{"guid": "d02e6481-a190-42bf-9b8c-3970119d403c:40d842c7-0ad0-48c1-91d6-5f54aad30671", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1", "spisova_znacka": "7Sžo/179/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/179/2015 z 23. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2017, sp. zn. 7Sžo/179/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1", "identifikacne_cislo": "1014200831", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346", "nazov": "zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-70.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 70 ods. 4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-70.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-17", "/SK/ZZ/2005/346#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40d842c7-0ad0-48c1-91d6-5f54aad30671", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/179/2015\n1014200831\n23. 02. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej\nveci žalobcu: K., právne zastúpený advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA, spol. s r. o., so sídlom Masarykova ul. č. 13, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo\nobrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, č. k. 6S 104/2014-52 zo dňa 12. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S 104/2014-52 zo dňa\n12. júna 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S 104/2014-52 zo dňa 12. júna 2015, podľa ustanovenia § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, ktorým\nMinisterstvo obrany SR, hlavný služobný úrad, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz\nriaditeľa Vojenskej polície č. 1 zo dňa 15. januára 2014, ktorým bol žalobca podľa ust. § 70 ods. 1 písm.\nd/ v spojení s ust. § 70 ods. 4 písm. a/ zákona 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov\nozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 346/2005 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.\nO trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že doklady zadovážené služobným úradom\npreukazujú porušenie služobnej povinnosti žalobcu dňa 3 septembra 2013, tým, že nastúpil do výkonu\nslužby pod vplyvom alkoholických nápojov. Keďže žalobca zistenia žalovaného ohľadne jeho nástupu\nna výkon služby pod vplyvom alkoholu nenamietal, krajský súd skutkové zistenia ohľadne dostatočnosti\na preukaznosti zabezpečených dôkazných prostriedkov pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka ďalej neskúmal. V rámci prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia sa\npreto krajský súd zameral len na konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe ohľadne porušenia\nprocesných práv žalobcu spôsobom doručovania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a\nnevysporiadaním sa s námietkami ohľadom doručovania, uvedenými v odvolaní, ktoré tvorili aj súčasť\nodvolacích námietok.\n\nĎalej krajský súd zistil, že personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014, ktorým bol žalobca\nprepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom doručenia t.j. 20. januára 2014, bol\ndoručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20. januára 2014. Uviedol, že obsahom administratívneho\nspisu bolo aj odvolanie žalobcu zo dňa 27. januára 2014, v ktorom poukázal na to, že toto odvolanie\npodáva proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície číslo l zo dňa 15. januára 2014, ktorého\nobsah a bližšie dôvody mu nie sú známe, pretože mu tento nebol doručený; žalobca tiež namietal\nvýrok predmetného rozhodnutia z dôvodu, že neporušil základnú povinnosť ustanovenú zákonom o\nštátnej službe profesionálnych vojakov a navrhol, aby žalovaný predmetné rozhodnutie zrušil. V texte\nodvolania ďalej uviedol, že dňa 17. septembra 2013 splnomocnil na svoje zastupovanie v právnej\nveci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície číslo 211 zo dňa 10. septembra\n2013 advokátsku kanceláriu; uvedeného právneho zástupcu si zvolil len na uvedenú konkrétnu vec,\nktorá bola skončená rozhodnutím žalovaného zo dňa 18. novembra 2013, ktorým bol predchádzajúci\npersonálny rozkaz zrušený a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie; napadnutý, nový\npersonálny rozkaz prevzala advokátska kancelária, ktorá nie je jeho všeobecným zástupcom na všetky\nprávne úkony, ale jej zastupovanie bolo obmedzené len na personálny rozkaz zo dňa 10. septembra\n2013; súčasne namietal, že nemal