{"guid": "69bbf220-fbe4-4ab7-9408-cc346ef9dd3b:79304b0e-3cf2-465a-bb1f-6b1f9eef9bde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201217.1", "spisova_znacka": "3Sžo/243/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/243/2015 z 22. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. 3Sžo/243/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201217.1", "identifikacne_cislo": "1014201217", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-225.odsek-1", "nazov": "§ 225 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-225.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-225"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-225.odsek-2", "nazov": "§ 225 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-225.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-225"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-221", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-225"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79304b0e-3cf2-465a-bb1f-6b1f9eef9bde", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201217.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201217.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201217.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/243/2015\n1014201217\n22. 03. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201217.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z. I.,\nsúdny exekútor, so sídlom Exekútorský úrad Bratislava, Sartorisova 21, Bratislava, proti žalovanému:\nSlovenská komora exekútorov, Šustekova č. 49, Bratislava, zastúpený: JUDr. Beáta Zacharová,\nadvokátka, so sídlom Komárňanská č. 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsp. zn. 7/2000 zo dňa 06.05.2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5S/154/2014-57 zo dňa 14.04.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/154/2014-57 zo dňa\n14.04.2015 m e n í tak, že rozhodnutie sp. zn. 7/2000 zo dňa 06.05.2013 ako i prvostupňové rozhodnutie\nDisciplinárnej komisie č. ODK 7/2007 zo dňa 24.09.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e)\nObčianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch\nvo výške 140 €.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného sp. zn. 7/2000 zo dňa 06.05.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Disciplinárnej\nkomisie DK 7/2007 (správne má byť ODK 7/2007) zo dňa 24. 09. 2010, ktorým bola žalobkyňa v bode 2.\nuznaná za vinnú z disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý jej uložil\ndisciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pričom skutok pozostával z\nkonania žalobkyne - bezdôvodného vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie súdu.\nSúd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce\nzmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobkyne.\nUviedol, že exekútor za výkon svojej exekučnej činnosti v celosti zodpovedá, pričom si musí byť\nvedomý, že pri porušení zákonného postupu pri výkone exekučnej činnosti v celosti zodpovedá za\nprípadné porušenie postupu exekútora stanoveného Exekučným poriadkom a znáša v celom rozsahu\nzodpovednosť za ním realizované prípadné pochybenia a nedostatky exekučného konania.\n\nSúd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia\npodľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo jej bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 221\nods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a to pokarhanie.\nŽalobkyni bolo dňa 05.04.2000 súdom vydané poverenie na výkon exekúcie vedenej pod spisovou\nznačkou Ex - 91/00. V priebehu výkonu exekúcie žalobkyňa zistila, že povinný bol vymazaný z\nobchodného registra bez právneho nástupcu a dňa 19. 10. 2005 podala na príslušný súd podnet na\nzastavenie exekúcie. Uznesením súdu zo dňa 22. 12. 2005 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú.\nŽalobkyňa dňa 29. 06. 2006 vrátila súdu poverenie na vykonanie exekúcie.\nSúd vyjadril súhlas s právnym názorom žalovaného, že žalobkyňa nemala vrátiť poverenie na vykonanie\nexekúcie predčasne a bezdôvodne. V čase jeho vrátenia nebolo naplnené ani jedno ustanovenie § 60\nExekučného poriadku, ktoré by ju oprávňovalo k takémuto úkonu. Keďže nepočkala na právoplatné\nzastavenie exekúcie súdom, ku ktorému došlo dňa 08.04. 