{"guid": "139df6f3-af5f-4a55-9907-f29178886d01:97010114-5bfb-4319-bdb0-4e7c4f77e5c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014202187.1", "spisova_znacka": "5Sžo/53/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/53/2016 z 30. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 5Sžo/53/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014202187.1", "identifikacne_cislo": "1014202187", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-a", "nazov": "§ 27 ods. 13 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-b", "nazov": "§ 27 ods. 13 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-14.pismeno-b", "nazov": "§ 27 ods. 14 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-14.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-14.pismeno-a", "nazov": "§ 27 ods. 14 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-14.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97010114-5bfb-4319-bdb0-4e7c4f77e5c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202187.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202187.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/53/2016\n1014202187\n30. 11. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:1014202187.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobkyne: Tatiana\nGičová, s miestom podnikania 1. mája 180/71, Sobrance, IČO: 46 499 741, právne zastúpenej: Vojčík\n& Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych\nvecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 17093/2014-MOOP-2 zo dňa 6. novembra 2014, o odvolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/286/14-116 to dňa 22. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/286/14-116 to dňa 22.\nseptembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 5S/286/14-116 zo dňa 22.seprembra\n2015 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 17093/2014-MOOP-2 zo dňa 06.11.2014, ktorým odvolanie žalobkyne\nzamietol a potvrdil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. 001/2014/2.2/TR/O, nip/2014/08956,\nAK/2014/05739 zo dňa 25.07.2014, ktorým podľa § 27 ods. 14 písm. a/ a b/ zákona č. 124/2006 Z.z. o\nbezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“) žalobkyni odobral oprávnenie č. VVZ-0040/12-06.1\nvydané dňa 17.02.2012 na vykonávanie výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu motorových vozíkov.\n2. Žalobkyňa vo svojej žalobe poukázala na to, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil\nopakovanými a závažnými nedostatkami, ktorými žalobkyňa porušila ustanovenia zákona č. 124/2006\n<. Z.z. Tento záver prvostupňový orgán vyvodil z inšpekcie práce vykonanej u žalobkyne, výsledkom\nktorej bolo vyhotovenie Protokolu č. IBB-1-27-2.2/P-A22-14 zo dňa 25.03.2014, v ktorom boli zistené\nnedostatky zachytené v bodoch 1 a číslami 13 až 29 Protokolu. Na tieto nedostatky poukazuje aj\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí pod číslami 1, 13, 14-16, 18, 19-24 a 2. Žalovaný vo svojom\nrozhodnutí v bode IV ods. 3 uviedol, že nedostatky č. 16 a 21 podľa protokolu považoval za nedôvodné.\nNedostatok č. 15 považoval sám o sebe za zanedbateľný. Nedostatky č. 13, 14, 18 a 20-24 podľa\nprotokolu nepovažoval za závažné v takom rozsahu, aby samé o sebe odôvodňovali odobratie\npríslušného oprávnenia. Za najzávažnejší nedostatok zistený pri inšpekcii vykonanej u žalobkyne\npovažoval žalovaný nedodržanie ustanovenia § 27 ods. 13 písm. b/zákona č. 124/2006 <. Z.z. a to\nnedodržanie povinnosti žalobkyne spĺňať pri výchove a vzdelávaní podmienky ustanovené právnymi\npredpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, z dôvodu nedisponovania odborným\nzástupcom Ing. G. I. v pracovnom pomere v zmysle § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 <. Z.z. v\n\nčase od vydania oprávnenia t.j. 23.01.2012 do 23.05.2014. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na\nto, že v uvedenom období disponovala odborným zástupcom Ing. G. I., ktorý vykonával výchovu a\nvzdelávanie podľa schváleného vzorového projektu a v zmysle všetkých platných právnych predpisov.\nDôvodila, že uvedený nedostatok vznikol len nesprávnou interpretáciou právnych predpisov neúmyselne\na zdôraznila, že v žiadnom prípade nemala za cieľ obchádzať alebo byť v rozpore s právnym poriadkom\nSR. Ďalej uviedla, že vytýkaný nedostatok bol po upovedomení odstránený podpísaním štandardnej\npracovnej zmluvy s odborným zástupcom Ing. G. I. ku dňu 23.5.2014. Na tomto mieste žalobkyňa\nkonštatovala, že uvedený nedostatok nemal akýkoľvek vplyv na kvalitu poskytovanej výchovy a\nvzdelávania a bol len internou záležitosťou žalobkyne a v súčasnosti spĺňa všetky príslušné ustanovenia\nsúvisiacich právnych predpisov. Mala za to, že kontrolný orgán má vychádzať zo skutkového stavu,\nt.j. medzi žalobkyňou a odborným zástupcom bola uzatvorená pracovná zmluva, ktorá však nespĺňala\nnáležitosti podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), čo však\npodľa žalobkyne neznamená, že pracovný pomer neexistoval. Mala tiež za to, že napriek nesprávnej\ninterpretácii právnych predpisov došlo k naplneniu znakov tzv. závislej práce definovanej v § 1 ods.