{"guid": "eba88f4b-7af8-459f-8a5e-01ea86f240ea:edbb6d1c-77d0-4cdf-b62d-b2155b47fec6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201348.1", "spisova_znacka": "10Sžo/230/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/230/2015 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 10Sžo/230/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201348.1", "identifikacne_cislo": "1014201348", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-31.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-31.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-3", "nazov": "§ 30 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-5", "nazov": "§ 30 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/#paragraf-30.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-2005/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/85#paragraf-30", "/SK/ZZ/2005/85#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edbb6d1c-77d0-4cdf-b62d-b2155b47fec6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201348.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201348.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201348.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/230/2015\n1014201348\n25. 01. 2017\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201348.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: Demokrati Slovenska (pôvodne Prosperita Slovenska), strana, IČO: 30 797 667, Panská\n258/27, Bratislava (pôvodne Gogoľova 18, Bratislava), právne zast.: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK,\nadvokát, spol. s r.o., 023 05 Nová Bystrica 850, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej\nrepubliky, Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nMF/012461/2014-11 zo dňa 14.04.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1S/168/2014-54 zo dňa 11.06.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/168/2014-54 zo dňa\n11. júna 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. MF/012461/2014-11 zo dňa 14.04.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva financií č. MF/008659/2014-243 zo dňa\n05.02.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená\npokuta vo výške 3.319,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o\npolitických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 85/2005\nZ. z.“).\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne\na správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Konštatoval, že z dikcie\nustanovenia § 30 ods. l, ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. nesporne vyplýva, že taxatívne vymedzuje termín\npredloženia výročnej správy, ako aj jej presné náležitosti. Žalobca nepochybne mal vedomosť o tom, že\nmusí predložiť výročnú správu za rok 2008, pričom tak nekonal, aj keď sa jedná o každoročne opakujúcu\nsa povinnosť a túto správu nepredložil ani v dodatočnej lehote, v ktorej mohol nedostatky odstrániť (do\n30.06.2009). Predmetnú správu predložil až cca 5 mesiacov po zákonom stanovenom termíne, neúplnú,\nčím nesplnil zákonom stanovenú povinnosť.\nSúd ďalej konštatoval, že pri ukladaní sankcií boli zohľadnené a splnené zákonné podmienky, pričom\nsprávny orgán dostatočným spôsobom posúdil, resp. prihliadol na závažnosť porušenia povinnosti\nžalobcu, ktorá spočívala v nepredložení výročnej správy za rok 2008 najneskôr do 30.04.2009 v listinnej\na elektronickej podobe, čo správne vyhodnotil ako porušenie opakujúcej sa povinnosti vyplývajúcej zo\n\nzákona. Túto zákonnú povinnosť žalobca neodstránil ani po písomnej výzve Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej len „Výbor NR SR“) v určenom termíne. Ďalej žalovaný správne zhodnotil\npri ukladaní sankcií dĺžku trvania protiprávneho stavu, keď žalobca predložil Výboru NR SR predmetnú\nvýročnú správu až dňa 22.09.2009 a to až po oznámení o začatí správneho konania zo dňa 04.08.2009.\nZ obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že žalobca mal možnosť predložiť predmetnú\nvýročnú správu, resp. odstrániť protiprávny stav tým, že túto predmetnú výročnú správu predloží v\nlehote, ktorá mu bola určená v písomnej výzve Výboru NR SR dňa 25.05.2009, na ktorú však žalobca\nnereagoval. Súd konštatoval, že žalovaný správne postupoval podľa ust. § 31 ods. 2 písm. a) zákona č.\n85/2005 Z. z., keď žalobcovi za vyššie uvedené protiprávne správanie uložil pokutu vo výške 3.319,- Eur.\nK námietke žalobcu o neprimeranej výške uloženej sankcie súd uviedol, že s touto sa nestotožnil. Je\nnesporné, že žalovaný výšku uloženej pokuty riadne odôvodnil a že pri jej určení vychádzal z úzkej\nsúčinnosti s Výborom NR SR, ako aj zo skutočnosti, že žalobca mal vedomosť o svojej zákonnej opakujúcej sa povinnosti, ktorú napriek písomnej výzve Výboru NR SR zo dňa 25.05.2009 nesplnil.\nPre úplnosť súd dodal, že rozhodovanie správnych orgánov vo veciach priestupkov má spĺňať nielen\npravidlo správneho konania upravené v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej\nlen „Správny poriadok“), ale tiež pravidlo stanovené v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Pri určení výšky\npokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca vedel o svojej každoročnej\npovinnosti, nepredložil výročnú správu za rok 2008 v zákonom stanovenej lehote, a to ani dodatočne.