{"guid": "63410903-43d9-4368-bb8c-7407f3e60df7:39b8af4c-5321-43aa-ad31-809a77983420", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200664.1", "spisova_znacka": "8Sžf/79/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/79/2015 z 30. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 8Sžf/79/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200664.1", "identifikacne_cislo": "1014200664", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-146d.odsek-1", "nazov": "§ 146d ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-146d.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-146d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-146d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39b8af4c-5321-43aa-ad31-809a77983420", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200664.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200664.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200664.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/79/2015\n1014200664\n30. 11. 2017\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200664.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Bratislavský\nsamosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava, právne zastúpeného BADUCCI Legal, s.r.o.,\nso sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská\n68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24291/14, č.s. 3710-P/2014 zo dňa\n04. apríla 2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/93/2014-55 zo\ndňa 17. júna 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/93/2014-55 zo dňa 17.\njúna 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 24291/14, č.s. 3710-P/2014 zo dňa 04. apríla 2014\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 696,62 € a\nnáhradu iných trov konania v sume 140 € na účet právneho zástupcu žalobcu, AK BADUCCI Legal,\ns.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č.k. 2S/93/2014-55 zo dňa 17. júna 2015 Krajský súd v Bratislave podľa §\n250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 24291/14, č.s.\n3710-P/2014 zo dňa 04. apríla 2014, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie č. 12050-7000/2013-OK/6 zo dňa 05. decembra 2013 o uložení poriadkovej pokuty\nžalobcovi vo výške 1.000,- € za neplnenie povinností podľa § 146a ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o\nverejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ZVO“), čím došlo k znemožneniu priebehu kontroly, konkrétne za neposkytnutie súčinnosti v rozsahu\ndoručenia požadovanej kompletnej dokumentácie v originály z nasledovných postupov zadávania\nzákaziek:\n- podprahovej zákazke na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Havária terasy SOŠ\nPolygrafická, Račianska 190, Bratislava“;\n- podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Odstránenie havárie\noporného múra - štátna jazyk. škola - Palisády“;\n- zákazky s nízkou hodnotou na poskytnutie služby na predmet zákazky „Rekonštrukcia kotolne - havária\n- SOŠ Ivanská cesta“.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, boli v medziach zákona. Súčasne vyslovil, že námietky žalobcu zrušenie napadnutého\nrozhodnutia neodôvodňovali.\n\nZ obsahu administratívneho spisu i vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že žalobca si uvedenú\npovinnosť predložiť kompletnú originálnu dokumentáciu k predmetným zákazkám v stanovenej lehote\nnesplnil, resp. ju splnil len čiastočne. Ako irelevantné vyhodnotil krajský súd tvrdenie žalobcu, že\nžalovaným vyžiadanú dokumentáciu nemohol predložiť, pretože postup zadávania kontrolovaných\nzákaziek v tom istom čase kontroloval hlavný kontrolór žalobcu, ktorý mal k tomu k dispozícii kompletnú\noriginálnu dokumentáciu. So žalovaným sa stotožnil v tom, že hlavný kontrolór žalobcu je organizačným\nútvarom a zamestnancom žalobcu, ktorý je nezávislým a nestranným orgánom len pokiaľ ide o\nvykonávanie vnútornej kontroly hospodárenia samosprávneho kraja. Nezávislosť hlavného kontrolóra\nneznamená, že nie je viazaný pokynmi svojho zamestnávateľa, ktorý bol požiadaný o poskytnutie\nsúčinnosti vo forme predloženia spisovej dokumentácie k zákazkám, súčasne