{"guid": "89faa4ef-843a-474e-9262-8e7cc8eed8ac:6410a07d-0c86-47f5-ae73-165446045ab4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201678.1", "spisova_znacka": "10Sžo/29/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/29/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 10Sžo/29/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201678.1", "identifikacne_cislo": "1014201678", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-4", "nazov": "§ 7 ods. 4 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-6", "nazov": "§ 7 ods. 6 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-5", "nazov": "§ 7 ods. 5 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/40#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6410a07d-0c86-47f5-ae73-165446045ab4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201678.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201678.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201678.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/29/2016\n1014201678\n31. 05. 2017\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201678.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nF. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., právne zastúpený: Mgr. Juraj Kollner, advokát so sídlom Koceľova\n14, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-59/2014 zo dňa 30. júla 2014, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/217/2014-45 zo dňa 27. októbra 2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/217/2014-45 zo dňa\n27. októbra 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania na účet jeho právneho\nzástupcu vo výške 280, 91 € z titulu trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM- OLVS-59/2014 zo dňa 30. júla\n2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho\nzastúpenia vo výške 518,76 Eur.\nV odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalovaný ako štátny orgán môže konať len na základe\nústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Aplikovaný zákon o štátnom občianstve\npresne vymedzuje postup žalovaného pre prípad, že tento má po vykonaní dokazovania za to, že\nžiadateľ nespĺňa podmienku podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve\nSlovenskej republiky (ďalej len „zákon“) a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok podľa § 7 ods. 2 až\n6 zákona, príslušný správny orgán konanie zastaví. Teda v prípadoch, keď ministerstvo má za to, že\nžiadateľ nespĺňa náležitosti dĺžky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, procesne\nsprávnym a zákonným spôsobom rozhodnutia je v tomto prípade zastavenie konania, nie zamietnutie\nžiadosti. Použitím argumentum a contrario potom možno konštatovať, že zamietnuť žiadosť možno v\nprípade, že žiadateľ o udelenie štátneho občianstva nespĺňa inú z podmienok pre udelenie občianstva,\nustanovených v § 7 ods. 1 zákona okrem dĺžky pobytu. Ide napr. o podmienku bezúhonnosti, neuloženia\ntrestu vyhostenia atď.\nNapriek tomu, že v žalobcovom prípade nedošlo k absencií naplnenia žiadnej z uvedených podmienok,\nrozhodol správny orgán tak, že žiadosť o udelenie štátneho občianstva žalobcu zamietol z dôvodu\nnesplnenia podmienok uvedených v §7 ods. 2 písm. b) zákona (a implicitne tiež § 7 ods. 1 písm. a).\nIde teda o postup nezákonný.\n\nV žalobcovom prípade dospel ale správny orgán tiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu doby pobytu\npotrebnej pre udelenie štátneho občianstva. Ustanovenie § 7 ods. 2 písm. a) zákona je výnimkou z\npožadovanej osemročnej dĺžky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho aplikácia vyžaduje\nnaplnenie týchto podmienok:\n- uzavretie manželstva žiadateľom so štátnym občanom SR\n- trvanie manželstva\n-život v spoločnej domácnosti na území SR najmenej počas piatich rokov bezprostredne\npredchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva žiadateľovi.