{"guid": "6048e047-b91a-409b-b600-696164378a6c:96234d75-fd9a-40cf-8d7c-6b8c03843797", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200499.1", "spisova_znacka": "10Sžo/13/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/13/2016 z 29. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 10Sžo/13/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200499.1", "identifikacne_cislo": "1014200499", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/362/#paragraf-138.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 138 ods. 5 písm. b) zákona č. 362/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/362/#paragraf-138.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/362-2011/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/362/#paragraf-138.odsek-5.pismeno-ay", "nazov": "§ 138 ods. 5 písm. ay) zákona č. 362/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/362/#paragraf-138.odsek-5.pismeno-ay", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/362-2011/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/362#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/96234d75-fd9a-40cf-8d7c-6b8c03843797", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200499.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200499.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200499.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/13/2016\n1014200499\n29. 03. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200499.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nIng. Peter Gajdoš- Lekáreň OPIUM, IČO: 351 90 779, Námestie SNP 71, Zvolen, právne zastúpený\nJUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo\nzdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. S09321/2014-OP/Š zo dňa 10. februára 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/72/2014-30 zo dňa 20. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/72/2014-30 zo dňa 20.\nmája 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. S09321/2014-OP/Š zo dňa 10.02.2014 z r u\nš u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta 140 € na náhradu trov konania z titulu\nsúdnych poplatkov a 511,35 € z titulu trov právneho zastúpenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S09321/2014-OP/Š zo dňa 10.02.2014, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Banskobystrického samosprávneho kraja č. 7020/2013/OZ,\n30663/2013/OZ zo dňa 16.08.2013 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“) o uložení\npokuty vo výške 1900 Eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. b), § 138 ods. 5 písm.\nay) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o liekoch“).\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že s ohľadom na vymedzenie žalobných\ndôvodov posúdil, či procesný postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol v\nmedziach zákona, či vydané rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, či boli\nzávery žalovaného dostatočne dôkazne podložené a či boli skutkové zistenia právne správne.\nKrajský súd sa predovšetkým stotožnil so žalobcom v tom, že žalovaný napadnutým rozhodnutím\nsíce rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa formálne potvrdil, ale v skutočnosti ho zmenil. Zo\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „ Správny poriadok“), ktorého právnemu režimu\nkonanie podľa zákona o liekoch podlieha, vyplýva, že odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie\nzmení alebo zruší, ak sú preto dôvody; inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. K zmene\nprvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní môže odvolací orgán pristúpiť aj vtedy, ak považuje za\npotrebné odstrániť formálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Formálne vady rozhodnutia, ktoré\n\nnespôsobujú účastníkovi konania ujmu, totiž nie sú podstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné\nrozhodnutie ako nezákonné zrušiť.\nV prejednávanej veci žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia preformuloval vymedzenie\nskutkov, pre ktoré bolo voči žalobcovi začaté správne konanie a za ktoré bol aj prvostupňovým\nrozhodnutím postihnutý. Žalovaný týmto postupom v súlade so zákonom odstránil formálne nedostatky\nvýroku prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby podstatným spôsobom zmenil totožnosť skutkov\nidentifikovaných už v oznámení o začatí správneho konania. Je nesporné, že žalovaný postupoval\nz formálneho hľadiska nesprávne, keď podľa výroku napadnutého rozhodnutia zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pretože v skutočnosti prvostupňové rozhodnutie zmenil,\npričom rozsah tejto zmeny uviedol vo výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Ide o\nformálnu vadu rozhodnutia, pretože žalovaný mal vo výrokovej časti výslovne uviesť, že prvostupňové\nrozhodnutie mení, nie potvrdzuje a odvolanie žalobcu zamieta. Týmto postupom sa dopustil v konaní\nvady, ktorá však podľa názoru súdu nemohla mat' za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože\njeho