{"guid": "14a148da-a46a-40dd-8000-42741f031542:629b5579-f9f4-4f6d-a9ca-f96d271d87cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200035.1", "spisova_znacka": "3Sži/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/2/2016 z 12. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2017, sp. zn. 3Sži/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200035.1", "identifikacne_cislo": "1015200035", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/629b5579-f9f4-4f6d-a9ca-f96d271d87cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200035.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200035.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200035.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/2/2016\n1015200035\n12. 07. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1015200035.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: JUDr. R. J., Z.,\nproti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z340199/2014 zo dňa 16. decembra 2014, konajúc o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/4/2015-38 zo dňa 29. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/4/2015-38 zo dňa 29.\njanuára 2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Z340199/2014\nzo dňa 16.12.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie č. Z 324586/2014 zo dňa 01.12.2014, ktorým nebolo vyhovené žiadosti\nžalobcu o poskytnutie informácie o počte poistencov, ktorým Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej\nlen „VšZP“) schválila poskytnutie bionického kĺbu „Gemium“ a chodidla „1C62 Triton Harmony“, ako aj\npodmienok ich poskytnutia.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia - poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti a súvisiacich služieb, predstavuje hospodárenie s verejnými prostriedkami.\nSchválenie poskytnutia zdravotníckych pomôcok preto predstavuje činnosť, ktorá má dopad na verejné\nprostriedky, a preto tieto informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami podliehajú sprístupneniu\npodľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 211/2000 Z.z.“). Predmetom žalobcom požadovaných informácií sú informácie o počtoch\npoistencov, ktorým boli poskytnuté dva druhy zdravotníckych pomôcok, spolu s uvedením veku\npoistenca vo vzťahu ku každému schváleniu na poskytnutie zdravotníckej pomôcky ako aj uvedenie\npodmienok, za ktorých boli tieto schválené. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval, akým\nspôsobom by pri zverejnení požadovaného rozsahu informácií došlo k porušeniu zákona o ochrane\nosobných údajov. Možné porušenie predmetného zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných\núdajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 122/2013 Z.z.“) ako i povinnosť mlčanlivosti namietal žalovaný až vo vyjadrení k žalobe. Keďže\njeho stanovisko k uvedeným skutočnostiam nepredstavovalo súčasť napadnutých rozhodnutí, sú tieto\n\nnepreskúmateľné. Odôvodnenie administratívnych rozhodnutí má predovšetkým presvedčiť účastníkov\nkonania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa\njedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania ako i k\nsplneniu jeho kontrolnej funkcie. Krajský súd konštatoval, že obe odôvodnenia rozhodnutí žalovaného\nsú nedostatočné, žalovaný zdôvodnil nevyhovenie žiadosti len poukazom na zákonné obmedzenie v\nsprístupňovaní informácií, s ktorým sa súd nestotožnil. Iné okolnosti brániace žalovanému sprístupniť\npožadované informácie žalovaný v napadnutých administratívnych rozhodnutiach neuviedol.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania\npoukázal na konštatovanie súdu prvého stupňa, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je\nčinnosť vo verejnom záujme, pri ktorom sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné\npoistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. Žalovaný\npovažuje toto konštatovanie súdu prvého stupňa za neúplné, resp. nedostatočne zdôvodnené a\nčiastočne vytrhnuté z kontextu vzhľadom na meritum veci. Žalovaný nepovažuje za správne vychádzať\nzo záveru, že informačná povinnosť je odvodená na základe toho, že žalovaný nakladá s verejnými\nzdrojmi. Analogicky by mali mať rovnakú informačnú povinnosť aj ostatné zdravotné poisťovne\npôsobiace v Slovenskej republike. Na rozdiel od žalovaného, napriek skutočnosti, že nakladajú s\nprostriedkami z verejných zdrojov, povinnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. nemajú, keďže\nu nich absentujú skutočnosti uvedené v § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Prvostupňový súd vo svojom\nodôvodnení ďalej uvádza, že definícia okruhu informácií, ktoré žalovaný môže sprístupniť, nezodpovedá\nv plnom rozsahu ustanoveniam osobitného zákona. Podľa názoru prvostupňového súdu do kategórie\nrozhodovacej činnosti žalovaného patrí aj ukladanie sankcií, vyúčtovanie úrokov z omeškania a iné.