{"guid": "88fb7627-36bb-42f4-aaf0-61650d9ff772:24cb3b3c-aee0-432e-825c-5ad7cbad60ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201280.1", "spisova_znacka": "1Sžf/67/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/67/2015 z 17. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. októbra 2017, sp. zn. 1Sžf/67/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201280.1", "identifikacne_cislo": "1014201280", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2017-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24cb3b3c-aee0-432e-825c-5ad7cbad60ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201280.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/67/2015\n1014201280\n17. 10. 2017\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201280.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcov: 1/ INGSTEEL spol. s r.o., IČO: 17 320 429, so sídlom Tomášikova č. 17, 820 09 Bratislava,\n2/ Metrostav, a.s., IČO: 00 014 915, so sídlom Koželužská č. 2450/4, 180 00 Praha 8, Česká republika,\nobaja zast.: RASLEGAL, s.r.o., advokátskou spoločnosťou, IČO: 36 855 561, so sídlom Františkánske\nnámestie č. 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská\nč. 68, 820 04 Bratislava, za účasti: Slovenský futbalový zväz, IČO: 00 687 308, so sídlom Trnavská\ncesta č. 100, 821 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vo verejnom\nobstarávaní, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2015 č.k.\n5S/161/2014 - 58, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2015 č. k.\n5S/161/2014-58 m e n í tak, že rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 5660-9000/2014KR/23 zo 7. júla 2014 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 2423-6000/2014-ON/48\nz 09.05.2014 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcom na účet ich spoločného právneho\nzástupcu náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 893,57 € a z titulu náhrady iných\ntrov konania vo výške 140,-- €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 5660-9000/2014-KR/23 zo 07. júla 2014 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie“- č.l. 20) Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako druhostupňový orgán žalovaného\nkonajúci podľa § 109 ods. 3 a 111d ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež na účely rozsudku „zák. č.\n25/2006 Z.z.“) potvrdila v zmysle § 142 ods. 7 zák. č. 25/2006 Z.z. odvolaním napadnuté rozhodnutie\nprvostupňového orgánu žalovaného č. 2423-6000/2014-ON/48 z 09.05.2014 (ďalej na účely rozsudku\nlen „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) a odvolanie zamietla.\nPodľa § 109 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec orgánmi úradu sú\na) predseda úradu,\nb) dvaja podpredsedovia úradu,\nc) rada.\n\nPodľa § 111d ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení rada rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu\npodľa § 139 ods. 2 až 4 a o proteste prokurátora v prípadoch, v ktorých podľa osobitného predpisu 18b)\nrozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím bolo v konaní o námietkach žalobcov 1/ a 2/ podľa § 139 ods. 3 zák.\nč. 25/2006 Z.z. nariadené Slovenskému futbalovému zväzu ako verejnému obstarávateľovi (ďalej na\núčely rozsudku tiež „verejný obstarávateľ“) vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Rekonštrukcia,\nmodernizácia a budovanie futbalových štadiónov“ (ďalej na účely rozsudku len „zákazka“) vyhlásenej\npodľa § 50 ods. 4 písm. b) zák. č. 25/2006 Z.z. v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 16.11.2013 pod\nznačkou 2013/S 223-387597 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 225/2013 zo dňa 16.11.2013 pod\nznačkou 18627 - MSP odstrániť protiprávny stav, a to uskutočniť opravu listu „Oznámenie o vylúčení (...)“\nzo dňa 20.02.2014 (ďalej na účely rozsudku len „oznámenie o vylúčení“) zrušením dôvodu vylúčenia\nžalobcov 1/ a 2/ uvedeného v bode 2. oznámenia o vylúčení, ktorý sa v konaní o námietkach preukázal\nako neopodstatnený, t.j. vylúčenie žalobcov 1/a 2/ z dôvodu nesplnenia podmienky účasti podľa § 28\nods. 1 písm. b) zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a pokračovať vo verejnom obstarávaní, a\nto do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.\nPodľa § 139 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec platí, že ak porušenie\ntohto zákona nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, úrad môže rozhodnutím nariadiť\nodstránenie protiprávneho stavu a pokračovanie vo verejnom obstarávaní.\n3. Námietkam žalobcov 1/ a 2/ smerujúcim aj proti ich vylúčeniu ako uchádzača z verejnej súťaže za\nnesplnenie podmienky účasti podľa § 27 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. týkajúcim sa preukázania finančného\na ekonomického postavenia prvostupňový orgán nevyhovel.\nPodľa § 33 ods. 7 písm. a) a d) zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení verejný obstarávateľ a obstarávateľ\nvylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak\na) nesplnil podmienky účasti,\nd) poskytol nepravdivé informácie alebo skreslené informácie.\nPodľa § 27 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení finančné a ekonomické postavenie možno\npreukázať spravidla\na) vyjadrením banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorým môže byť prísľub banky alebo pobočky\nzahraničnej banky o poskytnutí úveru,\nb) potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdením o\npoistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak takéto poistenie vyžaduje osobitný zákon,\nc) súvahou alebo výkazom o majetku a záväzkoch alebo údajmi z nich alebo\nd) prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate 8a) v oblasti, ktorej sa predmet\nzákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku\nalebo začatia prevádzkovania činnosti, pričom požiadavka na výšku obratu 8a) za obdobie jedného\nhospodárskeho roku nesmie presiahnuť trojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky vypočítanej na\nobdobie 12 mesiacov, ak ide o podlimitnú zákazku alebo nesmie presiahnuť predpokladanú hodnotu\nzákazky vypočítanú na obdobie 12 mesiacov, ak ide o nadlimitnú zákazku.\n4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že verejný obstarávateľ listom zo dňa 20.02.2014\noznámil subjektu INGSTEEL, spol. s r.o., Bratislava & Metrostav, a.s., Praha, Česká republika - združenie\n(ďalej na účely rozsudku tiež „konzorcium“, resp. všeobecne vzhľadom na úlohu žalobcu 1/ v uvedenom\nzdružení len „žalobca“), zastúpenému žalobcom 1/ ako vedúcim členom združenia jeho vylúčenie z\npredmetnej verejnej súťaže podľa § 33 ods. 7 písm. a) a písm. d) zák. č. 25/2006 Z.z. z dôvodu\nnesplnenia podmienok účasti podľa § 27 ods. 1 písm. a) a podmienky účasti podľa § 28 ods. 1 písm.\nb) tohto zákona.\nNásledne doručil navrhovateľ námietky smerujúce podľa § 138 ods. 2 písm. e) zák. č. 25/2006 Z.z.\nproti vylúčeniu žalobcov 1/ a 2/ ako uchádzača verejnému obstarávateľovi, ako aj žalovanému dňa\n03.03.2014, o ktorých sa rozhodlo hore uvedeným prvostupňovým rozhodnutím (viď body č. 2 a 3).\nPodľa § 138 ods. 2 písm. e) zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení uchádzač, záujemca, účastník\nalebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom\nkontrolovaného alebo orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) môže pred uzavretím zmluvy,\nkoncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody podať námietky proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo\núčastníka.\n\n5. Prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nasledujúceho skutkového stavu. V bode\nIII.2.2 „Ekonomická a finančná spôsobilosť“ podbod 1 oznámenia o vyhlásení predmetného verejného\nobstarávania (ďalej na účely rozsudku len „oznámenie podmienok účasti“, resp. „podmienky účasti“) sa\nuvádza [citované]:\n„§ 27 ods. 1 písm. a) - vyjadrenie banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru hodnote\nminimálne 3 mil. € v období realizácie zmluvného vzťahu (48 mesiacov). V prípade zákazky, ktorá je\nnadlimitnou zákazkou s predpokladanou hodnotou najmenej 10 miliónov eur, na účely preukázania\nfinančného a ekonomického postavenia finančnými zdrojmi tretej osoby je zadávateľ zákazky oprávnený\nakceptovať len doklad podľa § 27 ods. písm. a).\nDoklad: potvrdenie banky (úverová zmluva alebo zmluva o budúcej úverovej zmluve), ktorej predmetom\nje záväzok banky, že uchádzač v prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný finančne zabezpečiť\ndaný predmet zákazky v hodnote minimálne 3 mil. €. Z dokladu musí vyplývať disponibilita finančných\nprostriedkov uchádzača po uzatvorení zmluvy. Doklad musí byť potvrdený oprávnenou osobou banky.“\n6. Ďalej v bode III.2.2 ,,Ekonomická a finančná spôsobilosť“ oznámenia o vyhlásení verejného\nobstarávania verejný obstarávateľ uviedol minimálnu požadovanú úroveň štandardov [citované]:\n„Prísľub banky na financovanie predmetu zákazky v minimálnej výške: 3 mil. €.“\n(ďalej na účely rozsudku tiež „sporná podmienka účasti“)\n7. Tiež žalovaný zdôraznil, že v časti Al „pokyny pre spracovanie ponuky“ bod 17.3 „Vyhodnotenie\nsplnenia podmienok účasti“ súťažných podkladov sa okrem iného uvádza [citované]:\n„Uchádzač je oprávnený nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti čestným\nvyhlásením podľa § 33 ods. 11 zákona [správne má byť uvedené ustanovenie § 32 ods. 11 - poznámka\nodvolacieho súdu]. Zadávateľ zákazky uzná len také čestné vyhlásenie, ktoré bude obsahovať všetky\ninformácie (údaje), ktoré sú na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti potrebné. Uchádzač je\nčestným vyhlásením povinný presne deklarovať doklady, ktorými v prípade úspešnosti preukáže plnenie\npodmienok účasti tak v lehote na predkladanie ponúk ako aj v lehote pred podpisom zmluvy. Vzor\nčestného prehlásenia sa nachádza v prílohe č. 4 týchto súťažných podkladov.“\nPodľa § 32 ods. 11 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení splnenie podmienky účasti možno preukázať\nčestným vyhlásením uchádzača alebo záujemcu, pričom doklady, preukazujúce splnenie podmienok\núčasti predkladá verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač podľa § 44 ods. 1 v\nčase a spôsobom, určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom.\n8. V prílohe č. 4 „Čestné vyhlásenie“ súťažných podkladov verejný obstarávateľ k predmetnej podmienke\núčasti podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z.z. v bode 2.1 uviedol, [citované z napadnutého\nrozhodnutia]:\n„Uviesť názov banky, ktorá vystaví požadovaný doklad (úverová zmluva alebo zmluva o budúcej úverovej\nzmluve), v hodnote minimálne 3 mil. €.“\n9. Vylúčenie v zmysle nesplnenia požiadavky zabezpečiť zákazku v hodnote minimálne 3.000.000 €\nprvostupňový orgán odobril tým, že nakoľko konzorcium zmätočne na jednej strane v čestnom vyhlásení\ndoloženom k ponuke (príloha e-mailového vysvetlenia verejného obstarávateľa z 10.12.2013, resp. z\n18.12.2013) tvrdilo, že Tatra banka, a.s., Bratislava (ďalej na účely rozsudku len „dotknutá banka“) mu\nposkytne požadovaný doklad, avšak na strane druhej čestne vyhlásilo, že poskytne čestné vyhlásenie\no disponibilite finančných prostriedkov, tak potom verejný obstarávateľ súladne postupoval v súlade s §\n33 ods. 6 zák. č. 25/2006 Z.z., ak požiadal konzorcium o vysvetlenie.