{"guid": "c7aa8e90-6f55-4328-9fa4-508666b6510d:02d61c97-20ee-48a3-894c-98828fc340e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1014200019.1", "spisova_znacka": "7Sžo/184/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/184/2015 z 27. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžo/184/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200019.1", "identifikacne_cislo": "1014200019", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-1", "nazov": "§ 250d ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02d61c97-20ee-48a3-894c-98828fc340e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200019.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200019.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/184/2015\n1014200019\n27. 09. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:1014200019.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v\nBratislave, Mlynská dolina , IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so\nsídlom v Bratislave, Palisády č. 36, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 8.\noktóbra 2013, číslo RL/045/2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24.\nmarca 2015, č.k. 5S/3/2014-43, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2015, č.k.\n5S/3/2014-43, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 24. marca 2015, č.k. 5S/3/2014-43\npostupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu\nžalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného z 8. októbra 2013, číslo\nRL/045/2013, ktorým rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č.\n308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 308/2000 Z.z.“) tým, že v rámci programovej služby Rádio\nSlovensko dňa 7. mája 2013 o cca 12:00 hod. odvysielal program Rádiožurnál, v rámci ktorého odvysielal\npríspevok „Tepelné hospodárstvo v Liptovskom Mikuláši“, v ktorom boli prezentované jednostranné a\nneúplné informácie o zámere vedenia mesta Liptovský Mikuláš, týkajúcom sa fungovania tepelného\nhospodárstva v meste, keďže stanovisko dotknutej strany, ktorou bol v danej veci poslanec mestského\nzastupiteľstva a predchádzajúci primátor mesta Liptovský Mikuláš, p. X. O., resp. poslanecký klub strany\nSMER-SD, nebolo v príspevku sprostredkované, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť\npredmetného programu, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu upozornenie na porušenie zákona.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj\npostupu žalovaného. Uviedol, že žalobca nesie za obsah svojho vysielania objektívnu zodpovednosť.\nPosudzovaným skutkovým stavom, ktorým došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa\n§ 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je výlučne\nlen to, čo bolo odvysielané žalobcom v rámci predmetného programu. To, čo bolo odvysielané, teda\nrelevantný skutkový stav, žalovaný zistil dostačujúco a celkom presne, keďže ho zistil zo záznamu\nprogramu Rádiožurnál zo 7. mája 2013 o cca 12:00 hod. odvysielaného na rozhlasovej programovej\nslužbe Rádio Slovensko. Zo záznamu vyplýva, že redaktor M. B. sa snažil získať stanovisko bývalého\nprimátora p. O. k aktuálnemu zámeru mesta predať tepelnú energetiku v Liptovskom Mikuláši, avšak z\nodvysielaného príspevku nevyplýva, že p. O. dostal možnosť vyjadriť sa aj k tvrdeniam spochybňujúcim\nprenájom tepelnej energetiky v Liptovskom Mikuláši z čoho vyplýva, že jeho odmietavý postoj sa\nnevzťahoval k otázke nevýhodnosti rozhodnutia predchádzajúceho vedenia mesta o prenájme tepelnej\nenergetiky. Názor žalobcu, že odvysielaný príspevok bol vecný, zrozumiteľný, všetky fakty zhrnuté\ndo jeho obsahu poskytovali divákovi úplnú a vyváženú informáciu ohľadom uvedenej témy a