvyšší súd SR udáva, že súhlasí s jeho\nnázorom ohľadom skutočnosti, že na konanie podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z. z.\no vysokých školách o vylúčení zo štúdia sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona - zákona č.\n71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pričom disciplinárny priestupok študenta je upravený\nv § 72 predmetného zákona.\n4.18 Pokiaľ ide o otázku použiteľnosti e-mailovej komunikácie, ktorá slúžila ako podklad pre\nzačatie disciplinárneho konania a bola sprístupnená správnemu orgánu, odvolací súd z pripojeného\nadministratívneho spisu zistil, že túto priamo poskytol študent, ktorý nechcel byť menovaný, ako o tom\nsvedčí zápis - čestné prehlásenie pani Z. zo dňa 04.11.2014, zároveň odvolací súd podotýka, že samotný\nžalobca poskytol kópiu tejto komunikácie vo svoje žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia\nzo dňa 15.12.2014.\n4.19 Pokiaľ ide o otázku použiteľnosti predmetnej e-mailovej komunikácie ako dôkazného prostriedku,\nodvolací súd ponajprv poukazuje na skutočnosť, že predmetná komunikácia slúžila ako podnet,\nna podklade ktorého sa disciplinárne konanie začalo. Žalovaná pri posudzovaní konania žalobcu\nohľadom jeho ponuky vypracovania zadaní a domácich úloh, doučovania na zápočty a skúšky, ako aj\nvypracovania skúšok vychádzala nielen z e-mailovej komunikácie, ale aj zo samotnej ponuky zverejnenej\nna webovej stránke a priamo z vyjadrení žalobcu, ktorý tento svoj skutok nielenže nepoprel, ale naviac\naj oľutoval. Zároveň má pravdu žalovaná, ktorá uvádza, že žalobca sám a dobrovoľne e-mailovú\nkomunikáciu predložil vo svojej žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia. Naviac odvolací\nsúd upozorňuje, že predmetná komunikácia sa neodohrala medzi žalovanou a žalobcom, ale medzi\nžalobcom a inou osobou - študentom (bez ohľadu na to, či vystupovala v tejto komunikácií pod svojím\npravým menom alebo skrytou identitou) a táto osoba zrejme predmetnú komunikáciu sama žalobkyni\npredložila, aj keď samotné čestné vyhlásenie pani Z. toto len naznačuje, ale nepreukazuje. Pre účely\nnášho skúmania postačuje, že z daného jednoznačne vyplýva, že komunikácia prebiehala medzi\nsúkromnými osobami a nie medzi žalovanou ako verejnoprávnou inštitúciou, či disciplinárnou komisiou\n- ako sa to svojim vyjadreniami snažil navodiť žalobca (pozri bod 3.5).\n\n4.20 Odvolací súd podotýka, že záznam o korešpondencii medzi súkromnými osobami, zabezpečený\njednou z komunikujúcich osôb i bez výslovného súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby, môže byť\nv trestnom konaní použitý ako dôkazný prostriedok na dokumentovanie a preukázanie porušenia\nustanovení Trestného zákona. Vychádzajúc z analógie v oblasti správneho trestania a trestného\nkonania je potrebné v našom prípade konštatovať, že nakoľko má každý právo zaznamenávať svoju\nvlastnú komunikáciu (osobitne v prípadoch komunikácie prostredníctvom internetu, kde sa táto ukladá\nautomaticky), žalovaný tým, že komunikoval s iným študentom - K. S., ako záujemcom o spornú\nslužbu - konal tak so všeobecnou znalosťou, že táto komunikácia môže byť zaznamenávaná, a teda\nk tomu konkludentne privolil (§ 35 Občianskeho zákonníka). Použitie e-mailovej komunikácie v tomto\nprípade malo za úlohu dokresliť závažnosť konania žalobcu a jeho zámer svoju nedovolenú ponuku\nna vypracovanie skúšok realizovať. Neslúžila primárne ako dôkaz toho, že žalobca na webovom\nsídle dané služby za odplatu ponúka, pretože toto bolo zrejmé z danej webovej stránky, a najmä zo\nsamotného vyjadrenia sa žalobcu v priebehu disciplinárneho konania. Odvolací súd tvrdí, že nemohlo\nísť o prostriedok získaný v rozpore so zákonom, či nedovolený dôkazný prostriedok, keďže si každý\nmôže oprávnene zaznamenávať a uchovávať svoju komunikáciu, a teda dôkaz predložený žalobcom\nbol získaný zákonným spôsobom.\n4.21 V danej otázke je dôležité skúmať aj to, či záujem na ochranu súkromia žalobcu je väčší ako záujem\nspoločnosti na spravodlivom postihnutí možného protiprávneho a nemorálneho konania žalobcu. Alebo\nči záujem na ochranu súkromia žalobcu je väčší než záujem žalovanej na ochranu svojho dobrého mena\na povesti ako aj napĺňania jej zákonom stanovených povinností (t.j. výchova odborníkov s najvyšším\nvzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou ako je uvedené\n§ 1 ods. 4 písm. a/ zákona č. 131/2002 Z. z. o Vysokých školách). Tiež je potrebné skúmať otázku, či\npredmetný záznam e-mailovej komunikácie je jediným dôkazným prostriedkom, alebo, či je v zhode s\nďalšími dôkazmi.