{"guid": "143fb825-0536-42c4-b21c-fa01fec9d222:188ca92e-6cf6-402c-8356-1db168d6fa21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1", "spisova_znacka": "5Sžf/50/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/50/2015 z 24. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2017, sp. zn. 5Sžf/50/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1", "identifikacne_cislo": "1013201540", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "datum_vydania": "2017-08-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244", "nazov": "§ 244 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-248"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-248"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/188ca92e-6cf6-402c-8356-1db168d6fa21", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/50/2015\n1013201540\n24. 08. 2017\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu FILATECH, s.r.o. so sídlom M.R. Štefánika\n837/35, 010 01 Žilina, IČO: 36 688 614, zastúpený: JUDr. Peter Hríb, advokát, AK Metodova 7, 821\n08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68. PO BOX 58, 820 04\nBratislava 24, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 6981-7000/2012-OK/4 zo dňa 30.\nmája 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca 2015, č.k. 5S\n204/2013-127, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca 2015, č.k. 5S\n204/2013-127, p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) postupom podľa § 250d\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie z dôvodu, že protokol č.\n6981-7000/2012-OK/4 o výsledku kontroly z 30. mája 2013 v znení dodatku č. 1 z 21. júna 2013 a\nzápisnica o prerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.\n6981-7000/2012-OK/9 z 25. júna 2013, ktoré boli predmetom konania nepodliehajú súdnemu prieskumu\nv rámci úpravy správneho súdnictva podľa OSP, pretože o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom\nchránených záujmov kontrolovaného subjektu.\n2. Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že kontrolu postupu\nzadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146a až 146d zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“) účinného v čase vyhlásenia\npredmetného verejného obstarávania, t.j. ku dňu 16.11.2010 nemožno považovať za rozhodovací proces\nvo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní,\nkeďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami ZVO. Krajský súd mal\nza to, že kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy predstavuje jednu z dohľadových\nkompetencií žalovaného, ale zároveň predstavuje odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie\no námietkach resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov\nvo verejnej správe. Odvolávajúc sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf\n31/2011 z 25.08.2011 uviedol, že protokol o výsledku kontroly ako aj jeho dodatok a zápisnica o\nprerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania ZVO neobsahovali žiadne povinnosti odstrániť\nzistené nedostatky v procese verejného obstarávania, čo bolo jednou z podmienok spôsobilosti na\nsúdny prieskum rozhodnutia podľa citovaného uznesenia NSSR sp.zn. 5Sžf/31/2011. O trovách konania\nkrajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.\n\n3. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom odvolanie žalobca z\ndôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žiadajúc,\naby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalobca v odvolaní namietal, že výkon kontroly žalovaného, t.j. jeho procesný postup a rozhodnutie o\ntom, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ustanovení ZVO je nutné považovať za rozhodovací proces vo\nverejnej správe. Považoval za nepochybné, že výsledné materiály z vykonanej kontroly nepredstavujú\nlen akúsi „dohľadovú kompetenciu žalovaného“, ale ide o kontrolný proces, ktorého výsledkom sú\nšpecifické kontrolné zistenia t.j. rozhodnutia orgánu verejnej správy v oblasti verejného obstarávania.\n5. V tejto súvislosti poukázal na to, že „kontrola postupu zadávania zákaziek“ v ustanovení § 146a až\n146d ZVO bola do zákona včlenená v súvislosti s konaním podľa ustanovenia § 27a zákona č. 528/2008\nZ.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v platnom znení (ďalej\nlen „zákon o eurofondoch“), ktorý upravuje systém riadenia a kontroly pomoci poskytovanej z fondov\nEurópskeho spoločenstva v Slovenskej republike orgánmi verejnej správy. Podľa postupov stanovených\nv zákone o eurofondoch, rozhodnutia žalovaného (výsledky jeho kontroly) o porušení pravidiel a\npostupov verejného obstarávania, automaticky spúšťajú sankčný mechanizmus tohto zákona. Uviedol,\nže z citovaného zákona je tiež jasné, že riadiaci orgán je po vykonaní kontroly žalovaným viazaný\nnázorom žalovaného, vyjadreného v protokole o výsledku kontroly postupov verejného obstarávania,\npričom zákon špecifikuje výsledok kontrolných postupov žalovaného ako „právoplatné rozhodnutie o\nporušení pravidiel a postupov verejného obstarávania“. