{"guid": "d8382c1a-b3ab-456c-8c65-9692c7486634:9bef1532-011e-49cb-aafd-14ae456addaf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201982.1", "spisova_znacka": "3Sžo/32/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/32/2016 z 12. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2017, sp. zn. 3Sžo/32/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201982.1", "identifikacne_cislo": "1014201982", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-14a", "nazov": "§ 14a zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-14a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-14a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-149.odsek-2", "nazov": "§ 149 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-149.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-149"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/655#paragraf-14a", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-15", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bef1532-011e-49cb-aafd-14ae456addaf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201982.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201982.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201982.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/32/2016\n1014201982\n12. 07. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201982.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Centrum\nprávnej pomoci, Nám. slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného sp. zn. 865/2010, ev. č. 583/12 zo dňa 20.02.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/256/2014-115 zo dňa 07.04.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/256/2014-115 zo dňa\n07.04.2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného sp. zn. 865/2010, ev. č.\n583/12 zo dňa 20.02.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného sp. zn. 865/2010, ev. č.\n58/12 zo dňa 30. 12. 2011, podľa ustanovenia § 250j ods. 1 písm. a) O.s.p. (správne má byť ust. § 250j\nods. 2 písm. a) O.s.p.), vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovanému uložil povinnosť nahradiť\nžalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku. Krajský súd poukázal v odôvodnení svojho\nrozsudku na ustanovenia § 149 ods. 2 O.s.p., § 15, § 25 zákona číslo 327/2005 Z.z., § 14a, § 14e\nvyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.\nUviedol, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 15 ods. 2 zákona, keďže bolo zistené,\nže žalobca bol určený ako advokát ex offo podľa § 30 O.s.p., a teda mu patrí odmena za zastupovanie\nurčená podľa § 10 v spojení s § 14 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z., a to až do obdobia 01. 01. 2010. Po\ntomto období, po novelizácii § 149 ods. 2 O.s.p., môže žalovaný aplikovať § 14a a nasl. vyhlášky.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom určenej lehote odvolanie, ktorým vyjadril\nnesúhlas s jeho právnym názorom. Uviedol, že právna úprava platná a účinná do 31. 12. 2009\ndôsledne nerozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenie advokáta centrom. Existovala\ndvojkoľajnosť v procese priznávania trov právneho zastúpenia spočívajúca v tom, že ak bol advokát\nustanovený za právneho zástupcu účastníka rozhodnutím súdu, súd o odmene rozhodoval do 31. 12.\n2009 podľa § 149 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom do 31. 12. 2009. Výška odmeny sa určovala podľa\nosobitného predpisu, vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. bez odkazu na konkrétnu časť.\n\nZákonom číslo 495/2009 Z.z., ktorým došlo k zmene O.s.p., došlo okrem iného aj k novelizácii\nustanovenia § 149 ods. 2 O.s.p. Zákonodarca novelizáciou účinnou od 01.01.2010 vylúčil dvojkoľajnosť\nv odmeňovaní advokátov ustanovený súdom alebo centrom podľa zákona číslo 327/2005 Z.z. a o\nodmene má zásadne rozhodovať žalovaný postupom podľa § 15 zákona číslo 327/2005 Z.z. s odkazom\nna § 14a vyhlášky. Novelizáciou nedošlo len k zmene orgánu oprávneného rozhodovať o trovách\nprávneho zastúpenia, ale aj mechanizmu rozhodovania o uplatnených nárokoch a vyplácania priznaných\ntrov právneho zastúpenia. S ohľadom na absenciu prechodných ustanovení je potrebné aplikovať\nzákladnú zásadu procesného práva tým, že sa aplikuje procesnoprávna norma platná a účinná v čase\nrozhodovania.\nPodľa jeho názoru, uvedené procesné normy platia pre advokátov ustanovených pred 01. 01. 2010 alebo\naj po tomto dátume. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov a rozhodnutia riešiace obdobnú problematiku.