{"guid": "47701a57-95b7-4087-94c1-c89d75341c2f:0adf9dd4-8b2c-41b2-90be-46164e4ef158", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201910.2", "spisova_znacka": "3Sžf/14/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/14/2016 z 23. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2017, sp. zn. 3Sžf/14/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201910.2", "identifikacne_cislo": "1013201910", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0adf9dd4-8b2c-41b2-90be-46164e4ef158", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201910.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201910.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201910.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/14/2016\n1013201910\n23. 11. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201910.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: LOJECT 4, s.r.o., IČO: 45\n476 691, Šoltésovej 2, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Milan Škultéty, advokát, Ul. 29.\naugusta 5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.\n1100302/1/422854/2013/1042 zo dňa 4.9.2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1S 252/2013-187 zo dňa 14.01.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 252/2013-187 zo dňa\n14.01.2016 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 181,90 €, do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Škultétyho, advokáta v Bratislave, ul. 29.\naugusta.\nodôvodnenie:\nNapadnutým\nrozsudkom\nKrajský\nsúd\nv\nBratislave\nrozhodnutie\nžalovaného\nč.\n1100302/1/422854/2013/1042 zo dňa 4.9.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č.\n9104403/5/2649889/13/Nád zo dňa 10.6.2013 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,- €\ntitulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Škultétyho trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 501,58 €, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd v Bratislave rozhodnutie vydal v konaní po zrušení pôvodného rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S/252/2013-115 zo dňa 02.07.2014 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 3Sžf/100/2014-179 zo dňa 9. júna 2015 s právnym názorom pre ďalšie konanie, podľa ktorého\n„krajský súd po vyhodnotení rozsudku SDEU C-219/12 v spojení s návrhmi Generálnej advokátky\nSharpston, ktoré boli podkladom rozsudku, musí zvážiť, či rozsudok súdneho dvora dáva odpoveď na\nvšetky relevantné otázky pre predmet konania. Ak chýba komplexný právny základ aplikovateľného\npráva EU, súd nemôže pokračovať v konaní. Ide o špecifickú situáciu, kedy absentuje prameň práva\nEU. Z tohto dôvodu sa povinnosť položenia prejudiciálnej otázky nevyhnutne vzťahuje už na konanie\npred súdom prvého stupňa. V opačnom prípade by krajský súd rozhodoval bez existujúceho právneho\nzákladu. Rozsudky súdneho dvora EU majú účinky ex tunc. Tieto pravidlá národný súd nemôže meniť,\nale musí z nich vychádzať. Procesný prenos položenia prejudiciálnej otázky už do štádia prvostupňového\nkonania bol judikovaný uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/27/2013 zo dňa 01.08.2014 na\nzáklade judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a bol realizovaný Krajským súdom v Košiciach\nnapr. uznesením 7S/21/2012-94 zo dňa 25.02.2015 vo veci Kovozber s.r.o. c/a Daňový úrad Košice\nprebiehajúce konanie C-120/15.\n\nKrajský súd z obsahu priloženého administratívneho spisu zistil, že Daňový úrad Bratislava I vykonal u\nplatiteľa dane z pridanej hodnoty LOJECT 4 s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 45 476 691, DIČ:\n2023030119, IČ DPH: 2023030119 kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011. Daňový subjekt (žalobca) si uplatnil právo na odpočítanie dane\nv celkovej sume 126.217,50 €, ktoré doložil faktúrami č. FD11009 zo dňa 02.05.2011 a č. FD11016 zo dňa\n28.06.2011 a FD 11017 zo dňa 30.6.2011, vyhotovené zahraničnou osobou - dodávateľom: Solarhybrid\nAG, An der Schachtbahn 18, 044 20 Markranstädt, Nemecko, IČ DPH: SK4020317037.\nPodľa predložených faktúr predmetom dodania boli zdaniteľné obchody - technické zariadenie a\nmontážne práce pre fotovoltaickú elektráreň v Dolnom Badíne, o výsledku ktorej vyhotovil protokol\nčíslo 9102403/5/1191/12/Nad zo dňa 24.01.2012. Na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový\núrad Bratislava vydal dodatočný platobný výmer č. 9102403/1/189806/12/Nad zo dňa 21.02.2012,\nktorým platiteľovi dane z pridanej hodnoty LOJECT 4 s.r.o. nepriznal uplatnený nadmerný odpočet za\nzdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 123.673,32 € a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume\n5.845,01 €.\nŽalobca dňa 05.12.2012 podal proti dodatočnému platobnému výmeru č. 9102403/1/189806/12/Nád\nzo dňa 21.02.2012 podnet na jeho preskúmanie v rámci mimo odvolacieho konania. Na základe\nuvedenej skutočnosti Daňový úrad Bratislava postúpil podaný podnet v súlade so zákonom na\nrozhodnutie druhostupňovému orgánu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydaný dodatočný\nplatobný výmer číslo 9102403/1/189806/12/Nád rozhodnutím číslo 1100302/1/83095/2013/1042 zo dňa\n20.02.2013 zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom zaviazalo správcu dane,\naby v odôvodnení vydaného rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom vydania\ndodatočného platobného výmeru so zameraním na použitie právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami daňového subjektu a s jeho vyjadreniami k danej\nveci. Daňový úrad Bratislava v rámci ďalšieho konania vydal rozhodnutie číslo 9104403/5/2649889/13/\nNád zo dňa 10.6.2013, ktorým nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume\n123.673,32 € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.544,18 €.