{"guid": "d376d856-a8bd-49a4-b265-bf4779b94f21:d2e18288-6116-4821-b1d3-191a0c82c415", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201470.1", "spisova_znacka": "10Sžso/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/18/2016 z 20. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2017, sp. zn. 10Sžso/18/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201470.1", "identifikacne_cislo": "1014201470", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-87.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-87.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-29.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-29.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-91.odsek-1", "nazov": "§ 91 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-91.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/346#paragraf-1", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-53", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-87", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-29", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-91", "/SK/ZZ/2005/346#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2e18288-6116-4821-b1d3-191a0c82c415", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201470.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201470.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201470.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/18/2016\n1014201470\n20. 06. 2017\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201470.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: I.\nX., bytom G., zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., právne\nzastúpená: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hlavná 25, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany\nSlovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSEĽUZ-27-25-2/2014-OdSP zo dňa 27. júna 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5S/188/2014-85 zo dňa 14. júla 2015, v spojení s opravným uznesením č. k.\n5S/188/2014-122 zo dňa 20. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/188/2014-85 zo dňa\n14. júla 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/188/2014-122 zo dňa 20. januára 2016 m e\nn í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-27-25-2/2014OdSP zo dňa 27. júna 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 167,74 Eur.\nV odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že na základe údajov z predloženého administratívneho spisu\nžalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť pre nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia a pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže sa žalovaný právnym názorom NS\nSR neriadil.\nV rozsudku sp. zn. 7Sžso/80/2011 zo dňa 31.07.2012 Najvyšší súd SR o. i. argumentoval tým, že zo\nspisu nie je zrejmé, a správne orgány túto skutočnosť nepreverovali a neskúmali, či mal otec žalobcu\nako vodič povinnosť na veliteľa čakať, lebo dá sa predpokladať, že veliteľa bolo potrebné aj zaviezť\nnaspäť do tábora. Nemožno preto bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa služobná úloha otca\nžalobcu dovezením veliteľa na pobrežie v ten deň úplne skončila, a to nielen čiastkovo. Pokiaľ bol otec\nžalobcu povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do tábora, činnosť, ktorú vykonával otec žalobcu v\nčase úrazu, je potrebné považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe.\nVzhľadom na viazanosť správnych orgánov právnym názorom súdu boli tieto povinné vykonať\ndokazovanie v otázke povinnosti slob. X. čakať na veliteľa, pričom po spochybnení dôveryhodnosti\nvýpovede veliteľa Ing. X. bolo tiež povinnosťou správneho orgánu vykonávať ďalšie dokazovanie nad\n\nrámec výpovede veliteľa, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúce správne rozhodnutie bolo\npre nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom zrušené. Bolo tak potrebné vykonať dokazovanie\nnapr. v súvislosti s predchádzajúcimi jazdami na cyperské pobrežie, vykonanými za účelom potápania.\nTriptickety, patriace k daným jazdám, boli spôsobilé preukázať, ako bol odvoz na miesto potápania\na späť obvykle vykonávaný - či sa vodič po dopravení veliteľa na pobrežie vracal do kasární, alebo\nnaňho čakal na pobreží, a teda tento čas čakania možno kvalifikovať ako prestávku v službe. Ďalej\nsúd uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného ohľadne prestávky v práci, ktorá má podľa jeho\ntvrdenia byť vymedzená jednak časovo - 30 minút - a jednak účelom - jedenie a odpočinok. Zákon\nč. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) vo svojom § 91 ods. 1 síce stanovuje\nzamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín\nprestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, z daného však nemožno vyvodiť, žeby toto\nustanovenie vymedzovalo prestávku v práci, resp. prestávku v službe konečným spôsobom, a žiadne\niné prestávky v práci/ službe platné právo nepripúšťalo. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že ani z\nvýpovede Ing. X. nevyplýva, žeby slob. X. mal povinnosť vrátiť sa na čas do 15.00 hod. do kasární.\nŽalovaný sa tiež nevysporiadal s protichodnými závermi Záznamu o úraze profesionálneho vojaka\nalebo vojaka prípravnej služby z 10. októbra 2008 č.p.: SLOVCON-56/15-1/2008 a Správy o vyšetrení\nslužobného úrazu z 10. októbra 2008, č.p.: SLOVCON-56/15-2/2008, kedy priamy nadriadený kpt. Ing.