{"guid": "a53698a4-cc61-4d73-83a1-9fa5bf6ceea5:37cd24da-86b7-40f7-b7d7-027fb6812e6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201137.1", "spisova_znacka": "10Sžo/44/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/44/2016 z 20. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2017, sp. zn. 10Sžo/44/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201137.1", "identifikacne_cislo": "1014201137", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/153#paragraf-2", "/SK/ZZ/2001/153#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37cd24da-86b7-40f7-b7d7-027fb6812e6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201137.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201137.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201137.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/44/2016\n1014201137\n20. 06. 2017\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201137.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobkyne: JUDr. M. X., narodená dňa XX.XX.XXXX, U., právne zastúpenej: JUDr. Ing. Ľubomír Havlík,\nadvokát, Krížna 34, Bratislava, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X/2 Spr 105/14/1000-1 zo dňa\n07.05.2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/143/2014-40\nzo dňa 11.03.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/143/2014-40 zo dňa\n11. marca 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\nX/2 Spr 105/14/1000-1 zo dňa 07.05.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým\nrozhodnutím zmenil prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o zodpovednosti\nžalobkyne za škodu, ktorú spôsobila služobnému úradu zavineným porušením svojich povinností pri\nvýkone funkcie prokurátora v trestnom konaní. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť trovy\nkonania žalobkyni za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške\n522,80 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že v predmetnej veci zastáva názor,\nže zodpovednosť prokurátora za škodu spôsobenú služobnému úradu nie je možné stotožňovať\nso zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom, tzn. so škodou, ktorá bola spôsobená štátu niektorým z orgánov\nverejnej moci tak, ako to predpokladá v súčasnosti účinný zákon č. 513/2003 Z. z. Podľa tohto zákona sa\npostupuje v prípadoch, kedy nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom vznikne\nniekomu škoda, ten sa so svojím nárokom v prvom rade obráti v rámci jeho predbežného prerokovania\nna niektorý z orgánov konajúcich v mene štátu (§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z.) a až po jeho uspokojení\nprichádza do úvahy pri uplatňovaní regresnej náhrady použitie ustanovení § 21 a nasl. zákona č.\n514/2003 Z. z., na ktorý žalobca v žalobe poukazoval.\nPodľa názoru súdu v tomto prípade takýto postup nie je možný, keďže škoda bola spôsobená Krajskej\nprokuratúre v Bratislave, a to orgánom verejnej moci podľa § 2 písm. b/ bod 1. v spojení s § 38 ods.\n1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (štátny orgán - Okresná prokuratúra Bratislava\n\nII). Keďže ide o škodu spôsobenú v trestnom konaní, orgánom konajúcim v mene štátu je podľa §\n4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. generálna prokuratúra. Ak by mala Krajská prokuratúra\nv Bratislave postupovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z., mala by uplatniť nárok na náhradu škody\nspôsobenej Okresnou prokuratúrou Bratislava II na Generálnej prokuratúre SR a až po uspokojení jej\nnároku by sa mohla domáhať náhrady škody voči zodpovednému zamestnancovi. Podľa názoru súdu by\nsa takýto postup pri uplatňovaní regresnej náhrady voči konkrétnemu prokurátorovi priečil samotnému\núčelu zákona č. 514/2003 Z. z., keďže prokuratúra je tvorená sústavou štátnych orgánov (generálna\nprokuratúra, krajské a okresné prokuratúry), kde krajské prokuratúry sú ako rozpočtové organizácie\nnapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry a okresné\nprokuratúry sú ako preddavkové organizácie napojené na rozpočet krajských prokuratúr.