\n3 Zákonníka práce <., a preto pracovný pomer medzi žalobkyňou a odborným zástupcom Ing. G. I.\nexistoval po celú dobu vykonávania výchovy a vzdelávania na základe predmetného oprávnenia. V\ntejto súvislosti poukázala na § 17 ods. 2 Zákonníka práce <., pri aplikácii ktorého s poukazom na § 42\na nasl. mala za to, že pracovnú zmluvu bez zákonných náležitostí nemožno považovať za neplatnú.\nZdôraznila, že o skutočnosti, či tu pracovný pomer je alebo nie je má právo rozhodovať súd, a to\nv súlade s § 7 ods. 1 O.s.p., pričom táto právomoc neprislúcha ani prvostupňovému orgánu a ani\nžalovanému. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosti zistené na základe jej dopytov po informáciách\nod prvostupňového orgánu, z ktorých má byť zrejmé, že prvostupňový orgán v takmer identických\nveciach (pri splnení povinnosti vyplývajúcej z § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 <. Z.z.) rozhodoval\nzásadne odlišným spôsobom. V tejto súvislosti uviedla, že prvostupňový orgán v mnohých konaniach\nriešil nedostatok disponovania odborným zástupcom v pracovnom pomere napr. výzvou na odstránenie\nnedostatkov, prípadne uložením pokuty, či konštatovaním, že neuzatvorenie pracovnej zmluvy alebo\ndohody o vykonaní práce s odborným zástupcom nie je závažným nedostatkom. Z tohto dôvodu\nžalobkyňa považovala konanie správneho orgánu za rozporné so zásadou rozhodovať v obdobných\nveciach rovnako a mimo medzí diskrečnej právomoci. Žalobkyňa konštatovala, že doposiaľ jej neboli\nsprávnymi orgánmi preukázané závažné alebo opakujúce sa nedostatky pri vykonávaní výchovy a\nvzdelávania odôvodňujúce prijatie predmetného rozhodnutia. V danom prípade nemalo z jej strany\ndôjsť k naplneniu zákonných dôvodov na odobratie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v zmysle\n§ 27 ods. 14 písm. a/ a b/ zákona č. 124/2006 <. Z.z. Ďalej uviedla, že na základe inšpekcie práce\na zistených nedostatkov vytýkaných v predmetnom protokole nie je možné konštatovať opakujúce sa\nnedostatky, rovnako nie je možné konštatovať ani závažné porušenia zákona č. 124/2006 <. Z.z.,\nvzhľadom na ich povahu a vznik len nedopatrením žalobkyne. V tejto súvislosti ešte poukázala na\nposkytnutie lehoty na odstránenie zistených nedostatkov v predmetnom protokole a tieto považovala\nza trvalo odstránené. V súvislosti s nedostatkom uvedeným v rozhodnutí žalovaného pod č. 19, ktorým\nkonštatoval porušenie ustanovenia § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 <. Z.z., ktorého sa\nmala žalobkyňa dopustiť tým, že nepreukázala vlastníctvo, resp. prenajatie strojového vybavenia motorového vozíka, tak ako je uvedené vo vyhlásení o materiálno - technickom zabezpečení, resp. v\npotvrdení o poskytnutí MTZ, žalobkyňa uviedla, že vo vzorovom projekte podanom na prvostupňovom\norgáne je doklad o zabezpečení MTZ - zapožičaní motorových vozíkov pre základné kurzy vodičov\nmotorových vozíkov. V prípade, ak žalobkyňa vykonáva základný kurz pre organizáciu, ktorá vlastní\nmotorové vozíky je uzatvorená zmluva medzi touto organizáciou a žalobkyňou aj ústnym spôsobom.\nŽalobkyňa zároveň predložila čestné vyhlásenia spoločnosti TOKAJ MACIK WINERY s.r.o. a SLOVAKIA\nTREND EXPORT - IMPORT, s.r.o., z ktorých vyplýva poskytnutie materiálno - technického vybavenia\nza účelom vykonávania činnosti v zmysle oprávnenia.\n3. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti,\nktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Stotožňujúc sa so závermi správnych orgánov\nkonštatoval, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 27 ods. 13 písm. a/\nzákona č. 124/2006 <. Z.z., keď neoznámila prvostupňovému orgánu zmenu pracovnej zmluvy zo\ndňa 5.1.2012 uzatvorenú medzi žalobkyňou a Ing. G. I.. V čase rozhodovania o vydaní príslušného\noprávnenia bola táto podmienka splnená, pretože odborný zástupca Ing. G. I. bol v tom čase k žalobkyni\nv pracovnom pomere, avšak dňa 07.02.2012 bola medzi žalobkyňou a Ing. G. I. uzatvorená dohoda o\nzmene pracovnej zmluvy, ktorou sa zmenili podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a to tak, že žalobkyňa\nsa dohodla s odborným zástupcom - Ing. G. I. (svojim otcom), že ten nebude poberať žiadnu odmenu\n\nza výkon pracovnej činnosti. Táto skutočnosť nebola oznámená prvostupňovému orgánu. Splnenie\npodmienky pracovného pomeru podľa § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 <. Z.z. je nevyhnutné na vydanie\noprávnenia na výchovu a vzdelávanie a preto ho inšpektorát práce skúma za každých okolností. S\npoukazom na § 43 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce mal krajský súd za to, že predmetná pracovná zmluva\nnebola nikdy naplnená, keď nedošlo ani k reálnemu vyplateniu odmeny. Prejav vôle obidvoch zmluvných\nstrán v skutočnosti nesmeroval k výkonu závislej práce a ani k založeniu pracovného pomeru. Žalobkyňa\nsi taktiež nesplnila oznamovaciu ani odvodovú povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa zákona o\nsociálnom poistení. Odplatnosť je jedným z podstatných znakov závislej práce, ktorú možno vykonávať\nlen v pracovnoprávnom vzťahu. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že neporušila ustanovenie § 27\nods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 <. Z.z. tým, že nepreukázala vlastníctvo resp. prenajatie strojového\nvybavenia motorového vozíka tak ako je uvedené vo vyhlásení žalobkyne o materiálno-technickom\nzabezpečení, resp. v potvrdení o poskytnutí MTZ, krajský súd uviedol, že žalobkyňa v žiadosti o\nvydanie oprávnenia na činnosť 06.1 - výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu motorových vozíkov\npredložila vyhlásenie o materiálno-technickom zabezpečení výchovy a vzdelávania zo dňa 06.02.2012\na potvrdenie o poskytnutí materiálno-technického zabezpečenia vydaného spoločnosťou Ingema s.r.o..\nKontrolou Inšpektorátu práce Banská Bystrica však bolo zistené, že žalobkyňa pri výchove a vzdelávaní\nosôb na obsluhu motorových vozíkov - 06.1 porušila ustanovenie § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č.\n124/2006 Z.z. Konkrétne v bode 19 protokolu sa uvádza, že žalobkyňa vykonala klasifikačný základný\nkurz vodičov motorových vozíkov v dňoch 24.01.2013 až 25.01.2013 a 26.01.2013 až 25.02.2013\npre troch pracovníkov firmy Tokai Macik Winery s.r.o. a jedného pracovníka SZČO - C. D., pričom\nnepreukázala vlastníctvo, resp. prenajatie strojového vybavenia - motorového vozíka, tak ako je to\nuvedené vo vyhlásení o materiálno -technickom zabezpečení výchovy a vzdelávania, resp. v potvrdení o\nposkytnutí MTZ, čo je porušením ustanovenia § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. Žalobkyňa\nv žalobe k tomuto bodu uviedla, že prikladá čestné vyhlásenie spoločnosti Tokai Macik Winery s.r.o.\nMalá Tŕňa a spoločnosti Slovakia Trend Export - Import s.r.o. Sobrance, ktoré vyhlasujú, že žalobkyni\nposkytli materiálno-technické vybavenie za účelom vykonávania činnosti v zmysle oprávnenia. Obe\nvyjadrenia boli zo dňa 12.12.2014 a tieto neboli k dispozícii pri vykonanej kontrole, nenachádzajú sa\nv administratívnom spise a boli priložené k žalobe až po ukončení správneho konania. Krajský súd s\npoukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. uviedol, že nemôže prihliadnuť k okolnostiam,\nktoré žalobkyňa uvedie v žalobe, ak tieto okolnosti neuviedla a doklady nepredložila v správnom konaní.\nK námietke žalobkyne, že Národný inšpektorát práce v takmer identických veciach s právnou vecou\nžalobkyne rozhodoval odlišným spôsobom poznamenal, že túto námietku nemohol preveriť, nakoľko mu\nnie sú známe rozhodnutia Národného inšpektorátu práce v obdobných veciach.\n4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým\nsa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje\na vec mu vracia na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), postupom súdu jej bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Namietala, že odôvodnenie rozsudku krajského\nsúdu nespĺňa kritéria zrozumiteľnosti a presvedčivosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keď krajský\nsúd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s jej argumentmi a návrhmi, čím došlo k porušeniu\nzákladnej zásady spravodlivého súdneho konania, ktorou je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\nV tejto súvislosti opätovne (tak ako aj v žalobe) zdôrazňovala, že správne orgány nerešpektovali\nprecedenčnú zásadu v zmysle ustanovenia. § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(ďalej len „správny poriadok“), t.j. požiadavku postupovať tak, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Poukázala na to, že krajskému súdu\npredložila viaceré listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že Národný inšpektorát práce, ale aj ostatné\nInšpektoráty práce takmer v identických veciach s právnou vecou žalobkyne rozhodovali zásadne\nodlišne. Konštatovanie krajského súdu, že uvedenú námietku nemohol preveriť, nakoľko mu nie sú\nznáme rozhodnutia Národného inšpektorátu práce v obdobných veciach považovala za nedostatočné.\nKrajský súd tak nezodpovedal na podstatnú otázku, ktorej posúdenie bolo pre rozhodnutie v danej veci\nkľúčové. Vo vzťahu k záveru krajského súdu o porušení § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z.