kontrolovaný hlavným\nkontrolórom samosprávneho kraja. Zdôraznil, že žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy pre\nverejné obstarávanie, ktorý pri realizácii svojich kontrolných právomocí predstavuje najvyššiu formu\nkontroly pre danú oblasť. Pokiaľ teda žalovaný oznámi začatie kontroly postupu zadávania určitých\nzákaziek a vyžiada si kompletnú originálnu dokumentáciu k týmto zákazkám, nemôže sa kontrolovaný\nbrániť poskytnutiu požadovanej súčinnosti tým, že kontrolu s tým istým predmetom vykonáva jeho\norganizačná zložka alebo iný orgán vnútornej kontroly. Vyslovil, že ak hlavný kontrolór žalobcu odmietne\nposkytnúť dokumentáciu požadovanú žalovaným pre účely vykonania kontroly, znamená to porušenie\nsúčinnostnej povinnosti zo strany žalobcu, ktorý zodpovedá za činnosť svojich organizačných zložiek,\nvrátane útvaru hlavného kontrolóra.\nĎalej uviedol, že z informácií, ktoré získal žalovaný od hlavného kontrolóra žalobcu, o.i. vyplynulo,\nže časť dokumentácie k predmetným zákazkám zostala u žalobcu, ktorý ju žalovanému napriek jeho\nžiadosti nepredložil, hoci ňou v tom čase disponoval. Urobil tak až dodatočne, po tom, čo preverovanú\nčasť dokumentácie poskytol žalovanému hlavný kontrolór žalobcu. Preto dospel k záveru, že nie je\nmožné akceptovať tvrdenie žalobcu, že ho žalovaný sankcionoval za nesplnenie povinnosti, ktorú\nobjektívne splniť nemohol. V tejto súvislosti sa súd prvého stupňa stotožnil so žalovaným v tom,\nže dokumentáciu z použitého postupu verejného obstarávania tvoria všetky doklady a dokumenty,\nsúvisiace s postupom zadávania zákazky a neexistuje zákonný podklad pre rozlišovanie, ktorá časť\ndokumentácie je povinnou, a ktorá nie. Žalobca ako kontrolovaný preto nie je oprávnený určovať,\nktoré dokumenty z kontrolovaných zákaziek žalovanému na vykonanie kontroly predloží a ktoré nie.\nŽalovanému prisvedčil aj v tom, že pokiaľ žalobca ako verejný obstarávateľ na základe výzvy na\npredloženie kompletnej originálnej dokumentácie ku kontrolovaným zákazkám nepredloží žalovanému\noriginály všetkých dokladov a potvrdenia o ich doručení, neplní to, k čomu bol zaviazaný a tým porušuje\nzákon.\nZa správne označil tvrdenie žalobcu, že podkladom pre rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty podľa\n§ 146d ZVO nemôže byť hodnotenie predloženej dokumentácie a postupu verejného obstarávateľa\npri zadávaní zákaziek. Žalovaný teda nemôže týmto spôsobom sankcionovať kontrolovaného za\nzistenú nezákonnosť v postupe zadávania zákazky, či za nedostatky predloženej dokumentácie,\npretože na to sú určené iné mechanizmy predpokladané ZVO. Ak však zákon predpisuje ako povinnú\nsúčasť dokumentácie napríklad odôvodnenie použitia rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo\npoužitia zrýchleného postupu v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením, či doklad o\nurčení predpokladanej hodnoty zákazky, možno konštatovať, že predloženie dokumentácie na kontrolu\nžalovanému bez týchto dokladov nie je predložením kompletnej dokumentácie a možno ho považovať\nza nesplnenie tzv. súčinnostnej povinnosti, pokiaľ kontrolovaný takýto postup náležite nezdôvodní.\nVo vzťahu k namietanej chybe v čísle objednávky vystavenej žalobcom dňa 21. mája 2012 zhotoviteľovi\nMK Stavgroup, s.r.o., bol súd prvého stupňa toho názoru, že s ohľadom na rozsah identifikačných znakov\npredmetnej zákazky v žiadosti o predloženie dokumentácie boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom,\nakej zákazky sa požiadavka žalovaného týka, a preto v namietanom postupe žalovaného nevidel krajský\nsúd porušenie § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ako to tvrdil\nžalobca.\nOhľadom námietky týkajúcej sa nepredloženia faktúry č. K/0058/12 zo dňa 08. augusta 2012 vystavenej\nzhotoviteľom STAVRO - Ing. J. T. súd prvého stupňa uviedol, že o túto bol žalobca výslovne žalovaným\npožiadaný, a to z legitímnych dôvodov, pretože bolo potrebné preveriť zákonnosť postupu žalobcu\npri zadávaní zákazky kvalifikovanej v mandátnej zmluve zo dňa 05. júna 2007 ako zákazky s nízkou\n\nhodnotou. Mal za to, že žalovaný žiadal o predloženie tohto dokladu v súlade so zákonom a jeho\nnepredloženie zo strany žalobcu nepochybne marilo priebeh kontroly.