{"guid": "10cca557-4511-4a4b-8ba2-d4d6298dcf5c:46236341-ac3e-4f1d-8a6b-ec163832868f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201565.1", "spisova_znacka": "6Sžf/73/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/73/2015 z 25. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 6Sžf/73/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201565.1", "identifikacne_cislo": "1013201565", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3", "nazov": "§ 63 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-154.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-154.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-154"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-154"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46236341-ac3e-4f1d-8a6b-ec163832868f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201565.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201565.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201565.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/73/2015\n1013201565\n25. 10. 2017\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201565.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nJ., XX N., XXXXX T., A. a na území SR bytom D. X, F., zastúpeného Mgr. Milanom Kantuľákom,\nadvokátom so sídlom Na pažiti 19, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100302/1/248207/2013/1042 zo dňa 27. mája 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5S/208/2013-54 z 26. mája 2015, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/208/2013-54 z 26.\nmája 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom č. k. 5S/208/2013-54 z 26. mája 2015 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2\npísm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n1100302/1/248207/2013/1042 zo dňa 27. mája 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného\nzaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 70,eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 200,17 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9104400/5/907460/2013 zo dňa 8. marca 2013, ktorým bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložená pokuta vo výške 3 000,- eur za\nsprávny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia daňový úrad\nuviedol, že žalobca vyhotovoval zvukovo-obrazový záznam z prerokovania protokolu, ktorý zverejnil na\nsvojom YouTube konte: /http://www.youtube.com/user/martindan/, pričom tento portál je internetovou\ndatabázou filmov, krátkych videí a je dostupný širokej verejnosti. Zverejnením zvukovo-obrazových\nzáznamov vyhotovených pri správe daní žalobca podľa daňového úradu porušil povinnosť vyplývajúcu z\nustanovenia § 3 ods. 4 daňového poriadku, ktoré zakotvuje zásadu neverejnosti úkonov pri správe daní.\nPrvostupňový súd v odôvodnení rozsudku poukázal na zásady administratívneho trestania, ktoré je\nšpecifickým druhom trestania a v nadväznosti na to konštatoval, že vo veci konajúci správny orgán\nprvého stupňa ako aj žalovaný sa týmito zásadami riadne a dostatočne neriadili. Podľa krajského súdu\nnapadnuté rozhodnutie trpí vadou výrokovej časti z dôvodu absencie konkretizácie správneho deliktu,\nktorého sa mal žalobca dopustiť. Len dostatočne konkretizovaným výrokom (uvedením miesta, času a\nspôsobu spáchania tvrdeného deliktu, ktorý nebude zameniteľný s iným) je možné garantovať dodržanie\n\nzásady ne bis in idem. Aj keď § 63 ods. 3 písm. d/ daňového poriadku, ktorý ako lex specialis definuje\nnáležitosti rozhodnutia, uvedené náležitosti obligatórne nevymenúva, v danom prípade je generálne\npotrebné aplikovať zásady administratívneho trestania ako to aj vyplýva z judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžo/200/2010 zo dňa 08.10.2010, sp.\nzn. 2Sž/7/2010 zo dňa 18.05.2011, 3Sžo/38/2011, 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008). K námietke\nžalovaného, že konkretizácia správneho deliktu bola dostatočne obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia,\nkrajský súd uviedol, že výroková časť je časťou rozhodnutia s právnou vetou predstavujúcou riešenie\nmerita veci a práve výroková časť rozhodnutia je vykonateľnou časťou exekučného titulu.