{"guid": "adc4cd36-34f1-41af-b792-df7182170b13:1a3f465e-3b7d-4273-92c0-c738e60bc020", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201560.1", "spisova_znacka": "5Sžo/26/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/26/2016 z 30. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 5Sžo/26/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201560.1", "identifikacne_cislo": "1014201560", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a3f465e-3b7d-4273-92c0-c738e60bc020", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201560.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201560.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/26/2016\n1014201560\n30. 11. 2017\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201560.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: LEYUAN,\ns.r.o., so sídlom Tomášikova 27, Bratislava, IČO: 35 741 724, právne zastúpený: JUDr. Katarína\nCibulková, advokátka so sídlom Rázusova 9, Piešťany, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 2014/76563, UPS/US1/OKRVK/KON/2014/102 zo dňa 5. augusta 2014, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/198/2014-60 zo dňa 4. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/198/2014-60 zo dňa\n4. februára 2016\nm e n í\ntak, že rozhodnutie žalovaného č. 2014/76563, UPS/US1/OKRVK/\nKON/2014/102 zo dňa 5. augusta 2014 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava č. 2014/93754, BA1/OK/KON/2014/32 zo dňa 8. apríla 2014 z r u š u j e a vec v r a c i\na žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 684,62 €\na náhradu iných trov konania vo výške 140,- €, na účet právneho zástupcu žalobcu, advokátky JUDr.\nKataríny Cibulkovej, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd\") rozsudkom č.k. 1S/198/2014-60 zo dňa\n4. februára 2016 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/76563, UPS/US1/OKRVK/KON/2014/102 zo\ndňa 05.08.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava č. 2014/93754 BA1/OK/KON/2014/32 zo dňa 08.04.2014 potvrdil. Prvostupňový správny\norgán napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- € za zavinené porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.\", „zákon o\nnelegálnom zamestnávaní\").\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku zhrnul zistený skutkový stav a mal za preukázané, že kontrolované\nosoby B. K., L. Li a G. K. v čase vykonávania kontroly vykonávali prácu čašníka, hoci Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava im vydal povolenie na zamestnanie na druh vykonávanej práce „kuchár so špecializáciou na čínsku kuchyňu\", u žalobcu. Na základe povolenia na zamestnanie mali\nmenované osoby so žalobcom uzavretú pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce, na druh práce kuchár.\nNa vykonávanie práce čašník kontrolované osoby v čase výkonu kontroly nemali žiadne oprávnenie v\nzmysle platných právnych predpisov.\n\n3. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že kontrolované osoby v čase výkonu kontroly nevykonávali\nprácu kuchára, na ktorú mali oprávnenie podľa povolenia na zamestnanie a v zmysle ktorého mali\nuzatvorené pracovné zmluvy so žalobcom podľa Zákonníka práce. Žalobca namietal, že neporušil\nustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z., keď uvedené osoby vykonávali prácu ako odnesenie jedla\nzákazníkom, výpomoc s obsluhou na krátky čas, keď v kuchyni nebola práca, výpomoc v čase núdze,\npríležitostne, najmä ak táto činnosť je príbuzná činnosti kuchára.\n4. Podľa názoru krajského súdu žalovaný na základe zistenia z kontroly jednoznačne správne dospel\nk záveru, že žalobca tým, že v prevádzkarni na ul. Radlinského 27 v Bratislave dňa 14.11.2013 v čase\nod 11.50 hod. do 12.25 hod., využíval závislú prácu troch štátnych príslušníkov tretej krajiny bez toho,\naby boli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti\"),\nčo malo za následok zavinené porušenie § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z.z.\nŠtátni príslušníci tretej krajiny vykonávali prácu čašník, ktorá nebola v súlade s druhom práce udeleným\nv povolení na zamestnanie (kuchár so špecializáciou na čínsku kuchyňu).