{"guid": "4e6d6250-8060-4eef-9af8-a8633abd7b80:00a9cef3-c225-404b-b4af-c285b95a3b3d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200501.1", "spisova_znacka": "5Sžo/256/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/256/2015 z 19. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2017, sp. zn. 5Sžo/256/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200501.1", "identifikacne_cislo": "1014200501", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2017-10-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297", "nazov": "zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-33.odsek-4", "nazov": "§ 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-33.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2008/297#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00a9cef3-c225-404b-b4af-c285b95a3b3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200501.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200501.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200501.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/256/2015\n1014200501\n19. 10. 2017\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200501.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom\nHodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenej Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park\nII, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLVOLVS-4-1/2013 z 22. januára 2014, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 2S/73/2014-60 z 10. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/73/2014-60 z 10. júna\n2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 2S/73/2014-60 z 10. júna 2015 podľa\n§ 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) žalobu žalobkyne\nzamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom právo\nna ich náhradu nepriznal, keď žalobkyňa nemala vo veci úspech a žalovanému v správnom súdnictve\nnáhrada trov konania neprináleží.\nMinister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) rozhodnutím č. SLV-OLVS-4-1/2013\nz 22. januára 2014 podľa § 3 ods. 5, § 46, § 47 ods. 1 až 5, § 59 ods. 1 a 2 a § 61 ods. 3\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil\nrozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti\norganizovanej kriminalite, Spravodajská jednotka finančnej polície (ďalej aj „správny orgán prvého\nstupňa“) č. PPZ-BOK-FP-II-21-009/2012 z 9. novembra 2012, ktorým bola žalobkyni podľa § 33 ods.\n1 písm. a/ a c/ zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o\nochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n297/2008 Z.z.“) uložená pokuta 3 000,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 1 písm.\nb/ s poukazom na § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z., keď žalobkyňa ako povinná osoba podľa §\n5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z. v zákonom ustanovenej lehote do 31. decembra 2009 vo\nvzťahu k existujúcim klientom U. (ďalej len „existujúci klienti“) napriek tomu, že pri nich boli hromadne\nvyhodnotené riziká legalizácie a financovania terorizmu podľa bodu 12.1.3 pokynu žalobkyne č. POK\n36/2005/ver.11 s názvom „Výber, akceptácia a identifikácia klienta“ a následne centrálou žalobkyne\nim bola určená stredná kategória rizika, nevykonala základnú starostlivosť, keď v závislosti od rizika\nlegalizácie neidentifikovala konečného užívateľa výhod.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dňa 1. septembra 2008 nadobudol účinnosť\nzákon č. 297/2008 Z.z., z ktorého pre žalobkyňu ako povinnú osobu [§ 5 ods. 1 písm. a/] vyplynula\npovinnosť vykonať do 31. decembra 2009 základnú starostlivosť (§ 10) resp. zvýšenú starostlivosť (§\n12) aj vo vzťahu k existujúcim klientom, v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu\n(§ 36 ods. 1). Druh a rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi so zreteľom na riziko legalizácie alebo\n\nfinancovania terorizmu podľa citovaného zákona určuje povinná osoba v závislosti od klienta, druhu\nobchodného vzťahu alebo konkrétneho obchodu. Pravidlá hodnotenia a riadenia rizík a vykonávania\nstarostlivosti povinná osoba vymedzuje v programe vlastnej činnosti, ktorý musí písomne vypracovať\na aktualizovať. Pokiaľ povinná osoba po vyhodnotení spomenutých rizík na základe programu vlastnej\nčinnosti určí druh a rozsah starostlivosti voči klientovi, má povinnosť túto starostlivosť vykonávať, pričom\npri prípadnej kontrole musí preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je\nprimeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu.\nNevykonanie základnej starostlivosti v zákonom stanovenom rozsahu vo vzťahu k existujúcim klientom,\nktorým žalobkyňa priradila stredný stupeň rizika, je nielen porušením interného predpisu žalobkyne, ale\naj zákona č. 297/2008 Z.z. Zákon č. 297/2008 Z.z. totiž v záujme dosiahnutia jeho účelu ukladá banke\nvykonávať vo vzťahu ku konkrétnemu klientovi takú starostlivosť, ktorá je primeraná riziku legalizácie\nalebo financovania terorizmu, pričom vyhodnotenie konkrétnych rizík a z toho vyplývajúce určenie druhu\nstarostlivosti ponecháva na povinnú osobu. Primeranosť vykonávanej starostlivosti voči konkrétnym\nklientom sú orgány finančnej polície oprávnené u povinnej osoby kontrolovať. Keďže žalobkyňa bola\nsankcionovaná za to, že si nesplnila zákonnú povinnosť vykonávať príslušnú starostlivosť vo vzťahu\nku klientom na základe vlastného vyhodnotenia rizík legalizácie alebo financovania terorizmu, nie je\npre založenie zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti podľa krajského súdu právne významné, či\nniektorý z klientov bol do skupiny klientov so stredným rizikom zaradený omylom. Takéto zaradenie\nje totiž výlučne v kompetencii banky, ktorá je na jeho základe povinná plniť si povinnosti vymedzené\nzákonom pre daný typ starostlivosti. Určením interných pravidiel pre spôsob hodnotenia a riadenia rizík a\nvykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi teda banka na seba na základe zákona č. 297/2008 Z.z.\npreberá povinnosti, ktorých minimálny rozsah definuje právna norma, a zároveň nesie zodpovednosť\nza ich dodržiavanie.\nK námietkam žalobkyne ohľadne nezrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia krajský súd\nuviedol, že skutok, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, bol vymedzený\njednoznačným a nezameniteľným spôsobom a po právnej stránke bol správne kvalifikovaný. Žalobkyňa\nbola od začatia správneho konania informovaná o tom, akým konaním mal byť spáchaný správny delikt,\npričom toto konanie bolo dostatočne identifikované, najmä okruhom klientov, vo vzťahu ku ktorým došlo k\nporušeniu povinnosti, označením interného predpisu, na základe ktorého žalobkyňa určila týmto klientom\nstrednú kategóriu rizika, definovaním povinnosti, ktorú žalobkyňa zanedbala a údajom o tom, dokedy si\nmala túto povinnosť voči existujúcim klientom splniť. V prvej vete odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nsa uvádza aj obdobie, za ktoré bola kontrola u žalobkyne vykonaná, ktoré je zároveň obdobím trvania\nprotiprávneho konania žalobkyne. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné vymedzenie miesta spáchania\nskutku, krajský súd uviedol, že kategóriu rizika u dotknutých klientov určila žalobkyňa centrálne na\nzáklade programu vlastnej činnosti a pokiaľ z toho vyplývajúcu starostlivosť voči klientom nevykonala,\nnie je pre miestne vymedzenie protiprávneho konania relevantné, v ktorej pobočke žalobkyne mali títo\nklienti vedené účty.\nZ obsahu administratívneho spisu podľa krajského súdu vyplýva, že správne konanie bolo voči žalobkyni\nzačaté pre porušenie § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. Toto ustanovenie odkazuje na § 10\nzákona č. 297/2008 Z.z., ktorý okrem iného vymedzuje obsah základnej starostlivosti [§ 10 ods. 1\npísm. a/ až d/], pričom z okruhu povinností zahŕňajúcich základnú starostlivosť sa žalobkyni kládlo\nza vinu nevykonávanie identifikácie konečného užívateľa výhod v závislosti od rizika legalizácie alebo\nfinancovania terorizmu [§ 10 ods. 1 písm. b/]. Ustanovenie § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. je\npodľa krajského súdu potrebné pri uplatňovaní deliktuálnej zodpovednosti za nevykonanie základnej\nstarostlivosti vykladať v nadväznosti na § 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. Z legislatívno-technického\nhľadiska ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. neukladá žiadnu povinnosť a preto ho možno\nv rámci správneho trestania použiť len v spojitosti s takou normou, ktorá stanovuje jej adresátovi príkaz\nalebo zákaz (v prejednávanej veci § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z.). Z napadnutého rozhodnutia\npodľa krajského súdu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola sankcionovaná za nesplnenie povinnosti\nustanovenej v § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. v spojitosti s § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 297/2008\nZ.z.