obsah (výroková časť) nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, ako žalovaný o predmete konania\nrozhodol, pričom svojim postupom neukrátil žalobcu na jeho právach. Totožnosť skutkov od začatia\nsprávneho konania až po vydanie napadnutého rozhodnutia bola podľa názoru súdu zachovaná, keďže z\ncelého priebehu konania je nepochybné, že žalobca bol postihnutý za nedodržanie správnej lekárenskej\npraxe (nezaznamenával, nekontroloval a nevyhodnocoval teplotu a vlhkosť liekov, liečiv a pomocných\nlátok; nemal v prevádzkarni licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu) a za porušenie povinnosti\nnevydávať humánne lieky s obsahom drogového prekurzora vo väčšom balení, ako je potrebné na jeden\nliečebný cyklus.\nSkutkové vymedzenie správnych deliktov, za ktoré bola žalobcovi napadnutým rozhodnutím uložená\nsankcia, je podľa mienky súdu dostatočné na to, aby boli predmetné skutky nezameniteľne\nidentifikované, najmä s ohľadom na vylúčenie prípadného dvojitého postihu pre rovnaký skutok,\nprekážky litispendencie či rozhodnutej veci, ale aj pre určenie rozsahu dokazovania a zabezpečenia\nriadneho práva účastníka na obhajobu.\nPokiaľ ide o nedodržanie požiadavky správnej lekárenskej praxe na denné zaznamenávanie.\nkontrolovanie a vyhodnocovanie teploty a vlhkosti prevádzky, zo správy inšpekcie Štátneho ústavu pre\nkontrolu liečiv (ďalej len „ŠÚKL“) zo dňa 01.03.2013 jednoznačne vyplýva, že počas kontrolovaného\nobdobia žalobca neviedol denné evidencie teploty a vlhkosti, pričom okamžité odstránenie tohto\nnedostatku potvrdila v zázname odborná zástupkyňa žalobcu Pharm. Dr. I. H.. Žalobca počas\nkonania nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by teplotu a vlhkosť denne zaznamenával, kontroloval\na vyhodnocoval. Uvedená požiadavka vyplýva z § 30 ods. 8 vyhlášky č. 129/2012 Z.z. účinnej od\n15.05.2012, ktorá zrušila predchádzajúcu vyhlášku č. 198/2001 Z. z. upravujúcu rovnakú povinnosť.\nTakisto povinnosť mať na prevádzkarni doklady týkajúce sa povolenia na poskytovanie lekárenskej\nstarostlivosti je zaradená medzi požiadavky správnej lekárenskej praxe, ktoré musí držiteľ povolenia\nna poskytovanie lekárenskej starostlivosti dodržiavať, inak sa dopúšťa správneho deliktu podľa § 138\nods. 5 písm. b) zákona o liekoch. Pod dokladmi týkajúcimi sa povolenia na poskytovanie lekárenskej\nstarostlivosti sa rozumie aj licencia na výkon činnosti odborného zástupcu (§ 6 ods. 4 písm. e) zákona\no liekoch). Zo záznamu z inšpekcie v prevádzkarni žalobcu nepochybne vyplýva, že táto licencia sa pri\nkontrole v prevádzkarni nenachádzala, čo nakoniec žalobca v konaní nepopieral.\nZo zoznamu vyššie označených liečiv s obsahom drogového prekurzora, ktoré boli vydané v\nprevádzkarni žalobcu v čase od 01.01.2012 do 01.03.2013, nesporne vyplýva, že žalobca opakovane\nvydal tieto druhy liečiv, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, vo väčšom počte balení, ako\nje potrebné na jeden liečebný cyklus, teda viac ako jedno balenie. Žalovaný správne poznamenal,\nže takéto konanie držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je výslovne zakázané,\npričom zákon z tohto zákazu nepozná žiadne výnimky. Tvrdenia žalobcu, že predmetné lieky mohli\nbyť vo väčšom počte balení vydané naraz jednej osobe, avšak určené pre iné osoby, považoval súd\nza nepodložené a nepreukázané. Naopak, správne orgány preukázali žalobcovi porušenie zákonnej\npovinnosti, ktoré žalobca uvedeným hypotetickým tvrdením nijako nevyvrátil.\nVzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so\n\nzákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval\nsúd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. Právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal že krajský súd\ndospel v rozsudku k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj k nesprávnym právnym záverom vo veci\nsamej.\nDôvodil tým, že už v žalobe namietal, že žalovaný prekročil rámec „potvrdenia“ rozhodnutia tým,\nže nedodržal totožnosť skutku, času a miesta, ako aj údajne porušených právnych povinností v\nlekárni žalobcu. Keďže skutky neboli v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu dostatočným\nnezameniteľným spôsobom vyšpecifikované, nebolo zrejmé čo je predmetom konania, aké konkrétne\npochybenia v konkrétnom čase, mieste mali nastať. Navyše, znenie výroku správneho orgánu 1.\nstupňa ani nekorešponduje s jeho odôvodnením, pretože popisuje len dva skutky: nemeranie teplôt,\nvlhkosti v prevádzke a vydávanie väčšieho množstva balení liekov pacientom. Popis údajného ďalšieho\nskutku - absencia dokladu licencie na výkon činnosti odborného zástupcu vo výroku rozhodnutia\nsprávneho orgánu 1. stupňa vôbec nebola, i keď v odôvodnení sa spomína. Nemohlo teda odvolacím\nsprávnym orgánom dôjsť ku konvalidácii týchto vád spôsobom, akým to realizoval žalovaný, lebo tým\nprakticky nahradil zásadné obsahové nedostatky podstatných náležitostí prvostupňového rozhodnutia\nv správnom konaní. Tým zasiahol do práv žalobcu na spravodlivé konanie porušením ústavnej\nzásady dvojinštančnosti konania. Uvedené procesné pochybenie zakladá nezákonnosť rozhodnutia\nžalovaného, čo však prvostupňový súd na str.6 odôvodnenia rozsudku nesprávne právne vyhodnotil. V\ntomto žalobca videl odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.