{"guid": "97e68912-a798-465a-97ab-1643b6bb3b4c:4c990d6c-2175-42da-a148-c2305533c4ba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201926.1", "spisova_znacka": "6Sžo/10/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/10/2016 z 12. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2017, sp. zn. 6Sžo/10/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201926.1", "identifikacne_cislo": "1014201926", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-7", "nazov": "§ 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c990d6c-2175-42da-a148-c2305533c4ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201926.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201926.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201926.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/10/2016\n1014201926\n12. 07. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201926.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nKaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164,\nzastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina\nBenku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, zastúpenej JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, proti\nžalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842\n13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 3055/2014 zo 7. októbra 2014, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/250/2014-83 z 21. júla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/250/2014-83\nz 21. júla 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na prvostupňovom súde\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd\") podľa § 250j ods. 2 písm. d)\na e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zrušil rozhodnutie žalovaného č. 3055/2014 zo\n7. októbra 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho\nspisu žalovaného dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov.\nV odôvodnení ďalej uviedol, že právo na riadne odôvodnenie správnych aktov vyplýva priamo zo zákona\nalebo zo všeobecných zásad správneho práva a taktiež práva na súdnu a inú ochranu podľa ústavného\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Správne rozhodnutie okrem výroku vyjadrujúceho prejav\nvôle správneho orgánu v konkrétnej veci je aj náležité a konkrétne odôvodnenie, ktoré musí vypovedať\no dôvodoch, ktoré k prijatiu riešenia obsiahnutého vo vlastnom prejave vôle správneho orgánu videli.\nKrajský súd poukázal na to, že náležité odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia.\nSprávny orgán v ňom musí reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k\npodkladu rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale\nmusí v ňom reagovať aj na pripomienky účastníkov. Musí byť dostatočne presvedčivé a musí obsahovať\n\nprávne posúdenie veci, to znamená, že musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis,\nz ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne závery.\nKrajský súd mal za to, že správne orgány nedostatočne odôvodnili výšku uloženej pokuty, neprihliadli\nna žalobcom namietané ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len\n„správny poriadok\"), podľa ktorého správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Správne orgány majú dbať na to, aby v\nprípade, že okolnosti uvedené v § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej len „zákon o\npotravinách\") závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a to, či ide\no opakované protiprávne konanie sú podobné, bola podobná aj výška uloženej pokuty. Žalobca poukázal\nna viacero rozhodnutí regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a poukázal na to, že výšky pokút\nv obdobných prípadoch boli výrazne nižšie.\nKrajský súd konštatoval, že správny orgán prvého stupňa zdôvodnil výšku pokuty poukazujúc na\nrozhodnutia, ktorými boli prevádzkarni v Poprade uložené pokuty, ktoré nesplnili svoj účel. Takéto\nzdôvodnenie výšky pokuty je podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľné. Výška pokuty 6.000,- Eur\nza 15 balení s dátumom minimálnej trvanlivosti do 28. júna 2014 a tri balenia s dátumom minimálnej\ntrvanlivosti do 27. júna 2014, pričom kontrola bola vykonaná 25. júna 2014 je podľa krajského súdu\nneadekvátna a odôvodnenie správneho orgánu prvého stupňa, že pokuta nie je pre účastníka konania\nlikvidačná je diskriminačná a neobjektívna. Z uvedených dôvodov je nesprávny názor žalovaného, že\nnemá povinnosť zohľadňovať iné rozhodnutia správnych orgánov v obdobných veciach, čím v podstate\nnezohľadňuje ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku.\nKrajský súd mal za to, že týmto sa vyskytla v konaní správneho orgánu taká vada, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutia správnych\norgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného zo 7. októbra 2014 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu\ntrov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia\nvo výške 696,62 Eur.\nII.\nOdvolanie žalovaného\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby zmenil rozsudok tak, že žalobu\nzamietne a žalobcovi neprizná náhradu trov konania z dôvodu, že krajský súd vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nŽalovaný v odvolaní uviedol, že krajský súd vyslovil svoj právny názor iba v otázke namietaného\nporušenia § 3 ods. 5 správneho poriadku a zrušenie rozhodnutia žalovaného odôvodnil tým, že pri\nurčení pokuty nezohľadnil rozhodovaciu prax iných orgánov úradnej kontroly potravín. Žalovanému\nnebolo zrejmé, či podľa názoru krajského súdu bolo skutkové posúdenie, právna kvalifikácia skutku a\nvyhodnotenie hľadísk určených v § 28 ods. 9 zákona o potravinách správne a teda námietky žalobcu v\ntýchto veciach boli neoprávnené. Z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného krajský súd svoje rozhodnutie\nriadne neodôvodnil.\nŽalovaný sa ďalej nestotožnil s názorom súdu, že pri rozhodovaní o výške pokuty musí nevyhnutne\nzohľadňovať rozhodnutia iných orgánov úradnej kontroly potravín a naďalej trvá na tom, že prvostupňový\nsprávny orgán zásadu uvedenú v § 3 ods. 5 správneho poriadku bol povinný dodržiavať pri\nrozhodovaní v rámci svoje územnej pôsobnosti, pričom žalobca neuviedol ani jeden prípad, kedy by\nv skutkovo totožných prípadoch rozhodol evidentne odlišným spôsobom. Žalovaný tvrdí, že nemožno\nspravodlivo požadovať, aby jednotlivé regionálne veterinárne a potravinové správy nepretržite sledovali\n\na vyhodnocovali rozhodnutia iných orgánov úradnej kontroly potravín a tieto považovali za záväzné pre\nsvoju rozhodovaciu činnosť.\nĎalej žalovaný poukázal na množstvo orgánov úradnej kontroly potravín (76), ktoré majú postavenie\nprvostupňového správneho orgánu a sú oprávnené ukladať sankcie podľa zákona o potravinách.\nUviedol, že pri realizácii zásady uvedenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku tak, ako to vyjadril krajský\nsúd, by to nevyhnutne znamenalo, že každý jednotlivý orgán úradnej kontroly potravín pred vydaním\nrozhodnutia musí preskúmať všetky rozhodnutia vydané ostatnými orgánmi úradnej kontroly potravín\na zistiť, či v niektorých prípadoch neboli ukladané pokuty za rovnakých alebo podobných skutkových\nokolností, v prípade viacerých odlišných rozhodnutí (pokút) by následne musel posúdiť, ktoré z\nrozdielnych rozhodnutí je zákonné a bude rozhodujúce pre určovanie sankcie. Takýmto spôsobom by\npreskúmaval rozhodnutia iných správnych orgánov, čo je neprípustné. Tiež je malá pravdepodobnosť,\naby skutkové a právne okolnosti viacerých prípadov boli totožné.\nĎalej konštatoval, že žalobca účelovo citoval iba rozhodnutia, ktorými bola uložená nižšia pokuta.\nKonštatoval, že orgánmi úradnej kontroly potravín sú ukladané aj vyššie pokuty, čo však tak isto\nnemôže ovplyvniť rozhodovanie jednotlivých správnych orgánov v konkrétnej veci. Žalobca poukázal\nna rozhodnutie RVPS Trebišov č. k. 133/14/1 z 11. marca 2014, ktorým bola uložená pokuta za\numiestňovanie na trh potravín nie bezpečných v základnej sadzbe od 1.000 do 500.000,- Eur, pričom\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. j.: 1583/2014 z 25. júla 2014 bola uložená sankcia\nza opakované umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu podľa § 28 ods. 4 písm. a)\nv spojení s 28 ods. 7 zákona o potravinách vo zvýšenej sadzbe - do dvojnásobku sadzby podľa odseku\n4 tohto zákonného ustanovenia.\nAko príklad rozhodnutia, ktorým bola uložená vyššia pokuta alebo porovnateľná, ale v základnej sadzbe,\nžalovaný uviedol, napr. rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Banská Bystrica\nč. k.: 606/2014 z 5. mája 2014 v spojení s rozhodnutím ŠVPS SR č. k. 2046/2014 z 11. júla 2014,\nrozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov č. k. 14/2014/001663-11-008 z 15.