\nKrajský súd považoval za potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu, ktorý žalobca nenamietal,\nna ktorý však súd prihliadol z úradnej povinnosti, nakoľko podľa názoru krajského súdu nebolo nad\nakúkoľvek pochybnosť preukázané, či páchateľom daňového deliktu bol J. označený v napadnutom\nrozhodnutí alebo či páchateľom tohto deliktu mal byť J. ako konateľ daňového subjektu spoločnosti\nSYSOON, s.r.o.\nPodľa názoru krajského súdu nebol tiež ustálený právny názor správcu dane i žalovaného v tom, za\naké skutkové previnenie bola vlastne žalobcovi pokuta uložená. Jednak sám správca dane opakovane\na tiež žalovaný v rozhodnutí aj vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že konateľ spoločnosti SYSOON\ns.r.o. J. počas ústneho prejednávania protokolu z daňovej kontroly u daňového subjektu SYSOON\ns.r.o. napriek zásade neverejnosti daňového konania zhotovoval na pojednávaní dňa 9. januára 2013\nzvukovo-obrazové záznamy a podľa tvrdenia správcu dane tieto mal aj zverejniť na YouTube konte: /..\nZ vyjadrenia žalovaného ako i z textu odôvodnenia rozhodnutia podľa krajského súdu vyplýva, že\nprotiprávnym konaním malo byť nielen zverejnenie zhotoveného zvukovo-obrazového záznamu, ale i\njeho samotné zhotovenie. Krajský súd poukázal aj na to, že vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že\npri uložení výšky pokuty správca dane prihliadal i na rušenie a znemožňovanie činnosti správcu dane\npri prejednávaní protokolu a zhotovovaním zvukovo - obrazových záznamov.\nKrajský súd ďalej žalovanému vytýkal, že sa nevysporiadal s otázkou, či odvolanie proti rozhodnutiu\nDaňového úradu Bratislava bolo podané oprávnenou osobou, keď v záhlaví odvolania je uvedený J.,\nXX, N., XXXXX T., A., nar. X.XX.XXXX., a v závere odvolania je uvedené občianske združenie DAŇOVÁ\nREFORMA a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, Slovakia.\nS námietkou žalobcu, že v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii daňového poriadku, sa súd\nnestotožnil. Daňová kontrola sa síce vzťahovala na zdaňovacie obdobie jún 2010 a začala ešte\nza účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, t.j. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, avšak\nrozhodujúcou skutočnosťou bolo, že k porušeniu § 3 ods. 4 daňového poriadku došlo v roku 2013, kedy\nsa na takéto konanie už plne vzťahuje znenie nového procesného predpisu, t.j. daňového poriadku.\nRovnako sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného v otázke porušenia zásady ne bis in idem,\nkeď dospel k záveru, že v danom prípade k porušeniu zásady dvakrát za ten istý skutok nedošlo.\nJednak žalobca ničím nekonkretizoval opakované potrestanie, ale ani z obsahu administratívneho spisu\npravdivosť takéhoto tvrdenia podľa krajského súdu nevyplynula.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil\ns tvrdením súdu, že sa dostatočne neriadil všeobecnými zásadami administratívneho trestania\nvzťahujúcich sa aj na daňové konanie. Poukázal na to, že daňové orgány v konaní postupovali podľa\nprocesného predpisu - daňového poriadku, pričom na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní. Ďalej žalovaný poukázal na zásadu neverejnosti správy daní, z ktorej pre účastníkov\nkonania vyplýva zákaz zverejňovania vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov, čo žalobca porušil\nzverejnením záznamu prostredníctvom portálu YouTube, za čo mu bola uložená pokuta. Krajský súd sa\nvšak dôvodmi uloženia pokuty nezaoberal.\nŽalovaný nesúhlasí s názorom krajského súdu, že vo veci sa jedná o administratívne trestanie, na ktoré\nsa vzťahuje čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 259/2013-37, v ktorom ústavný súd uvádza, že\npodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\n\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu, čiže z uvedeného čl. 6 ods. l jasne vyplýva, že v uvedenom článku je jasne implementované\nprávo fyzickej alebo právnickej osoby na prejednanie jeho veci nezávislým a nestranným súdom a nie\ndaňovým úradom, resp. žalovaným, a preto poukazovanie na uvedený článok v danej veci je podľa\nžalovaného nedôvodné.