{"guid": "e354b67c-c21a-4cd8-9982-a21fc63d4ec1:362112d1-aa02-4ba0-8ddc-b855e818fdaa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201155.1", "spisova_znacka": "10Sžo/211/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/211/2015 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 10Sžo/211/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201155.1", "identifikacne_cislo": "1014201155", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/362112d1-aa02-4ba0-8ddc-b855e818fdaa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201155.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201155.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201155.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/211/2015\n1014201155\n25. 01. 2017\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201155.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nINTERACTIV.ME, s.r.o., IČO: 36 292 052, Pekná cesta 6, Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska\nkancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie\na retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. RL/021/2014 zo dňa 29.04.2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S/145/2014-134 zo dňa 14.05.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/145/2014-134 zo dňa\n14. mája 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovanej č. RL/021/2014 zo dňa 29.04.2014, ktorým táto rozhodla, že žalobca porušil povinnosť\nustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisiii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“)\nzabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup čestný, za čo mu uložila sankciu - upozornenie na porušenie\nzákona.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu jednoznačne vyplýva záver krajského súdu,\na to, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.\nSúd prvého stupňa dal do pozornosti, že na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu\ntelenákup v odvysielanom komunikáte bolo potrebné skúmať program z hľadiska obsahu, so všetkými\nobrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. V danom prípade\nbola divákom ponúknutá možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne\nčíslo so zvýšenou tarifnou sadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad\núniového práva v rozsudku SD EU vo veci C-195/06 krajský súd dospel k záveru, že na program\nalebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o\ncenu, ktorou je finančná výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje\nvymedzenie, ktoré ustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 priznáva pojmu teleshopping.\nA to za predpokladu, ak táto relácia alebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe\nzohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času\n\na predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako\naj charakteru otázok položených uchádzačom.\nNa základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup\n(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné\nodvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program. Mal za to, že aj s ohľadom na\nustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. napĺňa odvysielaný komunikát zákonnú definíciu\ntelenákupu. V tomto prípade bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka, podľa ust. § 32 ods. 2\ncitovaného zákona, a síce, že ide o priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní televízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť\npriamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve pojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a\nreklamu. Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je\ncieľom telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje, tým, že ho presvedčí\no ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a\ndochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup.\nTelenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie\nlen propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby.\nPosudzované relácie teda ponúkajú televíznym divákom možnosť priamo zúčastniť sa na hre tým,\nže im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním mohli spojiť a dostali sa tak\ndo vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku, čím je splnená podmienka, aby bolo možné\npredmetný program posúdiť, ako priamu ponuku finančnej služby divákovi.\nPodľa názoru súdu čestné vysielanie musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak\nje súčasťou programu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania\njasne, stručne a zrozumiteľne, aj pre priemerného recipienta.\nPredmetom posúdenia bolo posúdenie, či komunikát odvysielaný dňa 23.08.2013, v ktorom bola\nodvysielaná hra, ktorej zadanie znelo tak, že recipienti majú spočítať všetky čísla v každom trojuholníku\nbol čestný, nakoľko spočítaním čísel v každom trojuholníku nebolo možné dosiahnuť taký výsledok aký\nbol účastníkom konania zverejnený ako správny a či odvysielaný komunikát napĺňa kritériá telenákupu.\nNa základe výkladu úniového práva, vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý\nvyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie nebolo, podľa názoru súdu, možné\nodvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program s ohľadom na ust. § 32 ods.