{"guid": "c0c2662c-7cec-4473-86b6-8d4bf296c3f7:25f17c64-14e9-47b0-b84c-2dcc864f53db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1015200009.1", "spisova_znacka": "5Sžo/39/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/39/2016 z 30. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 5Sžo/39/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200009.1", "identifikacne_cislo": "1015200009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25f17c64-14e9-47b0-b84c-2dcc864f53db", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200009.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200009.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1015200009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/39/2016\n1015200009\n30. 11. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:1015200009.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom\nMlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so\nsídlom Palisády 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/038/2014 zo dňa\n7. októbra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/1/2015-47 zo\ndňa 11. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/1/2015-47 zo dňa 11.\nmarca 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 1S/1/2015-47 zo dňa 11. marca\n2016 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. RL/038/2014 zo dňa 07.10.2014. O trovách konania rozhodol s poukazom na\n§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. RL/038/2014 zo dňa 07.10.2014 žalovaná ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až\n3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“)\npostupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že žalobca porušil povinnosť\nustanovenú v § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 24.04.2014 v čase od cca\n21:58 hod. odvysielal v rámci programovej služby Jednotka v programe Reportéri príspevok Nanútený\nsprávca, ktorým došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v\nrámci vysielanej programovej služby, keďže v príspevku absentovali závažné a relevantné informácie, t.j.\nvyjadrenia dotknutej strany, správcovskej spoločnosti Jégého správcovská a.s., k závažným tvrdeniam,\nktoré na adresu tejto spoločnosti zazneli v rámci príspevku, pričom tieto vyjadrenia neodzneli ani\nnásledne, v relevantnej časovej súvislosti v iných programoch v rámci danej televíznej programovej\nslužby. Za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. bola\nžalobcovi uložená sankcia podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. - upozornenie\nna porušenie zákona s tým, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. ,,uložením sankcie nezaniká\npovinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.“\n3. Žalobca vo svojej žalobe namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovanej\nvytýkal, že posudzovanému obsahu príspevku odmietla uznať privilégium informácií vo verejnom\nzáujme, pričom jediným argumentom žalovanej bola skutočnosť, že diskusia nezostala vo všeobecnej\na abstraktnej rovine. Podľa žalobcu je zrejmé, že príspevok v prevažnej miere popisuje problémy\nvlastníkov bytov so správcom ich objektu, pričom tieto konkrétne problémy zasadzuje do kontextu\ncelospoločenskej problematiky vlastníkov (najmä nových) bytov so správcami ich nehnuteľností a preto\nho nemožno posudzovať inak ako informovanie vo verejnom záujme. Poukazoval na to, že informácie vo\nverejnom záujme požívajú vo všeobecnosti vyššiu mieru ochrany než ,,bežné“ informácie nepresahujúce\n\nsúkromný rámec, čo sa prejavuje pri skúmaní proporcionality, kde sa pre obmedzenie slobody pri\ninformáciách vo verejnom záujme vyžaduje podstatný zásah do iného chráneného práva a slobody\nspôsobilého na obmedzenie slobody prejavu. Žalovanej taktiež vytýkal nesprávne právne posúdenie\notázky miery intenzity uloženej sankcie, keď žalovaná v rozhodnutí uviedla, že minimálna intenzita\nuloženej sankcie vyplýva z jej výlučne výchovného charakteru v podobe poskytnutia návodu, ako\npostupovať v obdobných prípadoch v budúcnosti. Podľa žalobcu v odôvodnení rozhodnutia akýkoľvek\nvýchovný aspekt chýba, pričom jediná konkrétna skutočnosť, ktorú je možno z rozhodnutia vyčítať je\nto, že žalobca nesprostredkoval divákom celé stanovisko protistrany, hoci ho mal k dispozícii. Žalovaná\npritom nekonkretizovala, v čom tento nedostatok narušil zákonnú požiadavku všestrannosti informácií\na názorovej plurality, ale ani to, prečo argumenty protistrany, ktoré boli v príspevku uvedené neboli\npostačujúce na splnenie tejto požiadavky, čím svoje rozhodnutie zaťažila vadou nepreskúmateľnosti.