{"guid": "a3829522-6536-465d-861e-1399772595e9:a8e4bb22-d16a-49d3-ad4a-a93d09058823", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014201131.1", "spisova_znacka": "7Sžo/262/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/262/2015 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžo/262/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201131.1", "identifikacne_cislo": "1014201131", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8e4bb22-d16a-49d3-ad4a-a93d09058823", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201131.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201131.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201131.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/262/2015\n1014201131\n27. 09. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014201131.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci\nžalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený:\nSOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti\nžalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842\n13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nz 19. júna 2014, č. 1723/2014, na odvolanie žalobcu proti Rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.\njúna 2015, č.k. 1S 141/2014-117, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2015, č.k. 1S\n141/2014-117, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nŽalobca sa žalobou domáhal, aby Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte ako „prvoinštančný súd\")\npreskúmal zákonnosť a následne zrušil:\nA. Rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č.k. 1723/2014 z 19.\njúna 2014 (ďalej v texte ako „rozhodnutie žalovaného\"), ktorým žalovaný rozhodol ako odvolací orgán\npríslušný podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku a podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách vo\nveci odvolania účastníka konania (žalobcu) zo 7. marca 2014 tak, že Štátna veterinárna a potravinová\nspráva Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku Rozhodnutie Regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy Topoľčany č. 2014/00017, č. vet. 2014/000580 z 2. apríla 2014 (ďalej v texte ako\n„rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu\"), mení takto:\n„Účastník konania: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava,\nIČO: 31 347 037, prevádzkareň: BILLA s. r. o., filiálka 206, P. O. Hviezdoslava 2773,\n955 01 Topoľčany\n1. porušil povinnosť zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby\nsa zachovala bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a zabezpečiť čistotu skladovacích\npriestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa\nvšeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 4 ods. 1, § 10 písm. a/ b/ zákona o potravinách\nv znení účinnom od 01.04.2014, § 8 ods. 1 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej\nrepubliky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva\nhlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu,\nusporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarni a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a\npredaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín (ďalej „Výnos\n\nč. 28167/2007-OL\"), Prílohy II Kapitola I ods. 2 písm. c/ a Prílohy II Kapitola IX ods. 3, 4 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení\n(ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004\") a to tým, že dňa 14.01.2014 počas úradnej kontroly potravín v\nčase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkarni B1LLA s.r.o., filiálka č. 206 P. O. Hviezdoslava 2773,\n955 01 Topoľčany boli zistené závažné nedostatky v hygiene skladovania potravín:\n- v priestore príjmových rámp výskyt lietajúceho vtáctva - vrabca, podlaha v tomto priestore bola lokálne\nznečistená trusom, zistené bolo tiež silné znečistenie podlahy pri kontajneri na „odpísané\" pečivo\n- v sklade suchých potravín v blízkosti vstupu do oddelenia výroby mäsových prípravkov v regálovom\nsystéme slúžiacom na skladovanie balených potravín, na ktorom boli v čase úradnej kontroly potravín\nuložené trvanlivé balené potraviny, konzervy, čaje, detská výživa, cestoviny, jedlé obilie, sterilizovaná\nzelenina, na podlahe pod paletami s potravinami, na paletách a v plastových prepravkách s uloženými\npotravinami bol zistený výskyt trusu hlodavcov. Trusom hlodavcov boli taktiež znečistené obaly potravín\nuložených na tomto mieste, celkovo tu bolo uskladnených 43 druhov potravín v celkovej cene 1 008,03\n€. Potraviny „Pšenica potravinárska letná, 500 g\", krajina pôvodu ČR, výrobca: Natural Pack Group\ns.r.o., Hustopeče, dátum minimálnej trvanlivosti: 14.02.2014, LOT: 0140213026, množstvo: 9 kusov v\ncelkovej cene: 5,31 € a cestoviny „Penne rigate, 500 g\", vyrobené v Taliansku pre BILLA s.r.o. Bratislava,\ndátum minimálnej trvanlivosti: 25.07.16, množstvo: 27 kusov v celkovej cene: 13,23 € boli hlodavcami\npoškodené, obal bol rozhryzený a ich obsah bol rozsypaný v ich blízkosti. V monitorovacej staničke\numiestnenej v sklade pod číslom 17 bol zistený záchyt 1 ks uhynutého hlodavca. V sklade v blízkosti\nvstupu do oddelenia výroby mäsových prípravkov pri regálovom systéme so skladovanými potravinami\nboli umiestnené čistiace prostriedky, pomôcky a WAP stroj používaný v oddelení výroby mäsových\nprípravkov. Podlaha v tomto priestore bola znečistená. Pod regálom určenom na uloženie potravín\nurčených na odpis boli taktiež zistené hrubé nečistoty. V sklade čistiacich a dezinfekčných prípravkov a\npomôcok bola zistená znečistená podlaha, uložené znečistené predmety a textílie na regáloch.\nUvedeným konaním prevádzkovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu\npodľa § 28 ods. 2 písm. p/ zákona o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014.\n2. Ďalej porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového\npredaja, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi a umiestňovať na trh\noznačené potraviny podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014,\n§ 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012\nZ.z. o označovaní potravín v znení neskorších predpisov (ďalej „Vyhláška č. 127/2012 Z.z.\") a to tým,\nže dňa 14.01.2014 v čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 206 P.\nO. Hviezdoslava 2773, 955 01 Topoľčany umiestňoval na trh potravinu pod obchodným názvom „Black\nForest Kirch Torte\", 500 g, made in Germany, množstvo: 1 kus v cene 6,79 € bez akéhokoľvek označenia\nv štátnom jazyku. Ďalej porušil povinnosť ustanovenú v § 9 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách v znení\núčinnom od 01.04.2014 a § 3 ods. 3 písm. d/ Vyhlášky č. 127/2012 Z.z., a to tým, že dňa 14.01.2014 v\nčase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 206 P. O. Hviezdoslava 2773,\n955 01 Topoľčany umiestňoval na trh potravinu pod obchodným názvom „Oškvarková nátierka\", 100 g,\nvýrobca: Partners s.r.o., Častkovce 418, spotrebujte do: .......01.2014, množstvo: 1 kus v cene 0,49 €,\nna obale ktorej bol nečitateľný deň v dátume spotreby.\nUvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2\npísm. f/ zákona o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014.\n3. Ďalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej\ntrvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách v znení účinnom od\n01.04.2014 a to tým, že dňa 14.01.2014 v čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o.,\nfiliálka č. 206 P. O. Hviezdoslava 2773, 955 01 Topoľčany umiestňoval na trh 3 druhy potravín po uplynutí\ndátumu spotreby (ďalej „DS\"), a to :\n-„ Obložený sendvič s vajcom, pečenou slaninou, vaječnou nátierkou a pórom \", 220 g, vyrobené pre\nBILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava, spotrebujte do: 13.01.2014, množstvo: 1 kus v cene 1,79 €,\n-„Šunková bageta\", 220 g, výrobca: Fekollini s.r.o., Sládkovičovo, spotrebujte do: 12.01.2014, množstvo:\n1 kus v cene 1,69 €,\n-„Debrecínska pečienka\", L 000960156221, výrobca: Kostelecké uzeniny, a.s., Kostelec, ČR, dátum\nspotreby: 13.01.2014, množstvo: 1,1 kg, v celkovej cene: 9,79 €, a 8 druhov potravín po uplynutí dátumu\nminimálnej trvanlivosti (ďalej „DMT\"), a to:\n-„Toblerone švajčiarska mliečna čokoláda s medovo-mandľovým nugátom (10%)\", 50 g, ditribútor: Hatex\ns.r.o., 28. Pluku 19/539, CZ, Praha 10, dátum minimálnej trvanlivosti: 18.11.2013, množstvo 20 ks/l kg\nv celkovej cene 17,80 €,\n\n-„BeBe Dobré ráno - kakaové cereálne sušienky s čokoládovými kúskami\", 50 g, distributor: Kraft Foods\nSlovakia a.s., Bratislava, SR, minimálna trvanlivosť do: 18.12.2013, množstvo: 5 ks/0,25 kg v celkovej\ncene 2,25 €,\n-„Nestlé Fitnes - cereálna tyčinka s horkou čokoládou\", 23,5 g, distributor: Cereal Partners Prievidza,\nSR, dátum minimálnej trvanlivosti: 10.12.2013, množstvo: 6 kusov/0,141 kg v celkovej cene 2,70 €,\n-„Toma 100 % jablko - jablková šťava z koncentrátu\", 1 l, distributor: Pepsi Cola SR, Malacky, dátum\nminimálnej trvanlivosti: 02.01.2014, množstvo: 3 kusy/31 v celkovej cene 4,77 €,\n-„Airwaves drops - tvrdé cukríky na báze cukru s príchuťou citrónu, mentolu a eukalyptu s náplňou\ns medom a vitamínom C\", 33,5 g, distributor: Wringley Slovakia s.r.o., Senica, dátum minimálnej\ntrvanlivosti: 17/09/13, množstvo: 3 kusy/0,1 kg v celkovej cene:2,07 €,\n-„Lindt - zmes čokoládových bonbónov s jemnou čokoládovou náplňou - mliečna, horká, biela, oriešková\n(44%)\", 200 g, výrobca: Lindt & Sprungli SpA Induno Olona (VA), dátum minimálnej trvanlivosti: 31.12.13,\nmnožstvo: 1 kus v cene 6,99 €,\n-„Mini-Baguette, bezgluténové mini bagety bez lepku\", 150 g, výrobca: Dr.Schär AG Burgstall, Italy,\ndátum minimálnej trvanlivosti: 10.01.14, množstvo: 1 kus v cene 2,79 €,\n-„Nestlé Fitnes jruits - Nestlé fitnes s ovocím\", 550 g, výrobca: Cereal Partners Poland Toruň-Pacifw,\nPoľsko, dátum minimálnej trvanlivosti: 03.01.2014, množstvo: 1 kus v cene 3,89 €.\nUvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4\npísm. i/ zákona o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014.\n4. Ďalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona\no potravinách v znení účinnom od 01.04.2014 a článku 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Nariadenia (ES) č.\n178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a\npožiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy\nv záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej „Nariadenie (ES) č. 178/2002\") a to tým, že dňa 14.01.2014\nv čase od 15,00 hod.\ndo 21,15 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 206 P. O. Hviezdoslava 2773,\n955 01 Topoľčany, umiestňoval na trh I druh drobného bobuľového ovocia trhového druhu \"maliny\", 125\ng, krajina pôvodu\" Maroko, množstvo: 3 kusy/0,375 kg v celkovej cene 7,47 €, nevhodné na ľudskú\nspotrebu z dôvodu výskytu bielej plesní na povrchu plodov. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky\nskutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v znení\núčinnom od 01.04.2014.\nV roku 2013 Regionálna veterinárna a potravinová správa Topoľčany v správnom konaní uložila\núčastníkovi konania pokuty za porušenie zákazu umiestňovania na trh potravín nie bezpečných v\nprevádzkarni: BILLA s.r.o., filiálka č. 206, P. O. Hviezdoslava 2773, 955 01 Topoľčany nasledovne:\n-Rozhodnutím číslo spisu: 2012/00141 č. vet. 2013/000446 zo dňa 28.02.2013, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 22.03.2013, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách\nuložená úhrnná pokuta 6 000,- eur, za umiestňovanie na trh 12 druhov potravín s výskytom hniloby\na plesne: Figy čerstvé - plody plesnivé, mäkké; cibuľa - nahnitá plesnivá, silne zapáchajúca; Karotka\nzväzky - vňať mrkvy plesnivá, plody mäkké, zvädnuté; Baklažán - nahnitý; Cvikla praná balená v\nsieťových vreckách á J kg - plody nahnité a zoschnuté; Rajčiaky cherry - plody nahnité zvädnuté;\nJahody balené á 500 g - mäkké nahnité; Baranie rohy balené á 500 g - mäkké nahnité; Jablko červené\nbalené á 500 g -v balení výskyt hnilých jabĺk; BIO jablká balené po 4 ks - v baleni 2 jablká nahnité;\nJablká Rubinola balené - plody zvädnuté s hnilobou; Jablká Gala balené - plody zvädnuté s hnilobou,\nčo bolo zistené pri kontrole dňa 17.09.2012 a zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín\nč. ŠVPS SR/2012/Kn,Ch,Su,Mr/16 zo dňa 17.09.2012. V tomto rozhodnutí bola pokuta uložená aj za\numiestňovanie potravín na trh po uplynutí ich dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, za\nchýbajúce označenie a nevyhovujúcu hygienu v priestore príjmovej rampy a v suchom sklade.