Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/260/2015 z 27. 6. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2017, sp. zn. 6Sžo/260/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201729.1 Najvyšší súd | 6Sžo/260/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:1014201729.1 | 2017-06-27 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP, § 250f ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb72a246-c13d-467e-8963-119692661d9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201729.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/260/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201729.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Leder & Schuh SK spol. s r.o., so sídlom
Einsteinova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 35 832 932, zastúpeného: Wolf & Linden, s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom Prievozská 32,
poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SK/0227/99/2014 z 29. septembra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 1S/221/2014-45 z 8. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/221/2014- 45 z 8.
októbra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)
napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SK/0227/99/2014 z 29. septembra 2014, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie,
so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. P/0367/05/2013 z 3. februára 2014. Prvostupňový správny orgán
vo svojom rozhodnutí uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 800,- Eur pre porušenie ustanovenia
§ 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), nakoľko na
základe kontroly vykonanej dňa 12. novembra 2013 a dňa 28. novembra 2013 v prevádzkarni Obuv
Humanic, OC AUPARK, Veľká Okružná 59/A, Žilina bolo zistené, že účastník konania porušil povinnosť
zabezpečiť, aby ním predávané výrobky boli označené údajmi o spôsobe jeho použitia a údržby.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že spôsob aký používal účastník konania (žalobca) na
informovanie spotrebiteľa ohľadne spôsobu použitia a údržby obuvi nie je možné považovať za splnenie
zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 12 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko ponúkané výrobky
na predaj neboli zreteľne označené predmetnými údajmi. Súd konštatoval že prvostupňový správny
orgán sa v konaní dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami účastníka konania, ktoré v priebehu
správneho konania uviedol ohľadom jeho spôsobu označovania obuvi, a to či už písomne alebo ústne.
Ďalej uviedol, že správny orgán vyhodnotil aj ďalší dôkaz ako videozáznam, ktorý predložil žalobca a z
tohto dôvodu upustil od porušenia ust. § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobca týmto
videozáznamom preukázal, že z jeho strany k porušeniu ust. § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa
nedošlo.



Krajský súd sa tiež vyjadril k žalobnej námietke ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu
správnymi orgánmi, k špecifikácii výroku rozhodnutia a k výške uloženej sankcie.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Krajský súd záverom uviedol, že o žalobe žalobcu rozhodol bez pojednávania rozsudkom v súlade s §
250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie
sa k prejednávanej veci bez nariadenia pojednávania.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý odvolanie odôvodnil
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 1 písm. a), b), c) a f) OSP v spojitosti s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP).

K odňatiu možnosti konať pred súdom žalobca uviedol, že už v žalobe výslovne požiadal súd, aby
za účelom poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania v predmetnej veci v krátkej
dobe nariadil pojednávanie a až po nariadenom pojednávaní vo veci rozhodol. Žalobca uviedol, že bez
nariadenia pojednávania by účastníci konania stratili možnosť bezprostredne predostrieť súdu svoje
argumenty v prejednávanej veci, a pri rozhodovaní v konaní by boli tak výlučne odkázaní na písomnosti
založené v súdnom spise. Takýmto spôsobom budú mať účastníci možnosť svojim ústnym prejavom
brániť svoje práva a oprávnené záujmy. V opačnom prípade by bola podľa názoru žalobcu v rozpore s
verejným záujmom , vzhľadom na závažnosť prejednávanej veci, účastníkom konania odňatá možnosť
predostrieť priamo svoju vec súdu.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho právnemu zástupcovi, ktorému bolo udelené riadne
plnomocenstvo na zastupovanie v tejto veci nebola doručená žiadna výzva na vyjadrenie sa k
prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania.

Ďalej zdôraznil, že výslovne vo svojej žalobe prejavil vôľu, aby súd na prejednanie žaloby nariadil
pojednávanie. Súd prvého stupňa napriek výslovne prejavenej vôli žalobcu vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania, a to aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 250f OSP, tzn.,
že súd prvého stupňa kvalifikovane podľa § 250f ods. 1 OSP nevyzval žalobcu, aby sa vyjadril do 15 dní,
či nemá námietky proti prejednaniu veci, v ktorej sa obrátil na súd, bez nariadenia pojednávania. Uviedol,
že doručenie takejto výzvy zo strany súdu by bolo v rozpore s ust. § 250f ods. 1 OSP, nakoľko žalobca
výslovne nenavrhol a ani nesúhlasil, aby bolo rozhodnuté o jeho žalobe bez nariadenia pojednávania
práve naopak žiadal, aby súd rozhodol o jeho žalobe až po nariadenom pojednávaní.