\n2 zákona č. 308/2000 Z.z. Súd tak konštatoval, že odvysielaný komunikát naplnil zákonnú definíciu\ntelenákupu. Televízny divák v podstate vytočením telefónneho čísla so zvýšenou tarifou, ktorá je vyššia\nako tarifa za bežný telefonický hovor na Slovensku, súhlasí s jej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva\nmoderátor programu, ale aj stanovené pravidlá, že za jediný telefonický hovor po správnom zodpovedaní\núlohy vyhrá cenu, ktorá vysoko prevyšuje jeho investíciu. V tomto prípade preto konštatoval, že ide o\nponuku finančnej služby - hry vysielateľa pre diváka.\nZ pripojeného dôkazného materiálu vyplýva, že v kontrolovanom komunikáte prebiehalo zadanie hry\ntak, že moderátorka v úvode hry a počas jej priebehu priblížila recipientom zadanie úlohy. Diváci mali\npodľa zadania a podľa inštrukcií moderátorky spočítať čísla v každom trojuholníku, pričom moderátorka\nvyzývala divákov, aby telefonovali do štúdia a v ruke držala 250,- Eur.\nZo zadania na obrázku v prvej úlohe je zrejmé, že hlavný trojuholník je rozdelený priamkami na\nviacero mnohouholníkov najmä trojuholníkov, štvoruholníkov atď. Aby sa diváci dopracovali k správnemu\nvýsledku bolo nevyhnuté, aby sa sčítali všetky čísla v každom trojuholníku. Preto museli najskôr\nidentifikovať všetky trojuholníky na obrázku a potom spočítať všetky čísla, ktoré jednotlivé trojuholníky\nobsahovali;\na) Na obrázku bolo možné identifikovať 9 trojuholníkov, najskôr trojuholníky, ktoré obsahujú iba jedno\nčíslo: 1. 75, 2. 1, 3. 5, 4. 124, súčet čísel je 205. Trojuholníky, ktoré obsahujú viacero čísel: 5. 75+15,\n6. 22+124, 7. 75+124, 8. 75+1, súčet je 511, spolu s prvou skupinou je súčet 716. A napokon jeden\nzákladný trojuholník, ktorý obsahuje všetky čísla: 9. 22+124+75+15, súčet je 236. Súčet všetkých čísel\nspolu je 952. Ak by boli spočítané všetky uvedené čísla je možné sa dopracovať k výsledku 952. Ako\nsprávna odpoveď však bol na konci hry zverejnený výsledok 577.\n\nb) Keďže spočítanie čísel vyššie uvedeným spôsobom neviedlo k správnemu výsledku, bolo nevyhnuté\nuvažovať o nezapočítaní niektorých trojuholníkov. Pri pozornejšom pohľade na trojuholníky sa zdá, že\ntrojuholník obsahujúci číslo 75 a trojuholník obsahujúci číslo 5 možno nie sú trojuholníky, keďže ich\nzákladňa akoby sa nedotýkala priamo jedného z vrcholov, ale mierila tesne vedľa a pripájala sa na veľmi\nkrátku štvrtú stenu, vďaka čomu je možné považovať uvedené útvary za štvoruholníky. Ak by neboli\nzrátané trojuholníky s číslami 75, 5 výsledok by bol 706. Ani pri iných kombináciách nebolo možné sa\ndopracovať k výsledku 577, ktorý bol prezentovaný ako správny.\nModerátorka na konci predmetného programu rozlepila obálku a ukázala na kameru správnu odpoveď\n(577).\nV danom prípade, teda v predmetnom komunikáte boli recipienti opakovane vyzývaní, aby sa zúčastnili\nhry o cenu zavolaním na audiotextové číslo, ktoré im bolo poskytnuté v rámci vysielania predmetného\nkomunikátu. Išlo tak o priamu ponuku využiť poskytovanú službu, ktorá spočívala v možnosti získať\nfinančnú odmenu pri správnom vyriešení matematického zadania.\nSúd prvého stupňa mal za zrejmé, že v predmetnom programe bola propagovaná a poskytovaná\nslužba žalobcu, ktorá má charakter ekonomickej aktivity zahŕňajúcej poskytnutie služby, nejde teda o\nštandardný zábavný program. Model posudzovaného komunikátu je založený na skutočnosti, aby čo\nnajväčšie množstvo recipientov sa pokúsilo dovolať do štúdia. Nejde o spestrenie obsahu vysielania\nprogramovej služby, ako je to v prípade vedomostných hier, ale v tomto prípade je účelom tohto\nkomunikátu osloviť čo najväčšie množstvo recipientov, aby využili službu žalobcu, ktorú poskytuje zo\nsvojho vysielania ako ponúkanú hru o cenu zavolaním na audiotextové telefónne číslo uvádzané na\nobrazovke.\nV posudzovanom prípade neboli divákom kladené otázky ako vo vedomostnom kvíze, ich úlohou\nbolo riešiť zadanie pripomínajúce matematický príklad. Konštatoval, že podmienka prepojenia otázok s\nposkytovaním služieb a tovarov spojených so živnosťami, remeslami, podnikaním a profesiami nemôže\nbyť skúmaná z tohto hľadiska. Je možné ale vychádzať z toho, že žalobca ponúka službu, ktorá spočíva\nv poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na základe správnej odpovede na\nzadanú úlohu a s odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia za volanie na telefónne čísla\nso zvýšenou tarifou. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že predmetný komunikát\nnaplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovou obrazovou informáciou, ktorá\npriamo propagovala službu tretej osoby tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť\nvyužiť ju. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú účastníkovi konania\nprinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného\nkomunikátu. Predmetný komunikát rovnako naplnil definíciu telenákupu, nakoľko obsahoval priamu\nponuku, a to zverejnením audiotextového čísla a výzvy na zavolanie, vysielanú s cieľom poskytnúť\nslužbu, čiže hru o cenu za odplatu, v dôsledku čoho bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol komunikát\nodvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.