\nPodľa názoru krajského súdu rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch, i keď boli rozsiahle\na venovali sa v podstate všetkým relevantným námietkam žalobcu vyjadreným v priebehu konania\npred správcom dane a uvedenými v odvolaní, sa k základnej právnej otázke kľúčovej pre posúdenie\nskutkového stavu - otázke charakteru dodávky (zdaniteľného plnenia), či išlo o stavbu alebo iný\ntovar, sa vyjadrili len stroho, pričom preskúmavané rozhodnutia v danom smere neobsahujú dostatok\nrelevantných dôvodov o zodpovedajúcich úvahách správnych orgánov.\nNepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou\nspravodlivého konania. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného,\nspočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a\nostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať\nnáležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými\nprávnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok\nrozhodnutia, podáva celkový pohľad o priebehu konania, reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť\npresvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu.\nBez ohľadu na závažnosť či plošný následok sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie\npodrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú.\nVšeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby\ndotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom\nkonania.\nAbsenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba\npovažovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva.\nS uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,\nextrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia\nbez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené,\n\nalebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.\nAbsencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej\ntakýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá\nmožnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.\nŽalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí na stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa 4.4.2011,\nnadväzujúce stanoviská niekdajšieho Daňového riaditeľstva SR zo dňa 13.4.2011 a 10.11.2011, ale\npredovšetkým na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-l 11/05 Aktiebolaget NN. V texte uvedeného\nrozsudku sa konštatuje, že „pripojenie hnuteľnej veci k zemi nemusí nutne spadať pod pojem stavebné\npráce a je potrebné skúmať dôležitosť poskytnutia služieb vo vzťahu k hnuteľnej veci a prípadne aj cenu\ntovaru a cenu služieb\". S týmto konštatovaním je nutné súhlasiť, súd však nesúhlasil so záverom, že\nfotovoltaická elektráreň nie je stavbou.\nKrajský súd konštatoval, že samotné stanovisko Daňového riaditeľstva SR zo dňa 13.4.2011 je\nprotirečivé, keď sa v ňom síce uvádza, a to bez ďalších vhodných argumentov, že zhotovenie\nfotovoltaickej elektrárne na kľúč je dodanie tovaru, ale sa tiež uvádza, že pokiaľ ide o stavbu\nenergetických zariadení, tieto sú inžinierskymi stavbami. Samo Daňové riaditeľstvo SR túto otázku\nnevyriešilo a opäť v ďalšej časti textu stanoviska len cituje stanovisko ministerstva zo dňa 4.4.2011.\nFotovoltaická elektráreň len ako sústava fotovoltaických solárnych panelov alebo ako odnímateľné\nprenosné zariadenie by sa mohla javiť ako vec (hnuteľná), ktorá nie je stavbou. Toto správne orgány\nvo svojich rozhodnutiach síce naznačili, avšak dostatočne presvedčivo nezdôvodnili. Hlbšou analýzou\ntechnického charakteru, preštudovaním stavebného povolenia (popis stavby, údaje o stavebných\nobjektoch a prevádzkových súboroch) je však už nutné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že sa jedná o stavbu.\nSprávca dane, ani žalovaný nie sú odborne spôsobilí sami určiť charakter predmetu dodávky. Súdu nie\nje zrejmé, prečo potom celkom negovali existenciu stavebného povolenia, toho bez ďalšieho vyhodnotili\nako právne irelevantné a tiež, prečo nezobrali do úvahy zloženie jednotlivých prvkov fotovoltaickej\nelektrárne, ich vlastnosti a technické zakomponovanie do celku. Opätovne súd poukazuje na definíciu\nstavby ustálenej praxou. Taktiež podľa smernice o spoločnom systéme DPH postačuje na priznanie\nstatusu stavby jej pevné spojenie so zemou. Oboma účastníkmi v ich písomných podaniach citované\nrozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-l 11/05 Aktiebolaget NN vyjadruje potrebu skúmať dôležitosť\nposkytnutia služieb vo vzťahu k hnuteľnej veci.\nPreto podľa názoru krajského súdu bol žalovaný povinný podrobnejšie zaoberať sa vôľou účastníkov\nzmluvy, na základe ktorej bola realizovaná výstavba fotovoltaickej elektrárne. Nad všetky pochybnosti\nsa prejav vôle vykladá podľa vôle strán a v danom prípade aj okolnosťami realizácie dodávky.\nŽalovaný tiež nesprávne vyložil dikciu článku 12 ods. 2 smernice o DPH, zamenil si vo svojej\nargumentácii pojmy budova a stavba a taktiež bez priameho a dostatočne presvedčivého vysvetlenia,\nnapriek zneniu smernice, nepovažoval skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň spĺňala všetky vyššie\nv texte tohto rozsudku opísané atribúty charakterizujúce stavbu, za právne relevantnú. Pritom\nv danom prípade fotovoltaická elektráreň, ako vyplýva z administratívneho spisu, bola súborom\nstavebných prvkov, stavebným dielom, projektovaným a stavebnotechnicky vyhotoveným. Bezpochyby\nbola fotovoltaická elektráreň i fixovaná do zeme, tiež pripojená na siete a zariadenia technického\nvybavenia územia a na jej výstavu bola potrebná úprava terénu (takisto stavebnými prácami). Podľa\nsmernice o DPH by úplne postačovalo už uvedené pevné spojenie so zemou.