{"guid": "581fbe24-b863-45cb-93a0-17dbcb338876:79875e40-4e97-46be-a931-aa4fddf31bc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1", "spisova_znacka": "4Sžo/24/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/24/2016 z 4. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. 4Sžo/24/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1", "identifikacne_cislo": "1014202009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 702/2017", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:4890807c-639c-4eec-b010-ee27dbdc6840", "datum": "2018-02-13", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/131", "nazov": "zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/131-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/131/#paragraf-92", "nazov": "§ 92 zákona č. 131/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/#paragraf-92", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/131-2002/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/131/#paragraf-93", "nazov": "§ 93 zákona č. 131/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/#paragraf-93", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/131-2002/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/131#paragraf-92", "/SK/ZZ/2002/131#paragraf-93", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79875e40-4e97-46be-a931-aa4fddf31bc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/24/2016\n1014202009\n04. 04. 2017\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej\nveci žalobcu: V., zastúpený: JUDr. Veronika Keszeliová, advokátka, Lopúchová 9, Bratislava, adresa\npre doručovanie: K. Mikszátha 6, Rimavská Sobota, proti žalovanému: Paneurópska vysoká škola,\nTomášikova 20, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora Paneurópskej vysokej školy\nč. PO-335/2014 zo dňa 1. októbra 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 2S/254/14-26 zo dňa 18. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/254/14-26 zo dňa 18.\nnovembra 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom č.k. 2S/254/2014-26 zo dňa 18.11.2015 Krajský súd v Bratislave napadnuté\nrozhodnutie žalovaného č. PO-335/2014 zo dňa 01.10.2014 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm.\nd/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalej\nrozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 432,30 € na účet\nprávnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\n1.2 Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti bolo rozhodnutie žalovaného\nč. PO-335/2014 zo dňa 01.10.2014, ktorým rektor Paneurópskej vysokej školy nevyhovel žalobcovej\nžiadosti zo dňa 18.09.2014 o vrátenie školného za akademický rok 2010/2011 z dôvodu opätovného\nzápisu do druhého ročníka bakalárskeho stupňa štúdia.\n1.3 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku poukázal na niekoľko podmienok, ktoré musia\nbyť splnené, aby mohlo byť rozhodnutie správneho orgánu (vrátane subjektu v postavení správneho\norgánu) preskúmané súdom na základe žaloby. Musí ísť o také rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia\nalebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nĎalšou podmienkou je, že ide o rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na\nsvojich právach, pretože v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1\nO.s.p.). Predpokladom postupu súdu podľa 2. hlavy V. časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré\n\npo vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§\n247 ods. 2 O.s.p.), alebo rozhodnutie právoplatné v dôsledku toho, že proti nemu právny predpis\nnepripúšťa opravný prostriedok. Poslednou podmienkou prípustnosti súdneho prieskumu je to, že nejde\no rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené zákonom (§ 248 O.s.p.).\n1.4 Správne súdnictvo v SR vychádza z princípu generálnej klauzuly (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) s\nnegatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.). Preto každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n1.5 Podľa nálezov Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a uznesení\nNajvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8Sžf/29/2010) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj\nrozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú predpísané formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo\nak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax\nustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo\nktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý\npredmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom\nverejnej správy.