\nW. O., náčelník štábu sektorového veliteľstva SLOVCON, INFICYP odporučil uznať úraz za služobný\npodľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Zz.“), lebo úraz bol spôsobený pre výkon\nštátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal na uvedené miesto ako vodič veliteľa kontingentu\npri plnení služobnej úlohy a Zápisnice o rokovaní zo 6. augusta 2009 č.: 08/2009, v ktorej Posudková\nkomisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia konštatovala, že úmrtie\nslob. R. X. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, lebo v čase smrti\nneplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Pokiaľ podklady pre vydanie rozhodnutia vedú k\nprotichodným záverom, je správny orgán povinný nezrovnalosti dokazovaním odstrániť a nie sa bez\nďalšieho prikloniť k jednému dôkazu a s druhým sa ani nevysporadúval.\nSúd mal ďalej za to, že správne orgány sa tiež nedostatočne venovali otázke, či činnosť otca\nžalobcu v čase smrteľnej nehody bola činnosťou obvyklou v čase prestávok v službe počas čakania\nvodičov na veliteľa. Skutočnosť, že šnorchlovanie nevyplýva z funkčnej náplne profesionálnych\nvojakov vykonávajúcich funkciu „starší vodič (L10)/Sektorové veliteľstvo/Jednotka MS OSN- UNFICYP/\nGenerálny štáb/Ozbrojené sily SR“, je koniec - koncov zrejmá už zo skutočnosti, že malo ísť o\nčinnosť vykonávanú v čase prestávky v službe, a nie pri výkone služobných činností, preto tunajší súd\ndokazovanie vykonané opisom funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu starší\nvodič považuje za nedostatočné, keď žiaden z účastníkov konania ani netvrdil, žeby k úrazu otca žalobcu\nmalo prísť pri výkone ktorejkoľvek zo služobných činností, vymedzených vo funkčnej náplni, ale počas\nprestávky v službe, teda v čase dočasného prerušenia vykonávania služobných činností.\nZáverom súd uviedol, že bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní po vrátení veci súdom v\nzávislosti od splnenia podmienok opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a súladne s\npožiadavkami preskúmateľnosti odôvodniť. Zároveň sa správny orgán v tomto rozhodnutí vysporiada so\nvšetkými námietkami žalobcom vznesenými.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že v prípade\nmisie Ozbrojených síl SR na Cypre platí pravidlo 24/7, toto pravidlo neznamená, že profesionálni vojaci\nplnia služobné úlohy 24 hodín 7 dní v týždni. Označenie 24/7 vyplýva z toho, že profesionálni vojaci\nsa na mieste misie nachádzajú 24 hodín denne sedem dní v týždni po celé obdobie misie. Po splnení\nurčitých podmienok však majú možnosť miesto misie opustiť na kratší čas alebo aj na niekoľko dní.\nKaždý profesionálny vojak má zaručené právo na odpočinok a osobné voľno, tak v bežný pracovný\ndeň ako aj cez víkend. Skutočnosť, že profesionálni vojaci v misii na Cypre nevykonávali štátnu službu\n24 hodín 7 dní v týždni vyplýva aj z rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008 - denný poriadok, kde sú\npracovné hodiny profesionálnych vojakov v misii UNFICYP stanovené v pondelok až štvrtok 7.30 - 16.00\nhod. a v piatok 7.30 - 15.30 hod. V sobotu a nedeľu boli vytýčené len časy raňajok, obedov a večerí\na to najmä z dôvodu, že vojakom na misii v zahraničí je zabezpečené stravovanie 3 x denne. Sobota\na nedeľa boli stanovené ako dni odpočinku a k plneniu služobných úloh mohlo dôjsť len na základe\nrozkazu/pokynu veliteľa.\n\nK okolnostiam konkrétneho prípadu dodal, že z administratívneho spisu vyplýva nadštandardný vzťah\nmedzi slob. X. a jeho veliteľom kpt. X.. Nebol to len štandardný vzťah veliteľ- vojak, ale postupne si\nvytvorili kamarátsky vzťah (chodili sa spolu potápať a navštevovali miestne historické pamiatky). Je\nnepredstaviteľné, aby bol podriadený vojak sankcionovaný za neuposlúchnutie pokynu, ktorý by bol\nv rozpore s právnym poriadkom, a už vôbec nie v prípade kamarátskeho vzťahu medzi veliteľom a\nvojakom. Ďalej uviedol, že ak sa slob. X. v čase osobného voľna zvykol potápať s kpt. X., bolo to dané\nokolnosťami konkrétneho prípadu a ich kamarátskym vzťahom, nie tým, že by ako podriadený vojak bol\npovinný sprevádzať kpt. X. pri jeho voľnočasových aktivitách.\nNa základe rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012 sa správny orgán pokúsil zabezpečiť opis\nfunkčnej náplne slob. X., ale ako vyplýva z administratívneho spisu predloženého súdu, predmetný\ndokument bol skartovaný v rámci vyradenia registratúrnych záznamov ZH č. SLOVCON-68/2008\n- \"OPISY vyplývajúcich z funkcie\". Zberný hárok bol vyradený na základe návrhu na vyradenie\nregistratúrnych záznamov SLOVCON-51/2013 a skartovaný na základe rozhodnutia o vyradení\nregistratúrnych záznamov OdRaSD/MV SR, pretože nespĺňal charakter archívneho dokumentu. Zberné\nhárky s opismi činností vyplývajúcimi z funkcie vodičov z predchádzajúceho obdobia k roku 2008 boli\ntaktiež vyradené. Z tohto dôvodu boli ako podklad použité opisy vyplývajúcich z funkcie z rotácie na\npredmetnej pozícii za roky 2012 - 2014.