\nZo zadania uvedeného v predmetnom komunikáte, ako aj zo spôsobu riešenia predloženého Rade\nžalobcom na ústnom pojednávaní vyplynulo, že v prvom rade bolo potrebné správne identifikovať\npočet trojuholníkov v zadaní. Následne bolo potrebné spočítať všetky čísla v každom trojuholníku.\nPre posúdenie, či predmetný komunikát, ktorý je vyššie kvalifikovaný ako telenákup bol čestný, je\npotrebné zistiť, či takéto zadanie naozaj mohlo doviesť recipientov k jedinému postupu riešenia,\nktorého výsledkom by bolo číslo 577. Poznamenal, že každé zadanie môže mať svoj jedinečný a\noriginálny spôsob riešenia z hľadiska posúdenia zabezpečenia čestnosti predmetného komunikátu, je\nvšak potrebné skúmať, či zadanie úlohy bolo formulované tak, aby smerovalo práve k tomuto jedinému\nspôsobu jej riešenia. Toto podľa názoru súdu nie je naplnené, ak pojmy použité v zadaní nie sú\njednoznačné.\nKrajský súd v Bratislave konštatoval, že Rada v predmetnom konaní správne posudzovala ako\nbolo zadanie úlohy odprezentované recipientom a či informácie poskytované počas vysielania\nposudzovaného komunikátu recipientom umožňovali identifikovať všetky relevantné skutočnosti\npotrebné pre dopracovanie sa k výsledku. Súd konštatoval, že zadanie úlohy nebolo jednoznačné,\npresné a správne, keďže zadanie neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej\nforme na to, aby sa recipienti mohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Ak má byť\n\nnaplnená kategória čestnosti v prípade telenákupu vo forme akú mal predmetný komunikát, je zrejmé, že\nnejde o čestný telenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti nemohli identifikovať\nvšetky údaje, ktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stáva takáto úloha neriešiteľná. Z toho\nvyplýva, že vysielateľ (žalobca) nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol čestný.\nZ uvedeného dôvodu považoval krajský súd celkový postup žalobcu za netransparentný, nečestný a\nzavádzajúci. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to, aby dohliadala na dodržiavanie\npovinností podľa tohto zákona a s využitím vlastnej správnej úvahy, ktorú v rozhodnutí riadne odôvodní\nposudzovala odvysielané informácie a príspevky. Ak dospeje k záveru, že určitý program nebol v súlade\nso zákonom č. 308/2000 Z.z., je oprávnená skonštatovať jeho porušenie a vyvodiť z toho príslušné\nsankcie.\nZa nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu o nedostatku právomoci žalovanej na vydanie\npredmetného rozhodnutia. Právomoc Rady rozhodovať o porušení povinnosti vysielateľa televíznej\nprogramovej služby je v tomto prípade daná ust. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s\nust. § 67 ods. 5 písm. a) citovaného zákona. Súd po preskúmaní danej veci postupom uvedeným vyššie\ndospel k záveru, že správny orgán v danom prípade konal v intenciách citovaných právnych noriem,\nvysporiadal sa s aplikáciou úniového práva, ako aj s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-l95/06 zo dňa 24.05.2007, vo veci si zadovážil dostatok relevantných skutočností pre\nsvoje rozhodnutie, a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je možné považovať za súladné\nso zákonom.\nNa základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k právnemu záveru totožnému so záverom\nsprávnych orgánov a tiež s poukazom na rozhodovaciu prax NS SR v obdobných príkladoch (bližšie\npozri R NS SR 4Sž 7/2014, 3Sž 22/2013, 3Sž 14/2014, 6Sž 10/2014, 3Sž 22/2013) súd konštatoval,\nže žalobu je potrebné zamietnuť.\nRozsudok krajského súdu v celom rozsahu napadol žalobca včas podaným odvolaním z dôvodu, že\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205 ods. 2 písm. f) OSP/, súd prvého stupňa dospel\nma základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 205 ods. 2 písm. d) OSP/, v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 2 /§ 205 ods. 2 písm. a) OSP/ a to tým, že účastníkovi\nkonania /žalobcovi/ sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom /§ 221 ods. 1 písm. f) OSP/.\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu veci prvostupňovým súdom:\nŽalobca uviedol, že súd prvého stupňa vec jednoznačne nesprávne právne posúdil. Použil síce v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia správnu právnu normu - zákon o vysielaní, avšak na konkrétny\nposudzovaný prípad túto právnu normu nesprávne aplikoval.\nPodľa žalobcu príslušné ustanovenia zákona o vysielaní jednoznačne špecifikujú, čo je možné v zmysle\nplatného a účinného právneho poriadku Slovenskej republiky považovať za telenákup a akú formu má\ntelenákup. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí prijal právny názor žalovanej a posudzovaný\npredmetný komunikát - Eurovýhra - označil za telenákup.\nŽalobca opakovane namietal názor žalovanej, s ktorým sa stotožnil aj prvostupňový súd a naďalej\ntrval na tom, že predmetný komunikát - Eurovýhra nie je telenákupom, ale vedomostnou súťažou.