\nKrajský súd poukázal na to, že za uvedený skutok mala byť žalobkyni uložená sankcia podľa § 33 ods.\n1 písm. c/ zákona č. 297/2008 Z.z., pretože porušenie povinnosti podľa § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008\nZ.z. nie je uvedené v § 33 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 297/2008 Z.z. Žalovaný uviedol vo výroku\n\nnapadnutého rozhodnutia ako právny dôvod uloženia sankcie aj § 33 ods. 1 písm. a/ č. 297/2008 Z. z.\nzjavne preto, že podľa tohto ustanovenia možno sankcionovať porušenie alebo nesplnenie niektorej z\npovinností podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 297/2008 Z.z. Ako však bolo uvedené vyššie, ustanovenie §\n10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. žiadnu povinnosť neukladá, definuje len obsah základnej starostlivosti.\nMožno preto konštatovať, že žalovaný postupoval nesprávne, keď žalobkyni uložil sankciu aj podľa § 33\nods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z.z., riadil sa však textom zákona, ktorý sa z naznačených dôvodov\njaví ako neprehľadný a zmätočný. Krajský súd skonštatoval, že hoci mala byť žalobkyni za jeden skutok\nuložená sankcia len podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 297/2008 Z.z., nemožno konštatovať, že by\nvýrok napadnutého rozhodnutia mal za následok jeho nezákonnosť, ktorá by ukracovala žalobkyňu na\njej právach, keďže skutok i jeho právna kvalifikácia boli vo výroku uvedené jasne a uložená sankcia\nje na dolnej hranici zákonnej sadzby ustanovenej v § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 297/2008 Z.z. Z\nuvedených dôvodov krajský súd nesúhlasil so žalobkyňou, že by napadnuté rozhodnutie pripúšťalo\nrelevantné pochybnosti o tom, akú zákonnú povinnosť žalobkyňa porušila resp. či došlo k porušeniu\njednej alebo dvoch zákonných povinností.\nK námietkam týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonaného dokazovania\nkrajský súd uviedol, že správny orgán pri kontrole vychádzal aj z podkladov predložených žalobkyňou,\nktorá bola so všetkými kontrolnými zisteniami oboznámená, mala možnosť sa k nim vyjadriť a uplatniť\nsvoje pripomienky a návrhy. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že základnú starostlivosť vo vzťahu k označeným\nklientom v období predchádzajúcom kontrole vykonávala a identifikovala konečného užívateľa výhod,\nmohla a mala o tom podľa krajského súdu v správnom konaní predložiť dôkazy. Žalobkyňa tak neurobila\na po oboznámení sa s kontrolnými zisteniami tieto nespochybňovala. Žalovaný preto nemal podľa\nkrajského súdu dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie na preukázanie skutočností vyplývajúcich z\nvykonanej kontroly, ktoré v správnom konaní neboli relevantným spôsobom žalobkyňou spochybnené.\nPokiaľ ide o namietané nesplnenie povinnosti podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, krajský súd z\nadministratívneho spisu zistil, že upovedomenie o predložení spisového materiálu spolu s rozkladom\nproti prvostupňovému rozhodnutiu druhostupňovému orgánu bolo žalobkyni oznámené dňa 25. januára\n2013. Krajský súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že jej pred vydaním napadnutého rozhodnutia\nnebolo umožnené riadne sa oboznámiť s jeho podkladmi a vyjadriť sa k nim, nakoľko z obsahu\nspisu vyplýva, že zástupcom žalobkyne bolo opakovane umožnené nahliadnuť do spisu. Krajský súd\nv tejto súvislosti poukázal na to, že skutkový stav veci sa od vydania prvostupňového rozhodnutia\naž do jeho potvrdenia napadnutým rozhodnutím nijako nezmenil. Pokiaľ ide o predkladaciu správu\nodvolaciemu orgánu, táto je takisto súčasťou administratívneho spisu, do ktorého bolo umožnené\nzástupcom žalobkyne nahliadnuť a preto k žiadnej ujme na právach žalobkyne v tejto súvislosti podľa\nkrajského súdu dôjsť nemohlo.