\nPodľa žalovaného krajský súd nesprávne vyhodnotil vo veci zistené skutočnosti a neprihliadol na\nskutkovú podstatu uloženia pokuty, ale sa zameral najmä na výklad zásady ne bis in idem (žalovaný\nnesprávne uviedol zásadu In dubio pro reo, ktorá znamená v pochybnostiach v prospech obvineného),\npričom žalovaný uvádza, že rozhodnutím správcu dane nebola žalobcovi uložená pokuta opakovane v\ntej istej veci, tak ako to uvádza súd.\nŽalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že v enunciáte prvostupňového rozhodnutia\nabsentuje konkretizácia skutku protiprávneho konania v zmysle kritérií miesta, času a spôsobu\nspáchaného deliktu. V rozsudkoch najvyššieho súdu, na ktoré v tejto súvislosti krajský súd poukázal,\nneboli vyslovené právne názory k daňovým konaniam, najvyšší súd v nich nepreskúmaval uloženie\npokuty v daňových konaniach za porušenie zásady neverejnosti. Podľa žalovaného odôvodnenia\nvydaných rozhodnutí obsahujú dostatočné údaje, ktoré opisujú miesto, čas a spôsob zverejnenia\npredmetnej nahrávky a nie je možné ho zameniť s iným konaním a zverejnením. Žalovaný poukázal\nna ustanovenie § 63 ods. 3 daňového poriadku a uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky\núdaje, ktoré je povinný správca dane v rozhodnutí uviesť.\nŽalovaný ďalej v odvolaní popísal skutkový priebeh prerokovania protokolu, z ktorého žalobca\nvyhotovoval obrazovo-zvukový záznam, a následné zistenie správcu dane o zverejnení vyhotoveného\nobrazovo-zvukového záznamu na YouTube konte žalobcu.\nŽalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu, že nebolo preukázané, či páchateľom tohto deliktu má byť J. ako\nbol označený v napadnutom rozhodnutí alebo ním mal byt' J. ako konateľ daňového subjektu spoločnosti\nSYSOON, s.r.o. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní ani v podanej žalobe nenamietal proti uloženiu\npokuty osobe J. D..\nŽalovaný uviedol, že je nespochybniteľné, že žalobca pri prerokovaní protokolu vyhotovil obrazovozvukové záznamy a je preukazné, že sám žalobca prezentuje predmetné záznamy na svojom YouTube\nkonte /. i napriek tomu, že predmetné konto je verejné. Žalovaný poukázal na to, že podľa všeobecných\npodmienok poskytovania služby prostredníctvom YouTube do svojho otvoreného účtu sa môže prihlásiť\nlen zmluvný partner, ktorý uzatvoril zmluvu so spoločnosťou YouTube. Predmetnú nahrávku na svoj účet\nmohla nahrať len osoba, ktorá má na uvedený účet prístup, čiže žalobca, ktorý sám predmetné záznamy\naj prezentuje.\nZverejnením obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených pri správe daní žalobca porušil ustanovenie\n§ 3 ods. 4 daňového poriadku, a to tým, že nedodržal základnú zásadu neverejnosti, ktorá je taxatívne\nstanovená v daňovom poriadku. Práva daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, sú\nimplementované v ustanovení § 15 ods. 5 daňového poriadku, z ktorého daňovému subjektu nevyplýva\nžiadne právo vyhotovovať a následne zverejňovať obrazovo-zvukové záznamy. Správa daní je neverejná\n(okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje) a z úkonov sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové\nalebo obrazovo-zvukové záznamy. Žalobca, ktorý bol pri prejednávaní protokolu z daňovej kontroly\nv postavení účastníka daňového konania (za kontrolovaný daňový subjekt SYSOON spol. s r.o.) tak\nnekonal, ale v konečnom dôsledku v rámci pojednávania konal ako „moderátor“, ktorý jednostrannými,\nnevyváženými informáciami, vytrhnutými z kontextu komentoval priebeh konania, s cieľom znevážiť a\nspochybniť odbornú úroveň zamestnancov správcu dane.\nŽalovaný nesúhlasil ani s konštatovaním krajského súdu, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či\nodvolanie zo dňa 11. mája 2013 proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava zo dňa 8. marca 2013 bolo\npodané oprávnenou osobou, či ho podal J. alebo DAŇOVÁ REFORMA a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ.\nZ podaného odvolania vyplýva, že predmetné odvolanie bolo podané J., ktorý je uvedený v hlavičke\nodvolania, taktiež v bode b) „Označenie odvolávajúceho sa“, ako aj pri podpise odvolávajúceho je\ntlačeným písmom uvedené, že odvolanie podal J.