{"guid": "3befc98f-d2cb-4610-b6e1-f07308642d5b:6c1dff7d-0873-4504-adb9-d9e51380a5cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1", "spisova_znacka": "5Obo/28/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/28/2016 z 25. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2017, sp. zn. 5Obo/28/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1", "identifikacne_cislo": "1013202227", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2017-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c1dff7d-0873-4504-adb9-d9e51380a5cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/28/2016\n1013202227\n25. 05. 2017\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej veci žalobcu CORPORA, a. s.,\nso sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35 804 432, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou\nPATENT IURIST, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému\nMgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a. s. v konkurze, so\nsídlom Matúškovská 606, Galanta, IČO: 34 102 264, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou\nZvara advokáti, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, o vylúčenie veci z\nkonkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. júna\n2016, č. k. 1Cbi/10/2013-190, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. júna 2016, č. k. 1\nCbi/10/2013-190 zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej tiež „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 1. júna 2016, č. k. lCbi/10/2013-190\nžalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 346,78\neur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nZ odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom sporu je vylúčenie nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území T., evidované Okresným úradom Galanta na liste vlastníctva\nč. XXXX, ako parcela reg. „C\", parc. č. XXXX/X o výmere 286 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba\nsúpis. č. XXX výpočtové stredisko nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/X, parcela reg. „C\"' parc. č. XXXX/\nXX o výmere 332 m2 -zastavané plochy a nádvoria a stavba súpis. č. XXX sociálna budova nachádzajúca\nsa na parc. č. XXXX/XX, z konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a. s., v konkurze. Súd\nprvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že Fond národného majetku Slovenskej\nrepubliky uzatvoril dňa 29. septembra 1995 zmluvu o predaji podniku č. 1143/1995 s kupujúcim úpadcom\nTRANSGALANTA, a. s., týkajúci sa podniku Nákladná automobilová doprava, š. p., Galanta. Podľa\nčl. VII. bod 5. tejto zmluvy do splatenia celej kúpnej ceny je prevod majetku, alebo jeho časti, ktorý\nje predmetom predaja podľa tejto zmluvy, na inú osobu, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti,\nalebo jeho založenie v prospech tretích osôb. možný len po predchádzajúcom súhlase predávajúceho.\nSúdu nebolo preukázané, že by úpadca požiadal Fond národného majetku Slovenskej republiky, podľa\nčl. VII. bod 5. zmluvy o predaji podniku č. 1143/1995, o súhlas vloženia sporných nehnuteľností, ako\nnepeňažný vklad do základného imania spoločnosti E. T. Trans, a. s. Súdu tiež nebolo preukázané, že\nby kupujúci zaplatil celú kúpnu cenu zo zmluvy o predaji podniku, a v tomto prípade by nebol potrebný\npredchádzajúci súhlas predávajúceho spojený s predajom. Úpadca tým, že nepožiadal o predchádzajúci\nsúhlas podľa ust. § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení jeho zmien a doplnkov Fond národného\nmajetku Slovenskej republiky spôsobil, že jeho vklad do obchodnej spoločnosti E. T. Trans, a. s., je\nneplatný. Vzhľadom k tomu, že právny úkon vykonaný nadobúdateľom - úpadcom spočívajúci vo vložení\nnehnuteľností, ako nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti E. T. Trans, a. s., je neplatný,\n\nv zmysle ust. § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. neplatné sú i nadväzujúce právne úkony, medzi ktoré\npatrí aj kúpna zmluva z 28. februára 2003, ktorou spoločnosť E. T. Trans, a. s., predala žalobcovi, ako\nkupujúcemu, sporné nehnuteľnosti. Zapísanie týchto nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu je\noprávnené. Záverom uviedol, že pri svojom rozhodovaní zobral na vedomie rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Obo/l 02/2010, 2Obo/17/2012, lObo/87/2010, 6Cdo/71/2011, nálezy Ústavného súdu\nSR sp. zn. I. ÚS 549/2015 a Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 415/15. III. ÚS 247/14, na ktoré sa\nprávni zástupcovia sporových strán odvolávali. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. §\n142 ods. 1 O. s. p. a vecne poukázal na plný úspech žalovaného v konaní, a preto mu priznal náhradu\ntrov konania v celom rozsahu.\n3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\"). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolateľ zastával názor, že súd prvej inštancie opomenul v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku\nakýmkoľvek spôsobom sa vysporiadať s argumentáciou žalobcu, ktorá bola a je v danom konaní\nrelevantná, absolútne sa nevysporiadal so závermi konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde\nGalanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 vo vzťahu k žalobcom namietanej existencii zákonnej prekážky res\niudicata vo vzťahu k tomuto konaniu a dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania žalobcom predložené,\nporušil jednak povinnosť kladenú na písomné vyhotovenie rozsudku uvedenú v § 157 ods. 2 O. s. p.,\nresp. s účinnosťou od 1. júla 2016 v § 220 ods. 2 C. s. p., ako aj právo žalobcu na spravodlivý súdny\nproces, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a naplnil tak odvolací dôvod daný § 365 ods. 1 písm.\nb/ C. s. p.\nS prihliadnutím na znenie žalobného petitu poukázal na skutočnosť, že predmetom súdneho konania\nvedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 bolo rozhodovanie o návrhu na\nurčenie, či úpadca je vlastníkom sporných nehnuteľností. Zo strany Okresného súdu Galanta došlo\nk zamietnutiu daného návrhu, t. j. došlo k zamietnutiu návrhu na určenie, že úpadca je vlastníkom\ndotknutých nehnuteľností, a preto v tomto konaní bolo poukázané na to, že je potrebné uvedený záver\nzohľadniť. S týmto návrhom sa však súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym\nspôsobom nevysporiadal. V odôvodnení nie je žiadna zmienka ani o tom, či súd, vzhľadom na to,\nže existencia a závery konania, vedeného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 boli\npreukazované návrhom na pripojenie príslušného spisu si vôbec tento spis zaobstaral, oboznámil sa\ns ním, nehovoriac o tom, ako závery tohto konania a proces dokazovania, na ktorý bolo poukázané,\nvyhodnotil.\nV súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zdôraznil, že žalobca tieto\nnehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, vychádzajúc z údajov evidovaných v katastri nehnuteľností\nvo vzťahu k vlastníkovi, riadne a včas uhradil spoločnosti E. T. Trans, a. s., dohodnutú kúpnu cenu\naž do času, kým mu nebolo doručené uznesenie Okresného súdu Galanta z 15. júla 2009, č. k.\n12Cb/40/2000-220, nemal objektívne o tomto spore, ktorý jeho vlastníctvo sporných nehnuteľností\nspochybňoval, vedomosť.\nPoukázal na to, že k zápisu poznámky o súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\ndošlo až v priebehu roku 2011, takmer 12 rokov od začiatku sporu a 4 roky od vstupu spoločnosti\nTIKKA INVESTMENTS LIMITED do konania vedeného na Okresnom súde Galanta namiesto Fondu\nnárodného majetku SR ako pôvodného navrhovateľa. Naopak, Fond národného majetku SR dokonca,\nako vyplýva zo samotného katastrálneho spisu, sám iniciatívne požiadal o výmaz záložného práva,\nzriadeného na základe zmluvy o záložnom práve č. 1143/95/N, ktoré zabezpečovalo úhradu kúpnej\nceny na základe zmluvy o predaji podniku č. 1143/1995 z 29. septembra 1995 z dôvodu čiastočnej\núhrady kúpnej ceny v zmysle čl. IV, ods. 1c zmluvy o predaji podniku č. 1143/1995 z 29. septembra\n1995. Návrhu Fondu bolo zo strany príslušnej správy katastra vyhovené, záložné právo bolo z listu\nvlastníctva vymazané, bez akýchkoľvek ďalších poznámok či úprav. Uvedené bolo v priebehu konania\nriadne preukázané, avšak súd sa s týmito argumentmi v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym\nspôsobom nevysporiadal. Rovnako tak Fondu v konaní, vedenom pred Okresným súdom Galanta nič\nnebránilo, aby napr. požiadal súd o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by zakázal spoločností\nE. T. Trans, a. s., disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami a aj takýmto spôsobom zamedzil\nprípadnému predaju nehnuteľností tretím, v konečnom dôsledku dobromyseľným, subjektom. Pokiaľ\n\nby totiž žalobca mal vedomosť, že predmetné nehnuteľnosti sú dotknute súdnym sporom, výsledkom\nktorého môže byť určenie neplatností právneho úkonu, na základe ktorého predávajúci - spoločnosť E.