\nPodľa § 33 ods. 6 veta prvá zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení verejný obstarávateľ a obstarávateľ\npísomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov\nvždy, keď z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti.\n10. Hoci žalobca na základe žiadostí o vysvetlenie (22.01.2014 a následne zo 07.02.2014 - viď body\nč. 41 až 45 napadnutého rozhodnutia) predložil viacero bankových informácií a čestných vyhlásení v\nzmysle § 32 ods. 11 zák. č. 25/2006 Z.z. (najmä z 08.01.2014 pre časť II. Podmienky účasti podľa §\n27 Ekonomické a finančné postavenie, z toho bod 2.1 - vyjadrenie banky, bod 2.2 - ročný obrat a pre\nbod 2.3 - výkaz ziskov a strát), že bude v čase realizácie zákazky disponovať požadovanou finančnou\nsumou, tak túto skutočnosť podľa žalovaného nijakým spôsobom nepreukázal, resp. nezdokladoval,\npričom napríklad ku svojej ponuke z 08.01.2014 doložil bankovú informáciu od dotknutej banky, ktorá\nbola skôr informatívneho charakteru a z ktorej vyplývala jedine skutočnosť, že žalobca má poskytnutý\nkontokorentný úver vo výške 5.158.000 €.\n\n11. V súvislosti s uvedeným a s meritom preskúmavanej veci žalovaný z odpovedí žalobcu na žiadosť\nverejného obstarávateľa o vysvetlenie najmä citoval nasledujúci text (viď bod č. 44 napadnutého\nrozhodnutia):\n„uviedol, že z jeho viac ako dvadsať ročného pôsobenia na trhu nemá informáciu ani skúsenosť\ns tým, aby banky, bez ohľadu na to, či ide o verejné obstarávania alebo iné obchodné súťaže,\nuzatvárali úverovú zmluvu alebo zmluvu o budúcej úverovej zmluve s uchádzačmi pred tým, ako sa stal\nvíťazným uchádzačom konkrétnej súťaže. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z jeho skúseností a dlhoročnej\nkomunikácie s bankami vyplýva, že banky pre poskytnutie takejto „záruky za disponibilitu finančných\nprostriedkov'' potrebujú všetky konkrétne informácie o predmetnom zmluvnom vzťahu, počnúc presnými\núdajmi o cene, konkrétnych termínoch plnenia, platobných podmienkach a ďalších informácií na celkové\nvyhodnotenie podmienok pre poskytnutie úveru a posúdenie prípadného rizika, do ktorého by sa banka\nmohla dostať“.\n12. Ďalej žalovaný zdôraznil, že nakoľko\n- verejný obstarávateľ v podmienkach účasti požadoval predložiť vyjadrenie banky (úverová zmluva\nalebo zmluva o budúcej úverovej zmluve) o poskytnutí úveru v minimálnej hodnote 3 mil. € v období\nrealizácie zmluvného vzťahu (48 mesiacov) a s disponibilitou finančných prostriedkov konzorcia po\nuzatvorení zmluvy, a\n- tiež uviedol, že možno akceptovať aj predloženie iného dokladu podľa § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.,\ntak verejný obstarávateľ nie je oprávnený akceptovať akýkoľvek iný predložený doklad a konzorcium\ntakto konajúce je zaťažené povinnosťou preukázať, že nastala objektívna nemožnosť preukázať\nfinančné a ekonomické postavenie dokladom určeným v podmienkach účasti.\n13. Iba ten doklad, ktorý po obsahovej stránke spĺňa všetky relevantné požadované skutočnosti, je\nmožné podľa názoru žalovaného za taký doklad uznať.\nV tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že hoci ustanovenie § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. pojednáva\no možnosti verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa uznať aj iný doklad na účely preukázania\nsplnenia finančného a ekonomického postavenia, ako je určený doklad, neznamená to, že verejný\nobstarávateľ je oprávnený akceptovať akýkoľvek iný predložený doklad (viď bod č. 58 napadnutého\nrozhodnutia).\n14. Žalovaný početné písomné vyjadrenia a podklady zaslané konzorciom, a spomedzi nich najmä jeho\nčestné vyhlásenie, že\n- dotknutá banka neposkytuje prehlásenia, resp. záväzné prísľuby vopred na poskytnutie úverov v\nakejkoľvek výške v nejakom časovom trvaní, ale len potvrdenia, ktoré deklarujú súčasný stav žalobcu\nako klienta tejto banky, ako aj\n- skutočnosť, že žalobca 1/ bude počas celého obdobia realizácie zmluvného vzťahu disponovať s\npožadovanými finančnými prostriedkami, čo sa dokladuje potvrdením dotknutej banky o dlhodobo\nposkytnutom kontokorentnom úvere pre žalobcu 1/ a čestným prehlásením o disponibilite finančných\nprostriedkov,\nhodnotil (viď bod č. 62 napadnutého rozhodnutia) na základe toho, že verejný obstarávateľ v spornej\npodmienke účasti požadoval predloženým dokladom preukázať záväzok banky o poskytnutí úveru na\núčely realizácie predmetnej zákazky smerujúci do budúcnosti.\n15. Z písomných vyjadrení žalobcu vo vzťahu k obsahovým náležitostiam dokladu, ktorý verejný\nobstarávateľ požadoval predložiť na účely preukázania splnenia spornej podmienky účasti, vyplýva len\nto, že žalobcovi 1/ bol v tom čase dotknutou bankou poskytnutý kontokorentný úver vo výške 5.158.000\n€ a že táto spoločnosť si plní všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy riadne a včas.\nŽalovaný v písomných podkladoch predložených konzorciom však neobjavil záväzok banky (viď závery v\nbodoch č. 67 a 69 napadnutého rozhodnutia), že konzorcium bude disponovať finančnými prostriedkami\nv požadovanej výške na účely zabezpečenia daného predmetu zákazky po uzatvorení zmluvy a v období\nrealizácie zmluvného vzťahu, t.j. 48 mesiacov.\n16. Naopak, žalovaný (viď závery v bodoch č. 72 a 73 napadnutého rozhodnutia) s poukazom na\nbankové zistenia verejného obstarávateľa ako aj na to, že konkurujúci uchádzač mal vyhovieť spornej\npožiadavke účasti, odmietol tvrdenia žalobcu o existencii objektívnych dôvodov nemožnosti získania\npožadovaného dokladu.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n17. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský\nsúd v Bratislave žalobu zo 30.07.2014.\n18. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.11.2014 č.k. 5S/161/2014-52 pribral do konania pri\naplikácii ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p. subjekt označený ako Slovenský futbalový zväz, s adresou\nTrnavská cesta č. 100, 821 01 Bratislava z titulu jeho účastníctva v predchádzajúcom správnom konaní\n(verejný obstarávateľ).\nSúčasne verejného obstarávateľa krajský súd vyzval prípisom zo dňa 26.11.2014, aby sa písomne\nvyjadril k obsahu žaloby a k vyjadreniu žalovaného, ak to považuje za potrebné.\nB)\n19. Následne Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v\nrozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k\nzáveru, že žaloba nie je dôvodná a preto postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\n20. S poukazom na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako aj zák. č. 25/2006\nZ.z., a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane (najmä doklad,\nktorým dotknutá banka dňa 09.04.2014 vydala žalobcovi „Záväzný úverový prísľub“), žalobných dôvodov\na argumentácie žalovaného krajský súd vyslovil právny názor, že žalobca nesplnil podmienky uvedené\nv oznámení o vyhlásení verejného obstarávania podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z.z. a preto\nani nemohol preukazovať splnenie podmienky podľa § 27 ods. 3 citovaného zákona.\n21. V uvedenej súvislosti krajský súd najmä zdôraznil (citované zo str. 17 rozsudku krajského súdu), že:\n„kontokorentný úver predstavuje spôsob krátkodobého financovania formou stanovenia úverového limitu\nna bežnom účte klienta, ktorý takto nadobúda kreditnodebetný charakter. Tento úver nemá stanovený\nplán čerpania ani splácania. Čerpanie sa uskutočňuje na základe platobných príkazov klienta a splácanie\nsa realizuje priebežne z príjmov prichádzajúcich na bežný účet klienta. Skutočnosť, že žalobca predložil\nkontokorentný úver v žiadnom prípade nepreukazuje splnenie predmetnej podmienky účasti. Taktiež nie\nje splnená podmienka účasti čestným vyhlásením uchádzača bez toho, aby bola preukázaná objektívna\nnemožnosť získania záväzného úverového prísľubu, preto nepreukázal podmienky účasti podľa § 27\nods. 3 zákona.“\n22. Nakoľko bol krajskému súdu predložený žalovaným doklad, ktorým dotknutá banka dňa 09.04.2014\nvydala žalobcovi „Záväzný úverový prísľub“ na financovanie akcie: „Rekonštrukcia, modernizácia a\ndostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave“, zadávateľom ktorej je Ministerstvo kultúry\nSlovenskej republiky vo výške 5.500.000,- €, tak dospel k záveru, že žalobca nesplnil spornú podmienku\núčasti.\n\nIII.\nOdvolanie žalobcov 1/ a 2/ - stanoviská\nA)\n23. Vo včas podanom odvolaní z 30.03.2015 (č.l. 67) proti rozsudku krajského súdu žalobcovia\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli v zmysle § 205 O.s.p. ako odvolacie dôvody:\n- prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [Najvyšší súd sa domnieva, že ide o\nodvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.] a\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [aj tu sa Najvyšší\nsúd sa domnieva, že ide o odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.].\n24. Následne odvolací súd sumarizuje odvolacie dôvody žalobcu:\n- odôvodnenie rozsudku krajského súdu vykazuje výrazné znaky arbitrárnosti a svojvôle,\n\no v podstate úplne absentuje,\no samotné odôvodnenie začína v polovici 16. strany rozsudku krajského súdu, ktorý má aj s poučením\ncelkom 17 strán,\no nález Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky pod č. 58/2010,\no rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä vo veci Georiadis v. Grécko (rozhodnutie ESĽP\nz 29.05.1997),\n- nesúhlasí so záverom krajského súdu, že kontokorentný úver nepreukazuje splnenie podmienky účasti,\no tento úver nie je účelovo viazaný,\no predstavuje už existujúci vzťah medzi bankou a klientom a nie iba potenciálny prísľub ako by to bolo\nv prípade záväzného úverového prísľubu,\no pre verejného obstarávateľa predstavuje oveľa menšie riziko a vyššiu mieru zabezpečenia splnenia,\n- konzorcium riadne zdôvodnilo nemožnosť získania požadovaného dokladu\no nahradené potvrdením banky o poskytnutom kontokorentnom úvere a čestným prehlásením o\ndisponovaní s požadovanou sumou,\no opakovane a nezávisle od seba verejnému obstarávateľovi potvrdili dve bankové inštitúcie,\n- nepoužiteľnosť záväzného úverového prísľubu z inej zákazky\no ide o nezáväzný úverový prísľub podmienený splnením podmienok,\no v danom období došlo k výrazným zmenám v praxi niektorých bankových inštitúcií pri vydávaní\núverových prísľubov,\n- neodôvodnenie, prečo konzorcium nemohlo využiť inštitút v ustanovení § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.\n25. Záverom žalobcovia 1/ a 2/, t.j. konzorcium navrhlo, aby bol rozsudok krajského súdu zmenený tak,\nže Najvyšší súd zruší napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, b/ a d/ O.s.p.) a vráti\nžalovanému vec na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov konania vo vyčíslenej výške 518,76 €.\nV uvedenej súvislosti si Najvyšší súd dovoľuje upozorniť, že žalobcovia komunitárny rozmer\npreskúmavanej veci nezdôraznili.\nB)\n26. Z vyjadrenia verejného obstarávateľa ako zúčastnenej osoby (č.l. 78) zo 16.06.2015 vyplýva, že sa\nvyjadril ku všetkým odvolacím námietkam žalobcov s výnimkou tvrdenej arbitrárnosti rozsudku krajského\nsúdu.