\nNapriek tomu, že opis činnosti slob. X. bol skartovaný, je nepochybné, že v ňom nebolo šnorchlovanie,\npotápanie, či sprevádzanie veliteľa počas jeho voľnočasových aktivít. Ani u iných vodičov nebol dôvod\nna takéto využívanie prestávok v službe. Ani u profesionálnych vojakov - vodičov na území Slovenskej\nrepubliky sa nepredpokladá a žiadny interný predpis im neukladá účasť na voľnočasových aktivitách ich\nveliteľov. Vodiči sa v čase prestávok v službe nesmú venovať voľnočasovým aktivitám, pri ktorých by bol\nohrozený ich život či zdravie alebo zmarený či sťažený výkon ich funkcie. Je teda veľmi pochybné, či by\nbol slob. X. schopný plniť služobné úlohy v prípade ich nariadenia, keďže sa potápal v mori, oblečený\nv potápačskej výstroji (bez dýchacieho prístroja) a kým by bol opätovne schopný plniť služobné úlohy,\ntrvalo by mu to určitý čas.\nŽalovaný poukázal na 3 dokumenty, v ktorých sú riešené spôsoby a podmienky využívania služobných\nmotorových vozidiel OSN v misii UNFICYP príslušníkmi vojenských kontingentov v operácii UNFICYP\nna súkromné účely, resp. v čase osobného voľna. K tomu uviedol, že z dokumentu UNFICYP\nDRIVERS HAND BOOK vyplýva, že vodičovi nie je vymedzená povinnosť poskytovať veliteľovi v prípade\nneprítomnosti jeho stráže osobnú ochranu. Z časti 9 TRIP TICKET súčasne nevyplýva povinnosť vodiča\nna uzavretie jazdného rozkazu po skončení každej čiastkovej cesty, jeho povinnosťou je zaznamenať\nmiesto odchodu a príchodu, najazdené kilometre a typ jazdy (Duty, Liberty, Welfare).\nVtedajší veliteľ kontingentu Ing. X. sa v rámci svojho osobného voľna zúčastnil povolenej športovo rekreačnej činnosti, potápania. Z jeho výpovede vyplýva, že slob. X. určil len povinnosť priviezť ho na\nmiesto potápania a neskôr, t. j. o 15.00 hod. ho mal odtiaľ odviezť. Nerozkázal mu potápať sa spoločne\ns ním. Dovezením na pobrežie sa činnosť nebohého ako vodiča skončila, iné úlohy mu veliteľ nevydal.\nRovnako mu neuložil povinnosť čakať, iba mu uviedol, že na mieste sa zdrží do 15.00 hod. Slob. X.\ns ohľadom na všetky zistené okolnosti vykonával v predmetný deň potápanie na základe vlastného\nuváženia v čase svojho osobného voľna a nie počas prestávky v práci. S veliteľom kpt. Ing. X. sa aj\ninokedy v čase svojho osobného voľna chodili spolu potápať.\nDenný poriadok veliteľa SLOVCON, ktorý bol vydaný ako príloha č. 1 k rozkazu veliteľa SLOVCONU\nč. 53/2008 jednoznačne stanovoval pracovnú (resp. služobnú) dobu vymedzenú časovým ohraničením\npracovných hodín v pracovné dni a v sobotu, nedeľu a sviatky OSN, určoval podmienky vykonávania\nslužobnej telesnej prípravy a povoľoval ďalší čas na športovanie v súlade so Stálymi operačnými\npravidlami UNFICYP nasledovne: Ďalší čas na športovanie podľa SOP je povolený do 22.00 hod.\npo splnení všetkých povinností a operačných úloh, teda počas osobného voľna príslušníkov misie. Z\nuvedeného vyplýva, že profesionálni vojaci pôsobiaci v misii UNFICYP na Cypre majú určený týždenný\nslužobný čas. Po skončení služobného času s výnimkou pohotovosti môžu vykonávať všetky činnosti,\nktoré im nie sú zakázané.\n\nVeliteľ Ing. X. nedisponoval právomocou určovať slob. X. charakter a druh jeho činnosti v osobnom\nvoľne, a dokonca nebol oprávnený prikázať menovanému takúto činnosť ani v služobnom čase počas\nplnenia služobných činností, nakoľko takéto činnosti neboli uvedené v opise činností jeho funkcie. V\nopačnom prípade by sa mohol dopustiť naplnenia skutkovej podstaty trestného činu porušovania práv\na chránených záujmov vojakov v zmysle Trestného zákona.\nZmyslom prestávky počas pracovnej zmeny je poskytnutie odpočinku zamestnancovi a možnosť jedenia.\nSlob. X. podľa Trip ticketu 5. októbra 2008 o 10.30 hod. ako vodič služobného motorového vozidla,\nv ktorom prepravoval kpt. Ing. X., opustil kasárne a po vykonaní služobnej jazdy dorazil do priestoru\nkúpania o cca 11.15 hod. Po ukončení služobnej jazdy kpt. X. oznámil, že sa v danom priestore\nzdrží do 15.00 hod. Súčasne vodičovi oznámil, že má voľno. Voľno - odpočinok slob. X. trval až do\njeho smrteľného úrazu - 3 a 3/4 hodiny. Nešlo teda a ani nemohlo ísť o činnosť počas prestávky v\nrámci služobnej zmeny, nakoľko samotný inštitút prestávky v práci má podľa Zákonníka práce striktne\nvymedzený charakter a slúži buď na jedenie alebo odpočinok, pričom dôraz je kladený na časové\nobmedzenie prestávky v práci t. j. 30 minút. Prestávka je súčasťou služobnej zmeny a žalobca nemal\nna deň 5. októbra 2008 určenú služobnú zmenu.\nV predmetný deň dostal slob. X. jediný rozkaz, ktorý spočíval v povinnosti doviezť svojho veliteľa na pláž\nKonos Bay. Po splnení tohto rozkazu veliteľ kpt. Ing. X. vodičovi uviedol, že má voľno, pričom spresnil, že\no tretej ho má odviezť naspäť. Je teda zrejmé, že vodič svoju úlohu splnil dovezením veliteľa na vopred\nurčené miesto, pričom po splnení tejto úlohy mal povinnosť buď uzavrieť jazdný rozkaz alebo sa vrátiť s\nvozidlom do miesta základne. Jeho ďalšou služobnou povinnosťou bolo až dovezenie veliteľa späť do\npriestoru, kde bol dislokovaný slovenský kontingent a to o 15:00 hod.\nJe nepochybné, že činnosť slob. X. v čase vzniku smrteľného úrazu nemala v žiadnom prípade charakter\nprestávky v práci, ale naopak, išlo o činnosť v čase osobného voľna tak ako to upravuje aj denný priadok\nuvedený v prílohe č. 1 rozkazu č. 53/2008 veliteľa SLOVCONU. Domnienku, že išlo o prestávku v\npráci nemožno akceptovať ani z toho dôvodu, že od príchodu na miesto potápania až do plánovaného\nodchodu sa mal s kpt. X. na mieste zdržať cca 3 hodiny a 45 minút. Takú dlhú prestávku v práci\nzákon č. 346/2005 Z.z. nepredpokladá a ani poskytnúť neumožňuje, pretože by bolo absurdné, aby bola\nprestávka dlhšia ako odpracovaný čas.