\nŽalobca podľa názoru súdu nepreukázal, že by správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, a\nže by bol uložením pokuty v uvedenej výške ukrátený na svojich právach. Na základe vyššie uvedených\nskutočností krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne správne,\npreto žalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, že v ďalšom\nkonaní potom, ako bolo skoršie rozhodnutie žalovaného zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/37/2012, tento nekonal v ďalšom v priebehu správneho konania v\nsúlade s právnym názorom v ňom vyjadreným a svoje rozhodnutie vo vzťahu k uloženiu sankcie v\nmaximálnej výške opätovne riadne nezdôvodnil. Ak si potom pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného\nprvostupňový súd za daného stavu osvojil správnosť konania žalovaného a podanú žalobu zamietol,\nkonal v rozpore so zásadou účastníka konania dovolať sa súdnej ochrany a jeho práva prístupu k\nspravodlivosti.\nZ rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového súdu je možné vnímať len ich opätovnú abstraktnosť\nvo vzťahu k dôvodom prečo mu bola za tvrdené porušenie povinnosti uložená sankcia v maximálnej\nvýške, a ak sa správne orgány odvolávajú na potrebu rovnakého prístupu k politickým stranám, nebol\nuvedený žiadny obdobný prípad takéhoto postupu aj voči iným politickým stranám.\nS prihliadnutím na vyššie uvedené konštatoval, že ako prvostupňový súd, tak aj v správnom konaní\nžalovaný sa pri rozhodovaní veci právnymi normami a teda ani zásadami konania dôsledne neriadili a\naj keď sa vo svojich rozhodnutiach vo vzťahu k základu prejednávanej veci odvolali na správne právne\nnormy, mal zato, že tieto nesprávne vyložili, teda prejednávanú vec nesprávne právne posúdili a spôsobil\ntak nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Spôsob a obsah rozhodnutia prejednávanej veci podľa žalobcu\nnezodpovedá právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval v texte odvolania\n(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn.\nI. ÚS 236/2006, sp. zn. IV. ÚS 434/2010, sp. zn. III. ÚS 72/2010, sp. zn. I. ÚS 241/2007).\nĎalej uviedol, že štátne orgány ako orgány verejnej moci zásadne pochybili pri rozhodovacej činnosti\npráve v prípade, ak nedokonalosť legislatívy, na ktorú v podaniach poukázal, dáva možnosť túto právnu\nnormu (§ 30 zákona č. 85/2005 Z. z.) vykladať rôzne a kedy je preukázané, že zákon nedáva možnosť\npráve vybratému - vylosovanému audítorovi nepodať správu, ak sa nedohodne s politickou stranou na\npodmienkach podania auditu. Práve na rozdiel od konštatovania súdu nie je zákonnou povinnosťou\npolitickej strany zabezpečiť si audítora, túto povinnosť plní podľa zákona Slovenská komora audítorov\n(§ 30 ods. 2 písm. a)), preto aj vybratý audítor je podľa názoru žalobcu v právnom vzťahu so Slovenskou\nkomorou audítorov.\n\nV prejednávanej veci je preukázané, že už v čase konania pred správnym orgánom práve na\nnemožnosť splnenia si povinnosti pre nekonanie vylosovaného audítora žalobca poukázal a dovolával\nsa nápravy tohto stavu. Preto vo vzťahu k zdôvodneniu rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia\nprvostupňovému súdu možno vytknúť vzhľadom na právnu úpravu a vykonané dokazovanie ich\nneprípustný formalizmus, pretože jeho argumentácii neposkytli žiaden vecný argument a teda absolútne\nignorovali jeho právny názor vo vzťahu k uplatnenému právu a právnemu základu prejednávanej veci.\nMal za to, že preskúmavanými rozhodnutiami správnych orgánov, tak ako aj vydaným rozhodnutím\nprvostupňového súdu došlo k výkladu príslušných právnych noriem ústavne neprijateľným, arbitrárnym\nspôsobom, čoho dôsledkom je to, že prvostupňový súd mu neposkytol ústavou zaručené právo na súdnu\nochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací\nsúd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podstatou sporu ostáva posúdenie dostatočnosti\nodôvodnenia uloženej pokuty. Mal za to, že tento nedostatok bol v ďalšom konaní odstránený a žalovaný\nrozhodol v súlade so zákonom, čo potvrdil aj krajský súd v napadnutom rozhodnutí. Dôvody žalobcu\nnemajú opodstatnenie, keďže odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok dôvodov, je zrozumiteľné\na je z neho zrejmé, prečo správny orgán pristúpil k uloženiu pokuty a to v maximálne možnej výške.\nNavrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z., strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za\npredchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok predkladá strana\nNárodnej rade Slovenskej republiky každoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej a v elektronickej\npodobe. Výročná správa strany je verejná a možno do nej nahliadnuť, robiť z nej výpis, odpis alebo\nkópiu v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej poverenom orgáne. Výročné správy strán zverejní\nKancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke na základe rozhodnutia\nNárodnej rady Slovenskej republiky alebo jej povereného orgánu najneskôr do 31. júla kalendárneho\nroka. Rodné čísla fyzických osôb nie sú súčasťou zverejňovaných ani sprístupňovaných údajov.