\nT. Trans, a. s. - nadobudol predmetné nehnuteľností, bolo by len veľmi ťažko uveriteľné, že i napriek\nvedomosti o tejto skutočnosti žalobca pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nehovoriac o následných\nrozsiahlych investíciách do zhodnotenia predmetných nehnuteľností. Okrem toho, žalobca disponuje\nlistom predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Milana Zimana z 29. novembra\n2002, z ktorého vyplýva, že sporné nehnuteľnosti nezaradil do konkurzu z dôvodu, že výlučným\nvlastníkom je spoločnosť E. T. Trans, a. s., pričom oznámenie o nezaradení predmetných nehnuteľností\ndo konkurznej podstaty úpadcu zaslal JUDr. Milan Ziman aj Okresnému súdu Galanta. Aj s poukazom\nna tieto písomnosti nemal žalobca dôvod pochybovať, že spoločnosť E. T. Trans, a. s., je oprávneným\nvlastníkom predmetných nehnuteľností a je oprávnená v plnom rozsahu disponovať s predmetom svojho\nvlastníckeho práva, či spochybňovať vyhlásenie JUDr. Milana Zimana. V tejto súvislosti je potrebné\npoložiť otázku, akým spôsobom sa k zaradeniu predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty\npostavili predchádzajúci správcovia, keď reálne k ich faktickému zaradeniu do konkurznej podstaty došlo\naž v roku 2013, t. j. 14 rokov po začatí konkurzného konania.\n8. Odvolateľ mal za to, že v súvislosti s nadobudnutím predmetných nehnuteľností postupoval starostlivo\na obozretne, okrem osobných rokovaní so štatutárom spoločnosti E. T. Trans, a. s., p. Ing. P. Y. rokoval\naj so zástupcami Daňového úradu Galanta (vo vzťahu k úhrade daňových pohľadávok, čo bolo riadne\npreukázané v konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12Cb 40/2000), vyžiadal si úplný\nvýpis z LV č. XXXX, na ktorom boli predmetné nehnuteľnosti evidované, nehnuteľností si riadne ohliadol,\npričom mu zároveň bolo predložené aj vyjadrenie JUDr. Milana Zimana, správcu konkurznej podstaty\núpadcu (ktoré je súčasťou katastrálneho spisu), že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaradené do\nkonkurznej podstaty. Žalobca v priebehu konania preukázal, že v čase, kedy nehnuteľnosti nadobudol,\nnebola hodnovernosť údajov vedených v katastri nehnuteľností akýmkoľvek spôsobom spochybnená.\nĎalej uviedol, že v prípade, ak dôjde k stretu na jednej strane vlastníckeho práva prvotného vlastníka a\nna druhej strane vlastníckeho práva nadobudnutého v dobrej viere, nie je možné aplikovať formalistický\npostup a nehľadať vyvážené a predovšetkým spravodlivé riešenie celej situácie. Vyslovil názor, že\nprístup spočívajúci v bagatelizovaní všetkých skutočností preukazujúcich dobrú vieru pri nadobúdaní\nvlastníckeho práva žalobcom je jednoducho v súčasností právne neudržateľný. V tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.\nOdvolateľ mal za to, že s prihliadnutím na všetky informácie ktoré mal žalobca k dispozícii od\nrelevantných subjektov, ako so súčasným zohľadnením pasivity tak na strane Fondu národného majetku\nSR, ako aj na strane samotného úpadcu v súvislosti so spochybnením hodnovernosti údajov v katastri\nnehnuteľností, bolo v konaní potrebné žalobcovi poskytnúť ochranu práve prostredníctvom pozitívneho\nrozhodnutia v danom konaní o vylúčení veci z konkurzného konania.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolacie námietky žalobcu považuje za\nnedôvodné a napadnutý rozsudok aj napriek jeho stručnému odôvodneniu za vecne správny. Vzhľadom\nk tomu. že žalobca bol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.\n12Cb/40/2000. žalovaný považoval za správne, ak súd v prejednávanej veci nevykonával opakovane\nžalobcom navrhované dokazovanie. K žalobcovej námietke prekážky res iudicata žalovaný uviedol, že\nbez ohľadu na to, z akých dôvodov Okresný súd Galanta zamietol žalobu o určenie neplatnosti právneho\núkonu a určenie vlastníctva konanie o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je špeciálnym konaním a\nsporné nehnuteľnosti, zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, môže vylúčiť len súd právoplatným\nrozsudkom v tomto konaní, pričom zdôraznil, že v uvedenom konaní neboli totožní účastníci a súd žalobu\nzamietol dôvodu absencie vecnej legitimácie žalobcu a absencie naliehavého právneho záujmu.\nV súvislosti s odvolacími námietkami žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie §19a bolo do zákona č.