\nS ohľadom na judikované právne názory, stratili súdy právomoc rozhodovať o náhrade trov právneho\nzastúpenia hradených z prostriedkov štátu dňom 01.01.2010 a žalovaný je povinný o náhrade trov\nprávneho zastúpenia rozhodovať bez ohľadu na to, či bol advokát ustanovený pred 01.01.2010 alebo\npo uvedenom dni. Nárok žalobcu nie je nárokom hmotnoprávnym ale nárokom procesným, čo vyplýva\naj z rozhodovacej praxe súdov. Nárok na odmenu nemožno považovať za pohľadávku, pretože výška\nodmeny a náhrad je známa až po právoplatnom rozhodnutí o trovách konania. Podľa jeho názoru,\nžalovaný mal vychádzať z právnych predpisov účinných v čase, kedy bol žalobca ustanovený ako\nadvokát za právneho zástupcu účastníka konania.\nPoukázal na ustanovenie § 24e zákona číslo 327/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, ktoré\npredmetnú nezrovnalosť vyriešilo. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že žalovaný môže rozhodovať o\nnáhrade trov právneho zastúpenia podľa druhej časti druhej hlavy vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. len za\nsplnenia zákonom stanovených podmienok. Žalovaný rozhodol v súlade so zákonnou úpravou. Len\nza kumulatívneho splnenia zákonných podmienok je žalovaný oprávnený rozhodovať o náhrade trov\nprávneho zastúpenia súdom ustanoveného advokáta, podľa druhej časti druhej hlavy vyhlášky číslo\n655/2004 Z.z., čo v danom prípade nenastalo.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok\nKrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nIII.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny,\ntento správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne posúdil\na svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.\nNapadnutými rozhodnutiami žalovaného bolo rozhodnuté o odmene žalobcu ako právneho zástupcu\nustanoveného uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 15 C 394/01-271 zo dňa 29. 05. 2008 v spojení\ns opravným uznesením zo dňa 09. 06. 2008 na zastupovanie Ing. S. R. a K. R. v konaní vedenom na\nOkresnom súde Košice II pod sp. zn. 15 C 394/01 tak, že žalovaný priznal žalobcovi paušálnu odmenu\nvo výške 388,79 €, podľa § 14a až 14c vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. bez ohľadu na počet úkonov právnej\nslužby vykonaných žalobcom.\nŽalovaný vo svojom odvolaní bez uvedenia konkrétnych odvolacích dôvodov vyjadril nesúhlas s\nnázorom súdu, pričom žalobca s jeho námietkami nesúhlasí. Tvrdenie žalovaného, že nárok na\nnáhradu trov právneho zastúpenia je nárokom procesným, je založená na neprípustnom zamieňaní\npojmu náhrada trov právneho zastúpenia a nárok advokáta na zaplatenie odmeny voči štátu, pričom\nuvedený rozdiel vyplýva už z rozlišovania povinnosti platiť trovy konania podľa § 140 O.s.p., od\npovinnosti nahradiť trovy konania podľa § 142 a nasl. O.s.p. Inštitút náhrady trov konania neovplyvňuje\nvznik nároku advokáta na odmenu za poskytnuté právne služby ale týka sa len povinnosti jedného\núčastníka konania nahradiť druhému účastníkovi trovy konania, ktoré mu vznikli vo vzťahu k právnemu\nzástupcovi, ktorému sa žiadna náhrada trov priamo nepriznáva. Právnou skutočnosťou, na základe\nktorej vzniká advokátovi nárok na odmenu za poskytnuté služby je v prípade zmluvného poskytovania\nprávnych služieb uzatvorenie zmluvy o právnej pomoci medzi advokátom a klientom a v prípade\n\nposkytovania právnych služieb ex offo vydanie rozhodnutia príslušného orgánu o ustanovenie advokáta\nza právneho zástupcu účastníka konania. Nárok advokáta ako ustanoveného právneho zástupcu vzniká\nuž momentom jeho ustanovenia v rozsahu, v akom právne služby skutočne poskytne. Na uvedenej\nskutočnosti nemôže nič zmeniť okolnosť, že advokát bol ustanovený rozhodnutím súdu, keďže táto\nskutočnosť má vplyv len na to, že do vzťahu advokáta a klienta vstupuje štát, ktorý má povinnosť zaplatiť\nadvokátovi odmenu namiesto klienta. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo MCdo\n86/2002, na ktorý poukázal žalovaný nemožno na daný prípad aplikovať, pretože prijatý právny záver sa\ntýka rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania účastníkom konania a nie nároku advokáta\nako ustanoveného právneho zástupcu. Nárok advokáta ustanoveného súdom voči štátu je nárokom\nhmotnoprávnym a nárok na odmenu a jeho výška sa musí posudzovať podľa právneho stavu platného v\nčase vzniku tohto nároku. Žalobca bol za právneho zástupcu ustanovený súdom v roku 2008, prevažnú\nväčšinu úkonov vykonal pred 01.01.2010 a zmena právnej úpravy od 01.01.2010 znamenala vo vzťahu k\nžalobcovi len zmenu orgánu oprávneného rozhodovať o jeho nároku, avšak nemala vplyv na jeho obsah.\nAk žalovaný rozhodoval o odmene žalobcu podľa § 14 tarify, aplikoval nesprávny právny predpis, ako\nto skonštatoval súd. Ďalšie rozsudky krajských súdov, na ktoré poukazoval žalovaný, neboli vydané v\nkonaniach o správnej žalobe a ich predmetom nebolo posudzovanie správnosti postupu žalovaného, a\nteda nie sú aplikovateľné na danú vec.