\nSúd sa teda stotožnil s názorom žalovaného, že pre tento prípad nie je možné uplatniť príslušné zákonné\nustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., keďže na náhradu škody nebol nálezom zaviazaný štát, ale\nOkresná prokuratúra Bratislava II ako preddavková organizácia Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorej\nako služobnému úradu žalobcu úhradou tejto škody vznikol nárok na jej náhradu voči žalobcovi podľa\n§ 149 ods. 1 v spojení s § 157 ods. 1 zákona o prokurátoroch.\nS poukazom na námietku žalobkyne, že jej subjektívna zodpovednosť za vznik škody nebola\ndostatočne preukázaná a že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neaplikoval ust. § 157 ods. 5 zákona\no prokurátoroch napriek tomu, že spoluzodpovednosť vedúceho prokurátora Okresnej prokuratúry\nBratislava II za vzniknutú škodu v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, súd prvého stupňa\nkonštatoval, že v administratívnom spise chýba podrobný rozpis a štruktúra rozhodovacej činnosti\nžalobcu, prehľad dovolenky, OČR a zastupovania iných prokurátorov žalobkyňou i keď prvostupňový\norgán aj žalovaný v rozhodnutiach uvádzajú, že JUDr. U. predložil na základe vyžiadania prehľady\nvyťaženosti žalobkyne. Súd však z administratívneho spisu zistil, že tieto materiály, na základe ktorých by\nmohli dostatočne vyhodnotiť skutočnú zaťaženosť žalobkyne, počet napadnutých a vybavených spisov,\nspisov, kde žalobkyňa zastupovala iného prokurátora, počet skončených vecí a počet pojednávacích\ndní sa v tomto spise nenachádzajú. Z administratívneho spisu a z napadnutého rozhodnutia, ako aj\nz prvostupňového rozhodnutia teda súd nebol schopný zistiť, aká právna úvaha viedla žalovaného a\nprvostupňový správny orgán k rozhodnutiam, hlavne k rozdeleniu miery zavinenia v pomere jedna tretina\nku dvom tretinám v neprospech žalobkyne. Absencia dokladov, na ktoré sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí odvoláva v administratívnom spise je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa\n§ 250 j ods. 2 písm. c,) d) a e) O.s.p. a jeho vrátenie na ďalšie konanie žalovanému.\nV ďalšom súd zistil, že prvostupňový orgán, ani žalobca nevykonali dokazovanie smerom k zisteniu\nakým spôsobom vykonával vedúci prokurátor dozor, ktorý mu ukladá zákon o prokurátoroch. Konkrétne,\nči prebiehajú pravidelné porady ohľadom stavu konaní v sledovaných veciach, akým spôsobom sú tieto\nveci vedené v systéme (registri) a ako a či vôbec sú vedené a sledované na pravidelnej báze. Z výpovede\nokresného prokurátora JUDr. U. vyplynulo, že tento si mal viesť vlastnú evidenciu NPO (návrh na podanie\nobžaloby), ale tento konkrétny prípad nebol schopný odsledovať, nakoľko v tejto jeho evidencii bol\ntento konkrétny prípad omylom evidovaný ako zastavenie konania. Žalobkyňa uviedla, že na Okresnej\nprokuratúre Bratislava II existuje systém Patrícia, ktorý má evidovať všetky spisy a z ktorého má byť\njasné o aké veci ide. Žalovaný nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie, preto jeho konštatovanie\nmiery zavinenia žalobkyne je súdom nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav, čo viedlo\nkrajský súd k jeho zrušeniu podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.\nKrajský súd poznamenal, že z administratívneho spisu nie je jasné, či bola žalobkyňa na tieto\nprieťahy vedúcim prokurátorom upozornená, prípadne, či jej bolo navrhnuté, alebo uložené disciplinárne\nopatrenie smerujúce k odstráneniu prieťahu a urýchleného vybavenia veci. Na tomto mieste súd\npoukázal, že dozor vedúceho prokurátora, výkon ktorého mu ukladajú §§30, 147 a 148 zákona o\nprokurátoroch nie je len formálna povinnosť, ale naopak ide o povinnosť, ktorej obsahom je skutočný,\nfaktický výkon kontroly a dozoru. Z predloženého administratívneho spisu sa však súdu javilo, že\nOkresná prokuratúra Bratislava II, nemá funkčný systém evidencie vecí, ktorý by zabezpečil efektívnu\nkontrolu vybavovania vecí, o čom svedčí aj vyjadrenie okresného prokurátora JUDr. U.. Súd dodal,\nže žalovaný síce poukázal na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/2012-55,\nneskúmal však, akým spôsobom túto vec, kde už boli ústavným súdom konštatované prieťahy v konaní,\nsledovali vedúci prokurátori Okresnej prokuratúry Bratislava II a aké úkony urobili, aby prieťahom predišli.