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že protokol\na zápisnica o prerokovaní protokolu ako také obsahujú výsledky kontrolného a rozhodovacieho procesu\nžalovaného, ktoré sa v procese kontroly stávajú právoplatnými a priamo (aplikáciou iného právneho\npredpisu, ktorým je zákona o eurofondoch) predstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov\nkontrolovaného, preto mal za to, že podliehajú prieskumu v správnom súdnictve.\n6. S odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá potvrdzuje, že „extenzívne“ chápanie § 244 ods.\n3 OSP spolu s reštriktívnym výkladom § 248 OSP je vysoko dôvodné, uviedol, že v opačnom prípade by\nžalobca ako účastník správneho konania nemal k dispozícii žiaden účinný prostriedok ochrany svojich\npráv a právom chránených záujmov. Poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 24/2010 a III. ÚS 283/2010), ktorá\npostupne speje k novoformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá už naďalej nevylučuje aplikáciu Dohovoru ani aj pri\nrozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnej moci o zákonnosť\nrozhodnutí daňových orgánov ( Bendenoun proti Francúzsku - rozsudok z 24.02.1994, séria A, č. 284,\nGeorgiou proti Spojenému kráľovstvu - rozhodnutie zo 16.05.2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98,\nFerrazzini proti Taliansku - rozhodnutie z 12.07.2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Do popredia\nsa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym\nzásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí správneho orgánu pri\nrealizácii tohto zásahu (napr. Pecníková, M.: Tendencie aplikácie článku 6 ods. 1 Dohovoru v sporoch\ns orgánmi verejnej moci. In: Justičná revue, č. 5/2002, s. 616-635).\n7. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaný s dôvodmi a argumentáciou žalobcu nesúhlasil a navrhol,\naby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne a právne správne potvrdil. Zotrval\nna svojom názore, že napadnutý protokol o výsledku kontroly a ani zápisnica o jeho prerokovaní nie\nsú takými individuálnymi správnymi aktmi, ktoré by zasahovali do práv a právom chránených záujmov\nžalobcu a teda nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa 5. časti OSP.\n8. Za účelom analógie žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.\nÚS 238/06 zo 16.12.2008, ktorý sa týkal inštitútu daňovej kontroly: “..... Protokol o daňovej kontrole\nnemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a povinnosti,\nale je iba podkladom na prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola je teda svojou povahou\nprocesom kontrolným, a nie rozhodovacím.“ Podotkol, že aj keď predmetom odvolania nie je protokol o\ndaňovej kontrole, možno z citovaného nálezu jednoznačne analogicky vyvodiť, že ako protokol o daňovej\nkontrole, tak ani protokol o výsledku dodržiavania ZVO nie sú svojou povahou rozhodnutiami, nakoľko\nneukladajú práva a povinnosti, ale sú iba podkladmi pre prípadné vydanie platobného výmeru (daňové\nkonanie) resp. pre prípadné uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného\nobstarávanie podľa § 149 ZVO.\n\n9. K tvrdeniu žalobcu, že kontrola postupu zadávania zákaziek upravená v ustanovení § 146a až\n§ 146d ZVO bola do zákona včlenená v súvislosti s konaním podľa § 27a zákona o eurofondoch,\nžalovaný odkázal na dôvodovú správu k zákonu č. 503/2009 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o\nverejnom obstarávaní s účinnosťou od 01.01.2010 a ktorým bola do ZVO prijatá úprava výkonu kontroly\npostupu zadávania zákaziek § 146a až § 146d ZVO, cit: „... Súčasnou právnou úpravou, podľa ktorej\nsa postupovalo primárne podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, dochádzalo\nk nedorozumeniam najmä pri výkone kontroly u obstarávateľov (§ 8), ktorí nie sú orgánmi štátnej\nsprávy. Okrem toho právna úprava výkonu kontroly zakotvená v zákone NR SR č. 10/1996 Z.z. o\nkontrole v štátnej správe nezodpovedá v plnej miere účelu kontroly postupu zadávania zákazky podľa\nZVO, ktorým je preverenie súladu postupu kontrolovaného s týmto zákonom. Súvisiacou navrhovanou\nprávnou úpravou je vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 23 odkazujúcou na ustanovenie § 8 až\n16 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.