{"guid": "8fc8e9d9-0bd9-4c9f-b74a-967d567505ee:50125edf-8a08-4f0c-b495-66d4296d2e00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201663.1", "spisova_znacka": "10Sži/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sži/1/2016 z 29. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 10Sži/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201663.1", "identifikacne_cislo": "1014201663", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-82a.odsek-5", "nazov": "§ 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-82a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-82a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/757#paragraf-82a", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/50125edf-8a08-4f0c-b495-66d4296d2e00", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201663.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201663.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201663.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sži/1/2016\n1014201663\n29. 03. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201663.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD v právnej veci\nžalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, právne zastúpeného:\nMgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave,\nZáhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6292/14 zo dňa\n26.09.2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/213/2014-19\nzo dňa 13.10.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/213/2014-19 zo dňa\n13. októbra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ zákona č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Spr.\n6292/14 zo dňa 26.09.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o odmietnutí\nsprístupnenia informácie.\nKrajský súd uviedol, že dôvodom neposkytnutia požadovanej informácie zo strany žalovaného bola\nskutočnosť, že požadovaná informácia sa týkala konkrétneho súdneho rozhodnutia vedeného u povinnej\nosoby, teda informácií zo súdneho spisu. Podľa názoru žalovaného išlo o informácie týkajúce sa\nrozhodovacej činnosti súdu (a nie inej napríklad organizačnej a hospodárskej činnosti súdu) a preto\npodlieha režimu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám.\nŽalovaný (povinná osoba) poukázal vo svojich rozhodnutiach na Inštrukciu, kde rozsah zverejňovaných\nsúdnych rozhodnutí, v členení podľa jednotlivých súdnych registrov sa uvádza v jej prílohe, kde\nk agende „D“ (dedičské veci) je uvedená značka „N“ a znakom „N“ sa označuje agenda, kde sa\nrozhodnutia nezverejňujú. Inštrukcia ustanovuje rozsah zverejňovaných súdnych rozhodnutí v členení\npodľa jednotlivých súdnych registrov v súlade s § 82a ods. 1 a 2 zákona, teda sa výslovne vzťahuje na\nust. § 82a ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. Zverejňujú sa iba taxatívne určené informácie, ktorých\nzverejňovanie zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle (§ 82a ods. 4 zákona\nč. 757/2004 Z. z.).\n\nSpor medzi účastníkmi konania sa týkal výkladu a aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000\nZ. z. Dikcia zákona je v tomto jednoznačná, pričom čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ustanovuje, že „štátne orgány\nmôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\"\nUstanovenie § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2012 zakladá žalobcovi nárok\nna poskytnutie informácií vo forme súdneho rozhodnutia.\nSúd pre úplnosť veci poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/17/2013 zo dňa\n26.03.2015, ktorý judikoval: Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami\nkaždého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a\nDohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno\nobmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a\nslobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods.\n4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je\nustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv\na slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený\ncieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.\nĎalej zdôraznil, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým\nuplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu\niného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej hodnoty ústavnoprávnej povahy.\nPodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú ústavný súd konštantné zohľadňuje vo\nsvojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov\ndemokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca.\nDodal, že v niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly\nv čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práva na prístup\nk informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru\nspoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže\nbyť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo\nstrany iných súkromných osôb (vrátane navrhovateľa) alebo štátu. Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre\nvšetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, ústavný súd konštatuje, že orgány verejnej\nmoci musia v rámci výkonu svojich právomocí v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy vždy zohľadňovať ochranu\npráv na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (in: nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).\nKrajský súd na základe uvedeného zhodnotil, že povinná osoba nepostupovala v súlade so zákonom,\na to ust. § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z., keď požadované informácie nezverejnila, preto bolo\npotrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní uložil žalovaný postupovať súdom v tomto rozsudku naznačeným smerom pri zohľadní\nznenia ust. § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z., ktorý odkazuje na zákon č. 211/2000 Z.z.\nÚspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia uplatnené\nprávnym zástupcom žalobcu za 2 úkony právnej služby á 134,- eur a 2 x paušál á 8,04 eur ( prevzatie\nzastúpenia dňa 05.10.2014 a podanie žaloby dňa 06.10.2014), čo predstavuje čiastku 284,08 eur, ktoré\nmá žalovaný uhradiť k rukám právneho zástupcu žalobcu.\nRozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním z dôvodu, že sa s napadnutým\nrozsudkom súdu nestotožnil, nakoľko podľa žalovaného predmetný rozsudok vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci podľa §250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p.\nUviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne a zákonne odôvodnené, pričom na vyslovenom\nprávnom názore žalovaný v celom rozsahu trvá. V ďalšom poukázal na článok 26 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, na príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných\núdajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 482/2011 Z. z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí.\n\nPoukázal na skutočnosť, že povinná osoba nie je povinná vytvárať nové informácie tým, že bude\nosobitne požadované rozhodnutie spracovávať (technicky nie je pripravené na zverejnenie), keďže v\nobdobných prípadoch dedičských vecí jej to neukladá žiadny zákon, ani vyhláška č. 543/2005 Z. z.\nRovnako povinná osoba nemôže tzv. „ručne“ zatierať osobné údaje požadovaného rozhodnutia, keďže\njej to zakazuje, resp. nepripúšťa vyhláška č. 482/2011 Z. z., čím zákonodarca jednoznačne zabránil\nvedomému zneužívaniu anonymizovania súdnych rozhodnutí akoukoľvek osobou, ktorá prichádza v\nsúvislosti s výkonom svojej funkcie do administratívneho styku s anonymizovaním súdnych rozhodnutí\ninak než technicky, tzn. že anonymizovanie súdnych rozhodnutí (s výnimkou rozhodnutí vo veciach\ndedičských) je zákonne možné a prípustné výhradne pomocou kódovaného modulu v technike PC.\nNa základe vyššie uvedených skutočností, poukazujúc najmä na skutočnosť, že v tomto konkrétnom\nprípade (vo veciach dedičských) nie je možné postupovať podľa zákona o slobode informácií, keďže ide\no výnimku, ktorá nemá oporu v citovanom zákone, naopak, nemožnosť sprístupnenia požadovaných\ninformácií podporujú všetky uvedené zákony, vyhlášky a interný riadiaci akt rezortného ministerstva,\nje žalovaný toho právneho názoru, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (z ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) a d) O. s. p.), a preto žalovaný navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uvedený rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade\ns § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 29.03.2017 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1\na 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21 a rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania žalovaného proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca\n\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností\na dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým sa nevyhovelo žiadosti žalobcu, ktorou žiadal\no poskytnutie informácii podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nV konaní nebolo sporné, že Okresný súd Malacky, ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č.\nSpr. 2263/2014 zo dňa 27.08.2014 rozhodol o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie (sprístupnenie\nkonečného rozhodnutia vo veci 12D/458/2013) tak, že tejto jeho žiadosti nevyhovel a odmietol\npredmetné rozhodnutie sprístupniť z dôvodu, že požadované informácie sú informáciami o rozhodovacej\nčinnosti súdu, na ktoré sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. povinnosť\nposkytovania zo strany súdu nevzťahuje. Zároveň v zmysle Inštrukcie č. 29/2011 Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2011 (ďalej len „inštrukcia“), ktorou sa ustanovuje\nrozsah zverejňovaných súdnych rozhodnutí pri postupe podľa ustanovenia § 82a zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch (ďalej len „zákon o súdoch“), sa rozhodnutia v dedičských veciach nezverejňujú, preto\npovinná osoba informáciu odmietla sprístupniť.\nV konaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný odvolanie zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil dôvodiac, že rozhodnutie povinnej osoby je správne a povinná osoba\npostupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám, keď žiadateľovi (žalobcovi) nesprístupnila požadované informácie, nakoľko požadované\ninformácie sú informáciami o rozhodovacej činnosti súdu, na ktoré sa v zmysle citovaného ustanovenia\nzákona povinnosť poskytovania informácií zo strany súdu nevzťahuje.\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že povinná\nosoba nepostupovala v súlade so zákonom, ak požadované informácie nezverejnila, preto napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah\nslobodného prístupu k informáciám (§ 1) s tým, že obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám\nsú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky bolo zaoberať sa obmedzením prístupu k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm.\nd/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nZ predmetného spisového materiálu je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobca požadoval „sprístupnenie\nkonečného rozhodnutia vo veci 12D/458/2013“ vedenej na Okresnom súde Malacky s tým, že v\nčase podania žiadosti žalobcu povinná osoba takýmto rozhodnutím disponovala, no odkazujúc na\nustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám ho odmietla sprístupniť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že krajský súd v konaní správne ustálil, že v predmetnej\nprávnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nje spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám na sprístupnenie konečného rozhodnutia v dedičskej veci vedenej u povinnej\nosoby pod sp. zn. 12D/458/2013.