\noktóbra 2014, v spojení s rozhodnutím ŠVPS SR č. k. 3920/2014 zo 17. decembra 2014, rozhodnutie\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov č. k.: 2013/00079-9 z 13. novembra 2013, v\nspojení s rozhodnutím ŠVPS SR č. k. 4284/2013 z 2. januára 2014.\nŽalovaný konštatoval, že pokuty ukladané orgánmi úradnej kontroly potravín v podobných veciach sú\nodlišné, ale stále určené v zákonných medziach a po zohľadnení všetkých predpokladov určených v §\n28 ods. 9 zákona o potravinách, žalovaný ako odvolací orgán pri posúdení prvostupňového rozhodnutia\nnezistil, že by tento neurčil pokutu v zákonnom rozpätí a túto náležité neodôvodnil. Tiež nezistil zásadný\nodklon od rozhodovacej činnosti iných regionálnych veterinárnych a potravinových správ. Vychádzal\npritom z vlastnej prieskumnej činnosti.\nŽalovaný naďalej zastával názor, že pri určovaní výšky pokuty na základe zákonom povolenej voľnej\núvahy prvostupňový správny orgán zohľadňoval hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách.\nNebolo jeho povinnosťou skúmať, ako v prípade porušenia povinnosti stanovených zákonom o\npotravinách rozhodol iný vecne alebo miestne príslušný orgán úradnej kontroly potravín. Stanovenie\nvýšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa správny orgán zaoberal všetkými\nhľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstaral všetky podklady a dôkazy, presne\nzistil skutkový stav veci, vyvodil skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej\núvahy dospel k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti spáchaného správneho\ndeliktu a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu. Odôvodnenie výšky pokuty bolo popísané v\nodôvodnení prvostupňového rozhodnutia a doplnené v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia.\nV ďalšom žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/163/2010\nz 2. júna 2011, ktorého závery uviedol vo vzťahu k posudzovaniu správnej úvahy pri ukladaní sankcie.\nŽalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci\nzákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje\nrozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil - správna úvaha pri výške pokuty bola použitá v súlade\nso zákonom. Žalovaný zdôraznil, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam\nmožno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci\n\nskutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť\nlegitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc.\nĎalej žalovaný poukázal na dôvody už uvedené v oboch rozhodnutiach. Zopakoval, že v konaní\nbolo preukázané opakované porušenie zákona v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ktoré\nodôvodňovalo uloženie pokuty vo vyšších sadzbách, nakoľko bola splnená podmienka plynutia 1ročnej lehoty. Žalovaný nenašiel dôvod na zrušenie rozhodnutia tak, ako o to žiadal žalobca vo svojom\nodvolaní. Konštatoval, že pokuta vo výške 6.000,- Eur je na spodnej hranici sadzby (od 2.000,Eur do 1.000 000,- Eur), nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí stanovených zákonom, je\nvzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze\npokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a\nopakovanosti porušenia zákona. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška\nstanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností. Minulosť\nprevádzkovateľa jednoznačne potvrdzuje, že prevádzkovateľ má pretrvávajúce problémy s plnením\npovinností v oblasti potravinového práva. Je zrejmé, že doteraz uložené sankcie svoj cieľ nesplnili a\npreto nie je odôvodnené uložiť nižšiu pokutu.\nK žalobcovmu tvrdeniu v súvislosti s výškou pokuty, že v predmetnom prípade žalovaný vôbec\nnezohľadnil skutočnosť, že výrobok ponúkaný na predaj bol v záručnej dobe, žiadne nedostatky pri\nskladovaní a predaji neboli zistené, vyjadril svoj názor, že nebolo dôvodné posudzovať tieto okolnosti,\nkeďže takéto zistenia vôbec neboli zaznamenané. Pokiaľ by sa prevádzkovateľ dopustil aj takéhoto\nkonania, spáchal by ďalšie správne delikty (§ 28 ods. 2, písm. p) a §28 ods. 4, písm. i) zákona o\npotravinách v znení účinnom do 30. júna 2014), čo by musel správny orgán zohľadňovať ako priťažujúcu\nokolnosť pri ukladaní pokuty za zbiehajúce sa správne delikty.