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie,\nnavrhujúc, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec\nmu vráti na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmení tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzruší a uloží mu povinnosť nahradiť trovy konania. V podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň mu vyčítal, že\nsa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, v dôsledku čoho je\nrozhodnutie súdu prvého stupňa arbitrárne. Rovnako tak namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa označil za arbitrárny a uviedol, že tento sa vo svojom\nrozhodnutí opomenul vysporiadať so žalobnou námietkou, spočívajúcou v tvrdení, že preskúmavané\nrozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby\nv rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Preto\nnamietal, že takýto postup súdu je v rozpore so zákonnou požiadavkou na presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP, čo predstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces,\nako aj vadu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nVo vzťahu k namietanej vade nedostatočne zisteného skutkového stavu videl pochybenia žalovaného\nsprávneho orgánu najmä v tom, že tento žalobcovi uložil poriadkovú pokutu z iných ako zákonných\ndôvodov, konkrétne, že žalovaný vykonal vecné hodnotenie žalobcom predloženej dokumentácie a na\nzáklade tohto hodnotenia mu uložil poriadkovú pokutu, pričom však takéto hodnotenie dokumentácie\nmá byť v zmysle ZVO až súčasťou protokolu o výsledku kontroly, ktorý má zákonom ustanovené\nnáležitosti, spôsob prerokovania a úpravu prieskumu. Podľa žalobcu išlo najmä o skutočnosť, že\nžalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi vytkol, že ním\npredložená dokumentácia neobsahovala odôvodnenie použitia rokovacieho konania bez zverejnenia.\nPreto namietal, že žalobcovi bola uložená poriadková pokuta za nedoručenie dokumentu, ktorý nikdy\nneexistoval. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný požadoval samostatný dokument - odôvodnenie rokovacieho\nkonania bez zverejnenia, mal to buď explicitne napísať, alebo ak považoval predložené odôvodnenie\nza nedostatočné, mal sa s touto skutočnosťou vysporiadať v protokole o výsledku kontroly, nie však za\nto uložiť poriadkovú pokutu. Poukázal na skutočnosť, že ZVO, účinný v rozhodnom čase, v ustanovení\n§ 21 ods. 1 určoval, že súčasťou dokumentácie je tiež odôvodnenie použitia rokovacieho konania\nbez zverejnenia, neustanovoval však žiadne obsahové ani formálne náležitosti takéhoto odôvodnenia.\nDoplnil, že v prípade žalobcu bolo odôvodnenie použitia rokovacieho konania bez zverejnenia vždy\nsúčasťou iného dokumentu - zápisu z havárie, ktorý vždy tvoril súčasť dokumentácie k verejnému\nobstarávaniu a bol doručený žalovanému spolu s ostatnou dokumentáciou. Za nesprávny pokladal aj\nzáver súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že žalobca neodôvodnil nepredloženie samostatného\ndokumentu - odôvodnenie použitia rokovacieho konania bez zverejnenia. Dodal, že z rozkladu podaného\nžalobcom vyplýva presný opak. Ďalej uviedol, že žalobca odôvodnenie použitia rokovacieho konania\nbez zverejnenia žalovanému doručil, pričom jasne a zrozumiteľne uviedol, že predmetné odôvodnenie\nje súčasťou iného dokumentu.\nRovnako tak nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že nie je relevantné, že v\nčase žiadosti žalovaného o doručenie originálnej dokumentácie disponoval touto hlavný kontrolór\nžalobcu z dôvodu prebiehajúceho výkonu kontroly, nakoľko hlavný kontrolór je viazaný pokynmi svojho\nzamestnávateľa a pokiaľ ten bol vyzvaný žalovaným na predloženie dokumentácie, tak žalobca nemôže\nodôvodňovať neposkytnutie dokumentácie tým, že túto má hlavný kontrolór z dôvodu prebiehajúceho\nvýkonu kontroly. Mal za to, že týmto postupom súdu prvého stupňa došlo k vade nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Poukazujúc na ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve\nvyšších územných celkov (ďalej len „zákon č. 302/2001 Z.z.