\nŽalobca poukázal na názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS\n519/2010-61 zo dňa 17. 3. 2010, podľa ktorého o odmene advokáta ustanoveného ešte súdom\nrozhoduje žalovaný, má byť určovaná podľa tretej hlavy druhej časti tarify. Povinnosťou žalovaného\nbolo aplikovať vo veci žalobcu druhú časť druhej hlavy tarify v súlade s ustanovením § 24e zákona číslo\n328/2005 Z.z. a rozhodnúť o nároku žalobcu na odmenu podľa § 10 v spojení s § 14 tarify podľa počtu\na druhu jednotlivých úkonov právnej služby.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nOdvolacie konanie v danom prípade začalo doručením odvolania žalovaného súdu, dňa 26.05.2016.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\n\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho\norgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,\nktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nNa vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec\nprávne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový\nstav.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 30 O.s.p., účinného do 31.12.2009, účastníkovi u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom\noslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť\nzástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka\npoučí.\nPodľa § 149 ods. 2 O.s.p., účinného do 31.12.2009, ak ustanovený advokát zastupoval účastníka,\nktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný\nzaplatiť štátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa\nurčí podľa ustanovení osobitného predpisu.\nPodľa § 149 ods. 2 O.s.p., účinného od 01.01.2010, ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca\nalebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa\npostupuje podľa osobitného predpisu (zákon č. 327/2005 Z.z. aj s odkazom na § 14a až 14e vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.).\nPodľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. v účinnom znení (do 31.12.2011), Centrum rozhodnutím\npodľa osobitného predpisu (zákon č. 71/1967 Zb o správnom konaní, správny poriadok) prizná\nadvokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného\npredpisu (§ 14a až 14f vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), to\nneplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1. Ak sú na to dôvody hodné\nosobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov právneho\nzastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v\nznení účinnom k 01.01.2010, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 14a ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej k 01.06.2009 (ďalej len vyhláška č.\n655/2004 Z. z.), odmena je vo veciach upravených Občianskym zákonníkom 200,- €.\nPodľa § 14a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. rovnaká odmena ako v odseku 2 patrí advokátovi za\nzastupovanie v odvolacom konaní a dovolacom konaní.\nPodľa § 14b ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je predmetom odvolania alebo dovolania len rozhodnutie\no náhrade trov konania, o určení lehoty na plnenie, o predbežnej vykonateľnosti, o príslušenstve\npohľadávky alebo rozhodnutie procesnej povahy, odmena je 50,- €.\n\nPodľa § 14c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ustanovenia § 14a a 14b sa nepoužijú, ak náhradu trov advokátovi\npriznáva súd ako zástupcovi určenému Centrom právnej pomoci.\nZ administratívneho spisu súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 15C 394/01-271\nzo dňa 29.5.2008, súd ustanovil oprávneným osobám, žalobcu ako advokáta na ochranu ich práv a\nzáujmov v konaní v právnej veci o uloženie povinnosti zdržať sa zabráneniu škôd na rodinnom dome.\nPoskytovanie právnych služieb oprávneným osobám skončilo uznesením Okresného súdu Košice II\nč. k. 15C 394/2001-511 zo dňa 26.8.2010, ktorým súd zastavil konanie, o trovách konania rozhodol\ns prihliadnutím na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. dôvodiac tým, že konanie bolo zastavené zavinením\nnavrhovateľov zastúpených žalobcom, pričom odporcom nepriznal náhradu trov konania, pretože si\nnáhradu neuplatnili.\nDňa 02.11.2010 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyúčtovanie žalobcu, ktorým si voči\nnemu uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.783,96 €. Náhrada trov\nprávneho zastúpenia podľa žalobcu pozostáva z:\nprevzatie a príprava zastúpenia dňa máj 2008 .......................................................... 