spĺňali\n\nhlavné kritériá kladené na objektívnosť a nestrannosť, vyhodnotil krajský súd ako nesprávny, nakoľko\ninformácie týkajúce sa nevýhodnosti pôvodného prenájmu tepelnej energetiky v Liptovskom Mikuláši\nzostali nezodpovedané dotknutou stranou. Dodal, že povinnosť stanovená v § 16 ods. 3 písm. b/\nzákona č. 308/2000 Z.z. je odôvodnená práve ochranou práv a slobôd iných osôb - verejnosti na\npríjem pluralitných informácií. Cieľom je teda práve ochrana poslucháča, ktorý má právo na objektívne\na nestranné informácie. Zo žalobcovho odvysielaného príspevku je zrejmé, že redaktor oslovil z\ndotknutých osôb iba bývalého primátora mesta a z príspevku nie je zrejmá snaha vysielateľa zabezpečiť\nobjektívnosť a nestrannosť iným spôsobom, ako oslovením jednej dotknutej osoby.\nVypočutie redaktora p. Q. B. nepovažoval krajský súd za potrebné, nakoľko výpoveď redaktora by\nneovplyvnila zistenie, že žalobca ako vysielateľ nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť v zmysle\n§ 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Dodal, že z vyjadrenia redaktora z 1. augusta 2013\nnevyplýva nič iné ako to, že bývalý primátor p. O. sa odmietol vyjadriť k zámeru vedenia mesta. Z\nobsahu odvysielaného príspevku však nevyplýva, že p. O. mal možnosť zaujať stanovisko k naznačenej\nnevýhodnosti predchádzajúceho vedenia mesta týkajúce sa prenájmu tepelnej energetiky. Z autorovho\npríspevku vyplýva, že oslovil z dotknutých osôb iba bývalého primátora mesta p. O..\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nžalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\nO náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 <.. OSP tak, že žalobcovi, ktorý v\nkonaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.\nOdvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože\nnevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP).\nTaktiež namietal inú vadu konania - nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP).\nV súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že príspevok s názvom\n„Tepelné hospodárstvo v Liptovskom Mikuláši“ bol venovaný problematike zámeru vedenia mesta\nLiptovský Mikuláš vstúpiť do spoločnosti, ktorá vyrába a do domácností dodáva tepelnú energiu, pričom\nv súlade s § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. bol poskytnutý priestor všetkým kompetentným\nstranám. V príspevku boli sprostredkované vyjadrenia primátor mesta p. U., p. Q. V. zo spoločnosti LMT\na.s., p. Q. I., poslanca mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši a redaktor sprostredkoval aj\nvyjadrenie bývalého primátora p. O., že sa zatiaľ nebude vyjadrovať. Poukázal na to, že v dňoch 1.\naugusta a 2. augusta 2013 bol žalovanému doručený e-mail a list od redaktora príspevku p. B., ktorý\nuviedol: „Po skončení tlačovej besedy som telefonoval predsedovi opozičného klubu v zastupiteľstve\nX. O. (Smer SD), informoval som ho o tlačovej besede a o tom, že z nej pripravujem príspevok a\nponúkol som mu možnosť vyjadriť sa. Odmietol s tým, že o zámere vedenia mesta zatiaľ nevie a nebude\nsa k nemu vyjadrovať“. Z tohto vyjadrenia je teda zrejmé, že redaktor poskytol priestor p. O., aby\nsa vyjadril k celej vzniknutej situácii, teda mohol ozrejmiť aj kroky, ktoré viedli bývalé zastupiteľstvo k\nprenájmu tepelnej energetiky. P. O. sa teda odmietol vyjadriť k akýmkoľvek skutočnostiam. Nie je teda\npravdou, že redaktor dal len jednu konkrétnu otázku, a to nech sa vyjadrí k zámeru mesta. Ďalej žalobca\npoukázal aj na to, že rozhodnutie mesta o prenájme tepelnej energetiky bolo spomenuté len okrajovo,\nako genéza k aktuálnej téme, bez ktorej by bola informácia o aktuálnom zámere mesta bez výpovednej\nhodnoty. Redaktor žiadnym spôsobom