“ V tejto súvislosti\nžalovaný konštatoval, že zákonnosť postupu zadávania zákazky žalovaný kontroluje podľa § 146a až\n§ 146d ZVO, a to bez ohľadu na spôsob alebo zdroj financovania určitej zákazky, pritom postačuje,\naby zákazka spĺňala definičné znaky uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 ZVO. Podľa žalovaného je\npotrebné odlišovať proces verejného obstarávania ne jednej strane a na druhej strane mechanizmus\nfinancovania konkrétneho predmetu zákazky z verejných zdrojov, napr. zo štátneho rozpočtu, z fondov\nEÚ, zo Švajčiarskeho či Nórskeho finančného mechanizmu alebo z Európskej banky pre obnovu a\nrozvoj, atď.\n10. Pokiaľ žalobca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že výsledné materiály žalovaného z vykonanej\nkontroly o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania automaticky spúšťajú sankčný\nmechanizmus podľa zákona o eurofondoch a riadiaci orgán je po vykonaní kontroly žalovaným viazaný\njeho názorom vyjadreným v protokole o výsledku kontroly postupu verejného obstarávania, žalovaný\npoukazujúc na ustanovenie § 27a ods. 3 písm. a/ a § 27a ods. 4 zákona o eurofondoch namietal, že\nporušenia zistené žalovaným nezakladajú automatickú a bezpodmienečnú povinnosť vrátiť príspevok\nalebo jeho časť a ak sa tak riadiaci orgán rozhodne, pôjde o rozhodnutie riadiaceho orgánu a nie\nžalovaného.\n11. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zákon špecifikuje výsledok kontrolných postupov\nžalovaného ako „právoplatné rozhodnutie o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania“,\ndôvodiac, že napadnutým protokolom a výsledku kontroly v žiadnom prípade nerozhodol o uložení\npokuty či inej sankcie za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania a je podľa neho zrejmé,\nže zákonodarca pod právoplatným rozhodnutím, ktorým bola uložená pokuta za porušenie pravidiel a\npostupov verejného obstarávania, zákonodarca rozumie právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty za\nspáchanie správneho deliktu podľa § 149 ZVO.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nie je možné priznať úspech.\n13. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n14. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n15. V prejednávanej veci bolo potrebné zaujať právny názor k otázke, či žalobcom napadnutý protokol\no výsledku kontroly č. 6981-7000/2012-OK/4 z 30. mája 2013 v znení dodatku č. 1 z 21. júna\n2013 a zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom\nobstarávaní z 25. júna 2013 sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu,\npo preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\n\na relevantných právnych záverov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu.\nZávery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia, preto sa s ním odvolací súd\nstotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne (§ 219 ods.\n2 OSP).\n17. Krajský súd vyčerpávajúco odôvodnil svoje právne stanovisko, že žalobou napadnutý protokol\na zápisnica o jeho prerokovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku, pričom reagoval na všetky relevantné námietky žalobcu.\n18. Základným kritériom pre vyhodnotenie spôsobilosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu\nbyť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je\nskutočnosť, či napadnuté rozhodnutie alebo postup správneho orgánu zakladá, mení alebo zrušuje\noprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ním práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).\n19. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n20. Podľa § 146 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, kontrolou sa zisťuje súlad\npostupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie\nnariadení uložených rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí\nkontrolovanému.\n21. Podľa § 146 ods. 4 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, kontrolu vykonávajú zamestnanci\núradu na základe písomného poverenia predsedu úradu (ďalej len „zamestnanec úradu“). Úrad pri\nvýkone kontroly postupuje podľa § 146a až 146d a ustanovenie osobitného predpisu o kontrole v štátnej\nspráve 23aa) sa nepoužijú.\n(Poznámka súdu: Poznámka 23aa) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole\nv štátnej správe v znení neskorších predpisov).\n22. Podľa § 146d ods. 1 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, o výsledku vykonanej kontroly,\nktorou boli zistené nedostatky, vypracujú zamestnanci úradu do 90 dní odo dňa začatia kontroly protokol,\nktorý obsahuje najmä\na) identifikačné údaje kontrolovaného,\nb) meno, priezvisko, číslo služobného preukazu zamestnancov úradu, ktorí kontrolu vykonali,\nc) čas vykonania kontroly,\nd) predmet kontroly,\ne) kontrolované obdobie,\nf) preukázané kontrolné zistenia,\ng) označenie ustanovení zákona, ktoré boli porušené,\nh) údaj, či zistené porušenie zákona malo, mohlo mať alebo nemalo vplyv na výsledok verejného\nobstarávania,\ni) dátum vypracovania protokolu,\nj) podpisy zamestnancov úradu,\nk) podpis vedúceho kontrolovaného.