{"guid": "747f47d1-ae95-44c1-b634-d22f134ee70b:388b5b8f-537f-4032-a4f4-ea10475003d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201935.1", "spisova_znacka": "6Sžf/35/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/35/2015 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 6Sžf/35/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201935.1", "identifikacne_cislo": "1013201935", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4c.odsek-2", "nazov": "§ 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4c.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/388b5b8f-537f-4032-a4f4-ea10475003d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201935.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201935.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201935.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/35/2015\n1013201935\n25. 01. 2017\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201935.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčlenov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu: Energetic\nSystems, s.r.o., IČO: 46 780 751, Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100302/1/376333/2013/857 zo dňa 06. augusta 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 2S/255/2013-100 z 18. februára 2015, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/255/2013-100 z 18.\nfebruára 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom č.k. 2S/255/2013-100 z 18. februára 2015 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods.\n2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n1100302/1/376333/2013/857 zo dňa 06. augusta 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného\nzaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 70\neur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 563/2009 Z.z.“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9101302/5/2010087/2013 zo dňa 20. mája 2013, ktorým správca dane podľa § 4c ods. 2 zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“)\nurčil žalobcovi ako žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej\nhodnoty vo výške 500 000 eur na obdobie 12 mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť zložiť ju na\núčet Daňového úradu Bratislava alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad do 20 dní od\ndoručenia rozhodnutia. V odôvodnení konštatoval, že dôvodom určenia zábezpeky na daň z pridanej\nhodnoty bolo zistenie, že konateľ/spoločník spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. bol/je personálne alebo\nmajetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktoré majú/mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty 1\n000 eur a viac, ktoré neboli ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zaplatené\na vznikli v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby.\nPrvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z dôvodovej správy k novele zákona č. 222/2004\nZ.z., ktorá zaviedla s účinnosťou od 01. októbra 2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred\nregistráciou rizikových subjektov za platiteľov dane, vyplýva, že zámerom novely bolo prijať legislatívne\nopatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu,\n\na ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne\npodnikajúcich subjektov. Táto úprava je v súlade so základným predpisom pre daň z pridanej hodnoty\nv rámci Európskej únie - smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z\npridanej hodnoty, ktorej článok 273 dáva členským štátom možnosť uložiť iné povinnosti, ktoré považujú\nza potrebné na riadny výber dane z pridanej hodnoty a na predchádzanie daňovým podvodom, pod\npodmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na\nvnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami,\na pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám\nspojeným s prechodom hraníc.\nPrvostupňový súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia okrem iného posudzoval aj otázku, či\nžalovaný rozhodol v zákonom stanovenej lehote, pričom konštatoval, že vzhľadom na povahu\nprejednávanej veci (uloženie povinnosti zložiť zábezpeku 500 000 eur) žalovaný nepochybne rozhodoval\nv osobitne zložitom prípade a v súlade s § 65 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodol v zákonom stanovenej\n60 dňovej lehote, a preto nemožno napadnuté rozhodnutie označiť za nulitné.\nUstanovenie § 4c zákona č. 222/2004 Z.z. krajský súd nepovažoval za diskriminačné\na jeho aplikáciou podľa názoru krajského súdu nedochádza k porušeniu práva na podnikanie. Povinnosť\nzložiť zábezpeku sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak o dobrovoľnú registráciu na daň z pridanej\nhodnoty (§ 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.) a taktiež sa vzťahuje aj na fyzické a právnické osoby,\nktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 222/2004 Z.z. z dôvodu\ndosiahnutia obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Krajský\nsúd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že vo veci ide o porušenie zákazu dvojitého postihu za jedno\nkonanie, keď uloženie povinnosti zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty podľa § 4c zákona č.