{"guid": "351eee25-d073-40f4-8c90-0259a7f9df88:75a67a8e-bb19-4b87-96f3-bd3c0a76ad29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014202047.1", "spisova_znacka": "10Sžo/93/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/93/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 10Sžo/93/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014202047.1", "identifikacne_cislo": "1014202047", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 601/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/601-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/601#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75a67a8e-bb19-4b87-96f3-bd3c0a76ad29", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202047.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202047.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/93/2016\n1014202047\n31. 05. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014202047.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľky: K. S., trvale bytom K. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie\nslobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 6518/2013 (9250/2014),\nč. k. KaHC-/6518/2013-66922/2014 zo dňa 07.11.2014, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 24. augusta 2016 č. k. 12Sp/82/2014-22 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/82/2014-22 zo\ndňa 24. augusta 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu sp. zn. 6518/2013 (9250/2014), č. k.\nKaHC-/6518/2013-66922/2014 zo dňa 07.11.2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu sp. zn. 6518/2013 (9250/2014),\nč. k. KaHC-/6518/2013-66922/2014 zo dňa 07.11.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho\nsúdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že predmetom konania pred ním bolo posúdenie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 6518/2013 (9250/2014), č. k. KaHC-/6518/2013-66922/2014 zo\ndňa 07.11.2014, ktorým odporca v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní\nprávnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii\na o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov\nplatnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“)\nrozhodol, že navrhovateľke odníma nárok na poskytovanie právnej pomoci, v konaní o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nNavrhovateľka namietala pred krajským súdom nesprávne právne posúdenie veci odporcom, nakoľko\nvyživuje a výživné platí na obe nezaopatrené dcéry. Poukázala na to, že odporca správne vyhodnotil, že\njej priemerný mesačný zárobok spolu s vyplateným výživným presahuje hornú hranicu príjmu materiálnej\nnúdze, avšak odporca nezohľadnil vyživovaciu povinnosť voči jej dcéram. Jedna dcéra je v jej osobnej\nstarostlivosti a druhá v starostlivosti otca, navrhovateľka dostáva vyplatené výživné vo výške 100 Eur\nna dcéru S. a zároveň platí výživné na dcéru Z., ktorá je v opatere otca vo výške 80 Eur, plus 20 Eur\nspätné výživné v splátkach.\n\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil\nsa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu č. 9250/2014, z ktorého zistil, že odporca\npriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci a súčasne jej ustanovil advokáta Mgr. Petra\nOdehnala rozhodnutím sp. zn. 6518/2013 zo dňa 05.09.2013. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 zákona\no poskytovaní právnej pomoci odporca zaslal navrhovateľke výzvu na doplnenie údajov za účelom\nprehodnotenia jej príjmovej situácie, ktorú navrhovateľka zodpovedala a ako spoločne posudzovanú\nosobu označila svoje maloleté deti - Z. a S. X.. Odporca na základe predložených údajov vyhodnotil,\nže navrhovateľka mala za vyhodnocované obdobie priemerný mesačný príjem 505,86 eur (príjem zo\nzávislej činnosti + výživné), že nespĺňa zákonnú podmienku na poskytovanie právnej pomoci a z toho\ndôvodu jej ju v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) odňal. Pri výpočte hranice materiálnej núdze vychádzal\nz premisy existencie jednej posudzovanej fyzickej osoby (navrhovateľky) a jednej jej nezaopatrenej\nneplnoletej dcéry (S. X.).\nPodľa krajského súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu bolo zrejmé, že odporca pre\npotreby určenia 1,4, resp. 1,6 násobku životného minima započítal jednu plnoletú fyzickú osobu navrhovateľku a jedno jej nezaopatrené neplnoleté dieťa - mal. S. X.. V zmysle § 2 zákona č. 601/2003\nZ.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o životnom minime)\nvychádzal zo sumy 288,51 eur (198,09 eur + 90,42 eur]. Vychádzajúc z uvedeného predstavuje 1,6\nnásobok sumy životného minima 461,62 eur, pričom priemerný príjem navrhovateľky (505,86 eur) je\nvyšší ako uvedený 1,6 násobok sumy životného minima. Tento výpočet odporca zohľadnil vydaním\nnapadnutého - negatívneho rozhodnutia.\nPodľa názoru krajského súdu však odporca pri určení sumy životného minima postupoval nesprávne,\nak pri určení sumy životného minima nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je matkou aj druhého\nnezaopatreného neplnoletého dieťaťa - mal. Z. X.. A to bez ohľadu na skutočnosť, že táto jej dcéra je\nzverená do osobnej starostlivosti jej otca, teda že nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti.\nI napriek tejto skutočnosti je podľa krajského súdu totižto navrhovateľka ako matka mal. Z. povinná\nposkytovať jej výživu - bez ohľadu či ju má alebo nemá v osobnej starostlivosti.\nKrajský súd uviedol, že zo samotného účelu vymedzenia sumy životného minima v zmysle zákona o\nživotnom minime vyplýva, že suma životného minima predstavuje minimálnu hranicu príjmu (príjmov)\nfyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze (§ 1 zákona o životnom minime).\nZákonodarca v ustanovení § 2 zákona o životnom minime určuje jednak výšku a jednak spôsob určenia\ntejto sumy. Z jeho znenia je podľa krajského súdu zrejmé, suma životného minima je určovaná podľa\npísm. a) tohto ustanovenia podľa toho, či ide o jednu plnoletú osobu (v tomto prípade ide o sumu 198,09\neur), resp. podľa písm. b) tohto ustanovenia či existuje ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická\nosoba - spravidla manžel (v tomto prípade ide o sumu 138,19 eur), resp. podľa písm. c) tohto ustanovenia\nči existuje zaopatrené neplnoleté, alebo nezaopatrené dieťa (v tomto prípade ide o sumu 90,42 eur). V\ntomto poslednom prípade (§ 2 písm. c) citovaného zákona) zákon o životnom minime nerozlišuje, či tam\nuvedené deti žijú v spoločnej domácnosti s posudzovanou osobou, alebo nie.\nPokiaľ teda posudzovaná osoba - navrhovateľka - je rozvedená a má dve maloleté nezaopatrené deti\n- mal. S. X. a mal. Z. X., bolo podľa názoru krajského súdu povinnosťou odporcu pri určení sumy jej\nživotného minima (ktorá tvorí základ určenia jej 1,4 či 1,6 násobku sumy životného minima) vychádzať\nzo sumy spolu 378,93 eur, ktorá je tvorená ako úhrn súm: 198,09 eur (§ 2 písm. a) zákona o životnom\nminime) a 90,42 eur + 90,42 eur = 180,84 eur (dve nezaopatrené deti - § 2 písm. c) bod 2. zákona o\nživotnom minime).\nPretože odporca pri určení sumy životného minima nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je matkou\ndvoch nezaopatrených detí, ale z dôvodu, že jedno z nich je v osobnej starostlivosti otca, zohľadnil iba\nexistenciu jedného dieťaťa, ktoré je v osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky) krajský súd dospel k\nnázoru, že odporca túto okolnosť nesprávne právne posúdil. Preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil odporcovi na ďalšie konanie.\n\nKrajský súd napokon uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou odporcu v rámci postupu podľa § 6 ods.\n2 zákona o poskytovaní právnej pomoci zohľadniť pri určení sumy životného minima (rozhodnej pre\nurčenie 1,4 a 1,6 násobku sumy životného minima) jednak osobu navrhovateľky, ako aj existenciu dvoch\nnezaopatrených detí.\n\nII.\nZhrnutie odvolacích dôvodov odporcu\nRozsudok krajského súdu napadol odporca včas podaným odvolaním, v ktorom namietal, že\n„rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Odporca sa\nnestotožnil s názorom krajského súdu, že odporca pri určení životného minima postupoval nesprávne,\nak pri určení sumy životného minima nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je matkou aj druhého\nnezaopatreného neplnoletého dieťaťa - mal. Z. X., a to bez ohľadu na skutočnosť, že táto jej dcéra je\nzverená do osobnej starostlivosti jej otca, teda nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti.\nOdporca poukázal na to, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na zákon o životnom\nminime § 2 písm. c), teda súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie, ktoré určuje\nsumy životného minima, nie však výpočet životného minima. Odporca pritom zdôraznil, že zákon o\nživotnom minime určuje aj ako sa životné minimum vypočítava a to v § 3 „ Na zistenie príjmu fyzickej\nosoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú\nu posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela,\nu rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho\ns nimi v domácnosti,\nu rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,\nu nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije\nv domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem\nrodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba,\ne) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem \".\nPodľa odporcu v tomto ustanovení sú zákonom o životnom minime taxatívne vymenované okruhy osôb,\nktoré sa posudzujú spoločne na účel určenia súm životného minima. Pri stanovení okruhov zákon o\nživotnom minime vychádzal najmä zo vzájomnej vyživovacej povinnosti upravenej zákonom č. 36/2005\nZ. z. o rodine. Ide predovšetkým o zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov voči svojim deťom, ktorá\npretrváva do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi\nmanželmi.\nPokiaľ ide o vymedzenie pojmu „domácnosť“ zákon o životnom minime odkazuje na ustanovenie §\n115 Občianskeho zákonníka. Spoločnú domácnosť tvoria spravidla rodičia s deťmi, pokiaľ žijú spolu. U\nmaloletých detí vyplýva ich príslušnosť k určitej domácnosti z dohody rodičov alebo z rozhodnutia súdu.\nU dospelých osôb spolužitie v jednej domácnosti je dôsledkom stavu, ktorý je výrazom ich vôle; jednu\ndomácnosť spravidla tvoria manželia, blízke osoby.