\nPovinnosťou správneho orgánu pri konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva je potom posúdiť\nsplnenie každej z týchto podmienok, a to nielen výkladom doslovným, ale aj použitím systematickej,\nlogickej a teleologickej výkladovej metódy. Zatiaľ čo podmienka uzavretia manželstva so štátnym\nobčanom SR je celkom zrejmá, podmienka trvania manželstva v čase rozhodovania vychádza zo\nskutočnosti, že zánikom manželstva pred zákonom stanovenou päťročnou dobou, zaniká aj dôvod\npoužitia výnimočnej - skrátenej doby požadovanej pre udelenie štátneho občianstva. Čo sa týka\npre prejednávanú vec rozhodujúcej podmienky života v spoločnej domácnosti na území SR, zákon\nvýslovne požaduje päťročnú dobu bezprostredne predchádzajúcu podaniu žiadosti. Ďalšiu dobu života\nv spoločnej domácnosti na území SR počas konania potom už zákon nestanovuje, pričom, opäť využijúc\nargumentum a contrario, zákon zrejme predpokladá, že takáto doba za daných okolností je dostatočná\npre integráciu žiadateľa do spoločnosti, pretože v opačnom prípade by zákonodarca určil dobu dlhšiu,\nresp. požadovanú dobu života v spoločnej domácnosti predĺžil tiež na čas správneho konania o žiadosti.\nĎalej poukázal na to, že v danom prípade zákon žiadateľovi o udelenie štátneho občianstva neukladá\npovinnosť žiť v spoločnej domácnosti s manželom na území SR aj po podaní žiadosti o udelenie štátneho\nobčianstva a totožne, zákon nedáva správnemu orgánu oprávnenie skúmať dĺžku pobytu žiadateľa po\npodaní žiadosti. Krajský súd sa stotožnil i s tvrdením žalobcu, že pokiaľ by mal správny orgán oprávnenie\nskúmať dĺžku pobytu tiež počas konania, mohlo by dôjsť k diskriminácií žiadateľov, keďže správne\nkonanie o udelení štátneho občianstva môže trvať rôzne dlho, až do 24 mesiacov.\nVzhľadom na uvedené argumenty dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a ako také je potrebné zrušiť ho a vec vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, že nesúhlasí\ns právnym názorom krajského súdu, týkajúcim sa výkladu ustanovenia § 7 ods. 2 písm. a) zákona.\nŽalovaný vychádzal z právneho názoru, ktorý sa pridŕža rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 1S\n80/2013 - 31 zo 04.09.2014, v ktorom sa uvádza, že je vo verejnom záujme, aby si kandidát na občana\nSlovenskej republiky dostatočne osvojil znalosť právneho poriadku Slovenskej republiky, získal pracovné\nnávyky, bol prospešný pre spoločnosť, vytváral hodnoty, ktoré sú prínosom pre Slovenskú republiku a\nnebol záťažou pre sociálny systém. Uvedené je možné dosiahnuť len fyzickou prítomnosťou na území\nSlovenskej republiky a v súlade s požiadavkou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm. a) zákona žitím\nv spoločnej domácnosti s manželkou na území Slovenskej republiky, a to nie iba 5 rokov pred podaním\nžiadosti, ale po celú dobu až do rozhodnutia v merite veci. Účelom tohto ustanovenia je neudeľovať\nštátne občianstvo Slovenskej republiky osobám, ktoré nežijú na jej území a pre Slovenskú republiku nie\nsú žiadnym prínosom.\nZ tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa žiadateľ nepretržite zdržiaval na území Slovenskej republiky\nfyzicky v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky s rodinnými príslušníkmi, a to až\ndo konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky. Len za\ntýchto podmienok je možné objektívne zhodnotiť mieru integrácie žiadateľa do spoločnosti, efektívne\nfungovanie manželského zväzku a rodinného spolužitia, ako jeho pracovné návyky a celkový prínos pre\nspoločnosť. Tieto atribúty nemôžu byť naplnené v prípade, že sa žiadateľ aj s rodinnými príslušníkmi\nzdržiava v cudzine, a to aj krátkodobo.\nS poukazom na § 8a ods. 3 zákona uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v konaní o\nžiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne na\nbezpečnostné hľadisko ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a iných\n\ndotknutých štátnych orgánov. Slovenská informačná služba by však bezpečnostné riziko pre Slovenskú\nrepubliku vo vzťahu k menovanému nemohla posúdiť vzhľadom k tomu, že žalobca už 3 roky žije mimo\núzemia Slovenskej republiky.