\nKrajský súd dodáva, že pre správne orgány mala byť existencia stavebného povolenia na výstavbu\nfotovoltaickej elektrárne určujúcou skutočnosťou na posúdenie (určenie) zdaniteľnej osoby - dodávateľa\nžalobcu. Vydaním rozhodnutia v stavebnom konaní orgánom príslušným na to podľa osobitných\npredpisov bola pre žalovaného vyriešená právna (predbežná) otázka charakteristiky predmetu dodávky stavby. V stavebnom konaní nemôže byť predsa povolené okrem stavby nič iné a na základe stavebného\npovolenia možno realizovať len stavbu - nie hnuteľnú vec.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo ak Najvyšší súd SR bude názoru, že rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci C-l 11/05 Aktiebolaget NN nemá jednoznačný súvis s podstatou\ndodávky vo veci samej, potom žalovaný navrhuje, aby Najvyšší súd SR podľa § 109 ods. 1 písm. c)\n\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prerušil konanie a\npožiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke, či „sa má zdaniteľné plnenie\nspočívajúce v komplexnom dodaní fotovoltaickej elektrárne, pozostávajúce z dodania FV panelov a k\nnim potrebného príslušenstva, konštrukcie, na ktorú budú tieto panely umiestnené, pevného spojenia\ntejto konštrukcie so zemou a následnej montáže týchto panelov, v dôsledku ktorej nedochádza k zmene\nich povahy a vlastností, posúdiť ako dodanie tovaru, pri ktorom sa určí miesto dodania podľa článku 36\nsmernice Rady 2006/112/ES a či má na posúdenie tejto transakcie vplyv, že podľa vnútroštátneho práva\nje fotovoltaická elektráreň klasifikovaná ako inžinierska stavba“.\nNajvyšší súd SR v uznesení č. 3 Sžf/100/2014 konštatoval, že relevantnou judikatúrou Súdneho dvora\nEU je v danom prípade rozsudok vo veci C - 219/12 Finanzamt Freistadt Rohrbavch Urfar zo dňa 20. júna\n2013, v ktorom bolo implicitne predmetom posudzovania Súdneho dvora nadobudnutie fotovoltaického\nzariadenia.\nNajvyšší súd SR v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že v rozsudku sa neuvádza, ale považuje sa\nza nesporné východisko, ktoré vyplýva z bodu 34 návrhov advokátky Eleanor Sharpston, prednesených\nvo veci C-219/12 dňa 7. marca 2013, v ktorom sa v bode 34 uvádza nasledovné: „V súvislosti s\nhospodárskou činnosťou dodávky elektrickej energie treba považovať solárne panely za investičné\ntovary v zmysle šiestej smernice. Súdny dvor vymedzil investičné panely za investičné tovary na účely\nDPH ako tovary, ktoré sa používajú na ekonomickú činnosť a vyznačujú sa svojou stálou povahou a\nhodnotou, čo spôsobuje, že výdavky na ich nadobudnutie nie sú obvykle zaúčtované ako bežné výdavky,\nale sa odpisujú v priebehu viacerých účtovných období“.\nPodľa žalovaného správca dane pri hodnotení získaných dôkazov v danom prípade postupoval v súlade\nso základnou zásadou správy daní implementovanou v ustanovení § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a\nv ďalšom konaní dbal na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch (týkajúcich sa všetkých\nLOJECTOV, teda spoločností LOJECT 1 s.r.o., LOJECT 2 s.r.o., LOJECT 3 s.r.o., LOJECT 4 s.r.o.,\nLOJECT 5 s.r.o., LOJECT 6 s.r.o.), nevznikli neodôvodnené rozdiely).\nŽalovaný k základnej nastolenej otázke k charakteru dodávky, ktorý je podľa súdu medzi účastníkmi\nkonania sporný uvádza, že pojem „stavba“ zákon o DPH nedefinuje a pre účely zákona o DPH sa dodanie\nstavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo na základe inej obdobnej zmluvy považuje za\ndodanie tovaru (§ 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH), rovnako ako sa za dodanie tovaru považuje prevod\npráva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, pričom hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné\nveci (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Je teda nesporné, že či ide o prevod práva nakladať s tovarom\nako vlastník (vrátane tovaru dodaného s jeho inštaláciou a montážou) alebo o dodanie stavby, vždy sa\nplnenie v zmysle zákona o DPH posúdi ako dodanie tovaru. Odlišnosť medzi dodaním tovaru s montážou\nalebo inštaláciou, kedy poskytnuté práce nepredstavujú stavebné práce, ktorých výsledkom by bola\nstavba, ale znamenajú montáž alebo inštaláciu tovaru, ktorého povaha sa poskytnutím prác nemení, a\ndodaním stavby z pohľadu zákona o DPH, spočíva len v posúdení osoby povinnej platiť daň, kedy v\nprípade dodania tovaru s montážou alebo inštaláciou, ak dodávateľom plnenia je zahraničná osoba s\nmiestom dodania v tuzemsku, touto osobou je príjemca plnenia, ak je zdaniteľnou osobou.\nPodľa žalovaného z vydaných rozhodnutí je zrejmé, že tak správca dane, ako aj žalovaný v\nodôvodneniach vydaných rozhodnutí pri vyhodnotení skutkového stavu vychádzali pri určení miesta\ndodania FVE z predložených dokladov daňového subjektu -zmluvy o dielo zo dňa 29.03.2011,\npredmetom ktorej bolo naprojektovanie, dodávka, výstavba a odovzdanie solárnej elektrárne a z\nvystavených faktúr, z ktorých jednoznačne vyplýva, že boli vystavené za dodanie solárnych panelov (PV\nmodulov) vrátane ich dopravy, montáž týchto modulov a vykonanie stavebno-konštrukčných prác s tým\nsúvisiacich.