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca následne\n\ndňa 11. júla 2013 prostredníctvom e-mailu zaslal žiadosť Daňovému úradu Bratislava, v ktorej informoval\nsprávcu dane, že podal odvolanie voči rozhodnutiu číslo: 9104400/5/907460/2013 z 8. marca 2013.\nŽalobca zároveň v uvedenej e-mailovej správe oznámil správcovi dane, že splnomocňuje Občianske\nzdruženie Daňová reforma a spoločenský rozvoj na všetky právne úkony a zastupovanie jeho osoby\na všetky písomnosti žiadal doručovať na jeho adresu. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné\nodo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.\nŽalobca splnomocnil Občianske združenie Daňová reforma a spoločenský rozvoj prostredníctvom\ne-mailovej správy, ktorú správcovi dane doručil dňa 11. júla 2013, čiže po ukončení odvolacieho\nkonania, a preto splnomocnený zástupca nebol dňa 18. apríla 2013 oprávnený podať za žalobcu\nodvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. O týchto skutočnostiach žalovaný informoval Krajský súd\nv Bratislave listom číslo 1100302/1/498497/2014/1042 zo dňa 11. novembra 2014, avšak krajský súd\ntieto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyhodnotil.\nNa základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil\na žalobu zamietol.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.\nNakoľko odvolacie konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok, v súlade s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku postupoval\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov (Občiansky súdny poriadok) a ako súd\nodvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.\na § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nPredmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového\nporiadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j)\ndaňového poriadku.\nPodľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 60 eur do 3 000 eur za\nsprávny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky\nvyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur.\nPodľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú\nz povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o\nsprávny delikt podľa písmen a) až i).\nPodľa § 3 ods. 4 daňového poriadku správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to\nneumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovozvukové záznamy.\nPodľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú\ninak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej\nprávach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej\nprávach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového\nsubjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická\nosoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak\n\nide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o\nzahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci\ntúto právnickú osobu.\nPodľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú\ninak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá\npovinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj\nsumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená.\nPodľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje\ninak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s\nnávrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nPreskúmavaným rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta 3 000,- eur za správny delikt. Vo výroku\nrozhodnutia Daňový úrad Bratislava uviedol ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol,\nteda podľa ktorého uložil žalobcovi pokutu, a to ustanovenia § 155 ods. 1 písm. e) a § 154 ods. 1\npísm. j) daňového poriadku. Z výroku prvostupňového rozhodnutia teda možno vyvodiť, že žalobcovi\nbola uložená pokuta 3 000,- eur za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť tým, že nesplnil niektorú z\npovinností nepeňažnej povahy podľa daňového poriadku alebo podľa osobitných predpisov. Konkrétnu\npovinnosť podľa daňového poriadku, ktorú žalobca nesplnil, však správny orgán vo výroku rozhodnutia\nneuviedol, a to ani doslovným vyjadrením ani uvedením ustanovenia daňového poriadku, v ktorom\nje táto povinnosť zakotvená. Až v odôvodnení rozhodnutia daňový úrad uviedol, že zverejnením\nzvukovo-obrazových záznamov vyhotovených pri správe daní žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu z\nustanovenia § 3 ods. 4 daňového poriadku, a to dodržanie zásady neverejnosti tým, že napriek zákazu\nzakotvenému v citovanom ustanovení zvukovo-obrazové záznamy vyhotovené pri správe daní zverejnil\nna verejne prístupnom internetovom portáli.