\n23. Podľa § 146d ods. 3 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, o prerokovaní protokolu vypracujú\nzamestnanci úradu zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného s\nprotokolom, dátum prerokovania protokolu, mená a priezviská osôb prítomných na prerokovaní a ich\npodpisy.\n24. Podľa § 146d ods. 5 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, kontrola je skončená\nprerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného\nbezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní\nprotokolu. Tieto skutočnosti zamestnanci úradu uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola,\n\nz ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním zamestnancami úradu a vedúcim\nkontrolovaného a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného.\n25. Podľa § 153 ods. 1 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, všeobecný predpis o správnom\nkonaní 27) sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123\nods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2, § 146d a § 149.\n26. V prejednávanej veci boli výsledkom kontroly postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy\nprotokol o výsledku kontroly č. 6981-7000/2012-OK/4 z 30. mája 2013 v znení dodatku č. 1 z 21.\njúna 2013 a zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom\nobstarávaní z 25. júna 2013.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné v danej veci uviesť, že protokol o vykonanej\nkontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom\nkonaní, ale sú v prvom rade správami, či záznamami o tom, že bola vykonaná kontrola a aké boli jej\nzistenia. Nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa správneho\nporiadku, resp. podľa osobitného predpisu, ale tieto ich náležitosti sú upravené osobitne (§ 146d ods.\n1 a 3 ZVO)\n28. Výsledkom kontroly počas ktorej boli zistené nedostatky, nie je autoritatívne uloženie povinnosti\nkontrolovanému subjektu žalobcovi, ktorá by mohla znamenať zásah do práv a právom chránených\nzáujmov kontrolovaného subjektu. Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu, že žalobou\nnapadnutý protokol o výsledku kontroly č. 6981-7000/2012-OK/4 z 30. mája 2013 v znení dodatku č.\n1 z 21. júna 2013, v ktorom žalovaný skonštatoval, že žalobca sa dopustil porušenia § 45 ods. 1 a 9\nods. 4 ZVO, pričom neuložil kontrolovanému subjektu povinnosti a zápisnica o prerokovaní protokolu o\nvýsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 25. júna 2013, kritériá podľa § 244\nods. 3 OSP a § 247 ods. 1 OSP nespĺňajú.\n29. Podľa názoru najvyššieho súdu kontrolný proces v zmysle ustanovenia. ZVO o kontrole postupu\nzadávania zákaziek., ktorým sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona, ako\naj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami žalovaného, predstavuje kontrolu dodržiavania zákona\no verejnom obstarávaní a ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či prípadne\nporušenie zákona naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ZVO, nemožno považovať\nza rozhodovací proces vo verejnej správe a rovnako ani výsledné materiály o vykonaní kontroly vo forme\nprotokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu, ktorými ani len nebolo kontrolovanej osobe nariadené\nvykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, nemožno považovať za rozhodnutia, ktoré by\nbolo možné preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože tieto\nnepredstavujú priamy zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností kontrolovanej osoby.\nProtokol žalovaného o výsledku kontroly v znení dodatku č. 1 a zápisnica o prerokovaní protokolu\no výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní sa nemôže nijakým spôsobom\ndotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach, nakoľko v ňom absentuje\nvýrok, ktorým by žalovaný správny orgán vyslovil deliktuálnu zodpovednosť žalobcu za správny delikt\npodľa zákona o verejnom obstarávaní a tiež v ňom absentuje právne vynútiteľný výrok, ktorým by bola\nžalobcovi zo strany žalovaného správneho orgánu v súvislosti s kontrolnými zisteniami, autoritatívne\nuložená nejaká povinnosť (sankcia).\n30. Nejedná sa teda o individuálne správne akty, ktoré by mohli byť samostatným predmetom súdneho\nprieskumu, nakoľko s konečnou platnosťou nezakladajú, nemenia a ani nezrušujú oprávnenia alebo\npovinnosti žalobcu, ani nimi nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu\npriamo dotknuté.