\nNamietal, že krajský súd predmetným rozsudkom znemožňuje posúdiť, či menovaný nepredstavuje\nbezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku a tiež dostatočnú integráciu menovaného do spoločnosti,\nkeďže žalobca sa už 3 roky nezdržiava na území Slovenskej republiky, manželstvo už počas tejto doby\nmohol aj v zahraničí ukončiť a taktiež mohol byť v kontakte s rizikovými skupinami osôb, a teda môže byť\nbezpečnostnou hrozbou pre Slovenskú republiku, čo však pre jeho neprítomnosť v Slovenskej republike\nnemožno preveriť.\nVyžadovanie dlhodobej fyzickej prítomnosti na území Slovenskej republiky za účelom integrácie do\nspoločnosti nie je porušením ľudských práv žalobcu, pretože ak žije v cudzine, nemôže si osvojiť právny\nporiadok a spoločensko-kultúrnu podstatu fungovania spoločnosti v Slovenskej republike. Na udelenie\nštátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok ani po splnení zákonných podmienok.\nŠtátne občianstvo nemožno odoberať, pričom ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a preto treba\naj pri jeho udeľovaní postupovať zvlášť dôkladne.\nŽalobca má rovnaké možnosti uplatnenia práv ako iní cudzinci, nakoľko je držiteľom platného dokladu o\ntrvalom pobyte cudzinca, a teda aj ako cudzinec môže naďalej pracovať na území Slovenskej republiky,\nčo nie je podmienené existenciou štátneho občianstva Slovenskej republiky u menovaného.\nV prípade uvedeného rozsudku ide o nebezpečný precedens, ktorý by dovoľoval nadobudnutie štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky osobám, ktoré sa už niekoľko rokov nezdržiavajú na území Slovenskej\nrepubliky, Slovenská republika nemá žiadne informácie o ich súčasnom osobnom stave, zamestnaní,\nspoločenskom styku, správaní, pohybe a pobyte na území iných štátov, čo je oprávnenou obavou z\nbezpečnostného rizika vo vzťahu k takejto osobe, a tým aj opodstatnenou pochybnosťou o splnení\npodmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktoré následne už nemožno odobrať,\naj keby bola osoba bezpečnostnou hrozbou pre štát a spoločnosť. Na základe uvedeného navrhol, aby\nodvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žaloba sa zamieta.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že krajský súd v napadnutom rozsudku presvedčivo a logicky\nvysvetlil, prečo sa zákonná podmienka pobytu na území Slovenskej republiky týka len obdobia pred\npodaním žiadosti. Tento záver vyplýva najmä z faktu, že zákonodarca celkom jednoznačne naviazal\ntúto podmienku na obdobie „počas“ piatich rokov „pred“ podaním žaloby. Práve slovo „počas“ je tu\nsmerodajné: ak má niekto niečo plniť „počas“ určitej doby, je jednoznačné, že po skončení tejto doby\nuž túto povinnosť nemá. Predmetné ustanovenie by sa malo vykladať rovnako, a síce že podmienka\npobytu sa na čas po podaní žiadosti nevzťahuje.\nĎalším podstatným argumentom je samotný zmysel spornej podmienky. Tým je „aby žiadateľ po určenú\ndobu reálne žil na území Slovenskej republiky s cieľom jeho integrácie do spoločnosti“, pričom túto\npodmienku treba splniť „pred podaním žiadosti.“ Ak sa už raz niekto zintegroval, žiadnu ďalšiu integráciu\nnetreba. Platí to o to viac, že konanie o udelenie štátneho občianstva je výlučne v rukách Ministerstva\na môže trvať až dva roky. Odvolávanie sa na potrebu integrácie tu preto neobstojí. Ministerstvo sa\nbráni bezpečnostnými rizikami. Na ich vylúčenie ale slúžia iné zákonné podmienky; nie však podmienka\npobytu.\nZákon nemožno vykladať len abstraktne, ale aj s prihliadnutím na spravodlivosť. Výklad zaujatý\nžalovaným k nespravodlivosti určite vedie. Dôvodom dočasného odchodu žalobcu bol jeho presun v\nrámci OSN do Bangladéša, kde pôsobí ako kariérny diplomat. A práve práca pre OSN - navyše v\noblasti ľudských práv - by už sama osebe mala byť dostatočnou zárukou, že žalobca nie je žiadnym\nbezpečnostným rizikom.\nOkrem toho, nespravodlivosť výkladu žalovaného možno vidieť už len v tom, že reálna dĺžka pobytu\nby závisela (celkom diskriminačne) od rýchlosti žalovaného. Ak rozhodne rýchlo, ešte pred odchodom\nurčitého žiadateľa zo Slovenska, žiadateľ občianstvo získa. Následne môže zo Slovenska okamžite a\nbez následkov odcestovať a stať sa - hypoteticky - skutočnou bezpečnostnou hrozbou. Naopak, ak bude\n\nžalovaný rozhodovať pomaly, žiadateľ občianstvo nezíska, hoci do zahraničia odišiel s cieľom podieľať\nsa na ušľachtilej a verejnoprospešnej činnosti.