byť dňa 3. septembra 2013 zaradený do rozpisu služieb, nebol o\ntejto skutočnosti vopred bežným spôsobom oboznámený a namietal, že by požil v službe alkohol. K\nsvojmu odvolaniu pripojil plnomocenstvo zo dňa l7. septembra 2013, z obsahu ktorého vyplýva, že\nsplnomocnil advokátsku kanceláriu PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., aby\nho zastupovala v súlade so zákonom číslo 586/2003 Z. z. o advokácií vo všetkých právnych veciach,\naby vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uzatvárala\nzmier, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich,\nvymáhala nároky, plnenie nárokov prijímala, ich plnenie potvrdzovala, menovala rozhodcu a uzatvárala\nrozhodcovské zmluvy, odmietala dedičstvo alebo neodmietala, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych\npredpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie je i v rozsahu práva povinností podľa\nObčianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, Správneho poriadku a Exekučného poriadku.\nNajmä právneho zástupcu splnomocnil v právnej veci a odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa\nvojenskej polície číslo 211 zo dňa 10. septembra 2013. Žalobca následne predmetné odvolanie doplnil\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 28. januára 2014, v ktorom uviedol, že\ndňa 20. januára 2014 bol v advokátskej kancelárii, ktorá ho zastupovala v odvolacom konaní proti\nPersonálnemu rozkazu číslo 211 zo dňa 10. septembra 2013, kedy mu bol doručený personálny\nrozkaz číslo l zo dňa 15. januára 2014. V predmetnom doplnení odvolania uviedol, že skutok, ktorý\nmu bol kladený za vinu nespáchal a neporušil služobnú disciplínu. Do spisu ďalej založil ďalšie\nplnomocenstvo zo dňa 28. januára 2014, ktorým žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu PALŠA A\nPARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., aby ho okrem všetkých vyššie citovaných veciach\nzastupovala najmä v právnej veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č.\n1 zo dňa 15. januára 2014. Žalovaný svojím rozhodnutím č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014\nodvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014 potvrdil.\nKrajský súd zákonnosť rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení §§ 81, 70 ods. 1 a\n4, 72, 82 ods. 1 až 8 zákona č. 346/2005 Z. z., čl. 4 Etického kódexu profesionálneho vojaka, §§ 17 ods.\n1 až 3, 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú právnu úpravu\ncitoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že plnomocenstvo zo dňa 17. Septembra\n2013, ktoré udelil advokátskej kancelárii PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s\nr.o., aby ho zastupovala v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii vo všetkých právnych\nveciach, najmä vo veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa\n10. septembra 2013, oprávňovalo právneho zástupcu zastupovať žalobcu výlučne vo veci odvolania\nproti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa 10. septembra 2013, pretože\ntext predmetného splnomocnenia neobmedzoval splnomocneného právneho zástupcu z realizácie aj\niných úkonov. Mal za to, že obmedzenie uvedeného plnomocenstva v žiadnom prípade nevyplýva zo\nslovného spojenia: „Najmä ho splnomocňujem v právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu\nriaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa 10. Septembra 2013“. Konštatoval, že text predmetného\nplnomocenstva možno vykladať len jediným spôsobom, a to, že bolo udelené na zastupovanie žalobcu\nvo veci predmetného odvolania, avšak právny zástupca je oprávnený zastupovať žalobcu aj vo všetkých\nprávnych veciach, ktoré sú v predmetnom plnomocenstve vymenované. Nevyplýva z neho, že by bol\nzo strany splnomocniteľa daný pokyn, že je tento oprávnený podať namiesto žalobcu len odvolanie\n\na je vylúčený z iných úkonov žalobcu. Uviedol, že žalobca nepredložil v konaní doklad, ktorým by\nudelené plnomocenstvo odvolal, prípadne iným spôsobom obmedzil. Z uvedeného mal teda za to, že\nprvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom, ak následne vydané prvostupňové rozhodnutie\n- Personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014 doručoval splnomocnenému právnemu zástupcovi\nžalobcu. Krajský súd dospel k záveru, že procesné práva žalobcu neboli v konaní porušené a z\njeho podaní bolo evidentné, že bol zo strany svojho právneho zástupcu oboznámený s predmetným\nrozhodnutím zo dňa 15. januára 2014, voči tomuto podal opravný prostriedok, bol oboznámený s\npodkladmi pre rozhodnutie a bolo mu umožnené vyjadriť sa k obdŕžaným dôkazným prostriedkom.