{"guid": "35324cb1-28eb-40f9-b7c9-88e3a9845da2:ffd2f8e9-b579-4c56-8683-e181dd6d5174", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201361.1", "spisova_znacka": "6Sžk/7/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/7/2017 z 28. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2017, sp. zn. 6Sžk/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201361.1", "identifikacne_cislo": "1014201361", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2017-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-447.odsek-2", "nazov": "§ 447 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-447.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffd2f8e9-b579-4c56-8683-e181dd6d5174", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201361.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201361.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201361.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/7/2017\n1014201361\n28. 06. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201361.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľky: Univerzita Komenského v Bratislave, so\nsídlom Šafárikovo námestie 6, 814 99 Bratislava, IČO: 00 397 865, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nBAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, zastúpenej\nJUDr. Branislavom Jablonkom, PhD., advokátom, proti žalovaným: 1.) Výskumná agentúra, so sídlom\nHanulova 5/B, 841 01 Bratislava, 2.) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,\nso sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č.\nN21301166/S05 zo 26. júna 2014 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26240120023/Z01 zo\n26. júna 2014, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/170/2014-135\nzo 7. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m\ni e t a.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6S/170/2014-135 zo 7. decembra 2016 z a m i e t a.\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd\") napadnutým uznesením odmietol žalobu podľa §\n98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\") o preskúmanie\nzákonnosti č. N21301166/S05 zo 26. júna 2014 (ďalej aj „správa\") a Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov č. 26240120023/Z01 zo 26. júna 2014 (ďalej aj „žiadosť\") k projektu č. 26240120023 s\nnázvom „Dobudovanie centra excelentnosti pre náhle cievne mozgové príhody na Lekárskej fakulte UK\nv Bratislave\". Zároveň krajský súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 63,30 eura\na o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 16. decembra 2009 došlo k\nuzatvoreniu Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu\na športu Slovenskej republiky a žalobcom na projekt s názvom „Dobudovanie centra excelentnosti pre\nnáhle cievne mozgové prílohy na Lekárskej fakulte UK v Bratislave\". Na základe výsledkov verejného\nobstarávania uzatvoril žalobca dňa 23. augusta 2010 na vyššie uvedený predmet zákazky kúpnu zmluvu\ns úspešným uchádzačom PURO-KLIMA Slovakia, s.r.o. a dňa 8. októbra 2010 s ním uzatvoril Dodatok\nč. 1 ku kúpnej zmluve.\n\n3. Krajský súd predtým ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom\nprípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania správy a žiadosti.\n4. Podľa názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.\n5. Krajský súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly (Správu o zistenej nezrovnalosti)\na postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva,\nkeďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP\"). Kontrola postupu zadávania zákazky podľa krajského súdu predstavuje len jednu z\ndohľadových kompetencií žalovaného.\n6. Krajský súd poukázal na právny názor vyslovený v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016, v ktorých\noboch Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že správa ako taká nepodlieha súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom\nchráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu je možné považovať podľa názoru\nkrajského súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia\nžalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve\nnepodlieha.\n7. Ďalej krajský súd uviedol, že je nesporné, že v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti\nvrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti\na jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou\nani žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s\ninformatívnym charakterom. Ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia,\nresp. správneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. Správou\nboli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č.\n528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon o\npomoci a podpore\"), a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu\nvzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona o pomoci a podpore.\n8. Ďalej krajský súd konštatoval, že ohľadom preskúmania žiadosti je nesporné, že touto písomnosťou\nžalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore, a keďže zistil\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti\nposkytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu\npôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť\nsúdnemu prieskumu.