{"guid": "1be0ae33-6697-4453-a11c-7aca362e931d:6a6bcdcf-c834-4ad5-8686-05c8bbd7c902", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200185.1", "spisova_znacka": "3Sžo/21/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/21/2016 z 20. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. 3Sžo/21/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200185.1", "identifikacne_cislo": "1014200185", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-09-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-79.odsek-1.pismeno-v", "nazov": "§ 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-79.odsek-1.pismeno-v", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/578#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a6bcdcf-c834-4ad5-8686-05c8bbd7c902", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200185.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200185.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200185.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/21/2016\n1014200185\n20. 09. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200185.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci žalobcu: A SANTÉ, s.r.o., IČO: 36 669 181, Štefánikova 876/10, Modra, právne zastúpený:\nJUDr. Martin Abrahám, advokát, Koceľova 25, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva\nSlovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nS07971-OP-2013 zo dňa 29. novembra 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 6S/21/2014-63 zo dňa 5. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/21/2014-63 zo dňa 5. februára 2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ a § 250j ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. S07971-OP-2013\nzo dňa 29. novembra 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným druhostupňovým rozhodnutím\nbolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja č. 101735/2012 - ZD/4 zo\ndňa 30.05.2012 tak, že žalovaný uložil pokutu žalobcovi vo výške 330,- €, čím pôvodnú pokutu uloženú\nv prvostupňovom konaní znížil z pôvodných 1.300,- €. Pokuta bola uložená v zmysle § 82 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,\nstavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v/\nuvedeného zákona za to, že ako poskytovateľ všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore\nvšeobecné lekárstvo nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného Bratislavským\nsamosprávnym krajom v dňoch 24.10.2012, 27.11.2012 a 9.12.2012 v čase podľa rozpisu a to v mieste\nvýkonu podľa rozpisu.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že výkon lekárskej služby prvej pomoci (ďalej aj „LSPP“)\nžalobcom nezáleží len na jeho vôli, ale je potrebná súčinnosť zdravotníckeho zariadenia poskytovateľa,\nktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej\npomoci, ktorý musí umožniť výkon LSPP. Námietka žalobcu je preto opodstatnená a prvostupňový\naj druhostupňový správny orgán sa mali ňou zaoberať a mali sa s ňou vysporiadať vo svojich\nrozhodnutiach. Pri výkone týchto právomocí vystupuje samosprávny kraj ako nositeľ verejnej moci.\nNaopak, v odvetviach súkromného práva sú vzťahy medzi subjektmi založené na vzájomnej rovnosti.\n\nŽiadny zo subjektov nemôže ukladať iným subjektom povinnosti a priznávať práva bez jeho súhlasu.\nNijaký zo subjektov nemôže rozhodovať o právach a povinnostiach, ktoré vznikajú zo súkromnoprávnych\nvzťahov. Súd sa stotožnil a názorom žalobcu, že ak žalovaný tvrdí, že konkrétne podmienky výkonu\nLSPP si majú určiť žalobca a LSPP Pezinok, s.r.o. v rámci súkromno-právneho vzťahu bez toho, aby\ndo nich zasiahol, či ich upravil aspoň rámcovo, porušuje tak zásadu rovnosti účastníkov. Odkaz na\nsúkromno-právnu dohodu, vzhľadom na uvedené, neobstojí, keďže postavenie žalobcu a LSPP Pezinok,\ns.r.o. stratilo postavenie dvoch rovnocenných subjektov slobodne vytvárajúcich súkromno-právny vzťah.