{"guid": "21859f21-db7b-4f53-ac48-380bb7623d96:a22780f0-4de3-446d-88ed-b334a01c0f66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200849.1", "spisova_znacka": "3Sžh/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžh/1/2016 z 23. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2017, sp. zn. 3Sžh/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200849.1", "identifikacne_cislo": "1014200849", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-38d.odsek-2", "nazov": "§ 38d ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-38d.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-38d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/136#paragraf-38d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a22780f0-4de3-446d-88ed-b334a01c0f66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200849.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200849.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200849.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžh/1/2016\n1014200849\n23. 11. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200849.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná\nbanka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.\nĽuboš Novák s.r.o., Námestie Martina Benku 10, Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad\nSlovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nRady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2014/KH/R/2/008 zo dňa 11.04.2014, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 115/14-124 zo dňa 17.06.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 115/14-124 zo dňa\n17.06.2015 m e n í tak, že žalobcu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zmenil rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu\nSlovenskej republiky č. 2014/KH/R/2/008 zo dňa 11.04.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nžalovaného č. 2013/KH/1/1/026 zo dňa 25.10.2013 v časti uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu\nvo výške 1.500.000,- eur. Krajský súd zistil, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky vydal dňa\n09.06.2009 rozhodnutie č.: 2009/KH/1/1/030 (ďalej aj len „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\nrozhodol o tom, že podnikatelia Slovenská sporiteľňa, a.s. („SLSP“), Všeobecná úverová banka, a.s.\n(ďalej „VÚB“) a žalobca („ČSOB“) sa zúčastnili na zakázanej dohode obmedzujúcej súťaž, za čo im\nuložil pokuty: SLSP vo výške 3.197.912,-eur, VÚB vo výške 3.810.461,- eur a žalobcovi („ČSOB“) vo\nvýške 3.183.427,- eur.\nKrajský súd zistil, že na základe rozkladov účastníkov konania vydala Rada Protimonopolného úradu\nSlovenskej republiky rozhodnutie č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009, ktorým zmenila pôvodné\nprvostupňové rozhodnutie žalovaného spresnením výroku rozhodnutia tak, že konanie žalobcu a\npodnikateľov SLSP a VÚB spočívajúce v uskutočnení stretnutia týchto podnikateľov v Bratislave dňa\n10.05.2007 a ich následnej e-mailovej komunikácii, ktorých obsahom bola dohoda o vypovedaní a\nznovu neuzatvorení zmlúv o bežných účtoch spoločnosti AKCENTA CZ, a.s. je v čase od 10.05.2007\ndo 09.06.2009 na trhu poskytovania služieb bezhotovostných devízových operácií poskytovaných\nspotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky zakázanou\ndohodou podľa č1. 81 ods. 1 písm. c/ Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva („ZFEU“) a podľa\n§ 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a s § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane\nhospodárskej súťaže (ďalej ZOHS).