\n1.6 S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov a stanovisko žalovaného pripadlo súdu posúdiť\npredovšetkým otázku, či napadnuté rozhodnutie rektora Paneurópskej vysokej školy o žiadosti žalobcu\nna vrátenie školného je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu na základe žaloby podľa\n2. hlavy V. časti O.s.p.\n1.7 Krajský súd je toho názoru, že žalovaný ako súkromná vysoká škola, ktorá bola na základe\nudeleného štátneho súhlasu začlenená do siete vysokých škôl v Slovenskej republike, nadobudol\npostavenie subjektu, ktorému bolo zákonom o vysokých školách zverené oprávnenie rozhodovať\no právach a povinnostiach študentov v oblasti verejnej správy, vrátane rozhodovania o školnom a\nzáležitostiach s ním súvisiacich (§ 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, /ďalej len\n„zákon o vysokých školách\"/). Otázky spojené s platením školného a poplatkoch spojených so štúdiom\nna Paneurópskej vysokej škole sú upravené Smernicou rektora č. 3/2012 - školné a poplatky spojené\nso štúdiom na Paneurópskej vysokej škole (ďalej len „Smernica\"), pričom podľa čl. 5 Smernice je\nrektor vysokej školy oprávnený rozhodovať aj o žiadostiach študentov o vrátenie školného, ktorého sa v\nprejednávanej veci žalobca domáhal. Rozhodnutie žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie\nškolného, ktoré bolo podľa jeho tvrdenia zaplatené duplicitne, sa dotýka žalobcovej majetkovej sféry a\npreto jeho práva a povinnosti môžu byť týmto rozhodnutím priamo dotknuté. Napadnuté rozhodnutie je\nrozhodnutím konečným, pretože proti nemu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Keďže nejde\no rozhodnutie, ktoré by bolo zákonom zo súdneho preskúmania vylúčené a žalobca v žalobe tvrdí, že\nním bol ukrátený na svojich právach, musí byť podrobené súdnemu prieskumu zákonnosti na základe\nžaloby podľa 2. hlavy piatej časti O.s.p.\n1.8 Krajský súd uviedol, že si je vedomý toho, že zákon o vysokých školách s výnimkou taxatívne\nvymedzených prípadov vylučuje aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok\n(ďalej len „Správny poriadok\") na konania podľa zákona o vysokých školách a preto nie je možné\ndovolávať sa uplatnenia procesných štandardov stanovených Správnym poriadkom. Napriek tomu je\nvšak súd tej mienky, že postup a rozhodovanie žalovaného pri rozhodovaní o právach a povinnostiach\nfyzických osôb (študentov) musí rešpektovať pravidlá a princípy vyplývajúce z práva Európskej únie,\nokrem iného z čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje právo na dobrú správu\nvecí verejných, ako aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007) 7 členských štátov\nz 20.06.2007 o dobrej správe, ktoré vychádza z dodržiavania zásad zákonnosti, rovnoprávnosti,\nnestrannosti, proporcionality, právnej istoty, časovej primeranosti, participácie, úcty k súkromiu a\ntransparentnosti. Princíp právnej istoty je zároveň jednou z nedeliteľných súčastí právneho štátu, ku\nktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a je tiež jedným z kľúčových prvkov pre\nriadne uplatnenie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).\n1.9 Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť\nnáležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné (viď rozhodnutie NS SR vo veci vedenej\n\npod sp. zn. 8Sžo/12/2009). Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje prakticky žiadne skutkové ani\nprávne dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o vrátenie školného, nebolo možné toto\nrozhodnutie vecne preskúmať. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie\nžalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodom. Súd tiež podotýka,\nže vecné odôvodnenie nevrátenia školného obsiahnuté v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu\nžaloby nemohol súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vziať do úvahy, nakoľko pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n2.\n2.1 Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že žalobu zamietne alebo alternatívne aby konanie zastavil.