\nMal za to, že žalovaný v zmysle zrušujúceho rozsudku NSSR riadne objasnil okolnosti konkrétneho\nprípadu tak, aby naň mohli byť aplikované príslušné právne predpisy. Z uvedených dôvodov navrhol,\naby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú.\nŽalobca zastúpený zákonným zástupcom, ako aj právnym zástupcom, vo vyjadrení k odvolaniu uviedol,\nže sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom i odôvodnením napadnutého rozsudku a mal za to,\nže zistenie skutkového stavu v predmetnej veci bolo opätovne nepostačujúce na posúdenie veci a\nrozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaný danú\nvec opätovne nedostatočne preskúmal, neriadil sa právnym názorom NS SR obsiahnutým v rozsudku\n7Sžso/80/2011 zo dňa 31.07.2012 a pokynmi NS SR, akým smerom sa má dokazovanie uberať a\nrovnako sa nevysporiadal s námietkami vznesenými žalobcom.\nOdvolanie žalovaného zo dňa 20.8.2015 je viac ako účelové, nemá oporu v doposiaľ zistenom\nskutkovom stave, ani v doposiaľ Najvyšším súdom SR ustálených faktoch a ani v samotnej logike.\nNapriek existencii záväzných pokynov Najvyššieho súdu žalovaný rozhodol v rozpore s takýmito\npokynmi. Správne orgány sa však dôsledne vecou nezaoberali. Nebolo vykonané dokazovanie\nv súvislosti s predchádzajúcimi jazdami na cyperské pobrežie vykonanými za účelom potápania.\nTriptickety patriace k daným jazdám boli spôsobilé preukázať, ako bol odvoz na miesto potápania a späť\nobvykle vykonávaný - či sa vodič po dopravení veliteľa na pobrežie vracal do kasární alebo naňho čakal\nna pobreží, a teda tento čas čakania možno kvalifikovať ako prestávku v službe. Dokazovanie malo byť\nvykonané v tom smere, či činnosť slob. X. v čase smrteľnej nehody bola činnosťou obvyklou v čase\nprestávok v službe počas čakania vodičov na veliteľa, teda v čase dočasného prerušenia vykonávania\nslužobných činností. Vykonané dokazovanie je však postavené len na výpovedi Ing. X., ktorá je však\nako sme už opakovane uviedli, účelová a tendenčná a dokonca z nej ani nevyplýva skutočnosť, že by\nsa slob. X. mal povinnosť vrátiť na čas do 15:00 hod. do kasární.\n\nŽalovaný sa taktiež nevysporiadal s protichodnými závermi Záznamu o úraze profesionálneho vojaka\nalebo vojaka prípravnej služby z 10.10.2008 č. p. SLOVCON-56/15-1/2008 a Správy o vyšetrení\nslužobného úrazu z 10.10.2008, č.p. SLOVCON-56/15-2/2008, kedy priamy nadriadený kpt. Ing. W.\nO., náčelník štábu sektorového veliteľstva SLOVCON, INFICYP odporučil uznať úraz ako služobný\npodľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a Zápisnice o rokovaní zo 6.08.2009 č. 08/2009, v\nktorej Posudková komisia sociálneho zabezpečenia VUSZ konštatovala, že úmrtie slob. X. nenastalo\nv dôsledku služobného úrazu alebo z choroby z povolania, lebo v čase smrti neplnil ani funkčné\npovinnosti ani rozkazy veliteľa. Žalobca mal za to, že pokiaľ podklady pre vydanie rozhodnutia vedú\nk protichodným záverom, je správny orgán povinný nezrovnalosti dokazovaním odstrániť a nie bez\nďalšieho sa prikloniť k jednému dôkazu a s druhým sa ani nevysporiadať. Žalobca taktiež poukázal na\nskutočnosť, že v tejto veci existujú dva dokumenty - Správy o vyšetrení služobného úrazu z 10.10.2008,\nč. p.: SLOVCON-56/15-2/2008. Ide o dve listiny s totožným rovnakým označením s podobným obsahom.\nVyššie uvedené je jasným dôkazom toho, že v snahe mariť spravodlivosť bola predmetná Správa o\nvyšetrení služobného úrazu z 10.10.2008, č. p. SLOVCON-56115-2/2008 pozmenená. Nie je možné\niným spôsobom vysvetliť existenciu dvoch listín s tým istým označením s rôznym obsahom s rôznymi\npodpismi.\nArgumentácia žalovaného v podanom odvolaní, kde sa vyjadruje, že aj napriek pravidlu 24/7, bol\npracovný čas nebohého slob. X. v čase pondelok až piatok od 7.30 hod - do 15.30 hod, resp. 16.00\nhod, je neopodstatnená a neodôvodnená, nakoľko nebohý slob. X. bol v nedeľu 05.10.2008 v službe,\nriadil služobné vozidlo, na podklade veliteľom podpísanej služobnej cesty, kde žalobca v konaní tvrdí, že\npočas prestávky v službe sa mu prihodil smrteľný pracovný úraz. Preto je nepochopiteľné, prečo zase\nžalovaný v odvolaní odvracia pozornosť od už raz potvrdenej skutočnosti.\nK tvrdeniam žalovaného vo vzťahu nebohého A. X. a I. X. ako \"kamarátskemu vzťahu\", v ktorých\nsúvislostiam žalovaný vyhodnocuje navrhovateľove argumenty o sankcionovaní a trestnom stíhaní pre\nnesplnenie rozkazu ako \"zavádzajúce\", je potrebné konštatovať, že samotný žalovaný by mal najlepšie\nvedieť, že sa nejedná o prípad \"dvoch kamarátov na misii\". Ide výlučne o vzťah nadriadeného a\npodriadeného, teda veliteľa a jeho podriadeného, konkrétne vodiča veliteľa misie, kde neuposlúchnutie\nrozkazu má za následok aj trestnoprávnu zodpovednosť (§ 393 TZ).\nŽalobca ďalej uviedol, že vodič veliteľa musel splniť rozkaz svojho nadriadeného vykonať DUTY jazdu,\nteda služobnú jazdu, na tento účel si vyplnil TRIPTICKET, ktorý mu nadriadený kpt. X. podpísal, teda\nveliteľ túto jazdu nariadil a potvrdil ju ako jazdu služobnú.