\nŽalobca taktiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keďže tak z napadnutého rozhodnutia a\nani z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalovaná vo smere preskúmania, či žalobca v rámci\nsvojej programovej služby a v relevantnej časovej súvislosti odvysielal podrobnejšie stanovisko strany\nvykonala zisťovanie.\n4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že tak zo zákona č. 308/2000 Z.z., ale aj judikatúry\nESĽP vyplýva, že verejnosť má právo na pluralitu informácií. Účelom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z.z. je zabezpečenie všestrannosti informácií a vytvorenie objektívneho priestoru\npre pluralitu názorov v rámci vysielanej programovej služby, aby nedochádzalo k presadzovaniu\njednostranných názorov, komentárov, postojov, či čiastočných informácií. Povinnosťou vysielateľa je\nposkytnúť divákovi aj odlišný názor a v prípade, že ide o konflikt medzi dotknutými osobami je povinný\nsprostredkovať divákovi takýto odlišný názor dotknutej strany, pričom tento odlišný názor nemusí byť\nuvedený v rámci tohto istého programu, ale stačí aby bol uvedený v rámci programovej služby, avšak\ntreba dbať aj na časový horizont. Pojmy všestrannosť informácií a názorová pluralita nie je možné\nexplicitne definovať pre otvorený okruh prípadov, keďže jednotlivé informácie a vyjadrenia je nutné\nvnímať v kontexte ich použitia a s prihliadnutím na osoby, ktoré dostanú v konkrétnom prípade priestor na\nvyjadrenie. Podľa názoru krajského súdu tieto pojmy žalovaná v napadnutom rozhodnutí interpretovala.\n5. Vo vzťahu k uloženej sankcii - upozornenie na porušenie zákona poukázal na to, že ide o sankciu\npreventívneho charakteru a je predpokladom uloženia pokuty za druhovo zhodné protiprávne konanie\nvytýkané v upozornení. Zdôraznil, že upozornenie na porušenie zákona sa netýka a neplní funkciu k\nuž odvysielanému programu, ale k druhovo rovnakým programom do budúcnosti t.j. ide o ,,sankciu“\ns prospektívnym účinkom. Mal za to, že bolo právom a povinnosťou žalovanej zvoliť kritériá pre\nposudzovanie plnenia základných povinností vysielateľa a tým naplniť všeobecné zákonné definície\nkonkrétnym obsahom. S ohľadom na obsah pojmov všestrannosť informácií a názorová pluralita\nžalovaná správne vyhodnotila posudzovaný príspevok ako nespĺňajúci požadované atribúty, keďže v\npríspevku absentovali vyjadrenia dotknutej strany, správcovskej spoločnosti. Žalovaná v odôvodnení\nrozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnila absenciu relevantných informácií druhej strany, na\nadresu ktorej zazneli závažné tvrdenia, pričom sa vysporiadala s otázkou prečo vyhodnotila priestor\nurčený na prezentáciu e-mailu správcovskej spoločnosti z hľadiska § 16 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ.z. ako nedostatočný. V konaní nebolo sporné, že žalobca ani dodatočne nezabezpečil odvysielanie\nvyjadrenia dotknutej správcovskej spoločnosti.\n6. V súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na poskytovanie informácií vo verejnom záujme krajský súd\nuviedol, že už zo samotnej skutočnosti, že zákonodarca stanovil povinnosť vysielateľov zabezpečiť\nobjektívnosť a nestrannosť spravodajských programov vyplýva, že verejný záujem na odvysielaní\nurčitých informácií nemôže byť všeobecným argumentom odôvodňujúcim akékoľvek porušenie zákona\nč. 308/2000 Z.z. Je teda nepochybné, že zohľadnenie verejného záujmu na odvysielaní určitých\ninformácií a vyvažovanie tohto verejného záujmu s verejným záujmom na dodržiavaní zákona č.\n308/2000 Z.z. týkajúcich sa obsahovej regulácie vysielania audiovizuálnych médií, je v každom\nprípade imanentnou súčasťou každého obdobného rozhodovania žalovanej. V danom prípade žalovaná\nneodmietla zohľadniť verejný záujem na odvysielaní informácií v príspevku, ale odmietla tvrdenie, že\ntento verejný záujem môže ospravedlniť názorovú nevyváženosť príspevku, ktorého predmetom bola\njednoznačne konkrétna právnická osoba.\n7. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že žalovaná\nnemohla predložiť dôkaz o neexistencii dôkazu, keďže skutkový stav, ktorý zisťovala nepreukázal, že by\nv súvislosti s témou činnosti dotknutej správcovskej spoločnosti došlo vo vysielaní programovej služby\n\nJednotka v relevantnom časovom období a v relevantnom obsahu k odvysielaniu informácií, ktoré by\nzabezpečili všestranné informovanie o danej veci. Žalovaná mohla pri rozhodovaní vychádzať len zo\nzáznamu vysielania predmetného programu, prepisu/popisu skutkového stavu a písomného vyjadrenia\nžalobcu k predmetu správneho konania, pretože ako podklad pre napadnuté rozhodnutie neexistovali\nžiadne iné relevantné skutočnosti a ich existenciu netvrdil ani žalobca, pričom z predmetu správneho\nkonania muselo byť zrejmé, že sa žalovaná bude zaoberať a posudzovať programovú službu ako celok.