{"guid": "519f8747-231f-481a-9e2d-bb3abe896018:6c7a57a6-2ff4-4508-b409-51f1b7012ebc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201480.1", "spisova_znacka": "3Sžo/154/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/154/2015 z 22. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. 3Sžo/154/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201480.1", "identifikacne_cislo": "1013201480", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-60", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-70", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c7a57a6-2ff4-4508-b409-51f1b7012ebc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201480.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201480.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201480.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/154/2015\n1013201480\n22. 03. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201480.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: Koala Tours, a.s.,\nso sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 822 244, zastúpeného JUDr. Tomášom Klieštencom,\nadvokátom so sídlom Ulica Waltariho 7, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Slovenská obchodná\ninšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, 827 99 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0294/99/2013 z 30. mája 2013, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/195/2013-89 z 20. marca 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/195/2013-89 z 20.\nmarca 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol podanú žalobu žalobcu a účastníkom\nnepriznal náhradu trov konania.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. SK/0294/99/2013 z 30. mája 2013, ktorým\nžalovaný zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č.\nP/0313/01/2012 z 19. marca 2013 vo výrokovej časti a v príslušnej časti odôvodnenia, pričom žalobcovi\nbola uložená pokuta vo výške 10.000,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. h), § 5 ods.\n1 a § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane\nspotrebiteľa“).\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že je nesporné, že zmluva o obstaraní zájazdu,\nresp. cestovná zmluva a zmluvný vzťah medzi obstarávateľom zájazdu (cestovnou kanceláriou) ako\nposkytovateľom služby a objednávateľom ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou. V tejto\nsúvislosti teda vznikli žalobcovi ako poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1\npísm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorým umožňuje ich riadne\na bezpečné použitie. Krajský súd vyjadril súhlas s názorom žalovaného, že pod riadnym poskytnutím\nslužby sa rozumie poskytnutie služieb v súlade so zmluvnými podmienkami a v súlade so zákonnými\npodmienkami. Patrí sem zabezpečenie nerušeného stravovania, funkčnosť lehátok, ako aj užívanie\npláže patriacej k hotelu bez naplavenín, exkrementov či práce strojov, resp. šíriaceho sa zápachu,\nspadajú pod pojem riadneho a bezpečného použitia služieb. Nedodržaním riadneho a bezpečného\npoužitia služieb, čo bolo v konaní preukázané, došlo k porušeniu vyššie uvedených povinností žalobcu.\n\nPodľa názoru krajského súdu, správny orgán vyjadril jednoznačne, v čom spočívalo konanie účastníka\nkonania vyhodnotené ako nekalá obchodná praktika vo vzťahu k informáciám o stave pláže v oficiálnom\nvyhlásení účastníka konania. Výrok rozhodnutia spolu s jeho odôvodnením predstavuje jeden celok,\nz ktorého je zrejmé, aké porušenie povinností bolo žalobcovi vytýkané. Z celého rozhodnutia je preto\nnepochybné, za aký skutok bol žalobca sankcionovaný a vzhľadom na špecifikáciu, ktorá je rozvedená v\nodôvodnení rozhodnutia vyplýva, že nemôže prísť k zámene s iným deliktom žalobcu. Podľa žalovaného,\nako aj prvostupňového správneho orgánu, vyjadrenie vo vyhlásení žalobcu z 11. júna 2012, že hotel\nspĺňa popis uvedený v katalógu CK a naplavené riasy ako dôsledok predchádzajúceho búrkového\npočasia boli odstránené, nepochybne mohlo v spotrebiteľoch vzbudiť dojem, že sa jednalo o mimoriadnu\nsituáciu, pričom toto tvrdenie sa ukázalo byť ako nepravdivé (kontrola inšpektorov Slovenskej obchodnej\ninšpekcie - ďalej len „kontrola inšpektorov SOI“). Je potom opodstatnené konštatovať nedodržanie zásad\nčestnej obchodnej praxe či všeobecnej zásady dobrej viery, kedy účastník konania nepostupoval s\nodbornou starostlivosťou, aká sa vyžaduje v oblasti jeho činnosti.\nĎalej krajský súd uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom,\nktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie; dodržiavať zákaz klamania spotrebiteľa uvádzaním\nnepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach; dodržiavať zákaz nekalých\nobchodných praktík; čo účastník konania porušil. Tvrdenia účastníka konania o tom, že z jeho strany\nnedošlo k pochybeniu nie je dôvod na vyvodenie zodpovednosti za porušenie zákona, sú v rozpore s\nvnímaním stavu poskytovaných služieb a prostredia rezortu zo strany spotrebiteľov, ako aj postrehmi\ninšpektorov pri vykonanom zisťovaní na mieste. Skutočnosť, že v nasledujúcich turnusoch boli\nspotrebitelia spokojní, čo naznačuje, že zrejme prišlo k odstráneniu nedostatkov, nie je dôvodom na\nzbavenie sa zodpovednosti za porušenie povinností uvedených v napadnutom rozhodnutí. V rámci\nvšeobecných informácií uvedených na strane 348 platného katalógu žalobca upozorňoval, že nemôže\nvylúčiť, že klimatické podmienky, vietor, príliv, odliv a morské prúdy spôsobia nánosy, náplavy napr. rias,\nvodných tráv a pod. K uvedenému upozorneniu krajský súd uviedol, že upozornenie sa vzťahuje ku\nvšetkým ponukám obsiahnutým v katalógu, pričom pre bežného spotrebiteľa táto informácia predstavuje\nfunkciu upozornenia na prípady, ak nastane výnimočná udalosť uvedeného druhu, však z reklamácií\nspotrebiteľov v súvislosti so zisťovaním na mieste zo strany SOI vyplynulo, že náplavy rias na hotelovú\npláž nie sú výnimočnou záležitosťou, čo potvrdil aj samotný žaloba, ktorý uvádzal, že pláž bola v toto\nsmere čistená každý deň. Odvolací orgán uvádza, že aktivita mechanizmov bola v inšpekčnom zázname\nkonštatovaná počas 5 dní (19. júna 2012, 20. júna 2012, 21. júna 2012, 25. júna 2012 a 28. júna 2012)\nzájazdu, na audiovizuálnom zázname je prítomnosť strojov na pláži zachytená aj dňa 23. júna 2012.