\nPodľa § 30 ods. 2 písm. a/ zákona č. 85/2005 Z. z., výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné\nobdobie overenú audítorom určeným Slovenskou komorou audítorov žrebom zo zoznamu audítorov,\nžrebovanie sa musí uskutočniť najneskôr 28. februára v príslušnom roku za účasti najmenej dvoch\nčlenov príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Komora týchto audítorov vylosuje z\naudítorov, ktorí pred losovaním prehlásia, že nemajú konflikt záujmov s vykonaním uvedeného auditu\nv politických stranách.\nPodľa § 30 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z., audítor okrem účtovnej závierky podľa odseku 2 písm. a/\noveruje aj súlad výročnej správy s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie a súlad\nhospodárenia strany s týmto zákonom. Správa audítora o výročnej správe je súčasťou výročnej správy\npredkladanej stranou Národnej rade Slovenskej republiky.\nPodľa § 30 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z., ak výročná správa neobsahuje údaje podľa odseku 2 a\nsprávu audítora podľa odseku 3, ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, alebo ak sa z výročnej správy\nzistí iné porušenie zákona, vyzve Národná rada Slovenskej republiky alebo jej poverený orgán stranu,\naby odstránila nedostatky v určenom termíne, najneskôr do 30. júna kalendárneho roka.\nPodľa § 31 ods. 2 písm. a/ bod 2 zákona č. 85/2005 Z. z., ministerstvo financií uloží strane pokutu do 3\n319 €, ak strana nepredložila Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu podľa § 30.\nPodľa § 30 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z., splnenie alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku l v\nrozsahu odsekov 2 a 3 oznámi Národná rada SR alebo jej poverený orgán ministerstvu financií do\n\n31.05. kalendárneho roka. Ak výročná správa podľa oznámenia Národnej rady SR alebo jej povereného\norgánu neobsahuje všetky údaje, alebo ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, ministerstvo financií\npozastaví vyplatenie príspevku na činnosť a príspevku na mandát až do oznámenia Národnej rady\nSR alebo jej povereného orgánu o odstránení nedostatkov v určenom termíne. Ak strana neodstráni\nnedostatky výročnej správy v určenom termíne, poukáže ministerstvo financií strane príspevok na\nčinnosť a príspevok na mandát dodatočne aj za obdobie pozastavenia jeho vyplácania.\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým prvostupňový súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nPrvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.319,- Eur za porušenie\npovinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, má odvolací súd za preukázané,\nže žalobca nepredložil výročnú správu za rok 2008 najneskôr do 30.04.2009 v listinnej a elektronickej\npodobe. Túto zákonnú povinnosť žalobca neodstránil ani po písomnej výzve Výboru NR SR zo dňa\n25.05.2009 v určenom termíne, t.j. do 30.06.2009. Výročná správa za rok 2008 bola doručená Výboru\nNR SR až dňa 22.09.2009, t. j. cca 5 mesiacov po zákonom stanovenom termíne, až po oznámení o\nzačatí správneho konania zo dňa 04.08.2009. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo,\nže žalobca predložil výročnú správu za rok 2008 po zákonom stanovenom termíne a neúplnú, nakoľko\ntáto neobsahovala účtovnú závierku overenú audítorom, správu nezávislého audítora o overení súladu\nvýročnej správy s účtovnou závierkou, správu o preverení súladu o hospodárení politickej strany so\nzákonom č. 85/2005 Z.z. Žalovaný žalobcovi za vyššie uvedené protiprávne správanie uložil pokutu vo\nvýške 3.319,- Eur za porušenie § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z.\nRozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/37/2012 zo dňa 22.08.2013 bol\nzmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/93/2010-38 zo dňa 27.04.2012, tak že bolo\nzrušené rozhodnutie žalovaného č. MF/27302/2009-23 zo dňa 07.12.2009 ako nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov v časti týkajúcej sa výšky pokuty, a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nŽalovaný viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v novom prvostupňovom\nrozhodnutí k uloženej sankcii a k jej výške uviedol, že pri stanovení výšky pokuty postupoval v\nsúčinnosti s Výborom NR SR, ktorý v tomto prípade ako kontrolný orgán vykonáva kontrolu z plnenia\npovinností každoročne predložiť výročnú správu, ako aj kontrolu dodržiavania jednotlivých náležitostí,\nktoré obligatórne výročná správa má podľa zákona obsahovať. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol\nsprávny orgán na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca vedel o každoročnej povinnosti podľa ust. §\n31 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z., ani v zákonom stanovenej lehote výročnú správu nepredložil.