\nNa základe uvedeného zákonného ustanovenia odporca teda započítaval len dieťa žijúce v domácnosti\nnavrhovateľky. Keďže druhé maloleté dieťa je právoplatným rozhodnutím súdu zverené do osobnej\nstarostlivosti otca a teda nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, je zrejmé, že nemôže dôjsť zo\nzákonného dôvodu k započítaniu tohto maloletého dieťaťa, ako spoločne posudzovanej osoby v prípade\nnavrhovateľky.\nOdporca vyjadril presvedčenie, že postupoval v súlade so zákonom a rozsudok vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Odporca uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí sp. zn. 6518/2013\n(9250/2014), č. k. KaHC-/6518/2013-66922/2014 zo dňa 07.11.2014 a navrhol aby odvolací súd\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdzuje.\nIII.\nVyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu\n\nNavrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním odporcu nesúhlasí. Podľa\nnavrhovateľky krajský súd v napadnutom rozsudku vychádzal zo správneho skutkového stavu a tento aj\nsprávne právne posúdil. Odporca sa domáha preskúmania rozsudku na základe nesprávneho výkladu\nustanovenia § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Toto ustanovenie rieši iba zisťovanie\npríjmu, nerieši výšku životného minima, ktorá je uvedená v § 2 tohto zákona, na ktorý súd poukázal v\nnapadnutom rozsudku. Poukázala na to, že jej dcéry nemajú príjem, obe sú neplnoleté a navštevujú\nstrednú školu. Navrhla preto napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť.\n\nIV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. mája\n2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi\na o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.\n8/2005 Z.z. (ďalej len zákon o poskytovaní právnej pomoci), fyzická osoba má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima\nustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím\nmajetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c] hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej\nmzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa ust. § 2 zákona o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,\nktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm\n198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,\n138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,\n90,42 eura mesačne, ak ide\no zaopatrené neplnoleté dieťa,\no nezaopatrené dieťa.\nPodľa § 3 zákona o životnom minime\nna zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú\na) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela,\nb) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho\ns nimi v domácnosti,\nc) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,\n\nd) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa\nžije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem\nrodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba,\nu zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.\nPodľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci centrum rozhodne o odňatí\nposkytovania právnej pomoci, ak sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba\nsa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil\nrozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke odňal nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona\no poskytovaní právnej pomoci, nakoľko v priebehu poskytovania právnej pomoci odporca zistil, že\noprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi.\nS poukazom na odvolaciu námietku odporcu, ktorou namietal nesprávne právne posúdenie veci\nkrajským súdom, bolo úlohou najvyššieho súdu posúdiť dôvodnosť takejto námietky, najmä či bola\nspôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v tejto súvislosti posúdiť, či správny\norgán postupoval v súlade so zákonom, keď navrhovateľke odňal nárok na poskytnutie právnej pomoci\npodľa zákona o poskytovaní právnej pomoci z dôvodu, že oprávnená osoba sa nenachádza v\nmateriálnej núdzi.\nPre posúdenie tejto námietky súd vychádzal zo zistení správneho orgánu, ktoré nenamietala\na nespochybňovala ani navrhovateľka, a to, že rozhodnutím zo dňa 05.09.2013 ev. č.\nKaHC-33287/6518/2013 bol navrhovateľke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a na\nzastupovanie navrhovateľky v konaní pred súdom v právnej veci o zrušenie a vysporiadanie BSM po\nrozvode manželstva, v tom čase vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12 C 79/2012.\nZ dôvodov rozhodnutia, ktorým bol navrhovateľke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci\nvyplýva, že na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti svojho nároku navrhovateľka predložila\nrozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 05.03.2012, č. k. 20P/373/2011-21 zo dňa 05.03.2012, ktorým\nbolo manželstvo navrhovateľky a odporcu T. X. rozvedené a súčasne bola schválená dohoda rodičov o\nvýkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že obe maloleté deti (Z. a S.), boli na\nčas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky.\nPreskúmavané rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľke odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci\nvychádza zo zmeny pomerov, ktoré spočívali v tom, že staršia z dcér navrhovateľky (Z.) sa od 01.09.2013\nzdržuje v domácnosti otca a rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37 P 60/2013-77 zo dňa\n07.07.2014 došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 05.03.2012, č. k. 20P/373/2011-21\nzo dňa 05.03.2012 tak, že maloletá Z. bola s účinnosťou od 15.07.2013 zverená do starostlivosti otca\na s účinnosťou od 15.07.2013 súd zaviazal matku platiť na výživu maloletej mesačne výživné vo výške\n80 Eur.