\nSvoje tvrdenie žalobca založil na skutočnosti, že s prihliadnutím na pravidlá vedomostnej súťaže\nEurovýhra je nepochybné, že uvedený komunikát je interaktívna televízna vedomostná súťaž, v ktorej\nmožnosť získania ceny závisí na preukázaní vedomostí a zručností účastníka. Pravidlá sú verejne\ndostupné na internetovej stránke žalobcu a každý účastník súťaže je s nimi riadne oboznámený a\nsvojou účasťou v súťaži vyjadruje súhlas s ich znením a ich záväznosťou. Každý účastník vedomostnej\nsúťaže musí preukázať na dosiahnutie výhry matematické a logické schopnosti, na základe ktorých rieši\nprezentované úlohy, za ktorých správne vyriešenie je odmenený finančnou výhrou.\nMal za nesporné, že na správne vyriešenie úlohy je potrebné využiť matematické, ako aj logické\nzručnosti, a je absolútne neakceptovateľné tvrdenie súdu, že ide o hádanie! Uvedené je podľa žalobcu\nzrejmé aj zo spôsobu výpočtu predmetnej úlohy, ktorý bol poskytnutý správnemu orgánu a s ktorým sa\noboznámil aj prvostupňový súd.\n\nS prihliadnutím na platnú a účinnú právnu úpravu Slovenskej republiky, pravidlá vedomostnej súťaže\nEurovýhra, ako aj na skutočný obsah predmetného komunikátu je podľa názoru žalobcu nepochybné, že\nkomunikát je vedomostnou súťažou, kde po preukázaní matematických a logických zručností účastník\nzískava finančnú odmenu a nie je možné ju považovať za telenákup v zmysle platnej právnej úpravy\nSlovenskej republiky.\nPrvostupňový súd v Napadnutom rozhodnutí rovnako na predmetný komunikát aplikoval Rozhodnutie\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-195/06.\nŽalobca ďalej trval na tom, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-195/06\nnie je možné aplikovať na komunikát Eurovýhra. Podriadenie komunikátu Eurovýhra pod uvedené\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie je nutné považovať rovnako za nesprávne právne posúdenie\nveci, nakoľko predmetné rozhodnutie sa vzťahuje jednoznačne na iný typ programov ako je komunikát\nEurovýhra a teda nie je možné ho na uvedený komunikát bez ďalšieho aplikovať.\nV ďalšom poznamenal, že prvostupňový súd jednoznačne vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil\nsprávnu právnu normu, ale túto nesprávne aplikoval na posudzovaný prípad, keď absolútne nezohľadnil\npravidlá komunikátu, jeho skutočný obsah, ale iba prevzal argumentáciu žalovanej a vzal za svoj jej\nnesprávny právny názor.\nK tomu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam:\nĎalej žalobca poukázal na skutočnosť, že aj napriek dôkazom predneseným žalobcom či už v správnom\nkonaní, v žalobe podanej vo veci alebo na pojednávaní pred prvostupňovým súdom, preukazujúcim\njednoznačne, že komunikát Eurovýhra je vedomostnou súťažou, súd prvého stupňa rovnako prevzal\nargumentáciu žalovanej a považoval komunikát za telenákup. Prvostupňový súd nebral do úvahy dôkazy\nako pravidlá vedomostnej súťaže Eurovýhra poskytnuté v konaní, spôsob výpočtu vedomostnej úlohy\nposudzovanej v konaní a rovnako ostatné dôkazy predložené v konaní a bez ďalšieho sa priklonil k\nnázoru žalovanej, že predmetný komunikát je telenákupom.\nŽalobca považoval za nesporné, že na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel súd\nk nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď komunikát, ktorý je nepochybne vedomostnou súťažou\nposudzoval ako telenákup bez akejkoľvek opory v platnom a účinnom právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky.\nK tomu, že postupom prvostupňového súdu sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom:\nPodľa žalobcu sa prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou žalovanej či\nuž v posúdení predmetného komunikátu ako telenákupu alebo v aplikovaní uvedeného rozhodnutia\nEurópskeho súdneho dvora.\nŽalobca poznamenal, že prvostupňový súd žiadnym relevantným spôsobom neodpovedal na námietky\nžalobcu prednesené v žalobe a v priebehu súdneho konania, ktorými namieta posúdenie komunikátu\nako telenákupu. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal ani s\njednou námietkou žalobcu, ktorou namietal v žalobe, že komunikát nie je telenákupom, iba bez ďalšieho\nuviedol, že v predmetnom prípade nejde o spestrenie obsahu vysielania programovej služby ako je to\npri vedomostnej hre. Prvostupňový súd svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil a\nopieral sa o tvrdenie, že divákom neboli kladené otázky ako vo vedomostnom kvíze. V posudzovanom\nprípade však išlo o iný typ matematickej a logickej vedomostnej úlohy a je jednoznačne nesprávne\nposudzovať komunikát iba podľa toho, či sa podobá na iný, súdom žiadnym spôsobom nešpecifikovaný\nvedomostný kvíz.\nŽalobca konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jednoznačne nepostačujúce, súd\nprvého stupňa sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe, nezodpovedal relevantne\njeho námietky a iba sa stotožnil bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia s argumentáciou žalovanej.\nNedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a tým, že sa prvostupňový súd nevysporiadal\ns námietkami žalobcu jednoznačne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a riadne sa brániť a\nchrániť svoje práva.