\nZáverom konštatoval, že: „po posúdení závažnosti- nepredloženie výročnej správy za rok 2008 NS\nSR najneskôr do 30.04.2009 v listinnej a elektronickej podobe, t. j. porušenie opakujúcej sa povinnosti\nvyplývajúcej priamo zo zákona(§ 30 ods. 1), neodstránenie vedeného nedostatku ani po písomnej výzve\nVýboru NS SR (listom zo dňa 25.05.2009) v určenom termíne do 30.06.2009, a dĺžky protiprávneho\nstavu (od 01.05.2009 do 21.09.2009) - účastník konania predložil NR SR výročnú správu za rok 2008\naž dňa 22.09.2009, pričom mal možnosť skrátiť dĺžku trvania protiprávneho stavu a predložiť predmetnú\nvýročnú správu už po písomnej výzve Výboru NR SR zo dňa 25.05.2009, resp. po oznámení o začatí\nprávneho konania zo dňa 04.08.2009, ktoré prevzal dňa 09.08.2009, uložil pokutu vo výške 3319 Eur.“\nVzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že v otázke odôvodnenia výšky pokuty sa stotožňuje s\nnázorom krajského súdu, že výška uloženej sankcie bola dostatočne odôvodnená. Je nepochybné,\nže ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná\nprávomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom\nstanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie\n\nsprávnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom\ntohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Žalovaný postupoval v súlade s právnym\nnázorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/37/2012 zo dňa\n22.08.2013, a výšku uloženej pokuty riadne zdôvodnil.\nProti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím\nžalovaného zo dňa 14.04.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán sa v\ncelom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu.\nOdvolací súd poukazuje na to, že správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na\nzavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je\niba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá\nna protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho\nvyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti\nza správny delikt. Okolnosti ospravedlňujúce resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny\nvýznam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie, teda ani žalobcom namietané nekonanie audítora\nv predmetnej veci. K tomu odvolací súd dodáva, že k uzatvoreniu zmluvy s vyžrebovaným audítorom\nnedošlo zo strany žalobcu z dôvodu, že považoval odmenu za vykonanie auditu určenú audítorom za\nneprimeranú. Nakoľko je však žalobca v Registri politických strán a politických hnutí zapísaný a nie je v\nlikvidácii, vzťahuje sa naňho povinnosť dodržiavať ustanovenia zákona, bez ohľadu na jeho majetkovú\na finančnú situáciu.\nRovnaký prístup k politickým stranám vyplýva priamo zo znenia jednotlivých ustanovení zákona č.\n85/2005 Z.z. Predmetný zákon ustanovuje práva a povinnosti pre všetky politické strany zapísané v\nRegistri politických strán a politických hnutí vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Všetky\nzaregistrované politické strany a hnutia majú povinnosť dodržiavať platné zákony, bez ohľadu na to,\nakou výškou finančných prostriedkov disponujú, v akom rozsahu vedú účtovníctvo, či vyvíjajú činnosť\na či disponujú hnuteľným majetkom alebo nehnuteľným majetkom Z § 31 predmetného zákona vyplýva\nobligatórna povinnosť uložiť pokutu za porušenie povinností uvedených pod písmenom a) a b) každej\npolitickej strane, a teda aj za porušenie povinnosti predložiť výročnú správu NR SR. Uloženú pokutu\nnemožno odpustiť.\nNámietku, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil z dôvodu, že správne právne normy nesprávne\nvyložil, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd nezistil taký výklad a aplikáciu ustanovení\nzákona č. 85/2005 Z.z., ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti musí odvolací súd zdôrazniť, že doterajšia\nustálená judikatúra chápe nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k meritu veci, t. j. na prvom mieste\nako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita veci, na\ndruhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho\npredpisu. Navyše právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery. V aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu súd nezistil tak\nzávažné nedostatky právneho posúdenia v merite veci, aby z tohto dôvodu zrušil alebo zmenil napadnutý\nrozsudok.\nVzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď\nžalobu zamietol. Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti\nrozhodnutí a postupov vyvrátili, odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.\nZáverom odvolací súd dodáva, že z aktuálneho výpisu z Registra politických strán a politických hnutí\nvyplynulo, že žalobca zmenil svoj názov a sídlo. Aktuálny názov a sídlo žalobcu preto súd uviedol už\naj v záhlaví rozhodnutia.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/168/2014", "guid": "f093d049-21e1-4b17-a9a3-99ac85fa7363:bb452eff-fed3-4faf-9022-a209f51c3cc2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}