{"guid": "b33fc7dc-5637-4642-bee9-624174ed8898:da62f982-7c7c-471e-aa32-4146802aa37f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201816.1", "spisova_znacka": "5Sžo/217/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/217/2015 z 26. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2017, sp. zn. 5Sžo/217/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201816.1", "identifikacne_cislo": "1013201816", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-76", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da62f982-7c7c-471e-aa32-4146802aa37f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201816.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201816.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201816.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/217/2015\n1013201816\n26. 01. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201816.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu:\nPhDr. Z. O., bytom I., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so\nsídlom Staromestská 6, Bratislava, za účasti: MUDr. S. E., CSc., bytom I., o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej\nvnútornej správy č. SVS-OVS1-2013/018028/TDL z 2. augusta 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 1S 241/2013-65 z 18. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 241/2013-65 z 18. júna\n2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 241/2013-65 z 18.06.2015 podľa § 250j ods. 1\nO.s.p. zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy č. SVS-OVS1-2013/018028/\nTDL z 02.08.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného\núradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA-OVVS3-2013/02122 Pr-1520/1-2012KN/V76, ObU-BA-OVVS3-2013/02123 Pr-1521/l-2012-KN/V76 z 02.04.2013. O náhrade trov konania\nrozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal. Krajský súd žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy\nv sume 7 000,- € vylúčil podľa § 112 ods. 2 O.s.p. a § 244 a nasl. O.s.p. na samostatné konanie.\n2. Rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BAOVVS3-2013/02122 Pr-1520/1-2012-KN/V76, ObU-BA-OVVS3-2013/02123 Pr-1521/l-2012-KN/V76 z\n02.04.2013 bolo podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastavené konanie o priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť\nobvinený MUDr. S. E., CSc. tým, že dňa 17.02.2012 v čase asi o 14.00 hodine v I. sa mal zaháňať\nna žalobcu francúzskym kľúčom a vyhrážať sa mu, že ho zmrzačí, čím sa mu mal vyhrážať ujmou na\nzdraví. Spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Uvedeným\nrozhodnutím bolo podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastavené aj konanie o priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal\ndopustiť obvinený MUDr. S. E., CSc. tým, že dňa 17.02.2012 v čase asi o 16.25 hodine v I. mal žalobcu\nurážať nadávkami na celú ulicu, čím mu mal spôsobiť urážku na cti. Spáchanie skutku, o ktorom sa\nkonalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Žalobcovi bola zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona\n\no priestupkoch v spojení s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z. uložená\npovinnosť uhradiť trovy konania v sume 16,- €.\n3. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalobca podal na Okresné\nriaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I oznámenie vo veci podozrenia z priestupkov proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o priestupkoch, ktorých sa mal proti\nnemu dopustiť MUDr. S. E., CSc.\n4. Žalobca v uvedenej veci v konaní pred správnym orgánom uviedol, že dňa 17.12.2012 pred 14.00\nhod. zaparkoval vozidlo značky Renault Fluence medzi dve garáže, ktoré patria pánovi E.. Ten sa na\nneho vyrútil s francúzskym kľúčom v ruke, zaháňal sa ním na žalobcu a vyhrážal sa mu. Vyzval ho, aby\nvozidlo zaparkoval na iné miesto, urážal ho oplzlými výrazmi, kričal, že žalobca porušil zákon o cestnej\npremávke a že pred jeho domom nemá čo parkovať. Nakoľko na ulici nebolo kde zaparkovať, žalobca\nnechal vozidlo pred domom na ulici I.. Keď sa o dve hodiny vrátil k vozidlu už tam nebolo. Pán E. ho\nnechal odtiahnuť odťahovou službou. V čase, keď prišiel na miesto bol pán E. na balkóne svojho domu\na začal žalobcu urážať vulgárnymi nadávkami na celú ulicu. Uvedené žalobca zaznamenal na mobilný\ntelefón, na čo pána E. upozornil. V tom čase sa na mieste incidentu nenachádzala žiadna iná osoba.\n5. MUDr. S. E., CSc. sa ako obvinený z priestupku v konaní pred správnym orgánom vyjadril, že v\nuvedený deň žalobca zaparkoval svoje vozidlo medzi dve jeho garáže tak, že čiastočne blokoval vchod,\nkde sa nachádzajú smeti, elektrina a vchod do domu. Žalobcovi povedal, nech si vozidlo zaparkuje na\niné miesto, inak ho dá odtiahnuť. Medzi ním a žalobcom došlo k určitej výmene názorov. Že by žalobcovi\nnadával si nepamätá. V čase incidentu bol v garáži a v ruke držal nejaké náradie, ale nikdy na žalobcu\nnezaútočil a ani sa žalobcovi nevyhrážal. Išlo len o gestikuláciu. Nesúhlasil s tým, aby bola nahrávka,\nktorú zhotovil žalobca v rozpore so zákonom, použitá ako dôkaz v konaní.