\nKrajský súd súhlasí aj s názorom žalovaného, že nie je v v súlade s hygienickými zásadami, aby mačky\nboli prítomné na stoloch v priestoroch reštaurácie, aj keď sa prípadne do kontaktu so stravou nedostali\n(DVD, fotodokumentácia). Čo sa týka ležadiel, videozáznamom boli inšpektormi SOI zaznamenané\nviaceré poškodené ležadlá na pláži prislúchajúcej predmetnému hotelu počas štyroch dní (19. júna\n2012, 23. júna 2012, 26. júna 2012 a 27. júna 2012), pričom už dňa 19. júna 2012 na zhromaždení\ndovolenkujúcich klientov s delegátkou sa títo o. i. sťažovali aj na poškodené ležadlá. Pokiaľ žalobca vo\nsvojom oficiálnom vyjadrení uviedol, že hotel spĺňa popis uvedený v katalógu CK a naplavené riasy ako\ndôsledok predchádzajúceho búrkového počasia a iné nedostatky boli odstránené, toto tvrdenie mohlo u\nspotrebiteľov vzbudiť dojem, že sa jednalo o mimoriadnu situáciu, pričom toto tvrdenie sa ukázalo byť\nako nepravdivé.\nVo vzťahu k výške pokuty krajský súd uviedol, že pri určovaní výšky prihliadol na skutočnosť, že\nnezabezpečením poskytovania služieb (cestovného ruchu) spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a\nbezpečné použitie, klamaním spotrebiteľa uvedením nepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov\no nákupných podmienkach poskytovanej služby a nedodržaním zákazu nekalej obchodnej praktiky,\núčastník konania porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Následkom\nprotiprávneho konania bolo porušenie práv spotrebiteľa chránených dotknutými ustanoveniami\ncitovaného zákona. Správny orgán prihliadol na charakter, ako aj rozsah zisteného porušenia zákona\no ochrane spotrebiteľa, ktorý konkretizoval nutnosť denného čistenia pláže motorizovanými strojmi\nz dôvodu opakujúceho sa naplavovania vodných rias a trávy, aj keď v ranných hodinách, avšak\nza prítomnosti dovolenkujúcich s ich rodinami, čo napokon neodstránilo problém naplavenín rias\na vodnej trávy na pláži, zápachu šíriaceho sa zo zozbieraných naplavenín ako aj miestami sa\nvyskytujúcich exkrementov na pláži od zvierat poskytujúcich tradičné jazdy a poškodených ležadlách\nna pláži, prítomnosti zvierat v priestoroch reštaurácie hotela. Ďalej krajský súd uviedol, že závažnosť\n\nkonania účastníka je o to väčšia, že aj vo svojom oficiálnom stanovisku CK k aktuálnej situácii v\nTunisku - hotel Almapura Thalassa & Spa z 11. júna 2012 pre klientov, ako aj v rámci odpovedí na\notázky spotrebiteľov uviedol, že naplavené riasy ako dôsledok predchádzajúceho búrkového počasia\nboli odstránené, boli odstránené i individuálne nedostatky pri ubytovaní, čo bolo inšpektormi, ktorí\nsa zúčastnili druhého turnusu preukázané ako nepravdivé, nakoľko dané nedostatky pretrvávali.\nNedodržaním dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho došlo k značnému\novplyvneniu spotrebiteľov v procese ich rozhodovania o kúpu zájazdu alebo prípadne samotnej účasti\nna ňom. Bez náležitého vyhodnotenia všetkých okolností, ktoré im neboli zo strany žalobcu úplne\na pravdivo odprezentované, bolo do značnej miery ovplyvnené ekonomické správanie a následné\nkvalifikované rozhodnutie spotrebiteľov. Neposkytnutie dostatočných informácií o ponúkanej službe,\nresp. informácií zodpovedajúcich realite bolo spôsobilé zapríčiniť, že spotrebitelia urobili rozhodnutie o\nobchodnej transakcii, ktoré by inak pri znalosti všetkých relevantných faktov neurobili.\nSúd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu ohľadom okolnosti, že fotodokumentácia vyhotovená\nspotrebiteľmi je tendenčná a účelová, fotky skresľujúce a naaranžované. K totožným poznatkom a\nzisteniam ohľadom nedostatkov konštatovaných zákazníkmi, dospeli svojimi šetreniami aj inšpektori pri\nkontrole v ďalšom turnuse.\nK námietke žalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia nie je zrozumiteľný a nejednoznačný uviedol,\nže nie je dôvodná, nakoľko z textu druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že došlo k zmene formulácie\ncelého výroku prvostupňového správneho orgánu, z ktorého bola zároveň jedna, presne citovaná\nčasť vypustená. I keď sa príslušný text nezhoduje so znením výroku prvostupňového rozhodnutia,\nnedošlo ním k prekvalifikovaniu protiprávneho konania žalobcu, tento bol totožný s právnou kvalifikáciou\nkonštatovanou prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací orgán upustil od sankcionovania za nekalú\nobchodnú praktiku spočívajúcu v uvedení nesprávneho názvu hotela, následkom čoho došlo k zníženiu\nsankcie. Keďže v oboch rozhodnutiach bolo presne a rovnako definované porušenie povinnosti žalobcu,\nnemohlo dôjsť k popretiu procesných práv žalobcu spočívajúcich v nemožnosti riadneho identifikovania\nskutku a náležitému bráneniu práva. Nakoľko žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty, krajský súd\nsa ňou nezaoberal.\nKrajský súd dospel k záveru, že konanie správnych orgánov ako i napadnuté rozhodnutie boli v súlade\nso zákonom, rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, súd v konaní nezistil\nvadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto žalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a domáhal sa,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že ruší rozhodnutie Slovenskej\nobchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0294/99/2013 z 30.\nmája 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie krajského súdu vychádza\nz neúplného zistenia skutkového stavu veci, z čoho vyplýva nesprávne právne posúdenie veci, ako aj\nkrajský súd dospel k nesprávnych skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a zároveň sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pre súdom.