\nZo znenia § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. je zrejmé, že zákon striktne neukladá verejnému\nobstarávateľovi akceptovať iný doklad, pripúšťa to iba ako možnosť, pričom žiadny zo záujemcov\nnepodal žiadosť o nápravu ani námietku ani voči jednému z poskytnutých vysvetlení (podľa verejného\nobstarávateľa bolo celkom 8 vysvetlení poskytnutých verejným obstarávateľom).\nPodľa § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení platí, že ak uchádzač alebo záujemca nedokáže\nz objektívnych dôvodov preukázať finančné a ekonomické postavenie určeným dokladom, verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ môže uznať aj iný doklad, ktorým sa preukazuje finančné a ekonomické\npostavenie.\n27. Čestné vyhlásenie konzorcia neobsahovalo žiadne relevantne informácie potrebné pre\nnediskriminačné a rovnoprávne vyhodnotenie splnenia podmienok účasti. Konzorcium ani na základe\nžiadosti o vysvetlenie ponuky nepreukázalo, aké objektívne dôvody mu bránia predložiť doklad, z ktorého\nbude vyplývať záväzok banky na financovanie predmetu zákazky.\nĎalej verejný obstarávateľ zotrval na svojom názore, prečo nie je možné zmluvu o kontokorentnom úvere\npovažovať za požadovaný doklad.\n28. Navyše verejný obstarávateľ vo vyjadrení zdôraznil svoje zistenie, že banky (vrátane dotknutej\nbanky) poskytujú záväzné bankové prísľuby, čím sa jednoznačne preukázalo, že neexistujú objektívne\npríčiny, pre ktoré by konzorcium nemohlo disponovať požadovaným dokladom.\nToto zistenie podľa verejného obstarávateľa bolo podložené napríklad ponukou víťazného uchádzača\nSEDASPORT, ktorá obsahovala zmluvu o poskytnutí úveru. Obdobne verejný obstarávateľ poukázal\naj na záväzný úverový prísľub vydaný dotknutou bankou, a.s., na financovanie akcie: „Rekonštrukcia,\nmodernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave“.\n29. Nakoľko verejný obstarávateľ pokračoval vo verejnom obstarávaní a uzavrel Rámcovú dohodu, na\nzáklade ktorej boli následne uzatvorené 4 zmluvy o dielo na výstavbu štadiónov v Poprade, v Bardejove,\n\nvo Zvolene a v Podbrezovej, tak považuje súčasný právny stav za nezvratný proces, ktorý nie je možné\nzmeniť ani v prípade rozhodnutia o opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia.\nPodľa verejného obstarávateľa by mal byť primerane posudzovaný všeobecný ako aj ekonomický\nzáujem na pokračovaní zmluvného vzťahu, deklarovaný v zmluve uzatvorenej medzi Ministerstvom\nškolstva, vedy, výskumu a športu a Slovenským futbalovým zväzom zo dňa 22.5.2013.\n30. Procesné riešenie rozhodovania o preskúmavanej veci verejný obstarávateľ nenavrhol a ani k otázke\nznášania trov konania sa nevyjadril.\nC)\n31. Z vyjadrenia žalovaného (č.l. 83) z 18.06.2015 vyplýva, že žalovaný sa na základe nasledovných\nskutočností nestotožňuje s argumentáciou žalobcov 1/a 2/.\nPredovšetkým s poukazom na doslovný text oznámenia o vyhlásení predmetného verejného\nobstarávania (viď bod III.2.2 oznámenia) vyslovil žalovaný názor, že splnenie predmetnej podmienky\núčasti bolo možné splniť len predložením zmluvy o úvere, resp. zmluvy o budúcej úverovej zmluve\nobsahujúcej tam uvedené podmienky. Toto však kontokorentný úver predstavujúci podľa žalovaného\nspôsob krátkodobého financovania nezaručoval.\n32. V súvislosti s predmetnou argumentáciou žalobcu dal žalovaný do pozornosti stanoviská bánk\n(Slovenská sporiteľňa, a.s. a dotknutá banka, a.s.), z ktorých vyplýva ich členenie na závažne a\nnezáväzné úverové prísľuby.\nPo schválení úverového obchodu poskytujú záujemcom v procese verejného obstarávania záväzný\núverový prísľub preukazujúci skutočnosť, že záujemca splnil všetky požiadavky banky na to, aby bola\nuzavretá úverová zmluva a bol poskytnutý úver s tým, že podmienky financovania budú uvedené v\núverovej zmluve.\n33. Tiež sa žalovaný vyjadril k argumentácii konzorcia\n- spochybňujúcej „Záväzný úverový prísľub“ zo dňa 09.04.2014 vydaný dotknutou bankou, a.s. na\nfinancovanie akcie: „Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v\nBratislave“,\n- o nepreukázaní objektívnej nemožnosti získania predmetného potvrdenia banky,\no avšak toto je možné akceptovať len vtedy, ak objektívnu nemožnosť preukáže žalobca,\no nie je možné uznať preukázanie tejto podmienky čestným vyhlásením,\nV prílohe k vyjadreniu žalovaný doložil Záväzný úverový prísľub č. 09/001/11/up - Dexia banka\nSlovenska.\n34. Žalovaný rovnako odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod\nsp.zn. 2S 366/10, v zmysle ktorého ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní je potrebné v sporných\nsituáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady vyplývajúce práve\nz jednotlivých smerníc EÚ. V uvedenej súvislosti sa žalovaný vyjadril k zásade nediskriminácie a\ntransparentnosti procesu zadávania verejných zákaziek.\nĎalej žalovaný veľmi podrobne analyzoval odôvodnenie rozsudku krajského súdu ktorý uviedol, že\nžalobca nesplnil podmienky uvedené v oznámení o vyhlásení podľa § 27 ods. 1 písm. a), a preto nemohol\npreukazovať ani splnenie obstarávania podľa § 27 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.\n35. Záverom žalovaný požiadal, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny.\n\nIV.\nPrejudiciálne konanie a jeho procesné dôsledky\nA)\n36. Za tejto situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) po neverejnej porade\ndospel k záveru, že pre ďalšie konanie vo veci samej je nutné za účelom výkladu dotknutých ustanovení\npráva Európskej únie (najmä Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES z 31. marca\n2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku\n\ntovaru a verejných zákaziek na služby - ďalej na účely rozsudku len „smernica č. 2004/18“) predložiť\nprostredníctvom prerušujúceho uznesenia zo dňa 28. januára 2016 č.k. 1Sžf/67/2015-16 Súdnemu\ndvoru nižšie uvedené prejudiciálne otázky:\n1. Je možné taký postup vnútroštátneho orgánu, kedy ekonomickú a finančnú situáciu uchádzača vo\nverejnom obstarávaní na zákazku s predpokladanou hodnotou 3 milióny € na základe ním predloženého\nčestného prehlásenia a bankovej informácie, že účastník môže čerpať z osobitného bankového\núveru bez účelovej viazanosti až do limitného rámca presahujúceho hodnotu zákazky, vyhodnotil ako\nnepreukázanie súťažnej podmienky o ekonomickej a finančnej situácii uchádzača, vykladať ako súladný\ns cieľom článku 47, najmä jeho odseku 1 písm. a) a odseku 4 Smernice Európskeho parlamentu a\nRady č. 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce,\nverejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby?\n2. Je možné situáciu na trhu s bankovými službami členského štátu, kedy banka vo svojom záväznom\núverovom prísľube podmieňuje poskytnutie finančných prostriedkov splnením podmienok poskytnutia\núveru uvedených v úverovej zmluve, ktoré v čase konania verejného obstarávania nie sú bližšie\nšpecifikované, označiť v zmysle článku 47 ods. 5 citovanej smernice č. 2004/18/ES za opodstatnené\ndôvody, ktoré neumožňujú uchádzačovi poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom,\nt.j. že za tejto situácie môže preukázať svoju ekonomickú a finančnú situáciu čestným prehlásením o\nexistencii svojho postačujúceho úverového vzťahu s bankou ?\n3. Je možné situáciu pri súdnom prieskume rozhodnutia vnútroštátneho orgánu verejného obstarávania\no vylúčení neúspešného uchádzača, kedy už jednotlivé zákazky boli úspešným uchádzačom takmer\nzrealizované, vyhodnotiť ako objektívnu prekážku, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu naplniť\nobsah ustanovenia čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 1 ods. 1 a\nčl. 2 ods. 3, 6, 7 a 8 Smernice Rady (89/665/EHS) z 21. decembra 1989 o koordinácií zákonov, iných\nprávnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci\nverejného obstarávania tovarov a prác ?\n37. Súčasne uvedeným uznesením odložil vykonateľnosť tak prvostupňového ako aj napadnutého\nrozhodnutia až do ukončenia konania na Súdnom dvore o položenej prejudiciálnej otázke.\nB)\n38. Súdny dvor prejudiciálnu otázku akceptoval a svoju odpoveď prostredníctvom rozsudku sp.zn.\nC-76/16 z 13.07.2017 zaslal konajúcemu senátu Najvyššieho súdu v nasledujúcom znení:\n„1. Článok 47 ods. 1 písm. a) a článok 47 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES\nz 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek\nna dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby [ďalej na účely rozsudku tiež „smernica č. 2004/18“]\nsa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z verejného\nobstarávania z dôvodu, že tento uchádzač nespĺňa podmienku týkajúcu sa ekonomickej a finančnej\nsituácie stanovenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania spočívajúcu v predložení potvrdenia\nbanky. ktorého predmetom je prísľub banky poskytnúť úver v hodnote stanovenej v tomto oznámení\no vyhlásení verejného obstarávania a zabezpečiť tomuto uchádzačovi disponibilitu tejto sumy počas\ncelého obdobia realizácie zmluvy.\n2. Článok 47 ods. 5 smernice 2004/18 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak oznámenie\no vyhlásení verejného obstarávania vyžaduje predloženie potvrdenia banky, ktorého predmetom\nje prísľub banky poskytnúť úver v hodnote stanovenej v tomto oznámení o vyhlásení verejného\nobstarávania a zabezpečiť tomuto uchádzačovi disponibilitu tejto sumy počas celého obdobia\nrealizácie zmluvy, okolnosť, že banky, ktoré oslovil uchádzač, nie sú schopné dodať uchádzačovi\npotvrdenie v takomto presnom znení, môže predstavovať „opodstatnené dôvody“ v zmysle tohto článku\noprávňujúce, v prípade potreby, uvedenému uchádzačovi preukázať svoju ekonomickú a finančnú\nsituáciu akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný, ak tento\nuchádzač objektívne nemohol poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom, čo prináleží\noveriť vnútroštátnemu súdu.“\nC)\n39. Najvyšší súd dlhodobo oceňuje mimoriadne vysokú úroveň spolupráce so Súdnym dvorom v konaní\npodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako aj snahu Súdneho dvora napomôcť v tomto konaní\nvnútroštátnym slovenským súdom po skutkovej stránke zabezpečiť potrebné množstvo podkladov pre\neuro-konformné rozhodnutie.\n\nPreto, nakoľko Súdny dvor adresoval Najvyššiemu súdu ako vnútroštátnemu súdu nasledujúce pokyny\n(viď najmä nižšie uvedené marginálne body z rozsudku Súdneho dvora), aby skutkovo overil okolnosti, či\n- suma požadovaná v oznámení o vyhlásení je primeraná predmetu zákazky (marginálny bod č. 36 v\nrozsudku Súdneho dvora),\n- zmluva o poskytnutom kontokorentnom úvere spĺňa podmienku, podľa ktorej žalobca musí disponovať\nprostriedkami počas celého obdobia realizácie zákazky (marginálny bod č. 40),\n- žalobca objektívne nemohol poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom, nakoľko\nbanka (banky), ktoré oslovil žalobca ako uchádzač, nebola mu schopná dodať potvrdenie v\npožadovanom znení (marginálny bod č. 45),\no podmienene, či sa verejný obstarávateľ dôvodne domnieval, že čestné prehlásenie poskytnuté\nkonzorciom nepredstavuje dokument vhodný na preukázanie jeho ekonomickej a finančnej situácie\n(marginálny bod č. 46),\n- rozsah informácií a minimálne požadované úrovne spôsobilosti súvisia s predmetom zákazky a sú\ntomuto predmetu primerané a či sa kritériá výberu uplatnia nediskriminačným spôsobom (tiež marginálny\nbod č. 46), ako aj\n- konzorcium ako vylúčený uchádzač objektívne nemohol poskytnúť dokumenty požadované verejným\nobstarávateľom, a ak áno, či sa verejný obstarávateľ dôvodne domnieval, že čestné prehlásenie\nposkytnuté konzorciom nepredstavuje dokument vhodný na preukázanie jeho ekonomickej a finančnej\nsituácie,\ntak konajúci súd zabezpečil od účastníkov ich vyjadrenia k takto načrtnutým otázkam.