\n6. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán prvého stupňa konanie o priestupkoch zastavil\npodľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, pretože obvinenému z priestupku nebolo spáchanie\npriestupkov preukázané. Správny orgán prihliadol na zásadu in dubio, pro reo (v pochybnostiach v\nprospech obvineného), pretože vo výpovediach obvineného z priestupku a žalobcu boli také rozpory,\nktoré sa nepodarilo odstrániť ani samotným prejednávaním priestupku, neboli zistení žiadni svedkovia\na videonahrávka žalobcu bola získaná v rozpore so zákonom a preto ju nebolo možné v priestupkovom\nkonaní použiť ako dôkaz.\n7. Krajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k rovnakému záveru, že spáchanie\nskutkov, ktoré sa obvinenému z priestupku kládli za vinu nebolo v priestupkovom konaní preukázané. Pri\nzisťovaní stavu veci správny orgán nezistil skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdili tvrdenie žalobcu,\nže obvinený spáchal skutok tak, ako to uviedol žalobca vo svojom oznámení na prejednanie priestupku.\nTým, že pri incidente neboli prítomní okrem obvineného z priestupku a žalobcu žiadni svedkovia, sa\nsprávny orgán dostal do dôkaznej núdze. Na základe výpovedí žalobcu a obvineného z priestupku\ndospel správny orgán k správnemu záveru, že existujú pochybnosti o tom, či sa obvinený z priestupku\nskutočne dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Ak vina obvineného z priestupku nie je spoľahlivo\npreukázaná, je nevyhnutné v prípade pochybností rozhodnúť v prospech obvineného, k čomu vzhľadom\nna zistenia prvostupňového správneho orgánu došlo.\n8. Žalobca tvrdil, že z incidentu vyhotovil mobilným telefónom nahrávku. Krajský súd v tejto\nsúvislosti konštatoval, že akýkoľvek zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam vyhotovený bez súhlasu\nnahrávaného je zaťažený porušením osobnostných práv dotknutej osoby. Podozrenie z nezákonného\nkonania obvineného z priestupku nie je možné preukazovať dôkazom získaným z iného nezákonného\nkonania. Preto správny orgán pri rozhodovaní o skutku, ktorého sa mal dopustiť obvinený z priestupku\na ublížiť ním na cti žalobcovi, podľa názoru krajského súdu správne vyhodnotil nahrávku žalobcu\nvyhotovenú bez súhlasu obvineného z priestupku ako dôkaz nepoužiteľný v konaní, ktorý bol získaný\nv rozpore so zákonom.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že\nkrajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Namietol, že\nvo svojom oznámení o spáchaní priestupku žiadal aj prešetrenie nepravdivého obvinenia žalobcu\nz priestupku, navádzanie policajného príslušníka obvineným z priestupku na nezákonné odtiahnutie\n\nžalobcovho automobilu, vykonávaných schválností a hrubého správania sa obvineným voči žalobcovi.\nSprávny orgán rozhodol len o jednom skutku, a to o zaháňaní sa francúzskym kľúčom a vyhrážaní\nsa žalobcovi obvineným z priestupku, že ho zmrzačí. Podľa žalobcu obvinený z priestupku uvedený\npriestupok spáchal, o čom niet pochýb vzhľadom na žalobcom predložený dôkaz - nahrávku. Obvinený\nz priestupku vedel, že ho žalobca nahráva na mobilný telefón a toto nahrávanie odsúhlasil slovami\n„len si nahraj koľko chceš“. Z uvedeného dôvodu nejde o dôkaz získaný nezákonným spôsobom.\nPoužitie zásady in dubio pro reo zo strany správneho orgánu je preto podľa žalobcu v tomto prípade\nneopodstatnené a účelové.\n10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdil. Nahrávka predložená žalobcom v konaní pred správnym orgánom\nbola vytvorená bez súhlasu nahrávaného a preto je zaťažená porušením jeho osobnostných práv. Za\nsúhlas s vytvorením takejto nahrávky nemožno považovať ani prípadné vyjadrenie nahrávanej osoby v\nzmysle „tak si nahraj koľko chceš“ už počas samotnej realizácie nahrávky. Vzhľadom na jednoznačne\nvyjadrený nesúhlas obvineného z priestupku s použitím nahrávky počas konania o priestupku nebolo\nmožné túto nahrávku ako dôkaz v konaní o priestupku použiť. V konaní o priestupku tak vznikla situácia,\nže neboli zistené žiadne skutočnosti, okrem samotných protichodných výpovedí žalobcu a obvineného z\npriestupku, čím sa správny orgán dostal do dôkaznej núdze. Správny orgán preto správne a nevyhnutne\ndospel k záveru, že protiprávne konanie nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Správny orgán\nnemal inú možnosť ako toto konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastaviť.\n11. Pribratý účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za\nsprávny. Skutok, ktorý sa mu v priestupkovom konaní kládol za vinu sa nestal. Na nahrávanie nedal\nžalobcovi súhlas a preto nahrávka žalobcu je nezákonne získaným dôkazom, ktorý nemôže byť v konaní\npoužitý.