\nKonajúci súd spochybnil vyhodnotenie hľadiska minulosti prevádzkovateľa a poukázal na to, že\nzdôvodnenie výšky pokuty konštatovaním, že doterajšie pokuty svoj účel nesplnili je nepreskúmateľné. S\ntakýmto názorom žalovaný nesúhlasil. Skúmanie minulosti prevádzkovateľa a v rámci nej opakovanosť\nkonania je hľadisko, ktoré správny orgán musí obligatórne vyhodnotiť pri určení výšky pokuty. V\nprejednávanom prípade bolo preukázané, že približne v období jedného roka pred kontrolou, ktorej\nvýsledky boli predmetom konania o uložení pokuty, bolo účastníkovi konania uložených 6 pokút\nv celkovej výške 16.000,- Eur, z toho v dvoch prípadoch išlo o konanie rovnakého charakteru\n(umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných - ananás a chren s výskytom plesne, senzoricky\nnevyhovujúci mak). Všetky dotknuté rozhodnutia boli náležite popísané, preto konštatovanie, že\ndoterajšie pokuty svoj výchovný účel neplnili, bolo oprávnené. Závery tohto posúdenia boli rozhodujúce\npre určenie výšky pokuty v rámci sprísnenej sadzby. Žalovaný pokutu vo výške 6.000,- Eur, teda vo\nvýške tvoriacej 0,6 % najvyššej možnej pokuty, uloženú za jeden z najzávažnejších správnych deliktov\npodľa zákona o potravinách, nepovažuje za pokutu neobjektívnu a diskriminačnú.\nZáverom žalovaný konštatoval, že oba správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali v súlade so\nzákonom o potravinách a správnym poriadkom. Rozhodnutia sú zákonné, zrozumiteľné, vychádzajú z\nnáležite zisteného skutkového stavu veci a obsahujú všetky predpísané náležitosti, pričom v konaní sa\nnevyskytla žiadna vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného\nK podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca vo svojom vyjadrení zo 16. novembra\n2015. Vo svojom podaní poukázal na konštatovanie žalovaného, ktorý sa vo svojom odvolaní na str. 4\nnestotožnil s názorom krajského súdu, že pri rozhodovaní o výške pokuty musí nevyhnutne zohľadňovať\nrozhodnutia iných orgánov úradnej kontroly potravín a tvrdil, že prvostupňový správny orgán je povinný\ndodržiavať zásadu uvedenú v § 3 ods. 5 správneho poriadku pri rozhodovaní v rámci svojej územnej\npôsobnosti a argumentuje množstvom orgánov úradnej kontroly potravín.\nŽalobca považoval tvrdenia žalovaného v odvolaní za absolútne nesúladné s § 3 ods. 5 správneho\nporiadku, ktorý jednoznačne vymedzuje správanie sa správnych orgánov pri rozhodovaní o skutkovo\nzhodných alebo podobných prípadoch. V prípade obmedzenia sa správneho orgánu iba na svoju\núzemnú pôsobnosť bez zohľadňovania výšky uložených pokút v ostatných regiónoch by postupne\n\nvznikali regióny, v ktorých by sa za rovnaké alebo podobné prípady udeľovali pokuty mnohonásobne\nvyššie ako v iných regiónoch čo by malo za dôsledok rozpor s uvedeným ustanovením správneho\nporiadku a zhoršenie podnikateľského prostredia v regiónoch, v ktorých by sa ukladali pokuty vo\nvyšších sumách, čo by súčasne bolo neprípustnou a bezdôvodnou diskrimináciou podnikateľov v týchto\nregiónoch.\nĎalej poukázal na protichodné tvrdenia žalovaného, ktorý sa najskôr snažil súd presvedčiť, že nie je\nzaviazaný rozhodnutiami mimo svojej územnej pôsobnosti (str. 4) a následne poukazoval na rozhodnutia\nRVPS Bardejov a RVPS Prešov (str. 5), čím absolútne popieral svoj vyššie uvedený argument.\nTvrdenie žalovaného ohľadom nezistenia zásadného odklonu od rozhodovacej činnosti iných orgánov\núradnej kontroly potravín považoval žalobca za nepravdivé a ako príklad uviedol rozhodnutie RVPS\nTrebišov č. k.: 133/14/1 z 11. marca 2014, kde bol vykonaný laboratórny rozbor odobratej vzorky\npotraviny. Žalobca zdôraznil to, že v zmysle vyššie uvedeného došlo k odberu vzorky, ktorá bola\nnásledne odovzdaná na laboratórnu expertízu a následne vyhodnotená ako nevyhovujúca s presným a\nkonkrétnym zistením, za čo bola uložená pokuta vo výške iba 1.000,- Eur. Išlo teda o pokutu 6-násobne\nnižšiu ako uložil správny orgán žalobcovi, pričom však išlo o prípad kedy porušenie zákona o potravinách\nbolo podložené odborným laboratórnym testovaním.\nV posudzovanom prípade bola skúmaná potravina len senzoricky (voľným okom), preto je žalobca\npresvedčený, že nedostatky podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách vo všeobecnosti nie je\nmožné posudzovať výlučne senzoricky. Každý senzoricky pozorovateľný nedostatok potraviny podľa\nžalobcu nemusí byť nedostatkom v zmysle § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, ale v niektorých\nprípadoch môže napr. predstavovať menej intenzívne porušenie zákona - napr. porušenie požiadavky\nna hygienu potravín.