nespochybnil rozhodnutie bývalého vedenia mesta, iba poukázal\nna skutočnosť, že „mestskú energetiku získala spoločnosť, ktorej väčšinovým vlastníkom je schránková\nfirma v Bratislave. S rovnakým sídlom a s rovnakým\nmajiteľom - právnikom ako množstvo iných firiem“. Príspevok tak stojí na pravdivých faktoch, ktoré\nje možné overiť z verejne prístupných zdrojov a neobsahuje nepravdivé, či pravdu skresľujúce údaje,\npričom pravdivosť alebo úplnosť týchto faktov nijakým spôsobom žalovaný nespochybnil. Redaktor\nnijak nesprostredkoval informácie týkajúce sa nevýhodnosti prenájmu, neuviedol ani či mesto bolo na\n\nprenájme ziskové, prípadne stratové. Len poukázal na fakty o spoločnosti, ktorej bola tepelná energetika\nmesta prenajatá. Dodal, že p. O. bol oboznámený s témou reportáže a dostal priestor na vyjadrenie,\npričom je len na ňom, ako tento priestor využije. Sloboda prejavu nechráni iba „pozitívne právo“ vyjadrené\naktívnym konaním, ale aj „negatívne právo“ vyjadrené zdržaním sa konania, t.j. právo mlčať. Vysielateľ\nnemôže byť sankcionovaný za to, že poskytne priestor na vyjadrenie dotknutej strane, pričom sa táto\nodmietne vyjadriť. P. O., ako bývalý primátor mesta a aktuálny poslanec mesta a predseda poslaneckého\nklubu SMER-SD je verejne činnou osobou, ktorá vystupuje v mene mesta a mala by si byť vedomá\nnásledkov odmietnutia poskytnúť stanovisko.\nNesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov žalobca odôvodnil s poukazom na to, že\nkrajský súd pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z obsahu spisu správneho konania, mal teda k dispozícií\nvyjadrenie redaktora, zvukový záznam príspevku a vyjadrenia účastníkov konania, pričom z vykonania\ntýchto dôkazov nijak nevyplýva, že by redaktor oslovil bývalého primátora p. O. len v tej súvislosti,\naby sa vyjadril k aktuálnemu zámeru mesta. Krajský súd tak svoje rozhodnutie postavil len na určitej\ndomnienke, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Je nepochybné, že redaktor poskytol priestor\nna vyjadrenie bývalému primátorovi mesta tak, aby sa mohol vyjadriť, ako to on uzná za vhodné.\nTo, ako sa bývalý primátor vyjadril a to, že redaktor v príspevku parafrázoval vyjadrenie bývalého\nprimátora neznamená, že mu bol poskytnutý priestor len na vyjadrenie sa k zámeru mesta.\nŽalobca taktiež namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov. Konkrétne, žalobca navrhol vypočuť\nsvedka, redaktora p. B., ktorý svojou výpoveďou mohol objasniť skutočnosti ohľadom komunikácie medzi\nním a p. O. a jednoznačne tak odpovedať na otázku, že p. O. vedel, čo je predmetom pripravovaného\npríspevku a k čomu sa mal možnosť vyjadriť, čím by sa vyvrátili domnienky žalovaného v súvislosti\ns „nedostatočnou snahou“ o zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti. Snahu redaktora, prípadne\nsamotného vysielateľa nie je možné hodnotiť bez toho, aby sa bližšie zisťovali okolnosti prípravy\nreportáže, minimálne aspoň v rozsahu komunikácie medzi redaktorom a p. O..\nŽalobca aj s poukazom na § 157 ods. 2 OSP ako aj judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(I. ÚS 236/2006, I. ÚS 114/2008, III. ÚS 311/07) ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského\nsúdu. V tomto kontexte vytkol krajskému súdu, že tento v podstate použil argumentáciu žalovaného,\npričom v rámci konania žalobca poukázal na rozpor odôvodnenia žalovaného, keď na jednej strane\nkonštatoval snahu sprostredkovať objektívne a nestranné informácie, ale na strane druhej konštatoval\nnedostatočnú snahu, nakoľko mali byť sprostredkované vyjadrenia aj iných poslancov za poslanecký\nklub\nSMER-SD, ktorí v minulosti za prenájom tepelnej energetiky hlasovali, a ktorí vykonávajú poslanecký\nmandát za túto stranu aj v súčasnosti. Pokiaľ teda krajský súd prijal argumentáciu žalovaného, že nebola\nzrejmá dostatočná snaha o zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti, mal sa vo svojom odôvodnení\ns týmto rozporom vysporiadať. Taktiež mal ozrejmiť, čo si predstavuje pod pojmom dostatočná snaha,\nprípadne, ako má táto snaha vyplynúť z príspevku, keďže rozhodnutie žalovaného aj súdu má mať najmä\nvýchovný a prevenčný charakter a poskytnúť tak určitý návod pre vysielateľa do budúcnosti.