{"guid": "9c2140c0-f59d-408d-90f2-f45a415d0dc3:0702b30f-ff2f-44a4-aa96-ccef7f3c1821", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201435.1", "spisova_znacka": "7Sžo/190/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/190/2015 z 25. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2017, sp. zn. 7Sžo/190/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201435.1", "identifikacne_cislo": "1013201435", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2017-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-59", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0702b30f-ff2f-44a4-aa96-ccef7f3c1821", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201435.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201435.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201435.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/190/2015\n1013201435\n25. 05. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201435.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej\nveci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne\nzastúpeným: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská obchodná\ninšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská č.\n32, P.O.BOX 29, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27. mája\n2013, číslo: SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo 17. marca 2015, č.k. 5S/190/2013-88, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca 2015, č.k.\n5S/190/2013-88, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 27. mája 2013, číslo: SK/0755/99/2012,\nSK/0756/99/2012, z r u š u j e a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 17. marca 2015, č.k. 5S/190/2013-88,\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27. mája 2013, číslo:\nSK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012, (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým vo výrokovej časti\npo tom, čo z dôvodu hospodárnosti správneho konania spojil rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj zo 14. septembra 2012, číslo:\nP/0194/01/2012 a číslo: P/00193/01/2012 do jedného konania a tieto zmenil tak, že žalobcovi uložil\npokutu vo výške 30.000,- eur pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutiami číslo:\nP/0193/01/2012 a číslo: P/0194/01/2012 (obe zo 14. septembra 2012), podľa § 24 ods. 1 zákona č.\n250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) uložil žalobcovi dve\npokuty vo výške 15.000,- eur pre porušenie zákazu plynúceho z § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.,\nteda pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca\nako kontrolovaný subjekt pri uzatváraní Zmluvy o úvere číslo: XXXXXXXXX z 20. septembra 2011\nso spotrebiteľom pánom L. a Zmluvy o úvere číslo: XXXXXXXXX. z 30. júna 2011 so spotrebiteľkou\npani B. postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušil ekonomické\nsprávanie uvedených spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe, čo malo za následok značné\nobmedzenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by inak pri dostatku informácií neurobili.\n\nV oboch prípadoch sa jednalo o zaškrknutie políčka v príslušných zmluvách, ktoré malo svedčiť o\nposkytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľov, bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa\na spotrebiteľky a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, resp. s predmetom činnosti\nspotrebiteľov má uzatvorenie konkrétnej zmluvy.\nNámietku žalobcu, že žalovaný pri určovaní pokuty nesprávne prihliadol na recidívu a mal mu uložiť\nv zmysle analógie s trestným právom len jednu pokutu, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď\naj s poukazom na § 122 ods. 9 a 10 Trestného zákona uviedol, že ak by nastala analógia legis na\nsprávny delikt spáchaný žalobcom, tak by sa v predmetnom prípade jednalo o opakovaný trestný čin,\nnakoľko absentuje objektívna a subjektívna súvislosť medzi jednotlivými útokmi páchateľa trestného\nčinu. Dodal, že v danom prípade k jednotlivým skutkom došlo vo vzťahu k rôznym spotrebiteľom pri\nuzatváraní konkrétnych zmlúv o poskytovaní úveru. Z toho dôvodu sa nejednalo o pokračovací správny\ndelikt.