\nNariadenie výkonu lekárskej služby spadá do sféry verejného práva. Verejné právo slúži najmä na\nochranu verejných záujmov a záujmov štátu. Verejné právo vyjadruje nadradenosť verejnej moci voči\nostatným verejným subjektom. To znamená, že subjekty vo verejnom práve si nie sú rovné a štát\nvystupuje v mocenskej pozícii. Subjekty, ktoré reprezentujú štát sú v pozícii nadradeného. Verejnoprávne\nvzťahy vznikajú, menia sa a zanikajú právnymi aktmi orgánov verejnej moci. Právne účinky tu nastávajú\nnezávisle od vôle adresáta. Tak aj povinnosť slúžiť lekársku službu prvej pomoci v ambulancii lekárskej\nslužby prvej pomoci. Avšak poskytovateľ LSPP a ambulancia LSPP často nie sú totožné subjekty.\nV praxi teda vznikla situácia, keď žalobca je aktom orgánu verejnej moci nútený pod hrozbou\nsankcií, vykonať lekársku službu prvej pomoci v úplne inom zariadení. Toto zariadenie však už nie je\nregulované verejnou mocou, orgán verejnej moci mu neukladá podmienky vo vzťahu ku konkrétnemu\nposkytovateľovi LSPP, napriek tomu, že tu zjavne ide o prienik verejnej moci do súkromnoprávneho\nvzťahu (žalobca je povinný vykonať LSPP, platby za zdravotné výkony súkromných lekárov\nuskutočnených počas lekárskej služby prvej pomoci poukazujú zdravotné poisťovne prevádzkovateľom\nambulancií lekárskych služieb prvej pomoci, ambulancii LSPP štát neukladá povinnosť platiť primeranú\nnáhradu poskytovateľom lekárskych služieb prvej pomoci). Tu odkazuje žalovaný na úpravu uvedených\nvzťahov v rámci súkromno-právnej dohody ambulancie LSPP a poskytovateľa LSPP. Súkromnoprávne\nvzťahy sú pritom vzťahy medzi subjektmi založené na vzájomnej rovnosti. Žiadny zo subjektov nemôže\nukladať iným subjektom povinnosti a priznávať práva bez jeho súhlasu. Táto zmluvná voľnosť žalobcu\nje v uvedenom právnom vzťahu výrazne obmedzená.\nBratislavský samosprávny kraj v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. vydal\nžalobcovi povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné\nlekárstvo, s miestom prevádzkovania Moyzesova 4, Pezinok, čím sa stal s poukazom na ustanovenie\n§ 4 písm. a/ bod prvý tohto zákona poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zákon č. 578/2004 Z.z. v\nustanovení § 79 ods. 1 písm. v/ nepodmieňuje poskytovanie LSPP povolením na prevádzku ambulancie\nLSPP, ale výslovne ukladá poskytovateľovi povinnosť slúžiť LSPP.\nPodľa názoru krajského súdu na to, aby mohla byť LSPP reálne aj vykonaná je potrebná súčinnosť\nsamosprávneho kraja, a to nielen vydaním rozpisu služieb a určenie miesta výkonu LSPP, ale i\nnariadenia, za akých podmienok sa bude vykonávať, napríklad dohoda o financovaní, príp. ďalšie\ndohodnuté podrobnosti.\nV prejednávanom prípade ide nepochybne o nariadenie výkonu lekárskej služby prvej pomoci vo\nverejnom záujme v súlade s ústavným článkom 18 ods. 2 písm. d/ Ústavy SR. Krajský súd sa však\nzaoberal aj námietkou žalobcu, že žalovaný mu nariadil nútenú prácu bez primeranej náhrady a že\nzasiahol do súkromno-právneho vzťahu žalobcu a LSPP Pezinok, s.r.o.\nČlánok 12 Ústavy SR zaručuje rovnosť všetkých pred zákonom, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti\ni v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nNepochybne legitímne právo nariadiť lekársku službu prvej pomoci sprevádza v zmysle článku 13\nÚstavy SR aj povinnosť zabezpečiť, aby zákonné obmedzenia základných práv a slobôd platili rovnako\npre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. V tomto konkrétnom prípade prvostupňový\norgán a žalovaný nezabezpečili rovnaké podmienky pre žalobcu a LSPP Pezinok, s.r.o. pri výkone\nprenesenej právomoci štátu zabezpečiť LSPP. Uložili žalobcovi povinnosť a sankciu a nezohľadnili pri\ntom jeho námietky ohľadom uskutočniteľnosti výkonu LSPP a rovnosti pred zákonom. Žalobca pri tom\npoukazoval na to, že LSPP Pezinok s.r.o. ako držiteľ licencie na prevádzkovanie zariadenia LSPP\nje poberateľom odmeny z verejných zdrojov a žalovaný nereguluje nijakým spôsobom zabezpečenie\nodmeny pre samotného poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci. Odkaz na súkromno-právnu\ndohodu, vzhľadom na uvedené, neobstojí, keďže postavenie žalobcu a LSPP Pezinok, s.r.o. stratilo\n\npostavenie dvoch rovnocenných subjektov slobodne vytvárajúcich súkromno-právny vzťah. Žalovaný\nsa vo svojom rozhodnutí nezaoberal touto námietkou žalobcu, jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu\nnepreskúmateľné.\nKrajský súd považoval taktiež odôvodnenie týkajúce sa výšky uloženej pokuty za nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a žalobu zamietol.