\n9. S ohľadom na uvedený záver sa krajský súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti\nkontrolných zistení uvedených v správe, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných\nneskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe\nverejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom\nna právne postavenie žalobcu.\n10. Záverom krajský súd uviedol, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie,\nktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody,\nktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") a Dohovore\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať\npodľa čl. 46 ods. 2 ústavy. Taktiež uviedol § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, v zmysle ktorého\nsú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona o pomoci a\npodpore vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. h) SSP).\n11. Krajský súd skonštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých\nrozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy\nvydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu,\n\npričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy (správa), a preto v súlade s § 7 písm. b) v\nspojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.\n12. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Zároveň rozhodol o\nvrátení poplatku, vo výške 63,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému,\nBanská Bystrica.\n\nII.\nKasačná sťažnosť\n13. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v postavení sťažovateľky v zákonom ustanovenej lehote\nkasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu\nže krajský súd nesprávnym úradným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1,\npísm. f) SSP) a z dôvodu, že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§440 ods. 1, písm. j) SSP). Podaním\nzo 17. februára 2017 požiadala o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n14. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti uviedla, že krajský súd nezákonne odmietol žalobu, keď\nju odmietol podľa § 7 písm. b) SSP v spojení s § 97 a § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú, keďže\nrozhodnutia, ktorých zákonnosť sa na základe tejto žaloby mali preskúmať subsumoval pod taký typ\nsprávnych aktov, ktoré v zmysle negatívnej enumerácie SSP nepodliehajú súdnemu prieskumu.\n15. Podľa názoru sťažovateľky je uznesenie zmätočné, keďže súd síce odkazuje na § 7 písm. b) SSP,\navšak v tom istom odseku (27.) uvádza, cit.: „Žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom\nv správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide\no podkladové rozhodnutie predbežnej povahy (správa)\". O nepreskúmateľnosti rozhodnutí predbežnej,\nprocesnej alebo poriadkovej povahy pritom pojednáva § 7 písm. d) SSP, a nie § 7 písm. b) SSP.\n16. Krajský súd poukazuje na § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, v zmysle ktorého sú rozhodnutia\nvydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona o pomoci z fondov EÚ vylúčené\nzo súdneho prieskumu. Použitie takejto argumentácie by zakladalo nepreskúmateľnosť podľa § 7 písm.\nh) SSP.\n17. Sťažovateľka vychádzajúc z prezumpcie formálnej správnosti súdneho rozhodnutia, konštatuje, že\nnapadnuté rozhodnutia boli podradené práve pod správne akty podľa § 7 písm. b) SSP. Žalobkyňa\npoukázala na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu (teda) odmietnutie\npodanej žaloby by bolo nezákonné, bez ohľadu na to, aký dôvod by súd uviedol.\n18. Ďalej uviedla, že právomoc súdu v správnom súdnictve má svoj základ v čl. 46 ods. 2 ústavy a\nbližšie je definovaná v SSP. Tak SSP ako predtým aj Občiansky súdny poriadok, vychádzajú z princípu\ngenerálnej klauzuly negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP, predtým § 248 OSP). Nepreskúmateľnosť\nsprávnych aktov podľa negatívnej enumerácie predstavuje výnimku z aplikácie čl. 46 ods. 2 ústavy, ktoré\nnie je možné vykladať extenzívne, ale treba k nim pristupovať reštriktívne.\n19. Keďže krajský súd posúdil napadnuté rozhodnutia, ako správne akty podľa § 7 písm. b) SSP,\naj jeho argumentácia mala smerovať k odôvodneniu takéhoto postupu. Aj napriek tomu, že takéto\nodôvodnenie v rozhodnutí chýba, subsumpcia napadnutých rozhodnutí pod § 7 písm. b) SSP je podľa\nsťažovateľky bez ďalšieho nesprávna. Zákonodarca v predmetnom ustanovení pojednáva najmä o\nopatreniach organizačnej povahy a upravujúcich vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal. Podľa názoru\nsťažovateľky je zrejmé, že takýto typ rozhodnutí nepredstavuje individuálne správne akty, ale naopak\nvšeobecné normatívne správne akty, ktoré podliehajú úplne inému prieskumu (napr. upozornenie alebo\nprotest prokurátora).\n\n20. Ďalej konštatuje, že napadnuté rozhodnutia sú individuálnymi správnymi aktami, a teda neexistuje\nani materiálny dôvod na ich vylúčenie zo súdneho prieskumu, správny súd v tomto smere svoj postup ani\nvôbec neodôvodnil. Sťažovateľka ďalej poukázala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 91/2016 a tiež na sp. zn. PL. ÚS 21/08, v zmysle ktorého nie je podstatné to, ako\nje príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie\na pod.), alebo to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo\nalebo aj sprostredkovanie práva alebo povinnosti.