\nK vyjadreniu žalovaného, že „vodiči sa v čase prestávok v službe nesmú venovať voľnočasovým\naktivitám, pri ktorých by bol ohrozený ich život a zdravie alebo zmarený, či sťažený výkon ich funkcie“\nuviedol, že je viac ako nezmyselné. V prvom rade žalovaný neuvádza, kde je táto povinnosť zakotvená,\na preto sa to javí táto povinnosť ako vyfabulovaná pre účely podania odvolania, v druhom rade tak ako\nkpt. X., tak ani nebohý slob. X. sa logicky nešli potápať, aby si privodili ohrozenie zdravia alebo ohrozenie\nsamotného života. Závery žalovaného sú aj v tomto prípade nelogické.\nSamotný žalovaný v podanom odvolaní rozvádza jednotlivé druhy jázd, kde DUTY je jazda služobná,\nktorá sa vykonáva pri plnení operačných úloh a pri plnení rozkazov nadriadených. Preto mal za\npreukázané, že sa jednalo o služobnú jazdu vykonanú na pokyn veliteľa kpt. X.. V zabezpečenom\nTRIPTICKETe je dňa 5.10.2008 jazda vyznačená ako DUTY, nie LIBERTY, ani nie WELFARE.\nTak ako žalovaný nerešpektuje záväzné pokyny NS SR v predmetnej veci, tak kpt. X. nerešpektuje\npovinnosť vyjadrovať sa pred žalovaným pravdivo, uviesť skutočnosti, tak ako sa reálne dňa 5.10.2008\nstali. Kpt. X. nevysvetlil, prečo v čase svojho osobného voľna podpísal DUTY jazdu, nevysvetlil prečo\nsa viezol v čase svojho osobného voľna na služobnom vozidle s vodičom, ktorému podpísaním DUTY\njazdy zrušil v nedeľu osobné voľno a ktorý rozkazom veliteľa kontingentu takto musel nastúpiť do služby.\nŽalobca spochybňoval vyjadrenia kpt. X. v súvislosti s jeho výpoveďou vo vzťahu k predmetnému dňu.. Z\nhľadiska bezpečnosti hlavnou zásadou potápania je „Vždy sa potápa v dvojiciach“. Z uvedeného vyplýva\nzáver, že kpt. X. potreboval vojaka X. k potápaniu ako svojho \"buddyho\". Ak by to nemal byť vojak X., tak\nsa mal s kpt. X. potápať niekto iný a potom by to znamenalo, že vojak X. mal na kapitána čakať na brehu.\nŽalobca mal za to, že nebohý slob. X. bol dňa 5.10.2008 v službe, jeho úlohou bolo doviezť veliteľa\n\nk pobrežiu mora a späť na základňu, pričom počas prestávky v službe medzi dvoma jazdami sa mu,\nbohužiaľ, stal smrteľný služobný úraz. Tieto skutočnosti žalobca skutkovo, právne aj logicky zdôvodnil\na dôkazmi preukázal.\nVzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. júna\n2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 1 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní\nštátnej služby sa Zákonník práce <. vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon.\nPodľa § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z.,, na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní\nštátnej služby sa primerane použijú ustanovenia § 1 ods. 4 <., § 15 až 18 <., § 20 <., § 32 až 35 <., §\n37 a 38 <., § 39 ods. 1 <., § 40 ods. 1, 2 <., 5 až 7 <., § 49 ods. 4 <., § 75 ods. 3 <., § 79 ods. 2 <., §\n85 ods. 2, 3 <. a <., § 86 ods. 2 a 3 <., § 90 ods. 1 <., 7 až 9 <. a 11 <., § 91 ods. 1 <., 3 až 6 <., § 92\na 93 <., § 94 ods. 1 <., § 99 <., § 104 <., § 106 ods. 2 <., § 117, § 118 <., § 122 ods. 4 <., § 129 až 131\n<., § 136 ods. 1 <., § 137 ods. 1 <., 4 a 5 písm. a), b) <., i), j) <. a l) <., § 138 <., § 141 ods. 1, ods. 2\npísm. a) až h) <., ods. 3 a 5, § 144 ods. 1 a 2 <., § 146 ods. 1, 2 <. a <., § 147, 148 <., 150 <., 160, 161\n<., § 166 až 170 <., § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2 <., § 182 až 189 <., § 192 až 194 <., § 195 ods. 2 <.\na <., § 196, 197 <., § 198 ods. 1 písm. d) <., § 217 až 219 <., § 220 ods. 1 a 2 <., § 221 a 222 zákona\nč. 311/2001 Z. z. <. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 91 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého\npracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.\nMladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ\npovinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu\nprerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas\nna odpočinok a jedenie.\nPodľa § 29 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., za služobný úraz sa na účely tohto zákona\npovažuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle\nod jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných\nčinností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti\nvykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení\nslužobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe,\n(2) Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby\nutrpel pre výkon služby.\nPodľa § 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z.z., posudková komisia sociálneho zabezpečenia\nVojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu\nalebo choroby z povolania.\nPodľa § 53 zákona č. 328/2002 Z.z., na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa podľa\n§ 119 po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý\na) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok\nna výsluhový dôchodok alebo\nb) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone služby alebo\nv súvislosti s ním, alebo\nc) bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.\n\nPredmetom odvolacieho konania v predmetnej veci bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým tento\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preto primárne v medziach\nodvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody\nžalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis má odvolací súd za preukázané,\nže slob. R. X. bol vyslaný od 23. mája 2008 na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo\nvojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre a 5. októbra 2008 počas vykonávania športového potápania\n(šnorchlovania) utrpel smrteľný úraz.\nPosudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom\nv Bratislave v Zápisnici o rokovaní zo 6. augusta 2009 č.: 08/2009 konštatovala, že úmrtie slob. R.\nX. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, lebo v čase smrti neplnil ani\nfunkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Úloha stanovená veliteľom bola doviezť služobný automobil na\nmiesto a dosiahnutím cieľa bola táto úloha čiastkovo splnená. Iné aktivity posudzovanému neboli dané\nani funkčnými podmienkami, ani rozkazom veliteľa. Posudková komisia neakceptovala záver úrazovej\nkomisie z toho dôvodu, že výkon služby vojaka je ohraničený funkčnými povinnosťami vojaka a rozkazmi\nvydanými jeho veliteľom. V čase vzniku smrteľného úrazu otec žalobcu nevykonával činnosť, ktorá by\nbola spresnená buď funkčnými povinnosťami alebo rozkazom veliteľa. Výkon služby skončil dosiahnutím\ncieľa. Preto podľa posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia nemožno akceptovať záver úrazovej\nkomisie, ale je potrebné prikloniť sa k názoru veliteľa.\nNa základe tejto zápisnice bolo následne vydané rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho\nzabezpečenia č. 65407041125210/10 zo dňa 07.08.2009, ktorým žalobcovi nebol priznaný sirotský\nvýsluhový dôchodok. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného č.\nKaVSÚ-8-51-12/2009 zo dňa 12.10.2009. Odvolacie rozhodnutie následne žalobca napadol žalobou,\nktorá bola najskôr rozsudkom č. k. 4S/100/2010-42 zo dňa 08.07.2011 zamietnutá, avšak v odvolacom\nkonaní Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžso/80/2011 zo dňa 31.07.2012 (ďalej len „zrušujúci\nrozsudok“) zmenil prvostupňový rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ-8-51-12/2009\nzo dňa 12.10.2009 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 07.08.2009 č.\n65407041125210/10 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že Najvyšší súd\nSR skutkový stav nepovažoval za dostatočne zistený, lebo neboli dostatočne ozrejmené a posúdené\nindividuálne okolnosti daného prípadu tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností naň aplikovať\npríslušné právne predpisy. Predovšetkým neboli zohľadnené špecifiká charakteru a miesta výkonu\nslužby, v ktorej platí pravidlo 24/7, ako to vyplýva aj z denného poriadku vydaného ako príloha č. 1 k\nRozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008.\nPo vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím č.p. VÚSZ-454075508154-47/2014 zo dňa 25.02.2014\nrozhodol Vojenský úrad Sociálneho zabezpečenia(ďalej len „správny orgán 1. stupňa“) tak, že žalobcovi\nnepriznal sirotský výsluhový dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom následne\nnapadnutým rozhodnutím žalovaného bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie potvrdené, čo žalovaný odôvodnil tým, že z výpovede Ing. X. jednoznačne vyplynulo, že\njedinou úlohou slob. X. v predmetný deň bolo odviezť veliteľa na určené miesto a neskôr ho odviezť\nnaspäť. Rekreačnej činnosti - potápanie - šnorchlovanie sa slob. X. venoval na základe vlastného\nrozhodnutia. Ing. X. ani ako veliteľ nedisponoval oprávnením na vydanie rozkazu, ktorým by slob. X.\nzaviazal potápať sa spoločne s ním.\nNámietku žalovaného, že v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvysloveného v zrušujúcom rozsudku riadne objasnil okolnosti konkrétneho prípady, považoval odvolací\nsúd za dôvodnú. Správny orgán 1. stupňa sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a doplnil dokazovanie za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností.\nZa účelom prešetrenia mimoriadnej udalosti bola zriadená osobitná komisia a na zasadnutí zvolanom\nza účelom doplnenia informácií na objasnenie okolností udalosti z 05.10.2008 Ing. X. uviedol, že\n04.10.2008 slob. X. vydal pokyn k vykonaniu jazdy, avšak nevydal pokyn, aby sa slob. X. spoločne s ním\nz hľadiska bezpečnosti zúčastnil na potápaní, resp. šnorchlovaní. Ing. X.alej vypovedal, že úlohou slob.\nX. bolo odviezť ho z bodu „A“ do bodu „B“. To, že v rámci rekreačnej činnosti vykonával plávanie alebo\n\nšnorchlovanie bolo jeho osobné rozhodnutie. V daný deň po tom, ako ho doviezol na miesto určenia Ing.\nX. slob. X. povedal: „Som tu do tretej (popoludní), potom pôjdeme. Máš voľno“. Na otázku, či sa spolu\npotápali, resp. šnorchlovali už pred dňom úmrtia slob. X., odpovedal Ing. X., že niekoľkokrát. Na otázku,\nprečo nebol uzatvorený jazdný rozkaz po príchode na miesto Konos Bay, ale až večer po príchode do\nFamagusty, odpovedal Ing. X. tak, že každý vodič za vozidlo a vypisovanie jazdného rozkazu zodpovedal\nsám. Po príchode na miesto Konos Bay mal ukončenie jazdy zapísať do jazdného rozkazu, toto však\nslob. X. nevykonal. Nebolo jeho povinnosťou chodiť s Ing. X., ak mu to nenariadil, čo sa nestalo. Jeho\nslužobnou povinnosťou bolo len vykonať dovezenie na pláž. Na otázku prečo jazda bola označená ako\nDUTY(služobná) a nie WELFER TRIP odpovedal, že jeho nadriadený veliteľ mu stanovil všetky jazdy\noznačovať ako DUTY.