\n\nŽalobca opakovane zdôraznil, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy Slovenskej republiky nie\nje možné uvedený komunikát považovať za telenákup, tak ako ho definuje platný právny poriadok\nSlovenskej republiky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že do pôsobnosti žalovanej v žiadnom prípade\nnespadá kontrola správnosti výpočtov vo vedomostných súťažiach a jednoznačne prišlo k prekročeniu\nprávomoci žalovanej vyplývajúcej zo zákona o vysielaní. Dodal, že v prípade relácie Eurovýhra nejde o\njednostrannú komunikáciu zo strany žalobcu, ale počas vysielania relácie Eurovýhra ide o komunikáciu,\nktorá uvádza nejaké pravidlá vedomostnej súťaže a uvádza vedomostnú súťaž recipientom, ktorí sa\ndo tejto vedomostnej súťaže chcú zapojiť. Relácia Eurovýhra nie je vysielanie, ktoré by jednostranne\n„robilo“ alebo prezentovalo niečo nečestné alebo nekalé, ale ide o vedomostnú súťaž a žalobca si vie\nza každých okolností v každom jednom prípade obhájiť ako sa dopracoval k ním uvedenému výsledku.\nSkutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo že vyžaduje zvlášť logické uvažovanie podľa\nžalobcu ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. Mal za to, že akákoľvek vedomostná súťaž má\nsvoje vlastné pravidlá, v ktorých je popísané, že k výsledku daného príkladu alebo danej úlohy sa dá\ndopracovať. Keďže si žalobca vie logicky zdôvodniť, že je možné dopracovať sa k výsledku hoci aj inou\núvahou ako je základná matematika, nemôže byť nič nečestné na tom, akým spôsobom sa dá k výsledku\ndopracovať, pretože sa jedná o vedomostnú súťaž, ktorá vyzýva recipientov, aby sa do nej zapojili.\nRecipienti sa do vedomostnej súťaže zapojiť nemusia, nakoľko sa majú možnosť vopred oboznámiť s\njej pravidlami. To, že žalobca počas vysielania predmetnej vedomostnej súťaže neuvádza informácie\ntypu „uvažujte nielen v základných matematických formuláciách“ je podstatou každého inteligenčného\ntestu. Vo vedomostných súťažiach alebo v testoch inteligencie nie je vopred recipientovi oznámená\ninformácia typu „uvažujte aj iné ako arabské číslice“ a podobne. Bol presvedčený o tom, že o nečestnosť\nvedomostnej súťaže by išlo jedine vtedy, ak by sa k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo\ndopracovať prostredníctvom žiadnej matematickej formulácie. V programe Eurovýhra ide o špecifickú\nformu relácie, v ktorej ide o zapájania diváka do súťaže, ktoré vyžaduje logické myslenie.\nŽalobca mal teda stále jednoznačne za to, že v predmetnom prípade išlo nepochybne o vedomostnú\nsúťaž a prvostupňový súd, ani žalovaná, s prihliadnutím na platný právny poriadok a skutočnú povahu\nvedomostnej súťaže relevantne nepreukázali, že táto napĺňa definíciu telenákupu.\nPrvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí iba bez ďalšieho prebral argumentáciu žalovanej a riadnym\nspôsobom svoje rozhodnutie neodôvodnil, rovnako vec s prihliadnutím na uvedené nesprávne právne\nposúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z čoho je zrejmé,\nže napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, na základe ktorých musí byť zrušené.\nV zmysle uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil\nvec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalovaná sa k odvolaniu vyjadrila v podaní zo dňa 01.07.2015, v ktorom s poukazom na ust. § 4\nzákona č. 308/2000 Z. z. uviedla, že Rada je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním\nje presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a vykonáva\nštátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na\npožiadanie v rozsahu vymedzenom cit. zákonom. Do pôsobnosti Rady patrí aj ukladanie sankcií\nvysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie.\nŽalovaná sa zaoberala otázkou právneho posúdenia predmetného komunikátu ako telenákupu. S\nprihliadnutím na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-195/06 posudzovala vo vzťahu k predmetnému\nkomunikátu nasledujúce kritériá:\n1. skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou\n2. význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického\nprínosu\n3. typ otázok kladených účastníkovi hry.\nPo podrobnej analýze uvedených kritérií a posudzovaného komunikátu (ktorú nepovažuje za nutné\nopakovať aj vo vyjadrení k odvolaniu) dospela k záveru, že\n\n- predmetný komunikát obsahuje skutočnú ponuku služby (výzva na zavolanie na zverejnené telefónne\nčíslo a možnosť zúčastniť sa hry o cenu po zavolaní na toto telefónne číslo, pričom samotná hra o cenu\nje ekonomickou aktivitou jej poskytovateľa),\n- z hľadiska časového ako aj ekonomického má vysielanie komunikátov obdobného charakteru\nvýznamné miesto vo vysielaní žalobcu (v podstate ide o základný prvok jeho vysielania, z ktorého\nekonomicky profituje),\n- recipienti sú v tomto komunikáte vyzývaní na využitie služby, ktorá je jednou z ekonomických aktivít\nžalobcu.\nVzhľadom na tieto zistenia žalovaná dospela k záveru, že predmetný komunikát naplnil definíciu\nmediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovo-obrazovou informáciou, ktorá priamo\npropagovala službu tretej osoby tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť\nju. Z vyššie uvedeného podľa žalovanej vyplynulo, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú účastníkovi\nkonania prinieslo volanie recipientov na audiotexové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania\npredmetného komunikátu, telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku (zverejnenie audiotexového\nčísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu (hru o cenu) za odplatu, v\nčoho dôsledku bol účastník konania povinný zabezpečiť, aby bol odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4\npísm. a) zákona c. 308/2000 Z. z.