\nZáverom žalobca dodal, že práve p. O. je predsedom poslaneckého klubu\nSMER- SD, a teda osoba kompetentná na vyjadrenie sa v predmetnej veci, pričom jeho kompetentnosť\nvyplýva aj zo zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení, podľa ktorého je práve primátor mesta\npopredný predstaviteľ a najvyšší výkonný orgán obce, resp. mesta, ktorý môže aj pozastaviť výkon\nuznesenia obecného zastupiteľstva a práve primátor je osoba, ktorá je podrobená kritike za výkon\nobecnej správy. Redaktor príspevku p. O. oslovil z titulu bývalého primátora mesta, teda predstaviteľa\nmesta v čase prenájmu tepelnej energetiky. Skutočnosť, že p. O. právo vyjadriť sa nevyužil, bolo\ndeklarované v samotnej reportáži. Argument žalovaného, že redaktor mal osloviť aj iných poslancov\nmestského zastupiteľstva za poslanecký klub SMER-SD, ktorí v minulosti za prenájom tepelnej\nenergetiky hlasovali a ktorí vykonávajú poslanecký mandát za túto stranu aj v súčasnosti je podľa\nžalobcu neprijateľný. Uviedol, že žalovaný opomenul tú skutočnosť, že práve predseda poslaneckého\nklubu SMER-SD je kompetentný na poskytnutie stanoviska v mene poslaneckého klubu SMER-SD,\npričom v čase tvorby príspevku nemusel vykonávať poslanecký mandát žiaden poslanec mestského\nzastupiteľstva za poslanecký klub SMER-SD, ktorý za prenájom tepelnej energetiky hlasoval v minulosti\na v takom prípade by vysielateľ nemohol podľa logiky žalovaného, splniť podmienku objektívnosti a\nnestrannosti príspevku. Podľa žalobcu je teda neprípustné, aby vysielateľ bol povinný osloviť ďalšie\nosoby, pokiaľ sa odmietne vyjadriť najkompetentnejšia osoba, najmä pokiaľ žiadna osoba nespĺňa\n\npožiadavky uvedené v „návode“ žalovaného. Takýto postup by kládol pred vysielateľa v určitých\nprípadoch neľahkú, až nesplniteľnú úlohu a vznikali by tým situácie, kedy by vysielateľ nemohol plniť\nsvoju zákonnú povinnosť, čo by mohlo mať za následok ohrozenie práva verejnosti na prístup k\ninformáciám.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nK odvolaniu sa vyjadril podaním z 15. júla 2015 žalovaný.\nV dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že tvrdenia žalobcu sú účelové a nepravdivé. Uviedol, že sporný\npríspevok je potrebné vnímať v dvoch úzko previazaných rovinách. Tou prvou je hlavná téma príspevku,\nteda aktuálny zámer mesta Liptovský Mikuláš predať infraštruktúru súvisiacu s tepelnou energetikou.\nDruhá rovina sa týka naznačenej nevýhodnosti rozhodnutia predchádzajúceho vedenia mesta o\nprenájme tejto infraštruktúry. Z obsahu príspevku vyplýva, že rozhodnutie predchádzajúceho vedenia\nmesta týkajúce sa prenájmu tepelnej energetiky bolo poznačené tým, že úspešným uchádzačom,\nktorý tento prenájom získal, bola neznáma firma s netransparentnou vlastníckou štruktúrou, čo\nmohlo znamenať hospodársku nevýhodnosť predmetnej transakcie. Potenciálne dotknutým subjektom,\nktorý sa k tomuto tvrdeniu mohol a mal vyjadriť, resp. ktorého stanovisko k predmetnej veci malo\nbyť sprostredkované, je bývalý primátor mesta p. O. a bývalé väčšinové zoskupenie v mestskom\nzastupiteľstve ovládané stranou SMER-SD, ktoré spochybňovaný prenájom odsúhlasilo. Žalovaný\nčiastočne vyjadril súhlas so žalobcom, že iniciatíva redaktora zameraná na získanie stanoviska p. O.