2009, pochybila. Sama žalobkyňa uviedla, že\npoverenie vrátila jej kancelária omylom.\nPodľa názoru súdu, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené predčasne bez riadneho ukončenia\nexekúcie a na trovy exekúcie vyzvala žalobkyňa oprávneného v čase, keď na to nemala právo, pretože\no trovách exekúcie ešte nebolo rozhodnuté.\nŽalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.\nII.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala žalobkyňa v zákonom určenej lehote odvolanie, v\nktorom uviedla, že následkom administratívneho pochybenia, ktorým bolo konajúcemu súdu omylom\nzaslané poverenie, nedošlo k ovplyvneniu exekučného konania ktoré žiadala žalobkyňa zastaviť. Takéto\npochybenie bolo možné ľahko odstrániť opätovným doručením poverenia žalobkyni zo strany súdu,\nprípadne ju upovedomiť o administratívnej chybe.\nDňa 15. 06. 2006 požiadala konajúci súd o vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu mylného\nzaslania, pričom súd na žiadosť nereagoval.\nAby bola naplnená materiálna stránka disciplinárneho previnenia, muselo by konanie súdneho exekútora\nniesť aspoň určitý stupeň škodlivosti. V danom prípade tieto predpoklady chýbajú a neboli splnené\npredpoklady disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Nedošlo k porušeniu\nžiadnej povinnosti súdneho exekútora vyplývajúcej z Exekučného poriadku a žalovaný žiadnym\nspôsobom nepreukázal, že by sa malo jednak o zavinené konanie. V danom prípade zároveň absentoval\nminimálny stupeň škodlivosti predčasného vrátenia poverenia. Neboli ohrozené záujmy povinného ani\noprávneného, nedošlo k vzniku prieťahov alebo ohrozeniu výkonu exekučnej činnosti.\nŽalovaný aj Krajský súd v Bratislave sa nedostatočne vysporiadali s otázkou zavinenia súdneho\nexekútora, pretože vo svojich rozhodnutiach neuviedli, v čom konkrétne vidia zavinené porušenie\npovinností. Podľa jej názoru nedošlo k porušeniu taxatívne uvedených ustanovení § 60 Exekučného\nporiadku a jednalo sa len o administratívne pochybenie.\nŽiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nrozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania spočívajúce v zaplatených súdnych\npoplatkoch vo výške 140 €.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 14. 8. 2015 uviedol, že sa v plnom\nrozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Poukázal na všetky vyjadrenia podané vo veci, ako aj na\nstanovisko prezentované na súdnom pojednávaní.\n\nŽalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové právne, či iné skutočnosti, ktoré by preukazovali,\nže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný vyjadril nesúhlas s dôvodmi odvolania a tieto považoval za účelové a irelevantné.\nPodľa jeho názoru došlo zo strany žalobkyne k porušeniu § 60 Exekučného poriadku tým, že bezdôvodne\nvrátila poverenie na vykonanie exekúcie súdu, na ktoré nebolo naplnené ani jedno ustanovenie § 60\nExekučného poriadku. Tvrdenie, že došlo k administratívnemu pochybeniu je neakceptovateľné, pretože\nza zákonný postup pri výkone exekúcie a činnosť exekútorského úradu zodpovedá súdny exekútor\nosobne. Uviedol, že akékoľvek porušenie zákona exekútorom je kvalifikované ako vedomé a zavinené\nkonanie, za ktoré súdny exekútor pri výkone svojej exekučnej činnosti v celosti zodpovedá, pričom si\nmusí byť vedomý aj skutočnosti, že pri porušení zákonného postupu pri výkone exekučnej činnosti znáša\nv celom rozsahu zodpovednosť za prípadné pochybenia a nedostatky.\nŽalovaný v plnom rozsahu riadne preskúmal celé konanie po vecnej aj právnej stránke a dospel k\nzáveru, že došlo k zavinenému porušeniu povinnosti pri výkone činnosti exekútora a boli splnené všetky\npodmienky pre konštatovanie disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku,\nspočívajúceho v porušení povinnosti pri výkone činnosti exekútora. Absencia škodlivosti protiprávneho\nkonania je právne irelevantná z dôvodu, že predmetná exekúcia bola preukázateľne neúspešná z\ndôvodu, že nedošlo k vymoženiu pohľadávky, čo je základnou požiadavkou exekučného poriadku.\nŽiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 4. 2015 a žalovanému\npriznal náhradu trov konania vo výške 852,24 €.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10\nods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.).