\nUviedol, že celkovo predmetom prvostupňového konania bola pokuta za tri skutky, ku ktorým sa vyjadril\nuž v podanej žalobe, na ktorú zároveň odkazoval. Namietal, že súd dospel v tejto súvislosti dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Ďalej namietal, že v treťom odseku\nvýroku rozhodnutia žalovaného uvedenie lehoty porušenia je v nesúlade s obsahom spisov, resp. nie je\npodporené konkrétne popísaným dôkazom o tom kedy, kde, komu, v akom druhu a v akom rozsahu sa\núdajne malo vydať väčšie množstvo balení liekov. Správa inšpekcie mala byť spísaná dňa 01.03.2013,\nnevedel však, z čoho bolo zistené porušenie trvajúce už od 01.01.2012 do 01.03.2013. Ani s týmto\nargumentom sa prvostupňový súd nevysporiadal.\nNavrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne aby\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V prípade úspechu v odvolacom\nkonaní si uplatnil náhradu trov konania vo výške 511,35 Eur.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca vytýka nedostatky rozhodnutiu správneho orgánu\n1. stupňa. V správnom súdnictve je však predmetom preskúmania rozhodnutie druhostupňového\norgánu. Z toho vyplýva nesprávny argument žalobcu, že žalovaný nahradil zásadné obsahové\nnedostatky náležitostí rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa.\nPoukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí konvalidoval formálne vady výroku rozhodnutia\nsamosprávneho kraja na základe rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti správnych\ndeliktov. Skutkový a právny stav zistil dostatočne. To potvrdil aj prvostupňový súd, pretože procesný\npostup ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so\nSprávnym poriadkom a zákonom o liekoch.\nŽalovaný už v samotnom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z hľadiska právnej stránky náležitostí\nsprávneho rozhodnutia uviedol výrok rozhodnutia v súlade s § 47 ods. 1 Správneho poriadku a judikatúry\nsúdov, čím konvalidoval formálne vady výroku rozhodnutia. Konkrétne skutočnosti uviedol vo svojom\nvyjadrení k žalobe žalobcu. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho\ntvrdení. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že ustanovenie § 23 ods. 1 písm. aj) zákona o liekoch nebolo\nv čase od 01.01.2012 do 31.12.2012 zakotvené. Inšpekcia bola vykonávaná dňa 01.03.2013, teda bolo\nbrané obdobie od 01.01.2012 do 01.03.2013. Zároveň túto skutočnosť v žalobnom návrhu žalobca\nnenamietal.\n\nZ uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že krajský správny súd vyvodil správny záver, keď\nžalobu zamietol a rozhodnutie žalovaného potvrdil. Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení\nskutkového stavu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.03.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 138 ods. 29 zákona o liekoch, samosprávny kraj uloží pokutu od 500 eur do 25 000 eur za\niné správne delikty podľa odseku 5 okrem písmena bb), ak ide o držiteľa povolenia na poskytovanie\nlekárenskej starostlivosti vo verejnej lekári, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti\nvo výdajni zdravotníckych pomôcok, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo\nvýdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok a držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej\nstarostlivosti vo výdajni ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok.\nPodľa § 142 ods. 1 zákona o liekoch, na konania vo veciach ustanovených týmto zákonom sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, okrem ustanovení § 128 ods. 3 až 7.\nPodľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to\ndôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nPredmetom odvolacieho konania v predmetnej veci bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým tento\nzamietol žalobu žalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Týmto rozhodnutím\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa, ktorým bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške 1900 Eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm.\nb), § 138 ods. 5 písm. ay) zákona o liekoch.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis má odvolací súd za preukázané,\nže dňa 01.03.2013 ŠÚKL v prevádzke žalobcu na Nám. SNP 71, Zvolen vykonal inšpekciu. Na základe\nvýsledkov inšpekcie začal správny orgán 1. stupňa proti žalobcovi správne konanie a následne po\nobdŕžaní vyjadrenia žalobcu vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 139 ods. 29 zákona č.