\nuviedla, že krajský súd mal na jednej strane za preukázané, že žalobkyňa v žiadosti o vydanie oprávnenia\npredložila vyhlásenie o materiálno-technickom zabezpečení výchovy a vzdelávania zo dňa 6.2.2012 a\npotvrdenie o poskytnutí materiálno-technického zabezpečenia vydaného spoločnosťou Ingema s.r.o. a\nna strane druhej uviedol, že žalobkyňa porušila § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. tým,\nže v rámci kontroly Inšpektorátom práce Banská Bystrica nepreukázala vlastníctvo resp. prenajatie\n\nstrojového vybavenia - motorového vozíka, na ktorom vykonávala klasifikačný základný kurz v dňoch\n24.01.2013 - 25.01.2013 a 26.01.2013 - 25.02.2013 tak ako je uvedené vo vyhlásení o materiálnotechnickom zabezpečení výchovy a vzdelávania resp. v potvrdení o poskytnutí MPZ. Žalobkyňa trvala\nna tom, že mala k dispozícii materiálno-technické zabezpečenie už od udelenia odobratého oprávnenia,\npričom len naviac uviedla, že ak vykonáva základný kurz pre organizáciu, ktorá vlastní motorové vozíky,\nje finančné výhodnejšie ak praktická časť výučby prebieha na ich vozíkoch a je uzatvorená zmluva\no ich poskytnutí aj ústnym spôsobom. Z ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. pritom nevyplýva, že je\npovinná vykonávať praktickú časť vzdelávania výlučne na strojovom vybavení, ktoré uviedla k žiadosti\no udelenie oprávnenia.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že krajský súd pri rozhodovaní o danej veci\nrelevantne interpretoval príslušné právne predpisy a vec posudzoval v súlade s nimi, pri vychádzaní\nz objektívne zisteného skutkového a právneho stavu. Žalovaný náležitým spôsobom preukázal\nrelevantnosť svojho postupu ako aj dôvodnosť existencie zodpovednostného postavenia a z toho\nvyplývajúceho neúspechu žalobkyne v danom konaní. Žalobkyňa mala povinnosť postupovať v súlade\nso zákonom tak, aby nepretržite spĺňala zákonné podmienky na výkon svojej činnosti. V tejto súvislosti\nzdôraznil, že ten kto sa domáha ochrany protiprávneho stavu nemôže sa dôvodne domáhať ochrany\nči dovolávať sa nezákonnosti/neplatnosti právnych úkonov tých, ktorí konali súladne so zákonom.\nŽalobkyňa jednoznačne mohla predvídať, že ak nesplní/poruší zákonné podmienky, nemôže svoju\nčinnosť vykonávať a očakávať súdnu ochranu. Rešpektujúc zásadu ,,právo nevzniká z bezprávia“ je\nzrejmé, že napadnutý rozsudok je zákonný a preto žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správny\npotvrdil.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.\n7. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n8. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n9. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n10. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a\npostupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy\na ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu“).\n11. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\n12. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n\n13. Podľa § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\n14. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej\nčasti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p. <.).\n15. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. fyzická osoba a právnická osoba môžu organizovať a\nvykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy\nč. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pri činnostiach upravených\nosobitným predpisom len na základe oprávnenia vydaného príslušným orgánom dozoru oprávnenie\nsa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu na prípravu žiakov a študentov na výkon povolania\na pre zamestnávateľa na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce vlastných zamestnancov a\nvedúcich zamestnancov podľa prílohy č. 2 skupiny 01 bodu 01.1. Oprávnenie na vykonávanie výchovy\na vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti (ďalej len „oprávnenie na výchovu\na vzdelávanie“) sa vydáva na základe písomnej žiadosti.\n16. Podľa § 27 ods. 4 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o vydanie oprávnenia na výchovu a\nvzdelávanie môže požiadať fyzická osoba, ktorá má vypracovaný vzorový projekt výchovy a vzdelávania\na materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.\n17. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. odborný zástupca zodpovedá za odborné vykonávanie\nčinnosti, na ktorú sa požaduje vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. Odborný zástupca je k\nžiadateľovi o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v pracovnom pomere alebo je konateľom\nalebo spoločníkom právnickej osoby a nemôže túto činnosť vykonávať pre inú fyzickú osobu alebo\nprávnickú osobu.