\n2.2 V podanom odvolaní uviedol, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou pasívnej\nlegitimácie subjektu, voči ktorému žaloba smeruje, pretože ako žalovaný je v žalobe označený subjekt:\n„Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, Tomášikova 20, Bratislava\". Poukazuje, že rozhodnutie\n(predmetné rozhodnutie žalovaný nepovažuje za rozhodnutie v správnom konaní) nebolo vydané\ndekanom Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy (ďalej len „Fakulta práva PEVŠ\"). Žaloba bola\npodaná voči subjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, čo je bez ďalšieho takou vadou\nkonania, ktorú súd nemôže reparovať a to ani výzvou vo vzťahu k účastníkovi, aby odstránil vadu\nkonania, a preto podľa názoru žalovaného súd nemohol v merite veci rozhodnúť tak, ako rozhodol, ale\nuž len z tohto dôvodu mal žalobu zamietnuť. Dodáva, že krajský súd v rámci rozhodovania o žalobe\nvychádzal z vyjadrení dekana Fakulty práva PEVŠ prof. JUDr. Jaroslava Ivora, DrCs., t.j. z vyjadrení\nsubjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, preto je názoru, že súd reálne konal so\nsubjektom, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, keď z vyjadrenia subjektu, ktorý vo veci\nnerozhodoval v poslednom stupni, považoval za poklad rozhodnutia a vychádzal z nich. Má za to, že v\nrámci konania došlo k tomu, že súd hoci mal žalobu zamietnuť, keďže ako žalobca je v nej označený iný\nsubjekt ako ten, ktorý o veci rozhodol v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 O.s.p.) - nie len že súd žalobu z\nuvedeného dôvodu žalobu nezamietol, ale v rámci konania si obstaral stanovisko tohto subjektu - Fakulty\npráva PEVŠ - ako podkladu pre rozhodnutie a následne - skutkovo aj právne nesprávne - žalobe vyhovel.\nPoukazuje, že Paneurópska vysoká škola je súkromnou vysokou školou, pričom jej právny režim nie je\nidentický s právnym režimom iných typov vysokých škôl. Súkromné vysoké školy nie sú napojené na\nverejný rozpočet a preto v tejto otázke nemôže súd ani bez ďalšieho ustáliť, že by rozhodovanie o otázke\nškolného bolo otázkou, o ktorej rozhoduje súkromná vysoká škola v rámci „výkonu verejnej správy\".\nŠkolné v prípadoch súkromných vysokých škôl zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z. z.\") žiadnym spôsobom materiálne ani\nprocesne nereguluje. Poskytuje len zákonný základ pre vyberanie školného (§ 93 ods. 1 zákona č.\n131/2002 Z. z.) bez akejkoľvek verejnej mocenskej regulácie. Jediná povinnosť, ktorú má vysoká škola\nvo vzťahu k tretím osobám, resp. k jej budúcim študentom je zverejnenie výšky školného vo vzťahu k\nbudúcim študentom dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium. Je\nnázoru, že ak by rektor, hoc aj v hypotetickej rovine o podanej žiadosti rozhodoval v podobe správneho\nrozhodnutia a proti tomuto rozhodnutiu by následne bola podaná správna žaloba, absencia všeobecne\nzáväznej verejnoprávnej regulácie (na rozdiel od verejných a štátnych vysokých škôl - § 92 zákona\nč. 131/2002 Z. z.) mala za následok, že správny súd by v rámci preskúmavania rozhodnutia rektora,\nriešil otázky súkromnoprávnej povahy (mal alebo nemal študent nárok na vrátenie školného z dôvodu\nnečerpania služieb), čo správnym súdom v rámci rozhodovania podľa piatej časti O.s.p. neprináleží.\nSprávny súd by v merite veci nemal čo preskúmavať, keďže podmienky vrátenia školného nevyplývajú\nzo zákona č. 131/2002 Z. z. a ani zo žiadneho iného všeobecne záväzné právneho predpisu, pretože\nide o otázku súkromnoprávnej povahy.\n2.3 Otázky hospodárenia vysokej školy je v otázkach Slovenskej republiky regulovaná výlučne vo vzťahu\nk verejným a štátnym vysokým školám (§ 16 až 19 zákona č. 131/2002 Z. z.). Ak by išlo o výkon\nverejnej správy, t.j. malo by sa rozhodovať v rovine správneho konania podľa všeobecne záväznej\nprávnej úpravy, by bola verejná moc povinná na predmetnú agendu súkromnej vysokej školy finančne\nprispievať, čo však v prípade súkromných vysokých škôl štát nerealizuje. Neexistuje žiadny právny\nzáklad, ktorý by správnemu súdu poskytoval legitímny výklad, podľa ktorého sú otázky týkajúce sa\nškolného na súkromnej vysokej škole, inštitútom verejného práva, resp. predmetom správneho konania.\n\nKeby školné na súkromnej vysokej škole bolo predmetom verejnoprávnej regulácie, fakticky by právne\nani neexistoval žiadny rozdiel medzi súkromnými a inými školami a vo svojej podstate by to dokonca\nznamenalo ingerenciu štátu - verejnej moci do záležitosti súkromnej školy.