\nPodľa žalobcu bolo preto vhodné v súvislosti s kontrolou vykonať ďalšie následné kroky, aby\nbola zabezpečená spätná kontrola. Napríklad kvalifikované laboratórne alebo iné skúšky, znalecké\ndokazovanie alebo iný obdobne spoľahlivý proces, ktorý by bol spätne kontrolovateľný. Žalovaný sa\nnesnažil o preskúmateľnú úvahu v žalobou napadnutých rozhodnutiach.\nK výške uloženej pokuty žalobca uviedol, že žalovaný opätovane neodôvodnil svoju úvahu, na základe\nakých skutočností a akej správnej úvahy dospel k záveru že sankcia vo výške 6.000,- Eur je primeraná\na správna. Žalobca mal za to, že odôvodnenie výšky uloženej pokuty len spôsobom uvedeným v\nrozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a v rozhodnutí žalovaného je nedostatočná.\nĎalej poukázal na skutočnosť, že správne konanie o uložení pokuty nemá viesť k ľubovoľnému uloženiu\nsankcie zo strany správneho orgánu vo výške, z ktorej absolútne nemožno vyčítať aká bola správna\núvaha správneho orgánu. Rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré je odôvodnené len\ntým, že pri uložení pokuty bolo prihliadnuté na jednotlivé predpoklady a výška pokuty bola stanovená v\nrozsahu, ktorý zákon pripúšťa, bez zaoberania sa so všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad\ntakej úvahy o uložení pokuty stanovuje, je podľa názoru žalobcu v tejto časti nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov.\nŽalobca v závere svojho vyjadrenia uviedol, že rozhodnutie žalovaného nie je zákonné, nakoľko\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového\nstavu. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami bol správny orgán vedený pri\nhodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie, s čím sa plne stotožnil aj\nprvostupňový súd.\n\nIV.\nOdvolanie žalobcu\n\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca a žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného\nzrušuje a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby odvolací\nsúd priznal žalobcovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia.\nŽalobca podal odvolanie z dôvodu, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci\nv zmysle ustanovenia § 250j ods. 2, písm. f) O.s.p.\nŽalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že krajský súd síce v napadnutom rozsudku zrušil rozhodnutie\nžalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, no žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu, ktoré vo svojej žalobe navrhoval taktiež zrušiť, a ani s dôvodmi,\nktoré žalobca pre zrušenie tohto prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu uviedol.\nĎalej uviedol, že z dikcie ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p. vyplýva, že krajský súd mohol - ale nemusel prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, avšak ani neexistencia povinnosti zrušiť rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu neodbremeňuje súd od povinnosti vysporiadať sa so všetkými\nnávrhmi a argumentmi žalobcu a nezákonné rozhodnutia, zrušiť pre všetky dôvody, z ktorých je ich\nnezákonnosť daná. Podľa žalobcu dôvod daný bol a ochrana žalobcu pred nezákonnosťou rozhodnutia\nsprávnych orgánov si vyžadovala také rozhodnutie, ktorým bude zrušené aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu, pričom obe rozhodnutia budú zrušené aj z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a),\nc) O.s.p. uvádzaných v žalobe.\nS poukazom na článok 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.\njanuára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje\nEurópsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín\n(ďalej len „nariadenie\") a bod 3 uviedol, že súd prvého stupňa opomenul vyvodiť pre žalobcu priaznivý\na jednoznačný právny záver, že obe napadnuté rozhodnutia sú zákonné a majú byť zrušené aj\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko potraviny, u ktorých boli v predmetnom\nprípade skonštatované nedostatky, nemožno s ohľadom na určené použitie týchto potravín (polievkovej\nzeleniny), ktorým je varenie považovať za potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu.\nTento záver je podľa žalobcu zrejmý už aj z elementárnej úvahy, že tepelnou úpravou sa akékoľvek v\ncit. ustanovení nariadenia spomínané a pre ľudí nevhodné/nebezpečné látky predsa zničia. Uviedol, že\nžalobca poukázal na rozhodnutie RVPS Nitra v obdobnom prípade, kde správny orgán dospel presne\nk takémuto, správnemu právnemu záveru, a podobné konanie kvalifikoval podľa §28 ods. 2 písm. n)\nzákona o potravinách. Žalobca konštatoval, že takáto právna kvalifikácia najviac zodpovedá skutkovému\nstavu zistenému v predmetnom prípade a mal za to, že súd prvého stupňa mal správne orgány v\npredmetnom prípade zaviazať záväzným právnym názorom, podľa ktorého je povinný protiprávne\nkonanie vytýkané žalobcovi kvalifikovať práve takto.\nVzhľadom na skutočnosť, že krajským súdom zrušené rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu\nkopírovalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, mal žalobca za to, že vzhľadom na\ntotožnosť vád oboch rozhodnutí malo byť zrušené rozhodnutie žalovaného rovnako ako rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu. Obe tieto rozhodnutia sú podľa žalobcu zaťažené rovnakými\nvadami, pričom obe vychádzajú z rovnakého nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosť,\nže odôvodnenie výšky pokuty je nezrozumiteľné, v danom prípade nebola na prekážku toho, aby\nsúd náležitým spôsobom posúdil, či právne posúdenie veci správnymi orgánmi oboch stupňov bolo\nnesprávne.\nV.\nKonanie na odvolacom súde\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie žalovaného, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu, odvolania žalovaného a žalobcu, ako aj vyjadrenie k odvolaniu\nžalovaného a konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutí správnych orgánov, v rozsahu a medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\n\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského\nsúdu je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\"), každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť\nmožno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nNa vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie (§ 219 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>), ani na\njeho zrušenie (§ 221 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>).\nPodľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby,\nspracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto\nzákonom a osobitnými predpismi.\nPodľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako\nbezpečné.\nPodľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách, ten, kto predáva potraviny vrátane internetového\npredaja, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek\nustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku\n1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa\nosobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci\núradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín\nukladať na mieste opatrenia podľa § 19 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1995/152/20140701> a opatrenia podľa odseku 12, osobitných predpisov.\nPodľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti\nukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly.\nPodľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu\nškodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.\nPodľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta\n\npodľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa\nodseku 4.\nPodľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada\nna závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o\nopakované protiprávne konanie.\nPodľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať\nkaždou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa\nsprávny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo\nhospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002, toto nariadenie poskytuje základ na zabezpečenie\nvysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, pričom berie do\núvahy najmä rozmanitosť v zásobovaní potravinami vrátane tradičných výrobkov a zároveň zabezpečuje\núčinné fungovanie vnútorného trhu. Stanovuje spoločné zásady a zodpovednosti, prostriedky na\nzabezpečenie silnej vedeckej základne, účinných organizačných programov a postupov na podporu\nrozhodovania v záležitostiach bezpečnosti potravín a krmív.