\n- Rozhodnutím číslo spisu: 2013/00131 č. vet. 2013/001353 zo dňa 13.06.2013, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 08.07.2013, bola uložená pokuta vo výške 3 000,- eur za umiestnenie na trh výrobku\nRuská zmrzlina od Mrázika 845 ml, ktorý nebol vhodný na ľudskú spotrebu z dôvodu senzorických\nzmien v chuti a v konzistencii, čo bolo zistené pri kontrolách dňa 27.03.2013 a dňa 12.04.2013 a\nzdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. TOPP/2013/VA/2 zo dňa 27.03.2013 a v\nZázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 4508/2013/DÚKP/JŠ zo dňa 12.04.2013.\n- Rozhodnutím číslo spisu: 2013/00192 č. vet. 2013/002398 zo dňa 18.10.2013, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 11.11.2013, bola uložená pokuta vo výške 2 000,- eur za umiestňovanie na trh\npotravín: Hrozno biele, Ananás, Bio jahody, pre prítomnosť plesní a hniloby, čo bolo zistené pri kontrole\n\ndňa 24.06.2013 a zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. TO/2013/KR/43 zo dňa\n24.06.2013.\nHore uvedenými rozhodnutiami bola účastníkovi konania uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm.\na/ zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných, nevhodných na ľudskú\nspotrebu. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 22.03.2013, 08.07.2013, 11.11.2013, preto správny\norgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k\nopätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola účastníkovi konania uložená pokuta, čím sú splnené\npodmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom\nod 01.04.2014.\nZa to sa mu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom\nod 01.04.2014 ukladá úhrnná pokuta vo výške 100 000,- eur, slovom: jednostotisíc eur.\nUloženú pokutu je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozhodnutia na príjmový účet Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Topoľčany,\nvedený Štátnou pokladnicou, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: N., variabilný symbol\nXXXXXXXXXXXXXXX, konštantný symbol XXXX..\"\na\nB. rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, ktorým Regionálna veterinárna a potravinová správa\nTopoľčany (ďalej v texte ako „prvoinštančný správny orgán\") rozhodla ako správny orgán príslušný podľa\n§ 21 ods. 1 písm. d/ a § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej v texte ako „zákon o\npotravinách\") tak, že:\n„Účastník konania Billa s.r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, prevádzkáreň: „Billa, filiálka\n206, P.O.Hviezdoslava 2773, 955 01 Topoľčany\", porušil povinnosť ustanovenú v § 10 písm. a/ a písm.\nb/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ten, kto\nskladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a\nza takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota a porušil povinnosť\nzabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie,\ndezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a povinnosť ustanovenú v\nosobitnom predpise, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla\no hygiene potravín v platnom znení (ďalej len Nariadenie (ES) č.852/2004) Príloha II, Kapitola I, ods. l\na ods. 2 písm. c/, zmysle ktorého potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave\núdržby, usporiadanie, riešenie, konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia\numožňovať správne hygienické praktiky vrátane ochrany proti kontaminácii a najmä kontrolu škodcov\na Príloha II, Kapitola IX ods. 3 a 4 tohto Nariadenia, v zmysle ktorého sa potraviny musia na všetkých\nstupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla\nspôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované\ntakým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať a musia\nsa zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov a to tým, že dňa 14.01.2014 v čase od 15,00 hod. do\n21,15 hod. v prevádzkovej jednotke „Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773 v Topoľčanoch inšpektori\nvykonávajúci cielenú úradnú kontrolu, zistili tieto nedostatky:\n- v priestore príjmových rámp výskyt lietajúceho vtáctva - vrabca, podlaha v tomto priestore bola lokálne\nznečistená trusom, zistené bolo tiež silné znečistenie podlahy pri kontajneri na „odpísané\" pečivo\n- v sklade suchých potravín v blízkosti vstupu do oddelenia výroby mäsových prípravkov v regálovom\nsystéme slúžiacom na skladovanie balených potravín na ktorom boli v čase úradnej kontroly uložené\ntrvanlivé balené potraviny, konzervy, čaje, detská výživa, cestoviny, jedlé obilie, sterilizovaná zelenina,\nna podlahe pod paletami s potravinami, na paletách a v plastových prepravkách s uloženými potravinami\nbol zistený výskyt trusu hlodavcov. Trusom hlodavcov boli taktiež znečistené obaly potravín uložených\nna tomto mieste, pričom obaly „Pšenice potravinárskej letnej, 500 g\", krajina pôvodu ČR, výrobca:\nNatural Pack Group s.r.o., Hustopeče, dátum minimálnej trvanlivosti: 14.02.2014, LOT: 0140213026,\nmnožstvo: 9 kusov v celkovej cene: 5,31 € a cestovín „Penne rigate, 500 g\", vyrobené v Taliansku pre\nBILLA s.r.o. Bratislava, dátum minimálnej trvanlivosti: 25.7.16, množstvo: 27 kusov v celkovej cene:\n13,23 € boli hlodavcami poškodené a ich obsah bol rozsypaný v ich blízkosti. V monitorovacej staničke\numiestnenej v sklade pod číslom 17 bol zistený záchyt 1 ks uhynutého hlodavca. V sklade v blízkosti\nvstupu do oddelenia výroby mäsových prípravkov pri regálovom systéme so skladovanými potravinami\nboli umiestnené čistiace prostriedky, pomôcky a WAP stroj používaný v oddelení výroby mäsových\n\nprípravkov. Podlaha v tomto priestore bola znečistená. Pod regálom určenom na uloženie potravín\nurčených na odpis boli taktiež zistené hrubé nečistoty.\nUvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu\npodľa § 28 ods. (2) písm. p/ zákona NR SR č.152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.\nĎalej porušil povinnosť ustanovenú v § 9 ods. (l) zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v\nznení neskorších predpisov označiť potraviny, ktoré umiestňuje na trh v kodifikovanej podobe štátneho\njazyka údajmi uvedenými v bodoch a) až o) uvedeného paragrafu a povinnosť ustanovenú v § 3 ods. (l)\nVyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 z 29. marca\n2012 o označovaní potravín, v zmysle ktorého, cit.:\"Slovné označenie potraviny podľa odsekov 3 a 5\nuvádzanej na trh sa uvádza v štátnom jazyku: Označovanie aj v iných jazykoch nie je zakázané, avšak\nnesmie byť prekážkou čitateľnosti údajov uvádzaných v štátnom jazyku\" a to tým, že dňa 14.01.2014 v\nčase od 15,00 hod. do 21,15 hod. v prevádzkovej jednotke „Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773\nv Topoľčanoch predával potravinu pod obchodným názvom „Black Forest Kirch Torte\", 500 g, made in\nGermany, množstvo: 1 kus v cene 6,79 € bez akéhokoľvek označenia v štátnom jazyku.\nĎalej porušil povinnosť ustanovenú v § 9 ods. (l) písm. d/ zákona NR SR\nč. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov označiť potraviny, ktoré umiestňuje\nna trh dátumom spotreby, ak ide o druhy potravín podliehajúcich rýchlej skaze z mikrobiologického\nhľadiska v spojení s § 3 ods. (3) písm. d/ Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky č. 127/2012 z 29. marca 2012 o označovaní potravín, v zmysle ktorého v označení\nbalenej potraviny musí byť uvedený dátum spotreby ak ide o potravinu podliehajúcu rýchlej skaze\nz mikrobiologického hľadiska a § 7 ods. (8) uvedenej vyhlášky, podľa ktorého, cit.:\"Dátum spotreby\npotraviny sa uvádza slovami „spotrebujte do\" s uvedením dátumu alebo odkazu na príslušné miesto\nobalu, na ktorom je dátum uvedený. Dátum musí pozostávať najmenej z označenia dňa a mesiaca v\nuvedenom poradí v nekódovanej forme\" a to tým, že dňa 14.01.2014 v čase od 15,00 hod. do 21,15 hod. v\nprevádzkovej jednotke „Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773 v Topoľčanoch predával potravinu pod\nobchodným názvom \"Oškvarková nátierka\", 100 g, výrobca: Partners s.r.o., Častkovce 418, spotrebujte\ndo: ......01.2014, množstvo: 1 kus v cene 0,49 €, na obale ktorej bol nečitateľný deň v dátume spotreby.\nUvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu\npodľa § 28 ods. (2) písm. f/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov,\npredpisov.\nĎalej porušil povinnosť ustanovenú v § 12 ods. (l) písm. h/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách\nv znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, cit.:\" Ten, kto predáva potraviny vrátane internetového\npredaja, nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti\" a\nporušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej\ntrvanlivosti podľa § 6 ods. (5) písm. d/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších\npredpisov a to tým, že dňa 14.01.2014 v čase od 15,00 hod. do 21,15 hod. v prevádzkovej jednotke:\n„Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773 v Topoľčanoch, predával 3 druhy potravín po uplynutí dátumu\nspotreby (ďalej len DS), a to :\n- „Obložený sendvič s vajcom, pečenou slaninou, vaječnou nátierkou a pórom\", 220 g, vyrobené pre\nBILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava, spotrebujte do: 13.01.2014, množstvo: 1 kus v cene 1,79 €\n-„Šunková bageta\", 220 g, výrobca: Fekollini s.r.o., Sládkovičovo, spotrebujte do: 12.01.2014, množstvo:\n1 kus v cene 1,69 €\n-„Debrecínska pečienka\", L 000960156221, výrobca: Kostelecké uzeniny, a.s., Kostelec, ČR, dátum\nspotreby: 13.1.2014, množstvo: 1,1 kg, v celkovej cene: 9,79 € a 8 druhov potravín po uplynutí dátumu\nminimálnej trvanlivosti (ďalej len DMT), a to:\n-„Toblerone švajčiarska mliečna čokoláda s medovo-mandľovým nugátom (10%)\", 50 g, ditribútor: Hatex\ns.r.o., 28. Pluku 19/539, CZ, Praha 10, dátum minimálnej trvanlivosti: 18.11.2013, množstvo 20 ks/l kg\nv celkovej cene 17,80 €\n-„BeBe Dobré ráno - kakaové cereálne sušienky s čokoládovými kúskami\", 50 g, distributor: Kraft Foods\nSlovakia a.s., Bratislava, SR, minimálna trvanlivosť do: 18.12.2013, množstvo: 5 ks/0,25 kg v celkovej\ncene 2,25 €,\n-„Nestlé Fitnes - cereálna tyčinka s horkou čokoládou\", 23,5 g, distributor Cereal Partners Prievidza, SR,\ndátum minimálnej trvanlivosti: 10.12.2013, množstvo: 6 kusov/0,141 kg v celkovej cene 2,70 € -„Toma\n100 % jablko - jablková Šťava z koncentrátu\", 1 1, distributor: Pepsi Cola SR, Malacky, dátum minimálnej\ntrvanlivosti: 02.01.2014, množstvo: 3 kusy/3 I v celkovej cene 4,77 €\n\n-„Airwaves drops - tvrdé cukríky na báze cukru s príchuťou citrónu, mentolu a eukalyptu s náplňou\ns medom a vitamínom C\", 33,5 g, distributor: Wringley Slovakia s.r.o., Senica, dátum minimálnej\ntrvanlivosti: 17/09/13, množstvo: 3 kusy/0,1 kg v celkovej cene:2,07 €\n-„Lindt - zmes čokoládových bonbónov s jemnou čokoládovou náplňou - mliečna, horká, biela, oriešková\n(44%)\", 200 g, výrobca: Lindt & SprungH SpA Induno Olona (VA), dátum minimálnej trvanlivosti:\n31.12.13, množstvo: 1 kus v cene 6,99 €\n-„Mini-Baguette, bezgluténové mini bagety bez lepku\", 150 g, výrobca: Dr.Schär AG Burgstall, Italy,\ndátum minimálnej trvanlivosti: 10.01.14, množstvo: 1 kus v cene 2,79 €\n-„Nestlé Fitnes fruits - Nestlé fitnes s ovocím\", 550 g, výrobca: Cereal Partners Poland Toruft-Pacific,\nPoľsko, dátum minimálnej trvanlivosti: 03.01.2014, množstvo: 1 kus v cene 3,89 €.\nUvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu\npodľa § 28 ods. (4) písm. i/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.\nĎalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. (5) písm. a/ zákona\nNR SR č. 152/1995 Z.z, o potravinách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, cit.:\"Na trh je\nzakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné\" v nadväznosti na Článok 14 ods. l a ods. 2 písm. b/\nNariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú\nvšeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín\na stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v zmysle ktorého cit.:\" Potraviny sa nesmú\numiestňovať na trh, ak nie sú bezpečné. Za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú nevhodné\nna ľudskú spotrebu\". Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná na ľudskú spotrebu sa podľa\nhoreuvedeného článku 14 ods.5 musí brať ohľad na to či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu\npodľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným\nprocesom, pokazením alebo rozkladom\" a to tým že dňa 14.01.2014 v čase od 15,00 hod. do 21,15 hod.\nv prevádzkovej jednotke „Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773 v Topoľčanoch, umiestňoval na trh 1\ndruh drobného bobuľového ovocia trhového druhu \"maliny\", 125 g, krajina pôvodu\" Maroko, množstvo:\n3 kusy/0,375 kg v celkovej cene 7,47 €, nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu plesní na ich\npovrchu.\nUvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu\npodľa § 28 ods. (4) písm. a/ zákona NR SR č. l52/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.\nZa to sa mu podľa § 28 ods. (4) písm. a/ zákona o potravinách účinného od 1. apríla 2014 ukladá úhrnná\npokuta vo výške 100 000,- €, slovom: stotisíc eur.\nUloženú pokutu je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozhodnutia na príjmový účet Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Topoľčany, vedeného\nv banke: Štátna pokladnica Bratislava, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: SK XX XXXX XXXXXX\nXXXXXXXXXX, konštantný symbol XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXXXXXXX.\"\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 141/2014 z 18. júna 2015 (ďalej v texte ako\n„rozhodnutie prvoinštančného súdu\") zamietol prvoinštančný súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku žalobu z dôvodu, že postup žalovaného v konaní, ako aj rozhodnutie žalovaného bolo\nv súlade so zákonom. Žalobcovi v zmysle § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal právo\nna náhradu trov konania.\nPrvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že v správnom konaní bolo na základe vykonanej\ncielenej kontroly potravín 14. januára 2014 v prevádzkovej jednotke, ktorá bola zameraná na príjem\ntovaru a hygienu skladovania potravín, hygienu predaja, osobnú hygienu, označovanie, predaj potravín\npo dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti (ďalej v texte ako „úradná kontrola potravín\")\ndostatočným spôsobom preukázané, že žalobca v prevádzkovej jednotke porušil:\n1. povinnosť zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala\nbezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a\nmanipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa § 4 ods. 1, §\n10 písm. a/, b/ zákona o potravinách, § 8 ods. 1 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej\nrepubliky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva\nhlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu,\nusporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a\npredaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín, Prílohy II Kapitola I ods.\n2 písm. c/ a Prílohy II Kapitola IX ods. 3 a 4 nariadenia o hygiene potravín.\n\n2. povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja,\ndodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi a umiestňovať na trh označené\npotraviny podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o potravinách, § 3 ods. 1 vyhlášky o označovaní potravín,\n3. zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti\npodľa § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách,\n4. zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách\na článku 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z\n28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje\nEurópsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej\nv texte ako „nariadenie, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva\").\nPodľa názoru prvoinštančného súdu žalobca svojim konaním uvedeným vyššie:\n- pod bodom 1. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p/\nzákona o potravinách,\n- pod bodom 2. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm.\nf/ zákona o potravinách,\n- pod bodom 3. žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.\n4 písm. i/ zákona o potravinách,\n- pod bodom 4. žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.\n4 písm. a/ zákona o potravinách.\nPrvoinštančný súd sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, nasledovne:\n1. Žalobca namietal v žalobe porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 3 ods. 2 a § 33\nods. 1 a 2 Správneho poriadku tým, že mu žalovaný pred vydaním rozhodnutia neumožnil vyjadriť sa k\npodkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Prvoinštančný súd sa\ns námietkou žalobcu nestotožnil. Podľa prvoinštančného súdu bola žalobcovi daná možnosť v správnom\nkonaní, aby sa pred vydaním rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu v lehote do 5 dní vyjadril k\nskutočnostiam zisteným pri vykonanej úradnej kontrole, aby navrhol dôkazy, prípadne navrhol doplnenie\ndokazovania vo veci. Žalobca sa vyjadril tiež k upovedomeniu o začatí správneho konania listom zo 17.\nfebruára 2014. Žalovaný pri odstraňovaní nedostatkov prvoinštančného správneho orgánu vychádzal\nz tých istých výsledkov vykonanej úradnej kontroly a výrok rozhodnutia prvoinštančného správneho\norgánu bol zmenený v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku na základe dokazovania\nvykonaného ešte pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\n2. Žalobca namietal v správnej žalobe porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že prvoinštančný správny orgán a žalovaný\nnenariadili pred vydaním rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného\nústne pojednávanie. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, pretože správny orgán pri\nsvojej úvahe vždy vychádza z konkrétnych okolností prípadu a nariadi ústne pojednávanie len v prípade,\nak to má svoje opodstatnenie. Žalobca nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, ak z\nosobitného zákona nevyplýva opak (§ 21 ods. 1 Správneho poriadku).\n3. Žalobca namietal v\nžalobe, že kontrola kvality ovocia a zeleniny a iných vybraných\npoľnohospodárskych výrobkov (v tomto prípade aj malín) spadá pod kontrolu spoločnej organizácie\ntrhov poľnohospodárskych výrobkov, ktorá je regulovaná osobitnými právnymi predpismi a je vyňatá z\npôsobnosti zákona o potravinách. Prvoinštančného súd sa s námietkou žalobcu nestotožnil a uviedol, že\nak sa úradnou kontrolou overuje dodržanie vymedzeného okruhu právnych predpisov, v tomto prípade\npredpisov upravujúcich oblasť organizácie spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, pri\nvýkone kontroly nie je možné postupovať spôsobom zakotveným v zákone o potravinách, ale spôsobom\nurčeným v týchto predpisoch, v ktorých je odlišným spôsobom upravená organizácia a priebeh kontroly,\npožiadavky na kvalifikáciu inšpektorov, vyhotovovanú dokumentáciu a systém sankcií. V žiadnom\nprípade však z dikcie ustanovenia § 3 ods. 1 zákon o potravinách podľa názoru prvoinštančného súdu\nnie je možné vyvodiť, že ovocie a zelenina sú vyňaté z jeho pôsobnosti.\nŽalobca namietal v žalobe, že k naplneniu podmienok pre uloženie pokuty podľa § 28 ods. 7 zákona o\npotravinách je potrebné porušenie viacerých povinností, teda aspoň dvoch povinností. Prvoinštančného\nsúd sa s námietkou žalobcu nestotožnil. Podľa prvoinštančného súdu totiž ustanovenie § 28 ods. 7\nzákona o potravinách má za úlohu prísnejší postih konania, ktorým dochádza k opätovnému porušeniu\npovinností ustanovených v § 28 ods. 4 zákona o potravinách, a preto aplikácia ustanovenia § 28 ods.\n7 zákona o potravinách prichádza do úvahy aj v prípade, ak kontrolovaný subjekt v priebehu jedného\nroka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta v zmysle ustanovenia\n\n§ 28 ods. 4 zákona o potravinách, opätovne poruší akúkoľvek jednu povinnosť, za porušenie ktorej mu\nbola už vyššie uvedená pokuta uložená.\n4. Žalobca namietal v žalobe, že žalovaný nesprávne zhodnotil závažnosť, trvanie, následky uvedených\nnedostatkov, a preto uloženú pokutu nemožno považovať za primeranú, boli tak porušené aj jeho\nlegitímne očakávania vo vzťahu k rozhodnutiu o uložení pokuty. Prvoinštančného súd sa nestotožnil\ns námietkou žalobcu pretože zistenia ako aj zistený prístup prevádzkovateľa (dlhodobé neriešenie\nzávažného viditeľného problému v prevádzke) správne zohľadnil správny orgán pri určení výšky pokuty.\nAj v minulosti pri ukladaní sankcií výšku pokuty ovplyvnil súbeh správnych deliktov, ale v minulosti nebolo\nzistené také závažné porušenie hygienických požiadaviek na predaj potravín, ako je výskyt hlodavcov.\nLegislatívne porušenia a protiprávne konanie bolo zisťované v prevádzke aj pri predchádzajúcich\nkontrolách a neviedli k takej výške uloženej sankcie z čoho vyplýva, že správny orgán ich sankcionoval\nuložením pokút vo výškach, ktoré zrejme nemali dostatočný preventívny a výchovný vplyv. Ak správny\norgán tieto porušenia sankcionoval v nižšej výške, toto opatrenie nemalo zrejme dostatočný preventívny\na výchovný vplyv. Naviac v minulosti neboli ukladané pokuty za opakované protiprávne konanie, ako to\nbolo v tomto konaní. Pri uložení pokuty podľa názoru správneho súdu nedošlo ani k neprimeranej tvrdosti\npri aplikácii zákona a práva žalobcu neboli výškou pokuty hrubým spôsobom porušené. Stanovenie\nvýšky pokuty zohľadnilo všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda\nurčenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila\nsvoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu.\nV závere svojho rozhodnutia prvoinštančný súd skonštatoval, že kontrola dodržiavania predpisov o\npotravinách, ktoré sú prijaté na účely eliminácie rizika poškodenia zdravia spotrebiteľov je opodstatnená,\ntak ako aj prísne sankcie v prípade ich porušenia, a že uložená pokuta vo výške 100.000,- eur je\nvzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná, ako z hľadiska represívneho, tak aj preventívneho.\nII.\nProti rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal žalobca v zastúpení svojim právnym zástupcom riadne\na včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte aj ako\n„odvolací súd\") rozhodnutie správneho súdu zmenil, a to tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na opätovné prejednanie\na rozhodnutie.\nK odvolaniu proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 3. septembra\n2015 (ďalej v texte ako „vyjadrenie k odvolaniu\") a žiadal, aby na základe ním uvedených skutočností\npotvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu.\nŽalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu v úvode zrekapituloval doterajší\npriebeh konania a obsah rozhodnutia prvoinštančného súdu. Podľa žalobcu to, že správny súd nezistil\ntakú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného je potrebné považovať za\nvážne pochybenie prvoinštančného súdu, ktorý nevenoval posúdeniu veci náležitú pozornosť. Žalobca\naj po preskúmaní veci správnym súdom zotrval na tom, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol\nukrátený na svojich právach podľa § 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa žalobcu bolo správne konanie vo veci zistenia porušenia zákona o potravinách začaté 13.\nfebruára 2014, pričom bol žalobca zároveň s upovedomením o začatí správneho konania vyzvaný,\naby sa vyjadril ku skutočnostiam zisteným pri vykonaní kontroly. Žalobca sa v lehote písomne vyjadril.\nPrvoinštančný správny orgán však podľa žalobcu nepochopiteľne dlhšiu dobu vyčkával (pravdepodobne\ndo nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy - od 1. apríla 2014) s vydaním rozhodnutia. Vo vyjadrení\nk odvolaniu žalovaný k tomuto tvrdeniu uviedol, že 10. marca 2014 zaslal prvoinštančný správny orgán\nžalobcovi upovedomenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci, nakoľko z dôvodu obstarávania\npodkladov a objektívneho vyhodnotenia skutkovej podstaty nebolo možné rozhodnúť v lehote 30 dní.\nPodľa žalovaného tak prvoinštančný správny orgán postupoval plne v súlade so zákonom.\nŽalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu odôvodnil nasledovne:\n1. Prvoinštančný správny orgán žalobcu ukrátil na jeho právach tým, že mu neumožnil, aby sa\npred vydaním prvoinštančného správneho rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho\n\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa žalobcu totiž z obsahu rozhodnutia prvoinštančného\nsprávneho orgánu vyplýva, že prvoinštančný správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov\nuvedených na strane 7 rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu. Medzi týmito dôkazmi sa však\nneuvádzajú správne spisy z predchádzajúceho obdobia, ktoré prvoinštančný správny orgán uvádza na\nstrane 9 rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, a ktoré sa majú vzťahovať na nedodržanie\npožiadaviek potravinového práva žalobcom v minulosti. Tieto predchádzajúce rozhodnutia však vzal\nprvoinštančný správny orgán za podklad svojho rozhodnutia a dokonca z nich vychádzal pri uložení\npokuty, napriek tomu, že podľa žalobcu netvorili súčasť dôkazného materiálu a neboli medzi podkladmi,\nz ktorých prvoinštančný správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní. O ich existencii má žalobca\noprávnené pochybnosti, pretože sa nikdy nespomínali, o ich použití nebol nikdy žalobca zákonne\ninformovaný, a čo je podstatné, podľa žalobcu sa neuvádzajú ani medzi dôkaznými materiálmi, ktoré\nprvoinštančný správny orgán uviedol vo svojom rozhodnutí. Žalovaný k tomu vo vyjadrení k odvolaniu\nuviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z tých istých výsledkov úradnej kontroly potravín.\nŽalovaný vo svojom rozhodnutí síce uviedol aj ďalšie rozhodnutia z minulosti a rozhodnutia, na základe\nktorých bola potvrdená opakovanosť protiprávneho konania žalobcu do jedného roka, nešlo však podľa\nžalovaného o nové skutočnosti, ale o právoplatné rozhodnutia z minulosti, ktoré boli žalobcovi známe,\nvoči ktorým mohol podať odvolanie, a preto nebol podľa žalovaného poškodený ani ukrátený na svojich\nprávach.\n2. Prvoinštančný správny orgán pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil vec tým, že v\nrozhodnutí prvostupňového správneho orgánu aplikoval neúčinnú právnu normu. Podľa žalobcu táto\nskutočnosť vyplýva z dôvodov rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, v ktorom sa uvádza,\nže naplnenie znakov skutkových podstát iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p/, § 28\nods. 2 písm. f/ § 28 ods. 4 písm. i/ a § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách vyvodil prvostupňový\nsprávny orgán zo zákona o potravinách v znení účinnom do 31. marca 2014. Je preto evidentné, že\nprvoinštančný správny orgán vec posúdil a rozhodol podľa neúčinného právneho predpisu, a preto z\njeho strany išlo o zjavne nesprávne právne posúdenie veci. Na tento postup podľa žalobcu nadviazal\naj žalovaný v odvolacom správnom konaní. K uvedeným argumentom žalobcu žalovaný vo vyjadrení\nk odvolaniu dodal, že vychádzal z platnej a účinnej právnej úpravy, konkrétne čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky a § 31ab zákona o potravinách v znení účinnom od 1. apríla 2014.\n3. Porovnaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného možno\ndospieť k záveru, že rozhodnutie žalovaného nemožno nazvať zmenou rozhodnutia prvoinštančného\nsprávneho orgánu. Podľa žalobcu pod zmenou rozhodnutia v správnom konaní treba rozumieť stav, kedy\nodvolací orgán rozhodne vec inak, ako správny orgán prvej inštancie. Podstatou zmeny rozhodnutia je\nteda vydanie rozhodnutia odvolacím orgánom, ktoré nahradí rozhodnutie prvoinštančného správneho\norgánu, ktoré bude iné, ako bolo pôvodné rozhodnutie. Len nepatrné (kozmetické) zmeny nemožno\npodľa žalobcu nazvať zmenou rozhodnutia správneho orgánu.\n4. Žalovaný nerozhodoval v odvolacom správnom konaní len na podklade skutočností a zistení\nprvoinštančného správneho orgánu, ale tieto doplnil o nové skutočnosti, o ktorých žalobca nevedel.\nTakýto postup žalovaného je síce možný, avšak musí byť plne v súlade so Správnym poriadkom.\nŽalovaný ale podľa žalobcu zákonným spôsobom nepostupoval, pretože podklady k rozhodovaniu\ndoplnil o ďalšie nové spisy a to bez toho, aby o tom informoval žalobcu. Jedná sa konkrétne o tvrdenia\nžalovaného v rozhodnutí žalovaného na strane 15 posledný odsek a na strane 16, kde poukázal na\nsprávne spisy z predchádzajúceho obdobia, ktoré sa majú vzťahovať na nedodržanie požiadaviek\npotravinového práva žalobcom v minulosti. Žalovaný k danému uviedol vo vyjadrení k odvolaniu\nargumentáciu pod 1. bodom tejto časti rozhodnutia odvolacieho správneho súdu.\n5. Dôvody na zmenu rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu neboli podľa § 59 ods. 2\nSprávneho poriadku objektívne dané. Podľa žalobcu žalovaný nemal záujem napadnuté rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu nahradiť iným, vlastným rozhodnutím, ale nanovo vydať pôvodné\nrozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, s istými malými zmenami a doplneniami, o ktorých si\nmyslel, že je ich uvedenie potrebné. Chyby v postupe a rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu\nvšak žalovaný podľa žalobcu mohol napraviť len postupom podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku.\nZ týchto dôvodov rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za zákonné a zlučiteľné so Správnym\nporiadkom. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že keďže vychádzal vo svojom rozhodovaní z\ntých istých výsledkov úradnej kontroly potravín, zmenu výroku rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu bolo možné uskutočniť výlučne na základe dokazovania vykonaného ešte pred vydaním\nrozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods.\n2 Správneho poriadku.\n\nV závere podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho súdu žalobca zdôraznil, že sa voči nemu\nv správnom konaní nepostupovalo zákonným spôsobom a podľa platných zásad správneho konania,\nkeď nebol vyrozumený o všetkých skutočnostiach, ktoré sa stali podkladom pre vydanie rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného a nebolo mu umožnené sa k nim riadne\nvyjadriť, a týmto postupom a rozhodovaním správnych orgánov bolo porušené jeho právo na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nIII.\nOdvolaciemu súdu bolo 22. marca 2017 doručené podanie žalobcu (ďalej v texte len ako „doručené\npodanie\"), ktorým doplnil odvolaciemu súdu právnu argumentáciu k podanému odvolaniu proti\nrozhodnutiu prvoinštančného súdu. V doručenom podaní žalobca zotrval na žiadosti, aby odvolací\nsprávny súd rozhodnutie správneho súdu zmenil, a to tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na opätovné prejednanie\na rozhodnutie.\nK doručenému podaniu zaslal odvolaciemu súdu žalovaný vyjadrenie z 10. apríla 2017 (ďalej v texte\nlen ako „vyjadrenie k doručenému podaniu\"), v ktorom zotrval na všetkých svojich argumentoch,\nktoré uviedol v rozhodnutí žalovaného, vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, ako aj vo vyjadrení\nk podanému odvolaniu proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu a navrhol odvolaciemu súdu aby\nrozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil.\nV doručenom podaní žalobca poukázal na nasledovné:\n1. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania tým, že žalovaný\nje nadriadeným a dozorným orgánom prvoinštančného správneho orgánu a teda žalovaný nielen\nkontroluje, ale paradoxne aj riadi činnosť prvostupňového správneho orgánu. Podľa žalobcu totiž\nustanovenie § 9 ods. 2, § 53 a § 58 ods. 1 Správneho poriadku neobsahujú len požiadavku, aby o\npodanom odvolaní rozhodoval iný orgán, ale aj, aby odvolanie bolo spôsobilé iniciovať nezávislý a\nnezaujatý prieskum rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, a teda, aby nešlo len o formálne\nodvolanie. Na to, aby bolo možné iniciovať nezávislý a nezaujatý prieskum rozhodnutia prvoinštančného\nsprávneho orgánu je podľa žalobcu potrebné, aby prvoinštančný a druhoinštančný správny orgán spolu\nnekomunikovali, nedávali si pokyny, inštrukcie a ani sa žiadnym spôsobom neusmerňovali, a to najmä\npred vydaním rozhodnutia prvoinštančným správnym orgánom. Podľa žalobcu je preto nemysliteľné,\naby sa druhoinštančný správny orgán podieľal na výkone úradnej kontroly potravín. Ak ju však\nžalovaný vykonal, konal podľa žalobcu v prvom stupni a mal následne aj pokračovať v konaní a vydať\nprvoinštančné rozhodnutie, pričom by o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu žalovaného malo podľa §\n5 písm. c/ zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej v texte ako „zákon o veterinárnej\nstarostlivosti\") rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Svoje\núvahy žalobca podporil Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp.zn. 2Asf 143/2014\nz 29. júla 2006, Nálezom Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. IV. ÚS 493/06 z 16. mája 2007 a\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 5S 114/2016. V závere svojej argumentácie žalobca\ndodal, že zo zákona o potravinách, ani zo Správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovaného po\nvykonaní kontroly postúpiť konanie na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá by\nnásledne pokračovala v začatom konaní a vydala prvoinštančné rozhodnutie.\nNa uvedené reagoval žalovaný vo vyjadrení k doručenému podaniu tým, že o odvolaní proti\nrozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu objektívne, rešpektujúc všetky zásady správneho\nkonania, predovšetkým zásadu zákonnosti, rozhodoval žalovaný, ako druhoinštančný správny orgán.\nŽalobcovi bolo podľa žalovaného poskytnuté reálne právo na odvolanie, ktoré aj využil a podklady pre\nrozhodnutie v druhej inštancii pripravoval zamestnanec, ktorý bol nezávislý, o prípade v čase odvolania\nnemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia\npre prvoinštančný správny orgán a v žiadnom prípade preto nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti\nkonania. V danom prípade bola síce podľa žalovaného úradná kontrola potravín vykonaná aj dvomi\ninšpektormi žalovaného, ktorí však v žiadnom prípade neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v\ndruhej inštancii. Výsledky vykonanej úradnej kontroly potravín boli v takejto podobe postúpené vecne a\nmiestnej príslušnému prvoinštančnému správnemu orgánu bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo\nvysloveného názoru, pokynu postupovým listom. Postupový list však nedáva podľa žalovaného priamu\ninštrukciu prvoinštančnému správnemu orgánu, postupuje mu len objektívne zistené skutočnosti pri\n\nvykonanej úradnej kontrole potravín. Od postupového listu nezávisí ani skutočnosť, či správne konanie\nv danej veci začaté bude alebo nie. Ak boli pri úradnej kontrole potravín objektívne zistené skutočnosti,\nktoré nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu povinností podľa zákona o potravinách alebo osobitných\nprávnych predpisov, priamo zákon nariaďuje správnemu orgánu konať a rozhodnúť o uložení sankcie.