\nKonštatoval, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nuvedenými v odvolaní, ako aj s jeho námietkou vo vzťahu doručovania rozhodnutia právnemu\nzástupcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej\nžaloby, a preto ju zamietol.\n2.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p v zákonnej\nlehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a uloží žalovanému nahradiť trovy celého konania.\nŽalobca mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a svojím postupom mu odňal\nmožnosť konať pred súdom zákonom stanoveným postupom, čím je daný aj odvolací dôvod podľa ust.\n§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nŽalobca v dôvodoch odvolania uviedol totožné námietky ako v samotnej žalobe, pričom zdôraznil,\nže plnomocenstvo na právne zastupovanie udelené právnemu zástupcovi dňa 17.09.2013 zaniklo\nprávoplatnosťou rozhodnutia. Zastával názor, že Personálny rozkaz č. 1/2014, ktorým bol prepustený\nzo služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorý bol doručený jeho právnemu zástupcovi, a nie\nžalobcovi ako dotknutej osobe, nebolo rozhodnutím v správnom konaní súvisiace s predchádzajúcim\nsplnomocnením advokáta, ale sa jednalo o celkom nové statusové rozhodnutie o žalobcovom služobnom\npomere, čo priamo vyplývalo z jeho obsahu ako aj zo spisovej značky. Taktiež zdôraznil, že právny\nzástupca, ktorého splnomocnil na zastupovanie nebol a nie je žalobcovým všeobecným (generálnym)\nzástupcom na všetky právne úkony týkajúce sa jeho osoby, ale bol iba právnym zástupcom v\nkonkrétnej právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 211 zo\ndňa 10. septembra 2013. Plnomocenstvo udelené advokátovi dňa 17. septembra 2013 bolo udelené\nako procesné plnomocenstvo v konkrétnom konaní. Pokiaľ sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím\nžalovaného, pričom nevzal na zreteľ, že splnomocniteľ - žalobca v danom prípade udelil procesné\nplnomocenstvo na zastupovanie v konaní a nie hmotno-právne plnomocenstvo, ktorým by žalobca\nprejavil vôľu splnomocniť advokátsku kanceláriu ako svojho generálneho zástupcu na všetky právne\núkony, vrátanie preberania a prijímania zásielok týkajúcich sa vzniku, zmeny, či dokonca zániku\nslužobného pomeru, vec nesprávne právne posúdil a odňal zároveň žalobcovi možnosť konať a riadne\nuplatňovať, či brániť svoje práva vyplývajúce z právneho vzťahu založeného služobným pomerom.\nŽalobca taktiež namietal aj postup súdu, ktorým ustálil svoje rozhodnutie na údajných nesporných\ntvrdeniach účastníkov o tom, čo podľa súdu nebolo obsahom spisu (plnomocenstvo zo dňa 17.09.2013).\nŽalobca taktiež namietal, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s tým, podľa akej právnej normy bol\npersonálny rozkaz spracovaný a doručovaný.\n3.\nŽalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa 15. júla 2015\nzotrval na svojom právnom názore prezentovanom v odôvodnení svojho rozhodnutia ako aj na svojich\nvyjadreniach predkladaných súdu počas celého preskúmavacieho konania. Poukázal na to, že žalobca\nneuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia správneho\norgánu ako aj na zmenu zamietavého rozsudku krajského súdu. Zdôraznil, že žalobca k odvolaniu voči\npersonálnemu rozkazu č. 211 z 10. septembra 2013 ako prílohu priložil len znenie plnej moci, z ktorej bolo\nzrejmé, že žalobca právneho zástupcu splnomocnil na všetky právne úkony, pričom žiadny právny úkon\nzo zastúpenia nevylúčil. Okrem toho uviedol, že žalobca je v predmetnom spore zastúpený právnym\nzástupcom, ktorý mu v rámci kvalifikovanej právnej pomoci poskytovanej podľa zák. č. 586/2003 Z. z.\nmal pomôcť správne definovať znenie plnej moci, resp. mal presne, zrozumiteľne a jasne špecifikovať\nkonkrétne právne úkony, na ktoré sa plná moc vzťahuje, nakoľko do požiadavky kvalifikovanej právnej\n\npomoci pri zastupovaní advokátom v konaní spadá aj táto povinnosť. Podľa názoru žalovaného krajský\nsúd vec správne právne posúdil a rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol.\n4.\nPodľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., §\n492 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodaného odvolania žalobcu (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods.\n2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., §\n492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1\na ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.)\na dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie\nveci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu žalobných dôvodov, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 1 z 15. januára 2014, ktorým bol žalobca\nprepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom doručenia rozhodnutia.\nOdvolací súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je\nsúdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny\norgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,\nči zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo\nvydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako\naj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom\nmu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keďže súdny prieskum\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu a svoje skutkové zistenia a\nprávne závery v odôvodnení napadnutého rozsudku aj náležite odôvodnil.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nrelevantné žalobne námietky, a preto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492\nods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát\nodvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a\nsúladné so zákonom. Z dôvodu, aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti na zdôraznenie\nskutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné.\nOdvolací súd mal preukázané, že v tomto štádiu konania medzi účastníkmi ostala sporným\npredovšetkým právna otázka, či bol Personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014 účinne\nžalobcovi doručený, spôsobujúc právne následky riadneho doručenia, preto zameral svoju pozornosť\npredovšetkým tejto otázke.\nPodľa ust. § 81 zák. č. 346/2005 Z. z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka\nsa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov - správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a\nzáujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností\nPodľa ust. § 17 ods. 1 a 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účastníci konania, ich zákonní\nzástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.\nSplnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom\nvyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu\nplnomocenstvom upustiť.\nPodľa ust. § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na\npodnet správneho orgánu.\nPodľa ust. § 24 ods. 1 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do\nvlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.\nPodľa ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v\nmedziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané\nsplnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže\nby boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.\nPodľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať\nrozklad), je právoplatné.\n\nOdvolací súd v preskúmavanej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správny orgán\nprvého stupňa, ako aj odvolací správny orgán v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných\nprávnych noriem, keď prvostupňový správny orgán doručoval rozhodnutie zákonným spôsobom\nprávnemu zástupcovi žalobcu na základe predloženého plnomocenstva, s ktorou skutočnosťou sa\nnáležite zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia aj vysporiadal žalovaný, a preto ich rozhodnutia treba\npovažovať za zákonné, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď žalobu\nzamietol.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Veliteľom Útvaru Vojenskej polície Prešov bol dňa 9.\nseptembra 2013 vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu ako profesionálneho vojaka zo služobného\npomeru, ktorý slúžil ako podnet na začatie správneho konania vo veci prepustenia žalobcu zo\nslužobného pomeru. Správne konanie vo veci žalobcovho prepustenia teda začalo na podnet správneho\norgánu. Skutkové zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu ďalej potvrdzujú, že žalobcovi bol dňa\n11. septembra 2013 doručený personálny rozkaz riaditeľa vojenskej polície č. 211 z 10. septembra\n2013. Voči uvedenému personálnemu rozkazu podal žalobca v zastúpení advokátskej kancelárie\nPALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o. odvolanie, v prílohe ktorého predložil\nsprávnemu orgánu plnomocenstvo zo dňa 17. septembra 2013, z obsahu ktorého vyplývalo, že žalobca\nsplnomocnil vyššie menovanú advokátsku kanceláriu, aby žalobcu v súlade so zákonom č. 586/2003\nZ. z. o advokácii vo všetkých právnych veciach zastupovala, aby vykonávala všetky úkony, prijímala\ndoručované písomnosti...., najmä ju splnomocnil v právnej veci odvolania proti Personálnemu rozkazu\nriaditeľa vojenskej polície č. 211 z 10. septembra 2013. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,\nhlavný služobný úrad svojim rozhodnutím č. SEĽUZ-17-3/2013 zo dňa 18. novembra 2013 personálny\nrozkaz č. 211 z 10. septembra 2013 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne\nbol vydaný personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014, ktorým bol žalobca prepustený so\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia tohto\nrozhodnutia. Predmetné rozhodnutie správny orgán doručoval splnomocnenej advokátskej kancelárii\na to na základe predloženého splnomocnenia, ktoré právneho zástupcu žalobcu oprávňovalo aj k\nprijímaniu doručovaných písomností.\nPodľa názoru odvolacieho súdu zhodne z názorom krajského súdu prvostupňový služobný úrad\npostupoval v súlade so zákonom, keď Personálny rozkaz č. 1 z 15 januára 2014 doručoval advokátskej\nkancelárii ako zástupcovi žalobcu, keďže predložením plnomocenstva žalobcom mal preukázané, že\nžalobca bol v konaní zastúpený advokátom.\nPlnomocenstvom ako dvojstranným právnym úkonom,\nžalobca deklaroval správnemu orgánu, v akom rozsahu a komu udeľuje oprávnenie na zastupovanie.\nZ obsahu predloženého plnomocentva zo dňa 17. septembra 2013, podpísaným žalobcom ako aj\nadvokátom bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobca udelil plnomocenstvo na všetky úkony t.j.\naj na prijímanie doručovaných písomností a takéto vymedzenie nebolo žiadnym spôsobom obmedzené.\nPre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa vo vzťahu k tretím\nosobám je dohoda o vzniku dvojstranného právneho vzťahu právne významná a rozhodujúci je rozsah\noprávnenia uvedený v plnomocenstve, ktoré je právnym úkonom splnomocniteľa, ktorým sa dáva tretím\nosobám najavo, že splnomocnenec je oprávnený zastupovať splnomocniteľa v rozsahu v plnej moci\nuvedenom. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval bez právneho významu tvrdenie\nžalobcu uvedené v jeho odvolaní podané proti personálnemu rozkazu č. 1 z 15 januára 2014, o\nobsahu ktorého bol o.i. oboznámený, že advokátska kancelária PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA spol. s r.o. nie je jeho všeobecným zástupcom na všetky právne úkony, ale je, resp. bola\nprávnym zástupcom v právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície\nč. 211 z 10. septembra 2013. Služobný úrad prvého stupňa v dôsledku predchádzajúceho zrušenia\npersonálneho rozkazu a vrátenia veci na ďalšie konanie nadriadeným služobným úradom, pokračoval v\nkonaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a vo veci opätovne rozhodol vydaním personálneho\nrozkazu č. 1, pričom v čase doručovania tohto personálneho rozkazu nemal vedomosť o tom, že by\nplnomocenstvo zaniklo tým, že by ho žalobca odvolal resp., že by došlo k jeho vypovedaniu zo strany\nadvokátskej kancelárie.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu o tom, že právne zastúpenie zaniklo\nvykonaním úkonu, keď správne konanie považoval za skončené rozhodnutím Ministra obrany SR č.\nSEĽUZ-17-3/2013 zo dňa 18.11.2013, ktorým bol predchádzajúci personálny rozkaz zrušený a vec\n\nvrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Tak ako už bolo uvedené vyššie správne konanie v\npredmetnej veci začalo na podnet správneho orgánu a vo všeobecnosti končí vydaním konečného\nrozhodnutia vo veci samej, ktoré nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, teda nie je napadnuteľné\nriadnymi opravnými prostriedkami. V predmetnej veci možno za také rozhodnutie považovať až\nrozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, ktoré konečným spôsobom\nrozhodlo o prejednávanej veci.