\nVšetky tri banky podali na súd samostatné žaloby o preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí.\nKrajský súd v Bratislave ako súd prvostupňový, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací\n\nsúd tieto prejednali v samostatných konaniach z dôvodu dodržania zásady zákonného sudcu, keďže\nveci napadli ako samostatné do rôznych senátov a platná právna úprava neumožňovala spojiť veci z\nrozličných senátov.\nVo vzťahu k žalobcovi boli rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3S 57/2010\nzo dňa 28.09.2010 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR tento\nrozsudok potvrdil rozsudkom sp. zn. 5Sžh/4/2010 zo dňa 19.05.2011.\nŽalobu Slovenskej sporiteľne Najvyšší súd SR v odvolacom konaní rozsudkom sp. zn. 3Sžh/4/2010 zo\ndňa 21.05.2013 zamietol, keď zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý žalobe vyhovel. V\nrámci tohto odvolacieho konania Najvyšší súd SR položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne\notázky, o ktorých Súdny dvor rozhodol rozsudkom zo dňa 07.02.2013 vo veci Slovenská sporiteľňa\nC-68/12.\nNajvyšší súd SR v konaní sp. zn. 2Sžhpu/3/2011 zo dňa 22.05.2013 rozsudkom zamietol žalobu VÚB,\nkeď svojim zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Ústavný súd SR uznesením sp. zn. III. ÚS\n11/2014 zo dňa 15.01.2014 sťažnosť SLSP odmietol ako zjavne neopodstatnenú a rovnako odmietol\nuznesením sp. zn. III. ÚS 470/2014 zo dňa 06.08.2014 aj ústavnú sťažnosť VÚB.\nŽalovaný vychádzajúc z rozsudkov Najvyššieho súdu SR vo veci VÚB a Slovenskej\nsporiteľne, ako aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci Slovenská sporiteľňa C-68/12 vydal nové\nrozhodnutie č. 2013/KH/1/1/026 zo dňa 23.10.2013, ktorým rozhodol, že konanie podnikateľov\nSlovenská sporiteľňa, VÚB a žalobcu ČSOB, spočívajúce v uskutočnení stretnutia týchto podnikateľov\nv Bratislave dňa 10.05.2007 a ich následnej e-mailovej komunikácii, ktorých obsahom bola dohoda\no vypovedaní a znovu neuzatvorení zmlúv o bežných účtoch spoločnosti AKCENTA, je v čase\nod 10.05.2007 do 09.06.2009 na trhu poskytovania služieb bezhotovostných devízových operácií\nposkytovaných spotrebiteľom bez ohľadu na objem devízovej transakcie na území Slovenskej republiky\na/ dohodou, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom je obmedzenie\nhospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu podľa č1. 101 ods. 1 písm. c/ Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie (ZFEU) vo forme dohody o rozdelení trhu, ktorá je zakázaná, a zároveň\nb/ dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a s § 4 ods. 3 písm. c/\nZOHS vo forme dohody o rozdelení trhu, ktorá je zakázaná. Zároveň uložil žalobcovi pokutu 3.183.427,eur, rovnakú ako v pôvodnom konaní. O rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Rada\núradu rozhodnutím č.: 2014/KH/R/2/008 zo dňa 11.04.2014 tak, že rozklad zamietla a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdila.\nKrajský súd v Bratislave, po preskúmaní veci znížil pokutu uloženú žalobcovi na základe plnej jurisdikcie\n(podľa § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ESĽP). Akceptoval obranu žalobcu, s poukazom na výrazne dlhší čas, ktorý uplynul\nmedzi sankcionovaným konaním a právoplatným rozhodnutím vo veci žalobcu (odchylne od prípadov\nSlovenská sporiteľňa a VÚB). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014, pričom\npostihuje konanie počnúc dňom 10.05.2007 do 09.06.2009. Krajský súd zvažoval, či sankcia v pôvodne\nstanovenej výške po tak dlhom časovom odstupe (viac ako 6 rokov) ešte môže plniť svoju represívnu a\nvýchovnú funkciu a či aj táto okolnosť nemá vplyv na zníženie sankcie. Slovenská republika je v jurisdikcii\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a judikatúra tohto súdu je pre neho záväzná rovnako ako judikatúra\nSúdneho dvora EÚ. S prihliadnutím na uvedené je s poukazom na čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súvzťažnej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva potrebné sa zaoberať, či žalobca prispel svojim konaním k prieťahom a náležité vyhodnotiť\nvychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní a či samotná\ndĺžka konania nevyvoláva potrebu zníženia sankcie, keďže je nepochybné, že plynutím času sa znižuje\nzáujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež\npotreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti\nsa plynutím času znižujú). Neprimerane dlhým konaním sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym\nkonaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynula od spáchania deliktu až po meritórne\nrozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý.\nPodľa názoru krajského súdu tu nedošlo k zbytočným prieťahom na strane žalovaného, ale konanie\nnedôvodné nepredlžoval ani samotný žalobca a preto treba na uplynutie takéhoto dlhého času pozerať\nako na objektívnu právnu skutočnosť.\n\nV súlade s princípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike\nna základe judikatúry ESĽP najmä k čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je súd\nv zmysle § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. oprávnený zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy o peňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a priamo ukladať i sankcie, ktoré\nneboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu. Z dôvodov opísaných vyššie dospel Krajský\nsúd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím žalovaného je v časti výroku o výške pokuty potrebné zmeniť a uložiť žalobcovi pokutu vo\nvýške 1.500.000,- eur, ktorú považuje pri zohľadnení všetkých okolností prípadu, zohľadniac závažnosť,\nako aj dĺžku protiprávneho konania včítane dĺžky samotného správneho konania za primeranú a\nhlavne spravodlivú. V rozsahu výroku tohto rozsudku súd nahradil rozhodnutia správnych orgánov v\nprejednávanej veci.\nK poukazovaniu žalovaného na rozsudky najvyššieho súdu vo veciach Slovenská sporiteľňa a VÚB,\nktorým boli uložené podobné pokuty ako žalobcovi uviedol, že skutkové okolnosti týchto troch prípadov\nnie sú totožné, ale naopak v prípade žalobcu je zásadný rozdiel v tom, že u žalobcu existovalo\npredchádzajúce rozhodnutie predstavenstva ČSOB (ČR) o uzavretí účtov AKCENTE cez rokovanie s\ntouto spoločnosťou, pričom rokovania a návrh na stretnutie sa uskutočnili pred dňom 09.06.2009 a\nnapokon určitý význam pre výšku pokuty má aj celkové správanie AKCENTY, jej pôsobenie na trhu,\nnepreukázaný záujem AKCENTY o znovu vedenie bežných účtov a napokon získanie majetkového\nprospechu 900.000,- eur na základe dohody o urovnaní so žalobcom. Na to, aby si pokuta plnila\nsvoju preventívno - edukatívnu funkciu nesmie byť na jednej strane likvidačná, na druhej strane musí\npredstavovať dostatočne citeľný zásah do majetkových práv osoby, ktorá porušila zákon, aby mala\núčinky individuálnej a generálnej prevencie. Zároveň je vždy potrebné posudzovať aj proporcionalitu\npokuty k cieľu, ktorý uloženie pokuty sleduje. Majetkový prospech bol minimálny a závažnosť konania\nnie je možné označiť ako veľmi závažné, pričom dohoda sa týkala len jedného subjektu, ktorý navyše\npodnikal na relevantnom trhu neoprávnene, čím deformoval hospodársku súťaž.