\n21. Ďalej sťažovateľka uviedla pojmy rozhodnutie a opatrenie v zmysle SSP. Správa a žiadosť podľa\nnázoru sťažovateľky nepredstavuje typické právne rozhodnutie s obsahovými náležitosťami podľa §\n47 Správneho poriadku, avšak svojimi účinkami sú tieto správne akty spôsobilé výrazným spôsobom\nzasiahnuť do práv povinnosti žalobcu, najmä majetkových práv žalobkyne, keďže z nich vyplýva\npovinnosť finančnej povahy na vrátenie príspevku, ktorý bol spotrebovaný, t. j. ide o posudzovanie\noprávnenosti vzniku pohľadávky, ktorá by mala zaťažovať žalobkyňu.\n22. Ďalej poukázala na postup riadiaceho orgánu v zmysle zákona o pomoci a podpore, kedy v prvej fáze\nide o zistenie nezrovnalosti a vyhotovenie správy a v druhej, keď je už adresovaná žiadosť prijímateľovi\nna vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, v danom prípade sumy 449.995,80 eura. Ak však\nprijímateľ nevráti príspevok na tzv. prvú žiadosť, dostáva sa do situácie, že v konečnom dôsledku môže\nbyť zo strany riadiaceho orgánu vydané rozhodnutie o vrátení dvojnásobku pôvodne požadovanej sumy,\naž do výšky 100 % poskytnutého príspevku.\n23. V prípade, ak by nebol možný súdny prieskum predmetných správnych aktov ako tvrdí krajský súd,\nžalobkyňa by nemala k dispozícii žiadne zákonné procesné prostriedky na obranu a na ochranu voči\npotenciálnej nezákonnosti.\n24. Správa v spojení so žiadosťou podľa sťažovateľky predstavujú individuálne správne akty,\nktoré nevyhnutne musia podliehať súdnemu prieskumu, pretože ovplyvňujú nielen procesnoprávne\npostavenie žalobcu, ale môžu mať výrazný vplyv na jeho majetkovú sféru, pričom správny orgán\nvystupuje v pozícii vykonávateľa štátnej moci a nielen v pozícii oznamovateľa.\n25. V ďalšom sťažovateľka poukázala na nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, pretože podľa\njej názoru sa krajský súd nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorá vyplýva z podanej žaloby. Podľa\nobsahu napadnutého uznesenia, krajský súd uvádza svoju argumentáciu iba vo vzťahu k správe, a nie\naj k žiadosti, a to napriek tomu, že žalobca svojou žalobou napadol oba správne akty.\n26. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra\n2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016 uviedol, že z rozhodnutia sp. zn. 5Sžf/26/2012 nevyplýva\nžiadny záver o nepreskúmateľnosti správy a žiadosti ako uvádza krajský súd, ale naopak záver presne\nopačný. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/56/2015 uviedol, že v tomto\ntakisto Najvyšší súd Slovenskej republiky nedospel k názoru, že správa ako taká nepodlieha súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom\nchráneného záujmu kontrolovaného subjektu.\n27. Sťažovateľka poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/2308/2012 zo 4. júla\n2014, sp. zn. 1S/2506/2012 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2014 z\n28. apríla 2016, v ktorom súd pripustil súdny prieskum správy a žiadosti.\n28. Sťažovateľka tiež poukázala na rozhodnutie samotného súdu o odklade vykonateľnosti napadnutej\nsprávy a žiadosti vydaného v tomto konaní, preto podľa názoru sťažovateľky je uznesenie o odmietnutí\nžaloby zmätočné, keď najprv súd odloží vykonateľnosť a následne odmietne žalobu.\n29. Záverom k tvrdeniu krajského súdu, že právo žalobkyne na poskytnutie prostriedkov z fondov EÚ\nnepatrí medzi základné práva a slobody, uviedla, že žalobkyňa sa nedomáha práva na poskytnutie\nprostriedkov z fondov EÚ, ale majetkové práva žalobkyne sú dotknuté napadnutými správnymi aktami.\nPrávo na majetok patrí medzi základné práva a slobody garantované či už ústavou (čl. 20) alebo\n\nDohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd (Protokol č. 1 k Dohovoru), preto v zmysle\nuvedeného patrí žalobkyni právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.\n30. Podaním zo 17. februára 2017 požiadala sťažovateľka o priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti, keďže má za to, že právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia krajského\nsúdu jej hrozí závažná ujma a priznanie takéhoto odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nzáujmom. Vykonaním napadnutých rozhodnutí správneho orgánu môže vzniknúť žalobkyni závažná\nujma, keďže ide o úhradu sumy vo výške 449.995,80 eura, pričom v prípade nezaplatenia tejto sumy\nmôže vzniknúť žalobkyni povinnosť zaplatiť až 4-násobok tejto sumy. Už zaplatenie časti poskytnutého\npríspevku by nepochybne ovplyvnilo schopnosť ďalšej existencie a fungovania žalobkyne, ktorá je\nverejnou vysokou školou zaradenou medzi univerzitné vysoké školy, s trinástimi fakultami, ktorú\nnavštevuje viac ako 25 000 študentov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného 2.)\n31. Žalovaný 1.) sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.\n32. Žalovaný 2.) sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení z 9. marca\n2017, v ktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, nakoľko uznesenie krajského súdu\nje vecne správne.