\nSvoje tvrdenia žalovaný podporil Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 11S 12/2012 z 9.\noktóbra 2012 a taktiež Vnútornou smernicou pre postup pri podozrení na vznik konfliktu záujmov č.\n1100/2014 z 1. apríla 2014 žalovaného. V závere svoje argumentácie žalovaný zdôraznil, že k porušeniu\ndvojinštančnosti nedochádza aj z toho dôvodu, že samotný výkon úradnej kontroly je len procesným\núkonom pred možným začatím správneho konania v prípade, že pri úradnej kontrole potravín bolo\nzistené porušenie právnych predpisov. Nejde teda o úkony v rámci správneho konania, ale ide o úkony\npred možným začatím správneho konania.\n2. Podľa žalobcu sú zhromaždené dôkazy a výkon úradnej kontroly nepreskúmateľné. Žalobca v\ndoručenom podaní namietal to, že úradná kontrola potravín sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu\nžalobcu, ktorý bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z\ntitulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori tak podľa žalobcu mali vstúpiť do prevádzky bez povolenia,\nako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať za žalobcu, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu\nnevyžiadali predloženie plnomocenstva alebo iného poverenia. Inšpektori zároveň vykonali úradnú\nkontrolu potravín bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec žalobcu. Záznam\no úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2014/Ch,Kn,Su,Mr/2 z 14. januára 2014 (ďalej v texte ako\n„záznam o úradnej kontrole potravín\") podpísal zástupca vedúceho prevádzkovej jednotky, ktorý nebol\npodľa žalobcu oprávnený konať v jeho mene. Žalobcovi tak bola odňatá možnosť konať a vzniesť\nnámietky voči zisteniam počas výkonu úradnej kontroly potravín. Žalobca preto považuje výkon úradnej\nkontroly potravín bez prítomnosti štatutárneho zástupcu alebo splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý\nby sa mohol kvalifikovane vyjadriť ku všetkým zisteniam, postupom a metódam kontroly za nezákonný.\nŽalobca v doručenom podaní taktiež namietal, že záznam o úradnej kontrole potravín neobsahuje\ndostatočné opísanie skutočností o priebehu úradnej kontroly potravín. Žalovaný sa v zázname o úradnej\nkontrole potravín podľa žalobcu vyjadruje k jednotlivým porušeniam len okrajovo, pričom z neho nie\nje zrejmé, čo všetko inšpektori žalovaného kontrolovali, ako kontrola prebiehala, ani to, aké metódy\nboli počas kontroly použité pri zistení údajných porušení. V zázname o úradnej kontrole potravín podľa\nžalobcu rovnako absentuje ktorý kontrolovaný tovar bol bez nedostatkov, alebo či žalobca používal\nzariadenia, ktoré spĺňali zákonom stanovené požiadavky. Žalobca tiež upozornil na formálne nedostatky\nzáznamu o úradnej kontrole potravín, spočívajúce predovšetkým v nedostatočnej žurnalizácii, a že\nsúčasťou záznamu o úradnej kontrole potravín neboli zažurnalizované fotografie údajne vyhotovené\nžalovaným pri úradnej kontrole potravín.\nNa uvedené reagoval žalovaný vo vyjadrení k doručenému podaniu tým, že úradná kontrola potravín\nje presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené\nzákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme\nurčeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko\nk jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. K uvedenému záznamu o úradnej\nkontrole potravín sa v časti V. vyjadril zodpovedný zamestnanec žalobcu, prítomný pri úradnej kontrole\npotravín, a to zástupca vedúceho prevádzkovej jednotky a záznam o úradnej kontrole potravín potvrdil\nsvojím podpisom a odtlačkom pečiatky, pričom neboli podané žiadne námietky. Podľa žalovaného\ntak záznam o úradnej kontrole potravín spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti. K námietke\nžalobcu ohľadom nesprávnej žurnalizácie záznamu o úradnej kontrole potravín žalovaný uviedol,\nže strany boli chronologicky usporiadané a očíslované a v ľavom hornom rohu boli strany spojené\n„zošívačkou\". Žalovaný konštatuje, že dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol uvedený\nzáznam o úradnej kontrole potravín a nie fotodokumentácia, ktorá je len podporou popísaných zistení\na samotná nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke, že inšpektori mali\nvstúpiť do prevádzky bez povolenia, ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať za žalobcu žalovaný\nuviedol, že na začiatku úradnej kontroly sa inšpektori preukázali preukazmi a povereniami tak, ako je\nto zachytené v zázname o úradnej kontrole potravín, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kontrola bola\nvykonaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca žalobcu v pozícii zástupcu vedúceho prevádzkovej\njednotky. Inšpektori vykonávali podľa žalovaného úradnú kontrolu potravín len v častiach prevádzkovej\njednotky, ktoré súvisia s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trh, nie v súkromných\npriestoroch. Zamestnanci žalobcu počas úradnej kontroly potravín s inšpektormi riadne spolupracovali\na k nahliadnutiu predložili všetku požadovanú dokumentáciu. Nič nebránilo, aby pri akomkoľvek úkone\ninšpektora bol prítomný zároveň aj zamestnanec žalobcu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však\n\npodľa žalovaného nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri úradnej kontrole potravín prítomnosť\nštatutárneho orgánu žalobcu.\n3. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd tým, že vo veci nerozhodoval nezaujatý subjekt, ale subjekt zhodný s tým,\nktorý vykonal úradnú kontrolu potravín a zároveň, že žalovaný mal podľa žalobcu použiť nezákonný\ndôkaz. Svoje tvrdenia oprel žalobca o Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2S 245/2014 z 25.\nmarca 2015. Na uvedené reagoval žalovaný vo vyjadrení k doručenému podaniu vo všeobecnosti tým,\nže k porušeniu práva na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd žalovaným ani prvoinštančným správnym orgánom nedošlo a poukázal na svoje\nvyjadrenia.\n4. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva na ochranu súkromia podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobcu sa právo na ochranu súkromia neaplikuje na\nprávnické osoby v celej šírke, avšak i právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia\n- podnikateľských priestorov. Z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa\nžalobcu vyplýva, že štátne orgány nesmú zasahovať do práva na ochranu súkromia akýmkoľvek\nsvojvoľným a nekontrolovateľným spôsobom s výnimkou podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva podľa žalobcu špecifikoval túto výnimku tak, že\nsprávny orgán môže v rámci výkonu svojej právomoci zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej\nosoby, len ak je tento zásah v súlade so zákonom, sleduje legitímny cieľ a je nevyhnutný v demokratickej\nspoločnosti. Podľa žalobcu vykonaná úradná kontrola potravín nebola nevyhnutná v demokratickej\nspoločnosti, a preto podmienky na zásah správneho orgánu do práva na ochranu obydlia právnickej\nosoby neboli splnené. Na podporu svojich tvrdení uviedol žalobca Rozhodnutie vo veci Société Colas\nEst a iní proti Francúzsku zo 16. apríla 2002 a nasledujúce (sťažnosť č. 37971/97). Na záver žalobca\ndodal, že v prípade úradnej kontroly potravín nebola splnená v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho\nsúdu pre ľudské práva ani požiadavka, aby príkaz na vykonanie kontroly vydal sudca, respektíve iný\nnezávislý orgán. Zároveň podľa žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín nebola prítomná žiadna\nnezávislá osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly, a teda by kontrolovala inšpektorov,\nako aj ich postup pri kontrole, ako aj to, či neporušili pravidlá vzťahujúce sa na výkon kontroly, prípadne\npráva, ktoré chránia žalobcu. Podľa žalobcu, pritom táto kontrola predstavovala rozsiahly zásah, ktorý\ntrval cca 6 hodín, počas ktorých bolo aj napriek nedostatočnému záznamu o úradnej kontrole potravín\nprekontrolované nespočetné množstvo tovaru. V dôsledku všetkého uvedeného považuje žalobca\nvykonanú úradnú kontrolu potravín za nezákonnú a preto jej výsledok nemôže byť použitý v konaní ako\ndôkaz.\nNa uvedené reagoval žalovaný vo vyjadrení k doručenému podaniu tým, že mu prislúcha zo zákona\nprávo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia\na súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením kontrolórov vstupovať v prevádzkovom čase aj\nmimo neho do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, v ktorých sa potraviny vyrábajú,\nmanipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Podľa žalovaného rovnako prevádzkovú jednotku,\nv ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou\nsúkromia a nedotknuteľnosti, čo by bolo v tomto prípade v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a\nochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Navyše tiež podľa žalovaného z charakteru vykonávanej činnosti\nvyplýva, že predaj potravín nie je možné vykonávať bez toho, aby do prevádzkovej jednotky nemali\nprístup spotrebitelia. Zásah prvostupňového správneho orgánu (vykonaná úradná kontrola potravín)\nbol podľa žalovaného v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej\nspoločnosti. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bolo porušené jeho právo na\nnedotknuteľnosť obydlia, keďže takéto právo právnickej osobe ani neprislúcha. Úradné kontroly potravín\nsa vždy vykonávajú podľa žalobcu neohlásene a s cieľom ochrany života zdravia ľudí a zvierat a vždy v\nsúlade so zákonom. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán pri vykonávanej úradnej kontrole potravín\nsvojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu ale vykonávali len kontrolu potravín.\nVI.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\n\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nZákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Podľa § 492 ods. 2\nodvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu z dôvodov a v rozsahu\nuvedenom v žalobcom v podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho a postupom\npodľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nodvolacieho súdu (www.nsud.sk) a po neverejnej porade senátu dospel pri aplikácii § 250ja ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a §\n219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku k\nzáveru, že žalobcom podané odvolanie nie je dôvodné, a preto Rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nz 18. júna 2015, č.k. 1S 141/2014-117, potvrdil.\nK jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:\nOdvolací súd zdôrazňuje, že zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov\núradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov § 1 ods. 1 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z.\nodkazuje na nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré\nstanovuje všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť\npotravín a stanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, vzťahuje sa na všetky etapy výroby,\nspracovania a distribúcie potravín (kapitola II. článok 4 bod 1 uvedeného nariadenia). Táto právna úprava\nplatila aj v čase kontroly u žalobcu.