\nV dôvodoch namietal zistenia krajského súdu uvedené na str. 8 týkajúce sa povolení žalobcu na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia všeobecnej ambulancie a povolenia LSPP Pezinok, s.r.o.\nna prevádzku ambulancie LSPP. Uviedol, že sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré vyplývajú z\nobchodného registra.\nŽalovaný nesúhlasil s názorom krajského súdu, že v predmetnom správnom konaní mal zabezpečiť\nako doklad pre rozhodnutie vo veci preukazujúci, že LSPP Pezinok, s.r.o. je plne vybavená a\nspôsobilá zabezpečiť lekársku službu prvej pomoci vo svojich priestoroch. Skutočnosť, či budova,\nkde sa prevádzkuje LSPP je stavebne na to určená nie je predmetom správneho konania o uložení\npokuty za nesplnenie povinností podľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z. Rovnako nie je\npredmetom správneho konania o uložení pokuty spor ohľadom vykonávania nútenej práce a odopierania\nuzavretia zmluvy medzi žalobcom a LSPP Pezinok, s.r.o. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu\nSR č. 133/2011, podľa ktorého vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci nie je nútenou prácou.\nZároveň ústavný súd poukázal na to, že poskytovatelia prevádzkujúci ambulancie lekárskej služby prvej\npomoci majú povinnosť zabezpečiť personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie LSPP,\nv rámci ktorého sú vyplácané aj odmeny za vykonanú prácu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.\nHospodársky výsledok jednotlivých poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie lekárskej služby prvej\npomoci potom závisí predovšetkým od výšky paušálnej platby, ktorá zohľadňuje len počet poistencov s\ntrvalým bydliskom v príslušnom spádovom území a objemu výkonov poskytnutých v rámci výkonu LSPP.\nŽalovaný poukázal na § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“). V rozhodnutí ministerstva je konštatované, že rozpisy\nLSPP na mesiac október, november a december 2012 boli vypracované v súlade s ustanovením\n§ 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z., t.j. obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci,\nčas vykonávania, zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania.\nRozpisy boli podpísané lekárom samosprávneho kraja a boli účastníkovi konania preukázateľne\ndoručené dňa 05.10.2012. Toto je podstatný dôkaz o tom, že žalobca vedel o dni, kedy má vykonávať\nLSPP. Zákon č. 576/2004 Z.z. neustanovuje, že podmienkou vykonávania LSPP je uzavretie zmluvy. Aj\nbez zmluvy je žalobca povinný nastúpiť na výkon LSPP. Toto bolo konštatované aj v rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 6S/71/2013.\nPovinnosť LSPP bola ustanovená zákonom č. 272/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 272/2007 Z.z.“) s účinnosťou od 01.07.2007. Žalobca mal vydané povolenie\nna prevádzkovanie ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo dňa 04.06.2008, a teda vedel o tejto\npovinnosti. Uvedená povinnosť patrí pod verejný záujem. Aj ústavný súd zdôraznil, že explicitné právo\nkaždého na ochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy SR zároveň zaväzuje štát k povinnosti zabezpečiť jeho\nrealizáciu predovšetkým prostredníctvom právnej úpravy materiálnych a inštitucionálnych predpokladov\nnevyhnutných na jeho efektívny výkon.\nČo sa týka vytknutia vady vo výroku rozhodnutia ministerstva, že odvolanie žalobcu malo byť zamietnuté\na rozhodnutia samosprávneho kraja potvrdené, ide podľa žalovaného len o formálno-právny nedostatok.\nZ obsahu odôvodnenia vyplýva, že sa potvrdzuje zistenie skutkového a právneho stavu vo veci porušenia\npovinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z. s tým, že žalovaný znížil výšku uloženej\n\npokuty. Daná formálna vada nemôže mať za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenia na nové konanie\nz tohto dôvodu.\nNa záver žalovaný namietol aj priznanú výšku trov právneho zastúpenia a jednotlivé úkony právneho\nzastúpenia, ktoré boli žalobcovi priznané na náhradu.\nIII.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 08.04.2016.