\nPrvostupňový súd neuvádza osobitný predpis, na ktorý sa vo svojom rozsudku odvoláva. V tejto\nsúvislosti žalovaný uvádza, že mu nie sú známe iné rozhodovacie činnosti ako tie, ktoré uviedol vo\nsvojom stanovisku Z52621/2015. Žalovaný postupuje s súlade so zákonom, pričom jeho rozhodovacia\nčinnosť je výlučne vo veci schvaľovania plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom\nštáte podľa § 9f zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002\nZ.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“) a vo veci výkazu nedoplatkov podľa\n§ 17a zákona č. 580/2004 Z.z. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že ukladanie\nsankcií či vyúčtovaní úrokov z omeškania a iné predstavuje samostatnú rozhodovaciu činnosť poisťovne.\nŽalovaný má za to, že v tomto prípade ide len o aplikáciu zmluvných ustanovení (napr. pri ukladaní pokút\nu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti), alebo priamo zákona. V tomto prípade však nejde o osobitné\nkonania, v ktorých by rozhodoval o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Vychádzajúc\nz názoru krajského súdu by tak rozhodovacou činnosťou bolo akékoľvek konanie poisťovne (napríklad\naj vrátenie preplatku), čo žalovaný hodnotí ako nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu,\nktoré malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nKrajský súd v odôvodnení tiež uviedol, že poskytnutie zdravotníckych pomôcok predstavuje činnosť,\nktorá má dopad na verejné prostriedky, a preto tieto informácie podliehajú sprístupneniu podľa § 3 ods.\n2 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný má za to, že krajský súd sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal s\ntým ako má informácia o počte poistencov s uvedením ich zdravotnej indikácie, ktoré požadoval žalobca\nsprístupniť, dopad na nakladanie s verejnými zdrojmi. S poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000\nZ.z. povinná osoba sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, resp. o obsahu,\nplneniach a činnostiach vykonávaných základe uzatvorenej zmluvy. Podľa názoru žalovaného v tomto\nprípade neexistuje priama súvislosť medzi nakladaním s verejnými zdrojmi a poskytnutím požadovaných\núdajov. Podľa žalovaného nejde o informáciu, ktorá by sa týkala nakladania s verejnými zdrojmi, ale o\nposkytnutie informácie s prevažne štatistickou hodnotou.\nŽalovaný ďalej namietal aj záver krajského súdu, že stanovisko ohľadom zákona č. 122/2013 Z.z.\nnebolo súčasťou napadnutých administratívnych rozhodnutí, ale len vyjadrenia k žalobe. Podľa názoru\nžalovaného to nebolo potrebné. Informačná povinnosť žalovaného je daná prienikom v § 2 ods. 1 a § 3\nzákona č. 211/2000 Z.z., pričom VšZP je povinná sprístupňovať:\n- informácie o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb iba v rozsahu svojej\nrozhodovacej činnosti, t.j. vo veci schvaľovania plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom\n\nčlenskom štáte podľa § 9f zákona č. 580/2004 Z.z. a vo veci výkazu nedoplatkov podľa § 17a zákona\nč. 580/2004 Z.z.;\n- iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu a o obsahu,\nplneniach a činnostiach vykonávaných na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s touto činnosťou.\nNa základe uvedeného by preto žalovaný sprístupnil informácie o výške vynaložených zdrojov\nz prostriedkov zdravotnej poisťovne na úhradu predmetného bionického kĺbu. Rozhodnutia č.\nZ324586/2014 a Z340199/2014 žalovaný považuje za zákonné a dostatočne odôvodnené, keďže\ntie poukazujú práve na obmedzenú informačnú povinnosť žalovaného. Žalovaný pri nesprístupnení\npožadovaných informácií primárne nevychádzal z úvahy, že sprístupnením informácie by sa mohli stať\npoistenci ľahko určiteľnými s poukazom na § 4 zákona č. 122/2013 Z.z., ale predovšetkým z dôvodu, že\npožadované informácie ani nemá povinnosť sprístupniť.\nZáverom žalovaný poukázal na konštatovanie krajského súdu, že odôvodnenia administratívnych\nrozhodnutí sú nedostatočné, pričom žalovaný zdôvodnil nevyhovenie žiadosti s poukazom na zákonné\nobmedzenie v sprístupňovaní, s ktorým sa súd prvého stupňa nestotožnil. Žalovaný má za to, že krajský\nsúd neuviedol, s ktorými skutočnosťami sa nestotožnil, resp. ktoré v tomto prípade bral do úvahy pri\nrozhodovaní.\nIII.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 08.03.2016.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v odvolacom konaní postupoval v zmysle\n§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa\nktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963\nZb., Občiansky súdny poriadok.\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 27.11.2014 požiadal o sprístupnenie nasledovných informácií v\nelektronickej podobe: „V predmetnej veci Vás prosím o sprístupnenie informácie o počtoch prípadov,\nv ktorých Všeobecná zdravotná poisťovňa schválila svojím poistencom poskytnutie zdravotníckych\npomôcok a to bionického kolenného kĺbu „Genium“ a „chodidla 1C62 Triton Harmony“. Pri každom\nschválení prosím uviesť vek poistenca, ako aj podmienky za ktorých bol kolenný kĺb a chodidlo schválené\nbez uvedenia osobných údajov.