\nV zmysle uvedeného mal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie za\n\nnepreskúmateľné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a pre\nnedostatok dôvodov. Skutočnosť, že prvostupňový orgán aj žalovaný rozhodovali vo veci bez riadnych\npodkladov a uspokojili sa v konaní len s konštatovaním, že žalobkyňa bola zaťažená rovnako, ako\naj ostatní prokurátori Okresnej prokuratúry Bratislava II považoval súd za takú vadu, ktorá má vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia. Z uvedených dôvodov bolo\npotrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa §250j ods. 2 písm. c),d) a e) a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie.\nKrajský súd ďalej vyhodnotil, že v napadnutom rozhodnutí nemohol byť na náhradu zvyšnej časti škody\nzaviazaný spoluzodpovedný vedúci prokurátor, keďže v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku nebol\nv predmetnom správnom konaní jeho účastníkom.\nK námietke o absencii úradnej pečiatky na prvostupňovom rozhodnutí súd poukazuje na to, že v súlade\ns § 247 ods. 2 OSP nie je toto rozhodnutie predmetom súdneho prieskumu a poukázal aj na ustálenú\njudikatúru Najvyššieho súdu SR. V súvislosti s nedodržaním príslušných lehôt na vydanie rozhodnutia\npodľa § 49 správneho poriadku dal súd prvého stupňa do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Sžo/47/2011 zo dňa 31.05.2012, z ktorého vyplýva, že nedodržanie týchto lehôt nemá vplyv na\nzákonnosť vydaného rozhodnutia.\nZdôraznil, že zistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to pre nepreskúmateľnosť jeho výroku\nspočívajúcu v absencii zákonných ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, čo je\nv rozpore s § 47 ods. 2 správneho poriadku, ktorý expressis verbis ustanovuje náležitosti výroku\nrozhodnutia správneho orgánu, v ktorom musia byť uvedené ustanovenia právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo odkazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/17/2012 zo dňa\n19.03.2013,\nS poukazom na uvedené pochybenie žalovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia mal krajský súd\nnapadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,\na teda za rozhodnutie majúce také vady, ktoré nespĺňajú požiadavky zákonnosti. Záverom dodal,\nže povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa aj s námietkou žalobcu ohľadom\nabsencie úradnej pečiatky na prvostupňovom rozhodnutí podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku, keďže z\nobsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento nedostatok bol podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku\nodstránený len v napadnutom rozhodnutí.\nRozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním. Mal za to, že z odôvodnenia\ncelého rozsudku krajského súdu je nesporné, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný\npostupoval správne, keď zaviazal žalobkyňu na úhradu škody, ktorú spôsobila svojím zavineným\nkonaním.\nPodľa žalovaného je nesporné, že krajský súd má za to, že žalobkyňa podľa § 157 ods. 1 zákona\n154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (v znení účinnom v rozhodnom čase)\nzodpovedá za spôsobenú škodu a je teda aj povinná nahradiť skutočnú škodu služobnému úradu, pričom\nkrajský súd v rozsudku spochybňuje len právnu úvahu správneho orgánu čo do rozsahu a výšky škody,\nktorú má žalobkyňa uhradiť.\nZdôraznil, že správny orgán, ktorý rozhoduje o výške náhrady škody je limitovaný mantinelmi, ktoré\nurčuje platná právna úprava, keď prvým kritériom pre určenie výšky škody je „výška skutočnej škody“\na druhým je „výška zodpovedajúca trojnásobku posledného mesačného funkčného platu“. V zmysle\nplatnej právnej úpravy je právom správneho orgánu určiť aj nižšiu výšku náhrady škody, ako je skutočná\nškoda prípadne trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora.\nKrajský súd pri rozhodovaní vychádzal z premisy, že v danom prípade spôsobilo škodu niekoľko\nprokurátorov, konkrétne žalobkyňa a vedúci prokurátor. Tento záver mal žalovaný za nesprávny. Škodu\nspôsobila len a výlučne žalobkyňa, ktorej bol trestný spis pridelený, a ktorá vo vzťahu k uvedenému\ntrestnému spisu vykonávala dozorové právomoci prokurátora.\n\nPoukázal na atribút príčinnej súvislosti, teda vzťah medzi javom, ktorý vyvolal vznik škody spolu s\npríčinnou súvislosťou medzi daným javom a následkom, t. j. vznikom škody, pričom platí, že vzťah príčiny\na následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný.\nPoznamenal, že žalobkyňa si mala plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú z Ústavy, ústavných zákonov,\nzákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj z pokynov uložených nadriadeným\nprokurátorom. Vedúci prokurátor žalobkyni pridelil dotknutý trestný spis, v ktorom mala vykonávať\ndozor prokurátora a len a výlučne v dôsledku nekonania žalobkyne (t. j. v dôsledku neplnenia si\nzákonných povinností) nastali v danej trestnej veci prieťahy v konaní. Predmetné prieťahy v konaní\nmali za následok že Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie práv Ing. I. G., CSc, a\npriznal mu finančné zadosťučinenie v sume 500,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 485,24 €.\nPredmetné finančné zadosťučinenie predstavuje škodu, ktorá vznikla služobnému úradu žalobkyne.\nZ vyššie opísaného skutkového stavu mal za nesporné, že jedinou priamou príčinou škody, s\nktorou zákon spája zodpovednosť za škodu bolo porušenie dozorových povinností v trestnom konaní\nžalobkyňou. Skutočnosť, že vedúci prokurátor nedôsledne kontroloval plnenie služobných povinností\njemu podriadených prokurátorov nemá za následok vznik škody uplatňovanej v rozhodnutí žalovaného,\nt. j. nie je priamou príčinou vzniku škody. Následne nie je možné dospieť k záveru, že škoda, ktorá sa\nuplatňuje voči žalobkyni je škodou spôsobenou viacerými prokurátormi a aplikovať ustanovenie § 157\nods. 5 zákona 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (v znení účinnom v\nrozhodnom čase).\nKonštatoval, že žalovaný správny orgán pri svojom rozhodovaní aplikoval na vzniknutý skutkový stav\nzákonnú možnosť a určil výšku náhrady škody v nižšej sume, ako bola skutočná škoda. Správny orgán\npostupoval v súlade s platnou právnou úpravou zákonne a aplikoval právnu úvahu v rozsahu v akom mu\nto umožňuje platná právna úprava, t. j. nevybočil zo zákonnom stanovených mantinelov, keď pre svoje\nrozhodnutie nepotreboval zabezpečovať dokazovanie v rozsahu naznačenom krajským súdom a teda\nnenastal stav vytýkaný súdom v rozsahu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Taktiež nesúhlasil\ns názorom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nepreskúmateľnosť výroku\nspočívajúcu v absencii zákonných ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, čo je v\nrozpore s § 47 ods. 2 správneho poriadku.\nNavrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, alebo alternatívne rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta.\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila v podaní zo dňa 27.04.2016, v ktorom navrhla, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil a aby\nzaviazal žalovaného aj k náhrade trov odvolacieho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade\ns § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 20.06.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1\na 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách\nustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok,\nktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zodpovednosti žalobkyne za škodu a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a konanie im prechádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a\ndostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X/2 Spr\n105/14/1000-1 zo dňa 07.05.2014, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu o zodpovednosti žalobkyne za škodu.