\n2.4 Zaradenie do siete vysokých škôl na základe štátneho súhlasu neznamená nič iné, ale len to,\nže žiadateľ - súkromná vysoká škola spĺňa všeobecné záväzné podmienky -personálne a materiálnotechnické na poskytovanie vysokoškolského vzdelania a toto nemá žiadny dopad na súvisiace finančné\notázky. Štátny súhlas je vo svojej podstate preto „len\" právnym titulom, resp. zákonným predpokladom\nna poskytovanie predmetnej služby - vysokoškolského vzdelávania v podobe súkromnej vysokej školy\n(§ 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.), ktorá činnosť podlieha kontinuálnej kontrole - akreditácii. Výklad\nuplatnený krajským súdom, podľa ktorého je štátny súhlas automaticky okolnosťou, pre ktorý súkromná\nvysoká škola, i v otázkach súvisiacich so školným rozhoduje ako správny orgán, je podľa odvolateľa\nnesprávny. Krajský súd v rámci rozsudku neposkytol dostatočnú právnu argumentáciu, prečo by malo\nbyť rozhodovanie žalovaného o odpustení/vrátení školného správnym konaním. Najmä ak uvedená\nskutočnosť zo všeobecne záväznej právnej úpravy výslovne nevyplýva.\n2.5 Poznamenáva, že ak samotná povinnosť úhrady školného nevzniká študentovi na základe\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale táto povinnosť mu vzniká na základe zmluvného základu,\nt.j. akceptovaním výšky školného a jeho režimu, ktorú akceptáciu prejavuje študent úhradou školného a\nnásledným zápisom na štúdium, nie je možné logickým výkladom dospieť k záveru, že vrátenie školného\nspadá pod režim správneho konania.\n2.6 Poukazuje na názor krajského súdu, že rektor Paneurópskej vysokej školy je v postavení správneho\norgánu s odkazom na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. V tejto súvislosti poznamenáva, že\npredmetný § 92 sa týka výlučne verejných vysokých škôl (k tomu poukazuje na ustanovenie § 92 školné\na poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole) a štátnych vysokých škôl (§ 92 ods. 23).\nUvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké školy. Uvedené ustanovenie sa\nteda súkromných vysokých škôl netýka, keďže právny režim školného na súkromných vysokých škôl je\nobsiahnutý v § 93 zákona č. 131/2002 Z. z. Ďalej poukazuje, že ak už krajský súd odkazuje na § 92 ods.\n18 zákona č. 131/2002 Z. z., uvedené ustanovenie aj rektorovi verejnej, resp. štátnej, súkromnej vysokej\nškoly ukladá možnosť posúdiť žiadosť o zníženie, odpustenie alebo odloženie splatnosti úhrad školného,\navšak nie otázku vrátenia školného, čo opätovne podčiarkuje skutočnosť, že predmetná žiadosť žalobcu,\nktorý žiadal o vrátenie školného, nie je vecou, ktorá sa posudzuje v rámci správneho konania, keďže ide\nnad rámec možností obsiahnutých v § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z.\n2.7 Ďalej žalovaný uvádza, že správne konanie je konaním verejno-mocenským, v ktorom je účastník\nkonania v zásade v subordinačnom postavení vo vzťahu k orgánu, ktorý koná a rozhoduje. Paneurópska\nvysoká škola by konala v rozpore so zákonom, keby rozhodovanie o otázkach súkromno-právnych\n(vrátenie/odpustenie školného) podliehalo režimu správneho konania, v ktorom by vystupovala vo\nvzťahu k študentovi z pozície verejno-mocenskej. Ak zákon neurčuje, že sa o vrátenie školného má\nrozhodovať v takomto procesnom režime, potom je potrebné mať za to, že s odkazom na čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR, posudzovanie žiadosti študenta o vrátenie školného na súkromnej vysokej škole nie je a\nnemôže byť správnym konaním.\n2.8 Je názoru, že súdnu ochranu v tejto veci má žalobcovi poskytnúť všeobecný súd na základe\nsúkromnoprávnej žaloby (napr. cez inštitút vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a pod.).\nAni generálna klauzula obsiahnutá v rámci piatej časti O.s.p. pri určovaní rozhodnutí, ktoré podliehajú\nsúdnemu prieskumu, nemôže byť interpretovaná tak, že to bude súčasne predstavovať vstup alebo\nporušenie práv druhého účastníka konania - žalovaného, prípadne konanie správneho súdu nad rámec\nzákonnej právomoci. Sám žalobca uvádza, že školné mu má byť vrátené z dôvodu „duplicitnej platby\" za\ndruhý rok štúdia, t.j. jedná sa vo svojej podstate o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť\nmá jednoznačne súkromnoprávnu povahu.\n2.9 Žalovaný ďalej uvádza, že krajský súd ho vyzval v rámci konania na dodanie administratívneho spisu.