87,53 €\nďalšia porada s klientom zo dňa 13.6.2008 ...............................................................87,53 € ďalšia\nporada s klientom zo dňa10.7.2008.................................................................87,53 € vyjadrenie\nzo dňa 25.9.2008....................................................................................... 87,53 €\núčasť na\npojednávaní dňa 30.9.2008.......................................................................... 87,53 € ďalšia porada s\nklientom zo dňa 6.10.2008 ............................................................... 87,53 € návrh na vykonanie\nznaleckého dokazovania 7.10.2008............................................ 87,53 € ďalšia porada s klientom\n30.10.2008.............................................................................. 87,53 €\n8 x režijný paušál 6,31 €.............................................................................................. 50,45 €\n19 % DPH................................................................................................................. 133,05 €\nSpolu podľa § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení do 31.12.2008 v sume 883,76 €.\nVyjadrenie k znaleckému posudku dňa 24.7.2009..........................................................96,28 €\nďalšia porada s klientom dňa 22.10.2009........................................................................48,14 €\n2 x režijný paušál po 6,95 €..............................................................................................13,90 €\n19 % DPH.........................................................................................................................30,08 €\nSpolu podľa § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2 vyhl. č.. 655/2004 Z.z. v znení do 31.5.2010 v sume 188,40 €.\nvyjadrenie k odbor. vyjadreniu zo dňa 20.1.2010.......................................................... 99,88 €\ndoplnenie vyjadrenia zo dňa 25.1.2010...........................................................................99,88 €\nvyjadrenie k doplneniu odbor. vyjadrenia zo dňa 11.3.2010......................................... 99,88 €\nvyjadrenie k doplneniu odbor. vyjadrenia zo dňa 26.4.2010........................................ 99,88 €\nvyjadrenie zo dňa 17.5.2010............................................................................................99,88 €\n5 x režijný paušál po 7,21 €.............................................................................................36,05 €\n19 % DPH......................................................................................................................101,74 €\nSpolu podľa § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2 vyhl. č.. 655/2004 Z.z. v znení do 31.5.2010 v sume 637,19 €.\nSpäťvzatie žaloby zo dňa 23.6.2010.................................................................................55,49 €\n1 x režijný paušál 7,21 €............................................................................................ .7,21 € 19 %\nDPH.........................................................................................................................11,91 €\nSpolu podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení od 1.6.2010 v sume 74,61 €.\nPrvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 30.12.2011, sp. zn.: 865/2010, ev. č. 58/2012 priznal\nžalobcovi trovy v celkovej výške 388,79 €. Pri výpočte odmeny za právne zastupovanie postupoval podľa\n§ 14a až 14f (tretia hlava, druhá časť) vyhlášky v znení účinnom do 31.05.2009, resp. § 14a až § 14c\nv znení po 01.06.2009 a skonštatoval, že žalobca si odmenu nesprávne vyúčtoval podľa druhej časti,\ndruhej hlavy vyhlášky.\nProti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal,\nže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom.\nŽalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolanie, celý spisový materiál, postup prvostupňového\nsprávneho orgánu a zistil, že rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu je v súlade so\n\nzákonom č. 327/2005 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len správny poriadok), preto rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku. Pozmeňujúcim\nrozhodnutím č. 865/2010, ev. č. 583/12 zo dňa 20.02.2012 upravil len označenie žalobcu s tým že mu\npriznal 388,79 € titulom trov zastúpenia.\nOdvolací súd v danej veci rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n1S/256/2014 zo dňa 07.04.2016, ktorým súd na základe podanej žaloby zrušil rozhodnutie žalovaného\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania\npozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 865/2010, ev. č. 583/12 zo dňa\n20.02.2012.