\nJe nepochybné, že v prejednávanej veci ide o sankčný postih za správny delikt, teda o administratívne\ntrestanie, a preto sa na rozhodovanie daňových orgánov v uvedenej veci vzťahujú všeobecné zásady\nsprávneho trestania bez ohľadu na to, či sú výslovne zakotvené v daňovom poriadku ako osobitnom\nprocesnom predpise, podľa ktorého daňové orgány postupujú.\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 259/2013 z 2. októbra 2013, na ktorý žalovaný\nv odvolaní poukázal, sa vôbec netýkal daňovej veci, ale posudzovania prípustnosti mimoriadneho\ndovolania, pričom v merite veci išlo o reštitučný nárok. Z citácie čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru, na ktorý\nústavný súd poukázal, žalovaný vyvodil záver, že v čl. 6 ods. l je implementované právo fyzickej alebo\nprávnickej osoby na prejednanie jeho veci nezávislým a nestranným súdom a nie daňovým úradom.\nTakéto závery však z uvedeného nálezu nevyplývajú a ústavný súd sa v predmetnom konaní vôbec\nnevenoval vzťahu daňových správnych deliktov k čl. 6 dohovoru.\nPrávo súkromnej osoby na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy (a teda aj pred daňovými\norgánmi) je odvodené z ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Nie každá procesná\nprávna norma rovnako podrobne a explicitne upravuje procedurálny postup správneho orgánu pri\nrozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach konkrétnych osôb. Bez ohľadu\nna konkrétnu procesnú právnu úpravu však možno za spravodlivé prejednanie veci pred správnym\norgánom považovať len taký postup tohto správneho orgánu, ktorý rešpektuje všetky procesné princípy\ntvoriace súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Článok 6 ods. l dohovoru zakotvuje právo na spravodlivé súdne konanie. Jeho priama aplikovateľnosť pri výkone verejnej správy prichádza do\núvahy pri rozhodovaní o tzv. občianskom práve a záväzku alebo o trestnom obvinení. Podľa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva za postupy vo verejnej správe, v ktorých sa rozhoduje\no trestnom obvinení, judikatúra tohto súdu považuje konanie o priestupkoch a iných správnych deliktoch,\nporiadkových sankciách a disciplinárnych deliktoch. Najvyšší súd preto nemôže priznať úspech námietke\nžalovaného, že v prejednávanej veci bolo nedôvodné poukazovanie krajského súdu na článok 6 ods.\nl dohovoru.\n\nPri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti, ak správny orgán ukladá súkromnej osobe sankciu\nza spáchaný správny delikt, je jeho povinnosťou dodržiavať všeobecné zásady správneho trestania.\nJedným zo základných procesnoprávnych princípov administratívneho trestania je aj princíp ne bis in\nidem (nie dvakrát v tej istej veci), ktorého naplnenie môže byť zabezpečené len cez určitosť výroku\nrozhodnutia o spáchaní protiprávneho konania a uložení sankcie. Určitosť a nezameniteľnosť výroku\nzabraňuje tomu, aby mohlo dôjsť k duplicitnému postihu za ten istý skutok.\nAko už najvyšší súd vyššie uviedol, daňový orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia presne\nnekonkretizoval povinnosť, ktorú žalobca porušil, a to ani slovným vyjadrením ani uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, pričom táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového\nporiadku. Takýto výrok rozhodnutia nemožno považovať za dostatočne určitý a túto vadu nemôže zhojiť\nani obsah odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom daňový úrad uviedol, že žalobca nesplnil povinnosť\nvyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 4 daňového poriadku. Ako vyplýva aj z ustanovenia § 63 ods. 5\ndaňového poriadku, odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutkové okolnosti, ktoré tvorili podklad\nrozhodnutia a úvahy správneho orgánu, ako na tieto skutkové okolnosti aplikoval konkrétne