“ Prvostupňovým administratívnym rozhodnutím č. Z324586/2014 zo\ndňa 01.12.2014 žalovaný rozhodol o nesprístupnení informácií o veku poistencov, ako aj podmienok za\nktorých boli predmetné zdravotné pomôcky schválené. V odôvodnení poukázal na § 2 ods. 1, 3 zákona\nč. 211/2000 Z.z. a na skutočnosť, že VšZP je subjektom s obmedzenou informačnou povinnosťou vo\nvzťahu k zákonu č. 211/2000 Z.z. a nie je povinná sprístupniť údaje, ktoré majú v tomto prípade prevažne\nštatistickú informáciu. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. Z340199/2014 zo dňa 16.12.2014\npotvrdil napadnuté prvostupňové administratívne rozhodnutie s tým, že VšZP je povinná osoba v zmysle\n§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Na základe predmetného ustanovenia poskytuje informácie len o\nsvojej rozhodovacej činnosti, do ktorej patrí schvaľovanie plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti\nv inom členskom štáte podľa § 9f zákona č. 580/2004 Z.z. a vydávanie výkazov nedoplatkov podľa §\n17a zákona č. 580/2004 Z.z. VšZP je taktiež povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.\nS prihliadnutím na § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. je tak VšZP povinná poskytovať iba informácie,\nktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami a o obsahu plnení a činnostiach vykonávaných\nna základe uzatvorenej zmluvy. Výsledkom informačnej povinnosti je tak prienik § 2 v odsekoch 1 a 3\nzákona č. 211/2000 Z.z.\n\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené\npovinnými osobami podľa odseku 1 a 2.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie\no hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného\ncelku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa\nživotného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.\nPodľa § 72 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 581/2004 Z.z.“) doterajšia zdravotná poisťovňa založí na základe transformačného projektu ako jediný\nzakladateľ akciovú spoločnosť a vloží do tejto spoločnosti ako nepeňažný vklad doterajšiu zdravotnú\npoisťovňu, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za podnik podľa § 5 a § 59 ods. 4 Obchodného\nzákonníka. Ustanovenia § 59 ods. 2 tretej vety, § 477 ods. 3 časti vety za čiarkou a § 478 Obchodného\nzákonníka sa nepoužijú.\nPodľa § 72 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. na základe transformačného projektu zakladá akciovú\nspoločnosť doterajšia zdravotná poisťovňa bez výzvy na upisovanie akcií. O založení akciovej\nspoločnosti sa spíše zakladateľská listina formou notárskej zápisnice o právnom úkone.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť\nvo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie\nvykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.\nVšeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. bola založená na základe transformačného projektu schváleného\ndňa 11.3.2005 Zakladateľskou listinou zo dňa 22.3.2005 podľa ustanovenia § 162 až 172 Obchodného\nzákonníka a ustanovenia § 72 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z.\nVšZP vznikla dňom 1. júla 2005 ako právny nástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vykonáva\nčinnosť na základe povolenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vykonávanie\nverejného zdravotného poistenia, číslo 2591/2005/UDZS zo dňa 18.5.2005. VšZP sa dňom 1. januára\n2010 stala právnym nástupcom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s., s ktorou sa týmto dňom zlúčila\nv súlade so zákonom 581/2004 Z.z. VšZP je akciovou spoločnosťou a je založená na dobu neurčitú.\nZriaďovateľom spoločnosti je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Podiel štátu ako vlastníka\nakcií, na základnom imaní spoločnosti, je 100%. Predmetom činnosti spoločnosti je výkon verejného\nzdravotného poistenia v súlade so zákonom č. 581/2004 Z.z.\nŽalovaný uviedol, že na základe zákona č. 211/2000 Z.z. je oprávnený sprístupniť len informácie o svojej\nrozhodovacej činnosti, do ktorej patrí schvaľovanie plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom\nčlenskom štáte podľa ustanovenia § 9f zákona č. 580/2004 Z.z. a vo veci výkazu nedoplatkov podľa\nustanovenia § 17a tohto zákona. Keďže žalovaný je povinnou osobou aj podľa § 2 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z.z. s poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. je povinný poskytovať iba informácie,\nktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami a o obsahu plnení a činnostiach vykonávaných\nna základe uzatvorenej zmluvy.