\n33. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti nemôžu žiadnym\nspôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky, pretože sa jedná len o nezáväzné, podkladové\ninformácie, potrebné pre ďalší postup riešenia nezrovnalosti. Podľa názoru žalovaného 2.) správa ani\nžiadosť nie sú preskúmateľné správnym súdom, pretože v tejto fáze riešenia nezrovnalosti nijakým z\nuvedených spôsobov nemôžu reálne zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov sťažovateľky a ani\nspôsobiť ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky, právne postavenie sťažovateľky sa v ich dôsledku\nnemení a napadnuté rozhodnutia slúžia len ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných.\n34. Ďalej uviedol, že následok, na ktorý sťažovateľka poukazuje a ktorým sa zasahuje do jej\nsubjektívnych práv (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok sumy uvedenej v § 27a ods. 5 zákona o pomoci a\npodpore) zatiaľ nenastal a správne konanie, ktorého výsledkom je správne rozhodnutie podľa § 27a ods.\n3 zákona o pomoci a podpore, nebolo začaté. Tento následok bude možné preskúmať až keď riadiaci\norgán vydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Až v tomto štádiu riešenia\nnezrovnalostí dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľky, teda k uloženiu povinnosti,\nktorú sťažovateľka doposiaľ nemá. Dopad na práva a právom chránené záujmy sťažovateľky má až\nprávoplatné a vykonateľné rozhodnutie riadiaceho orgánu vydané správnom konaní podľa § 27a ods. 5\nzákona o pomoci a podpore, ktoré je preskúmateľné odvolacím orgánom a je preskúmateľné aj v rámci\nsprávneho súdnictva.\n35. Žalovaný 2.) konštatoval, že podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania\na odoslania správy je predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne\nrozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov. Až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v\nsprávnom konaní bude žalobca povinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí.\n36. Žalovaný 2.) poukázal na celý proces riešenia vzniknutej nezrovnalosti pre začatie správneho\nkonania vo veci porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 27a ods. 3 zákona o\npomoci a podpore, na ktoré je potrebné splnenie nasledovných podmienok:\n- rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO\"), ktorým bola uložená pokuta za\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo\n- protokol ÚVO, ktorým bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta a\n- nevrátenie finančných prostriedkov uvedených vo výzve podľa § 27a zákona o pomoci a podpore.\n37. Začatie správneho konania podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore závisí od toho, či bude\npodnet riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore adresovaný ÚVO vybavený\ntak, že právoplatným rozhodnutím bude uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\n\nobstarávania alebo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania bude uvedené v\nprotokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá\npokuta o podnete podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore, o ktorom do dnešného dňa nebolo\nrozhodnuté. Tzn., že základná podmienka pre začatie správneho konania podľa § 27a ods. 3 zákona\no pomoci a podpore v čase podania žaloby nie je splnená. ÚVO môže dospieť k záveru, že v prípade\nkonania žalobcu sa nejedná o porušenie verejného obstarávania, prípadne ide o také porušenie, ktoré\nnemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n38. Ďalej zdôraznil, že v štádiu vypracovania správy a žiadosti sa vychádza z prvotných informácií, ktoré\nmajú žalovaní k dispozícii, sú podkladom pre správne konanie a nie je vylúčené, že v ďalších fázach\nvysporiadania nezrovnalosti sa výška korekcie upraví na základe vývoja monitorovania nezrovnalosti,\npričom nie je vylúčené, že správne konanie sa napr. zastaví.\n39. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/145/2015, cit.:\n„Správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci\nvýkonnej. Cieľom takejto úpravy bude teda predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne\nneskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť\naž narušenie trojdelenia moci...\".\n40. Záverom poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax a na ustanovenie § 28 SSP, z ktorého vyplýva,\ncit.: „Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ma\nzjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie.\"\nVzhľadom na uvedené žalovaný 2.) konštatoval, že v prípade sťažovateľky ide o umelé predlžovanie\nprocesu vysporiadania nezrovnalosti a konaním sťažovateľky je žalovaným v konečnom dôsledku\nznemožnené konať a v tomto procese pokračovať.\nIV.\nPrávna úprava, právne názory kasačného súdu\n41. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd\" alebo „najvyšší súd\") ako súd\nkasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nSSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej\nsťažnosti sťažovateľky (453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455\nSSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť,\navšak je nutné dôvody rozhodnutia krajského súdu korigovať.