\nSvoje tvrdenie, že fotovoltaická elektráreň je tovar s inštaláciou žalovaný oprel o všeobecne známu\nskutočnosť, že fotovoltaická elektráreň je v podstate „solárne pole“ -sústava slnečných kolektorov\n(panelov, modulov). Priamo na faktúre je uvedené, že P V moduly, ktoré tvorili podstatnú cenu plnenia,\nboli dodané nemeckou spoločnosťou solarhybrid AG vrátane ich montáže a vrátane ich dopravy. Už z\npredložených faktúr bolo zrejmé, že miesto dodania v uvedenom prípade nebolo možné určiť tak, ako\nto urobil žalobca, v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH (dodanie tovaru bez prepravy), ale podľa\n\n§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, podľa ktorého ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo\nmontážou dodávateľom alebo na jeho účet, miestom dodania je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo\nzmontovaný a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH príjemca plnenia (v danom\nprípade žalobca).\nPodstata rozsudku C-l 11/05, uvedenom v rozhodnutiach daňových orgánov, vo veci samej spočívala\nv skutočnosti, že súdny dvor o. i. vymedzil, čo predstavuje pojem „dodanie tovaru s inštaláciou alebo\nmontážou\", keď cieľom poskytnutých prác inštalácie alebo montáže nie je zmena povahy predmetného\ndodaného tovaru, na rozdiel od stavebných prác, výsledkom ktorých by bola stavba. K tomuto záveru\nvedú konštatovania obsiahnuté v bode 35 tohto rozsudku, že podľa príslušného ustanovenia smernice\n(čl. 36 smernice Rady 2006/112/ES) hmotná vec (kábel z optických vláken) môže byť predmetom\ninštalácie alebo montáže bez toho, aby plnenie nevyhnutne stratilo svoju kvalifikáciu dodávky tovaru.\nPodľa slovenského stavebného zákona je optický kábel považovaný za inžiniersku stavbu, ktorá môže\nbyť vedená podzemne, napriek tomu ho súdny dvor vo veci C-l 11/05 definoval ako dodanie tovaru s\ninštaláciou a montážou. Citované ustanovenie rozsudku nerozlišuje medzi spôsobom inštalácie, z čoho\nvyplýva, že pripojenie hnuteľnej veci k zemi nemusí nevyhnutne spadať pod pojem stavebné práce\n(čl. 14 ods. 3 Smernice Rady 206/112/ES). Uvedené znamená, že dodaním solárnych panelov, ich\ninštaláciou na pevný rám a montážou pevnými kotviacimi prvkami k zemi jednoznačne nedošlo k zmene\npodstaty fotovoltaických panelov (článkov), práve naopak, uvedená montáž a inštalácia zabezpečili, že\nsa fotovoltaické články stali funkčnými.\nFotovoltaická elektráreň je inžinierskou stavbou podľa slovenského stavebného zákona. Z európskej\nlegislatívy, ani zo zákona o DPH nevyplýva, že ak je vydané stavebné povolenie podľa príslušných\nprávnych predpisov, nemôže v zmysle zákona o DPH pri fotovoltaických elektrárňach ísť o dodanie\ntovaru s inštaláciou alebo montážou. Fotovoltaická elektráreň nie je predmetom dane zo stavieb, pretože\nnemá nadzemné ani podzemné podlažie podľa § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom\npoplatku za komunálne odpady a jej podstatou sú fotovoltaické články (kolektory) umiestňované na\npodpornej konštrukcii pevného rámu, ktorá je spojená so zemou kotviacimi prvkami, pričom spravidla\nide o dočasnú stavbu na určenú dobu životnosti. Súčasne fotovoltaickú elektráreň v zmysle vyhlášky\nštatistického úradu č. 323/2010 Z. z. nie je možné považovať za budovu. Pre účely § 16 ods. 1\nzákona o DPH fotovoltaická elektráreň spĺňa charakter nehnuteľnosti (ide o stavbu/konštrukciu, ktorá\nnemôže byť ľahko rozmontovaná alebo posunutá), pričom spôsob zdaňovania služieb vzťahujúcich sa\nna nehnuteľnosť, t.j. služieb súvisiacich s FVE, je v tomto prípade identický ako pri tovare s inštaláciou\na montážou.\nPodľa žalovaného v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s názorom krajského súdu, na ktorý v\nodôvodnení vydaného rozsudku poukazuje a to, že: „osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej\nproti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne\nargumentovať proti záverom rozhodnutia\", pretože tak ako to vyplýva z administratívneho spisu, správca\ndane ani v jednom prípade neodňal žalobcovi možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom\nsprávcu dane, čo v konečnom dôsledku aj žalobca podaním podnetu v rámci mimoodvolacieho konania,\nnásledne podaním odvolania a podaním žaloby aj využil (zároveň je potrebné uviesť, že žalobca sa\nproti vydanému dodatočnému platobnému výmeru neodvolal, z čoho je zrejmé, že správca dane v\nčase ukončenia kontroly presvedčil zástupcov daňového subjektu o správnosti postupu daňového úradu\nsúvisiaceho s vyhodnotením skutkového stavu v danej veci).\nŽalovaný s názorom súdu, že „ správca dane Daňový úrad Bratislava svoje rozhodnutie neodôvodnil\nvlastnou úvahou“, sa nestotožňuje, pretože správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne\nv ďalšom konaní jasne žalobcovi tvrdil, že v danej obchodnej transakcii ide o dodanie tovaru s montážou\na pri hodnotení skutkového stavu v odôvodnení vydaného rozhodnutia vecne a zrozumiteľne uviedol\nargumenty, prečo je dodanie FVE považované za dodanie tovaru s inštaláciou a montážou a svoje\nargumenty podporil aj stanoviskom MF/12896/2011-731 zo dňa 04.04.2011, ktoré bolo vypracované k\ndanej problematike Ministerstvom financií SR, ktoré ako tvorca a predkladateľ zákona o DPH plní úlohy aj\nv oblasti „Metodického usmerňovania, vypracovania metodických pokynov k právnym normám v daňovej\na colnej oblasti“ v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štatútom MF SR.