\nbola v súlade so záujmom poskytnúť recipientom objektívne a nestranné informácie, avšak iba čo do\notázky aktuálneho zámeru mesta predať tepelnú energetiku v Liptovskom Mikuláši. Z príspevku však\nnevyplýva, že p. O. dostal priestor vyjadriť sa aj k samotným tvrdeniam spochybňujúcim prenájom\ntepelnej energetiky v Liptovskom Mikuláši. Sám žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že redaktor položil\np. O. výlučne otázku smerujúcu k zisteniu jeho stanoviska k aktuálnemu zámeru mesta.\nRovnako konštatoval, že úsilie, ktoré vynaložil redaktor na získanie stanoviska opozície v mestskom\nzastupiteľstve vo veci zámeru vedenia mesta, nebolo dostatočné na zabezpečenie objektívnosti a\nnestrannosti spravodajského príspevku. Redaktor ako autor sporného príspevku sa po predbežnom\nodmietnutí p. O. neusiloval získať stanovisko iných poslancov mestského zastupiteľstva za stranu\nSMER-SD, ktorí v minulosti za prenájom tepelnej energetiky hlasovali, a ktorí vykonávajú poslanecký\nmandát za uvedenú stranu v súčasnosti. Zdôraznil, že ak nie je možné zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť programu priamou konfrontáciou proti sebe stojacich názorov, treba, aby vysielateľ\nzabezpečil objektívnosť a nestrannosť programu iným vhodným spôsobom. Opakovane žalovaný zotrval\nna názore, že predmetom otázky adresovanej p. O. bol aktuálny zámer mesta a nie možná nevýhodnosť\npredchádzajúceho rozhodnutia, ktorá sa v príspevku naznačuje tým, že na niekoľkých miestach\nsa pripomína nejasný pôvod nájomcu tepelnej energetiky na základe rozhodnutia predchádzajúcej\nväčšiny v mestskom zastupiteľstve. Odmietavý postoj p. O. sa nevzťahoval na otázku o spornom\ncharaktere rozhodnutia mesta pod jeho vedením. Žalovaný taktiež odmietol vyjadrenie žalobcu, že\n„príspevok stojí na pravdivých faktoch“ a „neobsahuje nepravdivé, či pravdu skresľujúce údaje“, keď\ninformácie týkajúce sa nevýhodnosti prenájmu zostali v rovine nepreukázanej hypotézy, ktorá pri\nabsencii vyjadrenia dotknutej strany vyznela v prospech zámeru súčasného vedenia mesta. Absencia\nstanoviska či už predchádzajúceho primátora p. O., alebo iného zástupcu bývalého vedenia mesta\nviedla k neobjektívnosti skúmaného príspevku. Vzhľadom na uvedené, žalovaný konštatoval, že žalobca\nnezabezpečil zákonom vyžadovanú objektívnosť a nestrannosť, a to predovšetkým tým, že dotknuté\nosoby so spornou otázkou týkajúcou sa ich pôsobenia vo vedení mesta nijako nekonfrontovali.\nK žalobcom namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaný s poukazom na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2014, sp.zn. 6Sžo/23/2013 uviedol, že\nrelevantným skutkovým stavom pri posudzovaní porušenia zákonnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3\npísm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je to, čo bolo vysielateľom odvysielané, dôkazom čoho je záznam\nvysielania a jeho prepis/popis, z ktorého je možné zistiť obsah odvysielaného vysielania ako základ pre\nvyvodenie záveru o jeho objektívnosti a nestrannosti, pričom skutočnosti, ktoré nastali po ňom, alebo\n\npred ním, sú pre takéto posúdenie právne bezvýznamné. V tejto súvislosti dodal, že z obsahu príspevku\njednoznačne vyplýva, že „Bývalý primátor X. O. sa k zámeru vedenia mesta zatiaľ nechcel vyjadriť“.\nV súvislosti s námietkou žalobcu, že krajský súd nevypočul redaktora p. B. žalovaný zdôraznil, že jedinou\nrelevantnou skutočnosťou na posúdenie súladu vysielania žalobcu s § 16 ods. 3 písm. c/ zákona č.\n308/2000 Z.z. je odvysielaný obsah, ktorý je nesporný a zrejmý na základe prepisu/popisu skutkového\nstavu v prejednávanej veci.