\n18. Podľa § 27 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z.z. k žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie\nfyzická osoba alebo právnická osoba pripojí aj a) doklady o svojej odbornej spôsobilosti alebo odbornej\nspôsobilosti odborného zástupcu, b) doklady o svojej lektorskej spôsobilosti, ak bude školiteľom, c)\ndoklady o odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti školiteľa, d) doklad o splnení podmienky\ndĺžky svojej odbornej praxe a odbornej praxe školiteľa v činnosti, na ktorú žiada vydať oprávnenie na\nvýchovu a vzdelávanie, vydaný zamestnávateľom alebo odberateľom jeho služieb pri dodávateľskom\nspôsobe výkonu jeho služieb, e) vzorový projekt výchovy a vzdelávania vypracovaný osobitne pre každú\npožadovanú výchovnú a vzdelávaciu činnosť podľa prílohy č. 2, f) vyhlásenie o materiálno-technickom\nzabezpečení výchovy a vzdelávania, ktoré obsahuje zoznam materiálno-technického vybavenia, g)\nkópiu pracovnej zmluvy s odborným zástupcom, h) správny poplatok na každú požadovanú činnosť\nosobitne.\n19. Podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je\npovinná bezodkladne písomne oznámiť Národnému inšpektorátu práce zmenu údajov podľa odseku 7\npísm. b/ a c/ a podľa odseku 8 písm. b/ až d/ a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie\nna výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov.\n20. Podľa § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie\nje povinná spĺňať pri výchove a vzdelávaní podmienky ustanovené právnymi predpismi na zaistenie\n\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať výchovu a vzdelávanie v súlade so schváleným\nvzorovým projektom výchovy a vzdelávania.\n21. Podľa § 27 ods. 14 písm. a/ a b/ zákona č. 124/2006 Z.z. Národný inšpektorát práce odoberie\noprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak zistí závažné alebo opakujúce sa nedostatky pri vykonávaní\nvýchovy a vzdelávania, zistí závažné alebo opakované porušovanie právnych predpisov a ostatných\npredpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní výchovy a vzdelávania.\n22. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom\ndohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho\nstručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c)\ndeň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.\n23. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, ktorým podľa § 27\nods. 14 písm. a/ a b/ zákona č. 124/2006 Z.z. žalobkyni odobral oprávnenie č. VVZ-0040/12-06.1 vydané\ndňa 17.02.2012 na vykonávanie výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu motorových vozíkov.\n24. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. konkrétne z ustanovenia § 27 ods. 6\nvyplýva, že zákonnou podmienkou pre vydanie oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania\nosôb je existencia pracovného pomeru medzi žiadateľom o vydanie tohto oprávnenia a jeho odborným\nzástupcom. Splnenie tejto požiadavky zákon spája s povinnosťou žiadateľa priložiť pracovnú zmluvu s\nodborným zástupcom k žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v zmysle § 27 ods.\n9. Uvedenú zákonnú požiadavku je pritom potrebné interpretovať tak, že predloženie pracovnej zmluvy\nresp. existencia pracovného pomeru medzi osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie a odborným\nzástupcom je jednou z podmienok, za ktorých sa vydáva oprávnenie na výchovu a vzdelávanie a preto\nje nutné ju spĺňať počas celej doby výkonu činnosti na, ktorú bolo oprávnenie vydané. Z ustanovenia\n§ 27 ods. 13 písm. a/ zároveň vyplýva pre osobu oprávnenú na výchovu a vzdelávanie oznamovacia\npovinnosť, v zmysle ktorej je povinná oznámiť Národnému inšpektorátu práce každú zmenu taxatívne\nvymenovaných údajov viažucich sa na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vrátane ďalších\npodmienok, za ktorých bolo oprávnenie vydané spolu s predložením príslušných dokladov. Je teda\nnepochybné, že ustanovenie § 27 ods. 13 písm. a/ sa vzťahuje aj na oznámenie zmeny pracovnej zmluvy\nako jednej z podmienok, za ktorých bolo oprávnenie vydané.\n25. V predmetnej veci správne orgány nespochybňovali reálny výkon činnosti odborným zástupcom, ale\nsplnenie podmienky mať odborného zástupcu v pracovnom pomere. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa\npodmienku uvedenú v ustanovení § 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. v čase rozhodovania o vydaní\noprávnenia spĺňala, keďže Národnému inšpektorátu práce predložila riadne uzatvorenú pracovnú\nzmluvu s Ing. G. I. zo dňa 05.01.2012, čím preukázala existenciu pracovného pomeru. Z výsledkov\ninšpekcie práce však vyplynulo, že žalobkyňa dňa 07.02.2012 uzatvorila s odborným zástupcom dodatok\nk pracovnej zmluve č. 2, v zmysle ktorého sa dohodla s odborným zástupcom (jej otcom) Ing. G. I., že\nten nebude poberať žiadnu odmenu za výkon pracovnej činnosti. Žalobkyňa nepostupovala v súlade\ns § 27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. a Národnému inšpektorátu práce túto skutočnosť\nneoznámila. Žalovaný v tejto súvislosti okrem iného správne poukázal na to, že odmena resp. úprava\nmzdových podmienok v pracovnej zmluve je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, ktorou sa\nzakladá pracovný pomer a