\n\nZo znenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva,\nže povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka\nrozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom\nkonaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej\nsprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny\nporiadok či zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov).\nVo svetle uvedeného je zrejmé, že právo na informácie nie je absolútne, ale je limitované jednak\npožiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom\nkonaní v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania ako je\nporada a hlasovanie senátu), predovšetkým v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej\nprávnej veci, a jednak nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu,\nverejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Iná situácia je v\nprípade rozhodnutí vo veci samej, t. j. konečných rozhodnutí súdu v danej veci (či už meritórnych alebo\nprocesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na\nobmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné\núdaje chránené zákonom č. 428/2002 Z. z. <. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.\nNapokon s touto požiadavkou aj korešponduje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám.\nPostup pri zverejňovaní a sprístupňovaní rozhodnutí súdov upravuje s účinnosťou od 01.01.2012 zákon\no súdoch v ustanovení § 82a. Do tohto dátumu zákonná úprava sprístupňovania rozhodnutí súdov\nverejnosti, resp. osobám iným, ako sú účastníci konania neexistovala, existoval iba interný právny\npredpis - Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 21/2005 o zverejňovaní súdnych\nrozhodnutí na internete, podľa ktorej bolo možné zverejňovať len rozhodnutie súdu, ktorým sa konanie\nkončí, aj to len v tzv. anonymizovanej podobe, t. j. zbavené informácií, ktoré by mohli zasiahnuť do práva\núčastníkov konania na ochranu ich osobných údajov.\nOdvolací súd považuje za vhodné doplniť, že aj podľa úpravy účinnej od 01.01.2012 (§ 82a ods. 3 zákona\no súdoch) sa pred zverejnením súdneho rozhodnutia anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude\npri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.\nUsmernením na účely jednotného postupu súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí podľa § 82a\nzákona o súdoch je inštrukcia, ktorá v článku 1 ustanovuje rozsah zverejňovaných súdnych rozhodnutí\nv členení podľa jednotlivých súdnych registrov v súlade s § 82a ods. 1 a 2 zákona o súdoch. Zo znenia\nčl. 1 inštrukcie možno ustáliť, že táto sa týka výlučne ustanovení § 82a ods. 1 a 2 zákona o súdoch a\nnevzťahuje sa na sprístupňovanie súdnych rozhodnutí podľa ustanovenia § 82a ods. 5 zákona o súdoch.\nVo svetle uvedeného neobstojí argumentácia, že v zmysle inštrukcie spadajú dedičské veci pod agendu,\nktorej rozhodnutia sa nezverejňujú. Odvolací súd nespochybňuje, že rozhodnutia v dedičských veciach\nnespadajú do rozsahu vecí povinne zverejňovaných jednotlivými súdmi v rámci ich činnosti, ak však\nžiadateľ výslovne požiada o sprístupnenie konečného rozhodnutia podľa zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám, súd ako povinná osoba má povinnosť v zmysle ustanovenia § 82a ods. 5 zákona o\nsúdoch sprístupniť všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré\nnie sú rozhodnutiami vo veci samej, teda aj konečné rozhodnutie v dedičskej veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že hoci žiadateľ o informácie nemá právo na\nsprístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 <. Ústavy Slovenskej republiky), v predmetnej\nprávnej veci nezverejnenie konečného rozhodnutia nezodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným\nv ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nVzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán ako povinná\nosoba nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko ustanovenie § 82a ods. 5 <. zákona o súdoch\nzaložilo žalobcovi nárok na poskytnutie informácie vo forme súdneho rozhodnutia.\nOdvolací súd tak dospel k záveru, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť\nso závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí. Tento sa v rámci zákonných možností\n\nvysporiadal so žalobnými námietkami. Text odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa okrem citácie\npríslušných zákonných ustanovení obsahuje aj poukaz na judikatúru slovenských súdov v obdobných\nveciach a v rámci právneho názoru krajský súd uviedol výstižné odôvodnenie svojho záveru, ku ktorému\nv predmetnom prípade dospel.\nS prihliadnutím na účel zákona o slobodnom prístupe k informáciám dospel Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky k záveru, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, pretože žiadosť žalobcu\no poskytnutie konečného rozhodnutia v dedičskej veci neprekračuje rámec žiadosti o sprístupnenie\ninformácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a jeho poskytnutie žalovaným\npredstavuje pre žalovaného splnenie si zákonnej povinnosti.\nNámietky žalovaného, ktorými v odvolaní spochybňuje rozhodnutie krajského súdu, považuje odvolací\nsúd len za jeho teoretické úvahy bez právnej relevancie v odvolacom konaní. Tieto boli v podstatnej časti\ntotožné s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorým sa krajský súd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu, pretože úspešný žalobca si ju\nneuplatnil a žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/213/2014", "guid": "86676f24-cac3-4ace-b914-cf85bc62a67e:056dd377-a56f-4bfa-a646-64446fe9f155", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}