{"guid": "cb9f6e94-47ff-47f7-9ac9-cbd55cae28d8:52a89dc2-14d3-4a37-9e89-ef26788a2f95", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014202195.1", "spisova_znacka": "9Sžso/49/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/49/2016 z 29. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2017, sp. zn. 9Sžso/49/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014202195.1", "identifikacne_cislo": "1014202195", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-6", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52a89dc2-14d3-4a37-9e89-ef26788a2f95", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202195.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202195.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202195.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/49/2016\n1014202195\n29. 11. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014202195.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobcu: Mgr.\nV. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z., zastúpený: JUDr. Roman Jurík, advokát, Jazerná 19, Nové\nZámky, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/3464/5659/OPČSSZ zo dňa 28.04.2014,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/291/2014-36 zo dňa\n03.11.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/291/2014-36 zo dňa\n03.11.2015 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho\nzastúpenia vo výške 151,58 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/291/2014-36 zo dňa 03.11.2015 podľa § 250j ods. 2 písm.\na) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č.2014/3464/5659/OPČSSZ zo dňa 28.04.2014 (ďalej aj len\n„napadnuté rozhodnutie žalovaného\") a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 139,82 eur k rukám jeho právneho zástupcu,\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté\nodvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava\n(ďalej aj len „úrad\") č. 2013/167435/N zo dňa 29.10.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie\") o\nnezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca podal dňa 19.04.2013 žiadosť o zaradenie\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie. Úrad podaním zo dňa 19.04.2013 požiadal Okresný súd\nBratislava I o zaslanie výpisu z obchodného registra na subjekty - fyzické osoby: Mgr. L. V.. Okresný\nsúd Bratislava I doručil dňa 02.05.2013 úradu výpis z obchodného registra oddiel: Sro, vložka číslo\n3912/B obchodnej spoločnosti EĽRO spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Bakošova 42, Bratislava, IČO:\n31 337 325. Z uvedeného výpisu je zrejmé, že žalobca je spoločníkom v tejto spoločnosti. Spoločnosť\nbola zrušená a vstúpila do likvidácie dňa 02.10.1996 a za likvidátora bol ustanovený Ing. R. N., ktorý\nkoná v mene spoločnosti. Úrad prvostupňovým rozhodnutím v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) zákona\nč. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len\n„zákon č. 5/2004 Z. z.\") nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného zamietnuté a\nprvostupňové rozhodnutie úradu bolo potvrdené. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel krajský súd k\n\nnázoru, že žalobcu je potrebné s poukazom na § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. považovať\nza samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej aj len „SZČO\") na účely tohto zákona a tvrdenie žalobcu,\nže predmetné ustanovenie sa netýka spoločnosti s ručením obmedzeným v likvidácii, neobstojí. Takýto\nzáver nie je možné vyvodiť použitím logického ani jazykového výkladu daného ustanovenia. Naopak,\nkaždý spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením\nobmedzeným podľa osobitného predpisu je na účely zákona č. 5/2004 Z. z. považovaný za SZČO.\nZa právne nepodložené však krajský súd považoval tvrdenie správnych orgánov, že žalobca nespĺňa\nzákonom stanovené podmienky pre zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 6 ods.\n2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. z dôvodu, že je naďalej spoločníkom v spoločnosti s ručením\nobmedzeným. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti EĽRO spol. s r.o. v likvidácii je táto\nspoločnosť v likvidačnom režime od 02.10.1996, čo vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia,\nna ktorom bola spoločnosť zrušená a vstúpila do likvidácie. Jej likvidátorom je Ing. R. N., na ktorého\nprešla pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti v zmysle § 72 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Obchodný zákonník\"); spoločnosť\nje oprávnená robiť len úkony smerujúce k jej zániku. Z uvedeného dôvodu žalobca z pozície spoločníka\ntejto spoločnosti nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť. Účasť žalobcu v spoločnosti EĽRO spol.\ns r.o. v likvidácii už nemožno považovať za zamestnanie na účely zákona č. 5/2004 Z. z. (§ 6 ods. 1).\nKrajský súd dospel k záveru, že žalobcu je potrebné považovať za uchádzača o zamestnanie podľa §\n6 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok\nkrajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Namietal,\nže ustanovenie § 5 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. je potrebné vykladať v zmysle, že ak má osoba\npostavenie SZČO, t.j. spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, tak na účely zákona č. 5/2004\nZ. z. vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Stačí, aby SZČO mala oprávnenie na výkon, resp.\nprevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, pričom nie je potrebné, aby dosahovala z postavenia\nspoločníka spoločnosti aj skutočný príjem. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný uviedol, že zákon č.\n5/2004 Z. z. pre účely vedenia v evidencii skúma, či daná osoba dosahuje príjem a jeho výšku podľa\n§ 6 ods. 2 písm. b) len v súvislosti s § 6 ods. 2 písm. a) tohto zákona. V ostatných prípadoch zákon č.\n5/2004 Z. z. neustanovuje skúmanie príjmu a jeho výšky, pričom prípady, kedy tieto skutočnosti skúma,\nsi nemôže správny orgán svojvoľne rozširovať a extenzívne tým aplikovať § 6 ods. 2 písm. d) zákona\nč. 5/2004 Z. z. Samotná existencia postavenia spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je\nprekážkou zotrvania takejto osoby v evidencii uchádzačov o zamestnanie už vtedy, ak má iba priznané\npostavenie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Nevyžaduje sa, aby osoba „fyzicky\na psychicky\" vykonávala samostatne zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že počas obdobia,\nkedy má osoba priznané oprávnenie vykonávať samostatne zárobkovú činnosť, nemôže byť vedená\nani zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zákon č. 5/2004 Z. z. je potrebné vykladať\nsystematicky a v logickej nadväznosti s jednotlivými ustanoveniami tak, aby nedochádzalo k absurdným\nsituáciám. Pokiaľ by sa § 6 ods. 1, 2 písm. b) tohto zákona vykladal podľa toho, čo uviedol krajský súd,\nnastala by absurdná situácia, t.j. na jednej strane by stál konkrétny uchádzač o zamestnanie vedený v\nevidencii, ktorý by sa stal spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, čo znamená, že úrad by\nho bol povinný vyradiť z evidencie uchádzačov bez ohľadu na jeho príjem z takejto činnosti, a na druhej\nstrane by stála iná osoba, ktorá by bola rovnako spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, no\ntúto by úrad zaradil do evidencie a mohla by v nej zotrvať. Takáto absurdná situácia musí byť vzhľadom\nna § 3 ods. 5 správneho poriadku vylúčená. V predmetnej veci na nezaradenie žalobcu do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie stačilo, že mal ku dňu podania žiadosti (19.04.2013) postavenie spoločníka\nv „de iure\" existujúcej spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s uvedenou\nargumentáciou ohľadom skutočnosti, že za SZČO sa považuje aj fyzická osoba, ktorá je spoločníkom\nv spoločnosti s ručením obmedzeným v likvidácii, a to bez ohľadu na reálne „fyzické a psychické\"\nvykonávanie takej činnosti a bez ohľadu na jeho príjem, poukázal žalovaný na to, že podľa § 68 ods. 1\nObchodného zákonníka spoločnosť „de iure\" zaniká až ku dňu výmazu z obchodného registra. Dovtedy\nexistuje ako riadny právny subjekt, s ktorým je spojená aj riadna existencia jej spoločníka so všetkými\nprávami a povinnosťami, ktoré mu právne predpisy priznávajú, resp. ukladajú, vrátane dispozície s\nvlastníckym právom k existujúcemu obchodnému podielu, ktorú zákon v takom prípade neobmedzuje.