\nZ uvedeného vyplýva, že Ing. X. všetky jazdy označoval ako služobné, nakoľko to vyplýva aj zo žiadosti\no doplnenie informácií, kde na otázku, aké špecifické úlohy plnili na pláži KONOS BAY v spojitosti s\nplnením úloh misie, keďže mali jazdu označenú ako DUTY TRIP odpovedal, že podľa pravidiel SOP\nje uvedené, že ak veliteľa sektoru vezie v služobnom VIP aute vodič, cesta je označená ako „duty\ntrip“. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že TRIPTICKET zo dňa 05.10.2008 je služobný\npríkaz na jazdu, kde sa zaznamenávajú dáta s touto jazdou súvisiace, z ktorých nie je možné preukázať\npríkaz na šnorchlovanie. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v časti 9 Tripticket sa zaznamenáva\nčas odchodu a príchodu, najazdené kilometre a typ jazdy, a teda z uvedeného nevyplýva povinnosť na\nuzatvorenie príkazu aj po ukončení čiastkovej cesty.\nPrvostupňový správny orgán za účelom zisťovania, či činnosti ako potápanie, šnorchlovanie sú\nobvyklé v čase prestávok v službe u vodičov, preskúmal aj opis funkčnej náplne profesionálnych\nvojakov vykonávajúcich funkciu „starší vodič (L10)/Sektorové veliteľstvo/Jednotka MS OSN-UNFICYP/\nGenerálny štáb/Ozbrojené sily SR“, z ktorých vodičovi vyplývajú o. i. povinnosti dodržiavať nariadenia,\nmiestne zákony a zákony platné v SR a plniť pokyny veliteľa SLOVCON a adjutanta. Z odvolania\nžalovaného, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že opis činností slob. X. nebolo možné získať,\nnakoľko bol skartovaný v rámci vyradenia registratúrnych záznamov.\nZároveň správny orgán vychádzal aj z dokumentov OSN týkajúcich sa používania vozidiel v operácii\nUNFICYP tromi možnými spôsobmi a z dokumentu týkajúceho sa používania služobných motorových\nvozidiel OSN v misii UNFICYP, ich evidencii a postupu vodičov motorových vozidiel. Zároveň v\ndokumente s názvom \"Surface Transport Manual - Procedures for Field - 2007\" v statiach 20.6 a 21.1.4.\nje ustanovené, že „akékoľvek použitie OSN vozidiel vojenským personálom pôsobiacim v misiách OSN\nvo vojenských kontingentoch je považované za služobnú jazdu“ (t. z. aj na súkromné účely),\nSprávny orgán si k objasneniu spôsobu používania služobných motorových vozidiel OSN v misii\nUNFICYP vyžiadal stanovisko Generálneho štábu OSSR, štábu pre operácie. Ďalej správny orgán\npreskúmal a vyhodnotil aj „Rozkaz veliteľa SLOVCON č. 53 z 30. septembra 2008“, v ktorom v časti „iné\nnebezpečné aktivity“ sú ustanovené pravidlá pre plávanie pod vodou, vrátane potápania a šnorchlovania.\nOdvolací súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.\nSkutkový stav bol dostatočne zistený, jediný svedok úrazu pplk. X. bol viackrát vypočúvaný, správny\norgán si zaobstaral potrebné vyjadrenia a písomné podklady, pričom sa vyjadril k všetkým relevantným\nnámietkam žalobcu.\nV predmetnej veci je sporné, či úmrtie otca žalobcu bolo dôsledkom služobného úrazu. Pri skúmaní, či\núraz, ktorý utrpel vojak v priebehu trvania jeho vyslania do vojenskej misie, je služobným úrazom, treba\ntiež skúmať, či k nemu nedošlo počas prestávok v službe a posudzovať, či vzhľadom na podmienky\nvýkonu služby k úrazu nedošlo pri vykonávaní činností, obvyklých v čase takýchto prestávok.\nZákon č. 328/2002 Z.z. upravuje, v ktorých prípadoch sa poškodenie zdravia alebo smrť profesionálneho\nvojaka považuje za služobný úraz. Okrem iného, pôjde o služobný úraz vtedy, ak bol spôsobený pri\nvýkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia profesionálneho vojaka, ako aj\nspôsobeného pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti,\nktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe (§ 29 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 328/2002 Z.z.). Zákon okrem toho predpokladá, že za služobný úraz sa bude posudzovať\naj úraz, ktorý profesionálny vojak utrpel pre výkon služby (§ 29 ods. 2 zákon č. 328/2002 Z.z.)\n\nZ rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008 (denný poriadok) má odvolací súd za preukázané, že pravidlo\n24/07, ktoré platí v prípade misie OSSR na Cypre neznamená, že profesionálni vojaci sú povinní plniť\nslužobné úlohy 24 hodín denne 7 dní v týždni. Z tohto pravidla vyplýva, že sa vojaci nachádzajú na\nmieste misie 24hodín/7dní v týždni počas celého trvania misie. Profesionálni vojaci pôsobiaci v misii\nINFICYP na Cypre ako vyplýva z vyššie uvedeného rozkazu majú určený týždenný služobný čas.\nNedeľa, deň kedy sa predmetný úraz stal, je rovnako ako sobota dňom odpočinku, až na prípady, kedy\nje profesionálny vojak povinný splniť pokyn alebo rozkaz veliteľa, tak ako to bolo aj v prípade slob. X..\nZároveň v prílohe č. 1 k predmetnému rozkazu veliteľa je ďalší čas na športovanie povolený do 22:00,\navšak až po splnení všetkých operačných úloh a povinností, teda počas osobného voľna príslušníkov\nmisie.\nAj z uvedeného vyplýva, že profesionálni vojaci sa nemôžu venovať potápaniu v čase prestávok v práci\nči v čase plnenia služobných príkazov, iba v čase služobného voľna. Odvolací súd v tejto súvislosti\npoznamenáva, rovnako ako žalovaný, že ani vzhľadom na podmienky v priestore výkonu služby vodičov\nna Cypre nie je možné šnorchlovanie, príp. plávanie alebo potápanie považovať za činnosti obvyklé v\nčase prestávok vojenského vodiča služobného motorového vozidla, napr. počas čakania na veliteľa.