ustanovenia\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Konkrétne rozhodnutie vo\nveci a uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, musí byť uvedené\nvo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia má „vysvetliť“, ako sa dospelo k výroku rozhodnutia,\nnemá však výrok rozhodnutia dopĺňať či nahrádzať. Výrok rozhodnutia predstavuje záväznú, a teda\nnajdôležitejšiu časť rozhodnutia. Výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať špecifikáciu\nkonania (deliktu) v takej miere, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, musí\nbyť teda z neho zrejmé, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie a akým konkrétnym konaním (resp.\nopomenutím) bolo porušené, kto ho porušil a aká sankcia sa za porušenie ukladá. Nepostačuje pritom,\nak tieto náležitosti obsahuje len odôvodnenie rozhodnutia, keďže len výroková časť rozhodnutia môže\nzasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Výrok prvostupňového rozhodnutia v prejednávanej\nveci uvedené požiadavky nespĺňa.\nV súvislosti s uvedeným považuje najvyšší súd za dôležité, zhodne s názorom krajského súdu, poukázať\ntiež na to, že nielen výrok rozhodnutia je neurčitý, ale ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je celkom\nzrejmé, za aké skutkové previnenie bola žalobcovi uložená pokuta. Jednak žalovaný poukazuje na to,\nže žalobca nemal súhlas na zhotovovanie zvukovo - obrazových záznamov z ústneho prejednávania\nprotokolu z daňovej kontroly, a tiež následne konštatuje, že tieto zhotovené zvukovo-obrazové záznamy\nv rozpore so zákonom zverejnil.\nAko vyplýva z uvedeného, najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočne konkretizovaného výroku rozhodnutia, a\npreto je potrebné ho zrušiť. Úlohou žalovaného bude rozhodnúť vo veci tak, aby bolo nepochybné,\nakú konkrétnu právnu normu a akým konaním žalobca porušil, následne výrok rozhodnutia náležite\nodôvodniť, pričom v odôvodnení sa žalovaný vysporiada s námietkami žalobcu, vyhodnotí dôkazy, z\nktorých pri rozhodovaní vychádzal a podrobne zdôvodní aj výšku uloženej sankcie.\nS ďalšími dôvodmi, pre ktoré považoval krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné\na nepreskúmateľné, sa najvyšší súd nestotožňuje. Najvyššiemu súdu nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré\nkrajský súd žalovanému vytýkal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, komu presne bola pokuta uložená,\nči subjektom zodpovedným za protiprávne konanie je J. ako konateľ spoločnosti SYSOON spol. s r.o.\nalebo J. ako fyzická osoba. Najvyšší súd k tomu uvádza, že jednak aj konateľ spoločnosti s ručením\nobmedzeným je tiež len fyzická osoba a jednak pokiaľ relevantné zákonné ustanovenia pre naplnenie\nskutkovej podstaty správneho deliktu nevyžadujú, aby páchateľom tohto správneho deliktu bol špeciálny\nsubjekt, potom nie je dôvod identifikovať páchateľa správneho deliktu vo výroku rozhodnutia špeciálnym\nspôsobom ako to naznačoval krajský súd.\nNajvyšší súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného nemal pochybnosti o tom (tak\nako ich pojal súd prvého stupňa), či odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu\nBratislava bolo podané J. alebo občianskym združením DAŇOVÁ REFORMA a SPOLOČENSKÝ\nROZVOJ. Z podaného odvolania je nepochybné, že bolo podané J., ktorý je jednak výslovne uvedený\nna prvej strane ako odvolávajúci sa, a jeho meno je tiež uvedené aj za textom odvolania v mieste, kde\nsa nachádza podpis odvolávajúceho sa. V tejto súvislosti ďalej najvyšší súd poukazuje na skutočnosti\n\nohľadne splnomocnenia Občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj ako ich popísal\nžalovaný v odvolaní, ktoré najvyšší súd reprodukoval do textu tohto rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v\nsúlade s ustanovením § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi\nich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/208/2013", "guid": "0d2505ca-2a09-4267-abb2-e3474e63a30b:4454b26f-56eb-482e-82d3-87cfc03a29aa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ecfe94e-2c4d-4947-81ea-1511139a6e8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ecfe94e-2c4d-4947-81ea-1511139a6e8b"}], "citovane_v": []}