\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. Deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.03.2017 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/154/2014-57 zo dňa\n14.04.2015, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 7/2000,\nzo dňa 06.05.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Disciplinárnej komisie ODK 7/2007 zo dňa\n24. 09. 2010, ktorým bola žalobkyňa v bode 2. uznaná za vinnú z disciplinárneho previnenia podľa §\n220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení\nďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ktorý jej uložil disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1\n\npísm. a) Exekučného poriadku, pričom skutok pozostával z konania žalobkyne - bezdôvodného vrátenia\npoverenia na vykonanie exekúcie súdu.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa mala porušiť Exekučný poriadok\ntým, že si vyúčtovala trovy exekúcie, zaslala faktúru osobe nezúčastnenej a vrátila predčasne poverenie\nna vykonanie exekúcie. Žalobkyňa tento skutok nespochybnila ani nevyvrátila. Z dôvodu, že sa jedná\no pochybenie zamestnanca a formálneho charakteru, vzala toto komisia do úvahy pri ukladaní trestu a\nbolo jej uložené primerané potrestanie, pokarhanie. Poverenie bolo žalobkyňou vrátené dňa 3. 7. 2006,\npričom súd exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie až dňa 8. 4. 2009.\nPodľa ust. § 13 Exekučného poriadku, exekútor skladá do rúk ministra tento sľub:\n\"Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky\na ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a budem ich uplatňovať ako\nsúdny exekútor podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone svojej činnosti budem\npostupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých\nskutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa Exekučného poriadku.\"\nPodľa ust. § 60 Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa §\n44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak\na) súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30),\nb) exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 3),\nc) súd zastavil exekúciu (§ 57),\nd) súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2),\ne) sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.\nPodľa § 220 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej\nfunkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s\nfunkciou exekútora.\nKonanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej\npovinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho\nškodlivosť zvýšená.\nPodľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku, za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne\nopatrenie\na) pokarhanie,\nb) písomné pokarhanie,\nc) peňažnú pokutu až do sumy 10 000 Sk.\nPodľa § 225 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, o disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a\ndisciplinárne opatrenie ukladá disciplinárna komisia.\nDisciplinárna komisia rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do jedného roka odo\ndňa doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania.\nZ obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 11. 6. 2007 bol disciplinárnej\nkomisii doručený návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania\nproti žalobkyni.\nDňa 23. 11. 2007 disciplinárna komisia vydala rozhodnutie, ktorým neuložila žalobkyni disciplinárne\nopatrenie z dôvodu, že sa previnenia nedopustila.\nNa základe odvolania Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky bolo dňa 27.10.2009 vydané\nrozhodnutie Odvolacej disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. DK 7/2007, ktorým došlo\nk zrušeniu rozhodnutia disciplinárnej komisie zo dňa 23. 11. 2007.\nVo veci bolo znovu vydané prvostupňové rozhodnutie Spis. zn. ODK 7/2007 dňa 24. 9. 2010.\n\nPre uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku platí prekluzívna\njednoročná lehota, ktorej začiatok sa začína počítať odo dňa doručenia návrhu na začatie\ndisciplinárneho konania.\nJednoročná prekluzívna lehota na vydanie rozhodnutia začala v danom prípade plynúť dňom 12. 6. 2007,\ndňom nasledujúcim po obdržaní návrhu a k jej prerušeniu došlo dňom vydania prvého prvostupňového\nrozhodnutia, dňa 23. 