“), ako aj § 13 ods. 1 a § 14 ods. 2 písm.\na/ ZVO namietal, že z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu nezasahovať\nžiadnym spôsobom do priebehu kontroly vykonávanej hlavným kontrolórom. Uviedol, že žalobca nemal\nzákonnú možnosť získať od hlavného kontrolóra originálnu dokumentáciu, pričom zaslaním žiadosti o\njej poskytnutie urobil maximum, čo mu zákon dovoľoval. Skutočnosť, že mu túto dokumentáciu hlavný\nkontrolór z dôvodu výkonu kontroly neposkytol, nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Označil\nza právne irelevantné, že hlavný kontrolór je zamestnancom žalobcu, nakoľko takto to prikazuje zákon.\n\nZa rovnako irelevantné mal, že žalovaný je ústredným štátnym orgánom pre verejné obstarávanie,\nkeďže jeho oprávnenia sú upravené právnym predpisom rovnakej právnej sily ako oprávnenia hlavného\nkontrolóra. Dodal, že pokiaľ si platná právna úprava v nejakej časti vzájomne odporuje, nemôže táto\nskutočnosť byť použitá v neprospech účastníka konania.\nV závere odvolania súdu prvého stupňa vyčítal nesprávnosť jeho záveru, že žalobca nepredložením\nfaktúry č. K/0058/12 zo dňa 08. augusta 2012 vystavenej zhotoviteľom STAVRO - Ing. J. T. žalobcovi,\nmaril priebeh kontroly, ako aj jeho záveru, že žalobca bol o predloženie tejto faktúry žalovaným výslovne\npožiadaný. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu oznámil začiatok výkonu kontroly, pričom si od neho okrem\niného vyžiadal dokumentáciu z verejného obstarávania, avšak z textu oznámenia v žiadnom prípade\nnevyplýva, že by si pýtal aj predmetnú faktúru, ale dokumentáciu z obstarávania vzťahujúcu sa k faktúre.\nSúčasne zdôraznil, že žalovaný kontroloval postup zadávania zákazky, pričom tento spravidla končí\npodpisom zmluvy alebo zadaním objednávky. Dodal, že faktúra nie je dokladom z postupu zadávania\nzákazky, ale je to daňový doklad, ktorý slúži na účtovanie hodnoty doručeného tovaru alebo poskytnutej\nslužby a často sa vyhotovuje aj s odstupom niekoľkých rokov od skončenia postupu zadávania zákazky.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/93/2014 zo dňa 17. júna 2015 potvrdil. Zároveň žiadal, aby\nžalobcovi nepriznal uplatňovaný nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že neexistujú dôvody na\nzrušenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko tento postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec\nsprávne právne posúdil a rozhodnutie vydal v súlade so ZVO. Odvolacie námietky žalobcu označil\nza nedôvodné. Nesúhlasil s názorom žalobcu ohľadom vecného hodnotenia dokumentácie a záveru,\nže konštatovanie o nekompletnosti dokumentácie by malo patriť až do protokolu z výkonu kontroly.\nUvedené podľa žalovaného neguje účel výkonu kontroly a zmysel poriadkových opatrení. Vzhľadom\nna to, že kontrolný orgán nie je účastníkom kontrolovaného procesu a kontrolu vykonáva vždy spätne\npo uskutočnení vymedzených úkonov kontrolovaným subjektom, v zásade nie je schopný uskutočniť\nposúdenie skutkových okolností len na základe vlastných poznatkov. Z tohto dôvodu je pre výkon\nkontroly nevyhnutné poskytovanie súčinnosti zo strany kontrolovaných subjektov, čo v sebe okrem\niného zahŕňa aj predloženie kompletného spisového materiálu, pričom v prípade verejného obstarávania\nide o dokumentáciu z postupu zadávania zákazky, ktorej právna úprava je reglementovaná v §\n21 ZVO. V citovanom ustanovení síce nie je uvedený výpočet dokumentov, ktoré by mali byť jej\nsúčasťou, ale zakotvuje povinnosť evidovať všetky doklady a dokumenty naviazané na použitý postup\nzadávania zákazky a súčasne sa explicitne uvádza, že v prípade použitia rokovacích konaní súčasťou\ndokumentácie musí byť aj odôvodnenie použitia tohto postupu.