Žalobca preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 148,22 Eur.

III.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril vo svojom vyjadrení zo 14. decembra 2015, v
ktorom najmä poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)
preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP, a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné
zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie



konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v odňatí možnosti účastníkovi konania
konať pred súdom.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).

Podľa § 249 ods. 1 OSP, konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa § 250f ods. 1 až 3 OSP, súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to
účastníci konania zhodne navrhli, alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.
Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní
od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť i doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí,
bude sa predpokladať, že nemá námietky. Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom
aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.

Z predloženého súdneho spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil nasledovné:

Poverená vyššia súdna úradníčka výzvou z 20. októbra 2014 vyzvala žalovaného na vyjadrenie sa
k žalobe a na predloženie spisov s tým, aby sa vyjadril do 15 dní, či súhlasí s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania. Zároveň bol žalovaný poučený, že v prípade, ak sa nevyjadrí, bude sa
predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Uvedená výzva bola
vo vzťahu k vyjadreniu, či žalovaný súhlasí s prejednávaním veci bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 250f ods. 2 OSP riadne doručená len žalovanému dňa 23. októbra 2014, na ktorú reagoval doručeným
vyjadrením k žalobe zo 7. novembra 2014. V spise sa nenachádza iná výzva, ktorá by bola zasielaná
žalobcovi, rovnako tak ani doručenka preukazujúca zaslanie výzvy v zmysle § 250f ods. 2 OSP.

Podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka
konania, ktorého účelom je umožniť oprávnenej osobe, aby bola prítomná na prerokovaní jej veci v
konaní pred orgánom oprávneným o veci rozhodnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu výraz "vec" v
tomto prípade znamená celé konanie od podania žaloby až do jeho právoplatného skončenia. Základné
právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy priznáva účastníkovi konania oprávnenie vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, čo napokon je premietnuté aj v ustanovení § 123 OSP.

Podľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej
veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na
podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

V danom prípade v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 250ja ods. 7 OSP poukazuje odvolací
súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/50/2008 z 1. novembra 2010,
zverejnený pod č. R 66/2010, vydaný v obdobnej veci, ktorého odôvodnenie uvádza, cit.:

„Ak zákon neustanovuje inak nariadi predseda senátu na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť
tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie
konať (pozri § 115 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 246c OSP). Ak mieni súd rozhodnúť vo veci samej rozsudkom
bez nariadenia pojednávania postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP musia byť naplnené zákonné
podmienky uvedené v § 250f OSP.



Súd mohol rozhodnúť zákonne o žalobe rozsudkom bez pojednávania len ak účastníci to zhodne navrhli
alebo s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom, prípadne ak zruší napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 OSP.

Z predložených listín odvolaciemu súdu bolo zistené, že súd prvého stupňa kvalifikovane podľa
ustanovenia § 250f ods. 2 OSP nevyzval žalobcu, aby sa vyjadril do 15 dní, či nemá námietky proti
prejednaniu veci, v ktorej sa obrátil na súd, bez nariadenia pojednávania. Preto nemohol zákonne ani
konštatovať, že súhlasí s rozhodnutím o žalobe rozsudkom bez pojednávania. Ak napriek tomu rozhodol
vo veci samej bez pojednávania rozsudkom (hoci nezrušil rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j
ods. 3 OSP), konal "contra legem", na ktorú vadu konania, keďže boli tým porušené základné práva a
slobody občana zaručené ústavou musel odvolací súd prihliadnuť.

Najvyšší súd SR z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, pretože
postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť účastníkovi (žalobcovi) konať pred súdom. Vec vrátil
na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, ktorý vec meritórne prejedná a nanovo rozhodne aj o náhrade
trov konania (§ 246c, § 221 ods. 1 písm. f) ods. 3 OSP).“

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok v posudzovanej veci podľa § 221
ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 OSP), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu nariadiť na prejednanie veci pojednávanie,
kde umožní účastníkom konania uplatniť ich procesné práva, opätovne posúdiť žalobu žalobcu a po
dôslednom preskúmaní žalobcom uplatnených námietok znovu o jeho žalobe rozhodnúť a následne
svoje rozhodnutie v spojitosti s odvolacími námietkami, aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP postupoval podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492
ods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.