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať\núspech.\n13. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n14. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n15. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\n16. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa\ncíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého\norgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. V prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje\npodľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\n17. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\n18. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n19. Odvolací súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a\nsúčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, s\nktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal.\n20. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\n21. Vychádzajúc zo žaloby a pripojeného spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že\nžalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej\nsprávy, odbor všeobecnej vnútornej správy č. SVS-OVS1-2013/018028/TDL z 02.08.2013, ktorým ako\nodvolací orgán podľa § 4 ods. 4 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch v\nspojení s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní postupom podľa § 59 ods. 2 správneho\nporiadku potvrdilo rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č.\nObU-BA-OVVS3-2013/02122 Pr-1520/1-2012-KN/V76, ObU-BA-OVVS3-2013/02123 Pr-1521/l-2012KN/V76 z 02.04.2013.\n22. Nakoľko dňa 01.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej\nsprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravil pôsobnosť okresných úradov, bolo\npotrebné tieto zmeny zohľadniť aj v súvislosti s označením žalovaného v predmetnom konaní. Zákonom\nč. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy bol zrušený zákon č. 515/2003 Z.z. o krajských\núradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z., zákona č. 254/2007 Z.z., zákona č. 102/2010 Z.z. a zákona\nč. 345/2012 Z.z.\n23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom\nstupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad,\nktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni\nrozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle\nkraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.\nseptembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona. Pretože Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nsekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy nie je od 01.10.2013 druhostupňovým\nsprávnym orgánom príslušným na ďalšie konanie v predmetnej veci, v konaní na strane žalovaného\nvystupoval Okresný úrad Bratislava.\n25. Medzi účastníkmi bolo sporné, či správny orgán postupoval správne, keď v danej veci použil zásadu\nin dubio pro reo, neprihliadol na nahrávku žalobcu s odôvodnením, že ide o nezákonne získaný dôkaz\na následne rozhodol, že priestupkové konanie je potrebné zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona\no priestupkoch, pretože spáchanie skutkov, o ktorých sa konalo, nebolo obvinenému z priestupkov\npreukázané.\n26. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „Dohovor“), to znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené\nprávo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo\nna spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy\nsa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp\n„rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz\ndiskriminácie vlastnej osoby“.\n27. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v\nzákone o priestupkoch a subsidiárne v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Správne orgány musia v konaní a\npri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3 správneho poriadku),\nustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.\n\nsprávneho poriadku), ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho\nkonania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku).\n28. V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou\nz nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a\npri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi.\nV neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7\nÚstavy SR majú prednosť pred zákonmi.\n29. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej\nrozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto\nzásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších\nustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je\npovinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité\npre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré\nvyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).\n30. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n31. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti\nobvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom\nporiadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje\nzásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku\nvšetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy\nna svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť\ndonucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu\nobvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku\n(in dubio pro reo).\n32. Súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej\nveci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú\npochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel.\n33. Podľa § 11 a § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej\nosobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena\na prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a\nzvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo\npoužiť len s jej privolením.\n34. Z výkladu týchto ustanovení je zrejmé, že vyhotovovať fotografie či nahrávky (zvukové alebo\nobrazové) je možné len so súhlasom nahrávanej osoby. Rovnako aj ich následné použitie je podmienené\nsúhlasom nahrávanej osoby.\n35. Správny orgán pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma, či dôkazy boli získané\n(zadovážené) spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy\nzákonné alebo nezákonné). K dôkazom, ktoré boli získané (zadovážené) v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, správny orgán neprihliadne. Opačný postup by mal za následok, že\nporušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by bolo premietnuté do skutkového stavu zisteného\nsprávnym orgánom, a tým aj do rozhodnutia vydaného na jeho základe. Prihliadnutím na nezákonné\ndôkazy (tým, že by o nich oprel svoje skutkové zistenia) by tak správny orgán zaťažil konanie vadou,\nktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\n36. Zákon pripúšťa každý prostriedok, ktorý je nositeľom informácie dôležitej pre rozhodnutie vo veci, s\nvýnimkou takých prostriedkov, ktoré neboli získané zákonom predpísaným alebo dovoleným spôsobom.\n37. Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade bola nahrávka vyhotovená žalobcom bez súhlasu\nobvineného z priestupku. Za súhlas s vyhotovením takejto nahrávky nemožno považovať ani prípadné,\nžalobcom tvrdené vyjadrenie nahrávanej osoby (obvineného z priestupku) v zmysle „tak si nahraj\nkoľko chceš“, vyslovené až počas samotnej realizácie nahrávky. Vzhľadom na jednoznačne vyjadrený\nnesúhlas obvineného z priestupku s použitím nahrávky počas konania o priestupku nebolo možné túto\nnahrávku ako dôkaz v konaní o priestupku použiť a správny orgán postupoval správne, keď na nahrávku\npredloženú žalobcom v priestupkovom konaní ako na nezákonný dôkaz neprihliadol.\n38. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky znaky\nskutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka (kumulatívne).\nV prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku.\nAk pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado\nvšetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).\n39. Zásada in dubio pro reo predstavuje povinnosť správneho orgánu rozhodovať v prospech\nobvineného z priestupku, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť.\n40. Odvolací súd konštatuje, že pri zisťovaní stavu veci správny orgán nezistil také skutočnosti, ktoré by\njednoznačne potvrdili tvrdenie žalobcu, že obvinený spáchal skutky, ktoré sa mu kládli za vinu. Tým, že\nnahrávka žalobcu bola správnym orgánom správne vyhodnotená ako nezákonný dôkaz, na ktorý nebolo\nmožné z uvedeného dôvodu prihliadnuť a pri incidente neboli prítomní okrem žalobcu a obvineného\nz priestupku žiadni svedkovia sa správny orgán dostal do dôkaznej núdze. Na základe protichodných\nvýpovedí žalobcu a obvineného z priestupku dospel správny orgán k správnemu záveru, že existujú\npochybnosti o tom, či sa obvinený z priestupku skutočne dopustil konaní, ktoré sa mu kládli za vinu.\nŽalobca iné dôkazy v priestupkovom konaní na podporu svojich tvrdení nenavrhol.\n41. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán predmetnej veci vykonal dokazovanie\nv potrebnom rozsahu. Vykonané dokazovanie podľa odvolacieho súdu dostatočne odôvodňuje záver,\nže konanie o priestupkoch podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o priestupkoch bolo potrebné zastaviť\npodľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo\nobvinenému z priestupku preukázané.\n42. Rozhodnutia správnych orgánov nie sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, zistenie\nskutkového stavu bolo dostatočné na posúdenie veci a obsahovalo dostatok dôvodov, ktoré sa opierajú\no obsah administratívneho spisu.\n43.V konaní správneho orgánu nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. potvrdil.\n45. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a 250k ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}