\nĎalej uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 1.000,- € za to, že žalovanému aj napriek\nvýzve na predloženie kompletnej dokumentácie v originálnom vyhotovení a upozorneniu o možnosti\nuloženia sankcie nepredložil dokumentáciu zo zadávania zákaziek č. 1 až 3 v určenej lehote. Dodal,\nže neskôr predložené dokumentácie neobsahovali dokumenty v originálnom vyhotovení, resp. boli\nnedatované a niektoré dokumenty neboli v dokumentácii obsiahnuté vôbec. Rovnako tak mal za to, že\nžalobca žalovaného zavádzal, nakoľko sa neskôr ukázalo, že hlavný kontrolór disponoval len časťami\npredložených dokumentácií a zvyšné časti mal žalobca u seba. Preto sa stotožnil so záverom súdu\nprvého stupňa, ktorý konštatoval, že pokiaľ žalobca ako verejný obstarávateľ na základe výzvy na\npredloženie kompletnej originálnej dokumentácie ku kontrolovaným zákazkám nepredloží žalovanému\noriginál všetkých dokladov a potvrdenia o ich doručení, neplní to, k čomu bol zaviazaný a tým porušuje\nzákon.\nNesúhlasil s tvrdením žalobcu, že predmetnými odôvodneniami sú vlastne dokumenty označené ako\n„Zápisy z havárie“. Skutočnosť, že ZVO neuvádza presné obsahové náležitosti tohto odôvodnenia\nznamená, že zákon nekladie dôraz na formálne požiadavky, avšak z aplikácie výkladových pravidiel\nvyplýva, že by malo ísť o prejav vôle verejného obstarávateľa vyjadrujúci jeho zámer aplikovať postup\nkonkrétneho rokovacieho konania spolu s náležitým odôvodnením tak, aby bolo zrejmé, ktorá podmienka\nna rokovacie konanie mala byť splnená. Poukázal na obsah „Zápisov z havárie“ vo vzťahu k zákazkám\nč. 1 a 2, v ktorých sa len konštatuje, že došlo k havárii a popisuje sa vzniknutý stav s tým, že haváriu je\npotrebné odstrániť bez použitia zákonom ustanovených súťažných postupov uvedených v ZVO. Podľa\nžalovaného je tak zrejmé, že tieto dokumenty nezachytávajú vôľu žalobcu použiť rokovacie konanie so\nzverejnením s odôvodnením naplnenia jeho podmienky.\n\nK namietanej arbitrárnosti napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce,\nnakoľko z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v prípade ostatných zákaziek, ktoré boli\npredmetom výkonu kontroly, žalobca predložil dokumentácie v originálnom vyhotovení.\nVo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, týkajúcim sa hlavného kontrolóra, uviedol, že ani s týmito nie je možné\nsa stotožniť. Zastával názor, že nezávislosť hlavného kontrolóra sa vzťahuje len na výkon kontrolnej\nčinnosti, čo vyplýva aj z § 19 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. Mal za to, že cieľom tohto ustanovenia je\npredovšetkým zabezpečiť nezávislosť hlavného kontrolóra od pokynov svojho zamestnávateľa, nakoľko\nvykonáva kontrolnú činnosť vo vzťahu k jeho aktivitám, čím by mohol byť zmarený výkon kontroly.\nZdôraznil, že hlavný kontrolór má možnosť si vyhotoviť z predloženého spisového materiálu fotokópie\na originál zapožičať inému kontrolnému orgánu a následne ďalej pokračovať vo výkone svojej činnosti.\nPreto tvrdil, že hlavný kontrolór mal byť viazaný pokynmi svojho zamestnávateľa, najmä mal konať v\nsúlade s § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Vzhľadom na\nto, že hlavný kontrolór nie je orgánom samosprávneho kraja, ktorý by konal za samosprávny kraj voči\ntretím osobám, a nie je ani nezávislým subjektom konajúcim vo svojom mene, za jeho konanie musí niesť\nzodpovednosť jeho zamestnávateľ, teda subjekt, ktorý bol žalovanému povinný predložiť dokumentáciu\nz verejného obstarávania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. 24291/14, č.s. 3710-P/2014 zo dňa 04. apríla 2014 sa zrušuje a\nvec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 30. novembra 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o\nprávach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie\nsprávneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v\nsprávnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správny\norgán dodržal procesné práva žalobcu počas správneho konania a zisťoval, či predmetné konanie o\nuložení pokuty kontrolovanému bolo vedené takým procesným postupom, ktorý bol súladný s Ústavou\nSlovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, prihliadnuc aj na obsah medzinárodných\nzmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi.\nPodľa ustanovenia § 21 ods. 1 ZVO (účinného do 17.04.2016) verejný obstarávateľ a obstarávateľ\neviduje všetky doklady a dokumenty z použitého postupu verejného obstarávania a uchováva ich päť\nrokov od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o podlimitnú zákazku a\ndesať rokov od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o nadlimitnú zákazku.