\nVo všeobecnosti predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nv správnom súdnictve je právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Teória rozlišuje formálnu a\nmateriálnu právoplatnosť. Vo vzťahu k predmetnej veci sa odvolací súd zameral na definovanie\nmateriálnej právoplatnosti, nakoľko tá je kľúčová pre vymedzenie res iudicata t.j. veci už rozhodnutej a\nvyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový\nprávny vzťah v podobe judikovaného nároku, v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný pre\núčastníkov a voči všetkým orgánom. Zásada zákazu rozhodovať a konať vo veciach už raz rozhodnutých\n(res iudicata) vyplýva z princípu právnej istoty, ktorý možno vyvodiť z princípu právneho štátu. Z\nuvedeného pre danú vec vyplýva, že rozhodnutie ministra obrany SR č. SEĽUZ-17-3/2013 zo dňa\n18. novembra 2013 nie je v správnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o prepustení žalobcu zo\nslužobného pomeru, konečné, tak ako sa domnieval žalobca. Predmetným rozhodnutím došlo síce k\nzrušeniu personálneho rozkazu č. 211 zo dňa 10. septembra 2013 a vrátenia veci na nové konanie a\nrozhodnutie, avšak stále sa jednalo o konanie, ktoré bolo začaté na základe podnetu správneho orgánu\nna tom istom skutkovom a právnom základe týkajúceho sa služobného pomeru žalobcu.\nŽalobcovu námietku, že sa krajský súd nevysporiadal podľa akej právnej normy bol personálny rozkaz\nspracovaný a doručovaný vyhodnotil odvolací súd tiež ako právne nedôvodnú. Krajský súd viazaný\nžalobnými námietkami sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými zásadnými žalobnými\nnámietkami, poukazom na právnu úpravu relevantnú k preskúmavanej veci, z ktorého vyplýva, že\npredmetnú vec posudzoval o.i. aj v intenciách ust. § 72 ods. 1 písm. a/ a ust. § 81 a § 82 ods. 1 až 8\nzák. č. 346/2005 Z. z., ktoré citoval a z ktorých jednoznačne vyplýva žalobcom namietaná skutočnosť. Z\núvodnej časti a z výroku personálneho rozkazu 1 z 15 januára 2014 je jednoznačne zrejmé, na základe\nktorých ustanovení zákona č. 346/2005 Z. z. služobný úrad ako príslušný na konanie a rozhodovanie\npostupoval a vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka rozhodol.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v procese\nsúdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného sa vecou náležite zaoberal, keď zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup im\npredchádzajúci preskúmal v rozsahu žalobných námietok a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal na\nzásadné otázky v žalobe nastolené vyčerpávajúcu odpoveď. Prvostupňový súd vychádzajúc z podkladov\nobsiahnutých v spise a z tvrdení účastníkov konania náležite preskúmal rozhodnutia a postup správnych\norgánov oboch stupňov a dospel k správnemu záveru, že v danej veci neboli zistené žiadne skutočnosti,\nktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci správnemu orgánu\nna ďalšie konanie, majúc za to, že správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami správneho\nporiadku, citovanými vyššie. Posudzujúc zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov\nvo veci samej treba tiež konštatovať, že služobné úrady oboch stupňov vykonali vo veci náležite\nrozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho\nporiadku, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o nutnosti prepustenia žalobcu zo\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka, a preto správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili\nskutkový stav danej veci, na ktorý správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 346/2005 Z. z.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov teda dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd\nsa nestotožnil s námietkami žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a svojim\npostupom mu odňal právo konať pred súdom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p.\nOdvolací súd tak ako súd prvého stupňa hodnotením zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu nezistiac logické, vecné ani právne pochybenia, námietky žalobcu uvedené v odvolaní\n\nako aj v žalobe nepovažoval za odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď v\nkonaní odvolacieho služobného úradu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nVychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery\nuvedené vyššie odvolací súd preto považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods.\n2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. Žalobcovi nepriznal náhradu trov\ntohto konania, keďže v tomto konaní bol neúspešný. Žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný\nnárok na ich náhradu.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}