\nAko vyplýva aj z rozsudku krajského súdu, kvalifikácia komunikátov, ktorých jediným obsahom je\nposkytnutie hry o cenu - finančnú výhru, ktorá značne prevyšuje vklad divákov a ktorej sa diváci môžu\nzúčastniť zavolaním na číslo so zvýšenou sadzbou, pričom počas vysielania takéhoto komunikátu sú\ndiváci priamo vyzývaní na volanie na takéto číslo a k účasti na hre a zároveň im je poskytnutá možnosť v\ndanom momente sa hry zúčastniť (takto je samotná hra prezentovaná), bola už predmetom rozhodovania\naj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) - NS SR v konaní vo veci 3Sž/22/2013, v\nktorom rozsudkom zo dňa 06.05.2014, vo veci 4Sž/7/2014, v ktorom rozsudkom zo dňa 07.10.2014, vo\nveci 3Sž/14/2014, v ktorom rozsudkom zo dňa 24.02.2015, vo veci 6Sž/10/2014, v ktorom rozsudkom\nzo dňa 25.02.2015, vo veci 8Sž/6/2014, v ktorom rozsudkom zo dňa 26.02.2015, potvrdil správnosť a\nzákonnosť argumentácie žalovanej, ktorá bola v relevantnej časti zhodná s argumentáciou uvádzanou\nkrajským súdom v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe a vyslovil záver, že takéto komunikáty\n(komunikáty, ktoré poskytujú hru o cenu) sú v súlade s rozhodnutím SD EÚ a je ich potrebné kvalifikovať\nako telenákup.\nZ uvedeného mala za zrejmé, že krajský súd sa riadne zaoberal posúdením predmetných komunikátov\na v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou NS SR v obdobných prípadoch dospel k záveru, že\nvysielaný komunikát naplnil definíciu telenákupu. Tento svoj záver riadne a zrozumiteľne odôvodnil,\npričom sa neodchýlil od rozhodovacej praxe NS SR aplikovateľnej na posudzovaný komunikát. Rovnako\naj žalovaná riadne zdôvodnila svoje závery, ktoré sú v súlade s rozhodovacou praxou NS SR.\nZ hľadiska zabezpečenia čestnosti predmetného komunikátu žalovaná posudzovala, či zo zadania bolo\nmožné určiť všetky relevantné skutočnosti pre správne riešenie zadania. Ak bolo zadanie prezentované\nako matematický príklad, bolo nevyhnutné, aby v súlade s týmto jeho vymedzením obsahovalo aj všetky\nrelevantné skutočnosti pre jeho vyriešenie. Nie je významné, či zadanie umožňovalo aj taký postup\nriešenia, ktorým bolo možné dosiahnuť výsledok prezentovaný žalobcom ako správny. Podstatné je, aby\nobsahovalo všetky informácie nevyhnutné preto, aby pri dodržaní zásad matematiky a logiky sa bolo\nmožné dopracovať len k jednému správnemu výsledku, a to tomu, ktorý uviedol žalobca. Ak zadanie,\nktoré je prezentované ako matematické, umožňuje vzhľadom na jeho vyjadrenie (použité pojmy nie\nsú jednoznačné, vysielateľ im pripisuje iný význam, resp. obsahujú iné pravidlo riešenia zadania, než\naký im je bežne pripisovaný, avšak táto skutočnosť zo zadania nevyplýva) rôzne výsledky riešenia,\nnie je v ňom zabezpečená čestnosť. Absencia zadania, na základe ktorého by sa recipienti mohli\npri dodržaní pravidiel matematiky a logiky dopracovať jedine práve k riešeniu, ktoré je prezentované\nako správne, za predpokladu, že hra bola uvádzaná spôsobom, z ktorého vyplýva, že zadanie malo\nsmerovať k správnemu riešeniu za použitia matematických a logických postupov, činí každý komunikát\nobdobného charakteru, aký mal posudzovaný komunikát, bez ohľadu na skutočnosť, či samotné riešenie\nbolo jedinečné, nečestným.\nŽalovaná požiadala o vyjadrenie k relevantným skutočnostiam týkajúcim sa posudzovaného skutkového\nstavu a vyjadrení žalobcu v správnom konaní Matematický ústav Slovenskej akadémie vied (ďalej len\n\n„Matematický ústav“ k otázkam, či je v súlade s matematickými pravidlami spočítavania, ak je zadanie\nspočítajte všetky čísla interpretované tak, že majú byt' spočítané nie len čísla, ale aj číslice, z ktorých tieto\nčísla pozostávajú a či umiestnenie číslice tak, že sa čiastočne dotýka úsečky rovinného geometrického\nútvaru, v ktorom je umiestnená, pri zadaní spočítajte čísla v rovinnom geometrickom útvare, je prekážkou\npre jej zohľadnenie vo výpočte.\nZo záverov Matematického ústavu tak vyplynulo, že zadanie Spočítajte všetky čísla v každom\ntrojuholníka má znamenať, že v prípade viacciferných čísel sa tieto započítavajú jedenkrát a\nnezapočítavajú sa aj číslice, z ktorých sú zložené a že v prípade číslic, ktoré sa dotýkajú hranice\ntrojuholníka (niektorej strany), nemožno tvrdiť, že tieto sa v tomto trojuholníku nenachádzajú a teda ich\nv riešení úlohy nezohľadniť, resp. ich nezohľadniť v niektorej fáze riešenia zadania.\nNa základe uvedených záverov dospela žalovaná k záveru, že zadanie inštruovalo divákov, aby\nspočítavali všetky čísla, čo v prípade viacciferných čísel, nevyjadrovalo, že majú spočítavať aj číslice, z\nktorých pozostávajú a že v prípade umiestenia čísla 5 tak, aby sa dotýkalo strany trojuholníka zo zadania\nspočítajte všetky čísla v každom trojuholníku nevyplývalo, že číslo 5 nemá byť vo výpočte zahrnuté, ale\npráve naopak, skôr vyplývalo, že ho recipienti majú zohľadniť.