\n92/1991 Zb. zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z. s účinnosťou od 14. septembra 1995 z dôvodu, že\nzo strany dlžníkov fondu dochádzalo k masovému a nekontrolovateľnému porušovaniu privatizačných\nzmlúv prevádzaním privatizovaného majetku na ďalšie osoby ešte pred zaplatením kúpnej ceny\nza privatizovaný majetok. Fond nebol schopný pri tak rozsiahlom privatizačnom procese priebežne\nkontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok pri jednotlivých privatizačných zmluvách a práve z tohto\ndôvodu, doplnením § 19a bola do zákona č. 92/1991 Zb. zapracovaná sankcia absolútnej neplatnosti\n\nprávneho úkonu pri porušení jeho podmienok. Poukázal na znenie ust. § 2 zákona č. 1/1993 Z. z., pričom\nuviedol, že je nesporné, že zákon č. 190/1995 Z. z. bol riadne publikovaný v Zbierke zákonov.\nŽalovaný mal za to, že žalobca nebol pri nadobúdaní sporných nehnuteľností dobromyseľný, nakoľko\nmal alebo mohol mať pochybnosť, či sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené vadou, pretože ešte pred\nuzatvorením kúpnej zmluvy zisťoval, či pôvodný správca úpadcu (JUDr. Milan Ziman) nezapísal sporné\nnehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu. Ak takúto pochybnosť mal, vedel alebo minimálne\nmohol vedieť, že predávajúci, spoločnosť E. T. Trans, a. s., nadobudla tieto nehnuteľnosti vkladom do\nzákladného imania od úpadcu a úpadca tieto nadobudol v rámci privatizácie majetku štátu podľa zákona\nč. 92/1991 Zb. Ak by žalobca ako podnikateľ postupoval s minimálnou odbornou starostlivosťou, už v\nčase nadobúdania sporných nehnuteľností mal možnosť, ale aj povinnosť požadovať od predávajúceho\nvšetky podklady a informácie, ako nadobúdal nehnuteľnosť od predchádzajúceho vlastníka, a teda\nmusel by zistiť, že nadobúdací titul predávajúceho E. T. Trans, a. s., je sporný. Žalobca v súvislosti\ns nadobúdaním sporných nehnuteľností nepostupoval starostlivo a obozretne a z informácií, ktoré\npreukázateľne mal k dispozícii od predávajúceho, vrátane písomného stanoviska od predchádzajúceho\nsprávcu úpadcu JUDr. Milana Zimana, vyvodil nesprávne právne závery. Ak žalobca tvrdí, že bol\ndobromyseľný, toto tvrdenie je len jeho subjektívne presvedčenie (tvrdenie), objektívne takéto tvrdenie\nneobstojí. Ak teda existovala pochybnosť o tom, či JUDr. Milan Ziman zapísal sporné nehnuteľností\ndo konkurznej podstaty úpadcu, existovala pochybnosť o tom, či sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené\nvadou spochybňujúcou vlastníctvo predávajúceho E. T. Trans, a. s. a žalobca ako kupujúci už z\nuvedeného dôvodu objektívne nemohol byť dobromyseľný.\nUviedol, že žalobca sporné nehnuteľnosti nevydržal a v prípade, ak by aj súd posudzoval, či sú dané\nvýnimočné dôvody na prelomenie zásady nemo plus iuris a poskytnutie ochrany nadobúdateľovi v dobrej\nviere, žalobca objektívne nebol dobromyseľný. Žalobca v čase nadobúdania sporných nehnuteľností\nmal pochybnosť o tom, že vlastníctvo predávajúceho môže byť sporné a mal možnosť domáhať sa\nod predávajúceho predloženia právne relevantných listín, za akých podmienok predávajúci sporné\nnehnuteľnosti nadobudol. Dôkazné bremeno v tomto spore nespočíva v posúdení, či bol Fond národného\nmajetku SR pasívny, ale v tom, či bol žalobca objektívne dobromyseľný, alebo či pri vynaložení\nodbornej starostlivosti mohol mať informácie o tom, či nadobúdané nehnuteľnosti nie sú zaťažené vadou,\nktorú spôsobuje nedostatok hmotného práva na strane predávajúceho. Na základe uvedeného navrhol\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.\nŽalobca sa v odvolacej replike nestotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení k\nodvolaniu a opätovne zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní.\nŽalovaný zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných vo vyjadrení k odvolaniu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\"), ako súd odvolací [podľa § 470 ods. 4 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\"')] prejednal odvolanie žalobcu podľa\nustanovenia§ 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.\n1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nOdvolanie žalobcu bolo podané po 1. júli 2016, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku. Odvolací\nsúd preto postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. a posudzoval právne účinky odvolania\nžalobcu v zmysle príslušných ustanovení C. s. p.\nŽalobca podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., ako aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.\ne/ C. s. p. a § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.\nPodľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nPodstatou odvolacích námietok žalobcu bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čím súd\nznemožnil žalobcovi uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\n\nspravodlivý proces, nakoľko imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Platí pritom, že rozhodnutie nemusí\ndávať odpovede na všetky tvrdenia a námietky strán sporu, ale len na všetky významné tvrdenia a\nnámietky pre rozhodnutie veci. Súd musí presvedčivo vysvetliť ako posúdil skutkové zistenia a právne\nargumenty strán sporu, z čoho a čo považuje za preukázané, aké dôkazy vykonal, a prečo iné prípadne\nnavrhované dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať a ako vec právne posúdil, prípadne poukáže na\nustálenú rozhodovaciu prax súdov (v prípade odklonu od nej, svoj odklon musí dôkladne zdôvodniť). K\npožiadavke na určitú kvalitu odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na Stanovisko\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 46/05, III. ÚS 36/2010, III. ÚS 162/05, III. ÚS 190/2016, IV. ÚS 115/03.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná\nodpoveď na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torria C. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro\nBalany c. Španielsko z 9. decembra 1994).\nS poukazom na stabilnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad IV. ÚS 75/09), že\nneoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej\nistoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že\npríslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich\nsprávne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Obsahom princípu\nprávneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v\nrovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.\nÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov\nverejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom\nsa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k\norgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o\ntej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a\nrozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS\n328/05). V tejto súvislosti ústavný súd už rozhodol, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v\nrozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v\nobdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené\nv analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere\nv spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Požiadavka právnej istoty\nautomaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade,\nak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd\nnemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti. Odklon rozhodovania o tej istej právnej otázke za\nrovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, musí byť objektívne a rozumne odôvodnený. Taký odklon\nje aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavne udržateľný.\nOdvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo a zistil, že napadnutý rozsudok (vyhlásený ešte za účinnosti O. s. p.) nespĺňa kritériá\npreskúmateľného, zrozumiteľného a riadne odôvodneného rozsudku (v zmysle § 157 O. s. p.). Odvolacia\nnámietka žalobcu poukazujúca na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a na porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces, je podľa odvolacieho súdu v danom prípade dôvodná. Napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje vysvetlenie vysporiadania sa s relevantnými námietkami\nžalobcu významnými pre rozhodnutie veci (na ktoré poukázal žalobca v podanom odvolaní), neobsahuje\nvyhodnotenie vykonaných dôkazov a ani vysvetlenie prečo niektoré z dôkazov súd nevykonal, hoci boli\nnavrhované v rámci súdneho konania pred súdom prvej inštancie a aj v žalobe. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení napadnutého rozsudku síce uviedol, že zobral na vedomie rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, na ktoré strany sporu poukazovali v priebehu konania (sp.\nzn. lObo/102/2010, sp. zn. 2Obo/17/2012, sp. zn. 1Obo/87/2010, sp. zn. 6Cdo/71/2011, sp. zn. I. ÚS\n549/2015, II. ÚS415/2015, II. ÚS 247/2014), avšak neuviedol, ako sa správnymi názormi uvedenými\n\nv týchto rozhodnutiach vysporiadal (zdôvodniť prípadný odklon od rozhodovacej praxe v obdobnej\nalebo identickej veci), resp., prečo sa uvedená rozhodovacia prax na daný prípad nevzťahuje. V tejto\nsúvislosti možno prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s argumentáciou\nžalobcu k testu proporcionality dvoch princípov - ochrany práva pôvodného vlastníka a ochrany práva\ndobrej viery nového nadobúdateľa. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou\nžalobcu vyslovenou vo vzťahu k záverom v konaní vedenom pred Okresným súdom v Galante sp. zn.\n12Cb/40/2000 a námietky res iudicata. K argumentácii žalovaného uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu,\nže súd správne neopakoval dokazovanie, že súd správne postupoval, ak neposkytol žalobcovi vyššiu\nochranu na úkor poskytnutia ochrany skutočnému vlastníkovi a jeho veriteľom, a že neprihliadol na\nojedinelý právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015,\nodvolací súd uvádza, že pre posúdenie správnosti postupu a záverov súdu prvej inštancie v tomto\nsmere je potrebné, aby súd prvej inštancie svoj postoj k uvedeným otázkam v odôvodnení vysvetlil. V\nodôvodnení napadnutého rozsudku však takéto vysvetlenie absentuje.\nVzhľadom k vade nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nie je možné odvolacím súdom posúdiť\nvecnú správnosť rozhodnutia, teda správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú\ndôvodné, pretože v konaní sa vyskytli vady uvedené v § 221 ods. l písm. f/ (nedostatky odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia a postupu v konaní sú takej závažnosti, že mali za následok porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces), čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd\npreto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil a podľa\nust. § 391 ods. 1 C. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.\nSúd prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu\nvysloveného v tomto rozhodnutí v rovine procesnoprávnej a svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní\n(§ 391 ods. 2 C. s. p.).\nKeďže konanie bude pokračovať už za účinnosti a s aplikáciou C. s. p. bude súd prvej inštancie\npostupovať v dokazovaní v zmysle § 470 ods. 1 C. s. p. novej právnej úpravy v C. s. p. podľa návrhov\nstrán sporu na vykonanie dokazovania k preukázaniu svojich tvrdení, ktoré doteraz v konaní predniesli\na neboli vykonané (bez zdôvodnenia prečo), a prípadne ktoré v ďalšom konaní navrhnú a budú (sú) pre\nrozhodnutie veci významné. Vzhľadom na to, že toto konanie začalo ešte pred účinnosťou C. s. p., bude\nmusieť súd prvej inštancie dodržať zákonnú podmienku uvedenú v § 470 ods. 2, veta druhá C. s. p.,\na to neuplatňovať ustanovenia C. s. p. o popretí skutkových tvrdení strany a sudcovskej koncentrácii\nkonania, ak by boli v neprospech strany sporu.\nO nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci\n(ust. § 396 ods. 3 C. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\n\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nvakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany, podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisovo rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje\npodania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody\nmožno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno\nuplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a\ndôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cbi/10/2013", "guid": "4896b06f-1422-4701-9bac-40b35e74e67e:96ba1871-5e7f-437c-88b7-7aaac3c78bde", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:072537ee-2744-4db8-959a-06f524cacac0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.190.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 190/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 190/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 11, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.190.2016.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:fd2165c5-96cb-4a79-887d-3f7b1591f4cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.415.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 415/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 415/2015 z 25. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.415.2015.1"}, {"guid": "ussr:1d00ed45-2bfe-4609-bfbf-ae64d0e5471a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 247/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 247/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1d00ed45-2bfe-4609-bfbf-ae64d0e5471a"}, {"guid": "ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/09 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 84, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 356/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-10", "citacie_n": 581, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 234/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 212, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}], "citovane_v": []}