11. 2007. Od podania návrhu do vydania tohto prvého rozhodnutia v disciplinárnom\nkonaní, uplynulo 164 dní.\nZ dôvodu, že predmetné rozhodnutie zo dňa 23. 11. 2007 nenadobudlo v dôsledku odvolania\nprávoplatnosť, došlo k spočinutiu plynutia prekluzívnej lehoty na vydanie rozhodnutia. Jednoročná lehota\nna uloženie disciplinárneho opatrenia začala opätovne disciplinárnej komisii plynúť dňom 28. 10. 2009,\ndňom nasledujúcim po vydaní rozhodnutia odvolacej disciplinárnej komisie - žalovaného zo dňa 27.\n10. 2009, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23. 11. 2007 zrušené a vec bola vrátená\ndisciplinárnemu senátu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V spise sa nenachádza doklad o doručení\npredmetného rozhodnutia disciplinárnej komisii, súd má však za to, že sa v prípade odvolacieho aj\nprvostupňového orgánu jedná o interné orgány v rámci jedného subjektu s tým istým miestom sídla, bez\nnutnosti doručovania prostredníctvom inej organizácie.\nNové rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané dňa 24. 9. 2010.\nOd opätovného plynutia prekluzívnej lehoty do vydania druhého prvostupňového rozhodnutia vo veci\nuplynulo ďalších 331 dní.\nV danom prípade teda odvolací súd zistil, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný dňa\n11. 6. 2007 a disciplinárna komisia opätovne rozhodla o disciplinárnej zodpovednosti žalobkyne dňa 24.\n9. 2010. Do plynutia prekluzívnej lehoty nebolo možné počítať obdobie od vydania prvého rozhodnutia,\nt. j. od 23. 11. 2007 do jeho zrušenia a vrátenia na nové konanie rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2009. K\nopätovnému plynutiu prekluzívnej lehoty došlo odo dňa 28. 10. 2009 do vydania nového prvostupňového\nrozhodnutia, t. j. do dňa 24. 9. 2010. Zo súčtu dní, v rámci ktorých plynula prekluzívna lehota vyplýva, že\nprvostupňový orgán vydal rozhodnutie po uplynutí 495 dní, čím došlo k prekročeniu zákonom určenej\n1-ročnej prekluzívnej lehoty (365 dní) na vydanie rozhodnutia o 130 dní.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/51/2010\nz 22. júna 2011 uverejneného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod číslom 19/13, v zmysle ktorého, lehoty na vydanie rozhodnutia o postihu za správny delikt\nv právnom štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúci prieťahy v správnom konaní, ktorý je\nsúčasne prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci.\nLehota je ohraničená dĺžkou času, ktorá je stanovená na vykonanie dôležitých procesných úkonov alebo\nktorá je určená na splnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo rozhodnutia.\nV tomto prípade došlo k zániku práva žalovaného na vydanie rozhodnutia o disciplinárnom previnení\nžalobkyne pred vydaním relevantného rozhodnutia vo veci.\nPodľa ust. § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nZánik práva na vydanie rozhodnutia v správnom konaní je takou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, a ak takéto rozhodnutie bolo vydané po tom, ako právo na jeho vydanie\nzaniklo, bolo potrebné na takúto vadu prihliadnuť ex offo a rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom\nzrušiť.\nPodľa ust. § 250ja ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého\nstupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na ustanovenie § 250ja ods. 3, v spojitosti s ust. § 250j\nods. 2 písm. e) O.s.p. dospel na základe uvedených dôvodov k záveru, že je potrebné zmeniť napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/154/2014-57 zo dňa 14.04.2015 a rozhodnutie žalovaného\nsp. zn. 7/2000 zo dňa 06.05.2013 ako i jemu predchádzajúce, prvostupňové rozhodnutie Disciplinárnej\nkomisie č. ODK 7/2007 zo dňa 24. 09. 2010 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave aj žalovaný sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4\nO.s.p.).\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich\nnáhradu, spočívajúcu v zaplatených súdnych poplatkoch za podanie žaloby a odvolanie 2 x 70 €, spolu\n140 €.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/154/2014", "guid": "dbebc16b-0d7b-4eb3-b7c3-3a67481eda92:c040eb73-a83f-4cb4-9544-1765aea2b243", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}