\n4.22 V tomto smere odvolací súd konštatuje, že presvedčivým dôkazom je samotná výpoveď žalobcu,\nktorý nielenže nepoprel konanie kladené mu za vinu, ale uvedomujúc si závažnosť, ho aj oľutoval.\nSamotná e-mailová komunikácia len dokresľuje spôsob, či formu akou chceli realizovať nedovolenú\npomoc pri skúškach, a zároveň ochotu žalobcu podieľať sa na nedovolenom a neetickom poskytovaní\npredmetnej „služby\" pri podvádzaní pri skúškach, či plnení si iných povinností študentov, a to\ndokonca za odplatu. Ide o konanie v štádiu prípravy konania. Samotná komunikácia dokumentuje\nvierohodnosť ponuky z predmetnej webovej stránky, ale aj charakter a osobu žalobcu. Prvostupňový\nsúd nesprávne vyhodnotil tvrdenia žalobcu ohľadom nezákonného použitia predmetnej komunikácie.\nNaopak nepochybil, keď prisvedčil žalobcovmu tvrdeniu ohľadom disciplinárnej komisie, ktorá\núdajne mala umelo vytvárať situáciu a prostredníctvom fiktívneho študenta vytvoriť predpoklady na\nvyprovokovanie iného subjektu, čo je v rozpore s vyjadreniami tak žalovanej, ako aj so samotným\npriebehom disciplinárneho konania zachyteného v priloženom súdnom a administratívnom spise.\n4.23 Ako nesprávne sa javí aj konštatovanie prvostupňového súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia, že\nnie je zrejmé, ako je možné, že súčasťou spisu je e-mailová komunikácia študenta, „ktorý neexistuje\". K\ntomu odvolací súd udáva, že z priložených spisových materiálov vyplýva, že k odovzdaniu predmetnej\ne-mailovej komunikácie došlo ponajprv ako podnet študenta, ktorý chcel ostať v anonymite, čo je\nzdokumentované v administratívnom spise v čestnom prehlásení pani Z., ktorá v tom čase pracovala\nako referentka FEMI UK a túto od študenta prevzala a odovzdala následne ďalej. Zároveň túto e-mailovú\nkomunikáciu doručil žalovanej počas disciplinárneho konania žalobca v jeho žiadosti o preskúmanie\nprvostupňového rozhodnutia. Niet teda vôbec žiadnej pochybnosti o tom, ako sa predmetná e-mailová\nkomunikácia dostala na vedomie školy a disciplinárnej komisie.\n4.24 Ako otázne sa javia aj vyjadrenia žalobcu ohľadom Čestného prehlásenia pani Z., ako aj\nohľadom jeho doterajšieho správania sa, či študijných výsledkov. Z predloženej dokumentácie je\nzjavné, že predsedníčka disciplinárnej komisie p. doc. RNDr. M., CSc. oboznámila prítomných počas\nzasadnutia Disciplinárnej komisie o podnete voči žalobcovi, ktorým bola vytlačená a doručená emailová komunikácia študenta s pseudonymom „K. S.\" so žalobcom. Žalobca bol o tejto skutočnosti\ninformovaný už písomne pred zasadnutím komisie, a to v Oboznámení so začiatkom disciplinárneho\nkonania voči nemu z 05.11.2014, ktoré si v ten istý deň žalobca aj prevzal. Samotné čestné vyhlásenie\nbolo deklaráciou zo strany Z. o tom, že predmetnú komunikáciu riadne odovzdala pani predsedníčke\ndoc. RNDr. M., CSc., nakoľko študent, ktorý ju doručil chcel ostať v anonymite. Následne predsedníčka\n\nDisciplinárnej komisie doc. RNDr. M., CSc. na podklade takto získaného podnetu začala konať. Nie je\nteda pravdou, že by žalobca nevedel o tomto podnete voči nemu, a nemohol sa k nemu vyjadriť.\n4.25 Obdobne zo zápisu z priebehu disciplinárneho konania vyplýva, že disciplinárna komisia sa\nzaoberala aj študijnými úspechmi žalobcu, pričom túto skutočnosť vyhodnotila, že je o to viac poľutovania\nhodné: „že dobrí študenti... stavali svoje podnikanie aj na podvádzaní\".\n4.26 Odvolací súd dospel k rovnakému záveru, ako súd krajský, týkajúci sa otázky presného\nvymedzenia skutku, t.j. otázky za aké konkrétne konanie je žalobca postihnutý. Uvedený opis skutku\nmusí byť uvedený vo výroku rozhodnutia disciplinárnych orgánov, nie je ho možné špecifikovať až v\ndruhostupňovom rozhodnutí keďže ide o rozhodnutie, proti ktorému v administratívnom konaní už nie je\nprípustné odvolanie. Absenciu skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 09.12.2014 nie je\nmožné sanovať spôsobom ako tomu bolo v tejto veci.