{"guid": "c5c35857-ce74-494f-8a02-1664b92f7598:9bfe3efb-256d-4c02-997d-af2b78ceecfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200368.1", "spisova_znacka": "7Sžo/295/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/295/2015 z 28. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2017, sp. zn. 7Sžo/295/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200368.1", "identifikacne_cislo": "1014200368", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-70.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 70 ods. 2 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-70.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-72"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/346#paragraf-70", "/SK/ZZ/2005/346#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bfe3efb-256d-4c02-997d-af2b78ceecfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200368.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200368.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200368.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/295/2015\n1014200368\n28. 06. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200368.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobcu: R., bytom I. č. XXX/XX, N., zastúpený: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, so sídlom: Hlavná\n43, 931 01 Šamorín, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej\nrepubliky, Kutuzovova č. 8, 832 97 Bratislava, v 2. rade: Náčelník generálneho štábu ozbrojených\nsíl Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, 832 97 Bratislava, v 3. rade: Generálny štáb ozbrojených\nsíl Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, 832 97 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. KaNGŠ-147/3-25/2013 zo dňa 07.01.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave\nč.k. 5S/45/2014-64 zo dňa 5. mája 2015,\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/45/2014-64 zo dňa 5.\nmája 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/45/2014-64 zo dňa 5. mája 2015 podľa ust. § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 2. rade (zrejme mal na mysli žalovaného v 3. rade)\nč. KaNGŠ-147/3-25/2013 zo dňa 07.01.2014, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti personálnemu\nrozkazu Riaditeľa personálneho úradu OS SR vydaného pod č. 8409 zo dňa 16.09.2013, ktorým bol\nžalobca dňom 30.09.2013 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods.\n2 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.\n346/2005 Z.z.“, alebo „zákon“). O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p.,\ntak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pre jeho neúspech v konaní.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade\nzamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko vecne príslušným správnym orgánom na\nvydanie rozhodnutia bol Generálny štáb ozbrojených síl SR, preto mal byť označeným v žalobe ako\núčastník konania na strane žalovaného.\nKrajský súd, nestotožniac sa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, konštatoval, že žalobcovi\nboli zachované jeho práva ako účastníkovi priestupkového konania, keď právny zástupca žalobcu\nod 07.10.2013, kedy bol žalobcom splnomocnený, mal dostatočný časový priestor na oboznámenie\n\nso všetkými podkladmi žalovaného pred vydaním napadnutého rozhodnutia a taktiež mu boli dňa\n29.11.2013 doručené kópie dokumentov, s ktorými žalobca nebol oboznámený v rámci konania.\nVo vzťahu k namietnutému nedodržaniu dvoj mesačnej prekluzívnej lehoty krajský súd poukazom na\npríslušné ust. zákona č. 346/2006 Z.z., podľa ktorých možno služobný pomer profesionálneho vojaka\nskončiť prepustením v prípade, ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu bezodkladne vedúcim\nslužobného úradu, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď tento zistil dôvod prepustenia, najneskôr\nvšak do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, vychádzajúc z preukázaného skutkového\nstavu, dospel k záveru, že personálny rozkaz č. 8409 zo dňa 16.09.2013 bol vydaný v dvojmesačnej\nprekluzívnej lehote. Poukazom na znenie ust. § 72 ods. 1 a ust. § 82 ods. 3 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z.\nza rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie plynutia lehoty podľa ust. § 72 ods. 1 písm. a/ zák. č. 346/2005\nZ.z. krajský súd považoval okamih, kedy príslušný vedúci služobného úradu zistil dôvod prepustenia. V\ndanom prípade príslušnému vedúcemu služobného úradu bol doručený návrh na prepustenie žalobcu\nzo služobného pomeru zástupkyňou veliteľa VÚ 1471 Hlohovec dňa 20.08.2013.\nKrajský súd postup prvostupňového správneho orgánu považoval za súladný so zákonom, keď vydal\nrozhodnutie na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a to po oboznámení sa s priestupkovým\nspisom, v ktorom bolo žalobcovi preukázané, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Túto\nskutočnosť priznal sám žalobca dňa 20.06.2013, keď uviedol, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom\nalkoholu, o čom svedčí zápisnica o podaní vysvetlenia podľa § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. spísaná\npríslušníkmi OO PZ Prievidza. Rozhodnutím o priestupku č.: doppr-173-5/2013 zo dňa 14.08.2013 bol\nžalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\npodľa ust. § 22 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch, pričom svojim protiprávnym konaním porušil ust.