\nProti tomuto rozsudku podali žalovaný i žalobca včas odvolania.\nŽalovaný v odvolaní zo dňa 02.10.2015 navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o účasť na zakázanej dohode bánk Slovenská sporiteľňa,\nVÚB a žalobcu („ČSOB“) nenachádza odlišnosti, ktoré uviedol krajský súd ako dôvod pre zníženie\npokuty. Z obsahu e-mailovej komunikácie medzi kľúčovými zamestnancami žalobcu, ktorí sa podieľali na\nrozhodovaní o uzatvorení účtov spoločnosti AKCENTA, ktorá bola získaná počas inšpekcie v priestoroch\nžalobcu vyplýva, že nesledovali rozhodnutie predstavenstva ČSOB (ČR), ale dohodu s VÚB a SLSP.\nAko príklad uvádza komunikáciu pracovníkov (s. 6 odvolania), s ktorej je zrejmá koordinácia postupov\ns pracovníkmi VÚB a SLSP - príloha k zápisnici o vykonaní inšpekcie č. 2/4:\n„Pripravte výpoveď na rovnaký termín: dúfam, že aj my máme 1 mesiac. A informujte VUB. Ďakujem\nI.“ (odosielateľ Ľ.O., adresáti I.K.N, M. K. správa zaslaná 14.6.2007).\nZ uvedených pracovných e-mailových správ zamestnancov je zrejmé, že pri uzatváraní účtov spoločnosti\nAKCENTA nebolo úlohou dodržať stratégiu definovanú predstavenstvom v marci 2007, ale dodržanie\ndohodnutej koordinácie so Slovenská sporiteľňa a VÚB. Ďalej z internej komunikácie žalobcu vyplýva, že\nvydal interné varovania o tom, aby AKCENTE neboli otvorené účty ani prostredníctvom iných pobočiek,\nnapríklad na východe Slovenska. E-mail medzi zamestnancami žalobcu zo 4. septembra 2007 (poslaný\nzamestnankyňou, ktorá sa zúčastnila na stretnutí dňa 10.05.2007) s predmetom „Akcenta“,\n„Dobrý deň, Firma Akcenta dostane k 30. júnu výpoveď zo všetkých účtov vedených vo VUB a nebude\njej umožnené otvorenie nových účtov. Výpovedná doba je jeden mesiac. To platí za podmienky že takisto\njej budú vypovedané jej účty v ČSOB a SLSP, Tatra už tieto kroky podnikla.\nAkcenta bude informovaná posledný týždeň v júni.\nS pozdravom\nM. Ch:. Senior Executive Manager\nHead of Sales“\n\nŽalovaný zdôraznil, že už samotná výmena informácií medzi konkurentmi takéhoto charakteru, ktorá\nbola preukázaná a ktorú účastníci konania nepopreli, môže byť z pohľadu súťažného práva zakázaná.\nSúťažné právo nezakazuje konkurentom stretávať sa, nie je však prípustné vymieňať si informácie\nohľadne budúceho konania, správania sa na trhu. Pre konštatovanie zákazu nemusí ísť pritom o výmenu\ninformácií s cieľom dohodnúť sa na spoločnom postupe. Výmena informácií, ktorá sa týka budúceho\npostupu konkurentov na trhu je zakázaná, keďže odstraňuje nevyhnutný stupeň neurčitosti o budúcom\nsprávaní konkurentov a tým narúša základnú premisu, že všetci podnikatelia musia prijímať svoje\npodnikateľské rozhodnutia nezávisle na iných. Umožňuje tak podnikateľom prispôsobiť svoje podmienky\nkonaniu ostatných konkurentov a odstraňuje riziko neistoty budúceho správania sa konkurenta na trhu.\nTým, že sa banky stretli a následne si vymieňali informácie o koordinovanom\npostupe proti AKCENTE, pričom sledovali rovnaký cieľ, im umožnilo predvídať svoje konanie aj do\nbudúcna. Poznajúc svoje pozície mohli sa vzájomne spoliehať aj na to, že žiadna z bánk nemá záujem v\nbudúcnosti otvoriť Akcente účty. Pokiaľ by si informácie nevymieňali, niesli by ohľadne svojho budúceho\nsprávania riziko, či aj ostatné banky budú postupovať rovnako, či účty vypovedia a nebudú ich uzatvárať\nv žiadnej z pobočiek v rámci SR.\nK právnej nemožnosti moderácie a znižovania výšky pokuty správnym súdom, žalovaný poukázal na\nrozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-681/11 Schenker, podľa ktorého zníženie alebo neuloženie\npokuty z iného dôvodu, ako uplatnenie programu zhovievavosti by predstavovalo oslabenie účinného\nuplatňovania článku 101 ZFEÚ, ktoré nie je prípustné.