\n40. Najmä dotknutej banke, ako subjektu oslovenému konzorciom, Najvyšší súd adresoval otázky\ntýkajúce sa vymedzenia pojmov záväzný úverový prísľub, resp. zmluva o kontokorentnom úvere.\nSúčasne Najvyšší súd k položeným otázkam citoval nasledujúci text z listiny zo 07.02.2014 označenej\nako banková informácia:\n„Je našim klientom od roku 1999. Týmto prehlasujeme, že pre účely splnenia podmienok verejného\nobstarávania, prípadne obchodných súťaží, poskytujeme našim klientom potvrdenia o ich finančnej\nsituácii, ktoré deklarujú riadne a včasné plnenie si všetkých záväzkov vo vzťahu k našej spoločnosti.\nZároveň prehlasujeme, že v štádiu, kedy nie je známe, či bude náš klient záväzne uzatvárať konkrétny\nzmluvný vzťah, na ktorý by mohol potrebovať úverové krytie, neposkytujeme záväzné prísľuby ani\nneuzatvárame s našimi klientmi úverové zmluvy alebo zmluvy o budúcej úverovej zmluve, nakoľko\nv tomto čase nie sú známe všetky špecifiká dotknutého zmluvného vzťahu ani konkrétne okolnosti\nposkytovania úveru. Táto banková informácia sa vydáva na žiadosť klienta a nezakladá Tatra banke,\na. s. Bratislava žiadne záväzky.“\n41. Verejný obstarávateľ ako zúčastnená osoba na výzvu Najvyššieho súdu podaním z 25.08.2017\nuviedol, že trvá na svojich dôvodov vylúčenia žalobcu z verejného obstarávania. Naopak víťazný\nuchádzač určenú podmienku verejného obstarávania splnil predložením záručnej listiny vystavenej jeho\nbankou.\nZúčastnená osoba ďalej uviedla, že nemala\n„dôvod akceptovať zmluvu o kontokorentnom úvere ani čestné prehlásenie poskytnuté uchádzačom ako\ndokument vhodný na preukázanie jeho ekonomickej a finančnej situácie, keďže tieto dokumenty sú vo\nväzbe na finančnú štruktúru projektu, ktorý sa realizuje z prostriedkov štátneho rozpočtu, nepostačujúce.\nTýmto zdôrazňujeme, že opodstatnenosť stanovenia podmienky účasti na verejnom obstarávaní\nvyplývala zo skutočnosti, že celý projekt je väčšinovo financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu,\nna nakladanie s ktorými sa okrem iného vzťahuje aj zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových\npravidlách“). Citovaný zákon okrem prísnych zásad čerpania a používania verejných prostriedkov\nako účelovosť, hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť používania verejných prostriedkov determinuje\naj časové hľadisko možnosti ich použitia. Porušenie pravidiel a podmienok pri používaní finančných\nprostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu je následne spojené s uložením závažných sankcií za\nporušenie finančnej disciplíny pri naplnení skutkových podstát porušenia finančnej disciplíny v rámci\nsankčného mechanizmu podľa § 31 zákona o rozpočtových pravidlách.\n....\nSlovenský futbalový zväz mal ako subjekt zodpovedný za realizáciu projektu povinnosť čo najviac\neliminovať riziko insolventnosti dodávateľa v priebehu realizácie projektu, ktorá by ohrozila možnosť\nplynulého financovania projektu z prostriedkov štátneho rozpočtu.“\n\n42. Ďalej sa verejný obstarávateľ vyjadril k výsledkom svojho hospodárenia a majetkovej stabilite za\núčtovné roky 2013 až 2015, ktoré boli overené nezávislým audítorom v rámci správy audítora bez\nuvedenia výhrad.\n43. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení z 28.08.2017 zaujali\npostoj k\n- problematike kontokorentného úveru\no pričom v prílohe doložil tak úverovú zmluvu z 18.03.2005 vrátane jej dodatku č. 11, a\no zmluvu o kontokorentnom úvere z 19.10.2004,\n- ďalej k žiadostiam o vysvetlenie a márnej snahe žalobcu ako uchádzača o získanie podrobnejších\ninformácií o požadovaných dokladoch a\n- k záväznosti úverového prísľubu.\n44. Tiež žalobcovia predložili v prílohe množstvo listinných dôkazných prostriedkov ako aj rozhodnutie\nžalovaného č. záznamu 71580/2016, č. spisu 7645-9000/2016-KR/9 z 02.06.2016 (ďalej len „nové\nrozhodnutie z roku 2016“), ktorým bolo nariadené prvostupňovému orgánu zrušiť rozhodnutie\nkontrolovaného o vyhodnotení častí ponúk označených ako „Ostatné“, ďalej zrušiť rozhodnutie\nkontrolovaného o vylúčení navrhovateľa č. 1 z predmetného verejného obstarávania a pokračovať vo\nverejnom obstarávaní zaradením tohto vylúčeného uchádzača do procesu verejného obstarávania a\nznovu vyhodnotiť časti ponúk označené ako „Ostatné“, do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.\n45. Podstatou uvedeného vylúčenia uchádzača bolo to, že uchádzač tým, že predložil kontrolovanému\ndokument označený ako „Potvrdenie o disponibilnom zostatku vo výške viac ako 7 mil. € na svojom\núčte“, tak nesplnil podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia. Žalovaný\nkonštatoval, že zák. č. 25/2006 Z.z. nestanovuje bližšie, aký doklad je v zmysle § 33 ods. 4 zák. č.\n25/2006 Z.z. potrebné považovať za rovnocenný.\nV tejto súvislosti však poukázal na to, že pojem rovnocennosť v predmetnom prípade podľa jeho názoru\nnie je možné vykladať ako synonymum pojmu rovnaký, resp. obsahovo rovnaký, ale s prihliadnutím na\núčel, ktorý sa má touto podmienkou dosiahnuť, t.j. priniesť v prostredí čestnej hospodárskej súťaže za\njasných a nediskriminačných podmienok objektívne najlepšiu ponuku. Na tomto základe sa v uvedenom\nkonaní žalovaný stotožnil s názorom navrhovateľa č. 1, že disponibilný zostatok na jeho bankovom účte\nv uvedenej sume aj vo vzťahu k výške predpokladanej hodnoty zákazky dáva dostatočnú garanciu o\nfinančnej a ekonomickej stabilite navrhovateľa č. 1 pre účely bezproblémového čiastočného financovania\nrealizácie .\n46. Dotknutá banka v podaní zo dňa 04.09.2017 (značka 44/OPPUO/2017) najmä zdôraznila, že pojem\n„záväzný prísľub“, resp. „záväzný úverový prísľub“ nie je pojem zadefinovaný všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, a preto jeho význam môže byť vykladaný viacerými spôsobmi. Ďalej uviedla, že\n„pri výkone svojej činnosti postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štandardne\nnevydáva potvrdenia, ktoré by zaväzovali [dotknutú] banku, a.s. poskytnúť úver bez toho, aby boli\nsplnené stanovené, resp. dohodnuté podmienky. Z tohto pohľadu teda nie je možné vo všeobecnosti\nchápať záväzné ponuky [dotknutej] banky, a.s. ako ponuky bezpodmienečné a práve z tohto dôvodu\nzáväzok poskytnúť úver v zmysle takýchto ponúk je podmienený splnením určitých podmienok.\nPreto informácia o neposkytovaní záväzných prísľubov v bankovej informácii zo dňa 07.02.2014 bola\nposkytnutá v uvedenom kontexte, tzn. Že [dotknutá] banka, a.s. štandardne neposkytuje prísľuby,\nktoré by obsahovali záväzok [dotknutej] banky, a.s. poskytnúť úver bez toho, aby pred tým museli\nbyť splnené nejaké podmienky (napr. schválenie príslušnými orgánmi, splnenie podmienok poskytnutia\núveru uvedených v úverovej zmluve a iné). V dokumente zo dňa 09.04.2014 [dotknutá] banka,\na.s. skonštatovala, že je pripravená poskytnúť klientovi úverové zdroje vo výške 5.500.000,- EUR v\nprípade, ak budú splnené určité podmienky (napr. splnenie podmienok bežných pre poskytovanie úverov,\nuzavretie úverovej zmluvy, splnenie podmienok uvedených v záväznej úverovej ponuke a úverovej\nzmluve), čo je v súlade so stanoviskom [dotknutej] banky, a.s. uvedeným v bankovej informácii zo\ndňa 07.02.2014, teda. že štandardne [dotknutá] banka. a.s. vystavuje taký prísľub financovania, ktorý\nje podmienený splnením nejakých podmienok a nie bezpodmienečne záväzný prísľub (t.j. obsahujúci\nzáväzok poskytnúť úver bez splnenia určitých podmienok).“\n47. Ďalej dotknutá banka vo zvyšných odpovediach naznačila, že Najvyšší súd od nej požaduje presné\nodpovede na nepresne položené otázky.\n\nV súvislosti s uvedeným sa musí Najvyšší súd stotožniť s argumentáciou žalobcu uvedenou napríklad v\njeho liste z 10.02.2014 (Vysvetlenie uchádzača), že hoci sa prísne riadil termínmi a slovnými spojeniami\nuvedenými v oznámení o vyhlásení, tak dotknutá banka mu nič iné okrem nejasných a všeobecných\nodpovedí založených na zodpovednosti žiadateľa (v tomto prípade Najvyššieho súdu) o bankovú\ninformáciu si urobiť vlastný výklad termínov uvedených v oznámení o vyhlásení, tak sa nič bližšie\nnedozvedel.\n48. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 14.08.2017 najskôr zrekapituloval položené prejudiciálne otázky a\naj odpovede na ne. Vo vzťahu k prvej prejudiciálnej otázke žalovaný zaujal názor, že výklad Súdneho\ndvora korešponduje s vyjadrením a právnym posúdením v napadnutom rozhodnutí, t.j. v doklade\npredloženom žalobcom 1/ absentuje prehlásenie o disponibilite finančných prostriedkov po celú dobu\nrealizácie zmluvného vzťahu od uzavretia zmluvy a neobsahuje ani záväzok banky, že konzorcium v\nprípade úspešnosti jeho ponuky bude schopné finančne zabezpečiť daný predmet zákazky v hodnote\nminimálne 3 mil. €.\n49. V druhej prejudiciálnej otázke je podľa žalovaného zdôraznená existencia objektívnej nemožnosti\na jej preukázanie vnútroštátnym súdom (najmä marginálne body č. 46 a 47 rozsudku Súdneho dvora).\nSamotný žalobca 1/ tým, že predložil „záväzný úverový prísľub“ vystavený dotknutou bankou, preukázal\nto, že záväzný úverový prísľub je možné vystaviť a štandardne sa aj vystavuje v lehote na predkladanie\nponúk.\n50. Taktiež žalovaný zdôraznil, že tvrdeniu žalobcu o nemožnosti získania záväzného úverového\nprísľubu odporuje skutočnosť, že iný [víťazný] uchádzač vo svojej ponuke predložil na preukázanie\npredmetnej podmienky účasti „Zmluvu o financovaní...“ uzatvorenú medzi ním a Sberbank Slovensko,\na. s., v ktorej je okrem iného uvedené, že sa banka ako veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi v prípade\njeho úspešnosti ako dlžníkovi úver vo výške 3 mil. €, pričom účelom tohto úveru je jeho použitie výlučne\nna financovanie predmetnej zákazky.\nObdobne aj z judikatúry správnych súdov vyplýva, že konzorcium ako uchádzač je priamo zák. č.\n25/2006 Z.z. nútený primárne urobiť úkony za účelom získania predmetného potvrdenia banky a tým\nzískava dôkaz na podporu svojho tvrdenia o objektívnej nemožnosti získania záväzného úverového\nprísľubu.\nD)\n51. Právo nahliadnuť do súdneho spisu pred dátumom pojednávania využil iba právny zástupca žalobcov\ndňa 05.10.2017.\n52. Následne Najvyšší súd na nariadenom pojednávaní dňa 17. októbra 2017 vykonal v danom smere\ndokazovanie najmä ako podklad pre prijatie relevantného právneho názoru, či uvedená okolnosť môže\npredstavovať „opodstatnené dôvody“ oprávňujúce žalobcu preukázať svoju ekonomickú a finančnú\nsituáciu akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý by mal verejný obstarávateľ považovať za vhodný.\nÚčastníci sa najmä vyjadrovali k relevantnosti nového rozhodnutia z roku 2016, a to k jeho bodom č.\n48 ako aj č. 56 až 58.