\n222/2004 Z.z. žalobca vnímal ako postih za splnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu uloženú v\n§ 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Krajský súd poukázal na to, že povinnosť zložiť zábezpeku nemajú\nprávnické osoby, ktoré dosiahli zákonom stanovený obrat 49 790 eur, ale tie obchodné spoločnosti, ktoré\nspĺňajú podmienky stanovené v § 4c ods. 1, čo v prípade žalobcu bolo/je personálne alebo majetkové\nprepojenie na iné daňové subjekty s nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty vo výške 1 000 eur a\nviac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý\nvznikol v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Keby si\nobchodné spoločnosti majetkovo či personálne prepojené na konateľa/spoločníka spoločnosti Energetic\nSystems, s.r.o. plnili povinnosť platiť dane riadne a včas, žalobcovi by vôbec nebola určená povinnosť\nzložiť zábezpeku.\nUložením povinnosti zložiť zábezpeku nedošlo podľa krajského súdu ani k porušeniu princípu zákazu\nretroaktivity. Zákonom stanovený termín zaplatenia nedoplatkov, od ktorého sa odvíja povinnosť zložiť\nzábezpeku na daň, je deň podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a tento termín nie je\nretroaktívny. Ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu mali personálne alebo majetkovo prepojené\nobchodné spoločnosti v osobe konateľa/spoločníka nedoplatky na dani 1000 eur a viac.\nS poukazom na personálne alebo majetkové prepojenia konateľa/spoločníka spoločnosti žalobcu na iné\ndaňové subjekty s nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty, resp. na iné daňové subjekty, ktorým boli\nodpísané nedoplatky z dôvodu zániku právnickej osoby, ktoré zistil správca dane, krajský súd uviedol,\nže žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď v prípade žalobcu aplikoval inštitút zábezpeky na\ndaň z pridanej hodnoty.\nPokiaľ išlo o odôvodnenie výšky uloženej zábezpeky, krajský súd považoval v tejto časti rozhodnutie\nžalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.\na je tiež v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj s článkom\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Povinnosťou správneho orgánu je nielen rozhodnúť, ale tiež\naj vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Krajský súd poukázal na to, že v\nnapadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú základnými predpokladmi na vznik\npovinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v zmysle § 4c ods. 1 písm. b/ bod\n1 zákona č. 222/2004 Z.z., avšak výšku zábezpeky, ktorá v danom prípade bola určená maximálnou\nsumou 500 000 eur, nezdôvodňuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nie je zrejmé, aká je (aká bola) skutočná výška nedoplatku spoločností REAL-DESIGN spol.\n\ns r.o., ERS CREDIT spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA spol.\ns r.o.), BAU-RENT spol. s r.o., Home service spol. s r.o. a Development Service spol. s r.o., v ktorých bol\nkonateľ spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. konateľom, pričom prvostupňový správny orgán uviedol\niba, že tieto nedoplatky boli 1 000 eur a viac.\nS poukazom na potrebu vylúčenia svojvôle pri rozhodovaní správnych orgánov aj v prípade, keď\nvýška zábezpeky je určená v zákonom stanovených medziach, krajský súd zaviazal žalovaného v\nďalšom konaní postupovať tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bola zrejmá najmä správna úvaha pri\nposudzovaní rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotenia kritérií rizikovosti relevantných pre určenú\nvýšku zábezpeky.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na\npersonálne či majetkové prepojenia žalobcu na iné daňové subjekty, tak ako už boli uvedené\nv napadnutom rozhodnutí, pričom uviedol, že tieto prepojenia sú preukázateľné a žalobca ich\nnespochybňoval. V prejednávanej veci boli splnené podmienky na určenie zábezpeky a v takom prípade\nzákon č. 222/2004 Z.z. ani nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu\npre daň uloží povinnosť zložiť zábezpeku alebo nie. Žalovaný sa nestotožnil s názorom krajského\nsúdu, že v rozhodnutí nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Uviedol,\nže svojvôľa rozhodovania je v prejednávanej veci vylúčená, nakoľko výpočet výšky zábezpeky sa\nrealizuje automatizovane, suma zábezpeky je generovaná informačným systémom finančnej správy\nbez možného zásahu správcu dane. Spracovanie konkrétnej žiadosti o registráciu prostredníctvom\nprogramovej aplikácie pritom nevylučuje, že sa jedná o individuálne posúdenie každej jednotlivej veci.