\nSúd prvého stupňa ako podstatnú vyhodnotil skutočnosť, že z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004\nZ.z. vyplýva, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia - poskytovanie zdravotnej starostlivosti\na súvisiacich služieb, predstavuje hospodárenie s verejnými prostriedkami. Schválenie poskytnutia\nzdravotníckych pomôcok preto predstavuje činnosť, ktorá má dopad na verejné prostriedky, a preto tieto\ninformácie o nakladaní s verejnými prostriedkami podliehajú sprístupneniu podľa § 3 ods. 2 zákona č.\n211/2000 Z.z.\n\nV prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ.z., a teda právnickou osobou, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a preto má informačnú povinnosť iba\nv rozsahu tejto jej rozhodovacej činnosti. Zároveň je povinnou osobu v zmysle § 2 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z.z. a takáto povinná osoba sprístupňuje informácie podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000\nZ.z., ktorými sú iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu\nmajetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo\nodborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných\nna základe uzatvorenej zmluvy. Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva, že „Informačná\npovinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 je nakoľko ide čisto o subjekty súkromného práva limitovaním\nna sprístupňovanie informácií ohľadne využitia verejných prostriedkov a informácie ohľadne činnosti\nvykonávané na základe predmetnej zmluvy. Zákon pri určení rozsahu sprístupňovaných informácií\nvychádza z princípu otvorenosti verejnej sféry namiesto doterajšieho princípu dôvernosti.“\nSpornou je skutočnosť, čo možno považovať za informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.\nKrajský súd uviedol, že do tejto kategórie spadajú aj požadované informácie, pričom žalovaný namietal,\nže aj ostatné zdravotné poisťovne nakladajú s prostriedkami z verejných zdrojov, napriek tomu nemajú\nv zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informačnú povinnosť, keďže u nich absentujú skutočnosti\nuvedené v § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Najvyšší súd uvádza, že informačná povinnosť ostatných\nzdravotných poisťovní, pôsobiacich na území Slovenskej republiky nie je predmetnom tohto súdneho\nprieskumu. Navyše, nedostatočná legislatívna úprava ohľadom poskytovania informácií o hospodárení\ns verejnými prostriedkami inými subjektmi nemôže brániť poskytnutiu takých informácií v tých prípadoch,\nkde to zákon umožňuje.\nŽalovaný namietal, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s tým, ako má informácia o\npočte poistencov s uvedením ich zdravotnej indikácie dopad na nakladanie s verejnými zdrojmi.\nPodľa žalovaného neexistuje priama súvislosť medzi nakladaním s verejnými zdrojmi a poskytnutím\npožadovaných údajov. Požadovaná informácia sa netýka nakladania s verejnými zdrojmi, ale ide o\nposkytnutie informácie s prevažne štatistickou hodnotou. Žalovaný uviedol, že by mohol sprístupniť\ninformácie o výške vynaložených zdrojov z prostriedkov zdravotnej poisťovne na úhradu predmetných\nzdravotníckych pomôcok. Najvyšší súd uvádza, že práva informácia o tom, na základe akých kritérií boli\nposkytnuté verejné prostriedky, predstavuje informáciu o nakladaní s nimi. Najvyšší súd nepopiera, že\ntakáto informácia môže mať aj štatistickú hodnotu.\nNajvyšší súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že právo na informácie a ich šírenie spolu so\nslobodou prejavu patrí medzi politické práva vyplývajúce z Ústavy SR. V modernom demokratickom\nprávnom štáte je právo na informácie jednou zo záruk zákonnosti. Len vďaka informáciám je možné\núčinne vykonávať kontrolu, keďže len informovaný človek sa môže efektívne podieľať na verejnom\nživote.\nTak ako VšZP aj ostatné zdravotné poisťovne prijímajú platby poistného od poistencov, zamestnávateľov\na štátu na verejné zdravotné poistenie a následne poskytujú úhradu na zdravotnú starostlivosť\nna základe verejného zdravotného poistenia. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v Slovenskej\nrepublike chápaná ako verejná služba, ktorá je hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.\nTento systém je založený na princípe povinného zdravotného poistenia. Podľa zákona č. 580/2004\nZ.z. poistencom je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona.\nVerejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky so\nstanovenými výnimkami, ak je daná fyzická osoba zdravotne poistená v cudzine. Platitelia poisteného\nsú ustanovení v § 11 zákona č. 580/2004 Z.z., medzi ktorými je ustanovený za platiteľa poistného aj\nštát za určitý okruh fyzických osôb. Zdravotné poisťovne následne vybraté poistné použijú na úhradu\nposkytnutej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. Ide teda o verejné prostriedky,\nktoré sú určené na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá predstavuje verejnú službu. Vzhľadom na\nuvedené by každý účastník systému verejného zdravotného poistenia mal mať možnosť zistiť, ako daná\nzdravotná poisťovňa nakladá s takto získanými finančnými prostriedkami, ktoré je každý povinný platiť.