\n5. Krajský súd neprisvedčil námietke žalobcu, že išlo len o výpomoc kontrolovaných osôb na pozícii\nčašníka na krátky čas, v čase núdze, keď v kuchyni nie je práca alebo je jej málo. Porušenie § 3\nods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní žalobcom potvrdili aj samotné kontrolované osoby nielen\nsvojim oblečením počas kontroly, ale aj svojou výpoveďou, keď potvrdili, že vykonávajú prácu čašníka\na nie kuchára. Žalobcom namietaná príbuznosť odborov kuchár, čašník nemá vplyv na porušenie §\n3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní ani s ohľadom na tvrdenie žalobcu, že v čase výkonu\nkontroly v kontrolovanej prevádzkarni nemal kto obsluhovať zákazníkov. Žalobca v konaní okrem\nvyjadrenia nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil kontrolné zistenia a záver správneho\norgánu, že k porušeniu zákazu nelegálne zamestnávať pri kontrole oprávnenosti výkonu závislej práce\nčašníka kontrolovanými osobami došlo bez ohľadu na úmysel. Kontrolovaným osobám povolenie na\nzamestnanie na druh vykonávanej práce čašník nebolo udelené.\n6. Pokiaľ ide o uloženú pokutu, krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že pokuta mu\nbola uložená v rozpore s § 68a ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, teda za to isté porušenie\ndvakrát, a to napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného č.: 2014/93763 BAl/OK/KON/2014/33\nzo dňa 8.4.2014, ktorým žalobcovi uložil pokutu 5 000,- €, za zavinené porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, ku ktorému malo dôjsť tak, že\nžalobca dňa 14.11.2013 v prevádzkarni na Tomášikovej ul. č. 27 v Bratislave v prípade fyzickej osoby J.\nL. využíval závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemal povolenie na zamestnanie platné\npodľa osobitného predpisu a v prípade dvoch fyzických osôb J. Q. a J. K. využíval závislú prácu štátnych\npríslušníkov tretej krajiny, ktorí nemali povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky\nvydané na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie podľa osobitného predpisu, čo sa považuje\nza nelegálne zamestnávanie. Podľa názoru krajského súdu postup žalovaného v preskúmavanej veci\nnebol v rozpore s § 68a ods. 4 zákona o službách zamestnanosti aj keď žalobca naplnil skutkovú\npodstatu správneho deliktu v zmysle § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní a porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené tým istým a nie iným kontrolným orgánom, v ten istý\ndeň. Jednalo sa o inú prevádzkareň žalobcu, kde mal nelegálne zamestnávať iné kontrolované osoby.\nŽalobca v preskúmavanom konaní nepredložil ani žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že mu\nza porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bola uložená pokuta iným orgánom oprávneným\nvykonávať kontrolu podľa osobitných predpisov.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2014/76563, UPS/US1/OKRVK/KON/2014/102 zo\ndňa 05.08.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2014/93754 BA1/OK/KON/2014/32 zo\ndňa 08.04.2014 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2014/76563, UPS/US1/OKRVK/KON/2014/102 zo\ndňa 05.08.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2014/93754 BA1/OK/KON/2014/32 zo dňa\n08.04.2014 v časti výroku o výške uloženej pokuty zmení tak, že žalobcovi ukladá pokutu sám podľa §\n250j ods. 5 O.s.p. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n8. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že krajský súd sa nezaoberal všetkými podstatnými\nnámietkami uvedenými v žalobe. Náležite nepreskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a postupu\n\nsprávnych orgánov. Námietkou zjavnej neprimeranosti sankcie porušujúcej princíp proporcionality,\nnavyše opakovane uloženej za to isté porušenie, sa krajský súd vôbec nezaoberal, hoci žalobca\npoukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Krajský súd podľa žalobcu dostatočne\nnezdôvodnil svoje rozhodnutie, čo ho robí nepreskúmateľným a zmätočným. Judikatúra ESĽP\nnevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument.\n9. Pokiaľ ide o vyjadrenia samotných kontrolovaných osôb, žalobca uviedol, že sa jedná o príslušníkov\nČínskej ľudovej republiky, ktorí neovládajú slovenský jazyk na takej úrovni, aby sa mohli bezprostredne\nvyjadrovať a odpovedať na zložité otázky, navyše, keď boli v stresovej situácii. Kontrolná skupina\nnepostupovala v danom prípade správne, keď neprizvala ku kontrole tlmočníka, ktorý by riadne preložil\notázky kontrolnej skupiny zo slovenského jazyka do čínskeho jazyka. Kontrolná skupina podľa žalobcu\nporušila právo kontrolovaného subjektu, resp. kontrolovaných osôb, keď títo mali právo na tlmočníka,\nktoré im bolo pri výkone kontroly upreté. Pri začatí kontroly neboli kontrolované osoby náležite procesne\npoučené, že majú právo na tlmočníka, ako aj právo na právnu pomoc v konaní pred orgánmi verejnej\nsprávy.\n10. Žalobca v súvislosti s uloženou pokutou uviedol, že v danom prípade bola tomu istému\nkontrolovanému subjektu za to isté porušenie uložená pokuta dvakrát, čo je podľa názoru žalobcu v\nrozpore s § 68a ods. 4 zákona o službách zamestnanosti. Tomu istému kontrolovanému subjektu za to\nisté porušenie možno uložiť len jednu pokutu, teda správne mala byť kontrolovanému subjektu za to isté\nporušenie uložená len jedna pokuta, a to jedným rozhodnutím a nie dvoma samostatnými rozhodnutiami.\nPodľa názoru žalobcu pod znenie ustanovenia § 68a ods. 4 zákona o službách zamestnanosti možno\nsubsumovať aj uvedený prípad, t.j. ak bola uložená už raz pokuta podľa odseku 1 písm. b/ orgánom\noprávneným vykonávať kontrolu, nemôže ÚPSVaR Bratislava tomu istému kontrolovanému subjektu za\nto isté porušenie uložiť ďalšiu pokutu. Vyplýva to tak z hľadiska logického ako aj z hľadiska spravodlivosti.\n11. Žalobca namietal v podanej žalobe výšku uloženej pokuty, pretože vzhľadom na všetky okolnosti\nprípadu nie je podľa jeho názoru primeraná, tak z hľadiska represívneho ako aj preventívneho. Určená\nvýška pokuty neprimeraným spôsobom zasahuje do právom chránených práv žalobcu a vzhľadom na\ncharakter jeho podnikateľskej činnosti môže mať pre neho likvidačný charakter. Pritom uloženie pokuty\nby pre porušovateľa nemalo byť likvidačné. Týmito skutočnosťami sa krajský súd v súdnom konaní ani\nsprávne orgány v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberali. Skutkové okolnosti prípadu neodôvodňujú\npokutu v uloženej výške, navyše uloženú dvakrát za to isté porušenie. Bolo úlohou správnych orgánov\nposúdiť všetky aspekty prípadu a ekonomickú situáciu žalobcu. Keďže pokuta plní nielen represívny, ale\naj preventívny účel, je potrebné vec posúdiť aj z hľadiska proporcionality uloženej sankcie k dôsledkom\nskutku, za ktorý bola sankcia uložená a so zreteľom na legitímne očakávania sankcionovaného subjektu.\n12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu vyslovil názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný\nna základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci, v súlade s platnými právnymi predpismi\nako aj na základe správneho posúdenia veci a preto žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správny\npotvrdil.\n13. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.\"),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n14. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného\nodvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211\nods. 2 O.s.p.).\n\n16. Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\n17. Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho\norgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,\nktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\n18. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\n19. Z administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že v dňoch od 14.11.2013 do 10.02.2014\nbola u žalobcu ako u kontrolovaného subjektu vykonaná kontrola dodržiavania ustanovení zákona\nč. 82/2005 Z.z. O vykonanej kontrole bol spísaný Protokol č. 2014/47689, BA1/OK/KON/2014/32,\n238/2013/OK zo dňa 18.02.2014 (ďalej len „Protokol\"). Dňa 14.11.2013 bolo v prevádzke žalobcu\nna Radlinského ul. č. 27 v Bratislave zistené, že B. K., L. G., G. K. štátni príslušníci ČĽR, mali od\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava povolenie na zamestnanie, na výkon práce „kuchár\".\nSo žalobcom mali uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce na výkon práce „kuchár so\nšpecializáciou na čínsku kuchyňu\". V čase výkonu kontroly však menované osoby vykonávali prácu\nčašníka. Protokol bol prerokovaný v súlade s § 11 ods. 2 písm. d/ zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v\nštátnej správe, dňa 18.02.2014.