\nPrávna úprava účinná do 31.12.2009 rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenie\nadvokáta centrom za súčasnej existencie tzv. „dvojkoľajnosti\" aj v procese priznávania trov právneho\nzastúpenia účastníka konania alebo oprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho zástupcu účastníka\nkonania ustanovený rozhodnutím súdu a súd o odmene advokáta rozhodoval do 31.12.2009, súd pri\nstanovení výšky odmeny advokáta postupoval podľa § 149 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2009,\nktoré pri určovaní výšky odmeny odkazovalo na celú vyhlášku č. 655/2004 Z. z., teda bez odkazu na\nnejaké jej konkrétne ustanovenia.\nZákonom č. 495/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.01.2010, došlo\nokrem iného aj k novelizácii ustanovenia § 149 ods. 2 O.s.p. Táto novela priniesla významný posun v\nprocese odmeňovania advokátov poskytujúcich bezplatnú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi.\nSúdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a táto právomoc prešla na\nCentrum právnej pomoci, ktoré o odmene rozhoduje postupom podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a\npodľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom\nsúdu prvého stupňa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení k\nzmenám v právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinných od 01.01.2010 (zákon č. 495/2009\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) je potrebné vychádzať zo základných zásad teórie\npráva, podľa ktorých v procesnom práve sa aplikuje procesnoprávna norma účinná v čase rozhodovania.\nTáto zásada je zakotvená aj v § 355 O.s.p., podľa ktorého, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon i pre konanie začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred\núčinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. Obdobnú úpravu aplikácie právneho predpisu obsahujú\naj prechodné ustanovenia zákona č. 327/2005 Z.z.\nK námietke žalobcu ohľadne neprípustnosti retroaktivity právnych noriem Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uvádza, že nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny\nštát, pričom právny výklad pravej a nepravej retroaktivity je okrem iného obsiahnutý aj v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/56/2015 z 01.03.2016, na ktorý v tejto súvislosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje.\nV rozsudku sp. zn. 4Sžo/56/2015 z 01.03.2016 vydanom v obdobnej veci, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uviedol: „...advokátovi vzniká nárok na odmenu až po tom, ako bol právoplatne ustanovený\nalebo určený na zastupovanie účastníka konania, a samozrejme dňom, kedy došlo k vykonaniu prvého\nsamotného úkonu v rámci poskytovania právnej služby v konaní, avšak až po právoplatnosti rozhodnutia\no ustanovení. Zmena právnej úpravy týkajúca sa určenia orgánu, ktorý má právomoc priznávať nárok\nna bezplatnú právnu pomoc, resp. o výške tejto odmeny a spôsob rozhodovania a jej vyplácania\nmôžu nasvedčovať tomu, že v tomto prípade sa jedná o nepravú spätnú účinnosť pravej normy\n(nepriamu retroaktivitu). Nepriama retroaktivita však v konečnom dôsledku nepôsobí do minulosti,\npretože akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy a tento stav rieši až v čase\núčinnosti novej právnej úpravy.\".\n\nV zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. je pre rozhodovanie žalovaného rozhodujúce, či súd\noprávnenej osobe, zastúpenej ustanoveným advokátom, priznal náhradu trov konania. V prípade, ak\ntejto osobe náhrada trov právneho zastúpenia nebola priznaná, advokátovi (pri splnení podmienok\nuvedených v citovanom ustanovení) prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa § 14a a §\n14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\nAko už Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou\nod 01.01.2010 súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a táto\nprávomoc prešla na Centrum právnej pomoci, ktoré o odmene rozhoduje postupom podľa § 15 zákona\nč. 327/2005 Z. z. a podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z., na základe ktorej sa\nustanovenému advokátovi za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi priznáva paušálna odmena za\nkonanie ako celok a nie odmena za jednotlivé úkony právnej služby podľa druhej hlavy druhej časti\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. Tento výklad zodpovedá odkazu k ust. § 149 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od\n01.01.2010, ktorý poukazuje na aplikáciu § 14a až 14e vyhl. č. 655/2004 Z.z. Od 01.01.2010 teda došlo\nk zmene orgánu, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o uplatnených nárokoch na trovy právneho\nzastúpenia ustanovených alebo určených advokátov, ako aj k zmene mechanizmu rozhodovania o\nuplatnených nárokoch vo vzťahu k určeniu výšky odmeny. Žalobcovi bola odmena za zastupovanie\npriznaná v súlade s touto právnou úpravou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s tvrdením, podľa ktorého právny vzťah uplatnenia trov\nprávneho zastúpenia má hmotnoprávnu povahu. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a jeho\nuplatnenie je nárokom procesným, pretože má základ v procesnom práve. Až na základe právoplatného\nrozhodnutia o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia možno hovoriť o hmotnoprávnom nároku a v\nsúvislosti s tým o pohľadávke. Až takáto pohľadávka má majetkovú hodnotu, a preto nie je opodstatnené\nani poukazovanie na právo vlastniť a pokojne užívať majetok.\nUvedenými zmenami došlo k zjednoteniu rozhodovania o uplatnenej náhrade trov advokátov\nustanovených za zástupcov z prostriedkov štátu a to bez ohľadu na to, či advokát bol za zástupcu\nustanovený súdom podľa § 30 O.s.p. alebo určený Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005\nZ. z.\nAž na základe § 24e zákona č. 327/2005 Z. z., účinného od 1.1.2013 sa rozšírila právomoc centra\nrozhodovať o nárokoch na trovy konania a trovy právneho zastúpenia advokátov vzniknutých pred\n01.01.2010 v zmysle druhej hlavy, druhej časti vyhlášky. Z § 24e ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.\nje zrejmé, že centrum môže rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia advokáta podľa druhej\nhlavy, druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za splnenia zákonom stanovených podmienok a to, ak:\n1. účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania a 2. súd nerozhodol o náhrade trov\nprávneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom do 31.12.2009, 3. advokáta odkázal na centrum\n4. alebo nerozhodoval o tom vôbec napriek tomu, že advokát si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia v predmetnom konaní pred súdom. Ustanovenie § 137 O.s.p. obsahuje\ndemonštratívny výpočet jednotlivých trov konania. Náhrada trov konania je širší pojem ako náhrada trov\nprávneho zastúpenia. Nárok na náhradu trov konania vzniká účastníkovi občianskeho súdneho konania,\nak bol vo veci úspešný a to na základe právoplatného rozhodnutia súdu o trovách konania. Uvedené\nustanovenie preto nemožno aplikovať na prípady, keď súd oprávnenej osobe nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal. Teda len kumulatívnym splnením vyššie uvedených podmienok je centrum oprávnené\nrozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia súdom ustanoveného advokáta podľa druhej hlavy,\ndruhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyššie uvedené len potvrdzuje, že centrum je oprávnené a\npovinné pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia advokáta postupovať (okrem výnimky\nzavedenej až od 1.1.2013, uvedenej v § 24e), len podľa tretej hlavy, druhej časti vyhlášky.\nZ dôkazných prostriedkov obsiahnutých v predloženom spise je zrejmé, že účastníkom konania\nzastúpeným žalobcom, nebola v konaní priznaná náhrada trov konania proti žalovaným z dôvodu,\nže ich zavinením došlo k zastaveniu konania a preto neboli splnené zákonné predpoklady na postup\nžalovaného podľa druhej hlavy, druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ako sa toho domáhal žalobca.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už rozhodoval v obdobných veciach, (uplatnené nároky na náhradu\ntrov za právne zastúpenie advokátov, ustanovených súdom podľa § 30 O.s.p.) voči žalovanému, pričom\nzároveň vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej\n\nistoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t. j., že v obdobných veciach je možné sa\nod predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili\nskutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej\nistoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí. Z uvedeného\ndôvodu sa najvyšší súd aj v tejto veci prikláňa k právnym názorom vysloveným inými senátmi v obdobnej\nveci, a to prostredníctvom rozsudkov 4Sžo/56/2015, 2Sžo/36/2014, 8Sžo/72/2014, 2Sžo30/2014.\nNa základe uvedených dôvodov sa odvolací súd s právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožnil\na odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/256/2014-115 zo dňa 7.4.2016\nzmenil podľa § 220 O.s.p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zrušenie podľa\n§ 219 alebo § 221 O.s.p.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní\nnebol úspešný. Žalovaný na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/256/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:345702b4-aa36-42bd-85c0-e4900e726504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:345702b4-aa36-42bd-85c0-e4900e726504"}], "citovane_v": []}