\nPoužívaná programová aplikácia je založená na objektívnom hodnotení, čerpá údaje z dátového skladu,\nčím sa eliminuje subjektívne správanie správcu dane. Vygenerovaná výška zábezpeky zodpovedá\npotenciálnej miere rizika zneužitia systému dane z pridanej hodnoty v nadväznosti na históriu\nprepojených daňových subjektov a históriu samotného žiadateľa o registráciu.\nSamotný algoritmus výpočtu zábezpeky nie je verejne k dispozícii, ide o zložitú softvérovú programovú\naplikáciu, nejedná sa o jednoduchý matematický vzorec, ktorý by mohol byť súčasťou rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Ukazovatele, ktoré majú vplyv na výšku zábezpeky, sú najmä nasledovné\nskutočnosti: zistenie, či daňovému subjektu alebo prepojenému daňovému subjektu v minulosti bola\nzrušená registrácia na daň z pridanej hodnoty z úradnej moci, či daňový subjekt alebo prepojený daňový\nsubjekt nepodáva/nepodával či už vôbec alebo v lehote stanovenej zákonom daňové priznania alebo\núčtovné výkazy, či reagoval/nereagoval na výzvy daňového úradu na podanie daňových priznaní, či\ndaňový subjekt alebo prepojený daňový subjekt má nález z kontroly alebo mu bola určená daň podľa\npomôcok, či daňovému subjektu už bolo vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o registráciu na daň z\npridanej hodnoty, či bol vyhlásený konkurz alebo likvidácia na daňový subjekt/prepojený daňový subjekt,\nči prepojenému daňovému subjektu boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku daňového subjektu,\nči u daňového subjektu alebo prepojeného daňového subjektu začalo daňové exekučné konanie,\nposudzuje sa konanie konateľa/spoločníka v prepojených daňových subjektoch, kde v minulosti vznikol\nvysoký daňový nedoplatok a spoločnosť bola následne prevedená na inú jednoosobovú spoločnosť.\nTieto ukazovatele sú uvedené v analytickom liste žalobcu, ktorý je súčasťou žurnalizovaného spisu\nspoločnosti.\nKonkrétna výška nedoplatkov prepojených daňových subjektov nemôže byť v rozhodnutí žalovaného\nuvedená z dôvodu, že by tým došlo k porušeniu daňového tajomstva zakotveného v § 11 ods. 1 a 4\nzákona č. 563/2009 Z.z. Uvedením konkrétnej sumy nedoplatku v spojitosti s konkrétne identifikovanou\nosobou prepojeného daňového subjektu by došlo k zverejneniu daňového dlžníka nad rámec § 52\nzákona č. 563/2009 Z.z., ktorý upravuje zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov a ktorý jediný\nprelomil daňové tajomstvo v prípade uvádzania daňových nedoplatkov. Obdobne uvedené platí aj\nv prípade porušovania daňových povinností prepojených daňových subjektov. Následne žalovaný v\nodvolaní uviedol konkrétnu výšku nedoplatkov u daňových subjektov prepojených so žalobcom, pričom\nkonštatoval, že najväčší nedoplatok v spoločnosti STAR-FOOD spol. s r.o. v likvidácii vznikol hlavne na\nzáklade riadne podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január,\nmarec, apríl, máj a jún 2004, kedy si spoločnosť neplnila svoje daňové povinnosti a neodvádzala splatnú\ndaň, a kedy bol konateľom spoločnosti p. L. L., ktorý sa stal aj likvidátorom tejto spoločnosti a spoločnosť\nSTAR-FOOD spol. s r.o. bola dňom 19. augusta 2006 ex offo vymazaná z obchodného registra. V\n\nprejednávanom prípade ide o mimoriadne vysokú celkovú výšku nedoplatkov, ktorá bola znásobená\njednotlivými atribútmi rizikovosti, keďže podľa detailu daňového subjektu prepojené subjekty podávajú\nnepravidelne daňové priznania na DPH, DPPO alebo DPFO, majú povinnosť podávať účtovné výkazy a\ntieto nepodávajú, na prepojené osoby boli vydané rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania,\nfyzická osoba, štatutár, spoločník alebo prokurista je prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom\na spoločník alebo štatutár je spoločníkom alebo štatutárom nespolupracujúcej spoločnosti. Stanovená\nvýška zábezpeky 500 000 eur v tomto prípade v plnej miere zohľadnila mieru rizika vzniku a nezaplatenia\nprípadných daňových nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty, vzniknutých po registrácii za platiteľa\ndane. Pokiaľ si majetkovo či personálne prepojené daňové subjekty neplnili zákonnú povinnosť platiť\ndaň v určenom termíne, nesie konateľ žiadateľa o registráciu dôsledky svojho celkového ekonomického\nsprávania. Konateľ žalobcu participoval ako konateľ alebo spoločník právnických osôb v spoločnostiach,\nktoré v rozhodnom čase mali vysoké daňové nedoplatky na dani z pridanej hodnoty, následne boli\nex offo vymazané z obchodného registra, vymáhanie týchto nedoplatkov bolo výmazom spoločností\nz obchodného registra znemožnené a uvedené spoločnosti tak nikdy svoje záväzky voči štátnemu\nrozpočtu neuhradili. Správca dane mal odôvodnené obavy, že pri obdobnom správaní konateľa žiadateľa\nv budúcnosti by registrácia spoločnosti žalobcu na daň z pridanej hodnoty mohla byť zneužitá na získanie\nneoprávnenej výhody.