\n362/2011 Z.z. uložil žalobcovi ako držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo\nverejnej lekárni pokutu vo výške 1900 Eur za to:“... že sa dopustil správneho deliktu podľa § 138 ods. 5\npísm. b) zákona č. 362/2011 Z.z. tým, že nedodržiava požiadavky správnej lekárenskej praxe a podľa §\n138 ods. 5 písm. ay) zákona č. 362/2011 Z.z., tým, že pri výdaji humánneho lieku s obsahom drogového\nprekurzora, ktorého výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, vydával tento humánny liek vo väčšom\npočte balení, ako je potrebné na jeden liečebný cyklus a tým porušil povinnosti držiteľa povolenia na\n\nposkytovanie lekárenskej starostlivosti určené v ustanovená § 23 ods. l písm. b) zákona č. 362/2011\nZ.z. a § 23 ods.1 písm. aj/ zákona č. 362/2011 Z.z.“.\nNa odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie\nsprávneho orgánu 1. stupňa potvrdil tak, že žalobcovi uložil podľa § 138 ods. 29 zákona o liekoch\nsúhrnnú pokutu vo výške 1900 Eur za to, že:\n- „sa dňa 01.03.2013 dopustil správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. b) zákona o liekoch\ntým, že nedodržal požiadavky správnej lekárenskej praxe, keď v rozpore s § 30 ods. 8 vyhlášky\nMinisterstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 129/2012 Z.z. o správnej lekárenskej praxi denne\nnezaznamenával, nekontroloval a nevyhodnocoval teplotu a vlhkosť liekov, liečiv a pomocných látok\n- nemal v prevádzkarni doklad týkajúci sa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - licenciu\nna výkon činnosti odborného zástupcu, čo je v rozpore s § 37 písm. a) vyhlášky č. 129/2012 Z.z., čím\nporušil povinnosť ustanovenú v § 23 ods. 1 písm. b) zákona o liekoch\n- v časovom období od 01.01.2012 do 01.03.2013 sa dopustil správneho deliktu podľa § 138 ods. 5\npísm. ay) zákona o liekoch, keď humánne lieky s obsahom drogového prekurzora, ktorých výdaj nie\nje viazaný na lekársky predpis - NUROFEN STOPGRIP 24x200 mg, Nurofen Stop Grip 12x200 mg a\nModafen 12x200 mg vydával vo väčšom počte balení, ako je potrebné na jeden liečebný cyklus, čím\nporušil povinnosť držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti určenú v § 23 ods. 1 písm.\naj) zákona o liekoch.“\nOdvolací súd námietky žalobcu ohľadom vád výroku a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a\nnáslednej nesprávnej konvalidácie týchto vád žalovaným v napadnutom rozhodnutí, čo nesprávne\nvyhodnotil ako zákonné krajský súd, považuje za dôvodné.\nŽalovaný pochybil už v úvode napadnutého rozhodnutia, keď chybne a zmätočne uviedol, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu 1. stupňa potvrdzuje, pričom v skutočnosti išlo o zmenu prvostupňového rozhodnutia,\nako to nasledovne vyplýva z výrokovej časti a aj z odôvodnenia rozhodnutia. Ide o formálnu chybu, ktorá\nsama o sebe nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ale v spojení s ďalšími pochybeniami žalovaného\nv predmetnej veci má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.\nOdvolací súd poukazuje na to, že prvostupňové, ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden\ncelok. Preto aj pre odvolacie konanie platia základné zásady správneho konania, ktoré sú zakotvené v\nustanovení § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku. Odvolací správny orgán je povinný zrušiť alebo zmeniť\nkaždé nezákonné správne rozhodnutie.\nV tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že už samotné rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa\ntrpí vadami spôsobujúce jeho nezákonnosť, nakoľko v ňom absentuje popis skutku s uvedením miesta,\nčasu a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu,\naby nemohol byť zamenený s iným. Zároveň odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia trpí vadami,\nktoré predstavujú ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia a nie zmenu. Žalovaný v rámci odvolacieho\nkonania preformuloval vymedzenie skutkov, ktorých sa žalobca dopustil a tým sa snažil konvalidovať\npochybenie správneho orgánu 1. stupňa. Žalovaný, ako aj krajský súd nesprávne uvádzajú, že ide o\nformálne chyby, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu má\ntáto zmena rozhodnutia povahu neprípustného odstránenia vád vo výrokovej časti prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia a nie jeho zmenu v zmysle ustanovenia § 59 Správneho poriadku.\nZ hľadiska ustálenej súdnej praxe považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia\no postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho\nspáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť\nzamenený s iným. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené\nkonkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli\npochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V prípade, že správny orgán neuvedie tieto\nnáležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo\ndňa 6. marca 2008).