\nV odvolaní uviedol, že krajský súd sa nijakým spôsobom nezaoberal dôvodmi uvedenými v žalobe s tým,\nže sa v odôvodnení rozsudku príliš zaoberá výkladmi jednotlivých právnych ustanovení a vyjadreniami\nsporných strán predchádzajúcich predmetnému súdnemu konaniu, pričom sa nedostatočne zaoberá\nzákonnosťou rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Rozhodnutie a postup žalovaného, akým toto\nrozhodnutie vydal, považuje za nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie je zmätočné, pričom s týmto\ntvrdením sa krajský súd nezaoberal dostatočne a len sa stotožnil s názorom žalovaného. Krajský\nsúd podľa vyjadrenia žalobcu sa nedostatočne zaoberal dôvodmi uvádzanými v žalobe, ako aj vo\nvšetkých predchádzajúcich písomných vyjadreniach adresovaných správnemu orgánu. Vo svojom\nrozsudku na niekoľkých stranách zosumarizoval jednotlivé tvrdenia predložené sporovými stranami,\npričom samotné úvahy súdu, ktoré viedli súd k rozhodnutiu sú veľmi strohé a nepostačujúce, nakoľko\nsúd len prevzal názory orgánov, ktoré rozhodovali v správnom konaní. Žalobca poukázal na článok 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. na článok 46 ods. 1 ústavy SR,\nktoré zaväzujú súdy na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Podľa názoru žalobcu, rozsudok krajského\nsúdu nevyhovuje zákonným a ústavným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska\nprincípov spravodlivého procesu a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť,\n\nčím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Krajský súd najmä neuviedol, akými úvahami\nsa riadil pri hodnotení dôkazov.\nKrajský súd pri svojom rozhodovaní nevenoval takmer žiadnu pozornosť skutočnosti, že napadnuté\nrozhodnutie je nezákonné, nakoľko správny orgán v rozhodnutí ani v samotnom konaní o odvolaní\nneodstránil hmotnoprávne a procesné vady, ktoré urobil prvostupňový orgán a kvôli ktorým bolo podané\nodvolanie, v ktorom žalobca veľmi podrobne opísal tieto vady. Ústredný inšpektorát pri rozhodovaní\no tomto odvolaní ako druhostupňový správny orgán dôvody nezákonnosti uvedené v odvolaní vôbec\nnevyvrátil a zmenil prvostupňové rozhodnutie s tým, že vynechal jednotlivé výroky prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia, ostatné zmenil alebo vypustil alebo nahradil znenie výroku, pričom sa pridŕžal\nskutkového stavu opísaného (nie preukázaného len prvostupňovým orgánom, na základe čoho teda\nnemohol správne a zákonne rozhodnúť) a samotné rozhodnutie sa stalo týmto konaním zmätočné,\nnakoľko nie je jasné konečné znenie rozhodnutia.\nŽalobca ďalej uviedol, že krajský súd nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, pričom vychádza z nesprávnych\nskutkových zistení, ktoré ústredný inšpektorát ako žalovaný len prevzal od prvostupňového správneho\norgánu - inšpektorátu a nedostatočne preveril a zistil odôvodnenosť jednotlivých tvrdení. Tvrdenia\ntýkajúce sa naplavenín na pláži, prítomnosti mačiek v areáli hotela a ostatné tvrdenia nie sú ničím\ndostatočne podložené. Rovnako tvrdenie, že nešlo o výnimočný stav je len dohad a predpoklad\ninšpektorátu, ktorý nie je ničím podložený a napriek tomu sa krajský súd stotožnil aj s takýmito tvrdeniami.\nZároveň žalobca poukázal na nepravdivosť tvrdenia súdu, že skutočnosť, že v nasledujúcich turnusoch\nboli spotrebitelia spokojní, čo naznačuje, že zrejme prišlo k odstráneniu nedostatkov, nie je dôvodom\nna zbavenie sa zodpovednosti za porušenie povinností uvedených v napadnutom rozhodnutí. Samotné\nkonštatovanie súdu potvrdzuje, že došlo k náprave, teda naplaveniny na pláži boli len dočasné a\nvýnimočné, na čo žalobca upozornil spotrebiteľov vo svojom katalógu, teda nemohlo dôjsť k nekalej\nobchodnej praktike. V správnom, ani v súdnom konaní nebolo dokázané, že naplaveniny sa na pláži\nnachádzajú každodenne, preto tvrdenie, že tento stav pretrváva nie je na mieste. Pojem „pretrváva“\noznačuje stav, ktorý veľmi dlho zostáva nezmenený, resp. vydrží po dlhý časový úsek. Z predložených\ndôkazov je jednoznačné, že nie je možné tvrdiť, že stav naplavenín na pláži pretrváva, nakoľko pláž\nje dôkladne denne čistená, čo potvrdili aj spotrebitelia ďalších turnusov. Tvrdenie krajského súdu v\nodôvodnení rozsudku, že náplavy rias na hotelovú pláž nie sú výnimočnou záležitosťou podložil krajský\nsúd aktivitou mechanizmov v inšpekčnom zázname konštatovaných počas piatich dní. Žalobca poukázal\nna to, že ide o päť dní z turnusu v trvaní 11 dní, teda uvedené obdobie piatich dní bolo vyvolané\nklimatickými podmienkami, vetrom, prílivom, odlivom a morskými prúdmi, ktoré žalobca nemôže\novplyvniť a na tieto spotrebiteľov upozornil. Taktiež tvrdenia týkajúce sa pretrvávania individuálnych\nnedostatkov pri ubytovaní považuje žalobca za nedostatočne preukázané, nakoľko spotrebitelia ďalších\nturnusov sa nesťažovali na žiadne nedostatky, preto nie je možné vyvodzovať závery o pretrvávaní\nnedostatkoch len zo zistení inšpektorov zúčastnených na ďalšom turnuse. K námietke tendenčnej a\núčelovej fotodokumentácie vyhotovenej spotrebiteľmi žalobca uviedol, že krajský súd neuviedol, na\nzáklade akých úvah dospel k takému záveru. Ku konštatovaniu krajského súdu v odôvodnení rozsudku,\nže došlo k zmene formulácie celého výroku prvostupňového správneho orgánu, z ktorého bola jedna,\npresne citovaná časť vypustená, žalobca uviedol, že uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko zo\nzmeneného rozhodnutia sú vynechané viaceré jednotlivé výroky prvostupňového rozhodnutia alebo\nvypustené, aj keď v časti výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené boli a ďalší z výrokov je\nzmenený vo svojom znení a z tohto dôvodu nie je jasné konečné rozhodnutie. Ústredný inšpektorát\nzmenil rozhodnutie prvého stupňa tak, že jednotlivý výrok vynechal, v časti porušenia zákazu nekalých\nobchodných praktík uviedol celé znenie, ktoré však nie je totožné so znením, ktoré bolo uvedené v\nprvostupňovom rozhodnutí, čo v rozhodnutí ústredného inšpektorátu nie je uvedené, ďalej neuviedol, či\nostatné výroky vypustil, nahradil, ponechal, vynechal alebo zmenil. Predmetné rozhodnutie je pre tieto\nnedostatky nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Sž 106/01, v zmysle ktorého výrok rozhodnutia musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli\npochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie\n§ 47 ods. 2 správneho poriadku a na judikatúru súdov v správnom súdnictve ohľadom znenia výroku\nrozhodnutia, z ktorých je zrejmé, že ak výrok rozhodnutia nie je formulovaný presne, určito, stručne a\nmusí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania, je to dôvod, aby súd\nzrušil rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť.\n\nRozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby účastník, resp. každá tretia osoba, ktorá ho dostane\ndo ruky, si mohla utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí.\nV odôvodnení po opísaní veci má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie.\nJe potrebné reagovať na pripomienky a návrh účastníkov konania na ich vyjadrenia k podkladom\nrozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Následne sa uvedú\nzávery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ch právny význam, vysloví\núsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia.\nRozhodnutie musí byť zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale aj pre ostatných\núčastníkov konania. Krajský súd sa zmätočnosťou a nezrozumiteľnosťou rozhodnutia správneho orgánu\ntakmer vôbec nezaoberal, nereflektoval na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, nezohľadnil ani žalobcom\nuvedený judikát týkajúci sa náležitostí výroku rozhodnutia.\nZáverom žalobca uviedol, že v konečnom dôsledku nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne\nprávne posúdenie má vplyv aj na výšku uloženej pokuty, nakoľko v prípade zohľadnenia tvrdení žalobcu\nby nedošlo k záveru, že došlo k porušeniu zákazu nekalých obchodných praktík, teda žalobcovi by\nnebola uložená žiadna pokuta v správnom konaní a v prípade čiastočného preukázania, by bola pokuta\nuložená v nižšom rozsahu. Nevyhnutné je zohľadniť, že sa jedná o dočasne nedostatky v prípade len\njedného žalobcom ponúkaného hotela, pričom za obdobie rovnakých turnusov týkajúcich sa toho istého\nhotela boli uložené pokuty aj ďalším cestovným kanceláriám, pričom je veľmi nepravdepodobné, že by\nsa viaceré cestovné kancelárie dopustili tých istých porušení.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení z 13. mája 2015. Uviedol,\nže naďalej trvá na svojich vyjadreniach prezentovaných jednak vo svojom druhostupňovom rozhodnutí,\nktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj vo vyjadrení k žalobe z 26.\nseptembra 2013. K argumentácii žalobcu uviedol, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne relevantné\nskutočnosti ani dôkazy, ktoré by inak spochybňovali jednak druhostupňové rozhodnutie vydané v\nsprávnom konaní, ako aj rozsudok krajského súdu. Podľa žalovaného rozsudok obsahuje jednak právnu\nargumentáciu žalobcu ak aj právne zdôvodnenie veci žalovaným, z obsahu odôvodnenia jasne vyplýva,\nže sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu predloženého žalovaným a zisteným skutkovým\nstavom, pričom uvedené vyhodnotil s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa\na Správneho poriadku a stotožnil sa s právnym záverom žalovaného vo veci, pričom sa zároveň vyrovnal\ns jednotlivými námietkami žalobcu. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou\núpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správny orgán v danom\nprípade postupoval v súlade so zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými\nžalobcom sa správny orgán pri rozhodovaní podrobne a dôsledne zaoberal, pričom svoje skutkové, ako\naj právne závery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite a vyčerpávajúco odôvodnil. Žalobca v\npodanom odvolaní v zásade zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol už vo svojej žalobe, ako aj v odvolacom\nsprávnom konaní, s ktorými sa žalovaný riadne vyrovnal v rámci napadnutého rozhodnutia a vyjadrenia\nk žalobe, na ktoré odkazuje.\nŽalovaný opätovne podrobne poukázal na skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých kontrol inšpektorov\nuskutočnených dňa 12. júna 2012, 3. júla 2012 a 31. júla 2012 za účelom prešetrenia dodržiavania\npovinností vyplývajúcich účastníkovi konania ako predávajúcemu zo zákona o ochrane spotrebiteľa,\nzákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienok podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr\na Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na nedostatky, na ktoré poukazovala reportáž TV Markíza z\n9. júna 2012, podané sťažnosti zo strany spotrebiteľov (konkrétne podnet V., F., I., M., V.), ktoré sa týkali\nkvality poskytovaných služieb, na reklamácie v súvislosti so zájazdom v termíne 7. - 18. júna 2012 a na\nhromadnú reklamáciu z 13. júna 2012.\nK výroku a odôvodneniu rozhodnutia a k zmene vykonanej v rámci odvolacieho konania žalovaný\nuviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia vyhovuje zásade právnej istoty rozhodnutí správnych\norgánov. Poukázal na nutnosť chápať rozhodnutie ako univerzálny celok a na zásadu jednotnosti\nkonania, v zmysle ktorej celé správne konanie tvorí jeden celok od svojho začatia až po jeho\nprávoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať\nizolovane (individuálne), keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci, ale ich treba vykladať v ich\nvzájomnej súvislosti, nie samostatne. Prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie v plnom rozsahu spĺňa všetky náležitosti výroku rozhodnutia a teda sú v ňom presne\nšpecifikované skutky s uvedením miesta, času a spôsobu ich spáchania spolu s právnym vyhodnotením.\nVýrok napadnutého rozhodnutia logicky a vecne nadväzuje na výrok rozhodnutia správneho orgánu\n\nprvého stupňa, kde žalovaný vyslovil, že napadnuté rozhodnutie mení vo výroku, ako aj v príslušnej\nčasti odôvodnenia tak, že konkretizoval jednotlivú časť výroku napadnutého rozhodnutia a spôsob\nvykonanej zmeny. A teda pri porušení zákazu nekalých obchodných praktík jasne a zrozumiteľne\nuviedol, ako predmetné porušenie zákona znie. Napadnutý výrok obsahuje aj celkové zhrnutie zistených\nporušení zákona žalobcom, za ktoré mu bola žalovaným uložená peňažná pokuta, kde sa nachádzajú\nvymenované jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, vrátane § 4 ods. 1 písm. h) a § 5 ods.