\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie\nkonanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že krajský súd sa v súvislosti s posudzovaním informácií\nobsiahnutých v odvysielanom príspevku ako informácií vo verejnom záujme dopustil argumentačnej\nchyby, nakoľko sa snažil vyvrátiť ,,argument“, ktorý však žalobca nikdy nepredniesol. Žalobca nikde\nvo svojej žalobe netvrdil, že verejný záujem môže automaticky odôvodniť akékoľvek porušenie zákona\nč. 308/2000 Z.z., ale tvrdil, že odopretie danému programu status informovania vo verejnom záujme\nnemôže vzhľadom na jeho obsah obstáť. V prípade ak je každý orgán obmedzujúci slobodu prejavu\n(žalovaná aj súd) povinný uprednostniť slobodu prejavu vo vyššej miere v prípade informovania vo\nverejnom záujme, musí chyba v úsudku, či konkrétne informovanie je vo verejnom záujme alebo nie,\nznamenať nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. V danom prípade tak došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu\njednej z najdôležitejších okolností, ktorú je povinný posudzovať v rámci testu proporcionality, dôsledkom\nčoho nemôže obstáť ani daný test ako taký. Krajský súd taktiež prisvedčil žalovanej k niečomu, čo\nžalovaná neurobila. Žalovaná tvrdí, že posúdenie verejného záujmu bolo súčasťou jej rozhodovania a\nv akomsi širšom zmysle je ho určite možné nájsť aj v napadnutom rozhodnutí. V skutočnosti žalovaná\nv napadnutom rozhodnutí k námietke ohľadom existencie verejného záujmu na prijímaní informácií\nv predmetnom programe, uviedla, že o verejnom záujme by sa dalo hovoriť iba v prípade, ak by\npríspevok ,,zostal vo všeobecnej a abstraktnej rovine“. Tvrdenia žalovanej, že verejný záujem na\nodvysielaní daného príspevku predsa len zohľadnila vyznievajú vzhľadom ku skutkovému stavu a\nnajmä ku obsahu a zneniu napadnutého rozhodnutia ako vyslovene účelové. Napadnuté rozhodnutie\npritom žiadnu takúto argumentáciu neobsahuje. Žalobca opätovne (tak ako v žalobe) vytkol žalovanej\nnesprávne právne posúdenie otázky miery intenzity uloženej sankcie a poukázal na nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu, akým spôsobom žalobca porušil zákonnú požiadavku\nvšestrannosti informácii a názorovej plurality. Krajský súd sa s uvedenými námietkami dôsledne\nnevysporiadal a preto odôvodnenie jeho rozsudku trpí rovnakou vadou nepreskúmateľnosti ako\nrozhodnutie žalovanej.\n9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pre posúdenie možného porušenia povinnosti\nuvedenej v ustanovení § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je podstatným to, či v rámci\nprogramovej služby vysielateľ zabezpečí všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. Keďže v\nposudzovanom príspevku absentovali závažné vyjadrenia dotknutej strany, správcovskej spoločnosti\nJégého správcovská a.s., k závažným tvrdeniam, ktoré na adresu tejto spoločnosti zazneli, pričom\ntieto vyjadrenia neodzneli ani následne v relevantnej časovej súvislosti v iných programoch v rámci\ndanej televíznej programovej služby, došlo k porušeniu predmetného zákonného ustanovenia. Ďalej\npoukázala na to, že ak by sa pripustila argumentácia žalobcu, mohlo by dôjsť k situácii, že celý\nodvysielaný obsah jednej programovej služby by bol jednostranný v prospech princípu ,,verejného\nzáujmu“. Potom je otázne, či by názorová jednostrannosť bola vo verejnom záujme, alebo nie. Napriek\ntomu verejný záujem je hodnotiacim kritériom, ktoré žalovaná skúma pri porušení tejto povinnosti aj\nv súvislosti s obmedzením slobody prejavu vysielateľa a to spravila aj v tomto prípade. Skutočnosť,\nže sa krajský súd nepriklonil k tvrdeniam žalobcu ešte nezakladá nezákonnosť jeho rozhodnutia.\nŽalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, že to, či bol obsah predmetného príspevku vo verejnom\nzáujme alebo nie, je vo vzťahu k posúdeniu dodržiavania povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. nepodstatné. K námietke žalobcu, že uložená sankcia nespĺňa svoj\nvýchovný účel uviedla, že jej úlohou nie je v žiadnom prípade zasahovať do redakčnej nezávislosti\nvysielateľov a zo svojej pozície diktovať obsah vysielania regulovaných subjektov. Zdôraznila, že už\nzo samotného výroku rozhodnutia je zrejmé, v čom sa žalobca dopustil nezákonného konania, pričom\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto skutočnosti ďalej objasňuje. V žiadnom prípade nemôže byť\nkonkrétnym návodom s dikciou konkrétnych znení resp. konkrétnych vyjadrení. Aj v prípade, že žalovaná\nkonštatuje, akým spôsobom bolo in concreto možné zachovať zákonnosť sankcionovaného programu\npri naplnení deklarovaného úmyslu vysielateľa, vždy ide iba o príklad s odporúčacou hodnotou,\n\nnikdy nie o imperatívny pokyn regulačného orgánu. V napadnutom rozhodnutí bolo konštatované, že\njednostrannosť informácií vyplýva zo situácie, keď obvinenia vznesené zo strany laickej verejnosti voči\nurčitému subjektu nevedú vysielateľa k sprostredkovaniu náležitej a ekvivalentnej reakcie dotknutej\nstrany. Žalovaná vychádza z predpokladu, že nie je jej úlohou, aby regulovanému subjektu vysvetľovala,\nktoré časti zo stanoviska protistrany zodpovedajú obvineniam, ktoré sú súčasťou odvysielaného\nobsahu. Na základe prepisu/popisu skutkového stavu je však nepochybné, že prezentované časti\nvyjadrenia dotknutej strany nezodpovedali v plnej miere predchádzajúcim vyjadreniam na adresu\ndotknutej správcovskej spoločnosti, čo môže byť dôsledkom účelového selektívneho prístupu redaktora\nzodpovedného za spôsob spracovania príspevku alebo následkom skutočnosti, že dotknutá osoba sa k\ndaným otázkam jednoducho nevyjadrila, o čom ale žalobca v príspevku neinformoval. Okrem uvedeného\nžalovaná poukázala na zmätočnosť prvého odvolacieho dôvodu, z ktorého v konečnom dôsledku nie\nje jasné, či žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci alebo nesprávne vyhodnotenie intenzity\nsankcie. Záverom uviedla, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitostí,\nnevykazuje formálne ani logické nedostatky t.j. je odôvodnené v súlade so zákonom a preto poukazujúc\nna vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. a § 492 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“), preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods.\n2 O.s.p. vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.\n11. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n12. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n13. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n14. Podľa § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\n15. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 244 a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n16. Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený\nv skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných\ndôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd\nteda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených\n\nsprávnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom\nrozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo\ntak urobí sám.\n17. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nzamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaná podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložila žalobcovi sankciu upozornenie na porušenie zákona, za porušenie § 16 ods. 3 písm. a/ tohto zákona. Najvyšší súd preto\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\n18. Najvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený na nedostatočne\nzistenom skutkovom stave, nepostačujúcom na konštatovanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia\nžalovanej.\n19. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi podľa\nustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložila sankciu - upozornenie na porušenie\nzákona, a to za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., ku\nktorému malo dôjsť tým, že dňa 24.04.2014 v čase od cca 21:58 hod. odvysielal v rámci programovej\nslužby Jednotka v programe Reportéri príspevok Nanútený správca, ktorým došlo k porušeniu povinnosti\nzabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, keďže\nv príspevku absentovali závažné a relevantné informácie, t.j. vyjadrenia dotknutej strany, správcovskej\nspoločnosti Jégého správcovská a.s., k závažným tvrdeniam, ktoré na adresu tejto spoločnosti zazneli v\nrámci príspevku, pričom tieto vyjadrenia neodzneli ani následne, v relevantnej časovej súvislosti v iných\nprogramoch v rámci danej televíznej programovej služby.\n20. V týchto typoch konania predstavuje záznam z vysielania (v tomto konkrétnom prípade obrazovozvukový záznam programu Reportéri, príspevok Nanútený správca zo dňa 24.04.2014 v čase od cca\n21:58 hod. odvysielaný na programovej službe Jednotka) zásadný podklad pre vydanie rozhodnutia.