\nŽalobca podal odvolanie proti rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa neznížil pokutu pod sumu\n1 500 000 € a nezrušil napadnuté rozhodnutia. Namietal, že súd prvého stupňa správne identifikoval\n(najmä bod 52. napadnutého rozsudku) viaceré vady napadnutých rozhodnutí, a to najmä v kontexte\nnedostatočného zistenia, či a aké kroky podnikol žalobca vo vzťahu k spoločnosti AKCENTA CZ, a.s.\nohľadom možnosti prípadného opätovného otvorenia účtov alebo iného urovnania vzájomných vzťahov.\nMechanická aplikácia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Slovenskej sporiteľne, a.s. (C-68/12) a\nrozhodnutí NS SR vo veciach Slovenskej sporiteľne, a.s. a VÚB, a.s., z ktorej možno dôvodiť iba to, že\nžalovaný jednoducho nemal záujem skúmať, či sa skutkové okolnosti v prípade žalobcu od uvedených\nprípadov neodlišujú, najmä nie v smere, ktorý by odôvodňoval uloženie nižšej pokuty ako bola uložená\npôvodným prvostupňovým a druhostupňovým rozhodnutím.\nTvrdil, že pokuta uložená žalovaným bola stanovená svojvoľne a bez toho, aby krajský súd mohol\npreskúmať myšlienkový postup žalovaného, ktorý má spôsob určovania váhy jednotlivých skutkových\nokolností definovaný v svojom Metodickom pokyne (ktorý podľa jeho vlastného vyjadrenia vníma ako\ndobrovoľné obmedzenie svojej právomoci). V zmysle bodov 137., 138. výzvy žalovaného pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia žalovaný vychádzal z toho, že (cit.): „Východiskom pri určovaní pokuty\nje relevantný obrat. (...) Úrad pri tom zohľadňuje relevantný obrat dosiahnutý za posledné uzavreté\núčtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ dopustil porušovania, v tomto prípade za rok 2008. Relevantný\nobrat účastníka konania ČSOB, a.s. za rok 2008 bol 354 038 401 eur. Žalovaný teda v r. 2009 uložil\nžalobcovi pokutu vypočítanú podľa ním samotným v Metodickom pokyne stanoveného vzorca zo základu\n354 mil. EUR vo výške 3.183.427,- EUR s tým, že miera závažnosti bola 10% a kvôli počtu rokov\nporušovania bola zdvojnásobená; z uvedeného vyplýva, že základ pokuty pred zohľadnením prípadných\n„iných skutočností“ bol 20% z 354.038.401,- EUR = 70.807.680,- EUR, a v dôsledku iných skutočností\nbola znížená na cca 4,5% tejto sumy. Žalovaný však žiadny z dôvodov uvedených v jeho Metodickom\npokyne (bod 18., písm. a) - e) ako poľahčujúce okolnosti údajne nezistil a v napadnutých rozhodnutiach\npriamo a kategoricky konštatoval absenciu tak poľahčujúcich, ako aj priťažujúcich okolností (viď najmä\nbod 168. prvostupňového rozhodnutia).\nNamietal, že stále existuje dôvodná pochybnosť žalobcu o protiprávnosti jeho konania. Do zníženia\nsankcie možno premietnuť ďalšie zistenia krajského súdu, a to najmä naplnenie poľahčujúcej okolnosti\nuvedenej v bode 18. písm. d) a bodu 29 Metodického pokynu žalovaného o postupe pri určovaní\npokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž (existencia\ndôvodnej pochybnosti na strane podnikateľa, či jeho konanie zakladá porušovanie súťažných pravidiel).\nŽalobca tu odkazuje na samotnú rozhodovaciu prax žalovaného, konkrétne spomínanú v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžhpu/l/2012 citovanom na str. 10 jeho žaloby - v uvedenom prípade\nžalovaný tejto poľahčujúcej okolnosti prisúdil pri znížení pokuty váhu 99% (t. j. zníženie pokuty na 1%\n\nz pôvodne uvažovanej sumy). V tejto súvislosti je prirodzene zrejmé, že vplyv právnej pochybnosti v\nsúdenom prípade vyjadrený v percentuálnom znížení výšky pokuty nemožno priamo určiť matematickou\noperáciou na základe konkrétnych údajov; žalobca má však za to, že vzhľadom na špecifickosť prípadu\n(reakcia žalobcu na protiprávne konanie spoločnosti AKCENTA, rozhodnutie predstavenstva materskej\nspoločnosti žalobcu...) by nemala byť zohľadňovaná iba v symbolickej miere.