\n31. Za akt spôsobilý zasiahnuť do právnej sféry žalobcu by bolo možné považovať až meritórne\n(formalizované) rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správne delikty podľa § 149 ZVO, ktoré\nrozhodnutie je možné preskúmať súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nAk by rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty za správny delikt nadväzovalo na kontrolné\nzistenia, obsiahnuté v protokole žalovaného o vykonanej kontrole, úlohou konajúceho správneho orgánu\nby bolo pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu okrem iného vyhodnotiť aj tento protokol,\nkeďže sa jedná o podklad rozhodnutia o uložení pokuty či inej sankcie za porušenie pravidiel a postupov\n\nverejného obstarávania v zmysle § 149 ZVO. Rovnako v prípadnom súdnom prieskume rozhodnutia\nsprávneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt podľa § 149 ZVO by bolo povinnosťou príslušného\nsprávneho súdu preskúmať zákonnosť podkladov, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, ak by bola\nv žalobe vytýkaná ich nezákonnosť.\n32. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení\n(kontrola, dohľad čo dozor) a na hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v\nsprávnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy,\nNajvyšší súd SR musel vyhodnotiť napadnutý protokol ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle §\n248 písm. a/ OSP podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\n33. Podľa najvyššieho súdu je namieste poznámka, že práve zmena právnej úpravy zákonom č.\n503/2009 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o verejnom obstarávaní s účinnosťou od 1.1.2010 a\nktorá vylúčila aplikáciu ustanovenia zákona č. 10/1996 Z.z., z dôvodu nejednotnosti praxe výslovne\noddelila kontrolný mechanizmus v zmysle ustanovenia § 146 a nasl. ZVO od sankčného mechanizmu.\nPôvodná právna úprava umožňovala žalovanému uložiť povinnosti odstrániť zistené nedostatky v\nprocese verejného obstarávania v súlade s ustanovením § 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z.z., preto bolo\nnutné napriek tomu, že protokol o výsledku kontroly a ani zápisnica o prerokovaní protokolu samy o\nsebe nemali povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní, subsumovať s ohľadom na ich účinky vo\nvzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu pod pojem „rozhodnutie správneho orgánu“ (§\n244 ods. 2 a 3 OSP) v rozsahu uloženia povinností v zmysle zákona č. 10/1996 Z.z. Novelizovaná právna\núprava, a teda aj právna úprava v čase výkonu kontroly postupu zadávania zákazy po uzavretí zmluvy\nu žalobcu v prejednávanom prípade špecifikuje procesné úkony žalovaného v zmysle ustanovení § 146\na nasl. ZVO ako výkon dohľadu a konanie o správnom delikte v zmysle § 149 ZVO ako samostatné\nkonanie, v ktorom môže v rámci podkladov k rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt správny\norgán vyhodnocovať aj výsledky z vykonanej kontroly.\n34. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 27a zákona o eurofondoch, v zmysle ktorého, ak\nriadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže začať konanie o\nvrátenie poskytnutého príspevku, je potrebné opätovne uviesť, že prípadný sankčný mechanizmus je\nsamostatným konaním, pre ktorý môžu predstavovať výsledné materiály kontroly podklad k rozhodnutiu,\nktoré podlieha súdnemu prieskumu správnych rozhodnutí a v rámci, ktorého v prípade namietanej\nnezákonnosti bude správny súd skúmať aj podklady rozhodnutia a proces ich hodnotenia správnym\norgánom.\n35. Najvyšší súd dodáva, že zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie\nna podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktoré je predmetom\nsamostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov\nkonajúceho správneho orgánu predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne konanie,\nktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu.\nTakýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci,\npričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž vyplývajúc aj z\nčlánku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a\nprávom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobca v konaní nepreukázal priamy\nnegatívny následok preskúmavaných správnych aktov ako základného kritéria spôsobilosti rozhodnutia\nalebo postupu správneho orgánu byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\n36. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že krajský súd nepochybil, pokiaľ konanie\npostupom podľa 250d ods. 3 OSP zastavil. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa s jednotlivými\nnámietkami žalobcu zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysporiadal a žalobcom uplatnené\nnámietky v odvolacom konaní neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie tohto uznesenia, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a\n§219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\n37. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, keďže\nžalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá v správnom súdnictve nárok na náhradu trov konania.\n\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}