\n\nVymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii\ndeliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má\noporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že záver\no nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového\na miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na\nrozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o\nľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a\ntaktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci,\nktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod\npojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa\npráva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbližšie\npráve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie).\nZákonná úprava je jednoznačná napr. pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného\nzákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným\npomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a\nspôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s\niným. Pri správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave\nnie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie\npredmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby\nsankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia\n§ 47 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 1900 Eur je\npotrebné, vzhľadom na uvedené, považovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto rozhodnutím\nje teda i rozhodnutie o správnom delikte a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za\naké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto požiadavka podrobnosti je nevyhnutná pre celé\nsankčné konanie, a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre\nrovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania (obdobne\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa 19. mája 2010).\nVzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nnespĺňa požiadavky o určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti výroku a správny delikt spáchaný\nžalobcom nevymedzuje dostatočne na to, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. Zároveň svoje\nrozhodnutie správny orgán 1. stupňa nedostatočne odôvodnil, a to v súvislosti so zisteným skutkovým\nstavom, a dôkazmi preukazujúcimi spáchanie deliktu žalobcom. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\nsnažil konvalidovať tieto nedostatky prvostupňového rozhodnutia a nesprávne sa domnieval, rovnako\nako aj krajský súd, že ide len o formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pričom aj\nvýrok rozhodnutia žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa zákonné požiadavky.\nŽalovaný si neuvedomil, že ako orgán konajúci v odvolacom konaní môže konať iba vo vlastnom mene\na že príslušnou zmenou prvostupňového rozhodnutia môže, a ak chce zmeniť, musí ako odvolací\nsprávny orgán nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, avšak nemôže ako odvolací\norgán konať v mene prvostupňového správneho orgánu a nevyplýva mu ani zo žiadneho ustanovenia\nprávneho predpisu právomoc nejakým spôsobom vylepšovať, príp. upravovať svojím rozhodnutím\nvýrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý považuje za chybný alebo nesprávny, príp.\nneúplný (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/219/2010 zo dňa\n18. apríla 2012).\nŽalovaný upravil svojím rozhodnutím text prvostupňového správneho rozhodnutia aj tým, že časť\nvýroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa doplnil textom iného znenia - popisom ďalšieho\nskutku spáchaného žalobcom, týkajúceho sa absencie licencie na výkon činnosti odborného zástupcu\nv prevádzkarni, ktorý správny orgán 1. stupňa neuviedol vo výroku rozhodnutia, aj keď ho spomenul\nv odôvodnení. Uvedená skutočnosť je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho\nsúdnictva ako nezákonná a preto takáto „zmena výroku prvostupňového rozhodnutia“, ako bola\nvykonaná v odvolacom konaní, spôsobila potom nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.\n\nOdvolací súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami,\nktoré ho činia nezákonným, odvolací súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale v zmysle § 250ja ods. 3 veta\nprvá O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. V ňom bude potrebné, aby žalovaný v novom rozhodnutí odstránil nedostatky týkajúce\nsa výrokovej časti a v súvislosti s tým aj nedostatky odôvodnenia rozhodnutia tak, aby jeho rozhodnutie\nzodpovedalo zákonu (§ 59 a § 60a Správneho poriadku). V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). Ostatnými námietkami sa odvolací súd nezaoberal,\nnakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie nezákonného rozhodnutia žalovaného.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov konania\njednak z titulu zaplatených súdnych poplatkov 2x70 Eur a jednak z titulu trov právneho zastúpenia podľa\nvyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vo výške 511,35\nEur. Tie pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie žaloby a podanie odvolania) po 134 Eur, 3x režijný paušál po 8,04 Eur a 20 % DPH, spolu\n511,35 Eur. Iné trovy právneho zastúpenia si žalobca nevyčíslil.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/72/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}