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že prvostupňový\nsprávny orgán vydal dňa 30.05.2012 rozhodnutie č. 101735/2012 - ZD/4. Týmto rozhodnutím uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 1.300,- € podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. Pokuta\nbola uložená za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 79\nods. 1 písm. v/ zákona číslo 578/2004 Z.z, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako poskytovateľ\nzdravotnej starostlivosti - ambulancia odbore všeobecné lekárstvo, miesto prevádzky zdravotníckeho\nzariadenia Moyzesova 4, Pezinok, nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného\nBratislavským samosprávnym krajom podľa § 7 ods. 6 zákona číslo 576/2004 Z.z., v zdravotníckom\nzariadení spoločnosti LSPP Pezinok s.r.o. so sídlom Hollého 2, Pezinok, poskytovateľa oprávneného\nprevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast ambulancii lekárskej služby\nprvej pomoci pre dospelých s miestom prevádzky Hollého 2, Pezinok v spádovom území Pezinok, v\ndňoch 24.10.2012, 27.11.2012 a 09.12.2012. V tomto rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol,\nže LSPP Pezinok s.r.o., prevádzkovateľ LSPP oznámil písomne listom doručeným Bratislavskému\nsamosprávnemu kraju dňa 30.1.2013, že odborný zástupca žalobcu v odbore všeobecné lekárstvo\nMUDr. R. U., v dňoch 24.10.2012, 27.11.2012 a 09.12.2012 nezabezpečila vykonanie lekárskej služby\nprvej pomoci, napriek jej zaradeniu do LSPP a včasnému vyrozumeniu o zaradení do LSPP. Proti tomuto\nrozhodnutiu sa žalobca odvolal. Vo svojom odvolaní žiadal odvolací orgán, aby uvedené rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že zaradenie účastníka do výkonu\nslužieb je podľa jeho názoru priamym nariadením obchodnoprávneho vzťahu a je v hrubom rozpore\ns niekoľkonásobne opakovanou zásadou nevstupovania do obchodnoprávnych vzťahov. Namietal, že\npokuta je uložená za údajné „opakované porušenie povinností“ nastúpiť do služieb LSPP Pezinok s.r.o.\nŽalobca však tvrdil, že doposiaľ nebol za porušenie povinností sankcionovaný ani voči nemu nebolo\nvedené konanie pre porušenie povinností, čiže nemôže ísť o opakované porušenie povinností. Žalobca\nďalej v odvolaní namietal, že opakovane písomne oznámil orgánu existenciu prekážok, pre ktoré nemôže\nvyslať svojho zamestnanca do lekárskych služieb prvej pomoci LSPP Pezinok s.r.o. Žalobca tvrdil, že\nzabezpečovanie dostupnosti lekárskej služby prvej pomoci je výlučne povinnosťou prevádzkovateľa\nambulancie, ktorou je LSPP Pezinok s.r.o. a ktorej sa nemôže zbaviť ani ju presunúť na účastníka\nkonania podsunutím porušenia jeho vlastnej povinnosti slúžiť služby podľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č.\n578/2004 Z.z. Žalobca ďalej uviedol, že prevádzka ambulancie lekárskej služby preukázateľne nemala\nod roku 2010 prinajmenšom do 03.04.2013 právoplatné povolenie na prevádzkovanie v priestoroch, do\nktorých orgánom núti účastníka vysielať svojho zamestnanca. Súd ďalej z administratívneho spisu zistil,\nže žalovaný vydal dňa 29.11.2013 rozhodnutie č. S07971-OP-2013 zo dňa 29.11.2013, ktorým žalovaný\nzmenil prvostupňové rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja č. 101735/2012 - ZD/4 vydaného\n\ndňa 30.05.2012. Uvedené rozhodnutie bolo zmenené tak, že žalovaný uložil pokutu žalobcovi vo výške\n330,- €, čím pôvodnú pokutu uloženú v prvostupňovom konaní znížil z pôvodných 1.300,- €.\nPodľa § 2 ods. 20 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych rozhodnutí\nlekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť\nvšeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a\ndorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti.\nPodľa § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych rozhodnutí\nposkytovateľ je\na) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe\n1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa\nosobitného predpisu,\n2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo\nb) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (§ 10), alebo\nc) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe\npovolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie\nkúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych\nrozhodnutí poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať lekársku\nslužbu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý\nposkytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo\nv špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku\nambulantnú starostlivosť.