\n20. Rozhodnutím č. 2014/93754 BA1/OK/KON/2014/32 zo dňa 08.04.2014 prvostupňový správny orgán\nuložil žalobcovi v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti pokutu vo výške 5 000,€ za zavinené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.,\na to pre vyššie uvedené zistené nedostatky. Žalovaný rozhodnutím č. 2014/76563, UPS/US1/OKRVK/\nKON/2014/102 zo dňa 05.08.2014 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdil.\n21. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z.z. (v znení účinnom, v čase, kedy sa skutok\nstal), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na\nprechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis a\nak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.\n22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n23. Podľa § 6 zákona č. 82/2005 Z.z., postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.\n24. Podľa § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, rovnaké právne postavenie ako občan\nSlovenskej republiky má aj štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je účastníkom právnych vzťahov\nvznikajúcich podľa tohto zákona, ak\na) mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania,\nak osobitný predpis neustanovuje inak,\n\nb) je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len „modrá karta\") alebo\nc) ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje osobitný predpis.\n25. Podľa § 21 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území\nSlovenskej republiky, môže prijať do zamestnania len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa\npodmienky podľa odseku 1, ak zákon neustanovuje inak.\n26. Podľa § 22 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, povolenie na zamestnanie môže príslušný úrad\nudeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom\no zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.\n27. Podľa § 22 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, povolenie na zamestnanie obsahuje najmä\na) meno, priezvisko a dátum narodenia štátneho príslušníka tretej krajiny,\nb) adresu v štáte trvalého pobytu a adresu na doručovanie písomností,\nc) miesto výkonu práce,\nd) druh vykonávanej práce,\ne) názov a sídlo, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa,\nf) obdobie, na ktoré sa vydáva.\n28. Podľa § 68 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, kontrolnú činnosť vykonáva ministerstvo,\nústredie a úrad. Pri následnej finančnej kontrole podľa osobitného predpisu ministerstvo, ústredie a úrad\nspolupracujú s ministerstvom financií a s príslušnou správou finančnej kontroly.\n29. Podľa § 68a ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, ústredie a úrad uložia pokutu\na) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33 193,91 €, ak tento zákon\nneustanovuje inak,\nb) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa\nosobitného predpisu od výšky 2 000,- € do 200 000,- €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a\nviac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- €.\n30. Podľa § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa\nodseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie\ntoho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b/, aj na počet nelegálne\nzamestnaných fyzických osôb.\n31. Podľa § 68a ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, pokutu podľa odseku 1 písm. b/ nemožno\nuložiť, ak bola kontrolovanému subjektu za to isté porušenie už uložená pokuta iným orgánom\noprávneným vykonávať kontrolu podľa osobitných predpisov.\n32. Odvolací súd v danej veci rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského súdu\nč.k.1S/198/2014-60 zo dňa 4.februára 2016, ktorým bola zamietnutá žaloba podľa § 250j ods.\n1 O.s.p. Predmetom súdneho prieskumu pred krajským súdom bolo rozhodnutie žalovaného č.\n2014/76563, UPS/US1/OKRVK/KON/2014/102 zo dňa 05.08.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu č. 2014/93754 BA1/OK/KON/2014/32 zo dňa 08.04.2014\n33. Nelegálne zamestnávanie je upravené v zákone č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a samotný pojem nelegálneho zamestnávania je definovaný v ustanovení § 2 tohto\nzákona. V prípade štátnych príslušníkov tretích krajín sa právnická osoba dopúšťa nelegálneho\nzamestnávania vtedy, ak takúto osobu využíva na závislú prácu, a to\n1. bez povolenia na prechodný pobyt na účely zamestnania a\n2. bez povolenia na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis.\n34. Týmto osobitným predpisom je zákon o službách zamestnanosti, ktorý vo svojej piatej časti\nupravuje zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny. Len pri súčasnom splnení vyššie uvedených\nzákonných predpokladov kumulatívne, čo je vyjadrené spojkou „a\", dochádza k naplneniu pojmu\nnelegálne zamestnávanie.\n\n35. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť prijatý do zamestnania u zamestnávateľa so sídlom na území\nSlovenskej republiky, len ak spĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.\nV prejednávanej veci mal odvolací súd jednoznačne za preukázané, že štátnym príslušníkom tretej\nkrajiny, B. K., L. G. a G. K. bolo udelené povolenie na zamestnanie. Povolenie na prechodný pobyt\nna účely zamestnania sa v spise nenachádza, avšak existencia tohto povolenia nebola v priebehu\nsprávneho konania či konania pred krajským súdom spochybnená ani namietaná, preto najvyšší súd vo\nveci vychádza z domnienky, že predmetná podmienka bola splnená v čase vydania preskúmavaných\nrozhodnutí správnych orgánov.\n36. Správne orgány naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania dôvodili tým, že v\npredmetných povoleniach na zamestnanie bol uvedený druh práce kuchár, no v čase kontroly vykonávali\nB. K., L. G. a G. K. prácu čašníka. Zákon o nelegálnej práci i zákon o službách zamestnanosti, v\nznení účinnom v čase výkonu kontroly, síce stanovujú, že štátny príslušník tretej krajiny musí mať\npri výkone závislej práce na území Slovenskej republiky povolenie na zamestnanie, no pokiaľ ide o\nkonkrétny druh práce, na ktorý je povolenie na zamestnanie vydané, touto skutočnosťou sa zákonodarca\nnezaoberal do dôsledkov. Predmetné právne predpisy taxatívne nestanovujú, že osoba, ktorej bolo\nudelené povolenie na konkrétny druh práce, musí striktne vykonávať presne ten druh práce, ktorý je\nuvedený v povolení na zamestnanie. V zmysle naznačenej úvahy sa teda javí, že žalobca sa nedopustil\nnelegálneho zamestnávania z dôvodu nesplnenia druhej zákonnej podmienky. Prejednávanú vec je však\npotrebné posudzovať do dôsledkov a vo vzájomných súvislostiach.\n37. Odvolací súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že žalobca neporušil zákaz\nnelegálneho zamestnávania, keď štátnych príslušníkov tretej krajiny B. K., L. G. a G. K., s povolením na\nzamestnanie na druh práce kuchár využíval na prácu čašník, keďže nedošlo ku kumulatívnemu splneniu\nobidvoch podmienok stanovených v ustanovení § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z.z.\n38. Tak ako už najvyšší súd vyššie uviedol, v priebehu konania nebolo u príslušníkov tretej krajiny\nspochybnené splnenie podmienky udelenia povolenia na prechodný pobyt. Preto nemožno uzavrieť, že\nby prišlo k nelegálnemu zamestnávaniu. V prípade, ak mali B. K., L. G. a G. K. udelené povolenie na\npobyt na území SR, nemohol ich žalobca nelegálne zamestnávať, keďže k naplneniu pojmu nelegálne\nzamestnávanie by mohlo dôjsť len v prípade zamestnávania menovaných osôb bez tohto povolenia,\nkeďže povolenie na zamestnanie bolo predložené.\n39. Pokiaľ ide o samotný druh vykonávanej práce, najvyšší súd dospel k záveru, že zákon o službách\nzamestnanosti, podľa ktorého je žalobca vo veci sankcionovaný, neupravuje v § 68a ods. 1 písm.\nb/ správny delikt, ktorého skutkovou podstatou by bolo porušenie povinností zamestnávateľa vo\nvzťahu k vydanému obsahu povolenia na zamestnanie a to konkrétne, k druhu vykonávanej práce\njeho zamestnancom (§ 22 ods. 3 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti), ktoré pracovník\ndisponujúci s povolením na prechodný pobyt a s povolením na zamestnanie, v čase kontroly\nvykonával. Skutok, že menovaní pracovníci vykonávali namiesto druhu povolenej práce kuchára,\nprácu čašníka, nemožno podľa použitého ustanovenia zákona subsumovať pod zákonom vymedzenú\nskutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, keďže pracovníci žalobcu mali v\nčase zrealizovania kontroly povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie. Preto sankcia\nuložená zamestnávateľovi nebola uložená v súlade so zákonom. Odvolací súd sa teda nestotožnil tak\nso závermi správnych orgánov, ako aj s rozsudkom krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n40. K námietke ohľadom neprítomnosti tlmočníka do čínskeho jazyka pri vypočúvaní zamestnancov\nžalobcu, odvolací súd uvádza, že prítomnosť tlmočníka by nemala vplyv na konečné rozhodnutie.