zároveň je aj jedným z definičných znakov závislej práce, ktorú možno\nvykonávať len v pracovnoprávnom vzťahu. Predpokladom splnenia podmienky uvedenej v ustanovení\n§ 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. je teda existencia pracovného pomeru so všetkými znakmi závislej\npráce (vrátane odmeny za vykonanú prácu). Upustenie od tejto požiadavky by s poukazom na vyššie\nuvedené skutočnosti znemožňovalo spoľahlivo posúdiť aj ďalšiu podmienku uvedenú v tomto ustanovení\nt. j. zákaz výkonu činnosti odborného zástupcu pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Žalovaný\nako aj prvostupňový orgán však vyvodzovali neplatnosť pracovnej zmluvy z ustanovenia § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka t.j. z dôvodu, že prejav vôle zmluvných strán (žalobkyne a odborného zástupcu)\nv skutočnosti nesmeroval k výkonu závislej práce, tak ako ju navonok deklarovali. V tejto súvislosti\nje potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán, ako orgán dozerajúci na splnenie podmienok\nna vydanie predmetného oprávnenia, medzi ktoré patrí aj podmienka mať odborného zástupcu v\npracovnom pomere, si v rámci predbežnej otázky môže vyriešiť aj to, či predložená pracovná zmluva\nspolu s jej dodatkom spĺňa zákonom predpísané náležitosti, t.j. či na základe tejto pracovnej zmluvy bol\n\npracovný pomer skutočne založený. Posudzovanie splnenia podmienky vzniku a trvania pracovného\npomeru medzi osobou oprávnenou a odborným zástupcom nemožno stotožňovať s rozhodovaním o\npracovnoprávnom spore medzi zmluvnými stranami, keďže táto otázka bola v danej veci posudzovaná\nz hľadiska porušenia ustanovenia 27 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z., ktorej posúdenie je zverené\norgánom inšpekcie práce. Účelovosť uzatvorenia pracovnej zmluvy možno skutočne vyvodiť nielen z\nnesplnenia si ohlasovacích či odvodových povinnosti, ale predovšetkým z toho, že žalobkyňa predložila\nsprávnemu orgánu k žiadosti o vydanie oprávnenia pracovnú zmluvu zo dňa 05.02.2012 a dodatok zo\ndňa 06.02.2012 avšak dodatok zo dňa 07.02.2012, ktorým sa odborný zástupca vzdal práva na odplatu\nza vykonanú prácu nepredložila. Žalobkyňa tento dodatok predložila až v súvislosti s výkonom inšpekcie,\nv rámci ktorej boli od žalobkyne požadované ďalšie doklady (výplatné pásky, evidencia dochádzky atď.)\nza účelom preverenia reálneho výkonu závislej práce odborným zástupcom. Z uvedeného je zrejmé,\nže prejav vôle zmluvných strán (žalobkyne a odborného zástupcu) nesmeroval k výkonu závislej práce\na teda ani k založeniu pracovného pomeru tak, ako ho jednotlivými znakmi vymedzuje Zákonník práce.\n26. Z ustanovenia § 27 ods. 14 písm. a/ a b/ zákona č. 124/2006 Z.z. taktiež vplýva, že odobratie\noprávnenia na výchovu a vzdelávanie je podmienené závažnými resp. opakujúcimi sa nedostatkami pri\nvykonávaní výchovy a vzdelávania. Pokiaľ Národný inšpektorát práce takéto nedostatky zistí, obligatórne\n(slovné spojenie ,,odoberie oprávnenie“) pristúpi k odobratiu oprávnenia. Najvyšší súd uvádza, že práve\núčelovosť uzatvorenia pracovnej zmluvy ako jednej z podmienok, za ktorých bolo žalobkyni vydané\noprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a ktorá podmienka je predpokladom výkonu tejto činnosti bola\nsprávnymi orgánmi kvalifikovaná ako závažný nedostatok, ktorá skutočnosť mala za následok odobratie\noprávnenia. Vzhľadom na to, že existencia pracovného pomeru medzi oprávnenou osobou a odborným\nzástupcom je zákonnou podmienkou vydania oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je irelevantné\nposudzovať tento nedostatok z hľadiska závažnosti jeho dopadov na kvalitu poskytovanej výchovy a\nvzdelávania. Správne orgány pritom kritérium ,,závažnosti“ v odôvodnení svojho rozhodnutia s použitím\nsprávnej úvahy náležite vyhodnotili a preto ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, čo viedlo správne\norgány k odobratiu predmetného oprávnenia.\n27. K argumentácii žalobkyne, ktorá odôvodňovala zmenu pracovnej zmluvy s poukazom na\nustanovenie § 11 ods. 1 živnostenského zákona, ktoré nevyžaduje existenciu pracovného pomeru v\nprípade, ak ide o osobu príbuzného v priamom rade, odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie\nupravujúce inštitút zodpovedného zástupcu nemožno stotožňovať s právnou úpravou odborného\nzástupcu v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z., ktorý zakotvuje osobitnú úpravu podmienok zastúpenia.\nPokiaľ by bolo zámerom zákonodarcu túto výnimku uplatniť aj pri odbornom zastúpení v zmysle č.\n124/2006 Z. z., podmienku existencie pracovného pomeru by v tomto zákone nestanovil.