\nVstup do likvidácie nič nemení na postavení žalobcu ako spoločníka v tom smere, že mu stále patrí\nobchodný podiel. Ďalej žalovaný poukázal na to, že spoločnosť vstupuje do likvidácie v prípade, ak má\nmajetok, nie je v úpadku a ak celé jej imanie neprešlo na právneho nástupcu. To znamená, že spoločnosť,\nktorá je v likvidácii, má vlastné disponibilné aktíva, ktoré môže zhodnocovať až do jej zániku výmazom z\n\nobchodného registra. Z tohto dôvodu nie je vylúčené, ale naopak, je nevyhnutné očakávať situáciu, keď\nspoločnosť, ktorá je v likvidácii, tvorí aj napriek jej statusu určitý zisk. Z tohto zisku má a bude mať podiel\naj jej spoločník v závislosti od výšky jeho obchodného podielu. Po skončení likvidácie mu tiež prináleží\npodiel na likvidačnom zostatku, čo je možné považovať za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti.\nLikvidácia sama o sebe neznamená, že spoločnosť už nikdy nebude môcť podnikať. V tejto súvislosti\nžalovaný poukázal na § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: „Spoločníci alebo príslušný\norgán spoločnosti môžu zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie do času,\nnež sa začalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku.\" To znamená, že spoločníkom v takejto spoločnosti\nnič nebráni, aby svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie kedykoľvek zrušili a\nopätovne v plnom rozsahu podnikali. Úplne zakázať podnikať takej spoločnosti nemožno, a to vzhľadom\nna skutočnosť, že by sa jej odňalo základné právo podnikať a tvoriť zisk, za účelom ktorým bola aj\nzaložená.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil\nako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalovaného sa\ndo značnej miery zhoduje s jeho vyjadrením k žalobe. „Pridanou hodnotou\" odvolania je argumentácia\no práve spoločníka obchodnej spoločnosti na likvidačný zostatok, ktorý by v prejednávanej veci mal\npredstavovať príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Inak žalovaný opakuje argumenty o\ntom, že žalobcu nemohol považovať za uchádzača o zamestnanie, pretože mu to zákon nedovoľuje.\nV tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že právo na prácu je jedným zo základných práv podľa čl.\n35 ods. 3 Ústavy SR a toto právo vyplýva aj z medzinárodných zmlúv. Žalovaný je povinný pri svojej\nrozhodovacej činnosti postupovať nielen v súlade s doslovným znením zákona, nehovoriac o tom,\nže nesmie používať reštriktívny výklad zákona na ujmu spravovaných subjektov, ale je tiež povinný\npostupovať v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ak majú prednosť pred zákonom. Ďalej\nžalobca uviedol, že nie jeho vinou je obchodná spoločnosť takmer dvadsať rokov v likvidácii a nie jeho\nvinou ju registrový súd nevymazal z obchodného registra. Podstatné je, že žalobca napriek vyvinutej\nsnahe nedokáže zabezpečiť výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra. V danej situácii je\nnedobrovoľne, pričom z obchodného podielu mu neplynú žiadne požitky, teda ani podiel na zisku, ani\npodiel na likvidačnom zostatku. Na druhej strane ho žalovaný vytrvalo považuje za SZČO, za fyzickú\nosobu, ktorá následkom objektívnych okolností nemá právo na prácu ani právo na zamestnanie. Zákon č.\n5/2004 Z. z. síce výslovne neupravuje situáciu, keď je občan spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá\nje v likvidácii a neupravuje ani situáciu, keď likvidácia trvá dvadsať rokov, je však nutné interpretovať ho\nv súvislostiach a ústavno-konformne. Niet sporu o tom, že občania majú právo na prácu a každý občan\nmá podľa § 14 zákona č. 5/2004 Z. z. právo na zamestnanie. Ide o práva, ktoré vyžadujú aktívny zásah\nštátu, v tomto prípade aktívny zásah žalovaného. Je preto absurdné, ak žalovaný, zriadený zákonom\nna to, aby zabezpečoval občanom prístup k zamestnaniu, svojou činnosťou bránil žalobcovi v prístupe\nk zamestnaniu. Rozsudok krajského súdu považoval žalovaný za správny aj preto, že krajský súd sa,\nna rozdiel od žalovaného, neuchýlil k formalistickému výkladu zákona. Krajský súd tým naplnil zmysel\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 48/2010, v ktorom sa okrem iného uvádza, že všeobecné\nsúdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len\n„S.s.p.\"). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel\nk záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno vyhovieť.\nPodľa § 34 ods. 14 písm. h) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2014, do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 <..\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2014, samostatne\nzárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej\nspoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo\nčlenom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej\nrady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec.\n\nPodľa § 5 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2014, samostatná zárobková činnosť\nna účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba\npodľa odseku 1.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2014, uchádzač o zamestnanie\nna účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený\nv evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie\") a ktorý\nneprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.\nOdvolací súd súhlasí s právnym názorom krajského súdu, že žalobca sa s poukazom na § 5 ods. 1 písm.\na) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2014 považuje na účely tohto zákona za SZČO, a to\nbez ohľadu na skutočnosť, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá je v likvidácii. Na podporu\ntohto tvrdenia odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/38/2011 zo dňa\n29.03.2012, ktorý citoval aj krajský súd v napadnutom rozsudku, že neobstojí tvrdenie, že z pôsobnosti\n§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. sú vyňaté spoločnosti s ručením obmedzeným v likvidácii.\nV uvedenom rozsudku najvyšší súd konštatoval, že „Taký záver totiž nie je možné vyvodiť použitím\nlogického ani jazykového výkladu daného ustanovenia. Naopak, každý spoločník verejnej obchodnej\nspoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného\npredpisu, je na účely zákona o službách zamestnanosti považovaný za SZČO.\"\nZ výpisu z obchodného registra spoločnosti EĽRO spol. s r.o. v likvidácii a zo zápisnice z valného\nzhromaždenia, na ktorom bola spoločnosť zrušená a vstúpila do likvidácie, odvolací súd zistil, že táto\nobchodná spoločnosť je v likvidačnom režime už od 02.10.1996. Likvidátorom tejto spoločnosti je Ing. R.\nN.. Likvidátor je osoba vymenovaná štatutárnym orgánom spoločnosti, ak zákon, spoločenská zmluva\nalebo stanovy neustanovujú inak, ma účely vykonávania likvidácie spoločnosti.\nV zmysle § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka je likvidátor oprávnený vykonávať v mene obchodnej\nspoločnosti výhradne úkony smerujúce k jej likvidácii. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky\nspoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi,\nuzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavrieť len v súvislosti\ns ukončením nevybavených obchodov. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že vstupom obchodnej\nspoločnosti do likvidácie a zapísaním tejto skutočnosti do obchodného registra prechádza pôsobnosť\nštatutárneho orgánu spoločnosti z konateľa na likvidátora.\nLikvidátor ako orgán spoločnosti môže „... však robiť len tie úkony, ktoré smerujú k rýchlemu,\nhospodárnemu a efektívnemu speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti. Celá činnosť likvidátora\nvšak jednoznačne smeruje k hospodárnemu využitiu a rýchlemu speňaženiu majetku likvidovanej\nspoločnosti.\" (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 215 2007 zo dňa 29.01.2008).\nAj s ohľadom na samotnú podstatu likvidácie obchodných spoločností nemožno súhlasiť so žalovaným,\nže žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie\nustanovené v § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2014 len preto,\nže je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným. Takýto formalistický výklad zákona je v\nrozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. Úlohou súdu a orgánu verejnej moci v podmienkach\nmateriálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,\nresp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi. Nie je možné tolerovať formalistický prístup a povinnosť\nsúdu, resp. správneho orgánu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny\nv zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd ako aj správny\norgán teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému\nvýsledku.\nOdvolaciemu súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona\nbez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky\na v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Je\nneprijateľné, aby žalobcovi, ktorý je „formálne\" zapísaný ako spoločník v „mŕtvej\" obchodnej spoločnosti,\nktorá je vyše dvadsať rokov v likvidácii a žalobca z uvedenej pozície nemá žiadny zisk, bránila zaradiť\nsa do evidencie uchádzačov o zamestnanie a tak mu znemožnila aktívny prístup na trh práce.