\nTaktiež treba uviesť, že krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj z dôvodu procesného pochybenia\nžalovaného. To totiž žiadosť žalobcu zamietlo namiesto toho, aby konanie zastavilo. § 8a ods. 5 zákona\npritom jasne hovorí, že pri nesplnení § 7 ods. 2 písm. a) zákona treba konanie zastaviť. Nejde pritom\nlen o nevýznamnú formalitu. Ak je totiž konanie zastavené, žiadateľ môže ihneď podať novú žiadosť.\nNaopak, ak je žiadosť odmietnutá, novú žiadosť môže žiadateľ v zmysle § 8a ods. 13 zákona podať až\npo dvoch rokoch. Postupom žalovaného tak boli práva žalobcu jednoznačne porušené. Vzhľadom na\nuvedené navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. mája 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p.).\nPodľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona, štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý\nnie je štátnym občanom Slovenskej republiky a má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky\naspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva\nSlovenskej republiky.\nPodľa § 7 ods. 2 zákona, žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno\nudeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a),\nak tento zákon neustanovuje inak, ak\na) uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto\nmanželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov\nbezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,\nb) ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej,\nvedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej\nrepubliky,\nPodľa § 8a ods. 5 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ministerstvo konanie zastaví, ak žiadateľ\nnespĺňa podmienku podľa § 7 ods. 1 písm. a), a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok podľa § 7 ods. 2\naž 6. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí.\nPodľa § 8a ods. 9 zákona, ministerstvo alebo minister rozhodne o žiadosti o udelenie štátneho občianstva\nSlovenskej republiky opätovne, ak v čase medzi vydaním listiny o udelení štátneho občianstva\nSlovenskej republiky a jej prevzatím žiadateľom vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré je potrebné\nzohľadniť pri rozhodnutí vo veci.\nPodľa § 8a ods. 13 zákona, ak ministerstvo štátne občianstvo Slovenskej republiky neudelilo, žiadateľ\nmôže podať novú žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky najskôr po uplynutí\ndvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-59/2014 zo dňa 30. júla 2014 a vec\nbola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OSOM2-2014/000948 zo dňa 23.apríla\n2014 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o\nudelenie štátneho občianstva.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\n\nskúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\nZ obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 30. júla 2012 žiadosť\no udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prostredníctvom Obvodného úradu Bratislava.\nZo stanoviska Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, vyplynulo, že žalobca mal na území SR\npovolený prvý trvalý pobyt od 14. marca 2007 do 20. februára 2012 a má povolený ďalší trvalý pobyt\nod 20. februára 2012 na dobu neobmedzenú. Dňa 18. novembra 2006 uzavrel manželstvo so štátnou\nobčianskou Slovenskej republiky. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že bola vykonaná fyzická previerka\nv mieste trvalého bydliska žalobcu, ktorou bolo zistené, že sa dlhodobo nachádza mimo územia\nSlovenskej republiky, nakoľko je zamestnancom OSN. Naposledy bol na území Slovenskej republiky\nzačiatkom júla 2013. Ako vyplynulo z potvrdenia o zamestnaneckom pomere, ako aj\nz e-mailovej\nkorešpondencie medzi žalobcom a správnym orgánom, žalobca bol v trvalom zamestnaneckom pomere\nv Rozvojovom programe OSN (UNDP) Regionálnom centre pre Európu a spoločenstvo nezávislých\nštátov v období od 1. februára 2007 do 28. septembra 2012 na pozícií „policy analyst“. Následne bol\npracovne presunutý do UNDP Bangladéš. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán dospel k\nzáveru, že žalobca nežije na území Slovenskej republiky a nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva\nna základe výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm. b) zákona, bez splnenia podmienky uvedenej v §\n7 ods. 1 písm. a).\nŽalobca podal proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Napadnutým rozhodnutím žalovaného\nbol žalobcov rozklad zamietnutý a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdené.\nV tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že z ustanovenia § 8a ods. 5 zákona vyplýva, že ak zákon\nneustanovuje inak, ministerstvo konanie zastaví, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 7 ods. 1 písm.\na) a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok podľa § 7 ods. 2 až 6.\nAko vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa, žalobcova žiadosť bola zamietnutá, pretože\nžalobca nespĺňal podmienku dĺžky trvalého pobytu podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona a zároveň nebol\ndôvod na udelenie výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 zákona. Vzhľadom na uvedené boli splnené\npodmienky na rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 8a ods. 5, t. j. na zastavenie konania o žiadosti\nžalobcu. V predmetnom prípade prvostupňový orgán žiadosť zamietol, a teda postupoval v rozpore so\nzákonom a vec nesprávne právne posúdil. Na tento nedostatok žalovaný neprihliadol a rozhodnutie\npotvrdil.\nOdvolací súd rovnako ako krajský súd má za to, že výkladom argumentum a contrario možno dospieť k\nzáveru, že správny orgán žiadosť o udelenie štátneho občianstva zamietne iba v prípade, ak žiadateľ o\nudelenie občianstva nespĺňa inú z podmienok pre udelenie občianstva ustanovených v § 7 ods. 1 ako je\npodmienka dĺžky pobytu pod písm. a) predmetného ustanovenia. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva,\nže nesplnenie podmienky potrebnej dĺžky trvalého pobytu je osobitným dôvodom na zastavenie konania,\nktorý všeobecná úprava (správny poriadok) neobsahuje, a preto je potrebná jeho výslovná úprava v\ntomto zákone.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie správneho orgánu o neudelení občianstva\nžalobcovi má za následok, že žalobca nemá možnosť podať opätovnú žiadosť v zmysle § 8a ods. 13\nzákona skôr ako po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí\nžiadosti. V prípade ak by správny orgán rozhodol v súlade so zákonom a konanie by zastavil, podmienka\nuplynutia dvoch rokov nie je v zákone ustanovená a žalobca by mohol opätovne podať žiadosť bez\nčasového obmedzenia.\nV zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zásada zákonnosti je zakotvená aj v § 3 ods. 1\nSprávneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Táto zásada sa vzťahuje nie len na priebeh správneho konania, ale aj na samotné\nrozhodnutie.\nDoterajšia ustálená judikatúra chápe nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k meritu veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita\n\nveci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber\nprávneho predpisu. Navyše právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\nVzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného\nje potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko ide o vadu, ktorá má vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že v prípade zastavenia konania v zmysle\n§ 8a ods. 5 zákon sa rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení\nkonania upovedomí.\nŽalovaný v odvolaní namietal nesprávny výklad § 7 ods. 2 písm. a) zákona zo strany krajského súdu.\nOdvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že podmienka na udelenie štátneho občianstva ustanovená v §\n7 ods. 2 písm. a/ <. zákona uľahčuje udelenie štátneho občianstva cudzincovi, ktorý uzavrel manželstvo\nso štátnym občanom Slovenskej republiky, pričom takémuto žiadateľovi je možné udeliť štátne\nobčianstvo za podmienky, že toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti\nna území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu\nžiadosti o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky. Dodržanie ostatných podmienok pre\nudelenie štátneho občianstva v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. zostáva\nzachované.