\nOdporca teda uvedenú zmenu, ktorá spočívala v tom, že jedna z dcér (Z.) sa od 01.09.2013 nachádza\nv spoločnej domácnosti u otca, premietol do rozhodnutia, ktorým navrhovateľke odňal nárok na\nposkytovanie právnej pomoci tak, že jej príjem pri posudzovaní príjmu oprávnenej osoby nezobral do\núvahy. V prípade navrhovateľky ako oprávnenej osoby na účely určenia súm životného minima započítal\nu navrhovateľky s nezaopatreným dieťaťom jej príjem a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s ňou v\ndomácnosti, teda príjem ďalšej spoločne posudzovanej osoby, a to maloletého nezaopatreného dieťaťa\n- S. X., nar. XX.XX.XXXX.\nKrajský súd svoj záver o tom, že odporca nesprávne právne posúdil vec, (keď pri určení sumy životného\nminima nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je matkou dvoch nezaopatrených detí, ale z dôvodu,\nže jedno z nich je v osobnej starostlivosti otca, zohľadnil iba existenciu jedného dieťaťa, ktoré je v osobnej\nstarostlivosti navrhovateľky) vychádzal z toho, že zákonodarca v ust. § 2 zákona o životnom minime\nurčuje jednak výšku a jednak spôsob určenia tejto sumy.\nS týmto právnym názorom krajského súdu sa odvolací súd nestotožnil, naopak stotožnil sa s námietkou\nodporcu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom\nna ustanovenie zákona o životnom minime (§ 2 písm. c), ktoré určuje sumy životného minima, nie však\nspôsob výpočtu životného minima, ktorý je upravený v ustanovení § 3 zákona.\n\nOdporca pritom správne vychádzal z toho, že zákon o životnom minime určuje v ustanovení § 2 sumy\nživotného minima, pričom ustanovenie § 3 zákona, (ktoré pojednáva o započítavaní príjmov) taxatívne\nvymenované okruhy osôb, ktoré sa posudzujú spoločne na účel určenia súm životného minima a určuje\nako sa životné minimum vypočítava v nadväznosti na vymedzený okruh osôb, ktoré sa posudzujú\nspoločne na účel určenia súm životného minima.\nV danom prípade, preto odporca postupoval v súlade so zákonom, keď na zistenie príjmu fyzickej osoby\nna účely určenia súm životného minima započítal u navrhovateľky s nezaopatreným dieťaťom jej príjem\na príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s ňou v domácnosti podľa § 3 písm. b/ zákona o životnom\nminime, podľa ktorého na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima\nsa započítavajú u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného\ndieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti.\nOdporca pritom správne vychádzal pri vymedzení pojmu „domácnosť“ z toho, že zákon o životnom\nminime odkazuje na ustanovenie § 115 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Spoločnú domácnosť\ntvoria spravidla rodičia s deťmi, pokiaľ žijú spolu. U maloletých detí vyplýva ich príslušnosť k určitej\ndomácnosti z dohody rodičov alebo z rozhodnutia súdu. U dospelých osôb spolužitie v jednej domácnosti\nje dôsledkom stavu, ktorý je výrazom ich vôle; jednu domácnosť spravidla tvoria manželia, blízke osoby.\nOdporca preto nepochybil, keď na základe uvedeného zákonného ustanovenia (§ 3 písm. b/ zákona o\nživotnom minime) započítaval len dieťa žijúce v domácnosti navrhovateľky. Keďže druhé maloleté dieťa\nbolo právoplatným rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti otca a teda nežije v spoločnej\ndomácnosti s navrhovateľkou, je zrejmé, že nemôže dôjsť zo zákonného dôvodu k započítaniu tohto\nmaloletého dieťaťa, ako spoločne posudzovanej osoby v prípade navrhovateľky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odporca v danom\nprípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom\nkonania, vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil.\nPokiaľ teda krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že\nodporca pri určení sumy životného minima postupoval nesprávne, ak pri určení sumy životného minima\nnezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je matkou aj druhého nezaopatreného neplnoletého dieťaťa mal. Z. X., a to bez ohľadu na skutočnosť, že táto jej dcéra je zverená do osobnej starostlivosti jej otca,\nteda že nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, najvyšší súd sa s právnym názorom krajského\nsúdu s poukazom na vyššie uvedené právne závery nestotožnil a dospel k záveru o potrebe zmeny\nrozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nZáverom Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany\nodporcu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok bol navrhovateľke odňatý príspevok na\nposkytovanie právnej pomoci, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, právo\nnavrhovateľky domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý v tomto\nkonaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 250k\nods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Sp/82/2014", "guid": "a5f57230-dfc9-40b6-adec-e272f9ada07a:5db53ee5-0df7-43dc-a2de-3a8d59efd192", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}