{"guid": "e73c22e0-3370-4f21-a987-a949012aad83:51d8799e-e775-4c7a-adc8-f978bce30ace", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200706.1", "spisova_znacka": "8Sžf/35/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/35/2015 z 28. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2017, sp. zn. 8Sžf/35/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200706.1", "identifikacne_cislo": "1014200706", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72.odsek-4", "nazov": "§ 72 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51d8799e-e775-4c7a-adc8-f978bce30ace", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200706.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200706.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200706.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/35/2015\n1014200706\n28. 09. 2017\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200706.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčleniek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Biely Dom\ns.r.o., Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 498, právne zastúpený advokátom: JUDr. Marekom\nHorníkom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava; proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova\n32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9102304/5/975909/2014\nzo dňa 14. marca 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/88/2014 - 27 zo dňa 05. februára 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/88/2014 - 27 zo dňa\n05. februára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 9102304/5/9759909/2014 zo dňa 14.\nmarca 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 140 € k rukám jeho právneho\nzástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 1S/88/2014 - 27 zo dňa 05.02.2015 Krajský súd v Bratislave\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014, ktorým tento oznámil žalobcovi podľa § 13 ods. 9 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní, že jeho podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty č.\n9102304/5/5430745/2013 zo dňa 26.11.2013 považuje za nepodané. A to z dôvodu, že žalobca napriek\njeho výzve v plnom rozsahu nevyhovel doplneniu podaného odvolania.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcom podané odvolanie voči prvostupňovému\nrozhodnutiu zo dňa 26.11.2013 ako aj jeho doplnenie zo dňa 30.01.2014 nie je možné považovať za\nriadne podané odvolanie spĺňajúce náležitosti podľa ust. § 13 a § 72 daňového poriadku. V tomto prípade\nbol teda podľa názoru súdu postup žalovaného správny, keď tento postupoval podľa ust. § 13 ods. 8\ndaňového poriadku a vyzval daňový subjekt na doplnenie písomného odvolania o zákonom požadované\nnáležitosti. Vzhľadom k tomu, že žalobca odvolanie požadovaným spôsobom nedoplnil je možné jeho\nodvolanie považovať za nepodané. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP,\ntak že neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie,\nnavrhujúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že návrhu žalobcu v plnom rozsahu\nvyhovie, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nPodľa žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa v spojení s napadnutím rozhodnutím žalovaného\npredstavuje odopretie práva na spravodlivý proces zakotvenom v Ústave Slovenskej republiky, ide\no denegatio iustitiae v tom najprirodzenejšom slova zmysle. Meritom podanej žaloby žalobcu je, či\nbola napadnutá výzva (rozhodnutie) žalovaného úradu na doplnenie odvolania v správnom konaní\nzákonná, alebo nie. Podľa žalobcu touto otázkou sa však súd prvého stupňa nijakým spôsobom\nnezaoberal a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je nijakým spôsobom zrejmé, či ju v zmysle jej\nobsahu požadoval za zákonnú alebo nie. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014 tvrdiac\nbez patričného logického zdôvodnenia, že podľa jeho názoru postupoval žalovaný správne.\nPodľa žalobcu postupom súdu prvého stupňa sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom (odvolací\ndôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a súd prvého stupňa\nnesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne\nzistil skutkový stav (odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm.\nh/ OSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací\ndôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP),\na rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod\nv zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nŽalobca poukázal, že v odvolaní namietal porušenie s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky\ntvrdiac, že napriek vyššie uvedenej skutočnosti zaslal predmetnú nezákonnú výzvu, kde mu uložil\npovinnosť doplniť nim podané odvolanie o rozpor s právnymi predpismi dôkazmi preukazujúcimi\nodôvodnenosť odvolania, hoci podľa § 13 a § 72 ods. 4, písm. d/ daňového poriadku, ak sa v odvolaní\nnamieta len rozpor správnymi predpismi, nie je dôvod na preukazovanie akýchkoľvek skutkových, resp.\nlistinných dôkazov.\nAj napriek tejto skutočnosti žalobca výzve žalovaného vyhovel a opätovne v určenej lehote konkretizoval\ntie ustanovenia právnych predpisov, ktorých rozpor v odvolaní namietal a zároveň uviedol žalovanému,\nže daňový poriadok vylučuje v tomto prípade predkladanie listinných alebo iných skutkových dôkazov.\nŽalovaný zaslal žalobcovi oznámenie, kde bez ďalšieho len uviedol, že nakoľko sme jeho výzve\nnevyhoveli a na naše odvolanie sa hľadí ako na nepodané. Svoje rozhodnutie nijakým spôsobom\nneodôvodnil, ani neuviedol, v akých konkrétnych skutočnostiach žalobca jeho výzve nevyhovel.\nŽalovaný namietal, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, z napadnutého\nrozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa v tomto prípade nemá použiť dvojinštančnosť rozhodovania\ndaňových orgánov. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s jeho\nnávrhom na prerušenie konania a žiadosťou o preskúmanie súladu ust. § 13 ods. 9 daňového poriadku\ns Ústavou SR Ústavným súdom Slovenskej republiky, resp. o jeho návrhu vôbec nerozhodoval (ani ho\nnepotvrdil, ani ho nezamietol). Žalobca preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za arbitrárne\na nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa\nsúd I. stupňa riadil pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia žalovaného a o dôvodoch nepodania jeho\nodvolania, resp. nevyhovenia výzve na jeho doplnenie.