\n§ 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z.. Súčasne žalobca uvedeným protiprávnym konaním porušil čl.\n3 ods. 2 , čl. 4 ods. 4 Etického kódexu profesionálneho vojaka.\nKrajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ust. § 5 ods. 2\npísm. a/, § 70 ods. 2 písm. d/, § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 73 ods. 1, § 81, § 82 ods. 3 písm. a/,\n§ 117 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., ako aj v intenciách čl. 3 ods. 2 a čl. 4 ods. 4 Etického kódexu\nprofesionálneho vojaka a súčasne v intenciách § 3 ods. 2, 4 v spojení s § 32 ods. 1 a s § 33 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok, ktorú právnu úpravu\ncitoval a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n2.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhoval, aby\nodvolací súd rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č.\nKaNGŠ-147/3-25/2013 zo dňa 07.01.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil\nnáhradu trov konania.\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd nedostatočne a len okrajovo preskúmal\nzákonnosť postupu správneho orgánu v konaní. So žalobnými námietkami sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia dostatočne nevysporiadal a ani ich nevyvrátil. Skonštatoval, že v odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa krajský súd iba priklonil k dohadom o preukázaní dodržania prekluzívnej lehoty na\nprepustenie žalobcu zo služobného pomeru a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia.\nVyslovil názor, že prvostupňový správny orgán nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu\nveci, na základe čoho došlo k porušeniu práv žalobcu a k právnemu pochybeniu pri vydaní napadnutého\nrozhodnutia. Žalobca i naďalej zotrval na svojom názore o zmeškaní dvojmesačnej prekluzívnej lehoty.\nNesúhlasil s tým, že predmetné správne konanie bolo začaté až spracovaným návrhom na prepustenie\nprofesionálneho vojaka zo služobného pomeru dňa 15.08.2013 príslušným veliteľom Dopravného\npráporu Hlohovec, ale zastával názor, že predmetné konanie bolo začaté, tak ako sa uvádza v\nodôvodnení rozhodnutia o priestupku vydaného pod č. doppr-175-5/2013 zo dňa 14.08.2013, kde sa\nuvádza, že správny orgán na základe priestupkového spisu č. ORPZ-PD-OOP3-P-523/2013 začal dňa\n23.07.2013 konanie vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke. Z uvedeného\nako i z platného zákona žalobca vyvodil záver o tom, že príslušný orgán povinný konať v uvedenej veci\npodľa ust. § 73 ods. 1 zákona, bol zo zákona povinný spracovať bezprostredne návrh na prepustenie\n\nprofesionálneho vojaka v deň, kedy sa o uvedenej skutočnosti dozvedel, t.j. 04.07.2013 a príslušný\nsprávny orgán bezodkladne najneskôr však v lehote dvoch mesiacov rozhodnúť, odkedy sa o uvedenom\ndôvode dozvedel. Poukázal na to, že konanie o priestupku nemožno spájať s konaním súvisiacim s\nkonaním o prepustení profesionálneho vojaka a teda uvedené konania mali začať súčasne hneď, keď sa\no nich príslušný správny orgán dozvedel, t.j. hneď ako mu boli doručené písomné podklady odstúpené\npríslušným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR.\nŽalobca taktiež v odvolaní namietal, že správne konanie bolo vykonané bez náležitého preverenia\nskutkového stavu veci a závažného porušenia jeho práv ako účastníka konania uvedených v ust. § 3\nods. 2 a § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb.. V tejto súvislosti poukázal na rozdielne prístupy v obdobných\nprípadoch, kedy došlo dokonca k výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu a nedošlo k prepusteniu\nzo služobného pomeru, tak ako u neho, čím dochádza aj k vážnemu porušeniu zásady na rovnaké\nzaobchádzanie a porušenie rovnosti pred zákonom. Vytýkal krajskému súdu, že napriek tomu, že\nžalobca uviedol mená účastníkov iných správnych konaní, tento si nevyžiadal k posúdeniu uvedených\nskutočností administratívne spisy za účelom zaujatia záveru k tvrdeným skutočnostiam, a preto postup\nkrajského súdu považoval za nedostatočný.\n3.\nŽalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na svojich záveroch uvedených\nvo vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali\nzrušenie rozhodnutia krajského súdu. Z uvedeného dôvodu, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n4.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) upravujúci v zmysle § 1 a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania\nžalobcu (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p) a dospel k záveru, že\nodvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému v 3. rade domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia č. KaNGŠ-147/3-25/2013 zo dňa 07.01.2014, žiadajúc jeho zrušenie v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu OS SR č. 8409 zo\ndňa 16.09.2013 a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\n\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného v 3. rade č.\nKaNGŠ-147/3-25/2013 zo dňa 07.01.2014, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti personálnemu\nrozkazu Riaditeľa personálneho úradu OS SR vydaného pod č. 8409 zo dňa 16.09.2013 tak, že odvolanie\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca dňom\n30.09.2013 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 2 písm. d/ zák.