\nRovnako námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku považoval za nedôvodnú.\nZáverom, žalovaný skonštatoval zistenie skutkového stavu zo strany krajského súdu v dostatočnej\nmiere, na ktorý následne aplikoval správne ustanovenia zákona, rozsudok spĺňa všetky náležitosti\nplynúce z príslušných ustanovení OSP, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne\nzdôvodnený, žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu\na navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a §\n492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“), preskúmal odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil\na podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 244 a nasl. OSP) je posudzovať,\nči správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s\nprocesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený\n\nv skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných\ndôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd\nteda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených\nsprávnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom\nrozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo\ntak urobí sám.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi sankciu za porušenie §\n16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. podľa § 64 ods. 1 písm. a/ tohto zákona upozornenie\nna porušenie zákona. Najvyšší súd preto preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený na nedostatočne zistenom\nskutkovom stave, nepostačujúcom na konštatovanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 64\nods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložil žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona,\na to za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.. tým, že v\nrámci programovej služby Rádio Slovensko dňa 7. mája 2013 o cca 12:00 hod. odvysielal program\nRádiožurnál, v rámci ktorého odvysielal príspevok Tepelné hospodárstvo v Liptovskom Mikuláši, v ktorom\nboli prezentované jednostranné a neúplné informácie o zámere vedenia mesta Liptovský Mikuláš,\ntýkajúcom sa fungovania tepelného hospodárstva v meste, keďže stanovisko dotknutej strany, ktorou\nbol v danej veci poslanec mestského zastupiteľstva a predchádzajúci primátor mesta Liptovský Mikuláš,\np. X. O., resp. poslanecký klub strany SMER-SD, nebolo v príspevku sprostredkované, čím nebola\nzabezpečená objektívnosť a nestrannosť predmetného programu.\nV týchto typoch konania predstavuje záznam z vysielania (v tomto konkrétnom prípade zvukový\nzáznam programu Rádiožurnál, zo 7. mája 2013 o cca 12:00 hod. odvysielaného na rozhlasovej\nprogramovej službe Rádio Slovensko) zásadný podklad pre vydanie rozhodnutia. Je to obligatórna\nsúčasť každého administratívneho spisu, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav.\nSo záznamom vysielania je možné sa oboznámiť v prípade obrazovo-zvukového záznamu len jeho\nvzhliadnutím, alebo v prípade zvukového záznamu (ako je tomu v tomto prípade) jeho vypočutím.\nPrepis / popis skutkového stavu obsiahnutý v administratívnom spise, prípadne v obsahu rozhodnutia\nžalovaného nemôže v žiadnom prípade nahradiť záznam z vysielania, pre ktorý je špecifická práve\njeho autentickosť. Prepis / popis skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti\nsprávneho konania a slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu do písomnej podoby.\nPodľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, žurnalizovaný\nadministratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady\nrozhodujúce pre vydanie rozhodnutia (R 66/1998).\nAk je teda predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa §\n64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložil žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie\nzákona, a to za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.