\n4.27 Odvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti Dohovor o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, (ďalej len „Dohovor\") dojednaný v Ríme 4. novembra 1950, a\nďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod\nč. 209/1992 Zb. Uvedený Dohovor v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť\npred zákonom.\n4.28 Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a\nv primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po\ndobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v\ndemokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné\nokolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.\n4.29 Vzhľadom na nedostatok špeciálnej právnej úpravy pri posudzovaní správneho deliktu a\nrozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie je potrebné postupovať „analogiae legis\" podľa\nustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, čo vyplýva zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď Dohovor\nv článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie\", z ktorej právnej úpravy aj v zmysle\nustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (nález sp. zn. III. ÚS 571/2015-47 zo dňa 12. apríla 2016),\nako aj Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 8Sž/18, 22, 23, 24/2011 zo dňa 24. novembra 2011),\nvyplýva nevyhnutnosť poskytnúť každému subjektu, ktorému sa kladie za vinu spáchanie deliktu a\nukladá sa mu zaň sankcia, záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna\nzodpovednosť.\n4.30 Najvyšší súd SR z uvedených dôvodov zastáva názor, že ak zákon o vysokých školách a ani\nDisciplinárny poriadok Univerzity Komenského v Bratislave pre študentov neustanovuje hmotnoprávnu\na procesnoprávnu úpravu sankcionovania disciplinárnych deliktov je potrebné vychádzať z právnej\nteórie, ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a\nsprávne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie),\nktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa\nzávažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,\nu iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruhom subjektov, ktoré sa deliktu\nmôžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie\nurčitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy,\npriestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného\nkonania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej\npolitiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a\nzáujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej\núprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych\nskutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.\n\n4.31 V preskúmavanej veci z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovanej v spojení s disciplinárnym\norgánom prvého stupňa v disciplinárnom konaní zistiť skutočný stav a pri tom postupovať v súčinnosti\nso žalobcom ako účastníkom tohto konania a vzhľadom na nedostatok špeciálnej právnej úpravy, bolo\npotrebné pri posudzovaní jeho disciplinárneho previnenia ako správneho deliktu a rozhodovaní o ňom,\nako aj pri ukladaní sankcie postupovať „analogiae legis\" podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu\núpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok).\n4.32 V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. PL. ÚS 106/2011-85 z 28. novembra 2012, v ktorom Ústavný súd SR vyjadril svoje stanoviská a\nnázory k právnej problematike trestania, charakterizujúc pojem trestu a význam trestných sadzieb, účel\ntrestu v teórii trestného práva hmotného, zásadu primeranosti trestu k trestnému činu, za ktorý je trest\nukladaný, individualizáciu trestu ako prostriedok dosiahnutia primeranosti trestu.\n4.33 Odvolací súd z uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky upriamuje pozornosť\npredovšetkým na konštatovanie ústavného súdu:\n„Preambula Dohovoru a Štatútu Rady Európy odkazuje na to, že spoločným dedičstvom politických\ntradícií a ideálov, duchovných a morálnych hodnôt, sú v oblasti trestného práva princípy zákonnosti,\nhumánnosti, primeranosti trestu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti formulované ešte osvietencami\n(bližšie: Repík B.: Evropská úmluva o lidských právech a trestní právo. PRAHA: Nakladatelství ORAC,\ns. r. o., 2002. s. 29 a nasl.). Z týchto východísk je nevyhnutné postupovať aj pri ukladaní sankcie za\nprotispoločenské konanie. Problematiky trestných sankcií sa týka viacero ustanovení dohovoru a jeho\ndodatkových protokolov [napr. čl. 2 ods. 1 dohovoru a Protokol č. 6 k dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, čl. 3, čl. 4 ods. 3 písm. a/, čl. 5 ods. 1 písm. a/, d/ a e/ a čl. 7 dohovoru a nepriamo aj\nďalšie ustanovenia]. Základný princíp podobne ako pri podmienkach trestnej zodpovednosti predstavuje\nprincíp zákonnosti (nulla poena sine lege) vyžadujúci ukladanie trestu (trestných sankcií) výlučne na\nzáklade zákona a vylučujúci uloženie prísnejšieho trestu, než aký bolo možné uložiť na základe zákona\núčinného v čase spáchania trestného činu.