\nŽalovaný poukázal na to, že zámerom novely zákona č. 222/2004 Z.z. účinnej od 01. októbra 2012\nbolo prijať také opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít sprísnením podmienok\npre registráciu pre daň z pridanej hodnoty pre rizikové daňové subjekty. Cieľom určenia zábezpeky na\ndani bolo zabránenie prípadnému zneužitiu systému dane z pridanej hodnoty ako takému a zabránenie\nprípadnému zneužívaniu neoprávnenej registrácie pre daň. Dôvodom pre zavedenie inštitútu zábezpeky\nbola skutočnosť, že vysoké percento novoregistrovaných daňových subjektov pre daň z pridanej hodnoty\nsa stali nespolupracujúcimi, neplnili si svoje zákonom stanovené povinnosti a vykazovali nedoplatky nad\n1000 eur už od jedného roka od registrácie.\nNa základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil\na žalobu zamietol.\nŽalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného plne stotožnil so závermi vyslovenými v\nrozsudku prvostupňového súdu, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zrušené podľa § 250j ods. 2 písm.\nd/ O.s.p. a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby. Odvolanie žalovaného považoval\nza nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a žalovaného\nzaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane odvolacieho konania.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať\núspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej\nO.s.p., s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n\nPredmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým určil žalobcovi ako\nžiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške\n500 000 eur na obdobie 12 mesiacov. Krajský súd vyhovel žalobe žalobcu a napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného považoval\nza nepreskúmateľné v časti výšky uloženej zábezpeky.\nPodľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový\núrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení\nvýšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby.\nŽiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení\nzábezpeky na daň.\nPodľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nPodľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu,\npričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov najvyšší\nsúd nepovažoval za potrebné duplicitne opakovať pre účastníkov konania známe fakty v prejednávanej\nveci a v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil a na zdôraznenie jeho správnosti\npovažuje za vhodné doplniť nasledovné.\nŽalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil na preukázanie personálneho alebo\nmajetkového prepojenia žalobcu na iné daňové subjekty, ktoré majú/mali nedoplatky na dani z pridanej\nhodnoty 1 000 eur a viac, ktoré neboli ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty\nzaplatené a vznikli v období, v ktorom konateľ/spoločník bol konateľom/spoločníkom tejto právnickej\nosoby. Výšku určenej zábezpeky však bližším spôsobom neodôvodnil, obmedzil sa v podstate len\nna citáciu zákona, že tieto prepojené daňové subjekty majú alebo mali nedoplatky na dani 1000 eur\na viac. Žalovaný určil výšku zábezpeky na daň v najvyššej sume stanovenej zákonným rozmedzím\npodľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., teda v sume 500 000 eur. Tým skôr je povinnosťou\nžalovaného konkrétne odôvodniť všetky okolnosti a riziká vzniku nedoplatku na dani, ktoré boli pri určení\nvýšky zábezpeky brané do úvahy. Žalovaný detailnejšie opísal skutočnosti, ktoré boli podkladom pre\nurčenie výšky zábezpeky, v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. Takéto dôvody však absentujú\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto aj podľa názoru najvyššieho súdu je napadnuté\nrozhodnutie postihnuté deficitom nepreskúmateľnosti. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa\nporušenia daňového tajomstva, nie je samozrejme zámerom, aby splnením si povinnosti náležite\nodôvodniť rozhodnutie, žalovaný porušil inú zákonnú povinnosť (zachovávať daňové tajomstvo). Aj\ntakúto konkurenciu jednotlivých zákonných inštitútov však treba náležite odôvodniť a pokiaľ jednotlivé\ninformácie (údaje) podliehajú daňovému tajomstvu, je potrebné túto skutočnosť pomenovať, presvedčivo\nsa s ňou vysporiadať a tieto informácie aj náležite označiť.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s\n§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade\ns ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu, z dôvodu\nneuplatnenia, nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}