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych\nrozhodnutí orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto\nzákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. g), i), j), o), q),\nr), v), y), zb), zl) až zp), ods. 2 písm. a) až c), ods. 4 písm. a) a b), v § 79a ods. 1 písm. c) a § 79b\naž do 3 319 eur.\nPodľa § 7 ods. 1, 2, 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych\nrozhodnutí zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako\na) ambulantná starostlivosť\n1. všeobecná\n1.1. pre dospelých\n1.2. pre deti a dorast,\n2. špecializovaná\n2.1. gynekologická\n2.2. zubno-lekárska,\n3. špecializovaná iná,\n4. záchranná zdravotná služba,\nb) ústavná starostlivosť,\nc) lekárenská starostlivosť.\nVšeobecná ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodov 1.1 a 1.2 a špecializovaná\nambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodov 2.1 a 2.2 sa vykonáva v určenom zdravotnom\nobvode podľa § 2 ods. 23. (ods. 2)\nV rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej\nstarostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete\nposkytovateľov. (ods. 3)\nPodľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych\nrozhodnutí lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú\n\nstarostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení\nposkytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej\nslužby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva\naj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej\nsa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať\naj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné\nlekárstvo, lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou\nspôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pediatria. Lekárska služba prvej\npomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom\nsídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby\nprvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania\nlekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania\nlekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\npovinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom\nsídle samosprávneho kraja.\nPodľa § 7 ods. 1, 2, 3 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych\nrozhodnutí zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.\nZdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na\nzdravotnícke zariadenia\na) ambulantnej zdravotnej starostlivosti,\nb) ústavnej zdravotnej starostlivosti,\nc) lekárenskej starostlivosti. (ods. 2)\nZariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú:\na) ambulancia\n1. všeobecná,\n2. špecializovaná,\n3. lekárskej služby prvej pomoci\n3a. lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých,\n3b. lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast,\n3c. špecializovaná zubno-lekárska služba prvej pomoci. (ods. 3)\nV prvom rade je potrebné poukázať na čl. 18 ods. 2 písm. d/ Ústavy, ktorý ustanovuje, že za nútenú prácu\nalebo službu sa nepovažuje konanie na ochranu života, zdravia alebo práv iných, a na čl. 4 ods. 3 písm.\nd/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého sa za nútenú prácu alebo\nslužbu nepovažuje práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. S ohľadom\nna legitímny cieľ povinnosti ustanovenej napadnutými ustanoveniami je potrebné preskúmať, či rozsah\nobmedzenia označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nepresahuje mieru nevyhnutnosti\nvo vzťahu k sledovanému cieľu.