\nV kapitole II. oddiel 4 článku 14 bod 2 nariadenie definuje nebezpečné potraviny ako tie, ktoré sú zdraviu\nškodlivé a nevhodné pre ľudskú spotrebu. V 18 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách zákonodarca\nupravil, že úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín\na ich distribúcie. V § 21 zákona o potravinách vymedzil organizáciu úradnej kontroly potravín, keď\nupravil, že orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú Štátna veterinárna a\npotravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6\nzákona o veterinárnej starostlivosti. V § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti zákonodarca upravil\nkompetencie regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (§ 8 zákona o veterinárnej starostlivosti) a\nštátnej veterinárnej a potravinovej správy (§ 6 zákona o veterinárnej starostlivosti).\nPodľa § 6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase kontroly a\nrozhodovania bola právomoc Štátnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodovať v druhej inštancii vo\nveciach, o ktorých v prvej inštancii rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Z právomoci\nregionálnej a potravinovej správy vyplýva oprávnenie ukladať pokuty (§ 8 ods. 3 písm. d/ zákona\no veterinárnej starostlivosti) s poukazom na § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách. Táto právomoc\nvyplývala žalovanému a prvoinštančnému správnemu orgánu z právnej úpravy účinnej v čase konania\na rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu, ako aj v čase vykonávania úradnej\nkontroly potravín.\nZ ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase\nkonania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného vyplýva právomoc regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného správneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28\nzákona o potravinách vo väzbe na úpravu § 21 a § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom\nv čase konania a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu.\nPrávomoc žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 písm.\nc/ zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu úpravu § 21 písm. c/ zákona o potravinách, §\n23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, ako aj znenie § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, keď explicitne\n\nnevyplýva právomoc ukladať pokuty, len právomoc rozhodovať v druhej inštancii o veciach, v ktorých v\nprvej inštancii rozhodovala regionálna veterinárna a potravinová správa.\nPodľa odvolacieho súdu bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu a následne\nžalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať vo veci uloženia pokuty podľa\nzákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania a nenastala situácia,\nže by v prejednávanej veci rozhodovali orgány, ktorým na to nebola daná právomoc, tak ako žalobca\nnamietal v doplnení dôvodov odvolania.\nAko nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu o nezákonnosti kontroly, keď právomoc k\nvýkonu úradnej kontroly potravín, pri kontrole povinnosti, pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich\numiestnení na trh, vyplýva pre žalovaného z ustanovenia § 18 ods. 1 a 2, § 21 písm. c/ a § 23 ods.\n1 zákona o potravinách v znení účinnom v čase výkonu kontroly, ako aj z Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom\nzabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o\nstarostlivosti o zvieratá (ďalej ako „nariadenie č. 882/2004\"), keď podľa odvolacieho súdu, ustanovenie\n§ 1 ods. 3 zákona o potravinách vylučuje aplikáciu nariadenia č. 882/2004 len na vykonávanie úradných\nkontrol na overovania dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi\nvýrobkami. Z článku 1 bod 1 nariadenia č. 882/2004, ktoré nie je z aplikácie zákona o potravinách\nvylúčené, je zrejmé, že úradná kontrola podľa nariadenia č. 882/2004 je vykonaná aj na zaručenie\nspravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov\nvrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa (článok 1 bod 1 písm.\nb/ nariadenia č. 882/2004). Ani z iných ustanovení nariadenia č. 882/2004 nevyplýva, že nariadenie č.\n882/2004 nie je možné aplikovať v postupe podľa zákona o potravinách.\nNariadenie 882/2004 prenecháva národným vládam úpravu orgánov a ich kompetenciu, pri úradných\nkontrolách. Zákon č. 152/1995 Z.z. právomoc vykonávať úradné kontroly potravín delegoval na orgány\nvymedzené v § 21 zákona č. 152/1995 Z.z.. Orgány, ktoré sú kompetentné vykonávať úradnú kontrolu\npotravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a jednotlivé regionálne\nveterinárne a potravinové správy. Úradná kontrola je vykonávaná prostredníctvom zamestnancov kontrolórov - inšpektorov.\nZákon č. 39/2007 Z.z. v § 6 ods. 3 písm. a/, v zákone č. 152/1995 Z.z. v § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm.\nd/, § 23 upravuje, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať regionálna a veterinárna a potravinová\nspráva, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori.\nV prejednávanej veci kontrolu vykonali dvaja kontrolóri regionálnej a potravinovej správy (Trenčín,\nTopoľčany) a dvaja kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorí sú v Protokole\no úradnej kontrole zo dňa 14.01.2014 označení menom, priezviskom, funkciou a číslom služobného\npreukazu. Títo inšpektori aj fyzicky protokol o kontrole podpísali. Štátna veterinárna a potravinová správa\nSlovenskej republiky bola kompetentná poveriť vykonaním kontroly aj kontrolóra z inej regionálnej správy\nmimo kontrolovanej prevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne a potravinové\nsprávy a ich kontrolórov (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z.). Pokiaľ kontrolu vykonávali dvaja\nkontrolóri regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, tak kontrola bola vykonávaná konkrétnymi\nkontrolórmi, a nie Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, ako orgánom spolu s kontrolórmi\nŠtátnej veterinárnej a potravinovej správy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v\nZázname o úradnej kontrole sa nachádza hlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej\nrepubliky, Bratislava, keď v Zázname o úradnej kontrole je na strane 7 vymedzené, ktorí konkrétni\nkontrolóri - inšpektori kontrolu vykonali.\nŽalobca hodnovernosť záverov uvedených v zázname o úradnej kontrole nespochybnil, nespochybnil\nskutkové závery, ktoré boli východiskom pre konanie a rozhodovanie žalovaného a prvostupňového\nsprávneho orgánu. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu o nezákonnosti kontroly za nedôvodnú a\núčelovú, keď táto námietka nijakým spôsobom nespochybňuje skutkové zistenia kontrolórov (konkrétne\nporušenia povinností žalobcu na konkrétnom skutkovom základe), ktoré boli podkladom pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia.\nK námietke žalobcu ohľadne postupu správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia, keď žalobca\npoukazoval, že predchádzajúce právoplatné rozhodnutia, ktoré uvádza ako podklad pre prvoinštančné\n\nrozhodnutie pri uložení pokuty, podľa právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2014, netvorili súčasť\ndôkazného materiálu a neboli podkladom pre vydanie prvoinštančného rozhodnutia, v dôsledku čoho\nsprávne orgány porušili právo žalobcu upravené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď k týmto\npodkladom sa žalobca, pred vydaním rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, nemohol vyjadriť,\nodvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka absentuje v obsahu žalobných bodov podanej\nžaloby.\nOdvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu konštatuje, že nezistil chybenia v postupe\nsprávnych orgánov, pred vydaním rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu a rozhodnutia\nžalovaného. K tejto konkrétnej námietke uvádza, že i keď nebola uvedená ako obsah žalobných bodov,\nskutočnosti, z ktorých prvoinštančný správny orgán ako aj žalovaný vychádzali pri uložení pokuty\n(existencia právoplatných správnych rozhodnutí o uložení pokút žalobcovi) musela byť žalobcovi známa,\nkeďže bol účastníkom týchto konaní a tieto rozhodnutia mu boli doručené. Preto nebolo potrebné,\naby správne orgány žalobcu s týmito listinnými dôkazmi oboznamovali, keď žalobca musel legitímne\nočakávať, že môže (za splnenie zákonných podmienok) správny orgán na obsah týchto právoplatných\nsprávnych rozhodnutí prihliadať, a to najmä v prípade ďalšieho porušenia povinnosti žalobcu. Naviac\nodvolací súd konštatuje, že listinné dôkazy - správne rozhodnutia, nie sú súčasťou predloženého\nadministratívneho spisu, jedná sa však o nesporne zistené skutočnosti, známe správnemu orgánu z\núradnej činnosti, ktoré sú známe žalobcovi a žalobcom nespochybnené. Odvolací súd nezistil ani vo\nvzťahu k tejto námietke žalobcu jej dôvodnosť, naviac, keď tento odvolací dôvod nebol obsiahnutý v\nžalobných bodoch v podanej žalobe. Preto aj z tohto dôvodu táto odvolacia námietka nemôže spochybniť\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nK tvrdeniu, že prvoinštančný správny orgán aplikoval v správnom konaní neúčinnú právnu normu\n(zákonné ustanovenia účinné do 31. marca 2014) a nemohlo dôjsť k náprave tohto pochybenia\nžalovaným v konaní a rozhodnutí podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odvolací súd uvádza, že\npodľa § 31ab zákona č. 152/1995 Z.z., prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 1. apríla 2014,\nkonania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2014 sa dokončia podľa zákona účinného od\n1. apríla 2014. V súlade s týmto ustanovením žalovaný aj rozhodol, keď konanie správnych orgánov v\nustanovenom postupe tvorí jeden celok. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava aplikovaná\nv čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, bola obsahovo totožná.\nOdvolací súd porovnával skutkové vety vo výroku rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu s\nformuláciou skutkovej vety, ako aj právnych predpisov uvedených vo výroku rozhodnutia žalovaného\na konštatuje ich zhodu. Žalovaný naviac pri skutku označenom v rozhodnutí žalovaného, vo\nvýroku pod bodom 1 uvádza porušenie § 4 ods. 1 zákona o potravinách a § 8 ods. 1 Výnosu\nMinisterstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky\nč. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca\nvšeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a\nniektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého\nmnožstva potravín. V skutku 2 žalovaný uviedol slovné spojenie „umiestnenie potravín na trhu\"\nprvoinštančný správny orgán použil slovné spojenie „predával potraviny\". Žalovaný v úprave, ktorú použil\nvo formulovaní výroku rozhodnutia, len spresnil znenie skutkovej vety v súlade s právnou úpravou,\nkeď v slovnom spojení „umiestnenie na trhu\" je obsiahnuté aj „ponúkanie tovaru potravín na predaj\"\ns poukazom na článok 3 bod 8 nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky\npotravinového práva, v dôsledku čoho len upravil skutkovú vetu v súlade so skutkovou podstavou\ndeliktu podľa § 28 ods. 2 a 4 zákona o potravinách. V tomto postupe žalovaného odvolací súd nezistil\nnezákonnosť.\nOdvolací súd nezistil, že by v postupe žalovaného, ktorý v konaní zvolil, formuláciou výroku,\nprekročil rámec vymedzený v § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keď čiastočne k zmene rozhodnutia\nprvoinštančného správneho orgánu došlo (upresnení skutkovej vety „umiestnil na trh potravinu\") a naviac\nžalovaný pri skutku 1 a 2, tak ako ich formuloval vo výroku rozhodnutia, konštatoval, že žalobca porušil\n§ 4 ods. 1 zákona o potravinách vo väzbe na § 10 písm. a/ a b/ (ktoré obsahovalo aj rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu), respektíve § 9 ods. 1 zákona o potravinách, ktoré aj prvoinštančný\nsprávny orgán vo výroku vo vzťahu k uvedeným skutkom uviedol, keď naviac právna úprava § 4 ods. 1\nzákona o potravinách neupravuje konkrétnu povinnosť, ktorú mal žalobca porušiť, konkrétne povinnosti,\nktoré pri skutku 1 a 2 mal žalobca porušiť sú upravené v § 9 a § 10 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách.\n\nČo sa týka výroku rozhodnutia žalovaného v bode 4, v ktorom žalovaný uvádza právoplatné rozhodnutia\no uložení pokuty žalobcovi, túto časť považoval, vo vzťahu k výroku rozhodnutia žalovaného,\nodvolací súd za nadbytočnú, ktorá však nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, keď bolo\npostačujúce, uvedené skutočnosti uviesť v dôvodoch rozhodnutia žalovaného, avšak tento postup\nžalovaného nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPokiaľ žalobca v doplnení odvolania tvrdil, že úradná kontrola potravín bola vykonávaná bez prítomnosti\nžalobcu, resp. jeho zástupcu a je nezákonná z dôvodu, že k zisteniam, k postupom a k metódam úradnej\nkontroly potravín nemohol vyjadriť a považoval obsah záznamu o výkone úradnej kontroly potravín\nza nedostatočne konkrétny, ktorým nebol spoľahlivo zistený skutkový stav, a ktorý neobsahuje prílohy,\nnie je žurnalizovaný a podľa žalobcu, nie je možné z neho identifikovať priebeh kontroly, odvolací súd\nzdôrazňuje, že tieto námietky neuviedol žalobca v žalobe, ani v riadne a včas podanom odvolaní. Z tohto\ndôvodu nie je možné na ne prihliadať.\nNaviac žalobca v zázname o úradnej kontrole potravín uviedol, že voči jeho obsahu, úplnosti, nič\nnenamieta. Napriek absencie tohto žalobného bodu a riadne a včas podaného odvolacieho dôvodu,\nodvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že záznam o úradnej\nkontrole potravín je zrozumiteľný, z jeho obsahu sú zrejmé pochybenia žalobcu, obsahuje v časti\nV. podpis zástupcu žalobcu pri kontrole, možnosť jeho vyjadrenia, ktoré žalobca nevyužil. Z obsahu\nzáznamu o úradnej kontrole potravín je zrejmé, že sa žalobca prostredníctvom vedúceho prevádzky,\nv ktorej bola vykonávaná úradná kontrola potravín, s jeho obsahom oboznámil, ako aj s prílohami k\nnemu, mal sa možnosť ku kontrolovaným zisteniam vyjadriť, čo však napokon v podaní zo 17. januára\n2014 vo vyjadrení urobil, v ktorom konštatoval, že akceptuje výkon kontroly, kontrolné zistenia a uložené\nopatrenia a tieto nerozporuje. Aj z dôvodu, že tieto námietky neboli podané riadne a včas, odvolací súd\nna tieto argumenty žalobcu neprihliadol.\nŽalobca namietal, že pri výkone úradnej kontroly potravín došlo k porušeniu jeho práva na ochranu\nsúkromia podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd (ďalej v texte ako\n„dohovor\"). Článok 8 dohovoru zakotvuje právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života\n(korešponduje s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd a s článkom 21 Ústavy Slovenskej\nrepubliky), pričom sa jedná o právo, ktoré nie je absolútne (článok 8 ods. 2 dohovoru a článok 15\ndohovoru), možno ho obmedziť. Zo znenia článku 8 dohovoru ďalej vyplýva, že sú ním chránené\nštyri súvisiace záujmy - súkromie, rodinný život, obydlie a korešpondencia. Žalobca namieta zásah\nžalovaného (štátu) do jeho obydlia - podnikateľských priestorov.\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej v texte ako „európsky súd\") definoval vo svojej rozhodovacej\nčinnosti pojem obydlie ako miesto, fyzicky vymedzené územie, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život\n(Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Giacomelli proti Taliansku z 2. novembra 2006, sťažnosť\nč. 59909/00). Vnímanie pojmu obydlie vo vzťahu k rozvíjaniu súkromného a rodinného života je v zmysle\nrozhodovacej činnosti európskeho súdu vedúcim princípom pri jeho výklade v súvislosti s aplikáciou\nčlánku 8 dohovoru (KRATOCHVÍL, J. In: KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Europská\númluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 874 a nasl.).\nV Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Société Colas Est proti Francúzsku zo 16. apríla\n2002, sťažnosť č. 37971/97, na ktorý poukazuje aj žalobca, však európsky súd z tejto línie vybočil a\nuviedol bez bližšieho zdôvodnenia, že nastal čas rozhodnúť, že za istých okolností práva garantované\nčlánkom 8 dohovoru môžu byť vyložené tak, že zahŕňajú aj právo na rešpektovanie registrovaného sídla\nspoločnosti, jeho pobočiek a iných obchodných priestorov (bližšie pozri aj POPOVIC, D. Protection of\nbusiness premises under the European Convention on Human Roghts. Constitutional Law Review, 2009,\nč. 1). Prejudikatúrou k tomuto rozhodnutiu bol najmä Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo\nveci Niemietz proti Nemecku zo 16. decembra 1992, sťažnosť č. 13710/88).\nObdobný prístup k širšiemu výkladu pojmu obydlie zastáva i Spolkový Ústavný Súd Nemecka, podľa\nktorého pojem obydlie (Wohnung) v zmysle článku 13 Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland,\nktorým je garantované právo na nedotknuteľnosť obydlia, treba vykladať tak, že zahŕňa aj predajne,\nkancelárske priestory, prevádzkarne živností, remeselnícke výrobne, sklady a iné miesta, kde sa\nvykonáva pracovná či podnikateľská činnosť. Nemecká doktrína vychádza z názoru, že autonómne\nnapĺňanie súkromného života a pracovné aktivity spolu úzko súvisia a nemožno ich od seba oddeliť.\n\nDokonca ani otvorenie obchodných priestorov verejnosti nevedie k strate ich nedotknuteľnosti obydlia\n(bližšie pozri MANGOLDT, H., KLEIN, F., STARCK, Ch.: Kommentar zum GG, Band I., 5. vyd., Verlag\nFranz Vahlen, München 2005).\nOdvolací súd preto súhlasí s názorom vysloveným žalobcom, že právo na rešpektovanie súkromného\nživota sa neaplikuje na právnické osoby v celej šírke, avšak i právnické osoby sú nositeľmi práva na\nnedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov. Odvolací súd nie je bezpochyby (mimo rozumnú\npochybnosť) presvedčený o tom, že len samotnú úradnú kontrolu potravín možno považovať za\nzásah v zmysle článku 8 dohovoru. I napriek tomu v konkrétnom prípade pristúpil k vykonaniu testu\nproporcionality, ktorý ako metodologický a analytický koncept slúži na to, aby súd mohol posúdiť, či\nzásah do práva alebo slobody je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s Listinou\nzákladných práv a slobôd, resp. s dohovorom (konkrétny test). Odvolací súd však v úvode poukazuje\nna Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. februára 2016, sp.zn. 4Sžnz 5/2015, podľa\nktorého vykonanie úradnej kontroly potravín v súlade so zákonom nie je samo o sebe porušením práva\nna rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 dohovoru.\nOdvolací súd je toho názoru, že namietané obmedzenie práva bolo vykonané na základe zákona o\npotravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti - právnych predpisov, ktoré musia spĺňať podmienky\nich dostupnosti a predvídateľnosti. Dostupnosťou právneho predpisu treba rozumieť nielen teoretickú ale\ni faktickú možnosť sa s ním oboznámiť. Zákon o potravinách bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky v čiastke 51/1995 v súlade so zákonom č. 1/1993 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nZákon o veterinárnej starostlivosti bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v čiastke\n28/2007, taktiež v súlade so zákonom č. 1/1993 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Jednotlivé\nzákony, ktoré novelizovali zákon o potravinách a zákon o veterinárnej starostlivosti boli taktiež vyhlásené\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 1/1993 o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky a zákonom č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vzťahu k faktickej možnosti oboznámenia sa\nso zákonom o potravinách a zákonom o veterinárnej starostlivosti odvolací súd uvádza, že žalobca\nmal možnosť bezplatného prístupu k aktualizovanému zneniu zákona na portáli www.slov-lex.sk <http://\nwww.slov-lex.sk> a v minulosti na portáli www.jaspi.justice.gov.sk <http://www.jaspi.justice.gov.sk>, ale\naj možnosť získania aktualizovaného znenia zákona v listinnej alebo elektronickej podobe za primeraný\npoplatok. Vo vzťahu k predvídateľnosti treba uviesť, že v zmysle rozhodovacej činnosti európskeho\nsúdu má byť právo formulované s dostatočnou presnosťou, aby umožňovalo - v prípade potreby s\npríslušnou pomocou - predvídať, v miere určenej okolnosťami prípadu, dôsledky, ktoré môže mať\ndané konanie (pozri Rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Gorzelik a\nďalší proti Poľsku zo 17. februára 2004, sťažnosť č. 44158/98). V danom prípade nie sú odvolaciemu\nsúdu známe pochybnosti o výklade zákona o potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti vo\nvzťahu k uplatňovaniu článku 8 dohovoru pri výkone úradnej kontroly potravín už s poukazom na\nvyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rovnako odvolací súd nemá\nvedomosť o judikatórnych odklonoch, obsahovo rozpornej judikatúre, či prekročení právomoci súdu pri\nrozhodovacej činnosti vo vzťahu k aplikácii zákona o potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti\nvo vzťahu k porušeniu článku 8 dohovoru pri výkone úradnej kontroly potravín. Podmienku svojvoľnej\naplikácie v súlade s rozhodovacou činnosťou európskeho súdu bude skúmať odvolací súd až pri teste\nproporcionality stricto sensus (pozri Rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva S.\na Marper proti Spojenému kráľovstvu z 4. decembra 2008, sťažnosť č. 30562/04). Po vykonaní testu\nlegality dospel odvolací súd k záveru, že podmienky pre jeho úspešnosť boli splnené a pristúpil k\nďalšiemu kroku testu proporcionality.\nV teste nevyhnutnosti odvolací súd skúma, či obmedzenie predmetného práva bolo vykonané v\nnevyhnutnej miere v demokratickej spoločnosti. Nevyhnutnosť treba v zmysle ustálenej judikatúry\neurópskeho súdu posudzovať ako „naliehavú spoločenské potrebu\" pre vykonanie zásahu. Rozsah\nposudzovania naliehavej spoločenskej potreby však vždy ovplyvňuje povaha cieľov obmedzenia a\npovaha činností, ktoré majú obmedzovať predmetné právo. Odvolací súd zastáva konštantne názor, že\nlen výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených\nv zákone o potravinách nie je nevyhnutná, nakoľko nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách\nmôže dôjsť k priamemu ohrozeniu, či poškodeniu ľudského zdravia a života. Ľudské zdravie a ľudský\nživot podliehajú najvyššej ochrane a je preto viac ako nevyhnutné, aby dochádzalo k častým a\nintenzívnym kontrolám, ktorých cieľom je predchádzať ohrozeniu, či poškodeniu života a zdravia. Vo\nvzťahu k pojmu demokratická spoločnosť je potrebné splniť dva znaky, a to toleranciu a veľkorysosť\n\n(viac v Rozsudku pléna Európskeho súdu pre ľudské práva z 22. októbra 1981 vo veci Dudgeon proti\nSpojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 7525/76). Súd je však povinný skúmať aj to, či zákonná úprava a\nprax poskytuje jednotlivcovi zodpovedajúce a účinné záruky pre zneužitie práva (Rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Smirnov proti Rusku zo 7. júna 2007, sťažnosť č. 71362/01). Odvolací\nsúd ďalej zdôrazňuje, že v tomto prípade vnútroštátne právo oprávňuje orgány úradnej kontroly potravín\nvykonať vstup do prevádzky ako aj kontrolu bez súdneho príkazu. Inšpektori v prejednávanej veci\npostupovali plne v zmysle oprávnení, ktoré im priznáva zákon o potravinách. Zamestnanci orgánov\núradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení\nvstupovať v prevádzkovom čase do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi\nalebo sa umiestňujú na trh, požadovať od prevádzkovateľa vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné\npísomnosti na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú\nza potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly\npotravín povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách), a\npreto výklad prezentovaný žalobcom v súvislosti so zásahom do súkromia právnickej osoby kontrolnými\norgánmi v obchodných priestoroch súd považuje za nesprávny. Zákon o potravinách navyše umožňuje,\naby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je toho názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri úradnej\nkontrole potravín v prevádzke hneď, najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly, brániť podaním\nnámietok (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách). A v konaní o námietke možno preskúmať aj všetky\nvýhrady, ktoré súvisia s postupom žalovaného pri úradnej kontrole potravín. Odvolací súd taktiež\nkonštantne uvádza, že v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup do prevádzky\nprávnických osôb, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti\na nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 2. februára 2016, sp.zn. 4Sžnz 5/2015).