\nPodľa žalovaného Ministerstvo financií SR bolo v danej veci oprávnené zaujať v danej veci názor k\npostupu pri aplikácii právnych predpisov (k novele zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH od 01.01.2011), v\n\nktorom o. i. uviedlo, že „v prípade zriadenia fotovoltaickej elektrárne v danom prípade pôjde o dodanie\ntovaru, a ak sa má dodať funkčná elektráreň, pôjde o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou\".\nNa základe konkrétnej žiadosti iného daňového subjektu, nie daňového subjektu LOJECT 4, s.r.o.,\nktorý dňa 28.12.2010 požiadal DR SR o zaujatie stanoviska, ako sa má z pohľadu zákona o DPH\nposudzovať zriadenie a dodanie fotovoltaickej elektrárne na kľúč. Odbor služieb pre verejnosť Daňového\nriaditeľstva SR dňa 18.1.2011 zaujal stanovisko, že fotovoltaická elektráreň sa v zmysle stavebného\nzákona považuje za stavbu, pri dodaní ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona\no DPH; táto skutočnosť sa následne premietla do otázky zovšeobecneného stanoviska DR SR č. 51/\nDPH/2011 zo dňa 13.04.2011.\nS rovnakou otázkou sa súčasne iný daňový subjekt obrátil aj na Ministerstvo financií SR, ktoré listom č.\nMF/7055/2011-731 zo dňa 20.1.2011 zaujalo stanovisko, že v uvedenom prípade ide o dodanie tovaru\ns inštaláciou a montážou a miesto dodania fotovoltaickej elektrárne sa určí podľa § 13 ods. 1 písm. b)\nzákona o DPH, pričom osoba povinná platiť daň v tuzemsku sa určí podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH.\nVzhľadom na odlišné posúdenie predmetného plnenia a osoby povinnej platiť daň Ministerstvom financií\nSR a Daňovým riaditeľstvom SR bola zo strany Daňového riaditeľstva SR predložená na Ministerstvo\nfinancií SR žiadosť o usmernenie s cieľom zabezpečiť jednotný výklad predmetnej problematiky, na\nzáklade čoho Ministerstvo financií SR zaujalo svoje stanovisko pod číslom MF/12896/2011-731 dňa\n04.04.2011.\nDaňové riaditeľstvo SR po obdržaní stanoviska Ministerstva financií SR zaslalo dňa 27.4.2011\ndotknutému daňovému subjektu informáciu k pôvodne vydanému stanovisku zo dňa 18.1.2011 a\nupozornilo ho na skutočnosť, že problematika dodania fotovoltaickej elektrárne na kľúč v SR zahraničnou\nosobou z pohľadu zákona o DPH bola opätovne riešená a po konzultácii s Ministerstvom financií SR\nbolo zaujaté stanovisko, že v prípade dodania funkčnej fotovoltaickej elektrárne ide o dodanie tovaru s\ninštaláciou alebo montážou a v prípade dodania fotovoltaickej elektrárne zahraničnou osobou, ktoré je\ndodaním tovaru s inštaláciou alebo montážou, prechádza daňová povinnosť na zdaniteľnú osobu podľa\n§ 69 ods. 2 zákona o DPH ako príjemcu plnenia.\nTo znamená, že pred podpisom zmluvy o dielo dňa 29.03.2011 medzi dodávateľom Solarhybrid AG a\nodberateľom LOJECT 4 s.r.o. bola pre iný daňový subjekt vydaná nesprávna vyššie uvedená informácia\nohľadom zdaňovania FVE, a to dňa 18.01.2011 DR SR, Odborom služieb pre verejnosť, ale taktiež ešte\npred podpisom zmluvy o dielo bola informácia ihneď korigovaná Ministerstvom financií SR listom zo dňa\n20.01.2011.\nVychádzajúc z uvedeného, žalobca - spoločnosť LOJECT 4 s.r.o. preukázateľne nemal\nk dispozícii žiadne stanovisko Daňového riaditeľstva SR, že v prípade dodania FVE ide o dodanie stavby\nna základe zmluvy o dielo, takže sa takýmto stanoviskom ani nemohol dobromyseľne riadiť. Všetky\nstanoviská DR SR, ktoré mal správca dane k dispozícii, boli vydané po 29.03.2011 a jasne hovoria o\ntom, že dodanie FVE je dodaním tovaru s inštaláciou, ktorého miesto dodania sa posúdi v zmysle § 13\nods. 1 písm. b) zákona o DPH.\nPočas daňovej kontroly, dňa 26.10.2011, požiadal Daňový úrad Bratislava o metodické usmernenie\nv predmetnej veci, dňa 16.11.2011 obdržal stanovisko DR SR č. 1/562/21317-117318/2011 zo dňa\n10.11.2011. DR SR vo svojom stanovisku uviedlo, že v prípade FVE ide o dodanie tovaru s inštaláciou a\nmontážou a priamo odkázalo na zovšeobecnené stanovisko DR SR č. 51/DPH/2011 zo dňa 13.04.2011,\nktoré uvedené podrobne vysvetľuje. Daňové riaditeľstvo SR súčasne uviedlo, že je nesporné, že\npred ustálením stanoviska k charakteru zdaniteľného plnenia DR SR vydávalo pre daňové subjekty\nstanoviská, že v prípade dodania FVE ide o dodanie stavby a v prípade, že daňový subjekt sa nemal\nmožnosť zoznámiť so zmenou stanoviska DR SR, odporúčalo doteraz uplatňované postupy dotknutých\nplatiteľov dane nepozastavovať. Je nespochybniteľné, že Daňové riaditeľstvo SR v prípade spoločnosti\nLOJECT 4 s.r.o., nevydalo pre túto spoločnosť žiadne stanovisko vo veci zdaňovania FVE, takže u\ndaňového subjekt LOJECT 4 s.r.o. nemohlo vzniknúť žiadne legitímne očakávanie, že dodanie FVE sa\nbude z hľadiska DPH posudzovať ako dodanie stavby.\nSúčasne doteraz uplatňovaný postup, na ktorý odkazuje stanovisko DR SR by znamenal, že daň z\ndodania fotovoltaickej elektrárne by mala priznať a odviesť nemecká spoločnosť. Daňový subjekt tvrdí,\n\nže skutočnosť, že FVE je stavba vyplýva z európskej legislatívy, konkrétne zo záverov rozsudkov\nESD C-231/94, C-349/96, C-41/04, C- 111/05 a C-395/11, pričom podľa daňového subjektu pri\ndodaní FVE ide o zložené plnenie (dodávku tovaru a dodanie služieb) a správca dane uvedené\nkomplexne neposadil. Podľa názoru odvolacieho orgánu je toto tvrdenie splnomocneného zástupcu\nneodôvodnené. Všetky vymenované rozsudky ESD totiž obdobným spôsobom riešia problematiku\nzložených plnení a definujú určité kritériá, ktoré treba brať do úvahy, aby sa z hľadiska DPH určilo, či\njedno plnenie, ktoré sa skladá z viacerých prvkov sa má považovať za jeden zdaniteľný obchod, alebo\nza viac samostatne posudzovaných zdaniteľných obchodov. Všeobecným záverom týchto navzájom\nkompatibilných rozsudkov je, že o jedno plnenie ide vtedy, keď dve alebo viaceré plnenia sú tak úzko\nprepojené, že tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené.\nTakéto plnenie nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť systému DPH.\nSprávca dane v zmysle týchto rozsudkov posúdil dodávku FVE ako jedno zložené plnenie, ktoré\nsa skladá z viacerých úzko prepojených plnení, ktorých cieľom je dodanie funkčnej elektrárne, ako\njednoznačné dodanie tovaru a ak sa má dodať funkčná elektráreň, tak dodanie tovaru s inštaláciou\nalebo montážou. Správca dane vo svojom rozhodnutí menoval iba rozsudok C-l 11/05, keďže\nskutkové okolnosti tohto rozsudku (inštalácia káblov z optických vláken) sú približne obdobné, ako v\nkontrolovanom prípade. Skutkové okolnosti ostatných prejednávaných prípadov pred ESD (C-231/94\n- komplexný balík reštauračných služieb, C-349/96 - komplexný balík hotelových služieb, C-41/04 dodanie softvéru a jeho následné prispôsobenie potrebám nadobúdateľa) sú už značne vzdialené od\nnášho posudzovaného predmetu zdaniteľného obchodu. Práve rozsudok Cl 11/05 v bode 35 jasne\nkonštatuje, že pripojenie hnuteľnej veci k zemi nemusí nevyhnutne spadať pod pojem „stavebné práce“\npodľa čl. 5 ods. 5 šiestej smernice.\nOdvolací orgán súhlasí s tvrdením daňového subjektu, že dodávky FVE sa uskutočnili a že v danom\nprípade nejde o fiktívne dodanie, ale zároveň uvádza, že reálnosť dodania deklarovaných zdaniteľných\nobchodov (ktoré sú uvedené na predmetných faktúrach) správca dane nikdy nespochybnil, čo je zrejmé\nz výsledkov daňovej kontroly (z protokolu), ako aj z odôvodnenia napadnutého dodatočného platobného\nvýmeru.\nNa základe uvedeného, odvolací orgán súhlasí s tvrdením daňového subjektu, že zákon o DPH pojem\nstavba nedefinuje a výklad pojmov použitých v oblasti DPH tak môže vo všeobecnosti vykonávať iba\nESD prostredníctvom svojich judikátov.\nRegistrovaná pre DPH podľa § 5 zákona o DPH v tuzemsku a kontrolovaný platiteľ dane LOJECT 4\ns.r.o. by mal mať nárok na odpočítanie dane uplatnenej nemeckou spoločnosťou.\nV tomto prípade ale nemecká spoločnosť Solarhybrid AG spôsobom uvedeným v metodickom pokyne\nnepostupovala, daňové priznania k DPH v zákonom stanovenom termíne nepodala, daň z realizovaných\ntransakcií na výstupe nepriznala a ani neodviedla. Keďže dodanie FVE sa posudzuje ako dodanie tovaru\ns inštaláciou a montážou, nemecká spoločnosť Solarhybrid AG ani nemala vystaviť faktúry s daňou\n(daňová povinnosť sa uvedenom prípade prenáša na príjemcu, slovenskú spoločnosť LOJECT 4 s.r.o.) a\nplatiteľovi dane LOJECT 4 s.r.o. tak nevznikol zákonný nárok na odpočítanie dane uplatnenej nemeckou\nspoločnosťou.\nŽalovaný k tvrdeniu súdu, že správne orgány vyhodnotili skutkový stav, že v danom prípade „fotovoltaická\nelektráreň nie je stavbou“ uvádza, že správca dane ako aj odvolací orgán v danej veci vychádzal z\npodstaty a obsahu predmetnej transakcie, ktorá vyplýva zo zmluvy o dielo zo dňa 29.03.2011, ako aj z\nvyhotovených faktúr, podľa ktorých je zrejmé, že išlo o naprojektovanie, dodávku, výstavbu a odovzdanie\nsolárnej elektrárne, z ktorých jednoznačne vyplýva, že boli vystavené za dodanie solárnych panelov (PV\nmodulov) vrátane ich dopravy, montáž týchto modulov a vykonanie stavebno-konštrukčných prác s tým\nsúvisiacich.\nPodľa žalovaného skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň je v podstate „solárne pole“ - sústava\nslnečných kolektorov (panelov, modulov), je všeobecne známa, ktorú netreba dokazovať. Skutočnosť,\nže PV moduly boli dodané vrátane montáže a dopravy, je uvedená priamo na faktúre. Už z predložených\ndokladov bolo zrejmé, že miesto dodania v uvedenom prípade nebolo možné určiť tak, ako to urobil\ndaňový subjekt, v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, ale podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona\no DPH (dodanie tovaru bez prepravy), ale podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, podľa ktorého\n\nak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, miestom\ndodania je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69\nods. 2 zákona o DPH príjemca plnenia. Všeobecnú analýzu, v čom je dodávka fotovoltaickej elektrárne\nskutkovo podobným prípadom prípadu C-l 11/05 Aktiebolaget NN, vykonalo MF SR v stanovisku číslo\nMF/12896/2011-731 zo dňa 04.04.2011, s ktorým sa správca dane a žalovaný stotožnili a závery ktorého\naplikovali aj v odôvodneniach vydaných rozhodnutí. Na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci\nAktiebolaget bol prijatý záver, že v prípade zriadenia fotovoltaickej elektrárne jednoznačne pôjde o\ndodanie tovaru a ak sa má dodať funkčná elektráreň, pôjde o dodanie tovaru s inštaláciou alebo\nmontážou. Podstata rozsudku C-l 11/05 vo veci samej spočívala v skutočnosti, že súdny dvor o. i.