\nŽalovaná mala za to, že krajský súd riadne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje závery. Rovnako tak žalovaná\nuviedla v napadnutom rozhodnutí dôvody pre svoje závery a výsledky správneho konania logicky\nvyplývajú z týchto dôvodov. Rozhodnutie krajského súdu (a rovnako aj žalovanej) je v súlade aj s\nrozhodnutiami NS SR v rovnakých alebo obdobných veciach, v ktorých NS SR zároveň konštatoval, že\npri ich posudzovaní je potrebné zohľadniť rozhodnutie SD EU vo veci C-l 95/06 a že spôsob, akým sa\nžalovaná so závermi uvádzanými v tomto rozhodnutí vysporiadala, je správny. NS SR rovnako dospel\nk záveru, že žalovaná je v súvislosti s komunikátmi, ktorých predmetom je hra o cenu, oprávnená\nposudzovať, či v nich bola zabezpečená čestnosť, a to s prihliadnutím na § 5 ods. 1 písm. g) v spojení\ns § 32 ods. 4 písm. a) a 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.\nŽalovaná zdôraznila, že nie je možné prijať argumentáciu žalobcu o nesprávnosti záverov krajského\nsúdu, pretože tieto sú v rozsudku odôvodnené a sú v súlade s rozhodovacou praxou NS SR.\nZ rozsudku Krajského súdu a tiež z rozhodovacej činnosti NS SR vyplýva, že nie je možné akceptovať\nani tvrdenie žalobcu, že posudzovaním predmetného komunikátu z hľadiska § 32 ods. 4 písm. a) zákona\nč. 308/2000 Z. z. žalovaná prekročila svoje právomoci.\nV ďalšom žalovaná vyjadrila názor, že krajský súd sa dostatočne zaoberal argumentáciou žalobcu\naj dokladmi, ktoré predložil v rámci správneho konania. Mala za to, že žalobca si zrejme zamieňa\nvysporiadanie sa s argumentáciou s úspechom v konaní. Uviedla, že platná právna úprava negarantuje\nžalobcovi úspech v konaní. Obsahom jeho procesných práv je len nárok na riadne odôvodnenie záverov\npreskúmavajúceho súdu, pričom rozsah tohto oprávnenia nie je taký široký, že by preskúmavajúcemu\nsúdu vyplývala z neho povinnosť vysporiadať sa s každým argumentom žalobcu, resp. reagovať na\nkaždý argument žalobcu, ale „len“ oprávnenie na riadne zdôvodnenie záverov a vysporiadanie sa s\npodstatnými argumentmi, čo krajský súd v rozsudku aj urobil. Podstatnou je tiež skutočnosť, že závery\nkrajského súdu boli v súlade aj s rozhodovacou praxou NS SR.\nZ rozsudku je podľa žalovanej zrejmé, že záver o tom, že komunikát nebol zábavným programom\nale telenákupom, krajský súd učinil na základe posúdenia obsahu tohto komunikátu a nie na základe\nabsencie kladenia otázok v komunikáte, ako zavádzajúco uviedol žalobca. Práve dôsledná (vyššie\npriblížená) analýza obsahu komunikátu viedla krajský súd k záveru o tom, že odvysielaný komunikát\nje telenákupom.\nTaktiež žalovaná riadne zdôvodnila svoje závery. Dala do pozornosti, že v prípade zadania, ktoré je\nprezentované ako matematická úloha, je pre zabezpečenie čestnosti nevyhnutné, aby recipienti dostali\nvšetky relevantné informácie pre jeho riešenie. V opačnom prípade nemožno uvažovať o počítaní (alebo\no inom matematickom úkone), ale o hádaní. Takto však posudzované zadanie nebolo prezentované.\nĎalej zdôraznila, že poskytovanie služby - hry o cenu, je ekonomická aktivita žalobcu, z ktorej\nprofituje a je adresovaná recipientom. Je neprípustné, aby ich participácia na tejto súťaži bola\n\ndosahovaná prezentovaním úlohy ako jednoduchej, riešiteľnej matematickými postupmi, resp., vo\nvšeobecnosti, riešiteľnej na základe logických postupov, avšak jej riešenie by bolo upravené tak, že\npojmom s ustáleným významom je pripisovaný iný význam, že nie sú rešpektované matematické\npravidlá, či pravidlá logiky, hoci zadanie úlohy na ich uplatnenie vyzýva atď. V danom prípade\nposudzovaný komunikát obsahoval priamu výzvu na využitie (zakúpenie si) služby, a preto ho v súlade\ns vyššie uvedenou judikatúrou bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako telenákup, na ktorý sa vzťahovala\naj povinnosť zabezpečenia čestnosti. Pri posudzovaní naplnenia tejto povinnosti je prihliadnuté na\nšpecifický charakter telenákupu - hra o cenu. Naplnenie tejto povinnosti sa neposudzuje vo vzťahu k\npredvídateľnosti správneho riešenia, ale vo vzťahu k zadaniu úlohy. Skutočnosť, či žalobca disponuje\nvlastným postupom, ktorým je možné sa dopracovať k výsledku, ktorý on považuje za správny, je\nirelevantná, nakoľko zadanie inštruovalo k inému postupu a výsledku, než aký si pre svoje potreby\nvymyslel on sám. Zadanie inštruovalo k inému postupu, než aký sa od recipientov v konečnom dôsledku\nvyžadoval.\nNa základe uvedeného dospela žalovaná k názoru, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere\nzistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Ďalej mala za\nto, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje\nformálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v\nzmysle ustanovení Správneho poriadku, a že žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani\npostupom správneho orgánu ani rozsudkom a postupom krajského súdu, a že napadnuté rozhodnutie a\npostup žalovanej a krajského súdu sú v súlade so zákonom a preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s\n§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože\nnapadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích\ndôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n25.01.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nžalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovanej.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\n\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovanej, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca\npodkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/021/2014 zo\ndňa 29.04.2014, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm.\na) zákona č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup čestný tým, že na programovej\nslužbe RING TV bol dňa 23.08.2013 o cca 01:00 hod odvysielaný komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý\nnaplnil definíciu telenákupu, v časti, v ktorej mali diváci spočítať všetky čísla v každom trojuholníku,\nobsahoval nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy,\nnakoľko odvysielané zadanie vzhľadom na jeho slovné vyjadrenie viedlo k inému postupu riešenia, než\naký prezentoval účastník konania ako správny, v dôsledku čoho na jeho základe nebolo možné dospieť\nk výsledku, ktorý účastník konania označil za správny a nebolo odvysielané tak, aby bolo rozoznateľné,\nže číslice 1 a 5 sú usporiadané tak, že ich nie je možné považovať za jedno číslo, za čo bola žalobcovi\nuložená sankcia podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. - upozornenie na\nporušenie zákona.\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že toto a\nkonanie správneho orgánu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu sú v súlade so zákonom, preto odvolaním\nnapadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovanej mal odvolací súd za zrejmé, že\nv prejednávanej veci skutkový stav sporný nebol. Žalobca v správnom konaní, ani v konaní pred súdom,\nnepoprel odvysielanie komunikátu na programovej službe RING TV s názvom Eurovýhra, ani jej obsah\na znenie.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok žalobcu obsiahnutých v opravnom prostriedku bolo posúdiť,\nči žalobca odvysielaním programu uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí žalovanej č. RL/021/2014\nzo dňa 29.04.2014 porušil zákonné ustanovenia špecifikované žalovanou v rozhodnutí. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie žalovanej nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nPodľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama a telenákup boli čestné a slušné.\nPodľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nTelenákup môže mať formu\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\n\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPo preskúmaní veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej je zákonné, keďže žalovaná nevybočila z medzí a z hľadísk ustanovených zákonom, pričom\nnapadnuté rozhodnutie vydala na základe zákonom povoleného správneho uváženia, ktoré zodpovedá\nzásadám logického myslenia a vychádza z podkladov zistených v tomto prípade.\nS námietkami žalobcu spočívajúcich v tom, že odvysielaný komunikát Eurovýhra nie je telenákup, že na\nprejednávaný prípad nie je možné aplikovať rozsudok SD EÚ vo veci C-195/06 a že žalovaná prekročila\nsvoju právomoc sa krajský súd vysporiadal jasným, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom a\nnavyše postupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, preto sa s ich\nvyhodnotením stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na tieto závery krajského súdu odkazuje s\npoukazom na ich správnosť.\nV ďalšom mal odvolací súd za to, že neobstojí námietka žalobcu o tom, že mu bola odňatá možnosť konať\npred súdom tým, že sa súd prvého stupňa stotožnil s rozhodnutím žalobkyne a neodpovedal na jeho\nnámietky, ktoré sa v podstate zhodujú s tými, ktoré uplatnil v žalobe proti rozhodnutiu žalovanej, pretože\npodľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa s nimi v celom rozsahu vysporiadal. Odvolací súd\nnemohol považovať za odňatie možnosti konať pred súdom skutočnosť, že krajský súd sa nestotožnil\nani s jedným žalobným dôvodom, pretože objasnil podrobnou a vecne správnou argumentáciou prečo\nnepovažoval námietky žalobcu za dôvodné. Podrobná argumentácia krajského súdu k jednotlivým\nnámietkam žalobcu, ktorou krajský súd objasnil z akého dôvodu nepovažoval žalobcom uplatnené\nnámietky za spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovanej sa premietli do jeho právneho\nzáveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, na základe čoho zamietol žalobu.\nOdvolací súd na základe uvedeného vyhodnotil námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.\nVo svetle uvedeného najvyšší súd konštatuje, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď žalobu\nžalobcu zamietol. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami žalobcu a dospel k správnemu\nzáveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané v súlade so zákonom, je riadne odôvodnené a žalovaná v\nňom dostatočným spôsobom vyjadrila svoje úvahy relevantné pre rozhodnutie o tom, že žalobca porušil\npovinnosť ustanovenú v§ 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za čo mu bola uložená sankcia\n- upozornenie na porušenie zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanej zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/145/2014", "guid": "a0ab4996-15fb-4d49-958f-6b65f585f079:479213eb-5088-40b8-b968-c1fea408f561", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}