\n1 zákona, ktorých obsah a rozsah nebol v odvolacom konaní predmetom vykonania žiadnych zmien,\na ktoré tieto porušenia obsahuje výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa spolu s popisom\nskutku. Z napadnutého rozhodnutia je teda zrejmé, že došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia, v\nakej časti zmena nastala, a je z neho zrejmé nové znenie textu zmenou dotknutej časti a vo zvyšku\nvýrokovej časti nebol v rámci odvolacieho konania vykonaný zásah, ktorý by mal povahu ich zmeny,\nresp. zrušenia. Zo znenia výroku je zrejmé, že pokuta ktorá bola v rámci odvolacieho konania znížená,\nbola uložená za porušenie § 4 ods. 1 písm. h), § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm.\na) a b) zákona o ochrane spotrebiteľa, teda okrem porušenia zákazu nekalých obchodných praktík aj za\nporušenie povinnosti zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné\npoužitie a porušenie zákazu klamania spotrebiteľa uvádzaním nepresných, nejasných a dvojzmyselných\núdajov o nákupných podmienkach.\nSamotné odôvodnenie rozhodnutia obsahuje chronologicky a jasne uvedený priebeh daného správneho\nkonania a obsahuje aj odôvodnenie vykonanej zmeny, z ktorého je nepochybné, čoho sa predmetná\nzmena týkala a z akého dôvodu bolo k nej pristúpené. Žalovaný zdôraznil, že argumentácia odôvodnenia\nnie je v rozpore s výrokovou časťou rozhodnutia žalovaného a je s ňou v súlade, a nie je pre\núčastníka konania nezrozumiteľnou. Poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia obsahuje\nargumentáciu, ktorá sa síce explicitne nenachádza vo výroku, ale nemožno preto tvrdiť, že by bola\nvýroková časť nepreskúmateľná pre nedostatok dôvodov. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/26/2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že v zmysle ústavného\nprincípu právneho štátu je žiaduce, aby odvolací správny orgán, pokiaľ sa zmenou dotkne len časti\nvýroku rozhodnutia, vyslovil aj, aký právny osud budú zdieľať zvyšné časti výroku, zmenou nedotknuté.\nMlčanie právu neprislúcha, nakoľko prehlbuje právnu neistotu. Najvyšší sud Slovenskej republiky vo\nsvojom rozhodnutí ďalej uvádza: „O mlčanie správneho orgánu však nejde v tej výnimočnej situácii, keď\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nado všetku pochybnosť vyplýva záver, že odvolací správny\norgán zvyšnú časť výrokovej časti zmeniť nechcel. Tomuto záveru môže napríklad zodpovedať aj taká\nkonkludentnosť, že účastník konania sa pri uvedenej absencii ,môže domnievať, že vo zvyšnej časti\nvýroku prvostupňového rozhodnutia nenastala zmena, nakoľko takýto úmysel konajúceho orgánu z\nnižšie pripojeného odôvodnenia nepochybne vyplýva. Uvedené je možno vyjadriť záverom, že implicitne\n(nevýslovne) vyjadrený súlad výroku s odôvodnením ešte nedáva dôvod na vznik takej vady, ktorý by\nlegitímne mohla vzbudzovať nádej u účastníka na zmenu rozhodnutia.“\nŽalovaný je toho názoru, že vo výroku odvolacieho rozhodnutia nahradil výrok správneho orgánu prvého\nstupňa v takom rozsahu, v akom je napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa dotknuté. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil, že\nobsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy SR je umožniť každému\nreálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a\nrozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ak aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne článok 6\nods. 1 Dohovoru zahŕňa právo na súd, to znamená právo začať konanie na súde v občianskoprávnych\nveciach ako jeden z jeho aspektov. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v\nzmysle cit. článku je zabezpečená zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru (III. ÚS 136/03).\nŽalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 369/2010 a na sp. zn. I. ÚS 56/01.\nNa záver žalovaný uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/195/2013 z 20. marca\n2015 bol vydaný na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými\nprávnymi predpismi na základe správneho právneho posúdenia veci, je vo výroku vecne správny a preto\nnavrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok potvrdil a žalobcovu nepriznal náhradu trov\nkonania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie žalovaného, ako aj vyjadrenie k\nodvolaniu žalobcu a konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť\nmožno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nNa vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany\nspotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole“), tento zákon\nupravuje štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej\nlen „kontrola vnútorného trhu\").\nPodľa § 2 písm. a) zákona o štátnej kontrole, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby\npri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa\npredávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o štátnej kontrole, orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná\ninšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o štátnej kontrole, Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy\npodriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou\nna štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo\").\nČlení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len\n„ústredný inšpektorát\") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len\n„inšpektorát\"), a to:\na) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,\nb) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,\nc) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj,\nd) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj,\ne) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,\nf) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,\ng) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj,\nh) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.\n\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o štátnej kontrole, na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie je ústredný riaditeľ,\nktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky. Na čele inšpektorátu je\nriaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o štátnej kontrole, inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého stupňa.