\nvymedzil, čo predstavuje pojem „dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou“, keď cieľom poskytnutých\nprác inštalácie alebo montáže nie je zmena povahy predmetného dodaného tovaru, na rozdiel od\nstavebných prác, výsledkom ktorých by bola stavba. K tomuto záveru vedú konštatovania obsiahnuté v\nbode 35 tohto rozsudku, že podľa príslušného ustanovenia smernice (čl. 36 smernice Rady 2006/112/\nES) hmotná vec (kábel z optických vláken) môže byť predmetom inštalácie alebo montáže bez toho, aby\nplnenie nevyhnutne stratilo svoju kvalifikáciu dodávky tovaru. Podľa slovenského stavebného zákona\nje optický kábel považovaný za inžiniersku stavbu, ktorá môže byť vedená podzemne, napriek tomu\nho súdny dvor vo veci C-l 11/05 definoval ako dodanie tovaru s inštaláciou a montážou. Citované\nustanovenie rozsudku nerozlišuje medzi spôsobom inštalácie, z čoho vyplýva, že pripojenie hnuteľnej\nveci k zemi nemusí nevyhnutne spadať pod pojem stavebné práce (čl. 14 ods. 3 Smernice Rady 206/112/\nES).\nPodľa článku 199 ods. 1. písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu stanoviť, že\nosobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bola vykonaná ktorákoľvek z týchto dodávok:\nposkytovanie stavebných prác vrátane opravárenských, čistiacich, údržbárskych, prestavbových a\ndemolačných služieb týkajúcich sa nehnuteľného majetku, ako aj odovzdanie stavebných prác\npovažované za dodanie tovaru podľa článku 14 ods. 3\nPodľa článku 14 ods. 3 Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu považovať za dodanie tovaru\nodovzdanie určitých stavebných prác.\nŽalovaný upriamuje pozornosť na skutočnosť, že dodržiavanie práva v Európskom spoločenstve (ďalej\nlen „ES\") zabezpečuje Európsky súdny dvor (ďalej ESD), ktorý je inštitúciou ES, ktorej náplňou\nje zabezpečiť dodržiavanie práva ES pri výklade a aplikácii právnych noriem vydávaných orgánmi\nSpoločenstva, ktoré sú záväzné pre všetky subjekty európskeho práva, t. j. orgány Spoločenstva,\nčlenské štáty, ich občanov a právnické osoby. Právomoci ESD sú upravené v čl. 220 - 245 Zmluvy o\nzaložení ES.\nŽalovaný súhlasí konštatovaním súdu (str. 15), že „právny názor Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého\nza určitých okolností prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez ohľadu na\nich právnu silu \" a zároveň uvádza, že Slovenská republika ako členský štát EU prihliada na prednosť\npráva EU pred vnútroštátnymi predpismi a v tejto súvislosti je žalovaný povinný národné právne predpisy\ninterpretovať v súlade a s prihliadnutím na platné pramene komunitárneho práva vrátane smerníc a\ntým zabezpečovať eurokonformný výklad práva EU. Jednotný výklad pojmov a jednotné posudzovanie\ntransakcií spoločného systému DPH v prvom rade zabraňuje nezdaneniu alebo dvojitému zdaneniu tej\nistej transakcie, preto nie je podstatné, čo sa v zmysle slovenského stavebného zákona považuje za\nstavbu, ak v kontexte spoločného systému DPH je nutné určitú transakciu posudzovať odlišne (dodanie\nFVE na kľúč pri splnení podmienok stanovených v C-l 11/05). Žalovaný zastáva názor, že stanovisko\nvydané k posúdeniu dodania fotovoltaických elektrární z pohľadu dane z pridanej hodnoty je v súlade\nso závermi rozsudku Súdneho dvora vo veci Aktiebolaget, ktorý je oprávnený zabezpečovať výklad\nsmernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.\nNa základe vyššie uvedeného fotovoltaická elektráreň je inžinierskou stavbou podľa slovenského\nstavebného zákona, čo žalovaný nikdy ani nespochybňoval, z európskej legislatívy, avšak ani zo zákona\no DPH nevyplýva, že ak je vydané stavebné povolenie podľa príslušných právnych predpisov, nemôže v\nzmysle zákona o DPH pri fotovoltaických elektrárňach ísť o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.\nPre účely zákona o DPH je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy vždy dodanie tovaru (§\n8 ods. 1 písm. b).\n\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 02.03.2016 k odvolaniu žalovaného namietal, že žalovaný argumentuje,\nže žaloba ako daňový subjekt mal dodanie fotovoltaickej elektrárne postavenej na kľúč posudzovať pre\núčely DPH ako dodanie tovaru s inštaláciou a montážou. Žalovaný rovnako dodnes nevysvetlil, prečo a\nv čom zúčastnené osoby porušili zákon, keď pri zdanení obchodu postupovali v zmysle tohto jasného\na zrozumiteľného ustanovenia zákona a hlavne prečo nemohol byť obchod aj z daňového hľadiska\nzrealizovaný resp. dokončený tak, ako bol účastníkmi záväzne dohodnutý t. j. že daň z pridanej hodnoty\nodvedie zaregistrovaný zahraničný dodávateľ, ktorému bola zmluvne dohodnutá kúpna cena vyplatená\nspolu s prislúchajúcou daňou. Takýto postup koniec-koncov odporučilo v priebehu daňovej kontroly aj\nFinančné resp. Daňové riaditeľstvo SR. Nevedno, prečo takýto postup nebol zvolený. Nehovoriac o tom,\nže zahraničný dodávateľ ako zaregistrovaný daňovník podal aj daňové priznanie a správcom dane bol\nevidovaný ako daňový dlžník. Nevedno ani to, prečo od neho správca dane zaplatenú daň v rozhodnom\nobdobí nevymáhal. To dodnes to zrozumiteľne nevysvetlil ani žalovaný, ktorý takýto postup odporučil. Je\npritom preukázané, že žalobca v zmysle zmluvy zaplatil zahraničnému dodávateľovi dohodnutú kúpnu\ncenu vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, ktorá mu dodnes nebola vrátená. Navrhoval, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <., rozsudok\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nNajvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žaloba i odvolanie boli podané včas. Nezistil procesné pochybenia\nani v časti trov konania. Preto pristúpil k meritórnemu preskúmaniu odvolania.\nPodľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nNajvyšší súd zistil, že správca dane listom zo dňa 26.10.2011 požiadal vtedajšie Daňové riaditeľstvo\no metodické usmernenie ak určuje miesto dodania fotovoltaickej elektrárne podľa § 13 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\nDaňový úrad Bratislava I súčasne s daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu spoločnosti LOJECT 1 s.r.o. za máj a jún 2011 vykonáva rovnaké kontroly na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v spoločnostiach LOJECT 2 s.r.o.,\nLOJECT 3 s.r.o., LOJECT 4 s.r.o., LOJECT 5 s.r.o. a LOJECT 6 s.r.o. za zdaňovacie obdobia máj a\njún 2011, ktoré sa zaoberajú výstavbou fotovoltaickej elektrárne Dolný Badín (A až F). Všetky vyššie\nuvedené skutočnosti, týkajúce sa daňového subjektu LOJECT 1 s.r.o. sa rovnako vzťahujú aj na ostatné\nspoločnosti LOJECT 2 s.r.o. až LOJECT 6 s,r.o., všetky kontrolované daňové subjekty majú rovnakého\nhlavného dodávateľa spoločnosť solarhybrid AG, Nemecko, doklady týchto daňových subjektov (zmluvy,\nfaktúry, stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia a i.) sú v predmete veci identické ako doklady\nplatiteľa dane LOJECT 1 s.r.o. a uplatňované nadmerné odpočty v jednotlivých spoločnostiach LOJECT\n1 s.r.o. až LOJECT 6 s.r.o. za zdaňovacie obdobia máj a jún 2011 sú v cca rovnakej výške. Vzhľadom\nna skutočnosť, že daňovú kontrolu v týchto šiestich spoločnostiach vykonáva šesť kontrolných skupín\nl žiadam o jednotné usmernenie, ako v uvedených prípadoch postupovať pri posúdení miesta dodania\nfotovoltaickej elektrárne (FVE) Dolný Badín A-F.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že rozhodnutiu v tejto právnej veci predchádzajú druhovo rovnaké\nprípady, v ktorých senáty najvyššieho súdu potvrdili zrušujúce rozsudky krajského súdu a predmetné veci\nboli žalovanému vrátené na ďalšie konanie (napr. 8 Sžf/88/2014, 8 Sžf/89/2014, 8 Sžf/90/2014), ktoré\nvychádzali z právneho predpokladu, že išlo o dodanie stavby. Vzhľadom na to vo všetkých konaniach\nide o druhovo rovnaký problém, je potrebné sa jednotne argumentačne vyrovnať sa s ním i z hľadiska\naplikácie judikatúry Súdneho dvora EU.\n\nPodľa zistení žalovaného, daňový subjekt tvrdí, že skutočnosť, že FVE je stavba, vyplýva z európskej\nlegislatívy, konkrétne zo záverov rozsudkov ESD C-231/94, C-349/96, C-41/04, C- 111/05 a C-395/11,\npričom podľa daňového subjektu pri dodaní FVE ide o zložené plnenie (dodávku tovaru a dodanie\nslužieb) a správca dane uvedené komplexne neposadil. Podľa názoru odvolacieho orgánu je toto\ntvrdenie splnomocneného zástupcu neodôvodnené. Všetky vymenované rozsudky ESD totiž obdobným\nspôsobom riešia problematiku zložených plnení a definujú určité kritériá, ktoré treba brať do úvahy, aby\nsa z hľadiska DPH určilo, či jedno plnenie, ktoré sa skladá z viacerých prvkov sa má považovať za jeden\nzdaniteľný obchod, alebo za viac samostatne posudzovaných zdaniteľných obchodov. Všeobecným\nzáverom týchto navzájom kompatibilných rozsudkov je, že o jedno plnenie ide vtedy, keď dve alebo\nviaceré plnenia sú tak úzko prepojené, že tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie, ktorého\nrozčlenenie by bolo neprirodzené. Takéto plnenie nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila\nfunkčnosť systému DPH.\nSprávca dane v zmysle týchto rozsudkov posúdil dodávku FVE ako jedno zložené plnenie, ktoré\nsa skladá z viacerých úzko prepojených plnení, ktorých cieľom je dodanie funkčnej elektrárne,\nako jednoznačné dodanie tovaru a ak sa má dodať funkčná elektráreň, tak dodanie tovaru s\ninštaláciou alebo montážou. Správca dane vo svojom rozhodnutí menoval iba rozsudok C-l11/05, keďže\nskutkové okolnosti tohto rozsudku (inštalácia káblov z optických vláken) sú približne obdobné, ako v\nkontrolovanom prípade. Skutkové okolnosti ostatných prejednávaných prípadov pred ESD (C-231/94\n- komplexný balík reštauračných služieb, C-349/96 - komplexný balík hotelových služieb, C-41/04 dodanie softvéru a jeho následné prispôsobenie potrebám nadobúdateľa) sú už značne vzdialené od\nnášho posudzovaného predmetu zdaniteľného obchodu. Práve rozsudok C-l11/05 v bode 35 jasne\nkonštatuje, že pripojenie hnuteľnej veci k zemi nemusí nevyhnutne spadať pod pojem „stavebné práce“\npodľa čl. 5 ods. 5 šiestej smernice.\nŽalovaný súhlasí s tvrdením daňového subjektu, že dodávky FVE sa uskutočnili a že v danom prípade\nnejde o fiktívne dodanie, ale zároveň uvádza, že reálnosť dodania deklarovaných zdaniteľných obchodov\n(ktoré sú uvedené na predmetných faktúrach) správca dane nikdy nespochybnil, čo je zrejmé z výsledkov\ndaňovej kontroly (z protokolu), ako aj z odôvodnenia napadnutého dodatočného platobného výmeru.\nIde o problém výkladu a aplikácie práva EU. V dôsledku toho uvedený problém musí byť jednotne\nriešený v rámci celej Európskej únie. Výklad nemôže viesť k situácii dvojitého nezdanenia, resp. k situácii\ndvojitého zdanenia. Dodávateľom FVE ako samostatného komplexného zariadenia na pozemku bol\nsubjekt so sídlom v SRN.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní vznikol nárok na náhradu trov\nz náhrady trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 11\nods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 181,90 € (vyjadrenie zo dňa 02.03.2016 k odvolaniu 143 € + režijný paušál\n8,58 €) + 20% DPH]. V rámci náhrady trov konania súd nepriznal žalobcovi náhradu za spotrebované\npohonné hmoty, keďže žalobca k vyúčtovaniu nepripojil údaje a doklady týkajúce sa vozidla použitého\nna prepravu.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/252/2013", "guid": "d18bb707-28a3-44d6-bda0-6d135d302885:7f65eb85-856b-468b-affe-f8777f7278f7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}