\n53. V bode 48 nového rozhodnutia z roku 2016 je uvedený nasledujúci text:\n„Navrhovateľ č. 1 ďalej na podporu svojich tvrdení o možnosti predložiť v predmetnom verejnom\nobstarávaní aj iný doklad, ako bol požadovaný kontrolovaným, poukazuje na § 33 ods. 4 zákona o\nverejnom obstarávaní (bod 41 tohto rozhodnutia). Po posúdení tohto bodu rada uvádza, že z prvej vety\npredmetného ustanovenia vyplýva pre verejného obstarávateľa povinnosť uznať rovnocenné potvrdenie\nvydané orgánom z iného členského štátu, ak ho uchádzač alebo záujemca predloží, z druhej vety\nvyplýva pre neho povinnosť prijať aj iný rovnocenný doklad predložený uchádzačom alebo záujemcom.\nV predmetnom prípade sa navrhovateľ č. 1 domáha toho, aby mu bol uznaný ním predložený doklad\n(potvrdenie banky o disponibilnom zostatku na účte prevyšujúcom 7 mil. eur) ako rovnocenný k\npožadovanému dokladu (prísľub banky o poskytnutí úveru v min. hodnote 100 000 eur). Z uvedeného\nje zrejmé, že je nevyhnutné v predmetnom prípade posúdiť, či je možné posúdiť/uznať navrhovateľom\nč. 1 predložený doklad za rovnocenný k dokladu, ktorý bol kontrolovaným vyžadovaný. “\n54. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na svojich argumentoch, že pojem záväzný\nbankový prísľub ani v spornej podmienke účasti uvedený nebol, a vzhľadom k hore uvedeným bodom\n\nnového rozhodnutia z roku 2016 má preukázané, že ani žalovaný tento pojem vo svojej rozhodovacej\npraxi nedodržiava. Podľa bodov 56. až 58 nového rozhodnutia z roku 2016 je:\n„56. K uvedenému rada dodáva, že tak, ako potvrdenie banky o disponibilnom zostatku na účte, ktoré\nvyjadruje momentálnu finančnú situáciu uchádzača, pričom negarantuje ich dostatok aj v čase realizácie\npredmetu zákazky, tak ani prísľub banky o poskytnutí úveru uvedenú skutočnosť nedokáže úplne\ngarantovať, a to z dôvodu, že banky dané prísľuby poskytujú ako nezáväzné, keď si už v samotných\nprísľuboch vyhradzujú právo preveriť situáciu uchádzača ešte pred poskytnutím úveru. Rada v tejto\nsúvislosti uvádza, že doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti sú vyžadované za účelom\npreukázania, či uchádzači majú predpoklad úspešne zvládnuť plnenie zákazky, ich účelom však nie je\nposkytnúť úplnú záruku. V prípade, ak bolo zámerom kontrolovaného vybrať zmluvného partnera, pri\nktorom bude mať úplnú istotu, že bude schopný sám čiastočne prefinancovať plnenie zákazky, mal si\ntakúto požiadavku výslovne uviesť v rámci zmluvných požiadaviek, v prípade jej neplnenia i pod hrozbou\nsankcií, napr. ukončenia zmluvného vzťahu.\n57. Rada v tejto súvislosti poukazuje na to, že je potrebné zo strany kontrolovaného venovať zvýšenú\npozornosť pri stanovení podmienok účasti, dokladov na ich preukázanie, ako aj ostatných informácií\nuvedených v samotnej výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch. Celý proces verejného\nobstarávania totižto musí spĺňať požiadavku transparentnosti, ktorá v sebe zahŕňa požiadavku na\njasné a jednoznačné stanovenie všetkých požiadaviek verejného obstarávateľa, ako aj pravidiel ich\nvyhodnotenia. Uvedené je pritom dôležité najmä pre samotných záujemcov, ktorí sa na základe týchto\ninformácií rozhodujú o svojej účasti v danom verejnom obstarávaní, pričom tieto informácie sú pre nich\npodstatné aj z hľadiska jasného poznania pravidiel, ktorými sa dané verejne obstarávanie bude riadiť,\naby tomu vedeli prispôsobiť obsah a zostavenie svojich ponúk. Uvedené pritom zodpovedá požiadavke\nna zabezpečenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, ktorých sa dovoláva navrhovateľ č. 1. V\nneposlednom rade sú tieto informácie dôležité aj pre kontrolné orgány, aby mohli následne overiť, či\nverejný obstarávateľ dodržal podmienky a postup, ktorý si sám stanovil.\n58. Z tohto pohľadu rada uvádza, že pokiaľ kontrolovaný vo výzve na predkladanie ponúk uvedie, že\npríjme aj iné rovnocenné doklady (bod 30 tohto rozhodnutia), pričom bližšie nestanoví, nevysvetlí, z\nakého pohľadu bude túto rovnocennosť vyhodnocovať, je možné, že niektorí záujemcovia pochopia\ntoto pravidlo tak, ako navrhovateľ č. 1. Rada v tejto súvislosti uvádza, že nemožno dávať na ujmu\nuchádzačovi, ktorý postupoval v zmysle znenia výzvy na predkladanie ponúk, ktorou sa samotný\nkontrolovaný zaviazal prijať aj iný rovnocenný doklad predložený uchádzačom. Rada k uvedenému\npoukazuje na svoje obdobné posúdenia uvedenej skutočnosti v rozhodnutiach rady č. 108-9000/2014KR/2 (body 42 až 44), 4533-9000/2014-KR/20 (body 37 a 38) a 2139-9000/2015-KR/5 (body 37 a 8).\nUvedený výklad pritom rada v žiadnom prípade nepovažuje za rozporný s princípom nediskriminácie a\nrovnakého zaobchádzania so všetkými záujemcami alebo uchádzačmi.“\n55. Žalovaný na pojednávaní nevyslovil súhlas s možnosťou aplikácie týchto právnych názorov na\npreskúmavanú vec a naopak zdôraznil, že skutkové okolnosti uvedené v novom rozhodnutí z roku 2016\nsú diametrálne odlišné od preskúmavanej veci.\n56. Nakoľko sa verejný obstarávateľ ako zúčastnená osoba pojednávania vytýčeného za účelom\nvykonania dokazovania aj s využitím prítomnosti všetkých účastníkov nezúčastnil, nebolo možné\nzabezpečiť jeho vyjadrenie k otázke Súdneho dvora týkajúcej sa pochybností , či suma požadovaná\nv oznámení o vyhlásení verejného obstarávania je primeraná predmetu zákazky (marginálny bod č.\n36 posledná veta) ako aj odstrániť pochybnosti Najvyššieho súdu týkajúce sa v tejto súvislosti nielen\njeho platobnej schopnosti ako verejného obstarávateľa (samotné konštatovanie verejného obstarávateľa\no výroku audítora v bode č. 42 je nepostačujúce) ale aj dôsledky verejne dostupnej informácie\no reštrukturalizačnom konaní týkajúceho sa víťazného uchádzača a vyhodnotenie jeho dôsledkov\nverejným obstarávateľom.\nV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n57. Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) v intenciách právnych názorov vyslovených\nv rozsudku Súdneho dvora sp.zn. C-89/16, po oboznámení sa s obsahom písomných pripomienok\nčlenských štátov zaslaných v prejudiciálnom konaní a v medziach čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a čl. 267 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nvyhodnotil listinné dôkazy obsiahnuté v súdnom ako aj v priloženom administratívnom spise, ďalej\n\npreskúmal rozsudok krajského postupom nielen podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\n(v texte rozsudku ďalej len „O.s.p.“) ale aj tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, a po vykonaní\nnariadeného dokazovania a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch) dospel k nižšie odôvodnenému záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté\nrozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto\npostupom podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného\nzrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovaného späť na ďalšie konanie v zmysle\nnasledujúcich záverov.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. v citovanom znení odvolacie konania podľa Piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\nPodľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v citovanom znení platí, že ak odvolací súd dospel k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého\nstupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho\norgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n58. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka\n(v preskúmavanej veci žalobcov), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt\nscriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (obdobne aj čl.\n19 Zmluvy o Európskej únii) ako aj čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, vybrať si\npodľa Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov súdnej ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu\nči postupu žalovaného.\n59. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako\naj žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka\ntýkajúca sa vylúčenia konzorcia ako neúspešného uchádzača, a to či na základe podkladov získaných\nverejný obstarávateľom od žalobcu v jeho ponuke je možné vysloviť právny názor, že z jeho strany neboli\nsplnené súťažné podmienky vo vzťahu k ekonomickej a finančnej spôsobilosti konzorcia ako uchádzača.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n1) K riadnosti zistenia skutkového stavu:\n60. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť, že žalobca svoje odvolanie okrem iného oprel\no nasledujúci odvolací dôvod (viď bod č. 23), ktoré spochybňujú riadnosť zistenia skutkového stavu\nprvostupňovým správnym súdom, a to že :\n- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205\nods. 2 písm. d) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.].\n61. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť, že v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. a s\nprihliadnutím na prieskumný (nie nachádzajúci) charakter správneho súdnictva je správny súd pri\nsúdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia striktne viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil\n(„a contrario“ § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny orgán a riadne („a contrario“ písmeno b/ O.s.p.)\nzachytil v administratívnom spise s výnimkou (§ 250i ods. 2 O.s.p.), ktorá má svoj základ v povinnosti\npostupovať pri preverovaní skutkového stavu podľa zásad úplnej apelácie v súlade s čl. 6 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.\nPodľa § 250i ods. 1 v citovanom znení pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy\nnevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 2 v citovanom znení platí, že ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o\nspore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných\nvzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia\nnie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových\nzistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať\ndokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\n\n62. Nakoľko v preskúmavanej veci však krajský súd v súdnom prieskume k aplikácii ustanovenia § 250i\nods. 2 O.s.p. nepristúpil, dokazovanie z iného dôvodu nevykonával - viď zápisnica o pojednávaní na č.l.\n55 (na základe ustanovenia § 250f ods. 1 O.s.p. krajský súd iba za neprítomnosti účastníkov vyhlásil\nrozsudok) a ani Najvyšší súd z charakteru preskúmavanej veci (na rozhodnutie o vylúčení účastníka z\nverejného obstarávania nie je možné nazerať ako na správne trestanie) nezistil nutnosť tejto aplikácie\nv preskúmavanej veci, preto nemohol ako odvolací súd na tento odvolací dôvod žalobcov v celosti\nprihliadnuť. Preto sa s ním ani nezaoberal.\n2) K právnemu posúdeniu veci:\n63. Následne sa preto Najvyšší súd zameral na preskúmanie dôvodnosti druhého odvolacieho dôvodu,\nt.j. vytýkaného nesprávneho právneho posúdenia preskúmavanej veci krajským súdom. V súvislosti s\nhore uvedenou námietkou žalobcov musí Najvyšší súd zdôrazniť predovšetkým ideu právneho štátu,\nktorá zakotvená v článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje nielen od orgánov\nsúdnej moci ale aj moci výkonnej, aby ich výklad práva v konkrétnej veci nepochybne smeroval (princíp\nprávnej istoty) k tomu výsledku, ktorý mal, resp. mal mať na mysli zákonodarca pri jeho tvorbe.