\nPodľa čl. 14 ods. 1 nariadenia, potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné.\nPodľa § 14 ods. 2, písm. b) nariadenia, za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú nevhodné\nna ľudskú spotrebu.\nNajvyšší súd s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru o správnosti postupu\nprvostupňového správneho orgánu i žalovaného pri uložení pokuty vo výške 6.000,- Eur za opakované\nporušenie zákona o potravinách podľa § 28 ods. 4 písm. a) v sprísnenej skutkovej podstate podľa § 28\nods. 7 zákona o potravinách.\nObe napadnuté rozhodnutia vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na\nzáklade ktorých dospeli k záveru o spáchaní správneho deliktu žalobcom a o opodstatnenosti uloženia\nsankcie za opakované porušenie právnej povinnosti. Zároveň v zmysle zásady jednotnosti konania\nsprávne uvážili výšku sankcie, keď žalobcovi za jeho konanie uložili pokutu vo výške 6.000,- Eur.\n\nRozsudok krajského súdu napadli odvolaním tak žalobca, ako aj žalovaný. Žalobca vo svojom odvolaní\npredovšetkým namietal, že krajský súd nezrušil rozsudkom aj rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu. Žalovaný krajskému súdu vytýkal vady uvedené v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p.\nK podaným odvolaniam uvádza odvolací súd nasledovné:\nMedzi účastníkmi konania bola sporným najmä právna kvalifikácia porušenia právnej povinnosti\nžalobcom, aplikovanie zásady správneho poriadku vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 5 správneho\nporiadku a výška uloženej pokuty.\nOdvolací súd sa v súvislosti s právnou kvalifikáciou protiprávneho konania žalobcu stotožňuje s právnym\nnázorom správnych orgánov, že umiestnením na trh výrobku: Polievková zmes tácka 0,750 kg, krajina\npôvodu: Slovensko, Distribútor: Čeroz Slovensko spol. s.r.o., Záhradnícka 4/3000, Komárno, v celkovom\nmnožstve na predajnej ploche 10,435 kg (15 balení) s dátumom minimálnej trvanlivosti do 28. júna 2014,\nv celkovej hodnote: 16,17 Eur a 2,248 kg (3 balenia) s dátumom minimálnej trvanlivosti do 27.6.2014,\nv celkovej hodnote 3,48 Eur, naplnil žalobca všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu\npodľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. V súlade s predmetným zákonným ustanovením a čl.\n14 ods. 2 nariadenia (ES) 178/2002, je odvolací súdu toho názoru, že uvedené potraviny umiestnené\nna trh nie sú bezpečné a sú nevhodné pre ľudskú spotrebu. Na základe kontroly vykonanej dňa 25.\njúna 2014 u žalobcu bolo zistené, že predmetné výrobky nevyhoveli, nakoľko v balení s mrkvami sa\nvyskytovali viditeľné biele, zelené a čierne kolónie plesní a plaplesní, ktoré nie sú vhodné na ľudskú\nspotrebu. Keďže uvedený výskyt plesní a paplesní bol viditeľný voľným okom, na naplnenie všetkých\nznakov skutkovej podstaty tohto deliktu nebolo potrebné ďalšie laboratórne skúmanie. Tvrdenia žalobcu,\nže nemožno s ohľadom na určené použitie týchto potravín (polievkovej zeleniny), ktorým je varenie\npovažovať tieto za potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu s tým, že počas tepelnej úpravy sa nevhodné/\nnebezpečné látky (plesne) zničia neobstojí, preto nemožno konanie žalobcu subsumovať pod skutkovú\npodstatu ustanovenia § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách ako argumentuje žalobca.\nK zásade správneho konania vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 5 správneho poriadku, odvolací súd\nuvádza, že táto zásada vyjadruje, aby správne orgány dbali o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, t.j. medzi skoršími a neskoršími\nrozhodnutiami správneho orgánu. Odvolací súd konštatuje, že nejde o absolútnu nemennosť neskorších\nrozhodnutí správnych orgánov, ale pripúšťa určité odchýlky od skoršieho rozhodnutia. V podstate ide\no záväznosť rozhodnutia ako finálneho aktu (meritum rozhodnutia), ale zaväzujú aj logické úvahy,\nvyjadrené myšlienkové pochody, poskytnutý neurčitý výklad pojmov (ak je to relevantné) a pod., ak sa v\nskoršom rozhodnutí takéto skutočnosti objavujú. V neskôr rozhodovanej veci by si teda správny orgán\nnemal osvojiť len meritum skoršieho rozhodnutia, ale aj podstatné elementy, ktorými skôr rozhodujúci\nsprávny orgán k tomuto rozhodnutiu dospel.