\nPodľa krajského súdu nedostatky týkajúce sa činnosti rozkladovej komisie ministra vnútra nemohli nijako\nukrátiť žalobkyňu na jej právach, pretože napadnuté rozhodnutie sa svojím obsahom prakticky zhoduje\ns predchádzajúcim rozhodnutím ministra vnútra, ktoré bolo z procesných dôvodov zrušené rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave\nč.k. 5S 98/2013-43 z 12. novembra 2013. Krajský súd tiež prihliadol na skutočnosť, že stanoviskom\nrozkladovej komisie nie je minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o\nrozklade viazaný. Námietku o nesprávnom právnom posúdení žiadosti žalobkyne o zastavenie konania\npodľa § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku považoval krajský súd za právne bezvýznamnú,\npretože dostatočnou odpoveďou na ňu bolo vydanie preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé,\nprečo odstránenie kontrolou zistených nedostatkov nemohlo mať za následok odpadnutie predmetu\nkonania, ako aj to, akým spôsobom bolo toto počínanie žalobkyne v konaní vzaté do úvahy. Pokiaľ\nide o nedoručenie oznámenia o ukončení kontroly žalobkyni, krajský súd poukázal na to, že takáto\npovinnosť správnemu orgánu zo zákona nevyplýva a naviac z obsahu administratívneho spisu je zrejmé,\nže kontrola bola fakticky ukončená oboznámením žalobkyne s jej výsledkami a následným začatím\nsprávneho konania o uložení pokuty za kontrolou zistené nedostatky.\nNámietky žalobkyne týkajúce sa odôvodnenia výšky uloženej pokuty považoval krajský súd za čiastočne\nopodstatnené, nakoľko žalovaný sa vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal so všetkými zákonnými\nkritériami pre uváženie výšky sankcie v zmysle § 33 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z. Žalovaný sa\npodľa krajského súdu v podstate stotožnil so zdôvodnením výšky sankcie uvedeným v prvostupňovom\nrozhodnutí a spomenul len dĺžku trvania protiprávneho konania. Krajský súd v tejto súvislosti ďalej\n\nuviedol, že správny orgán prvého stupňa vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania tak, že poukázal\nna zmenu vlastníckej štruktúry u žalobkyne a na skutočnosť, že zistené nedostatky vznikli v období pred\nvstupom majoritného akcionára do spoločnosti, ktorý zistené nedostatky odstránil a prijal opatrenia na\nich elimináciu v budúcnosti. Pri rozhodovaní o výške pokuty mal správny orgán prvého stupňa na zreteli\naj to, aby pokuta mala sankčný, nie likvidačný efekt a pôsobila preventívne z hľadiska individuálneho aj\ngenerálneho. Z uvedeného možno podľa krajského súdu vyvodiť, že závažnosť skutku ani jeho následky\nnepovažoval správny orgán prvého stupňa za významné hodnotiť. S ohľadom na to, že pokuta bola\nuložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, zodpovedá nižšej závažnosti a nie významným\nnásledkom dva a pol roka trvajúceho protiprávneho konania, považoval krajský súd takéto odôvodnenie\nvýšky uloženej pokuty za prijateľné a nevidel dôvod na to, aby sa za daných okolností napadnuté\nrozhodnutie formálne zrušilo len za účelom doplnenia zdôvodnenia výšky pokuty.\nV lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podala proti rozsudku\nkrajského súdu odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že\nnepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods. 2 písm.\na/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP], účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP], konanie má\ninú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP], krajský\nsúd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm.\nd/ OSP] a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.\n2 písm. f/ OSP].\nŽalobkyňa v odvolaní uviedla, že v predmetnom prípade došlo k vydaniu rozhodnutia o uložení\nsankcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. po uplynutí subjektívnej lehoty ustanovenej v § 33\nods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. Podľa žalobkyne správny orgán prvého stupňa porušenie povinnosti\nzistil v deň začatia kontroly, t.j. 9. mája 2012, kedy boli finančnej spravodajskej jednotke poskytnuté\nvšetky dokumenty, na základe ktorých bolo následne začaté správne konanie o uložení sankcie a na\nzáklade ktorých bolo porušenie povinností žalobkyňou konštatované. Za posledný deň jednoročnej\nsubjektívnej lehoty žalobkyňa označila 9. máj 2013, pričom podľa žalobkyne najneskoršie v tento deň\nmalo rozhodnutie o uložení pokuty nadobudnúť právoplatnosť. Žalobkyňa však poukázala na to, že\nkeďže žaloba, na základe ktorej bolo skoršie rozhodnutie žalovaného o rozklade proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu prvého stupňa rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 98/2013-43 z 12.\nnovembra 2013 zrušené, bola podaná na súde dňa 22 apríla 2013, tak subjektívna prekluzívna lehota\nv tomto prípade plynula od 9. mája 2012 do 22. apríla 2013, kedy začala spočívať podľa § 246d OSP.