\n28. Žalobkyňa ďalej namietala, že uvedený nedostatok bol po upovedomení odstránený podpísaním\nštandardnej pracovnej zmluvy s odborným zástupcom Ing. G. I. ku dňu 23.05.2014. Odvolací súd v\ntejto súvislosti uvádza, že odstránenie zistených nedostatkov žalobkyňou po výkone inšpekcie práce\nju nezbavuje zodpovednosti za vznik protiprávneho stavu, keďže z jej strany už došlo k porušeniu\nustanovenia § 27 ods. 13 zákona č. 124/2006 Z.z., pričom následným prijatím opatrení žalobkyňa de\nfacto uznala existenciu nedostatkov v čase výkonu inšpekcie. Žiada sa uviesť aj to, že v danej veci boli\naplikované právne normy verejnoprávnej povahy, ktorých sankčný mechanizmus je v prípade vzniku\nprotiprávneho stavu spôsobeného nesplnením zákonných povinností založený na uplatnení právnej\nzodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, resp. príčiny vzniku protiprávneho stavu (nesplnenia zákonných\npovinností). V danom prípade je nepochybné, že k porušeniu ustanovenia § 27 ods. 13 zákona č.\n124/2006 Z.z. zo strany žalobkyne už došlo a preto bola povinná znášať dôsledky s tým spojené.\n29. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že uvedený nedostatok vznikol len nesprávnou interpretáciou právnych\npredpisov, táto skutočnosť ju aj s poukazom na zásadu „Ignorantia legis non excusat“ nezbavuje\nzodpovednosti za vznik protiprávneho stavu. Navyše riziko nesprávnej interpretácie právnych noriem\nupravujúcich okruh povinností žalobkyne vyplývajúcich zo zákona č. 124/2006 Z. z. je súčasťou\npodnikateľského rizika, ktoré žalobkyňa v súvislosti so svojím podnikaním znáša a ktoré je možné\neliminovať aj odborným poradenstvom.\n30. V súvislosti s porušením ustanovenia § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č. 124/2006 <. Z.z.,\nktoré spočívalo v tom, že žalobkyňa nepreukázala vlastníctvo resp. prenajatie strojového vybavenia\nmotorového vozíka tak, ako je uvedené v jej vyhlásení o materiálno-technickom zabezpečení, resp.\n\nv potvrdení o poskytnutí MTZ, najvyšší súd uvádza, že podmienka mať materiálno-technické\nzabezpečenie výchovy a vzdelávania musí byť (tak ako aj existencia pracovného pomeru) splnená\nnepretržite počas celej doby výkonu činnosti, na ktorú bolo vydané oprávnenie. Žalobkyňa spolu so\nžiadosťou o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie predložila v súlade s § 27 ods. 9 zákona č.\n124/2006 <. Z.z. ,,Potvrdenie o poskytnutí MTZ“ - o zapožičaní motorových vozíkov, v ktorom spoločnosť\nINGEMA, s.r.o. vyhlásila, že žalobkyni zapožičia motorové vozíky pre praktickú časť základného kurzu,\nktorá sa mala uskutočňovať v priestoroch tejto spoločnosti. Z uvedeného potvrdenia taktiež vyplýva,\nže podrobnosti o termíne, dobe, finančnej náhrade budú predmetom dohody medzi žalobkyňou a touto\nspoločnosťou pre každý termín výcviku zvlášť. Žalobkyňa však uviedla, že v prípade, ak vykonáva\nzákladný kurz pre organizáciu, ktorá vlastní motorové vozíky je uzatvorená aj ústna zmluva o poskytnutí\nvozíkov s touto organizáciou a teda sama uznala, že v niektorých prípadoch dochádza k materiálnotechnickému zabezpečeniu kurzov inak ako to uviedla v ,,Potvrdení o poskytnutí MTZ“. Žalobkyňa\nvykonala základný kurz vodičov motorových vozíkov v dňoch 24.01.2013 až 25.01.2013 a 26.01.2013\naž 25.02.2013 pre troch pracovníkov firmy Tokai Macik Winery s.r.o. a jedného pracovníka SZČO - C. D.,\navšak materiálno-technické zabezpečenie tohto kurzu v súlade s vyhlásením o materiálno-technickom\nzabezpečení výchovy a vzdelávania, resp. v potvrdení o poskytnutí MTZ nepreukázala. Navyše čestné\nvyhlásenia spoločností Tokai Macik Winery s.r.o. a Slovakia Trend Export - Import s.r.o. Sobrance,\no poskytnutí materiálno-technického vybavenia boli priložené až k žalobe, a preto sa uvedenou\nskutočnosťou správne orgány vo svojich rozhodnutiach ani nemohli zaoberať. Najvyšší súd však zastáva\nnázor, že žalobkyňa ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná túto činnosť vykonávať\nv súlade s podmienkami, za ktorých jej bolo toto oprávnenie vydané. Pokiaľ teda žalobkyňa mienila\nzabezpečovať materiálno-technické vybavenie inak, ako to uviedla v prílohách k žiadosti o vydanie\noprávnenia, avšak túto skutočnosť orgánom inšpekcie práce neoznámila a nepreukázala, vystavila sa\nriziku, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu ustanovenia § 27 ods. 13 písm. b/ zákona č.\n124/2006 Z.z.\n31. Žalobkyňa v odvolaní (taktiež aj v žalobe) namietala, že správne orgány nerešpektovali precedenčnú\nzásadu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku, t.j. požiadavku postupovať tak, aby\npri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPoukázala na to, že krajskému súdu predložila viaceré listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že Národný\ninšpektorát práce, ale aj ostatné Inšpektoráty práce v takmer identických veciach s právnou vecou\nžalobkyne rozhodovali zásadne odlišne. Konštatovanie krajského súdu, že uvedenú námietku nemohol\npreveriť, nakoľko mu nie sú známe rozhodnutia Národného inšpektorátu práce v obdobných veciach\npovažovala za nedostatočné. Najvyšší súd k tejto námietke uvádza, že zásada správneho konania\nvyplývajúca z ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku, vyjadruje, aby správne orgány dbali o\nto, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené\nrozdiely, t.j. medzi skoršími a neskoršími rozhodnutiami správneho orgánu. Odvolací súd konštatuje, že\nnejde o absolútnu nemennosť neskorších rozhodnutí správnych orgánov, ale pripúšťa určité odchýlky\nod skoršieho rozhodnutia. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že\nby Národný inšpektorát práce postupoval v obdobných prípadoch odlišne. V tejto súvislosti žalovaný\npožiadal o vyjadrenie Národný inšpektorát práce, ktorý vo svojom vyjadrení k tejto otázke uviedol, že\nz jeho doterajšej činnosti zdokladovanej spisovou dokumentáciou vyplýva, že v skutkovo obdobných\nprípadoch pri uplatnení správnej úvahy dodržiava kontinuitu rozhodovania, čo zachoval aj v prípade\nžalobkyne. Na základe návrhov jednotlivých inšpektorátov práce na odobratie oprávnení Národný\ninšpektorát práce v prípadoch zistených nedostatkov postupuje podľa § 27 ods. 14 zákona č. 124/2006\nZ.z. Najvyšší súd konštatuje, že pre posúdenie dodržiavania § 3 ods. 5 správneho poriadku bolo potrebné\nzistiť, či skutkové a právne okolnosti, ale aj úvahy správnych orgánov sa v jednotlivých prípadoch\nv podstatných znakoch zhodovali s prípadom žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa nepredložila\nžiadne rozhodnutia, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo posúdiť odlišnosť rozhodovania v\nobdobných prípadoch. Žalobkyňa síce predložila viacero listinných dôkazov (súhrnné správy Národného\ninšpektorátu práce, výstup zo súhrnnej správy, žiadosť o poskytnutie informácií, atď.), avšak tieto\npísomnosti nepredstavujú dostatočný základ na posúdenie či už skutkových a právnych okolnosti,\nale aj právnych úvah správnych orgánov, na základe ktorých by bolo možné konštatovať odklon od\nrozhodovacej činnosti. Len pre úplnosť najvyšší súd poznamenáva, že úlohou správneho súdu nie\nje vyhľadávať resp. obstarávať dôkazy, ktorými by sa mala potvrdiť správnosť tvrdení žalobkyne o\npochybeniach správnych orgánov.\n\n32. Žalobkyňa tak v konaní pred správnymi orgánmi ako aj pred krajským súdom poukazovala\nna neprimeranú prísnosť zákona č. 124/2006 Z.z., ktorý vyžaduje existenciu pracovného pomeru\naj medzi príbuznými osobami, a ktorá skutočnosť aj s poukazom na vyššie uvedené viedla k jej\nneprimerane prísnemu postihu. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že postup a rozhodovanie\nsprávnych orgánov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj správnych súdov je\nlimitovaný rámcom čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu objektívneho\npráva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom. Naopak, v prípade takéhoto postupu by hrozila\nprípadná arbitrárnosť predmetných rozhodnutí. Navyše zákon č. 124/2006 Z.z. kogentným spôsobom\n(nepripúšťajúcim odchýlku a dopadajúcim na všetky subjekty v rovnakej právnej pozícii) upravuje\nobsah odvodených právnych vzťahov, pričom nepripúšťa možnosť odstraňovania tvrdosti zákona na\nzáklade správnej úvahy. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp.zn. II. ÚS\n22/2017-15 zo dňa 12. januára 2017 konštatoval, že ,,právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa\nzáruky procesného a inštitucionálneho charakteru, nemožno však z neho odvodzovať požiadavku na\nignorovanie objektívneho hmotného práva v záujme dosiahnutia materiálnej spravodlivosti, a to aj\nnapriek tomu, že sa v posudzovanej veci aplikované právne normy sťažovateľke javia ako neprimerane\nprísne.“ V tejto súvislosti sa žiada uviesť aj to, že na žalobkyňu, t.j. osobu odborne spôsobilú na výchovu\na vzdelávanie v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. je potrebné hľadieť ako na osobu, ktorá by si mala plniť\npovinnosti v tejto oblasti príkladným spôsobom. Navyše v prípade žalobkyne nešlo o ojedinelý výskyt\nnedostatkov, keď okrem porušenia ustanovenia § 27 ods. 13 písm. a/ a b/ zákona č. 124/2006 <. Z.z.\nboli orgánmi inšpekcie zistené aj ďalšie (aj keď menej závažné) nedostatky.\n33. Najvyšší súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, ktorou namietala nedostatočné\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu. Podľa názoru najvyššieho sudu krajský súd sa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku vysporaiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne, pričom svoje\nzávery zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.\nVzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\nzmenu, či zrušenie rozsudku krajského súdu, najvyšší súd po doplnení argumentácie krajského súdu\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.\n34. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože\nžalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}