\nOdvolací súd má za to, že k splneniu vyššie uvedenej podmienky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm.\na) je nevyhnutné, aby bol žiadateľ fyzicky prítomný na území Slovenskej republiky a žil v spoločnej\ndomácnosti so svojou manželkou na území Slovenska počas celej doby rozhodovania o jeho žiadosti,\na nie len najmenej 5 rokov pred jej podaním. Uvedené vyplýva z dikcie zákona „žije v manželstve...“\na nie „žil v tomto manželstve...“. Rovnako z uvedeného vyplýva, že manželstvo žiadateľa so štátnym\nobčanom Slovenskej republiky musí v čase rozhodovania trvať.\nPre posúdenie efektívneho fungovania manželského zväzku a rodinného spolužitia, miery integrácie\nžalobcu do spoločnosti, ako aj jeho pracovných návykov a celkového prínosu pre spoločnosť je\nnevyhnutné, aby sa žalobca nepretržite zdržiaval v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky\ns rodinnými príslušníkmi až do konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky. V danom prípade sa základná podmienka 8 rokov trvalého pobytu nevyžaduje, a práve preto\nnesmie byť žiadna pochybnosť o dôvodnosti použitia tejto výnimky, čo v prípade žalobcovho pobytu\nmimo územia Slovenskej republiky nemohol žalovaný posúdiť.\nV tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že udelenie štátneho občianstva nie je nárokovateľné\na jeho udelenie závisí na správnej úvahe orgánu, ktorý rozhoduje; preto pri tomto konaní sa zvažujú\nv prospech žiadateľa okolnosti, ktoré napomáhajú jeho udeleniu. Podmienky na udelenie štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o zisťovanie určitých skutočností týkajúcich sa\nžiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky, musia byť dokladované na základe stanovísk\nnielen iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, ale aj prostredníctvom dožiadaní cez medzinárodné\ninštitúcie.\nJedným z predpokladov udelenia štátneho občianstva je, že žiadateľ svojím doterajším správaním\n(bezúhonným životom) preukázal, že je hodný štátneho občianstva Slovenskej republiky. Dĺžka pobytu\nslúži pre možnosť náležitého posúdenia splnenia uvedenej podmienky, ako aj skutočnosť, že sa vžil\ndo životných podmienok aj z hľadiska jeho predpokladov pre plnenie povinností, ktoré vyplývajú zo\nštátoobčianskeho vzťahu.\nDĺžka povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, je predpokladom dostatočnej integrácie\nžiadateľa do spoločnosti, eliminovania prípadných pochybností o jeho bezúhonnosti a preukázania\nprínosu pre Slovenskú republiku v konkrétnej oblasti. Uvedený proces si vyžaduje nároky na\nzaobstaranie všetkých príslušných dokladov, čo má zásadný vplyv na dĺžku rozhodovacieho procesu\no udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Z hľadiska zistenia stupňa integrácie cudzinca\n\ndo spoločnosti a jeho stotožnenia sa s právnym poriadkom štátu je potrebné získavať aj informácie\no jeho sociálnom postavení, pokiaľ ide o zamestnanie, podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť a z\ntoho vyplývajúce plnenie povinností voči štátu. Počas pobytu na území Slovenskej republiky správny\norgán dôkladne preveruje zžitie sa žiadateľa s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s našim\nkultúrnym prostredím.\nBolo by absolútne proti účelu a zmyslu zákona, aby žiadateľ spĺňal podmienky nevyhnutné pre udelenie\nštátneho občianstva len v čase podania žiadosti a v čase samotného rozhodovania o udelení štátneho\nobčianstva by už tieto podmienky nemuseli byť naplnené. Obe zákonom stanovené podmienky, trvanie\nmanželstva a žitie v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky, musia\nbyť samozrejme splnené aj v čase rozhodovania žalovaného o tejto žiadosti (obdobne rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 2Sžo/107/2014 zo dňa 26.10.2016).