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej kontrole, inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste\npredaja výrobkov alebo poskytovania služieb nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.\nPodľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a\nposkytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s\npodnikaním na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 2 písm. b) bod č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie\npredávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby,\nalebo jeho splnomocnenec.\nPodľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek\nčinnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností\nupravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány\nštátnej správy, ako sú uvedené v § 19 <..\nPodľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie reklamáciou\nuplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby.\nPodľa § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie odbornou\nstarostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od\npredávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo\nvšeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v\nbežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,\nbezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly\n(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný predávať výrobky a\nposkytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v\nnižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečovať\nhygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj\nvýrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ\nnesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo\ndvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných\npodmienkach.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.\nPodľa § 7 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje\nza nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\n\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo\nvzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného\nčlena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nPodľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé\nkonanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 <. a agresívna obchodná praktika podľa § 9 <.. Zoznam\nobchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 <..\nPodľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak\nopomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,\naby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný\nspotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.\nPodľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci\nskrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom\npodstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je\nzrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie\no obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia,\nza porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej\núnie v oblasti ochrany spotrebiteľa, uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo\ndodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 <. pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie\npovinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.\nPodľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter\nprotiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.\nPodľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) <. a § 21 <. a § 26a <..\nPodľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať\nkaždou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa\nsprávny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo\nhospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nPodľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 52 ods. 1 <. a ods. <. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je\nkaždá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\n\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné.\nPodľa § 741j písm. b) a c) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, cestovná kancelária sa môže\nzbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy,\nak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená treťou\nosobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu, udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri\nvynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností.\nPodľa § 741j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak po začatí zájazdu cestovná kancelária\nneposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude\nmôcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby\nmohol zájazd pokračovať.\nPodľa čl. 1 ods. 1 <. veta prvá ústavy, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 <. ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 <. ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalobcov, konštatuje, že krajský súd sa vecne správne a dostatočne vysporiadal\nso všetkými odvolacími námietkami. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nV predmetnej právnej veci je v prvom rade potrebné skúmať, či rozhodnutie druhostupňového správneho\norgánu, ktorým bolo v časti porušenia zákazu nekalých obchodných praktík zmenené prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu je v súlade so zákonnými požiadavkami náležitostí, ktoré musí obsahovať\nsprávne rozhodnutie a teda či predmetné rozhodnutie je zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ale\naj pre samotných účastníkov konania. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,\nže materiálne (obsahové) náležitosti rozhodnutia správneho orgánu vyplývajú z ustanovenia § 47\nSprávneho poriadku a vo vzťahu k výroku rozhodnutia z odseku 2 § 47 Správneho poriadku. Každý\nvýrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá\nje predmetom správneho konania, teda jednoznačnú konkretizáciu práva, ktoré bolo priznané, alebo\npovinnosti, ktorá bola uložená. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého\nsa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis\nzverejnený a názov predpisu. V prípade, ak sa rozhoduje o uložení sankcie za správny delikt výrok\nmusí obsahovať ďalšie náležitosti. Z ustanovenia § 47 ods. 2 SP však explicitne nevyplýva, že by výrok\nrozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne vymedzenie konkrétneho protiprávneho konania,\nktorého sa mal žalobca svojím konaním dopustiť. Dôležité je, aby pri ukladaní sankcie za správny delikt\nbol vo výroku opísaný skutok, za ktorý je sankcia ukladaná takým spôsobom, aby nemohol byť zamenený\ns iným. Zároveň Najvyšší súd poukazuje aj na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho\nsúdu z 15. januára 2008 č. k. 2As 34/2006-73, publikované pod č. 1546/2008 Sb. NSS, z ktorého vyplýva,\nže výrok rozhodnutia musí obsahovať presný popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho\nspáchania, poprípade i uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby nemohol byť zamenený\ns iným. Na podporu vyššie uvedeného súd dodáva, že výrok rozhodnutia je konštitutívnou, esenciálnou\na je nevyhnutnou súčasťou správneho rozhodnutia, pretože v ňom správny orgán formuluje svoj názor\nv prejednávanej veci. Musí byť preto formulovaný tak, aby z neho bolo celkom jednoznačné poznať,\nakého správneho deliktu sa sťažovateľ dopustil a podľa akého ustanovenia zákona mu bola stanovená\nsprávna sankcia (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 28. novembra 2007 č. k. 7As 7/2007-63).\nPri rešpektovaní zásady jednotnosti správneho konania a rozhodnutí správnych orgánov ako\nuniverzálneho celku, výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu obsahoval všetky podstatné\nnáležitosti (výrok, odôvodnenie a poučenie), náležitosti boli v rozhodnutí dostatočne jasne a\nzrozumiteľne členené, aby nedošlo k pochybnostiam, ktorá časť je autoritatívnym výrokom a ktorá len\n\nodôvodnením výroku rozhodnutia. V časti výroku rozhodnutia, odvolací správny orgán výslovne uviedol,\nv ktorej časti sa mení výrok prvostupňového rozhodnutia a len v tej časti porušenia zákazu nekalých\nobchodných praktík vynechal konštatovanie porušenia povinnosti žalobcu o nepravdivých informáciách\no názve hotela, t.j. o podstatnej náležitosti zmluvy (pri dodržaní zásad odbornej starostlivosti v danom\nčase vedieť mal a mohol, že deklarovaný názov hotela nezodpovedá skutočnosti). Zvyšných častí výroku\nsa odvolací orgán nedotkol s tým, že vzhľadom k vypusteniu vyššie citovaného textu znížil sankciu\nna 10.000,- Eur, čo náležite aj uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Berúc do úvahy nemenené\nvýroky rozhodnutia, ktoré neboli zmenou dotknuté, odvolacie rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím tak predstavuje konečné rozhodnutie vo veci samej.\nNajvyšší súd sa stotožňuje aj s názorom žalovaného vyplývajúceho z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžd 26/2011 z 28. februára 2012, v zmysle ktorého: „V zmysle\nústavného princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 <. veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) je žiaduce,\naby odvolací správny orgán, pokiaľ sa zmenou dotkne iba časti výroku rozhodnutia, vyslovil aj, aký\nprávny osud budú zdieľať zvyšné časti výroku, zmenou nedotknuté. Mlčanie právu neprislúcha, lebo\nprehlbuje neistotu spoločnosti. O mlčanie správneho orgánu však nejde v tej výnimočnej situácii,\nkeď z odôvodnenia rozhodnutia nado všetku pochybnosť vyplýva záver, že odvolací správny orgán\nzvyšnú časť výrokovej časti zmeniť nechcel. Tomuto záveru môže napríklad zodpovedať aj taká\nkonkludentnosť, že účastník sa pri uvedenej absencii môže domnievať, že vo zvyšnej časti výroku\nprvostupňového rozhodnutia nenastala zmena, nakoľko takýto úmysel konajúceho orgánu z nižšie\npripojeného odôvodnenia nepochybne vyplýva. Uvedené je možno aj vyjadriť záverom, že implicitne\n(nevýslovne) vyjadrený súlad výroku s odôvodnením ešte nedáva dôvod na vznik takej vady, ktorá by\nmohla legitímne vzbudzovať nádej u účastníka na zmenu rozhodnutia.“ V zmysle vyššie uvedeného, aj\nkeď odvolací správny orgán výslovne neuviedol, že ostatné výroky rozhodnutia ostávajú nezmenené,\nnepochybne tento záver vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia.\nK rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uviedol žalobca pod sp. zn. 5Sž 106/01 súd\nuvádza, že toto rozhodnutie sa nevzťahuje na prejednávanú právnu vec, nakoľko sa týka nezákonnosti\nvýroku rozhodnutia v tom zmysle, že: „Vykonaná zmena rozhodnutia, keď žalovaný opravil text\nprvostupňového rozhodnutia tak, že Colný úrad v Banskej Bystrici ukladá pokutu vo výške 150 000 Sk,\nje v rozpore so zákonom, lebo zvýšenú sankciu mohol uložiť iba žalovaný, a takéto zvýšenie nemohol\nsubsumovať prvostupňovému správnemu orgánu“ a o takýto skutkový a právny stav veci nejde.\nV druhom rade sa musel Najvyšší súd vysporiadať s tvrdením žalobcu o nedostatočnom zistení\nskutkového stavu odvolacieho správneho orgánu. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom\nkrajského súdu, že rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu. Na preukázanie\npravdivosti skutku, správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie, keď sa oboznámili s jednotlivými\nindividuálnymi reklamáciami dovolenkujúcich v turnuse 7.6. - 18.6.2012, s hromadnou reklamáciou z 13.\njúna 2012, s fotodokumentáciou vytvorenou účastníčkou pobytu p. V., ktorú súd nepovažuje za účelovú,\nnakoľko zachytáva reálne udalosti (znečistená pláž, mačka na stole, ťažké mechanizmy nachádzajúce\nsa na pláži), ktoré by nedokázala naaranžovať, a tiež s fotodokumentáciou a videozáznamami\nvytvorenými inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie priamo na mieste samom. Súd dáva do\npozornosti aj skutočnosť, že pre vyvodenie zodpovednosti je dôležité zistenie, že k porušeniu povinností\nžalobcu došlo už v prvom turnuse a dôkazy vytvorené inšpektormi len doplnili to, čo bolo zrejmé už\nz takého množstva reklamácií a tiež z fotodokumentácie vytvorenej v čase prvého turnusu. Žalobca\nsa nemôže zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ku\nktorej preukázateľne došlo, hoci medzičasom došlo k čiastočnému zlepšeniu dodržiavania povinností\nvo vzťahu k spotrebiteľom. Tvrdenie žalobcu, že prítomnosť ťažkých mechanizmov sa v inšpekčnom\nzázname konštatuje len v piatich dňoch z 11 dňového turnusu, neobstojí, nakoľko takmer každý deň je\nkonštatované znečistenie pláže, z čoho vyplýva, že aj napriek snahe o čistenie pláže, táto bola i naďalej\nznečistená a dňa 24.6.2012 sa inšpektori zúčastnili fakultatívneho výletu, kedy nevykonali záznam z\npláže. Správne orgány na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov mali jednoznačne a úplne\nzistený skutkový stav veci a preukázané porušenie povinnosti žalobcu.