\n64. Na základe uvedeného potom pre sudcu spočíva význam interpretácie v tom, že zákonodarcom\nvšeobecne sformulované pravidlo (je nutné mať na mysli najmä jeho dispozíciu) musí úradná osoba\ntransformovať prostredníctvom jazykových prostriedkov na, pre podmienky konkrétneho skutkového\nstavu, aplikácie schopné pravidlo, a toto porovnáva s reálnou situáciou, dejom, resp. postojom či iným\ndruhom správania jednotlivca v prejednávanej veci.\n65. Následne úradná osoba vykonávajúca výklad svojich úvah, ktoré ju abstraktne vedeným spôsobom\nviedli k prijatiu takéhoto výsledku výkladu, musí v zmysle § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok), resp. v prípade sudcu podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.\nobjasniť bez toho, aby sa vystavil nebezpečenstvu nesprávneho právneho výkladu.\nTakýto prístup k výkladu práva v súdnej praxi je naplnením princípu právnej istoty v spoločnosti a súčasne\neliminuje ľudskú omylnosť a ovplyvniteľnosť.\n66. V súvislosti s uvedeným Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom nálezu sp.zn. III. ÚS\n341/07 k otázke riadnej interpretácie všeobecného práva uviedol, že\n„pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z\nich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď\nto zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne\nsúladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju\ninterpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.\nV prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho\nnapríklad viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad „e\nratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.“\n67. Na základe uvedených právnych názorov je potrebné uviesť, že Súdny dvor vo svojom rozsudku\nzdôraznil okrem iného, že čl. 47 ods. 1 smernice č. 2004/18 vymenúva spôsoby a dokumenty, akými sa\nvo všeobecnosti môže od uchádzača (terminologicky označený ako hospodársky subjekt) požadovať\npreukázanie jeho ekonomickej a finančnej situácie, t.j. preukázať, že uchádzač má k dispozícii zdroje\npotrebné na vykonanie konkrétnej zákazky. Medzi tieto dokumenty patria „príslušné výpisy z bánk“.\nAvšak slovo „spravidla“, ktoré je použité v článku 47 smernice č. 2004/18, je nutné podľa Súdneho\ndvora (marginálny bod č. 32) vykladať v tom zmysle, že uvedené ustanovenie ponecháva verejným\nobstarávateľom značne široký priestor.\n68. Ďalej z rozsudku Súdneho dvora (marginálny bod č. 33) s prihliadnutím na čl. 44 ods. 2 druhého\npododseku smernice č. 2004/18 vyplýva, že\n„minimálne úrovne spôsobilosti vyžadované pri určitej zákazke musia súvisieť s predmetom zákazky a\nmusia byť primerané tomuto predmetu. Potom požiadavky týkajúce sa úrovne ekonomickej a finančnej\nsituácie musia byť objektívne vhodné na poskytnutie informácie o tejto situácii hospodárskeho subjektu\na tieto musia byť prispôsobené významu dotknutej zákazky v tom zmysle, že objektívne predstavujú\npozitívny ukazovateľ existencie dostatočného ekonomického a finančného zázemia na riadne plnenie\ntejto zákazky, pričom nejdú nad rámec toho, čo je v tejto súvislosti rozumne nevyhnutné.“\n\nPodľa Najvyššieho súdu nielen citovaný čl. čl. 44 ods. 2 ale aj s ním interpretačne spojené ustanovenia\nčl. 47 smernice č. 2004/18 majú významný vplyv na preskúmavanú vec.\nPodľa čl. 44 ods. 2 smernice č. 2004/18 v citovanom znení verejní obstarávatelia môžu od záujemcov\na uchádzačov vyžadovať, aby spĺňali minimálnu úroveň spôsobilosti podľa článkov 47 a 48. Rozsah\ninformácií uvedených v článkoch 47 a 48 a minimálne úrovne spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú pri určitej\nzákazke, musia súvisieť s predmetom zákazky a musia byť primerané tomuto predmetu. Tieto minimálne\núrovne sa uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.\nPodľa čl. 47 ods. 1 písm. a) smernice č. 2004/18 v citovanom znení ekonomickú a finančnú situáciu\nhospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:\na)\npríslušnými výpismi z bánk alebo, ak to prichádza do úvahy, dôkazom o príslušnom poistení\nnáhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika;\n…\nPodľa čl. 47 ods. 4 smernice č. 2004/18 v citovanom znení verejní obstarávatelia môžu v oznámení\no vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predloženie ponuky bližšie určiť, ktorý spôsob\nalebo spôsoby uvedené v odseku 1 si zvolili a aké iné dokumenty im musia byť poskytnuté.\nPodľa čl. 47 ods. 5 smernice č. 2004/18 v citovanom znení platí, že ak z akýchkoľvek\nopodstatnených dôvodov hospodársky subjekt nie je schopný poskytnúť dokumenty požadované\nverejným obstarávateľom, môže preukázať svoju ekonomickú a finančnú situáciu akýmkoľvek iným\ndokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný.\n69. Tento právny názor Súdneho dvora podporuje mienku o existencii výnimky z aplikácie ustanovení\nčlánku 47 smernice č. 2004/18, ktoré, ako bolo vyššie uvedené (viď bod č. 67), ponecháva verejným\nobstarávateľom značne široký priestor.\nNa druhej strane však Súdny dvor (odkaz najmä na rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2016, Ostas\nceltnieks, sp.zn. C-234/14) ponúkol konajúcemu Najvyššiemu súdu aj niektoré svoje ďalšie závery o\núčele preukázania finančnej a ekonomickej spôsobilosti uchádzačom, pričom listiny toto preukazujúce\nby mali najmä podporiť predpoklad, že verejný obstarávateľ v nich má záruku, že počas určenej doby,\nna ktorú sa vzťahuje zákazka, bude uchádzač skutočne môcť využívať všetky zdroje, s ktorými sa pri\nzákazke počíta. S rovnakým úmyslom aj disponibilitu požadovanej sumy počas realizácie zmluvného\nvzťahu označil Súdny dvor za užitočný prvok na účely konkrétneho posúdenia ekonomickej a finančnej\nsituácie konzorcia ako uchádzača, pokiaľ ide o jeho záväzky.\n70. Nakoľko Súdny dvor zveril Najvyššiemu súdu oprávnenie posúdiť relevantnosť dôkazov, ktoré v tejto\nsúvislosti predložil uchádzač a medzi ktoré patrí zmluva o poskytnutom kontokorentnom úvere, konajúci\nsúd vyhodnotil poznatky zistené z písomných odpovedí účastníkov ako aj z ich prejavov na pojednávaní\nnasledovne.\n71. Základnou otázkou pre Najvyšší súd je preverenie možnosti splnenia a dôvodnosti zakomponovania\nspornej podmienky účasti pre žalobcu (viď jej obsahové vymedzenie v bodoch č. 5 a 6) predložiť\nverejnému obstarávateľovi iba prísľub banky na financovanie predmetu zákazky, ktorý podľa\nargumentácie verejného obstarávateľa musí mať iba takú formu záväzného prísľubu v tom duchu,\nže žalobca (konzorcium) v prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný finančne zabezpečiť daný\npredmet zákazky v hodnote minimálne 3 mil. €. Z tohto dokladu ďalej musí vyplývať disponibilita\nfinančných prostriedkov konzorcia po uzatvorení zmluvy.\n72. Na prvom mieste musí Najvyšší súd vyjadriť svoje pochybnosti o jednoznačnosti sformulovania\npodmienok účasti, z ktorých má nielen podľa verejného obstarávateľa ale aj podľa žalovaného vyplývať\nnezvratný záver, že uchádzač má predložiť okrem iného aj záväzný prísľub banky.\nVeď ako uviedol aj žalovaný v bodoch 60. a 61. napadnutého rozhodnutia s dôrazom na posúdenie\npredkladaného dokladu po obsahovej stránke:\n„60. Rada má za to, že z predmetných princípov verejného obstarávania vyplýva, že verejný\nobstarávateľ, resp. obstarávateľ je pri aplikácii ustanovenia § 27 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní\noprávnený uznať len taký doklad, ktorý, hoci nie je dokladom, ktorý ním bol výslovne určený ako doklad\npožadovaný na účely preukázania splnenia finančného a ekonomického postavenia, je však dokladom,\nktorý po obsahovej stránke spĺňa všetky relevantné požadované skutočnosti.\n61. Ako už bolo uvedené, kontrolovaný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil, že\nvyžaduje predložiť doklad,\na) ktorý je vyjadrením, resp. potvrdením banky,\n\nb) ktorý bude obsahovať záväzok banky, že uchádzač v prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný\nfinančne zabezpečiť daný predmet zákazky v hodnote minimálne 3 mil. eur a súčasne\nc) z ktorého musí vyplývať disponibilita finančných prostriedkov uchádzača po uzatvorení zmluvy, ako\naj v období realizácie zmluvného vzťahu, t.j. 48 mesiacov.“\n73. Naopak, nejednoznačnosť formulácie podmienok účasti spojená s pripustením čestného prehlásenia\nverejným obstarávateľom (viď bod č. 7), a to aj potvrdil žalobca, viedla k vydaniu viacerých žiadostí o\nvysvetlenie (body 41. a 43. napadnutého rozhodnutia ako aj vysvetlenie č. 2 a v ňom obsiahnutá otázka\nč. 1), na ktoré mal verejný obstarávateľ odpovedať spôsobom, ktorý nič podľa žalobcu neobjasňoval,\nt.j. že iba doslovne zopakoval text uvedený v podmienkach z výzvy s následným dovetkom: „Z vyššie\nuvedeného je jednoznačné, aký doklad je potrebné predložiť na preukázanie splnenia tejto podmienky\núčasti“.\nNa tomto základe je pre Najvyšší súd celkom logická reakcia žalobcu, keď vo svojom liste z 10.02.2014\nzdôraznil [citované odvolacím súdom z bodu č. 44 napadnutého rozhodnutia], že\n„z jeho viac ako dvadsať ročného pôsobenia na trhu nemá informáciu ani skúsenosť s tým, aby banky,\nbez ohľadu na to, či ide o verejné obstarávania alebo iné obchodné súťaže, uzatvárali úverovú zmluvu\nalebo zmluvu o budúcej úverovej zmluve s uchádzačmi pred tým, ako sa stal víťazným uchádzačom\nkonkrétnej súťaže. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z jeho skúseností a dlhoročnej komunikácie s bankami\nvyplýva, že banky pre poskytnutie takejto „záruky za disponibilitu finančných prostriedkov“ potrebujú\nvšetky konkrétne informácie o predmetnom zmluvnom vzťahu, počnúc presnými údajmi o cene,\nkonkrétnych termínoch plnenia, platobných podmienkach a ďalších informácií na celkové vyhodnotenie\npodmienok pre poskytnutie úveru i posúdenie prípadného rizika, do ktorého by sa banka mohla dostať“.\n74. Ďalej nielen z podkladov zaslaných dotknutou bankou ale aj z vyjadrenia žalobcu v jeho žiadosti\no vysvetlenie (viď bod č. 11) ako aj z úradnej praxe (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) pre\nNajvyšší súd vyplýva, že prísľub na poskytnutie finančných prostriedkov sa nespravuje objektívnymi\nskutočnosťami platnými v čase vydania bankového prísľubu alebo inej formy záväzku ale v čase jeho\nnaplnenia. Obdobné závery musel vysloviť žalovaný aj v hore uvedenom texte nového rozhodnutia z\nroku 2016 (viď bod č. 54 rozsudku, resp. najmä bod č. 56 nového rozhodnutia z roku 2016).\nPritom je nepochybné, že akékoľvek porušenie platobnej disciplíny žiadateľom je bankou vyhodnotené\nako jeho negatívne správanie, lebo aj dotknutá banka musí pri svojom podnikaní zohľadňovať pravidlá\nobozretného správania sa bánk v Slovenskej republike (viď napríklad oprávnenia Národnej banky\nSlovenska podľa § 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov znení neskorších predpisov alebo nástroje Jednotného mechanizmu dohľadu\nEurópskej centrálnej banky).\nPodľa § 121 O.s.p. v citovanom znení netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsúdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev\na v Úradnom vestníku Európskej únie.