\nč. 346/2005 Z.z..\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ust. § 219 ods. 2\nO.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu\núpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nSenát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne\na súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na\nzdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese\nsúdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom\nmu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom\nnastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.\nV procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nŽalobca v dôvodoch odvolania predovšetkým namietal, že krajský súd nedostatočne a len okrajovo\npreskúmal zákonnosť postupu správneho orgánu v konaní a so žalobnými námietkami sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal a ani ich nevyvrátil. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu\nodôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia v dostatočnej miere venoval pozornosť relevantným námietkam žalobcu a\ntieto riadne vyhodnotil a svoje právne závery i riadne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého\nstupňa tak dostatočne vyplývajú skutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli krajský súd k právnemu záveru\no nedôvodnosti podanej žaloby, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v ust. § 157\nods. 2 O.s.p..\n\nV danej súvislosti odvolací súd dáva tiež do pozornosti, že problematike týkajúcej sa povinnosti\nnáležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky - napr. v nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.\nÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov (ako aj\norgánov verejnej správy) svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia\ntotiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej\na právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu (ako aj orgánu verejnej správy) je presvedčivo\na správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na\nvšetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia\nteda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej.\nTaktiež z ustálenej judikatúry ESĽP je zrejmé, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\npatrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.\nV zmysle judikatúry ústavného súdu ako aj Súdneho dvora sa nevyžaduje, aby sa na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu nedostatočného\na nesprávneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu za nedôvodné. Krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom uviedol svoju právnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že služobné úrady oboch\nstupňov postupovali a vydali rozhodnutia v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú\nzamietol, pričom sa vyporiadal so zásadnou námietkou žalobcu a to vo vzťahu zmeškania dvojmesačnej\nprekluzívnej lehoty. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, poukazom na relevantné\nustanovenia zákona č. 346/2005 Z.z., vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom,\nsvoj právny záver o dodržaní zákonnej prekluzívnej lehoty, dostatočne, v zmysle vyššie uvedeného,\nzdôvodnil. Nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyvracať argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako krajský súd,\nže služobný úrad v danom prípade vydal rozhodnutie v dvojmesačnej prekluzívnej lehote a svoj postup\nv odôvodnení rozhodnutia aj náležite zdôvodnil. Odvolací súd k uvedenému ďalej konštatuje.\nKrajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného vychádzal zo skutkového stavu\nzisteného správnym orgánom, ktorý tvoril obsah administratívneho spisu ako i z priestupkového spisu\nVÚ 1471 Hlohovec, z ktorého nad akúkoľvek pochybnosť mal preukázané, že žalobca bol uznaný vinným\nzo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1\npísm. e/ zákona o priestupkoch rozhodnutím č. doppr-173-5/2013. Žalobcovi jeho protiprávne konanie,\nkeď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, bolo jednoznačne preukázané.\nZ právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 72 ods. 1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. jednoznačne\nvyplýva, že o prepustení profesionálneho vojaka podľa ust. § 70 ods. 2 rozhoduje vedúci služobného\núradu do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr do jedného roka odo dňa,\nkeď tento dôvod vznikol. Vedúcim služobného úradu v danom prípade je Riaditeľ personálneho úradu\nOzbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý návrh na prepustenie žalobcu spracovaný podľa ust. § 73\nods. 1 citovaného zákona veliteľom obdržal dňa 20. augusta 2013. Nemožno sa stotožniť s tvrdením\nžalobcu o tom, že veliteľ bol povinný bezprostredne ako sa dozvedel o protiprávnom konaní žalobcu na\nzáklade zaslaného odovzdania veci podľa ust. § 60 ods. 3 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb,. t.j. 04.07.2013\nspracovať návrh na prepustenie, nakoľko z dikcie ust. § 73 ods. 1 zákona žiadna lehota nevyplýva.