\ntým, že v odvysielanom príspevku Tepelné hospodárstvo v Liptovskom Mikuláši žalobca nezabezpečil\nobjektívnosť a nestrannosť predmetného programu, potom aj rozhodnutie musí byť založené na\nskutkových zisteniach majúcich pôvod v príslušnom zvukovom zázname, ktorý je formou jeho existencie.\nOboznámenie sa s týmto záznamom je nevyhnutným predpokladom zistenia skutkového stavu veci.\nSúdny prieskum nemožno vykonať bez toho, aby sa správny súd oboznámil s predmetným zvukovým\nzáznamom. Pri rozhodovaní nemôže správny súd vychádzať len z tvrdení žalovaného správneho\norgánu, ale je oprávnený uvádzané tvrdenia orgánu verejnej správy verifikovať. Iným výkladom a\n\npostupom by bola porušená zásada rovnosti účastníkov súdneho konania, a tým aj porušené právo na\nspravodlivý proces.\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného vedeného pod číslom\n271-PLO/O-3490/2013 nevyplýva, že by príslušný zvukový záznam bol jeho súčasťou; nevyplýva to ani z\nprehľadu obsahu administratívneho spisu. Rovnako zo súdneho spisu nevyplýva, že by si ho bol krajský\nsúd od žalovaného dodatočne vyžiadal. Pokiaľ potom krajský súd nemal k dispozícii zvukový záznam,\nnemohol náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so\nzákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich\nvplyv na rozhodnutie vo veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového\nstavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci.\nPotom tu vyvstáva otázka, ako mohol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane 9 posledný\nodsek konštatovať cit.: „S tvrdením žalobcu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci žalovaný a ani súd nemôže súhlasiť, pretože postup žalovaného bol v súlade so\nzákonom, keďže žalobca nesie za obsah svojho vysielania objektívnu zodpovednosť a posudzovaným\nskutkovým stavom, ktorým došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16 ods. 3\npísm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. je výlučne len to, čo bolo odvysielané žalobcom v rámci predmetného\nprogramu. To, čo bolo odvysielané, teda relevantný skutkový stav, žalovaný zistil dostačujúco a celkom\npresne, keďže ho zistil zo záznamu programu Rádiožurnál zo dňa 07.05.2013 o cca 12:00 hod.\nodvysielaného na rozhlasovej programovej službe Rádio Slovensko.“, keď tento sám nemal k dispozícií\nzvukový záznam, pričom až po oboznámení sa s jeho obsahom - vypočutím mohol ustáliť vyššie uvedený\nzáver.\nPokiaľ sa teda krajský súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, bez ďalšieho uspokojil so závermi a tvrdeniami žalovaného bez\ntoho, aby sám tieto tvrdenia vyhodnotil oboznámením sa so zvukovým záznamom, je potrebné jeho\nrozhodnutie považovať za predčasné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.\nKrajský súd sa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia\nvecnou stránkou vo vyššie naznačených intenciách nezaoberal, preto bude v ďalšom konaní jeho úlohou\nzodpovedať nastolené otázky a následne rozhodnúť vo veci samej.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1\npísm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby si krajský súd od žalovaného správneho orgánu v zmysle § 250d\nods. 1 OSP vyžiadal príslušný zvukový záznam z vysielania, následne sa s ním riadne oboznámil a\nsúčasne vo veci opätovne a riadne rozhodol.\nSúčasne v novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o trovách celého konania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá a § 224 ods. 3 OSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/3/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}