\nNa predmetnú výzvu reagoval dekan fakulty práva PEVŠ tak, že administratívnym spisom nedisponuje,\nkeďže vo veci nebolo rozhodnuté v režime správneho konania. Krajský súd, ale v predmetnej výzve\nnevyzval žalovaného na predloženie listinných dokladov k veci, ktoré by žalovaný bol býval dodal. Súd\nale výslovne žiadal o doloženie žurnalizovaného administratívneho spisu a keďže žalovaný takýmto\n\nspisom nedisponuje, nie je možné mať bez ďalšieho za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalovaný\nbol a je pripravený poskytnúť súdu listinné dôkazy preukazujúce správnosť jeho postupu vo veci, avšak\ntieto listiny nie je možné označiť ako žurnalizovaný administratívny spis.\n\n3.\n3.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211\nods. 2 O.s.p.).\n3.2 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n3.3 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n3.4 Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo\nso sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie alebo výskum\nje oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda Slovenskej republiky na to udelila súhlas\nv mene štátu.\n3.5 Ustanovenie § 92 zákona č. 131/2002 Z. z. upravuje školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej\nvysokej škole. Podľa § 92 ods. 23 zákona č. 131/2002 Z. z. tento paragraf sa vzťahuje rovnako na štátne\nvysoké školy (školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole).\n3.6 Podľa § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom\nvysokej školy.\n3.7 Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej\nvysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise. Výška poplatku za uznávanie\ndokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov na účely výkonu regulovaných povolaní je 99,50 €.\n3.8 Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace\npred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky\nspojené so štúdiom podľa ods. 1 na nasledujúci akademický rok.\n3.9 Paneurópska vysoká škola vydala dňa 11. júna 2012 Smernicu rektora č. 3/2012, ktorou upravila\nškolné a poplatky spojené s štúdiom na Paneurópskej vysokej škole. Smernica nadobudla platnosť a\núčinnosť dňa 12. júna 2012.\n3.10 Podľa § 102 ods. 2 písm. g/ zákona č. 131/2002 Z. z. Ministerstvo registruje štatút verejnej vysokej\nškoly a štatút súkromnej vysokej školy.\n3.11 Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a\npostupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy\na ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických\na právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu\" ).\n3.12 Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava piatej časti O.s.p.) sa\npostupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\n\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\n4.\n4.1 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho spisu, Najvyšší súd SR s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku.\n4.2 K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaného senát uvádza: K namietanej pasívnej legitimácii\nžalovaného, najvyšší súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. júla 2011, sp. zn.\n4Sžo/19/2011, podľa ktorého nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ\ntáto skutočnosť nevyplýva z obsahu samotnej žaloby. Ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný\ncharakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní. Nesprávne označenie žalovaného v\nsúdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne\nidentifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva z obsahu samotnej žaloby, prípadne z\nobsahu pripojeného rozhodnutia a rovnako, aby správny orgán bol aj správne označený v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia súdu.\n4.3 Najvyšší súd zhodne s názorom žalovaného považuje za nespornú skutočnosť, že Paneurópska\nvysoká škola je súkromnou vysokou školou, pričom jej právny režim nie je identický s právnym\nrežimom iných typov vysokých škôl. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná v zásade tri kategórie\nvysokých škôl: vysoké školy súkromné, verejné a štátne. Právne postavenie uvedených typov vysokých\nškôl je odlišné, z kľúčových faktorov rozlišujúcich jednotlivé vysoké školy je práve rozsah a forma\nverejnoprávnej ingerencie do ich činnosti, režim ich napojenia na verejný rozpočet a otázky týkajúce sa\nmožnosti výberu a nakladania so školným.\n4.4 Práva a povinnosti, vrátane úpravy školného, týkajúce sa súkromných vysokých škôl sú predmetom\núpravy vo vnútornom predpise súkromnej vysokej školy. Žalovaný s poukazom na § 93 ods. 1 zákona\nč. 131/2002 Z. z. otázky školného upravil v Smernici (body 3.7 a 3.9 rozsudku). V tejto veci ide o\nrozhodovanie právnickej osoby - vysokej školy - žalovaného, ktoré de facto môže zakladať, meniť alebo\nrušiť práva a povinnosti fyzických osôb - študentov, v otázke školného. Preto v prípade sporu, sa o\nnich rozhoduje v správnom súdnictve, aj keď procesne nejde o konanie podľa správneho poriadku.