\nV § 8a ods. 9 je ustanovené, že v prípade ak v čase medzi vydaním listiny o udelenie štátneho občianstva\na jej prevzatím žiadateľom, vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí\nvo veci , správny orgán opätovne o žiadosti rozhodne. V tomto ustanovení ide o prípady, kedy sa po\nvydaní listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a pred jej prevzatím žiadateľom zistia\nnové skutočnosti, ktoré odôvodňujú štátne občianstvo Slovenskej republiky neudeliť. Z dôvodovej správy\nvyplýva, že uvedená úprava je nutná vzhľadom na ústavou zakotvenú nemožnosť odňatia štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky. Na takéto prípady nemožno preto aplikovať ustanovenia správneho\nporiadku o tzv. mimoriadnych opravných prostriedkoch proti právoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov v prípade zistenia nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.\nS poukazom na § 8a ods. 9 má odvolací súd za to, že nakoľko správny orgán v prípade zmeny okolností\npo vydaní listiny o udelení štátneho občianstva a pred jej prevzatím je povinný opätovne rozhodovať o\nžiadosti, logickým výkladom možno dospieť k záveru, že podmienky pre udelenie štátneho občianstva\nmusí žiadateľ spĺňať nie len v čase podania žiadosti, ale aj v čase rozhodovania príslušného správneho\norgánu o žiadosti ako aj v čase pred prevzatím listiny o udelení občianstva.\nSprávne orgány v zmysle § 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, postupujú v konaní v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ak by správny orgán v predmetnej veci\nprihliadal na to, že žalobca sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu práce pre OSN\na jeho presun v rámci OSN do Bangladéša, došlo by k nebezpečnému precedensu, k spochybneniu\npredchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov v tejto oblasti a k porušeniu zásady zákonnosti a\nmateriálnej rovnosti, teda ku konaniu v rozpore so zákonom ako aj s Ústavou Slovenskej republiky.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti poukazuje na to, že „zákon trvá iba na vecnej správnosti výroku, nie je preto\nrozhodujúca správnosť odôvodnenia rozhodnutia. Stačí, aby odvolací súd dospel k výroku zhodnému\ns výrokom súdu 1. stupňa. Prípadnú nesprávnosť v odôvodnení krajského súdu napraví odvolací súd\nodôvodnením svojho potvrdzujúceho rozhodnutia.“ (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny\nporiadok.Komentár.1 vydanie. Praha:C.H.Beck,2009,s. 642)\nNapriek tomu, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnemu výkladu ustanovenia §\n7 ods. 2 písm. a) zákona, nemá to vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Odvolací súd dospel k rovnakému\nzáveru ako krajský súd, a to že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu záveru,\nkeď žiadosť žalobcu zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok krajského\nsúd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v potvrdil. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu\n(§ 250j ods. 6 O.s.p.). Bude povinnosťou žalovaného odstrániť vytýkané nedostatky.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalovaný\nje povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi na účet právneho zástupcu v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 280,91 €, ktorá\npozostáva z:\n• z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby:\n- vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 04.02.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 143 €,\núčasť na pojednávaní dňa 31.05.2017, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku - 73,67 €,\n• z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 8,58 € a 8,84€.\n• z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 46,82 €.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov odvolacieho konania na účet\nprávneho zástupcu žalobcu (SWIFT: N., IBAN: Z.) v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/217/2014", "guid": "193dd8e6-74db-4492-bae8-928380f58998:5eaef1e0-fe84-45a3-a311-e5407e28e046", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}