\n\nOkrem toho, žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že likvidátor si neplní riadne svoje povinnosti\na speňaženie majetku likvidovanej spoločnosti trvá vyše dvadsať rokov. Žalobca tiež v danej situácii\nnemôže niesť zodpovednosť ani za to, že predmetná obchodná spoločnosť doposiaľ nebola vymazaná\nregistrovým súdom z obchodného registra.\nNapriek tomu, že žalobca sa považuje za SZČO, z uvedených podmienok je zrejmé, že ako spoločník\npredmetnej spoločnosti, ktorej likvidácia trvá tak dlho, nemá žiadny príjem. Správne orgány by v prípade\nžalobcu mali prihliadať na jeho snahu o nájdenie si zamestnania a mali by mu poskytnúť možnosť\nopätovného zaradenia do pracovného procesu na trhu práce. Takúto možnosť by mu správne orgány\nnemali odopierať, pretože takéto konanie je v rozpore so samotným účelom zákona č. 5/2004 Z. z.,\nktorým je poskytovať občanom zamestnanie prostredníctvom aktívnej politiky na trhu práce a podporovať\nzamestnanosť.\nK námietkam žalovaného týkajúcim sa možnosti previesť vlastnícke právo k obchodnému podielu na\ninú osobu odvolací súd konštatuje, že žalobca nepochybne má možnosť previesť obchodný podiel\nna inú osobu či už predajom alebo darovaním. Na druhej strane je otázne, kto by dobrovoľne na\nseba nechal previesť obchodný podiel spoločnosti, ktorá je vyše dvadsať rokov v likvidácii. Odvolací\nsúd tiež poukazuje na to, že žalobca nemá možnosť jednostranne vystúpiť z obchodnej spoločnosti.\nPrávna úprava totiž nepozná možnosť zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti na základe\njednostranného právneho úkonu. Vyplýva to z § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého\nspoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže len navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak\nnemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval, avšak tieto skutočnosti je oprávnený\nposudzovať príslušný súd.\nOdvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že správne orgány mali pri hodnotení\nžiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zohľadniť dôvody uvádzané\nžalobcom, pre ktoré je naďalej spoločníkom v predmetnej obchodnej spoločnosti.\nJe potrebné rešpektovať, že zaradenie a vedenie evidencie uchádzačov nie je iba formálna záležitosť,\nale jej primárnym účelom je sprostredkovať uchádzačovi vhodné zamestnanie a umožniť mu opätovne\nsa zaradiť do pracovného procesu na trhu práce. Snaha o získanie sprostredkovaného zamestnania\ntak vyjadruje zmysel a účel zákona o zamestnanosti, lebo môže viesť k tomu, že uchádzač získa\nzamestnanie, a tým naplní účel, pre ktorý je v evidencii úradu vedený.\nAko je vyššie uvedené, zrušením spoločnosti s likvidáciou zaniká oprávnenie spoločnosti vykonávať\nalebo prevádzkovať zárobkovú činnosť činnosť jej likvidátora smeruje len k speňaženiu majetku\nspoločnosti, vymoženiu pohľadávok, vyrovnaniu dlhov a slneniu odvodových povinností z činnosti tejto\nspoločnosti, vykonávanej alebo prevádzkovanej do dňa vstupu do likvidácie.\nBez ohľadu na to, že podľa §. 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. žalobca ako spoločník\nspoločnosti s.r.o. je na účely tohto zákona považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, okolnosť,\nže táto spoločnosť bola zrušená s likvidáciou znamená zánik oprávnenia spoločnosti vykonávať alebo\nprevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a preto takého spoločníka na účely zaradenia do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z. z. nemožno považovať za\nsamostatne zárobkovú činnú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť\n(§ 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.), ale je potrebné považovať ho za uchádzača, ktorý samostatnú\nzárobkovú činnosť nevykonáva ani neprevádzkuje (§ 6 ods. 2 zákona).\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní. Žalobcovi priznal\nnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 151,58 eur, a to za jeden úkon právnej služby - písomné\nvyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 22.02.2016 vo výške 143 eur a režijný paušál podľa\n§ 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 8,58 eur. Priznanú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť\nprávnemu zástupcovi žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/291/2014", "guid": "2c1abe93-2c14-40d8-bd06-40597d643f3f:28ae3e58-b03d-44e9-a75b-7e98b3e74b33", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}