\nPodmienky, za ktorých súkromná vysoká škola študentovi vráti školné, si upraví subjekt (škola) vo svojom\nvnútornom predpise. Rovnako je súkromná vysoká škola oprávnená vo vnútornom predpise upraviť\nprocesný postup, na základe ktorého bude v takýchto prípadoch postupovať. Úlohou správneho súdu\nje len preskúmať, či bol postup dodržaný a či fyzická osoba - študent bola/nebola na svojich právach\nukrátená.\n4.5 V tejto veci odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, a to že predmetné\nrozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa, a\nďalej tiež preto, že nebol predložený súdu administratívny spis, ktorý je potrebný pre rozhodnutie vo veci.\nMožno súhlasiť so žalovaným, že otázku školného a úhrad spojených so štúdiom zákon č. 131/2002\nZ. z. reguluje len vo vzťahu k verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám, konkrétne v § 92\nods. 1 až 23, čo predstavuje detailnú úpravu školného, výšku školného, režim úhrady a podobne na\nverejných vysokých školách. Školné súkromných vysokých škôl, je osobitne upravený v § 93 zákona\nč. 131/2002 Z. z. a konkrétne podmienky ponechal zákonodarca na úpravu samotnej súkromnej školy.\nZákon o vysokých školách ani iný predpis nevylučuje, aby konanie a rozhodovanie o žiadosti študenta\no vrátenie školného bolo vyňaté zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve, z dôvodu, že na konanie\nsa neaplikuje správny poriadok.\n4.6 Súd v správnom súdnictve neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods.\n2 O.s.p.).\n\n4.7 Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nodvolacích námietok žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie\nkrajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku\na teda rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/254/14-26 zo dňa 18.11.2015 potvrdil ako vecne a\nprávne správny, keďže bez predloženia príslušného administratívneho spisu nie je možné rozhodnúť o\ntom, či právom chránené záujmy fyzickej osoby žalobcu boli rozhodnutím žalovaného dotknuté (§ 250j\nods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.).\n4.8 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že\núspešnému žalobcovi pri verejnom vyhlásení rozsudku dňa 4. apríla 2017 priznal právo na ich náhradu.\nVerejného vyhlásenia rozsudku sa zúčastnila aj advokátka žalobcu. Avšak žalobca si trovy odvolacieho\nkonania nevyčíslil v zákonnom stanovenej lehote troch pracovných dní do dňa vyhlásenia rozsudku- §\n151 ods.1 O.s.p., (posledný deň trojdňovej lehoty bol piatok 7. apríla 2017 a vyčíslenie trov právneho\nzastúpenia podala advokátka žalobcu na poštovú prepravu až v pondelok 10. apríla 2017), teda\noneskorene a z obsahu spisu súd nezistil, že by žalobcovi iné trovy odvolacieho konania než sú trovy\nprávneho zastúpenia vznikli. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol o trovách odvolacieho konania\ntak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, procesne podľa § 151 ods.2 O.s.p., a to vzhľadom na márne\nuplynutie lehoty na vyčíslenie trov odvolacieho konania, pretože už nie je viazaný rozhodnutím o\nprisúdení náhrady trov žalobcovi.\n5.\n5.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nsa dokončia podľa doterajších predpisov. V tejto veci sa začalo odvolacie konanie pred 1. júlom 2016,\npreto najvyšší súd odvolacie konanie dokončil procesne podľa ustanovení O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 702/2017", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:4890807c-639c-4eec-b010-ee27dbdc6840", "datum": "2018-02-13", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}], "citovane_v": [{"guid": "581fbe24-b863-45cb-93a0-17dbcb338876:1a594d84-bcd0-4eaf-b599-4590a293e9f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1", "spisova_znacka": "4Sžo/24/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/24/2016 z 3. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1"}, {"guid": "581fbe24-b863-45cb-93a0-17dbcb338876:3aa43246-2264-48d8-bee0-84e72412291e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1", "spisova_znacka": "4Sžo/24/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/24/2016 z 3. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014202009.1"}]}