\n4.34 Čo sa týka požiadavky primeranosti trestu, túto požiadavku dohovor priamo nezakotvuje, judikatúra\nESĽP však uplatňuje princíp proporcionality vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy\nmedzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku\nproporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania\ntohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných\nsankcií.\n4.35 Vychádzajúc z trestnoprávnej úpravy trest je najostrejším z prostriedkov štátneho donútenia, ktoré\npoužíva štát pri plnení svojich funkcií. Z ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného zákona jasne vyplýva,\nže trest je následkom trestného činu. Ukladanie konkrétneho trestu páchateľovi teda musí byť v\npríčinnej súvislosti so spáchaním konkrétneho trestného činu páchateľom. Inak povedané, nevyhnutnou\npodmienkou a predpokladom uloženia konkrétneho trestu páchateľovi je spáchanie konkrétneho\ntrestného činu páchateľom. Charakteristickým znakom trestu je, že sa ním spôsobuje ujma, ktorá\nspočíva vo výraznom zásahu do práv páchateľa, pričom jednoznačne najciteľnejší zásah predstavu je\nzásah do jeho osobnej slobody.\n4.36 Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že „sloboda môže byť zachovaná jedine\ntak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti\na jednotlivým výhodám\" (Hayek, F. A.: Právo, zákonodarstvo a slobody. l. diel. Praha: Academia\n1991, s. 56). Orientácia trestnoprávnej ochrany na ochranu osobnosti človeka, jeho dôstojnosti a\njeho práv a slobôd vytvára dostatočný priestor na rozvoj ľudskej osobnosti a na fungovanie jedinca v\nspoločnosti. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zásady, že „bez slobody jednotlivca neexistuje\nsloboda spoločnosti\". S tým súvisí aj zásada uplatňovaná v trestnom práve, a to zásada humanizmu,\nktorá zahrňuje nielen ochranu páchateľa, jeho resocializácie, či sociálnej integrácie, výkon trestu\na ochranných opatrení, ale aj ochranu spoločnosti vrátane jej humanitných ideálov a hodnôt, ako\naj ochranu potencionálnych obetí pred trestnými činmi. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu\nspoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia (zabránenie páchateľovi páchať ďalej trestnú činnosť),\nresocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.\nAj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy osebe, ale\nsú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.\n\nPre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že\nsa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá\nje rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje\npredovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp\númernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu\ntrestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe\nodrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním\nvedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov.\n4.37 Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie,\nje adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. Preventívno-výchovnú funkciu trestov zabezpečuje\nhrozba trestom. Trestný zákon nežiaduce a spoločnosti škodlivé konania premieta do skutkových\npodstát trestných činov a ujmu za ich spáchanie formuluje v podobe trestov. Trestný kódex plní svoju\npreventívno-výchovnú funkciu prostredníctvom stupnice druhov trestov a ich výmer za jednotlivé trestné\nčiny vyjadrujúcej hodnotový úsudok o stupni zavrhnutiahodnosti jednotlivých trestných činov. Teoretické\nvýchodiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny,\nani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.\nexemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom\nindividuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je\nzintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Funkciu ochrany plní trest jednak voči páchateľovi\ntrestného činu, voči ktorému sa prejavuje moment represie (zabránenie páchaniu trestnej činnosti) a\nindividuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), jednak voči ďalším jednotlivcom, potencionálnym\npáchateľom, voči ktorým sa prejavuje moment generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestov na\nostatných členov spoločnosti).\n4.38 Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný\nmechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky\nprimeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu\nje preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného\ninštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.\n4.39 V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,\nktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu\nje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom\nkonkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.\n4.40 Zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že správne orgány oboch stupňov v disciplinárnom\nkonaní vedenom v prípade žalobcu sa neriadili právnou úpravou uvedenou vyššie, majúcou za následok\nnezákonnosť ich postupu podmieňujúceho nezákonnosť ich rozhodnutí. Skutkové zistenia vyplývajúce z\nadministratívneho spisu potvrdzujú, že disciplinárna komisia vypracovala zápis zo svojho zasadnutia dňa\n01.12.2014, avšak z obsahu nijak nevyplýva či a ako vypovedal žalobca vo veci vzneseného obvinenia z\ndisciplinárneho previnenia, ako aj či sa s uvedenou zápisnicou žalobca mal možnosť oboznámiť, ktorým\npostupom správny orgán prvého stupňa zaťažil svoje konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia a ktorú skutočnosť samu osebe v procese\nsankcionovania žalobcu obvineného z disciplinárneho deliktu majúceho podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\ncharakter trestného obvinenia, je treba považovať za taký nedostatok, majúci za následok nezákonnosť\nrozhodnutia.\n4.41 Z judikatúry ústavného i najvyššieho súdu vyplýva povinnosť aj disciplinárnej komisii a\nnásledne žalovanej založiť svoje rozhodovanie o vine ako i o potrestaní žalobcu na základe\nzodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich\nvzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností\nprípadu bolo predpokladom, aby správny orgán v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti\na diferencovanosti rozhodol o spravodlivom treste. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu\nindividuálne i v ich vzájomnej súvislosti sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy\npoznávania, indukcia i dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy\npoznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie.\nPožiadavka primeranosti disciplinárneho opatrenia ako trestu za porušenie povinnosti študenta a jeho\n\nindividualizácie tak mala nútiť správny orgán prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho\nzvláštnosti, a teda brániť jeho mechanickému postupu pri rozhodovaní o sankcii.\n4.42 Najvyšší súd zhodne so záverom krajského súdu konštatuje, že žalovaná a ani prvostupňový orgán\nneodôvodnili druh uloženej sankcie, pričom vylúčenie zo štúdia je sankciou najprísnejšou.\n4.43 Na základe uvedeného Najvyšší súd SR dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave bol vecne správny a riadne zdôvodnený, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. bolo\npotrebné spolu s opravným uznesením potvrdiť.\n5.\n5.1 O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca mal v odvolacom konaní úspech, súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania, vrátane právneho zastúpenia, ktoré predstavuje sumu vo\nvýške 151,58 € (1x vyjadrenie k odvolaniu á 143,- € a paušál á 8,58 €) na účet právneho zástupcu\nžalobcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n6.\n6.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie\nkonania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov. V tejto veci začalo odvolacie konanie ešte pred 1. júlom 2016, súd preto\nprocesne postupoval podľa ustanovení O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/34/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}