\nUvedenému preskúmaniu sa venoval už Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 113/2011\nzo dňa 28.11.2012 a uzavrel, že zásadné ochromenie fungovania systému nepretržitej zdravotnej\nstarostlivosti by mohlo vyústiť do vzniku neodstrániteľných škôd na živote a zdraví obyvateľstva. Podľa\nústavného súdu povinnosť uloženú v § 79 ods. 1 písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z. nemožno považovať\nza zjavne nespravodlivú či neprimerane prísnu. Ústavný súd uviedol, že zákonodarca v rámci právnej\núpravy neustanovil, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú poskytovať svoje služby výkonu\nzdravotnej starostlivosti v prospech poskytovateľov prevádzkujúcich ambulanciu LSPP bez nároku na\nodmenu za jej vykonanie. Príjem poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za výkon LSPP na základe\npovinnosti uloženej napadnutými ustanoveniami predstavuje osobitný príjem poskytovaný nad rámec ich\nhlavného príjmu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas dennej prevádzky v ich zdravotníckych\nzariadeniach.\nNajvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom v tom, že výkon LSPP žalobcom nezáleží len na jeho\nvôli, ale je potrebná súčinnosť zdravotníckeho zariadenia poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe\nvydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci, ktorý musí umožniť výkon\n\nLSPP. Námietka žalobcu je preto opodstatnená a prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sa mali\nňou zaoberať a mali sa s ňou vysporiadať vo svojich rozhodnutiach.\nNajvyšší súd SR sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je potrebné dokazovať všeobecne známe\nskutočnosti ako napr. povolenie žalobcu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ako aj povolenie\nna prevádzkovanie ambulancie LSPP pre LSPP Pezinok, s.r.o. V správnom konaní však ostala spornou\notázka, či budova, v ktorej prevádzkuje LSPP Pezinok, s.r.o. činnosť je stavebne určená, schválená a\npovolená na poskytovanie lekárskych služieb. V záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu\nveci bolo potrebné tento rozpor v správnom konaní odstrániť. Nie je možné žalobcu sankcionovať za to,\nže odmietol vykonávať LSPP v priestoroch, ktoré na to nie sú určené bez vyvodenia zodpovednosti aj\npre prevádzkovateľa ambulancie LSPP, resp. začatie správneho konania vo veci.\nVzhľadom na verejnoprávny charakter poskytovania LSPP nemožno charakterizovať vzťah medzi\nžalobcom a LSPP Pezinok, s.r.o. ako právny vzťah rýdzo súkromnoprávnej povahy dvoch subjektov.\nVzhľadom na povinnosti žalobcu, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v tomto prípade\nposkytovania LSPP v ambulancii LSPP iného subjektu nemožno tento vzťah posudzovať ako\nsúkromnoprávny, ale nerovnocenný. Zmluvná voľnosť žalobcu je v tomto smere značne obmedzená,\nkeďže je to práve žalobca, ktorý je zo strany verejnej moci nútený vykonať LSPP v zariadení, ktoré\nverejnou mocou regulované nie je. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa správny orgán vyrovnal s\ntouto argumentáciou žalobcu. Najvyšší súd uvádza, že nie je možné žalobcu nútiť vysporiadavať\nsvoje oprávnené finančné nároky v iných konaniach, keď je nepretržite zo strany verejnej moci\nplniť svoju zákonnú povinnosť vykonať LSPP. V tomto smere dochádza k zásahu do záujmov\nposkytovateľov zdravotnej starostlivosti bez toho, aby boli rovnako ovplyvnené aj záujmy poskytovateľov\nprevádzkujúcich ambulancie LSPP. Nepochybne legitímne právo nariadiť lekársku službu prvej pomoci\nsprevádza v zmysle čl. 13 Ústavy SR aj povinnosť zabezpečiť, aby zákonné obmedzenia základných\npráv a slobôd platili rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. V tomto\nkonkrétnom prípade prvostupňový orgán a žalovaný nezabezpečili rovnaké podmienky pre žalobcu\na LSPP Pezinok, s.r.o. pri výkone prenesenej právomoci štátu zabezpečiť LSPP. Uložili žalobcovi\npovinnosť a sankciu a nezohľadnili pri tom jeho námietky ohľadom uskutočniteľnosti výkonu LSPP a\nrovnosti pred zákonom.\nÚstavný súd SR sa v náleze sp. zn. PL. ÚS 113/2011 zo dňa 28.11.2012 venoval aj tejto problematike\na uviedol: „Vo vzťahu k zmluvnej voľnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri výkone ich\npráva podnikať je potrebné povedať, že táto je pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi prevádzkujúcimi\nambulancie LSPP obmedzená, pretože napadnutými ustanoveniami uložená povinnosť im nedáva\nmožnosť voľby pri výkone služby v prospech poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP v čase\nurčenom v rozpise vyhotovenom príslušným samosprávnym krajom. Uvedené služby poskytovatelia\nzdravotnej starostlivosti nevykonávajú pre účely dosiahnutia zisku, ale pre účely splnenia zákonnej\npovinnosti upravenej napadnutými ustanoveniami, a preto je na ich postavenie aplikovateľný aj čl.