\n42. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že sťažovateľka sa žalobou\npodanou na krajskom súde dňa 15. augusta 2014 domáhala preskúmania zákonnosti Správy o zistenej\nnezrovnalosti č. N21301166/S05 zo 26. júna 2014 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.\n26240120023/Z01 zo 26. júna 2014.\n43. V prejednávanej veci uzatvorila sťažovateľka dňa 16. decembra 2009 zmluvu o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky, a to podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore, na realizáciu aktivít projektu č.\n26240120023 s názvom „Dobudovanie centra excelentnosti pre náhle cievne mozgové príhody na\nLekárskej fakulte UK v Bratislave\". Na základe uvedenej zmluvy boli sťažovateľke poskytnuté finančné\nprostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania.\nNa základe vykonaného vládneho auditu týkajúceho sa výdavkov deklarovaných prijímateľom, bola\nsťažovateľke doručená správa o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, tak\nako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti.\n44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n45. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\n\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n46. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n47. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n48. Podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti\nzákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.\n49. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu, ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej správy\na žiadosti. Kľúčovou otázkou sa pre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu\nSprávy o zistenej nezrovnalosti č. N21301166/S05 zo 26. júna 2014 a Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov č. 26240120023/Z01 zo 26. júna 2014, ktoré krajský súd zhodne so žalovanými považovali\nza nepreskúmateľné v správnom súdnictve.\n50. Krajský súd posúdil napadnuté správne akty ako nepreskúmateľné, pričom poukázal na ustanovenie\n§ 7 písm. b) a vyhodnotil predmetné správne akty ako akty predbežnej povahy a zároveň podľa písm.\nh), na ktoré odkazuje osobitný predpis zákon o pomoci a podpore vo svojom ustanovení § 14 ods. 18,\nktorý ich vylučuje zo súdneho prieskumu. Tento záver krajského súdu je však potrebné upresniť.\n51. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a\n\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné\nrozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.\n52. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola\nukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach\nžalobcu. Pojem „svojich právach\" treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo\noprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho\npredpisu.\n53. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,\nže bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych\norgánov v správnom súdnictve.\n54. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie\nv písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\n55. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona\no pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých\nfinančných prostriedkov na podporu sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja pilierov rozvoja\nregiónu v Bratislavskom kraji v rámci Operačného programu: Výskum a vývoj.\n56. Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci\na podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto\nzákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie §\n7, písm. h) SSP, pod ktorý je potrebné subsumovať aj správu a žiadosť, ktorých súdny prieskum vylučuje\nosobitný predpis, v danom prípade zákon o pomoci a podpore. Kasačný súd ďalej uvádza nasledovné\ndôvody:\n57. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa a žiadosť\nako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú\nzásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere odvolací súd\npoukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného 1.) a žalovaného 2.) o predčasnom podaní žaloby v\nčase vypracovania a odoslania správy a žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné\nsprávne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.\nPovinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe tohto právoplatného rozhodnutia,\nktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky a až vtedy bude preskúmateľné\nv rámci správneho súdnictva.\n58. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté\nfinančné prostriedky, následne žalovaný 2.) v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého\nbude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného\nprostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu\nprieskumu správnym súdom a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej\npovinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný 2.)\nvydaním rozhodnutia a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv\nsťažovateľky. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napr. sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn. 1Sžf/95/2015 zo 14. februára 2017 a sp. zn.