\nŽalovaný k tejto námietke uviedol, že nemôže preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov úradnej kontroly\npotravín vzhľadom k ich počtu (76) a rovnako tiež, že je malá pravdepodobnosť, aby skutkové a\nprávne okolnosti viacerých prípadov boli totožné. Žalovanému je možné dať za pravdu v tom smere, že\nneexistuje centrálna databáza, v ktorej by mohol vyhľadávať rozhodnutia v obdobnej veci a oboznamovať\nsa s nimi. Avšak uplatnenie tejto zásady sa rovnako vzťahuje aj na orgány úradnej kontroly potravín.\nŽalobca predložil viaceré rozhodnutia, ktorými chcel preukázať, že správne orgány sa v predmetnej veci\nodklonili od rozhodovacej činnosti a, že uložili prísnejšiu sankciu za uvedené konanie, avšak je potrebné\nv prvom rade zdôrazniť, že v priložených rozhodnutiach išlo o uloženie sankcie za konanie podľa § 28\nods. 4 písm. a) zákona o potravinách, t.j. nešlo o opakované porušenie povinnosti a nebolo aplikované\npredmetné ustanovenie v súvislosti s ustanovením § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ktoré umožňuje\nuloženie prísnejšej sankcie, preto uvedené rozhodnutia nie sú pre preskúmavanú vec relevantné.\nNa druhej strane žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že v rámci vlastnej prieskumnej činnosti nezistil\nzásadný odklon od rozhodovacej činnosti iných regionálnych veterinárnych a potravinových správ. Z\nuvedeného tvrdenia vyplýva, že žalovaný zohľadnil uvedenú zásadu vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods.\n5 správneho poriadku, aj napriek predchádzajúcemu konštatovaniu o množstve orgánov úradnej kontroly\npotravín, pričom k odvolaniu priložil aj obdobné rozhodnutia.\n\nŽalobcovi bola v rámci preskúmavaných rozhodnutí uložená sankcia vo výške\n6.000,-Eur. I keď\nzdôvodnenie výšky pokuty správneho orgánu prvého stupňa bolo pomerne stručné, odvolací správny\norgán doplnil a rozšíril správnu úvahu pri ukladaní výšky sankcie a dostatočne ju odôvodnil, pričom sa\nvysporiadal s hľadiskami uvedenými v ustanovení § 28 ods. 9 zákona o potravinách t. z. špecifikoval\nv čom konkrétne boli splnené jednotlivé hľadiská (závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,\nminulosť prevádzkovateľa a opakované protiprávne konanie).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 <. O.s.p.).\nV zmysle ustanovenia § 28 ods. 7 zákona o potravinách je možné za porušenie povinnosti uložiť pokutu\nvo výške od 2.000,- Eur do 1.000 000 Eur, preto sankcia 6.000,- Eur bola uložená v zákonom stanovenom\nrozsahu a na jeho spodnej hranici. Správne orgány zohľadnili aj formu zavinenia (nedbanlivosť) a\nskutočnosť, že išlo len o jeden druh potravín. Nakoľko išlo o opakované porušenie povinnosti, odvolací\nsúd konštatuje, že je pokutou primeranou, preto sa v tomto smere stotožňuje s rozhodnutiami oboch\nsprávnych orgánov. Uložená sankcia zároveň spĺňa aj preventívnu a represívnu funkciu.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal v\npredmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok relevantných\nskutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých\ndôvodov žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom,\nkeď v rámci prieskumnej svojej právomoci potvrdil prvostupňové rozhodnutie, vychádzajúc z rovnakého\nskutkového stavu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu záver žalovaného správneho orgánu vyslovený\nv odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v\nsúlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o potravinách. Žalobca konaním kladeným mu za\nvinu porušil právne povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách\na čl. 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b) nariadenia, za ktoré porušenie zodpovedá a za ktoré mu bola uložená\nzákonná a primeraná pokuta.\nZáverom súd môže dôvodne konštatovať, že rozhodnutia oboch správnych orgánov v súvislosti s výškou\nuloženia pokuty nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a súd ich považuje za súladné so\nzákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\npostupom podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. Nakoľko žalobca v podanom\nodvolaní navrhoval zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, odvolací súd sa vzhľadom na\nsvoje rozhodnutie námietkami žalobcu nadbytočne nezaoberal.\nO náhrade trov konania (prvostupňového aj odvolacieho) rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu\nnepriznal. Žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}