\nŽalobca má za to, že vplyv poľahčujúcej okolnosti je možné objektívne ohodnotiť v horizonte 20-40%\nredukcie sankcie, čo prakticky zodpovedá analogickému vplyvu poľahčujúcej okolnosti na sadzbu\nsankcie (zníženie hornej hranice sadzby o jednu tretinu) v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 z. č. 300/2005\nZ. z. - Trestného zákona v znení neskorších predpisov žalobca tu poukazuje na všeobecne známu\nzásadu analogického uplatnenia noriem trestného práva v prípadoch správneho trestania.\nŽalobca v odvolaní poukazoval aj na urovnanie so spoločnosťou AKCENTA. Uspokojil nároky\nspoločnosti AKCENTA, ktoré táto voči nemu uplatnila. Vzhľadom na absenciu protiprávnosti konania\nžalobcu v čase samotného urovnania, ale už aj v čase preukázaných rokovaní so spoločnosťou\nAKCENTA o mimosúdnom urovnaní veci (podľa produkovaných listinných dôkazov najneskôr v mesiaci\napríl 2009) teda možno konštatovať, že došlo tak k náprave prípadných následkov protiprávneho\nkonania na chránenom objekte (fungovanie hospodárskej súťaže), pričom je otázne, či akékoľvek takéto\nnegatívne následky - vzhľadom na povahu podnikania a konania spoločnosti AKCENTA - vôbec nastali,\ndošlo celkom iste aj k reparácii akejkoľvek mysliteľnej ujmy, ktorá mohla spoločnosti AKCENTA ako\npoškodenému súťažiteľovi žalobcu vzniknúť. V dôsledku uvedeného, najmä vzhľadom na mimoriadne\nvysokú sumu zaplateného urovnania, a aj napriek špecifickým podmienkam pre zánik protiprávnosti\ndohody obmedzujúcej súťaž stanoveným v ZOHS ako lex specialis, má žalobca za to, že uvedenú\nskutočnosť je potrebné pri spravodlivom rozhodnutí veci zohľadniť (nastala nakoniec pred vydaním\nnapadnutých rozhodnutí správneho orgánu). Inštitútom, ktorý má k uvedenému analogicky najbližšie,\nje účinná ľútosť v zmysle ustanovení §§ 85-86 Trestného zákona. V dôsledku kratšej doby trvania\nprotiprávneho konania je na mieste redukcia sankcie na 38% pôvodnej sumy, t. j. 1.209.702 EUR;\nk tomu pristupuje redukcia sankcie na 25% v dôsledku uplynutia značného času od protiprávneho\nkonania (t. j. 302.425 EUR) s následnou redukciou o jednu tretinu s ohľadom na dôvodnú pochybnosť\nžalobcu o protiprávnosti jeho konania; výsledná suma sankcie je potom 199.600,- EUR. Žalobca v\ntejto súvislosti podotýka, že takto ho de facto postihne strata na jeho majetku vo výške 1.100.000,EUR; práve vzhľadom na urovnanie, ktoré zaplatil spoločnosti AKCENTA, teda celkové následky pre\nžalobcu nemožno považovať za nedostatočne odstrašujúce (aj v zmysle bodu 38. Metodického pokynu\nžalovaného), resp. neplniace účel individuálnej a generálnej prevencie.\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.11.2015 k odvolaniu žalobcu sa pridržiaval dôvodov uvedených vo\nsvojom odvolaní. Uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v prípade, ak sa preukáže,\nže podnik sa zúčastnil spolu s konkurenčnými podnikmi na stretnutiach s protisúťažnou povahou, v\nsúlade s ustálenou judikatúrou prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na\npredmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to takým spôsobom, že preukáže, že svojim\nkonkurentom oznámil, že sa týchto stretnutí zúčastnil z iných dôvodov ako oni. Na to, aby sa účasť\npodniku na takom stretnutí nemohla považovať za konkludentný súhlas s nezákonnou iniciatívou a ani\nza súhlas s jej výsledkom je potrebné, aby sa tento podnik verejne dištancoval od tejto iniciatívy a to\ntakým spôsobom, že ostatní účastníci budú považovať jeho účasť na nej za skončenú alebo sa budú\ndomnievať, že ju oznámi správnym orgánom (rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2012, Comap/Komisia,\nC-290/11 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 74 a 75 a tam citovaná judikatúra).