\nSúčasťou dokumentácie je odôvodnenie použitia rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo použitia\nzrýchleného postupu v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením.\nPodľa ustanovenia § 146a ods. 1 ZVO (účinného do 17.04.2016) zamestnanci úradu sú v súvislosti s\nvýkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu\na/ vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaného,\nb/ vyžadovať, prevziať a premiestniť aj mimo priestorov kontrolovaného kompletnú dokumentáciu\nkontrolovaného v originálnom vyhotovení, doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane\ntechnických nosičov údajov potrebných na výkon kontroly; pri vyžiadaní dokladov a informácií\nobsahujúcich utajované skutočnosti sa postupuje podľa osobitného predpisu,\nc/ vyžadovať súčinnosť kontrolovaného, ako aj ďalších štátnych orgánov potrebnú na vykonanie kontroly;\nod právnických osôb a od fyzických osôb možno vyžadovať súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu a s\n\nich súhlasom, pričom tieto osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť, ak sa výkon kontroly týka procesu\nverejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie alebo prostriedkov štátneho\nrozpočtu.\nPodľa ustanovenia § 146b ods. 2 písm. b/ ZVO (účinného do 17.04.2016) vedúci kontrolovaného je\npovinný predložiť zamestnancom úradu na základe ich požiadania výsledky kontrol vykonaných inými\norgánmi, ktoré majú vzťah k predmetu kontroly.\nPodľa ustanovenia § 146d ods. 1 ZVO (účinného do 17.04.2016) tomu, kto neplní povinnosť vyplývajúcu\nz § 146a ods. 1 písm. c/ alebo § 146b ods. 2 a tým znemožňuje priebeh kontroly, môže úrad uložiť\nporiadkovú pokutu do výšky 1.000,- €. Pri určovaní výšky pokuty úrad prihliada na mieru sťaženia výkonu\nkontroly.\nMedzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca svojím konaním porušil povinnosť, vyplývajúcu z §\n146a ods. 1 písm. c/ ZVO a tým znemožnil priebeh kontroly tak, ako bolo zistené správnym orgánom,\na či správny orgán v tomto smere postupoval dôsledne v zmysle platnej právnej úpravy a dostatočne\nodôvodnil napadnuté rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s právnymi závermi krajského súdu a žalovaného,\nktoré poukázali na to, že v administratívnom konaní bolo porušenie citovaného zákonného ustanovenia\nZVO žalobcovi riadne preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového správneho\nrozhodnutia, a že námietky vznesené žalobcom v podanej žalobe nie sú opodstatnené.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom skutočnosti, že napadnuté administratívne rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom\nprípade sú vážne pochybnosti o tom, či sa žalobca dopustil porušenia povinnosti, vyplývajúcej z § 146a\nods. 1 písm. c/ ZVO a tým znemožnil priebeh kontroly tak, ako bolo zistené prvostupňovým správnym\norgánom, a to aj pre nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí ako aj prvostupňovom správnom\nrozhodnutí.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nOdvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v ZVO zákonodarca nedefinuje, čo pokladá\nza poskytovanie súčinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu\nnormu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza\nnie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na\nkonanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej\nnormy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení, či kontrolovaný\nposkytol potrebnú súčinnosť, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda\nvymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu,\nktorý tak môže pri skúmaní konkrétnych okolností prihliadnuť na charakter a závažnosť porušenia\npovinnosti poskytnúť súčinnosť, ako aj dôsledky jej porušenia a ich dopad na priebeh kontroly, a pod.