\nExplicitne alebo implicitne stanovené obmedzenia sprístupňovania informácií sa samozrejme uplatňujú\naj v tomto prípade.\n\nPojem „informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami“ nie je v zákone č. 211/2000 Z.z. legálne\ndefinovaný. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“)\nverejnými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú finančné prostriedky, s ktorými hospodária\nprávnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody\nEurópskej únii. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. subjektmi verejnej správy sú právnické osoby\nzapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu,\na to a) v ústrednej správe, b) v územnej samospráve, c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch\nzdravotného poistenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sa v tomto registri, vedenom Štatistickým\núradom SR nachádza.\n„Ak má byť Infozákon účinný, musí primerane postihovať všetky subjekty, ktoré sú priamo alebo\nnepriamo prepojené (napojené) na štát.“ (...) „Podľa nálezu Ústavného súdu SR ...hoci ústavnú\npovinnosť poskytovať informácie o svojej činnosti majú v zmysle Ústavy iba orgány verejnej moci,\nInfozákonom bol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej\nmoci považovať nemožno. (...) Právnické osoby (podľa § 2 ods. 3 Infozákona) spĺňajú spravidla jeden\ncharakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí,\nkeďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 Infozákona. Práva a\npovinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe zákonov patriacich\ndo oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa Obchodného zákonníka.“\nIkrényi, P. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám - Komentár, Wolters Kluwer, 2015, s. 89.\nV prejednávanom prípade je však potrebné podotknúť, že v oblasti verejného zdravotného poistenia\npôsobia aj súkromné akciové spoločnosti, ktoré poskytujú vykonávanie verejného zdravotného\npoistenia. Aj tieto súkromné zdravotné poisťovne hospodária s vybratým poistným, teda s verejnými\nprostriedkami, ktoré následne poskytujú na úhradu zdravotnej starostlivosti. V takomto prostredí\nposkytovania informácií je potrebné vziať do úvahy aj prípadnú možnosť zneužitia práva na informácie\nv konkurenčnom boji, preto je pri poskytovaní informácií potrebné zohľadniť aj tento aspekt.\nSkutočnosť, že sprístupnenie požadovaných informácií, teda podmienok, za ktorých boli predmetné\nzdravotnícke pomôcky schválené s uvedením veku poistencov by mohla spôsobiť zásah do osobných\núdajov poistencov, čím by sa mohli stať ľahko určiteľnými nebola predmetnom napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí, preto sa ani najvyšší súd, rovnako ako krajský súd, uvedeným\nargumentom v prejednávanej veci nemohol zaoberať. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že\nposkytnutím požadovaných informácií by došlo k poskytnutiu informácií o zdravotnom stave poistenca,\navšak ani tento dôvod nebol v napadnutých administratívnych rozhodnutiach uvedený.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu.\nNajvyšší súd zhodne so súdom prvého stupňa uzavrel, že poistné vybraté na verejnom zdravotnom\npoistení patrí medzi verejné prostriedky. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. je preto\npovinná osoba sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Za hospodárenie\ns verejnými prostriedkami možno považovať aj podmienky, za akých boli poskytnuté na úhradu\nzdravotníckych pomôcok a zdravotnej starostlivosti.\n\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nKeďže bolo zrušené druhostupňové administratívne rozhodnutie č. Z340199/2014 zo dňa 16.12.2014\nsprávne konanie sa dostalo znova do odvolacieho štádia, v ktorom správny orgán preskúma\nprvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zo dňa 06.12.2014. V otázke povinnosti sprístupňovať\ninformácie o hospodárení s verejnými prostriedkami v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.\nje žalovaný viazaný názorom súdu. Žalovaný spadá do kategórie povinných osôb podľa § 2 ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z.z., a preto má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnosť\nsprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, ktoré vybraté poistné na verejné\nzdravotné poistenie nepochybne je.\nVzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil\npodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi, ktorému žiadne trovy nevznikli ich náhradu\nnepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/4/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}