\n75. Preto je pre Najvyšší súd pochopiteľné, že dotknutá banka sa najmä vo svojej bankovej informácii\nz 20.11.2013 vydanej v prospech žalobcu 1/ vyjadrila k jeho finančnej a ekonomickej spôsobilosti s tým\nzáverom, že\n„Táto banková informácia sa vydáva na žiadosť klienta a nezakladá Tatra banke, a.s. Bratislava,\nzapísanej v Obchodnom registri okresného súdu Bratislava I., odd Sa, vložka č. 7l/B, žiadne záväzky.“\nNa druhej strane verejným obstarávateľom predložené vyjadrenia (viď bod 48. napadnutého\nrozhodnutia) vydané tak dotknutou bankou alebo Slovenskou sporiteľňou nepredstavujú potvrdenie\nzáverov prezentovaných verejným obstarávateľom, lebo jednoznačne zdôrazňujú viazanosť existencie\nzáväzného úverového prísľubu na časový okamih poskytnutia úveru a uzavretia úverovej zmluvy, v ktorej\nsú dohodnuté podmienky financovania. Preto pre Najvyšší súd tieto listiny nepredstavujú relevantný\ndôkazný prostriedok a ako také ich aj vyhodnotil.\n3) K forme prísľubu:\n76. Predovšetkým Najvyšší súd v súlade s argumentáciou dotknutej banky poukazuje na to, že\npožiadavka verejného obstarávateľa na predloženie záväzného bankového (resp. úverového) prísľubu\npo stránke formálnej (t.j. ako určitý unifikovaný bankový formulár známy bankám z ich praxe) a ani\npo stránke obsahovej (t.j. ako konkrétny záväzok bez ohľadu na budúcu finančnú situáciu a správanie\nklienta) nie je možné z vyššie uvedeného textu bez ďalších pochybností dohľadať.\n\nAj dotknutá banka, hoci bola Najvyšším súdom upozornená na existenciu jej pôvodného písomného\nzáväzného úverového prísľubu, ktorý bol vyslovený na listine z 09.04.2014 (t.j. 2 mesiace po\ntom, čo 07.02.2014 toto rovnakému subjektu, t.j. žalobcovi 1/ nevystavila) pri zákazke označenej:\n„Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave, ktorej\nzadávateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, tak na základe výzvy Najvyššieho súdu zo dňa\n07. augusta 2017 odpovedala v tom duchu, že nakoľko pojem „záväzný prísľub“, resp. „záväzný úverový\nprísľub“ nie je pojem zadefinovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi, môže byť jeho význam\nvykladaný viacerými spôsobmi (viď aj bod č. 46).\n„Z tohto pohľadu teda nie je možné vo všeobecnosti chápať záväzné ponuky [dotknutej] banky, a.s. ako\nponuky bezpodmienečné a práve z tohto dôvodu záväzok poskytnúť úver v zmysle takýchto ponúk je\npodmienený splnením určitých podmienok. Preto informácia o neposkytovaní záväzných prísľubov v\nbankovej informácii zo dňa 07.02.2014 bola poskytnutá v uvedenom kontexte, tzn. že [dotknutá] banka,\na.s. štandardne neposkytuje prísľuby, ktoré by obsahovali záväzok [dotknutej] banky, a.s. poskytnúť úver\nbez toho, aby pred tým museli byť splnené nejaké podmienky (napr. schválenie príslušnými orgánmi,\nsplnenie podmienok poskytnutia úveru uvedených v úverovej zmluve a iné).“\n77. Samotná hore načrtnutá skúsenosť Najvyššieho súdu (viď bod č. 46 v spojení s bodom č. 40)\nv komunikácii s dotknutou bankou jednoznačne preukazuje, že dotknutá banka neakceptuje pojem\n„záväzný prísľub“, resp. „záväzný úverový prísľub“ ako právne vymedzený pojem a požaduje po\nžiadateľovi, aby si sám najskôr preddefinoval tento pojem.\nZ uvedených dôvodov musí Najvyšší súd prisvedčiť argumentácii žalobcu 1/, že za týchto okolností\nnebolo v jeho možnostiach iný dokument, ako mu bol aj dotknutou bankou zaslaný, si obstarať.\n78. Ďalej v uvedenej súvislosti konajúci súd zdôrazňuje, že aj vnútroštátna úprava platná v Slovenskej\nrepublike (viď bod č. 4) naznačuje pre uchádzača postup predkladania dokumentov a iných listín\nzákonom schváleným postupom [viď slovné spojenie „finančné a ekonomické postavenie možno\npreukázať spravidla“], ktorý však nemôže byť interpretovaný účastníkmi verejného obstarávania\nizolovane, ale iba v súvislosti so základnými princípmi zadávania zákaziek, ktoré sa premietajú aj do\nurčenia podmienok v zmysle § 32 ods. 6 zák. č. 25/2006 Z.z na preukázanie finančného a ekonomického\npostavenia.\nZákonodarca kladie na verejného obstarávateľa nielen dôraz na primeranosť určených podmienok\nk zákazke ale aj na jeho povinnosť túto primeranosť odôvodniť v oznámení o vyhlásení verejného\nobstarávania (obdobne aj text rozsudku Súdneho dvora citovaný v bode č. 68).\nPodľa § 32 ods. 6 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a\nobstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo\nodbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ\na obstarávateľ môže vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a\nekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení\no vyhlásení verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu\nk predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti.\n79. Preto slovné spojenie „možno .... spravidla“, ktoré sa vyskytuje tak v texte slovenského zákona (viď\n§ 27 ods. 1 písm. a/ a odseku 3 zák. č. 25/2006 Z.z.) ako aj v práve Európskej únie (viď čl. 47 ods. 1 písm.\na/ smernice č. 2004/18), je nutné podľa Najvyššieho súdu v súlade so základnými zásadami (princípmi)\nprocesu zadávania zákaziek (viď § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z.) ako aj s prihliadnutím na nasledujúce\nustanovenia (najmä viď čl. 47 ods. 5 smernice č. 2004/18, ktorý vychádza z prekážky legislatívne\nvymedzenej ako „akékoľvek opodstatnené dôvody“) vysvetľovať ako vôľu zákonodarcu pripúšťajúcu\ndemonštratívny (neuzavretý) výpočet prostriedkov preukazujúcich finančné a ekonomické postavenie\nuchádzača vo verejnom obstarávaní. Z uvedeného je nutné toto slovné spojenie chápať ako príklad\n(avšak nie jediný) ponúkajúci napríklad prísľub banky alebo dosiahnutý obrat uchádzača.\nPodľa § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať\nprincíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp\ntransparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n80. Z obsahu dotknutých bodov (najmä body III.2.2, podbod 1) uvedených v oznámení o vyhlásení\npredmetného verejného obstarávania pre Najvyšší súd vyplýva, že verejný obstarávateľ bez bližšieho\nodôvodnenia zvolil iba možnosť podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z.z., pričom ako doklad\npožadoval predloženie potvrdenia banky (úverová zmluva alebo zmluva o budúcej úverovej zmluve),\n\nktorej predmetom je záväzok banky, že uchádzač v prípade úspešnosti jeho ponuky bude schopný\nfinančne zabezpečiť daný predmet zákazky v hodnote minimálne 3 mil. €. Z dokladu, ktorý musí byť\npotvrdený oprávnenou osobou banky, musí vyplývať disponibilita finančných prostriedkov uchádzača po\nuzatvorení zmluvy.\nĎalej požadoval prísľub banky na financovanie predmetu zákazky v minimálnej výške: 3 mil. €.\n81. Najvyšší súd nemohol v zmysle hore uvedeného (viď body č. 69 a 70) výkladu § 27 ods. 1 zák. č.\n25/2006 Z.z. hodnotiť iba samotnú zmluvu o kontokorentnom úvere (viď zásada viazaného hodnotenia\ndôkazov) ale musel pristúpiť spolu s bankovou informáciou z 20.11.2013 k posúdení jej jednotlivých\ndodatkov, z ktorých zatiaľ vyplýva neporušenie bankovej disciplíny, t.j. schopnosti žalobcu si plniť svoje\nzáväzky k dotknutej banke takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že aj v budúcnosti\nsa takto bude žalobca správať.\n82. Preto odvolací súd za situácie objektívnej nemožnosti pre žalobcu 1/ získať doklad požadovaný\nverejným obstarávateľom má z obsahu hore uvedených dokladov a predložených žalobcom 1/\njednoznačne preukázané, že už tieto ako celok sú spôsobilé splniť spornú podmienku účasti, nakoľko\npo stránke ich obsahu ako aj časovej limitácie obsahujú primeranú záruku dotknutej banky, že aj v čase\npo uzatvorení zmluvy bude disponibilita finančných prostriedkov žalobcu 1/ v požadovanej minimálnej\nvýške. Navyše žalobca 1/ v tom čase disponoval aj inou úverovou zmluvou (viď str. 4 až 5 vyjadrenia\nžalobcu z 28.08.2017), ku ktorej bola poskytnutá banková referencia z 18.03.2013 od ČSOB banky,\nktoré tiež neboli žalovaným vyhodnotené.\n83. Pritom je pre Najvyšší súd nepochybné, že dotknutá banka nevyhodnocuje iba informácie zo svojich\nbankových obchodov so žalobcom, ale aj jeho ekonomické ukazovatele, medzi ktoré na prvom mieste\npatria aj v § 27 ods. 1 písm. d) zák. č. 25/2006 Z.z. označené prehľady o celkovom obrate alebo prehľady\no dosiahnutom ročnom obrate. Samotný žalobca 1/ vo svojich vyjadreniach tvrdí, že v roku 2010 dosiahol\npribližne výšku ročného obratu 82.000.000,-- € a tiež v roku 2011 hodnota ročného obratu bola na úrovni\n50.000.000,-- € (viď str. 6 vyjadrenia žalobcu z 28.08.2017), ktoré hodnoty minimálne u Najvyššieho súdu\nnevyvolávajú pochybnosti o finančnej a ekonomickej nespôsobilosti žalobcu 1/, a to aj do budúcnosti pri\nplnení zákazky samotným konzorciom.\nZ obsahu oznámenia a ani z iných podkladov však pre Najvyšší súd nie je objasnené, prečo tieto\nevidentne relevantné údaje verejný obstarávateľ nepožadoval, resp. ak ich mal k dispozícii, prečo ich\nnevyhodnotil.\n84. Navyše z ustanovenia § 27 ods. 1 písm. a) a nasl. zák. č. 25/2006 Z.z. však pre Najvyšší súd vôbec\nnevyplýva záver prezentovaný tak žalovaným ako verejným obstarávateľom, že písomný prísľub banky\nmusí súčasne vykazovať znaky záväznosti.\n85. Pre Najvyšší súd je aj zrejmé, že žalobca 1/ v tom čase bol v zmluvnom vzťahu s dotknutou\nbankou, mal uzavretú zmluvu o úvere v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka s úverovým\nrámcom presahujúcim požiadavku v podmienkach účasti, čo aj dotknutá banka nepriamo potvrdila v\nbankovej informácii z 20.11.2013. V tejto súvislosti sa Najvyšší súd nemôže stotožniť s právnym názorom\nkrajského súdu (viď bod č. 12), že kontokorentný úver nepreukazuje splnenie predmetnej podmienky\núčasti.\n86. Uvedený záver potom nevylučuje ale naopak podporuje názor o možnosti predloženia aj iných\nrelevantných dokladov preukazujúcich dostatok finančných prostriedkov uchádzača nielen v čase, keď\nmá realizovať zákazku, ale aj v čase predkladania ponúk.\nNa uvedenom základe Najvyšší súd dospel k záveru, že je nutné napadnuté ako aj rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n4) K zásade nediskriminácie:\n87. Najvyšší súd sa musí ďalej zaoberať so skutočnosťou, že Súdny dvor vo svojom rozsudku\n(marginálny bod č. 34) tiež poukázal na to, že\n„Okrem toho je potrebné pripomenúť, že na jednej strane zásada rovnosti zaobchádzania znamená,\nže všetci uchádzači majú mať rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto\nvyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na druhej strane\ncieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je jej priamym dôsledkom, je vylúčiť riziko uprednostňovania\n\na svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky\na podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo\nv súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci riadne\ninformovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako, a\npo druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá,\nktorými sa riadi predmetné obstarávanie (rozsudok z 2. júna 2016, Pizzo, C-27/15, EU:C:2016:404, bod\n36, ako aj citovaná judikatúra).