\nZ jednoročnej subjektívnej lehoty teda podľa žalobkyne zostalo nevyčerpaných 17 dní. Po nadobudnutí\nprávoplatnosti uvedeného rozsudku krajského súdu žalovaný nové rozhodnutie v rámci zostávajúcich\n17 dní nevydal. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, že krajský súd sa touto skutočnosťou vôbec\nnezaoberal aj napriek tomu, že žalobkyňa uvedené namietala v samotnej žalobe, z ktorého dôvodu je\nrozsudok krajského súdu podľa žalobkyne nepreskúmateľný.\nŽalobkyňa opätovne poukázala na nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a\nžalovaného z dôvodu, že správne orgány nemali vyriešenú otázku, ktorá zákonom stanovená povinnosť\nmala byť zo strany žalobkyne porušená, ako aj z dôvodu, že v nich absentuje miestne, časové a vecné\nvymedzenie skutku. Žalobkyňa opätovne namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov\naj v časti týkajúcej sa uloženej pokuty, a to pre nezrozumiteľnosť (uloženie jednej pokuty na základe\ndvoch ustanovení zákona č. 297/2008 Z.z., ktoré sa navzájom vylučujú) a nedostatok dôvodov vo\nvzťahu k dĺžke a následkom údajného protiprávneho konania žalobkyne a k prípadnému opakovanému\nneplneniu alebo porušovaniu povinností.\nSprávne orgány podľa žalobkyne v konaní vôbec neskúmali, či rozsah starostlivosti bol primeraný z\nhľadiska rizika legalizácie alebo financovania terorizmu v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z., ale\nlen automaticky konštatovali porušenie zákona č. 297/2008 Z.z. z dôvodu porušenia interného predpisu\nžalobkyne. Rovnakého pochybenia sa podľa žalobkyne dopustil aj krajský súd.\nPodľa žalobkyne charakter § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 297/2008 Z.z. spočíva len vo vymedzení\nobsahu pojmu „základná starostlivosť“, z ktorého dôvodu nemohla žalobkyňa porušiť citované\nustanovenie zákona, keďže sa ním neukladá žiadna povinnosť.\n\nŽalobkyňa taktiež poukázala na nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi, na\nnedostatky vo vykonanom dokazovaní v správnom konaní, na nedostatky v činnosti rozkladovej komisie\nministra vnútra, na nesplnenie si povinností podľa § 33 ods. 2 a § 57 ods. 2 správneho poriadku zo\nstrany správneho orgánu prvého stupňa, na absenciu písomného oznámenia o ukončení kontroly, na\nnesprávne právne posúdenie veci krajským súdom ohľadne rozloženia dôkazného bremena v správnom\nkonaní a tiež na neúplnosť administratívneho spisu predloženého v konaní pred súdom.\nV závere žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zruší a vráti vec\nžalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci\nkrajským súdom a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z\ndôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je\nďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobkyne o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnutá. Preto primárne v\nmedziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal dôvodnosť odvolacích námietok žalobkyne.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. V prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje\npodľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 OSP príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\ndôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.\n\nZo skutkových okolností danej veci vyplýva, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č.\nPPZ-BOK-FP-II-21-009/2012 z 9. novembra 2012 v spojení s rozhodnutím ministra vnútra č. SLVOLVS-4-1/2013 z 22. januára 2014 bola žalobkyni podľa § 33 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č. 297/2008\nZ.z. uložená pokuta 3 000,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 1 písm. b/ s poukazom\nna § 36 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z.\nŽalobkyňa v žalobe, ako aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že v danom prípade\nnebola zo strany správneho orgánu dodržaná subjektívna lehota na uloženie pokuty podľa § 33 ods. 4\nzákona č. 297/2008 Z.z.\nZ obsahu právnej normy ustanovenej v § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. vyplýva, že pokutu podľa\n§ 33 ods. 1 alebo 2 zákona č. 297/2008 Z.z. možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď porušenie\npovinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu\npovinnosti došlo.