\n4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016).\n59. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti uviedla, že rozhodujúcim meradlom nie je označenie ani\npovaha správneho aktu, ale spôsobilosť takéhoto aktu zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov\nalebo povinností fyzickej osoby alebo právnickej osoby s čím najvyšší súd súhlasí. Je potrebné však\n\nvziať do úvahy, že správa ani žiadosť nie sú spôsobilými takýmto spôsobom zasiahnuť do právnej sféry\nfyzickej alebo právnickej osoby s poukazom na vyššie uvedené.\n60. Sťažovateľka ďalej namieta, že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné, nakoľko súd\nuvádza svoju argumentáciu iba vo vzťahu k správe, a nie aj k žiadosti, a to napriek tomu, že žalobca\nnapadol oba správne akty. Kasačný súd uvádza, že krajský súd dospel k záveru, že neboli naplnené\nvšetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko\nžaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že posudzoval nielen správu\nale aj žiadosť. Zároveň aj sám uviedol ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, ktoré\nodkazuje na § 7 písm. h) SSP, kde patria všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom\nkonaní podľa druhej časti zákona o pomoci a podpore, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu, teda\naj správa a žiadosť.\n61. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012, ktoré citovala\nsťažovateľka v kasačnej sťažnosti, kasačný súd uvádza, že najvyšší súd posúdil protokol o výsledku\nkontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly\ndodržiavania uvedeného zákona, že neslúžia ako podklad pre iné rozhodnutia alebo úkony, či už\nžalovaného alebo iných správnych orgánov. Navyše súdny prieskum týchto rozhodnutí nevylučuje\nosobitný predpis, t.j. zákon č. 25/2006 Z.z. tak ako je to v prejednávanom prípade, keď súdny prieskum\nvylučuje priamo zákon o pomoci a podpore, preto toto rozhodnutie nemožno aplikovať na predmetnú\nprávnu vec. Najvyšší súd dáva za pravdu žalobcovi, že právne závery vyplývajúce z rozhodnutia sp.\nzn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012 nie sú relevantné pre posúdenie súdneho prieskumu správy a\nžiadosti.\n62. Z rozhodnutia sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016 však vyplýva, cit.: „Z citovaného ustanovenia § 14\nods. 18 zákona o pomoci a podpore jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej\nčasti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na\n§ 248 písm. d) O.s.p. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nnespadá do právomoci súdov, nie je preskúmateľné súdom.... Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom\nkrajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným\nprávam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky\nvo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má\nza to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha\nžalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\"\n63. O uvedený záver sa oprel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach, napr. sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo\n14. februára 2017 a s ktorým sa stotožňuje aj kasačný súd. Nemožno teda súhlasiť so sťažovateľkou,\nže Najvyšší súd nedospel k názoru, že správa ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko to\nz vyššie citovaného rozhodnutia priamo vyplýva. Rovnako nie je opodstatnené tvrdenie sťažovateľky,\nže sa jej v tomto prípade odopiera prístup k spravodlivosti a, že v konečnom dôsledku chráni svoje\nmajetkové práva. K zásahu do majetkových práv sťažovateľky s ohľadom na vyššie uvedené, vydaním\nsprávy a žiadosti ani nedošlo.\n64. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel\nkasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia nespadajú do právomoci súdov, resp. nie sú\npreskúmateľné súdom.\n65. Sťažovateľka sa v podaní zo 17. februára 2017 domáhala priznania odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti. Kasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že\nspráva ani žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľke závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do\npráv a právom chránených záujmov tak, ako už vyššie konštatoval kasačný súd. Vo svetle uvedeného\nkasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods.\n2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.\n66. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s relevantnými právnymi\nnámietkami uvedenými v žalobe sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal, aj keď bolo potrebné\n\nkorigovať právne dôvody, čo do dôvodov vylúčenia správy a žiadosti zo súdneho prieskumu, vo svojej\npodstate dospel k správnemu právnemu záveru o neprípustnosti žaloby a neporušil práva sťažovateľky\nna spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,\nktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167\nods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP\na analogicky podľa § 168 SSP).\n68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/170/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}