\nZákon tu ponechal širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti\nvyplývajúcej z § 146a ods. 1 písm. c/ ZVO zodpovedalo tomu, či od kontrolovaného možno spravodlivo\nžiadať splnenie konkrétne vymedzenej povinnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v preskúmavanej veci oboznámil s obsahom predloženého spisu\nako aj s obsahom samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného a s poukazom na ustanovenie §\n146a ods. 1 ZVO, v rozpore so závermi prvostupňového súdu, konštatuje, že rozhodnutie žalovaného\nje nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Žalovaný tak nepostupoval v súlade s\n§ 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť\núčastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Konštatuje, že\nv odôvodnení rozhodnutia žalovaný dosť podrobne opísal celý priebeh administratívneho konania,\nresp. priebeh výkonu kontroly. Táto skutočnosť sama o sebe samozrejme nie je na ujmu, avšak\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje odpoveď\n\nna otázku, v čom konkrétne administratívny orgán vzhliadol porušenie § 146a ods. 1 písm. c/\nZVO, keď v napadnutých rozhodnutiach nešpecifikoval a najmä dostatočne neodôvodnil, že vytýkané\nkonanie kontrolovaného subjektu je možné subsumovať pod porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť\nzamestnancom žalovaného pri výkone kontroly.\nSpornú skutočnosť v napadnutých rozhodnutiach predstavuje preto aj postup žalovaného, ktorý vyslovil,\nže žalobcovi ukladá pokutu za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z § 146d ods. 1 písm. c/ ZVO,\npričom tento mal svojím konaním znemožniť priebeh kontroly, keď neposkytol žalovanému požadovanú\nsúčinnosť v rozsahu doručenia požadovanej kompletnej dokumentácie v origináli z označených\npostupov zadávania zákaziek, hoci ZVO priamo upravuje v písm. b/ cit. ustanovenia oprávnenie\nzamestnancov žalovaného „vyžadovať, prevziať a premiestniť aj mimo priestorov kontrolovaného\nkompletnú dokumentáciu kontrolovaného v originálnom vyhotovení, doklady, iné písomnosti, vyjadrenia\na informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon kontroly“. Žalovaný sa opomenul\nvysporiadať v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia aj s touto skutočnosťou, teda z akého dôvodu\nsubsumoval porušenie povinnosti, ktorá podľa neho spočívala v doručení požadovanej dokumentácie z\npostupu zadávania zákazky pod písm. c/ uvedeného ustanovenia, keď jeho písm. b/ konkrétne zakotvuje\npráve uvedené oprávnenie zamestnancov žalovaného voči kontrolovanému.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že rozhodnutie\nžalovaného je nezákonné, nakoľko trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\nÚlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní zistené skutočnosti a z nich plynúce závery,\nza dôsledného dodržania procesného postupu v zmysle správneho poriadku, podrobne uviesť v\nodôvodnení rozhodnutia a riadne odôvodniť.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 24291/14, č.s. 3710-P/2014 zo dňa 04.\napríla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1\nOSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal náhradu trov\nkonania pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia, a to za dva\núkony právnej služby v roku 2014 po 134 € (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie\nna súd - žaloba zo dňa 23. apríla 2014), ako aj odmenu za dva úkony právnej služby v roku 2015 v\nsume 139,83 € (3. účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 17. júna 2015, 4. písomné podanie na\nsúd - odvolanie zo dňa 18. septembra 2015) podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a\ne/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál 2 x 8,04 € a 2 x 8,39 €.\nTaktiež bola právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľom DPH, priznaná uplatnená DPH zo základu\n580,52 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 20% v sume 116,10 €.\nŽalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 140 €, konkrétne\n70 € za žalobu a 70 € za podané odvolanie.\nCelkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140 € (70 € + 70 €) a trovy právneho\nzastúpenia vo výške 696,62 € (580,52 € + 116,10 €), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu\nzástupcovi žalobcu.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.\njúla 2016.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}