\nPlnenie úloh vojaka je podmienené zákonom č. 346/2005 Z.z. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje\nna to, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahujú\naj ustanovenia Zákonníka práce taxatívne uvedené v § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005, vrátane\nustanovenia týkajúceho sa prestávok v práci- § 91 ods. 1 Zákonníka práce , z ktorého možno vyvodiť,\nže prestávka v práci je prestávkou na odpočinok a jedenie počas pracovnej zmeny dlhšej ako 6 hodín\nv trvaní 30 minút.\nPrestávka v práci na jedenie a odpočinok je tá časť pracovnej zmeny, počas ktorej zamestnanec voľne\ndisponuje s týmto časom, to znamená, že počas prestávky na jedenie a oddych zamestnanec nie je\npovinný vykonávať prácu, nie je povinný vykonávať pokyny nadriadených zamestnancov alebo priamo\nzamestnávateľa, zamestnanec v tomto čase nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku a nie je povinný\nplniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou pokynov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci.\nPrestávka v práci na odpočinok a jedenie umožňuje zamestnancovi nabrať sily po vykonanej práci,\noddýchnuť si a môcť sa tak sústrediť na ďalší výkon práce. Prestávku v práci musí zamestnávateľ\nposkytnúť in natura, nie je možné ju preplatiť.\nSlob. X. po splnení rozkazu svojho veliteľa, teda po vykonaní služobnej jazdy bolo Ing. X. oznámené,\nže sa v danom priestore zdrží do 15:00 a súčasne mu oznámil, že má voľno. Voľno nebohého otca\nžalobcu trvalo do smrteľného úrazu 3 a 3 hodiny. Úlohou teda bolo doviezť služobný automobil na miesto\na dosiahnutím cieľa bola táto čiastková úloha splnená. Jeho ďalšou služobnou povinnosťou bolo až\nodvezenie veliteľa späť do priestoru, kde bol dislokovaný slovenský kontingent a to o 15:00. Iné aktivity\nneboli dané funkčnými podmienkami ani rozkazom veliteľa a teda nebol mu uložený ani príkaz na čakanie\nveliteľa na mieste do 15:00. Odvolací súd má za to, že jeho ďalšia činnosť počas dňa až do 15:00, kedy\nmal povinnosť odviezť svojho veliteľa naspäť, bola činnosť v čase osobného voľna, tak ako to upravuje\naj denný poriadok uvedený v prílohe č. 1 k rozkazu 53/2008 veliteľa SLOVCONU, počas ktorej došlo k\nporušeniu povinností pri výkone športovej činnosti (šnorchlovania).\nZároveň odvolací súd rovnako ako žalovaný konštatuje, že prestávky v práci sú súčasťou pracovnej\nzmeny, pričom slob. X. na deň 5. októbra 2008 nemal určenú služobnú zmenu a zároveň je nelogické,\naby prestávka v práci trvala dlhšie ako samotná pracovná zmena. Nešlo teda o výkon služobnej činnosti\nani o činnosť obvyklú pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe. Zároveň\nslob. X. ani z opisu funkčnej náplne a ani z príručky Drivers Handbook nevyplývala povinnosť pôsobiť\npri veliteľovi kontingentu ako jeho čestná stráž. Ing. X. nebol oprávnený na to, aby určoval druh činnosti\nv čase osobného voľna, a zároveň nebol oprávnený vydať príkaz na potápanie, pretože to nesúvisí s\nplnením služobných úloh profesionálnych vojakov.\nVzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd má za to, že zosnulý otec žalobcu v čase smrti neplnil\nani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Nevykonával žiadnu činnosť v zmysle § 29 ods. 1, 2 zákona\nč. 328/2002 Z.z., svojvoľne vykonával športovú činnosť v nechránenej časti mora, kde bezpečnosť\nplávajúcej osoby nie je garantovaná.\n\nK zrušujúcemu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý poukazoval žalobca, ako aj\nkrajský súd, súd uviedol, že pokiaľ bol otec žalobcu povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do\ntábora, činnosť, ktorú vykonával v čase úrazu, je potrebné považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná\npočas prestávky v službe. Nakoľko má odvolací súd za preukázané, že slob. X. nemal povinnosť čakať\nna veliteľa a teda nešlo o prestávku v službe, v predmetnom prípade neaplikoval názor súdu uvedený\nv zrušujúcom rozhodnutí.\nZáverom odvolací súd poukazuje na to, že z § 87 ods. 1 písm. e) jednoznačne vyplýva, že posudková\nkomisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či úmrtie\nbolo dôsledkom služobného úrazu. Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní toho, či bolo úmrtie\ndôsledkom služobného úrazu je pri rozhodovaní o priznaní/nepriznaní sirotského výsluhového dôchodku\npre správny orgán záväzný názor predmetnej posudkovej komisie. Posudková komisia v Zápisnici o\nrokovaní zo 6. augusta 2009 č.: 08/2009 zdôvodnila, prečo sa nestotožnila s názorom úrazovej komisie.\nNa základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalovaný rozhodol\nsprávne, keď rozhodnutie o nepriznaní sirotského výsluhového dôchodku potvrdil a odvolanie žalobcu\nzamietol. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, žalovaný sa riadil právnym\nnázorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku, doplnil dokazovanie a svoje\nrozhodnutie dostatočne odôvodnil, a preto odvolací súd v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a §\n220 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu zamietol.\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom\nna § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov konania\nnepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}