\nZákonodarca v citovanom zákonnom ustanovení pre uloženie pokuty podľa § 33 ods. 1 alebo 2 zákona\nč. 297/2008 Z.z. ustanovil jednak subjektívnu lehotu (do jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti\nfinančná spravodajská jednotka zistila) a jednak objektívnu lehotu (do piatich rokov, keď k porušeniu\npovinnosti došlo).\nLehoty (subjektívna a aj objektívna) na uloženie pokuty, ustanovené v § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008\nZ.z., sú lehotami prekluzívnymi a teda správny orgán po uplynutí ktorejkoľvek z nich (či už subjektívnej\nalebo objektívnej lehoty) sankciu podľa § 33 ods. 1 alebo 2 zákona č. 297/2008 Z.z. uložiť nemôže, a to\nbez ohľadu na to, či jej uloženie sankcionovaný subjekt namieta alebo nenamieta.\nOdvolací súd má za to, že dodržanie lehôt, ustanovených v § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z., je\njednou z podmienok zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o uložení pokuty podľa § 33 ods. 1 alebo\n2 zákona č. 297/2008 Z.z. Z napadnutého rozsudku krajského súdu však nevyplýva, že by sa tento\nnámietkou žalobkyne ohľadne nedodržania subjektívnej lehoty na uloženie pokuty podľa § 33 ods. 4\nzákona č. 297/2008 Z.z. vôbec zaoberal.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v odôvodnení rozsudku súd\nuvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\n(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí\nobsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu [k tomu\npozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) vo veciach\nsp.zn. IV. ÚS 115/03 alebo sp.zn. III. ÚS 60/04]. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj\nEurópsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces\nzahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že\nna každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z\n29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na\nspravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v\nsúdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro\nBalani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry\nÚstavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\n\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na\nspravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu vo veciach sp.zn. III. ÚS\n209/04, sp.zn. IV. ÚS 112/05, sp.zn. I. ÚS 380/08, sp.zn. III. ÚS 172/2010 alebo sp.zn. II. ÚS 537/2010).\nV posudzovanej veci sa krajský súd vôbec nevysporiadal s otázkou dodržania lehôt (či už subjektívnej\nalebo objektívnej) ustanovených v § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. na uloženie pokuty podľa\n§ 33 ods. 1 alebo 2 zákona č. 297/2008 Z.z., ktorá otázka má pre posúdenie zákonnosti žalobou\nnapadnutého rozhodnutia zásadný význam, keď po uplynutí či už subjektívnej alebo objektívnej lehoty\nv zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z.z. pokutu podľa § 33 ods. 1 alebo 2 zákona č. 297/2008\nZ.z. uložiť nemožno. Táto skutočnosť zhora definovanému právu účastníka súdneho konania na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a\ninterpretačnej dostatočnosti konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené musel Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatovať, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s § 157 ods. 2 OSP.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/73/2014-60 z 10. júna 2015 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm.\nf) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom krajský súd vec opätovne\nprejedná, vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby\nústavnému právu na spravodlivé súdne konanie bolo urobené zadosť.\nOdvolací súd k uvedenému dodáva, že primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať\nprieskumnú činnosť súdu prvého stupňa.\nNakoľko posúdenie otázky dodržania subjektívnej a objektívnej lehoty podľa § 33 ods. 4 zákona č.\n297/2008 Z.z. má v prejednávanej veci zásadný význam, keď nedodržanie ktorejkoľvek z uvedených\nlehôt zo strany správnych orgánov by bolo samo o sebe dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého\nrozhodnutia o uložení pokuty [§ 250j ods. 2 písm. e/ OSP], odvolací súd sa v tomto štádiu konania\nostatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní nezaoberal.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/73/2014", "guid": "86af5154-530e-4611-8b19-0b57c7ec270a:ce99199a-3fd9-4f3d-a1d3-bd66f84fa5a6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}