\nPodľa tejto judikatúry Súdneho dvora, posúdenie porušenia čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\n(„ZFEÚ“) a trvanie účasti podnikateľa na porušení sa odvíja od jeho účasti vo vzťahu k dohodnutému\nspôsobu správania sa medzi účastníkmi dohody a nie vo vzťahu k poškodeným subjektom. Ak sa teda\npodnikateľ zúčastňuje na stretnutiach komunikácii pre posúdenie jeho účasti na dohode je rozhodujúce\njeho konanie k ostatným účastníkom dohody, resp. verejné dištancovanie sa od dohody obmedzujúcej\nsúťaž. V tejto súvislosti nemôže byť pre posúdenie trvania porušenia vo vzťahu k žalobcovi a teda\njeho individuálna účasť na dohode obmedzujúcej súťaž ovplyvnená jeho dohodou o urovnaní so\nspoločnosťou AKCENTA, ktorú okrem iného uzavrel so spoločnosťou AKCENTA 25.10.2010, teda viac\nako rok po ustanovení trvania porušenia k dátumu 9.6.2009.\n\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 02.11.2015 k odvolaniu žalovaného sa pridržiaval dôvodov uvedených vo\nsvojom odvolaní. Uviedol, že žalovaný ani len nezvážil okolnosť, že konanie žalobcu by od určitého\nmomentu mohlo prestať byť protiprávne, a takúto možnosť a priori pri svojom rozhodovaní vylúčil.\nCieľom žalovaného bolo uložiť žalobcovi rovnakú sankciu ako v predchádzajúcom konaní zavŕšenom\njeho pôvodným prvostupňovom a druhostupňovým rozhodnutím. Doba protiprávneho konania bola v\nprípadoch Slovenská sporiteľňa a VÚB 14-krát dlhšia ako u žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol.\nNajvyšší súd zistil, že zásadnou právnou otázkou v danej veci je, či boli preukázané dôvody na zníženie\npokuty v zmysle čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie „ZFEU“). Krajský súd, konajúc v\nplnej jurisdikcii podľa § 250i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 260j ods. 5 O.s.p. znížil pôvodne uloženú pokutu\nvo výške 3.183.427,--€ na sumu 1.500.000,--€. Ide o zníženie pokuty o viac ako 50%.\nNajvyšší súd konštatuje, že znižovanie pokút v oblasti protimonopolného práva je vyhradené programu\nzhovievavosti (tzv. leniency program) ako špeciálny princíp pri ukladaní pokút.\nPodľa § 38d ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom v čase\nnapadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave (dňa 17.06.2015) Úrad môže na žiadosť účastníka\ndohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 alebo podľa ustanovení osobitného predpisu,čl.101ZFEU\nktorej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, znížiť pokutu, ktorú\nby úrad uložil podľa § 38 ods. 1, až do výšky 50%, ak účastník dohody z vlastného podnetu poskytne\núradu dôkaz s významnou pridanou hodnotou k dôkazom, ktorými už úrad disponuje, ktorý v spojení s\ninformáciami a dôkazmi už dostupnými úradu umožní preukázať porušenie zákazu podľa § 4 ods. 1 alebo\nosobitného predpisu a ak tento účastník dohody splní podmienky účasti na programe zhovievavosti.