\nŽalovaný poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu, že mu takýmto postupom bola zo strany\nsúdu I. stupňa odňatá možnosť konať pred súdom (napr. Uznesenie NS SR z 27.09.2012, sp. zn.:\n7So/118/2011), nakoľko napádané rozhodnutie zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Takýmto postupom súdu prvého\nstupňa bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a bola mu tým\nodňatá možnosť konať pred súdom (napr. uznesenie NS SR sp. zn.: 1Sžd/29/2011). Podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné\nprávo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v\nsebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr.\nrozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces spočíva aj v\nrelevantnom konaní súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, ktoré nemá byť v rozpore s procesnými\nzásadami a nemá porušovať ústavnoprávne princípy (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS\n85/06).\n\nMedzi tieto práva, ako základná zásada spravodlivého súdneho konania, patrí aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Táto jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Judikatúra ESĽP alebo tunajších súdov síce nevyžaduje,\naby bola daná podrobná odpoveď na každý argument procesnej strany (teda aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný), avšak ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kruciálny, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Ruiz Torija c/a Španielsko\nz 09.12.1994, alebo Higgins c/a Francúzsko z 19.02.1998).\nSamotné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje výsledok, ktorý by\nodôvodňoval jeho záver, t.j., že žalovaný bol právomocný v uvedenej veci konať a rozhodnúť spôsobom,\nako to urobil.\nSúd prvého stupňa zjavne nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti (obsah a dôvody nášho odvolania\na jeho doplnenie po výzve Daňového úradu) a aplikoval nesprávne právne predpisy (predpis týkajúci sa\nnezákonnej výnimky z dvojinštančnosti konania), resp. nesprávne právne vec posúdil.\nZároveň si žalobca uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré mal vyčísliť do 3 dní od\nvyhlásenia rozhodnutia.\nK odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý popísal podrobne skutkový stav a uviedol, že vzhľadom na to,\nže ani doplnené odvolanie nepredstavovalo podklad pre rozhodovanie druhostupňového orgánu a tým\nnespĺňalo požadovanú náležitosť podľa § 72 ods. 4 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších\npredpisov, vydal Daňový úrad Bratislava oznámenie č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014\npodľa § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nŽalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia č. 9100100/5/2602192/2014 zo dňa 05.06.2014, a\nkeďže nenastali žiadne iné skutočnosti na strane žalovaného, ktoré by jeho rozhodnutie zmenili, má za\nto, že uvedené vyjadrenie je relevantné a predložený administratívny spis je postačujúci k správnemu\nrozhodnutiu v danej veci.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2015, č. k. 1S/88/2014-27 v celom rozsahu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. 9102304/5/975909/2014 zo dňa 14.03.2014 sa zrušuje a vec\nsa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPodľa ust. § 13 ods. 8 zákona o správe daní, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé\nna prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote\nodstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.\nPodľa § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom\nrozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez\nnedostatkov v deň pôvodného konania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom\nrozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť\noznámi daňovému subjektu.\nPodľa § 72 ods. 4 zákona o správe daní odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj\noznačenie prvostupňového orgánu, číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, dôvody podania\nodvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s\nprávnymi predpismi, ak je to možné daňový subjekt preloží aj listinné dôkazy, navrhované zmeny alebo\nzrušenie napadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 74 ods. 5 zákona o správe daní ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,\nprvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov\nodvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade odvolanie žalobcu spĺňalo všetky zákonom predpísané\nformálne náležitosti podľa ust. § 13 a § 74 ods. 4 zákona o správe daní, a preto nebol dôvod na postup\nžalovaného podľa § 13 ods. 8 zákona o správe daní.\nOdvolací súd poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nie je oprávnený skúmať\nskutkové dôvody odvolania, ale len formálne náležitosti odvolania, t.j. či odvolanie obsahuje zákonom\npredpísané náležitosti podľa § 72 ods. 4 zákona o správe daní (formálne náležitosti), ale neprináleží mu\nskúmať skutkové náležitosti a tvrdenia odvolateľa, okrem prípadu ak je oprávnený v rámci autoremedúry\nodvolaniu vyhovieť a svoje rozhodnutie zmeniť. Inak je prvostupňový správny orgán povinný odvolanie\npostúpiť odvolaciemu orgánu, ktorý je oprávnený preskúmať v rámci odvolacieho konania skutkové\ndôvody podaného odvolania, vyhodnotiť odvolacie dôvody a o odvolaní rozhodnúť.\nV danom prípade tak žalovaný nepostupoval, a preto bolo na mieste jeho rozhodnutie zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude následne vec predložiť odvolaciemu orgánu na\nrozhodnutie.\nKeďže odvolací súd zistil, že krajský súd a žalovaný rozhodol v rozpore s ust. § 13 ods. 8 a 9 ako aj §\n72 ods. 4 zákona o správe daní, dospel odvolací súd k záveru, že s poukazom na § 250j ods. 1 písm.\na/ OSP je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec\nmu vráti na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení §\n224 ods. 1, s 246c ods. 1 a s § 151 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu priznal, pretože bol v\ntomto konaní úspešný.\nTrovy právneho zastúpenia advokátom si žalobca do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil, takže\nžalobcovi priznal len náhradu trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 140 €, konkrétne 70\n€ za žalobu a 70 € za podané odvolanie.\nCelkom bola priznaná žalobcovi náhrada trov konania vo výške 140 € (70 € + 70 €), ktoré je žalovaný\npovinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/88/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}], "citovane_v": []}