\n\nNávrh na prepustenie spracúva veliteľ, ak vzniknú dôvody uvedené v § 70 ods. 1 a v § 70 ods. 2\npísm. b/ až e/ alebo na základe žiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie zo služobného pomeru\npodľa § 70 ods. 2 písm. a/, alebo na základe písomného oznámenia profesionálneho vojaka o splnení\npodmienok podľa § 71. V dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote rozhoduje až vedúci služobného\núradu, pričom lehota mu začína plynúť dňom, keď zistil dôvod prepustenia postupom podľa ust. 73\nods. 1 zákona, kedy veliteľ po oboznámení profesionálneho vojaka s návrhom na jeho prepustenie\nbezodkladne predloží návrh na prepustenie vedúcemu služobného úradu oprávnenému rozhodnúť\no prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z\nobsahu administratívneho spisu je zrejmé, že personálny pohovor bol vykonaný dňa 13.08.2013 a vec\nbola bezodkladne predložená dňa 20.08.2013 veliteľovi na ďalšiu realizáciu a rozhodnutie vo veci.\nKeďže personálny rozkaz bol vydaný dňa 16.09.2013 a doručený dňa 30.09.2013, bol vydaný v lehote\nustanovenej v § 72 ods. 1 písm. a/ zákona.\nOdvolací súd vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou namietal porušenie procesnej zásady, aby v\nskutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely upravenej v ust.\n§ 3 ods. 5 správneho poriadku, vytýkajúc krajskému súdu, že si nevyžiadal administratívne spisy\núčastníkov iných konaní, poukazuje na právnu úpravu ustanovenú v právnej norme § 70 ods. 2 písm. d/\nzákona, ktorá zakladá správnemu orgánu oprávnenie rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka\nzo služobného pomeru, ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo\npsychotronických látok. V uvedenej právnej norme zákonodarca ponecháva v diskrečnej právomoci\npríslušného nadriadeného, aby vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu uvážil, či naplnením\nniektorej zo skutkových podstát upravených v § 70 ods. 2 uvedeného zákona sa zakladá dostatočný\ndôvod pre prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Pokiaľ správny orgán na základe\nsprávnej úvahy dospeje k záveru o nutnosti prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru,\npretože viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotronických\nlátok a svoje správne uváženie v odôvodnení svojho rozhodnutia aj náležite odôvodní, správny súd\nnemá dostatok právomoci zasahovať do správneho uváženia, pretože inak by zasahoval do právomoci\nsprávneho orgánu, čo nie je prípustné. Správny súd v rámci súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia\nje oprávnený posudzovať len to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonmi\n(§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nV zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nOdvolací súd konštatuje, že zákonodarca v citovanej právnej úprave zakotvuje, že v procese súdneho\nprieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu povinnosťou súdu je\nposúdiť, či postup a rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo zo zákonného rámca, či skutkové zistenia,\nktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, boli zadovážené zákonným spôsobom a či úsudok\nsprávneho orgánu je v súlade s logickým a racionálnym uvažovaním.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo ani k porušeniu\nzásady rovnakého zaobchádzania, nakoľko prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom\npredpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, dôsledkom\nurčitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním\nslužobného pomeru v ozbrojených silách. Pokiaľ dôjde zo strany profesionálneho vojaka ku konaniu,\nktoré je nezlučiteľné s požiadavkami naňho kladenými zákonom ako i etickým kódexom a jedná sa o\ndôvod, ktorý zakladá možnosť fakultatívneho rozhodovania správneho orgánu v rámci správnej úvahy,\nsúd neposudzuje vhodnosť a účelnosť správneho rozhodnutia, ale iba jeho zákonnosť, preto ani nebolo\nzo strany krajského súdu potrebné si administratívne spisy uvádzaných vojakov vyžiadať.\nV danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu tiež na to, že zákon č. 346/2005 Z.z. kladie\nna vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie\nnekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných\npovinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení. Zákonná úprava vychádza z premisy, že\nprofesionálny vojaci vykonávajú časť zvrchovanej štátnej moci a štát má legitímny záujem vyžadovať od\nnich „zvláštne puto dôvery a lojality. (bližšie pozri Pellegrin proti Francúzsku rozsudok ESĽP z 08.12.1999\ntýkajúci sa sťažnosti č. 28541/95)\n\nVychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery\nuvedené vyššie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom\nv súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci\nv rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite vysporiadal so\nzásadnými žalobnými námietkami, a preto námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu odvolací súd považoval za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho\nodvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods.\n2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1, s §\n246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal z dôvodu jeho neúspechu v odvolacom konaní.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/45/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}