\nOsobitná komisia na Krajskej prokuratúre v Bratislave, ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím\nsp. zn. 2 Spr 63/13 zo dňa 12.06.2013 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa“) rozhodla, že žalobkyňa svojim konaním porušila ustanovenie §\n26 odsek 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“) v dôsledku čoho bola spôsobená\nškoda, za ktorú v zmysle § 149 odsek 1 zákona o prokurátoroch zodpovedá a podľa § 157 odsek\n1 zákona o prokurátoroch je povinná túto škodu uhradiť vo výške 500 Eur a 485,24 Eur. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil správny orgán prvého stupňa tým, že v trestnej veci proti obvinenému Ing.\nI. G. (ďalej aj „sťažovateľ“) v období od 27.05.2011 do 28.02.2012 (v období od predloženia spisu\nvyšetrovateľom s návrhom na podanie obžaloby po podanie obžaloby) aj napriek Ústavným súdom\nSlovenskej republiky konštatovanou nečinnosťou (nález sp. zn. I. ÚS 98/2010 zo dňa 11.11.2010)\nžalobkyňa okrem zapožičania spisu Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky nevykonala vo veci\nžiaden úkon. Ústavný súd Slovenskej republiky priznal (nález sp. zn. ÚS 52/2012-55 zo dňa 18.04.2012)\nIng. I. G. finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 985,24 Eur (z dôvodu\nzbytočných prieťahov, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd),\nktoré uhradila dňa 26.02.2013 Krajská prokuratúra Bratislava. Vzhľadom na to, že žalobkyňa svojou\nnečinnosťou porušila zákon o prokuratúre dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobkyňa\n\nzodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením zákona o prokuratúre, a preto má povinnosť škodu\nv celom rozsahu uhradiť.\nO odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým\nrozhodnutím č. X/2 Spr 105/14/1000-1 zo dňa 07.05.2014 tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa zmenil tak, že žalobkyňu uznal zodpovednou za škodu, ktorú spôsobila zavineným porušením\njej povinností pri výkone funkcie prokurátora v trestnom konaní vedenom na Okresnej prokuratúre\nBratislava II pod sp. zn. 2 Pv 238/09, ktorá vznikla služobnému úradu (Krajská prokuratúra v Bratislave)\nuhradením celkovej sumy finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia sťažovateľovi v\nintenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 52/2012-55 zo dňa 18.04.2012\ns tým, že výšku náhrady škody, ktorú má žalobkyňa uhradiť určil na sumu 656,82 Eur. Argumentoval\ntým, že správny orgán prvého stupňa na dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci neaplikoval\nsprávne príslušné ustanovenia zákona o prokurátoroch vo vzťahu k miere zodpovednosti žalobkyne\nza spôsobenú škodu, nakoľko predovšetkým žalobkyňa zodpovedá za škodu, pretože porušila svoje\nslužobné povinnosti pri zabezpečovaní úloh prokuratúry. Dodal, že ak žalobkyňa z dôvodu zaťaženosti\nnemohla riadne vykonávať svoju funkciu, mala povinnosť na túto skutočnosť upozorniť vedúceho\nprokurátora. Zdôraznil však, že zodpovednosť za škodu nenesie výlučne žalobkyňa, nakoľko mal za to,\nže ku škode došlo aj v dôsledku nedostatočného plnenia povinností zo strany vedúceho prokurátora/\nprokurátorov kontrolovať plnenie služobných povinností a úloh podriadenými prokurátormi, čo zohľadnil\nžalovaný pri posudzovaní miery zavinenia žalobkyne a určení náhrady pomernej časti škody.\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že\npredmetné rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p. a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\nOdvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní namietal predovšetkým to, že tak prvostupňový\nsprávny orgán ako aj žalovaný postupoval správne, keď zaviazal žalobkyňu na úhradu škody, ktorú\nspôsobila svojím zavineným konaním s tým, že aj krajský súd mal v podstate za to, že žalobkyňa\nzodpovedá za spôsobenú škodu, a teda je aj povinná nahradiť skutočnú škodu služobnému úradu,\npričom spochybňoval len právnu úvahu správneho orgánu čo do rozsahu a výšky škody, ktorú má\nžalobkyňa uhradiť. Zároveň zdôraznil, že vedúci prokurátor mohol a mal byť postihnutý za nedôsledné\nplnenia si zákonných povinností v disciplinárnom konaní.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí v prvom rade vyjadril názor, že „zodpovednosť prokurátora za\nškodu spôsobenú služobnému úradu nie je možné stotožňovať so zodpovednosťou štátu za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom, tzn.