“\n88. Je nepochybné, že v súdnom prieskume na základe argumentácie účastníka konania bolo zistené, že\nvíťazný uchádzač, spoločnosť SEDASPORT, s.r.o., so sídlom Staromyjavská č. 1031/14, 907 01 Myjava\nbola v čase od 28.01.2011 do 12.12.2011 v procese reštrukturalizácie na základe uznesenia Okresného\nsúdu Trenčín zo dňa 29.12.2010 č.k. 29R/7/2010-164.\nPráve proces reštrukturalizácie je jednou z významných skutočností, ktoré oslabujú finančnú a\nekonomickú spôsobilosť uchádzača zásadným spôsobom. Verejný obstarávateľ však tejto skutočnosti\nnevenoval dostatočnú pozornosť (viď aj bod č. 56) rovnako ako ani nevenoval dostatočnú pozornosť\nvýške svojho vlastného imania.\n89. Žalovaný je v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. viazaný z úradnej povinnosti prihliadnuť pri\nprieskume zákonnosti procesu verejného obstarávania na základe námietok k tomu, či proces zadávania\nzákaziek vyhovuje aj princípom uvedeným v ustanovení § 9 ods. 3 zák. č. zák. č. 25/2006 Z.z., t.j. aj\nprincípu nediskriminácie.\nSkutočnosť, že v prípade žalobcu vyhodnotil ako oprávnený postup verejného obstarávateľa týkajúci\nsa vylúčenia z verejnej súťaže (nepreukázanie podmienky finančnej a ekonomickej spôsobilosti) avšak,\nže nevyvodil vôbec žiadne dôsledky zo skutočnosti, že iný účastník bol v období pred verejným\nobstarávaním v procese reštrukturalizácie svedčí o tom, že žalobcu diskriminoval. O to viac sa táto\nsituácia po vylúčení konzorcia z procesu verejného obstarávania zmenila, lebo víťazný uchádzač, t.j.\nspoločnosť SEDASPORT, s.r.o. zostal ako jediný uchádzač v súťaži. Tým sa nepochybne charakter\nsúťaže potlačil.\nPodľa § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní\npri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.\nPodľa § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať\nprincíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp\ntransparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\nPodľa § 108 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v citovanom znení platí, že ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť\nsprávcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na\njeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.\n5) K posúdeniu skupiny dodávateľov:\n90. Opätovne musí Najvyšší súd zopakovať, že jeho pozornosti ani neuniklo, že verejný obstarávateľ\nsa pri svojom hodnotení uchádzača, ktorý vystupoval ako skupina dodávateľov v zmysle § 31 zák. č.\n25/2006 Z.z. (t.j. v preskúmavanej veci ako konzorcium), zameral iba na vyhodnotenie žalobcu 1/, avšak\nčo sa týka finančnej a ekonomickej spôsobilosti žalobcu 2/, to celkom opomenul vykonať.\nZ ustanovenia § 31 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. pritom jednoznačne vyplýva, že podmienky účasti\nvzhľadom k finančnej a ekonomickej spôsobilosti účastníka - konzorcia sa preukazujú posúdením nie\nich jednotlivých (t.j. oddelene vyhodnotených) finančných možností a budúcich spôsobilostí, ale so\nsumarizovaním (synergický efekt v zmysle odseku 4) ich finančných možností, v ktorom sa premietnu\nnielen ich pozitívne ale aj negatívne majetkové charakteristiky.\nPodľa § 31 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení skupina dodávateľov preukazuje splnenie\npodmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa osobného postavenia za každého člena\nskupiny osobitne a splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa finančného a\nekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti preukazuje spoločne. Splnenie\npodmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. f) preukazuje člen skupiny len vo vzťahu k tej časti predmetu\nzákazky, ktorú má zabezpečiť.\nPodľa § 31 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení skupina dodávateľov skupina dodávateľov môže\nvyužiť finančné zdroje účastníkov skupiny dodávateľov alebo iných osôb podľa § 27 ods. 2, technické a\nodborné kapacity účastníkov skupiny dodávateľov alebo iných osôb podľa § 28 ods. 2.\n6) K výroku prvostupňového rozhodnutia:\n\n91. Prvostupňové rozhodnutie o prikázaní pokračovať v procese verejného obstarávania opierajúc\nsa o ustanovenie § 139 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. vnieslo do preskúmavanej veci značnú právnu\nneistotu tak pre víťazného uchádzača ako aj pre žalobcov. Neprehliadnuteľný pokyn do 30 dní odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia pokračovať vo verejnom obstarávaní za\nimplicitného súhlasu žalovaného vytvára závažnú prekážku pre účinnú vnútroštátnu súdnu ochranu\nzakotvenú do čl. 19 Zmluvy o Európskej únii, t.j. že sa nevyčkalo na výsledok možného súdneho\nprieskumu.\nPodľa § 139 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec platí, že ak porušenie\ntohto zákona nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, úrad môže rozhodnutím nariadiť\nodstránenie protiprávneho stavu a pokračovanie vo verejnom obstarávaní.\nPodľa čl. 19 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v citovanom znení členské štáty ustanovia v oblastiach, na\nktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.\n92. Navyše v prvostupňovom rozhodnutí nie je žiadna zmienka o tom, že by sa prvostupňový orgán\nprávne korektným (preskúmateľným) spôsobom vysporiadal so zákonnou podmienkou pre nariadenie\nďalšieho pokračovania vo verejnom obstarávaní. Najvyšší súd práve v poradí treťou prejudiciálnou\notázkou (viď bod č. 36) sa musel vysporadúvať s právnou námietkou verejného obstarávateľa, ktorý\npoukazujúc na rozbehnuté činnosti s víťazným uchádzačom spochybňoval akúkoľvek efektivitu súdneho\nprieskumu v tak nastavenej veci a v dotknutom čase (náznak iba hypotetickej súdnej ochrany bez\nmožnosti zmeny pozície vylúčeného uchádzača).\n93. Súdny dvor bol naopak prekvapený tým, že zo slovenského právneho poriadku takéto riešenie\npriamo samo o sebe nevyplýva, čo zdôraznil nasledovne:\n„52\nV prejednávanom prípade rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje žiadny odkaz na\nvnútroštátne ustanovenia, ktoré by preberali ustanovenia smernice 89/665 týkajúce sa postupov\npreskúmavania a ich účinkov, zmenenej a doplnenej smernicou 2007/66. V rozhodnutí vnútroštátneho\nsúdu sa predovšetkým neuvádza, či Slovenská republika upravila, ako to stanovuje článok 2 ods. 6 tejto\nsmernice, že napadnuté rozhodnutie treba najprv zrušiť na to, aby sa mohla požadovať náhrada škody,\nalebo či, ako to umožňuje článok 2 ods. 7 druhý pododsek uvedenej smernice, upravila, že právomoci\norgánu, ktorý je zodpovedný za postupy preskúmania, sa po uzavretí zmluvy o dielo obmedzujú na\npriznanie náhrady škody.\n53\nV rozhodnutí vnútroštátneho súdu navyše chýba spresnenie, pokiaľ ide o skutkové okolnosti\nsporu vo veci samej, o predmete opravného prostriedku podaného vylúčeným uchádzačom, ako aj o\ndôvodoch, pre ktoré postup verejného obstarávania pokračoval napriek skutočnosti, že proti rozhodnutiu\nverejného obstarávateľa bol podaný opravný prostriedok.\n54\nZ dôvodu absencie týchto informácií nemôže Súdny dvor poskytnúť užitočnú odpoveď na tretiu\npoloženú otázku, ktorá je v dôsledku toho neprípustná.“\n94. Hoci Najvyšší súd ponúkal žalovanému, aby sa k právnym záverom rozsudku Súdneho dvora vyjadril\n(viď bod č. 39), tak toto žalovaný vo vzťahu k otázke právnej ochrany prostredníctvom následného\nsúdneho prieskumu rozhodnutia o vylúčení neúspešného uchádzača neobjasnil.\n95. Na základe hore uvedených nesprávnych právnych posúdení preskúmavanej veci Najvyšší súd\ndospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie.\nVI.\n96. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcami ako konzorciom uvádza, že napadnuté\nrozhodnutie nemá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok). Uvedené rozhodnutie správneho orgánu nevychádza z\ndostatočne zisteného skutkového stavu, u ktorého absentuje riadne právne posúdenie veci. Odvolací\nsúd sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich\nkonaniach o tom, že konzorcium nesplnilo spornú podmienku účasti.\nNakoľko počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov dospel k záveru, že sa vyskytli prekážky\npre konanie z dôvodov potreby výkladu úniového práva, a to hore uvedených aplikovaných právnych\npredpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, preto súdny prieskum prerušil s\nvýsledkom hore opísaným.\n\n97. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcov a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom\nrozhodnutí Súdneho dvora (čl. 7 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii), na rozdiel\nod argumentácie krajského súdu postupom podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. s oznámením\ntermínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku rozsudku.\n98. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto\nkonania, čo v tomto súdnom prieskume nastalo.\nPodmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania\nalebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného\nžalobcu/ odporcu mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia\ns výnimkou trov právneho zastúpenia.\nPodľa § 151 ods. 1 O.s.p. v citovanom znení o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh\nspravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,\nje povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,\nsúd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou\ntrov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu\nnevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím\no prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n99. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcov listom zo 17. októbra 2017\nv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyčíslil a voči správnosti ktorých neboli\nvznesené námietky :\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde\n1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (14) - 1 úkon práv. služby\n134,-- €\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n8,04 €\n1.1.2. podanie žaloby (14)\n- 1 úkon práv. služby\n134,-- €\n1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n8,04 €\n1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.2.1. podanie odvolania (15) ......... 1 úkon práv. služby\n139,83 €\n1.2.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n8,39 €\n1.2.2. písomné podanie (17)\n....... 1 úkon práv. služby\n147,33 €\n1.2.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n8,84 €\n1.2.3. pojednávanie (17)\n....... 1 úkon práv. služby\n147,33 €\n1.2.3.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n8,84 €\nt.j. celkom náhrada trov PZ s DPH:\n\n893,57 €\n\n2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu\n2.1. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie\n3. z náhrady 20 % DPH\nt.j. celkom iné náhrady:\n\n70,-- €\n70,-- €\n\n140,-- €\n\n100. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c\nods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho\nzástupcu nie sú obsiahnuté v súdnom spise.\nČo sa týka náhrad vyvolaných účasťou žalobcov v konaní o prejudiciálnych otázkach, najvyšší súd sa\ns nimi nezaoberal, nakoľko si ich úspešní žalobcovia neuplatnili.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/161/2014", "guid": "7c2491c6-ee6f-4020-bc8f-37247e47ce23:d714ec81-8683-49db-898a-aa4b08da8932", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}], "citovane_v": []}