\nJe to obligatórna súčasť každého administratívneho spisu, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný\nskutkový stav. So záznamom vysielania je možné sa oboznámiť v prípade obrazovo-zvukového\nzáznamu (ako je tomu v tomto prípade) len jeho vzhliadnutím, alebo v prípade zvukového záznamu\njeho vypočutím. Prepis/popis skutkového stavu obsiahnutý v administratívnom spise, prípadne v obsahu\nrozhodnutia žalovaného nemôže v žiadnom prípade nahradiť záznam z vysielania, pre ktorý je špecifická\npráve jeho autentickosť. Prepis/popis skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti\nsprávneho konania a slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu do písomnej podoby.\n21. Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, žurnalizovaný\nadministratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady\nrozhodujúce pre vydanie rozhodnutia (R 66/1998).\n22. Ak je teda predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým podľa ust. §\n64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. žalobcovi uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona,\na to za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., ku ktorému malo\ndôjsť tým, že dňa 24.04.2014 v čase od cca 21:58 hod. odvysielal v rámci programovej služby Jednotka\nv programe Reportéri príspevok Nanútený správca, čím malo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť\nvšestrannosť informácií a názorovú pluralitu, potom aj rozhodnutie musí byť založené na skutkových\nzisteniach majúcich pôvod v príslušnom obrazovo-zvukovom zázname. Oboznámenie sa s týmto\nzáznamom je nevyhnutným predpokladom zistenia skutkového stavu veci. Súdny prieskum nemožno\nvykonať bez toho, aby sa správny súd oboznámil s predmetným obrazovo-zvukovým záznamom.\nPri rozhodovaní nemôže správny súd vychádzať len z tvrdení žalovaného správneho orgánu, ale je\noprávnený uvádzané tvrdenia orgánu verejnej správy verifikovať. Iným výkladom a postupom by bola\nporušená zásada rovnosti účastníkov súdneho konania, a tým aj porušené právo na spravodlivý proces.\n\n23. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vedeného pod číslom 547/SKO/2014 nevyplýva,\nže by príslušný obrazovo-zvukový záznam bol jeho súčasťou, nevyplýva to ani z prehľadu obsahu\nadministratívneho spisu. Rovnako zo súdneho spisu nevyplýva, že by si ho bol krajský súd od žalovanej\ndodatočne vyžiadal. Pokiaľ potom krajský súd nemal k dispozícii obrazovo-zvukový záznam, nemohol\nnáležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom.\nSúdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv\nna rozhodnutie vo veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového\nstavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci.\n24. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalovaná pri rozhodovaní mohla\nvychádzať len zo záznamu vysielania predmetného programu, prepisu/popisu skutkového stavu a\npísomného vyjadrenia žalobcu k predmetu správneho konania. Následne konštatoval, že po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaná v dostatočnej miere zistila skutkový stav, na\nktorý správne aplikovala ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z. V tejto súvislosti vyvstáva otázka ako\nmohol krajský súd konštatovať úplnosť zistenia skutkového stavu, keď tento sám nemal k dispozícií\nobrazovo-zvukový záznam, pričom až po oboznámení sa s jeho obsahom - vzhliadnutím mohol ustáliť\nvyššie uvedený záver.\n25. Pokiaľ sa teda krajský súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, bez ďalšieho uspokojil so závermi a tvrdeniami žalovanej bez toho,\naby sám tieto tvrdenia vyhodnotil oboznámením sa s obrazovo-zvukovým záznamom, je potrebné jeho\nrozhodnutie považovať za predčasné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.\n26. Krajský súd sa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia\nvecnou stránkou vo vyššie naznačených intenciách nezaoberal, preto bude v ďalšom konaní jeho úlohou\nzodpovedať nastolené otázky a následne rozhodnúť vo veci samej.\n27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).\n28. V ďalšom konaní bude potrebné, aby si krajský súd od žalovaného správneho orgánu v zmysle §\n250d ods. 1 O.s.p. vyžiadal príslušný obrazovo-zvukový záznam z vysielania, následne sa s ním riadne\noboznámil a súčasne vo veci opätovne a riadne rozhodol.\n29. Súčasne v novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o trovách celého konania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá a § 224 ods. 3 O.s.p.).\n30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}