\nProgram zhovievavosti je nezastupiteľným špeciálnym prvkom vo vymožiteľnosti práva hospodárskej\nsúťaže, ktorého aplikácia je vyhradená do výlučnej právomoci žalovaného a národných súťažných autorít\n(National Competition Authority). Program zhovievavosti nie sú oprávnené realizovať správne súdy. V\nprípade, že by súdy pristupovali k znižovaniu uložených pokút v rozsahu, ktorý je vyhradený programu\nzhovievavosti, došlo by k zníženiu jeho efektívnosti. V danom prípade okolnosti na znižovanie už\nuloženej pokuty mohli podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ Slovenská sporiteľňa C-68/12 spočívať v\naplikácii článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré by museli byť splnené kumulatívne\na ktoré okolnosti žalobca netvrdil a neurobil ich predmetom dokazovania. Právna prax ukladania sankcií\nv oblasti súťažného práva Európskej únie v rozsahu judikatúry Súdneho dvora EÚ, predstavuje\nvýnimky oproti všeobecným princípom správneho trestania, ktoré ako acte éclaire musia národné súdny\nrešpektovať na základe princípu prednosti práva EÚ.\nPodľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-681/11 Schenker\nČlánok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že podnik, ktorý porušil toto ustanovenie, sa\nnemôže vyhnúť uloženiu pokuty, ak toto porušenie vychádza z omylu tohto podniku o zákonnosti jeho\n\nsprávania, ktorý vyplýva z obsahu právneho stanoviska advokáta alebo rozhodnutia vnútroštátneho\norgánu hospodárskej súťaže.\nČlánok 101 ZFEÚ, ako aj článok 5 a článok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra\n2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ]\nsa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa preukáže existencia porušenia článku 101\nZFEÚ, vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže sa môžu výnimočne obmedziť na konštatovanie tohto\nporušenia bez toho, aby uložili pokutu, ak sa dotknutý podnik zúčastnil na vnútroštátnom programe\nzhovievavosti.\nSkutočnosť, že motívom konania žalobcu („ČSOB“) a ďalších bánk Slovenskej sporiteľne a VÚB\nbola sebaobrana voči konaniu subjektu Akcenta, ktorý podľa indikovaných okolností pôsobil na trhu\nposkytovania služieb bezhotovostných devízových operácií bez licencie Národnej banky Slovenska\nt.j. ilegálne, nemala vplyv na výšku ani základ pokuty. Vzniknutá právna otázka nebola dovtedy\njudikovaná a najvyšší súd sa preto spýtal na jej výklad položením prejudiciálnych otázok Súdnemu\ndvoru EÚ podľa článku 267 ZFEU. Odpoveď Súdneho dvora na prejudiciálnu otázku vo veci Slovenská\nsporiteľňa C-68/12, bola jednoznačná. Najvyšší súd i v ďalších podobných prípadoch z nej vychádza\nako zo záväzne judikovanej právnej otázky. Právny problém svojpomocnej ochrany v súťažnom\npráve bol predmetom viacerých odborných zahraničných článkov uverejnených k rozsudku C-68/12.\nMožno uzavrieť, že Súdny dvor EÚ svojpomocnú ochranu spôsobom koordinácie správania legálnych\nsúťažiteľov i voči súťažiteľovi, ktorý je na príslušnom trhu i bez povolenia, t.j. ilegálne, vylúčil, keďže ide\no praktiky zakázané „per se“.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p.\na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní nevznikol nárok na\nnáhradu trov konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nOmyl súťažiteľa v legalitu svojpomocnej ochrany nemožno považovať za dôvod na zníženie pokuty, ak\nsa subjekt žiadajúci o zníženie pokuty nezúčastnil na vnútroštátnom programe zhovievavosti.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6905ef32-f475-4bb5-87ec-e40006f35fcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2014 z 6. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6905ef32-f475-4bb5-87ec-e40006f35fcd"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}], "citovane_v": []}