\nso škodou, ktorá bola spôsobená štátu niektorým z orgánov verejnej moci tak, ako to predpokladá v\nsúčasnosti účinný zákon č. 514/2003 Z. z.“. Odvolací súd sa s názorom krajského súdu stotožnil, nakoľko\nv predmetnom prípade je potrebné postupovať v súlade so zákonom o prokuratúre, a to aj vo vzťahu\nk vzniku nároku Krajskej prokuratúry v Bratislave ako služobného úradu žalobkyne voči žalobkyni na\nnáhradu uhradenej škody.\nSúd prvého stupňa vo vzťahu k žalobnej námietke žalobkyne o nedostatočnom preukázaní subjektívnej\nzodpovednosti za vznik škody a neaplikovaní ustanovení zákona o prokuratúre o spoluzodpovednosti\nvedúceho prokurátora za vzniknutú škodu s poukazom na obsah administratívneho spisu konštatoval,\nže absencia dokladov, na ktoré sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí odvolával je dôvodom na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie na ďalšie konanie. Odvolací súd musí súhlasiť s vyjadreným\nzáverom, nakoľko nekompletnosť administratívneho spisu vyvoláva pochybnosti o náležitom zistení\nskutkového stavu veci, a to nielen vo vzťahu k vyhodnoteniu skutočnej vyťaženosti žalobkyne, ale aj\ns tým súvisiacou mierou zavinenia žalobkyne na vzniku škody. Odvolací súd tak súhlasí s názorom\nkrajského súdu, že prvostupňový orgán i žalovaný vo veci rozhodovali bez riadnych podkladov a\nuspokojili sa v konaní len s konštatovaním, že žalobkyňa bola zaťažená rovnako, ako ostatní prokurátori.\nOdvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom krajského súdu ohľadom toho, že správne orgány (ani\nprvého ani druhého stupňa) nevykonali dokazovanie smerujúce k zisteniu, akým spôsobom vykonával\nvedúci prokurátor dozorné povinnosti, keď umožnil resp. mu uniklo, že v predmetnom prípade sa od\npredloženia spisu vyšetrovateľom spolu s návrhom na podanie obžaloby do podania obžaloby (až po\nuplynutí 9 mesiacoch od predloženia) nevykonal žiaden úkon (okrem predloženia spisu Generálnej\n\nprokuratúre Slovenskej republiky). V súvislosti s uvedením odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako dospel\nžalovaný k rozdeleniu miery zavinenia v pomere dve tretiny v neprospech žalobkyne, keď vo veci\nnevykonal patričné dokazovanie. V tomto smere je podľa odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného\nnepreskúmateľné.\nNa odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odkazuje odvolací súd aj v otázke procesných\nnedostatkov prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa krajský súd s otázkou\nabsencie pečiatky na prvostupňovom rozhodnutí a s otázkou nedodržania lehôt na vydanie rozhodnutia\nnáležite vysporiadal.\nZhodný názor zastáva odvolací súd aj s tou časťou rozhodnutia krajského súdu, v ktorej tento vyjadril,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, preto je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný bude v ďalšom konaní povinný postupovať v súlade\ns právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa.\nOdvolací súd ustálil, že správne orgány nezistili dostatočne skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie\ni postup žalovaného neboli z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a žalobné námietky\nžalobkyne odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vo svetle uvedeného najvyšší súd\nkonštatuje, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými relevantnými námietkami žalobkyne a\ndospel k správnemu záveru, že došlo k vydaniu rozhodnutia v rozpore so zákonom.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že sa krajský súd v rozhodnutí riadne\nvysporiadal so všetkými relevantnými otázkami prejednávanej veci a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní žalovaného\nvyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni aj napriek jej úspechu v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko si ich v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila a zo\nspisu jej žiadne nevyplývajú. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/143/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}