\nSprávny orgán mal aj bez vyjadrenia dotknutých osôb za preukázané, že B. K., L. G. a G. K. vykonávali\nv čase kontroly prácu čašníka a nie prácu kuchára. V zmysle vydaných povolení na zamestnanie by\nsamotný výsluch zamestnancov žalobcu za prítomnosti tlmočníka nemohol byť vyhodnotený v prospech\nžalobcu ako poľahčujúca skutočnosť.\n41. Žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ako aj porušenie § 68a ods. 4 zákona o službách\nzamestnanosti. Dôvodil, že pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania mu už bola\nuložená, konkrétne za nelegálne zamestnávanie troch fyzických osôb v prevádzke na Tomášikovej ul.\nč. 27 v Bratislave, vo výške 5 000,- €. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom krajského\nsúdu, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal uloženie pokuty za porušenie zákazu\n\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci iným kontrolným\norgánom.\n42. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nodvolacích námietok žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nrozsudku. Rozsudok krajského súdu č.k. 1S/198/2014-60 zo dňa 4. februára 2016 zmenil a rozhodnutie\nžalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n43. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov\nkonania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže rozsudok\nsúdu prvého stupňa bol zmenený.\n44. Úspešnému žalobcovi je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania podľa\n§ 246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov konania\nv podanom odvolaní.\n45. Trovy právneho zastúpenia pozostávali zo štyroch úkonov právnej služby:\n- prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 02.09.2014 v sume 134,- € + režijný paušál 8,04 €, t.j.\nspolu vo výške 142,04 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len\n„vyhláška\") v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v\nroku 2014 vo výške 804,- € a režijný paušál vo výške 8,04 €.\n- písomné podanie na súd - podanie žaloby zo dňa 02.09.2014 v sume 134,- € + režijný paušál 8,04 €,\nt.j. spolu vo výške 142,04 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo\nvýške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2014 vo výške 804,- € a režijný paušál vo výške 8,04 €.\n- účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 04.02.2016 v sume 143,- € + režijný paušál 8,58 €, t.j.\nspolu vo výške 151,58 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške\n1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- € a režijný paušál vo výške 8,58 €.\n- písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 24.03.2016 v sume 143,- € + režijný paušál 8,58 €, t.j.\nspolu vo výške 151,58 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške\n1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- € a režijný paušál vo výške 8,58 €.\nSpolu trovy právneho zastúpenia vo výške 587,24 €\n46. Trovy konania ďalej pozostávajú z náhrady hotových výdavkov, konkrétne z náhrady cestovného\npodľa § 15 písm. a/ vyhlášky za cestu na pojednávanie na trase Piešťany - Bratislava - Piešťany dňa\n04.02.2016 vo výške 40,18 € (základná náhrada za 1 km jazdy vo výške 0,183 € za 164 km jazdy, pri\nspotrebe 6,6 l/100 km a cene PHM 0,94 €/l) a z náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b/ v spojení s §\n17 vyhlášky, vo výške 57,20 €, za 4 polhodiny za cestu Piešťany - Bratislava - Piešťany dňa 04.02.2016\n(4 x 1/60 výpočtového základu za rok 2016).\n47. Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo\nvýške 70,- € a zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 70,- € spolu vo výške 140,- €.\n48. Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140,- € a trovy právneho\nzastúpenia vo výške 684,62 € (587,24 + 40,18 + 57,20), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu\nzástupcovi žalobcu.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/198/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}