\nTest vhodnosti a racionálneho prepojenia v sebe zahŕňa požiadavku, aby obmedzenie predmetného\npráva sledovalo právom aprobovaný cieľ a existovalo racionálne prepojenie medzi týmto cieľom a\nobmedzením predmetného práva. Cieľom vykonávania úradných kontrol potravín je podľa názoru\nodvolacieho súdu najmä ochrana života a zdravia spotrebiteľov, sekundárne však aj ochrana verejného\nzdravia. Článok 8 ods. 2 dohovoru umožňuje štátnym orgánom zásah do výkonu tohto práva okrem\niného aj z dôvodu ochrany zdravia a ochrany verejnej bezpečnosti. Na základe toho považuje odvolací\nsúd za preukázané, že vo vzťahu k vykonávaniu úradnej kontroly potravín existuje právom aprobovaný\ncieľ. Tento cieľ možno bezpochyby dosiahnuť vykonávaním pravidelných úradných kontrol potravín. V\nzmysle ustálenej judikatúry pritom nie je potrebné sledovať efektívnosť úradných kontrol potravín, ale\nlen empirické a faktické ukazovatele. Po vykonaní testu vhodnosti a racionálneho prepojenia dospel\nodvolací súd k záveru, že podmienky pre jeho úspešnosť boli splnené.\nŽalobca je obchodná spoločnosť s celoslovenskou pôsobnosťou. Je jednou z najrozšírenejších\nobchodných sietí na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom podnikania je aj predaj\npotravinárskych výrobkov (potravín), ktorý predstavuje nezanedbateľnú zložku predmetu podnikania.\nJedná sa o obchodný reťazec, ktorý je desaťročia na slovenskom trhu etablovaný a neustále rozširuje\nsvoje prevádzky. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý v súvislosti s predajom potravín rôzneho\ndruhu musí dodržiavať právne normy upravujúce predaj, manipuláciu, uskladňovanie, ako i iné\nnakladanie s potravinami. Dodržiavanie noriem upravujúcich bezpečnosť a hygienu potravín vyplýva\nžalobcovi nielen zo slovenskej právnej úpravy a únijného práva, ale je aj východiskom pre zabezpečenie\ndobrého mena žalobcu ako obchodníka, najmä v spotrebiteľskej verejnosti.\nPráve nosný predmet podnikania žalobcu kladie na neho dôsledné si plnenie povinností v súvislosti s\ndodržiavaním všetkých relevantných právnych predpisov upravujúcich bezpečnosť a hygienu potravín.\nPráve uvedené skutočnosti a pozícia žalobcu kladú na žalobcu požiadavky prísneho dodržiavania\nbezpečnosti a hygieny potravín, s ktorými nakladá. Pozícia žalobcu preto logicky musí prevýšiť jeho\nprávo na súkromie (v súvislosti s podnikateľskými priestormi žalobcu), najmä v súvislosti s kontrolnou\nčinnosťou štátnych orgánov v oblasti bezpečnosti a hygieny potravín. Preto nemohlo dôjsť v prípade\nžalobcu k porušeniu práva žalobcu na súkromie (článok 8 odstavec 1 Dohovoru), v teste proporcionality,\nktorú odvolací súd v prejednávanej veci vykonal a nemohlo byť toto právo žalobcu nadradené nad\nochranou zdravia verejnosti (článok 8 odstavec 2 Dohovoru).\nČo iné, než ochrana zdravia občanov (spotrebiteľov), môže byť nadradené právu žalobcu na súkromie,\nkeď žalobca s komoditou - potraviny podniká. O iné vyhodnotenie testu proporcionality by sa jednalo\n\nv prípade, keby predmetom podnikania žalobcu bol predaj iných výrobkov, než potravín, napríklad\nelektroniky, strojárskych výrobkov a podobne.\nNa základe vyššie uvedeného podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných\nkontrol potravín a odber vzoriek vykonávajú v rámci svojho pôsobenia regionálne veterinárne a\npotravinové správy prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním v súlade so zákonom o potravinách,\ntak ako tomu bolo v prejednávanom prípade nemohlo byť porušené v danej veci právo na súkromie\npodľa článku 8 dohovoru. Taký výklad, aký uvádza žalobca by nepochybne šiel nad rámec jeho dikcie,\npretože keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzky zasiahol do súkromia a\nnedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou\nje predaj potravín. Odvolací súd preto považuje úradnú kontrolu potravín vykonanú 14. januára 2014\nv čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkovej jednotke za zlučiteľnú s obmedzením práva na\nrešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 ods. 2 dohovoru, ktoré prislúcha žalobcovi.\nPokiaľ žalobca namietal aplikáciu ustanovenia § 28 ods. 7 zákona o potravinách v súvislosti s ukladaním\npokuty, odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný správny orgán poukázal na právoplatné správne\nrozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť 22. marca 2013, 8. júla 2013 a 11. novembra 2013. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že k zisteniu porušení zo strany žalobcu došlo pri výkone úradnej kontroly potravín\n14. januára 2014. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2014. Žalobca obsah\nrozhodnutí, ktoré uviedol, či už prvoinštančný správny orgán, ako aj žalovaný v rozhodnutiach, ktorými\nbola právoplatne uložená pokuta žalobcovi v súvislosti s porušením jeho povinnosti, nespochybňoval.\nPodľa § 31ab prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2014 zákona o potravinách konania\nzačaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2014 sa dokončia podľa zákona účinného od 1. apríla\n2014.\nPrávna úprava § 28 ods. 4 (skutky 3, 4 vymedzené v rozhodnutí žalovaného) umožňovala za porušenie\npovinnosti uvedených v tomto ustanovení uložiť právnickej osobe pokutu od 1 000,- eur do 500 000,eur, rozsah pokuty bol zákonodarcom upravený v rovnakej výške, tak v čase skutku ako aj v čase\nrozhodovania správnych orgánov a rozhodovania správnych súdov oboch stupňov. Ustanovenie §\n28 zákona č. 152/1995 Z.z. v čase skutku umožňovalo, v prípade, že došlo k opätovnému porušeniu\npovinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 uložiť pokutu od 1 000 000,- eur od 5 000\n000,- eur. Táto úprava platila do 31.03.2014. V čase rozhodovania správnych orgánov a správneho\nsúdu, znenie § 28 ods. 7 umožňovalo uložiť orgánov úradnej kontroly potravín uložiť pokutu, ak došlo k\nopakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, do dvojnásobku sad\nVychádzajúc z ustanovenia § 31ab zákona č. 152/1995 Z.z., zo zásad správneho trestania, bolo\npotrebné, aby správne orgány, pri určovaní výšky pokuty aplikovali právnu úpravu účinnú od\n01.04.2014, ktorá je v konečnom dôsledku pre žalobcu priaznivejšia, keď pre aplikáciu § 28 ods.\n7 zákonodarca vyžaduje „opakované\" (do 31.03.2014 „opätovné\") porušenie povinnosti. Opakované\nporušenie povinností znamená porušenie aspoň dvoch povinností, ktoré nastane po dni právoplatnosti\nrozhodnutia o uložení pokuty.\nŽalovaný vo výrokovej časti identifikuje, za ktoré porušenie zákona pokutu žalobcovi ukladá. Obsah\nprávoplatných správnych rozhodnutí o uložení pokuty žalobca relevantne nespochybnil. Pre aplikáciu §\n28 ods. 7 boli relevantné rozhodnutia č. 2012/00141 z 28.02.2013, právoplatné 22.03.2013, rozhodnutie\nč. 2013/00131 z 13.06.2013, právoplatné 08.07.2013 a rozhodnutie č. 2013/00192 z 18.10.2013,\nprávoplatné 11.11.2013, keď k porušeniu povinností v preskúmavanej veci došlo 14.01.2014.\nPokuty uložené uvedenými právoplatnými správnymi rozhodnutiami boli uložené za porušenie\npovinností upravených v § 28 ods. 4 písm. a/ a 28 ods. 4 písm. i/ (umiestnenie na trh potraviny s výskytom\nhniloby a plesne a po dátume spotreby). Žalobca porušil (skutok 3, 4 žalovaného) ustanovenia § 28 ods.\n4 písm. a/, i/ zákona č. 152/1995 Z.z.. Aplikácia § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z. bola v prejednávanej\nveci relevantná vo vzťahu k pokute uloženej pri skutkoch 3, 4 žalovaného. Vo vzťahu k týmto skutkom\nbolo možné uložiť pokutu v rozmedzí od 1 000,- eur do 500 000,- eur v dvojnásobnej výške, v rozmedzí\nod 2 000,- eur do 1 000 000,- eur.\n\nPri uložení pokuty za 4 skutky bolo potrebné aplikovať absorpčnú zásadu a uložiť pokutu v rozmedzí\nnajvyššej sadzby určenej pre jednotlivé porušenia a skutky.\nV prípade porušenia povinnosti pri skutku 1 a 2 vymedzených v rozhodnutí žalovaného bola sadzba\npre uloženie pokuty od 100,- eur do 100 000,- eur, pri skutkoch 3, 4 od 1 000,- eur do 500 000,- eur,\ns možnosťou zvýšenia na dvojnásobok.\nV konaní bolo preukázané, že 14.01.2014 bolo u žalobcu zistené porušenie povinností (§ 28 ods. 4\npísm. a/, i/), keď za porušenie rovnakých povinností bola žalobcovi právoplatnými rozhodnutiami uložená\npokuta, a k porušeniu povinnosti došlo v zákonnej jednoročnej lehote.\nUložená pokuta 100 000,- eur pri skutkoch 3, 4 (§ 28 ods. 7 od 2 000,- eur do 1 000 000,- eur) na spodnej\nhranici sadzby, pri skutkoch 1, 2 v najvyššej možnej hranici sadzby, pri skutkoch 3, 4 bez aplikácie § 28\nods. 7, v prvej pätine dolnej sadzby (sadzba od 1 000,- eur do 500 000,- eur). Žalovaný konštatoval pri\nrozhodovaní o výške pokuty aplikáciu § 28 ods. 7, pokuta bola však uložená, aj za porušenie povinností\npri skutkoch 3 a 4, v dolnej hranici sadzby (prvá pätina sadzby pri rozmedzí podľa § 28 ods. 4) a uložená\npokuta 100 000,- eur v sebe zahrňovala aj porušenie povinností pri skutkoch 1 a 2.\nOdvolací súd konštatuje, že žalovaný pri určení výšky pokuty fakticky podľa § 28 ods. 7 zákona č.\n152/1995 Z.z. nepostupoval, k takémuto postupu by došlo v prípade, keby pokuta bola uložená vo\nvýške presahujúcej 500 000,- eur. Odvolací súd námietku žalobcu, ktorý namietal nezákonnosť postupu\nsprávnych orgánov pri aplikácii § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z., vyhodnotil ako nedôvodnú.\nOdvolací súd naviac nezistil ani dôvody pre postup podľa § 250j ods. 5 OSP v spojení s 492 ods. 2\nSprávneho súdneho poriadku, aby o uložení sankcie bolo rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán,\nkeď bolo v konaní preukázané, že žalobca naplnil skutkové podstaty deliktov, keď porušil povinnosti,\nktorá mu vyplývali zo zákona č. 152/1995 Z.z. vyhlášky č. 127/2012 Z.z., v čase výkonu úradnej\nkontroly, rozhodovania žalovaného, naviac žalobca zastúpený právnym zástupcom, návrh na realizáciu\nmoderačného práva súdom, v súdnom prieskume nepodal.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej\nveci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku (§ 247 a nasl.) náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupom\npredchádzajúcim v rozsahu žalobných bodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal\nso zásadnými žalobnými námietkami, z ktorých dôvodov odvolacie námietku žalobcu proti rozsudku\nkrajského súdu odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho\nodvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 219 ods. 1 a 2\nOSP a § 492 ods. 2 SSP potvrdil, stotožnil sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať\nz úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a contrario, v\nspojení s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP. Žalobca nemal úspech v\nodvolacom konaní, a preto mu odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/141/2014", "guid": "41aabf86-389b-4a7b-847e-fa1f11e5ed4c:8160cef0-c56e-486f-9c92-2fc2e5023a02", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}