\n36 písm. c) až e) ústavy. Ako vyplýva aj zo stanoviska národnej rady v tejto veci, v rámci ochrany\npráva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky [čl. 36 písm. c) až e) ústavy], ako aj práva na\nosobitné pracovné podmienky (čl. 38 ods. 1 a čl. 41 ods. 2 ústavy) v rámci systému nepretržitej LSPP\nmajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti možnosť využiť účinné prostriedky nápravy poskytnuté im\nplatným právnym poriadkom, ktorými sú predovšetkým žaloba podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku alebo žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia.\nV súvislosti s námietkou nedostatočného materiálno-technického zabezpečenia ambulancií LSPP\nústavný súd poukazuje na § 8 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý určuje\npovinnosť poskytovateľom prevádzkujúcim ambulancie LSPP zabezpečiť personálne a materiálnotechnické vybavenie zdravotníckeho zariadenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade\nso svojím odborným zameraním a zároveň splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na stanovenie\nminimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých\ndruhov zdravotníckych zariadení [vrátane ambulancií lekárskej služby prvej pomoci § 7 ods. 3 písm. a)\nbod 3a), 3b) a 3c)] vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu. V súčasnosti sú tieto minimálne\npodmienky, resp. štandardy ustanovené výnosom ministerstva zdravotníctva zo 7. decembra 2011 č.\n11943-OL-2011, ktorým sa mení výnos ministerstva zdravotníctva z 10. septembra 2008 č. 09812/2008OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie\njednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov. Kontrolu, resp. dozor\ndodržiavania uvedených zákonodarcom nastavených minimálnych štandardov materiálnotechnického\n\nvybavenia ambulancií LSPP zveruje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v § 81 ods. 1\npísm. a) orgánu príslušnému na vydanie povolenia (§ 11), ak ide o plnenie povinností držiteľmi povolení\npodľa § 79 a dodržiavanie podmienok prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia.\nPodľa ústavného súdu súčasná právna úprava dostatočne zohľadňuje potrebu materiálno-technického\nzabezpečenia ambulancií LSPP, zaisťuje ich minimálne štandardy a aj kontrolu ich dodržiavania.“\nZáverom Najvyšší súd SR uvádza, že aj napriek námietkam žalobcu, s ktorými sa musí správny\norgán vysporiadať v opätovnom konaní, má žalobca povinnosť vykonať LSPP v zmysle uvedených\nzákonných ustanovení. Tejto povinnosti si musel byť žalobca vedomý, keďže táto povinnosť bola do\nzákona č. 578/2004 Z.z. ustanovená s účinnosťou od 01.07.2007 a žalobca mal vydané povolenie\nna prevádzkovanie ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo dňa 04.06.2008. Žalobca si musí byť\nvedomý nielen svojich práv, ale aj povinností, naviac keď ide o verejný záujem. Z toho dôvodu mal\nskutočnosť, že nenastúpi na výkon LSPP oznámiť výslovne, včas a písomne, keďže v danom prípade\nide súčasť systému zabezpečujúceho nepretržitú zdravotnú starostlivosť, ktorý je založený na koncepte\nprofesionálnej a občianskej solidarity a je určený na odvrátenie stavu núdze, resp. odvrátenie škody\nna zdraví a živote obyvateľstva. Prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho LSPP má\ntak mať možnosť zabezpečiť výkon LSPP náhradným spôsobom, aby nebola ohrozená zdravotná\nstarostlivosť pre širokú verejnosť. Žalobca síce tvrdil, že tak učinil, avšak v súdnom konaním o\ntom nepredložil dôkaz a takýto dôkaz nie je ani obsahom administratívneho spisu. Keďže žalobca\nnepreukázal, že by včas oznámil, že nenastúpi na výkon LSPP, najvyšší súd považuje toto konanie\nžalobcu za hrubé porušenie jeho povinností a konanie v rozpore s dobrými mravmi.\nVzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil\npodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi, ktorému žiadne trovy nevznikli ich náhradu\nnepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}