\nKonanie žalobcu tak naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu (subjekt, objekt,\nobjektívna stránka) a to nekalej obchodnej praktiky a správne orgány, ako aj krajský súd vec správne\nprávne posúdili. Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného medzi účastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva v ústavnej konformnosti\n\nvýkladu právnej úpravy ustanovujúcej v § 7 ods. 1 <. písm. a) b<. zákona o ochrane spotrebiteľa v zákaze\npredávajúceho (poskytovateľa služby) vykonávať obchodnú praktiku nekalo, za ktorú zákonodarca\npovažuje konanie v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a konanie, ktorým sa podstatne\nnarušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k\nvýrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Zákonodarca v zákone\no ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a\ndodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických\nosôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov\na poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s\npodnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1 <., <. zákona o ochrane spotrebiteľa). Vzhľadom\nk uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval námietky žalobcu vzťahujúce sa\nna nesprávne právne posúdenie veci za nedôvodné. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení\ndanej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu, zastáva zhodný názor ako prvostupňový súd, že\nskutkami kladenými žalobcovi za vinu napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov sa\nžalobca dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1\n<., <. písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa, tým, že porušil povinnosť zabezpečovať poskytovanie\nslužieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie, porušil povinnosť zákazu klamať\nspotrebiteľa uvádzaním nepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach\nposkytovanej služby a porušil zákaz nekalých obchodných praktík, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 1\npísm. h) a § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nK námietke žalobcu uvedenej v odvolaní týkajúcej sa výšky uloženej sankcie, odvolací súd konštatuje,\nže v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie\nzaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia\nzákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním\nvzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.\nZodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti,\nktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Po posúdení podmienok a následkov\nkonania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď\nna základe skutkových zistení, ktorými mal preukázané konanie žalobcu porušujúce právne povinnosti\nukladané mu zákonom, pristúpil k uloženiu sankcie. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na\nzáklade zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia (§ 245 ods. 2 <. O.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ zákonodarca v právnej norme\n§ 24 ods.1 <. zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že za porušenie povinností ustanovených týmto\nzákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán\ndozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu\ndo 2 000 000 Sk ( 66.387,83 eur) a žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000 Eur, rozhodol\nžalovaný v rozsahu rozpätia zákonom predpokladanej výšky sankcie.\nZároveň súd v súvislosti s preventívnou a represívnou úlohou sankcie poukazuje na Rozsudok\nMestského súdu v Prahe z 16. novembra 2004 sp. zn. 10Ca 250/2003 v zmysle ktorého: „Preventivní\núloha postihu nespočívá jen v účinku vůči žalobci. Postih musí mít sílu odradit od nezákonného postupu\ni jiné nositele stejných zákonných povinností; tento účinek pak může vyvolat jen postih odpovídající\nvýznamu chráněného zájmu, včas a věcně správně vyvozený. Jde-li o finanční postih, musí být znatelný\nv majetkové sféře delikventa, tedy být nikoli pro něho zanedbatelný, a nutně tak musí v sobě obsahovat\ni represivní složku. V opačném případě by totiž postih delikventa smysl postrádal.“\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal v\npredmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok relevantných\nskutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých\ndôvodov žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom,\nkeď v rámci svojej právomoci zmenil vo výroku a v príslušnej časti odôvodnenia prvostupňové\nrozhodnutie, vychádzajúc v podstate z rovnakého skutkového stavu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu\nzáver žalovaného správneho orgánu vyslovený v odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona\no ochrane spotrebiteľa, keď vykonaným dokazovaním v danej veci bolo dostatočne preukázané, že\nžalobca konaním kladeným mu za vinu porušil právne povinnosti vyplývajúce mu z § 4 ods. 1 písm. h),\n\n§ 5 ods. 1, v spojení s § 7 ods. 1, 2 písm. a), b) a v spojení s § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa,\nza ktoré porušenia zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti.\nNa základe vyššie uvedených skutočností a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobkyni, ktorá nemala úspech\nvo veci náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona\nneprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/195/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}