\nS poukazom na skutočnosť, že predmetom súdneho konania bola výlučne len výška pokút uložených\nžalobcovi, pričom skutok - porušenie zákazu nekalých obchodných praktík žalobca v žalobe\nnenapadol, krajský súd skonštatoval správnosť záverov ku ktorým dospeli správne orgány, so všetkými\nzadováženými dôkazmi sa tieto riadne zaoberali v odôvodnení svojich rozhodnutí. Výšku oboch\nuložených pokút vyhodnotil ako primeranú, pričom správne orgány pri ich ukladaní zohľadnili okolnosti\nprípadu, dôvody zisteného porušenia zákona, územnú pôsobnosť žalobcu, charakter protiprávneho\nkonania, závažnosť veci, dĺžku trvania ako aj následky protiprávneho konania. Uzavrel, že žalobca pri\nsvojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon č. 250/2007 Z.z. zakazuje a ktoré môžu\nnegatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nžalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\nO náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250k'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP tak, že žalobcovi,\nktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal, aby najvyšší súd zmenil\nrozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného z 27. mája 2013, číslo: SK/0755/99/2012,\nSK/0756/99/2012, o zmene rozhodnutí Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v\nBratislave pre Bratislavský kraj o uložení pokuty v výške 15.000,- eur zo 14. septembra 2012,\nčíslo: P/0193/01/2012 a číslo: P/0194/01/2012 a uložení pokuty vo výške 30.000,- eur zrušil v celom\nrozsahu a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. Alternatívne žalobca žiadal, aby súd zmenil\nrozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného z 27. mája 2013, číslo: SK/0755/99/2012,\nSK/0756/99/2012 v spojení s rozhodnutiami Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v\nBratislave pre Bratislavský kraj o uložení pokút vo výške 15.000,- eur zo 14. septembra 2012, číslo:\nP/0193/01/2012 a číslo: P/0194/01/2012, mení v časti výroku, ktorým bola uložená výška pokuty tak,\nže žalobcovi ukladá podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 5.000,- eur, ktorú je\npovinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nZároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nV dôvodoch odvolania žalobca predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak je porušená tá\nistá skutková podstata a tieto porušenia neboli postupne zistené a sankcionované, nejde o opakované\nporušenie zákona, ale o pokračujúce porušenie zákona (pokračovací delikt), za ktorý možno uložiť iba\njednu sankciu. Opakovane uložiť pokutu za protiprávne konanie rovnakého druhu je možné iba vtedy, ak\nskôr uložená sankcia nesplnila účel. Pod opakovaným uložením pokuty sa má na mysli sankcionovanie\nza recidívne konanie, ktoré nastáva v dôsledku pretrhnutia jednoty skutku sankcionovaním za jeden z\nčiastkových útokov. Všetky čiastkové útoky spáchané do momentu sankcionovania (prvého v poradí) sú\nčiastkovými útokmi jediného pokračujúceho deliktu. V prípade žalobcu a žalovaného je týmto medzníkom\nuloženie prvej pokuty v poradí dňa 27. apríla 2011\n\n(3.000,- eur), pričom právoplatnosť sankcie nastala dňa 15. júna 2011, a to za čiastkový útok spáchaný\ndňa 25. júla 2008, pokračovacieho správneho deliktu spáchaného v období od 25. júla 2008 do 13. júla\n2010. Druhé sankcionovanie v poradí je za čiastkový útok spáchaný dňa 11. septembra 2009 toho istého\npokračovacieho správneho deliktu a nastalo dňa 18. mája 2011 (3.000,- eur), pričom právoplatnosť\nsankcie nastala 10. júna 2011. Sankcionovanie ďalších dvoch čiastkových útokov z 21. septembra 2009\na 13. júla 2010 nastalo až v dňoch 24. januára 2012, resp. 20. októbra 2011 (zistenie) a v dňoch 31.\njúla 2012 (10.000,- eur), resp. 14. marca 2012 (10.000,- eur) (sankcionovanie). Je teda zrejmé, že\npri sankcionovaní protiprávneho konania spáchaného v dňoch 30. júna 2011 a 20. septembra 2011\nbolo možné prihliadnuť iba na dve predchádzajúce rozhodnutia o pokute, keď iba tieto už uložené\nsankcie mohli nesplniť svoj účel tak, že žalobca napriek ich uloženiu sa opätovne po ich právoplatnosti\ndopustil protiprávneho konania rovnakého druhu. K absencii objektívnej a subjektívnej súvislosti žalobca\nuviedol, že na jednotu skutku pri pokračujúcom správnom delikte sa pri objektívnej zodpovednosti\naplikujú rovnaké kritéria ako pri jednote skutku pri pokračujúcom trestnom čine, pričom z povahy veci sa\nneaplikuje kritérium jednotiaceho zámeru, keďže subjektívna stránka správneho deliktu sa tu neskúma.\nVyžaduje sa teda objektívna súvislosť: 1. v čase (spravidla o niekoľko dní, týždňov, či mesiacov,\nv danom prípade 13 mesiacov), 2. v spôsobe spáchania (postupné realizovanie predpokladaného\njednotiaceho zámeru - v danom prípade vypĺňanie políčok vylučujúcich režim spotrebiteľských zmlúv)\na 3. v predmete útoku (spotrebitelia požičiavajúci si spotrebiteľský úver, ktorí sú zároveň invalidní,\nalebo starobní dôchodcovia). V tejto súvislosti dodal, že analógia § 122 ods. 9 Trestného zákona nie\nje aplikovateľná, keď páchateľovi čiastkových útokov správneho deliktu neprináša žiaden prospech\na zároveň nemožno tvrdiť, že v danom prípade nejestvuje žiadna objektívna súvislosť. Navyše, ako\nuviedol, analógia v neprospech páchateľa je tak v trestnom práve hmotnom ako aj v správnom trestaní\nneprípustná. Poukázal na obsahovú stránku rozhodnutia krajského súdu, v ktorom podľa žalobcu\nabsentuje zdôvodnenie, z akého dôvodu by nemalo ísť o pokračovací správny delikt a vo vzťahu k akým\nčiastkovým útokom. Súd vôbec neskúmal znaky objektívnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými\nútokmi - 25. júla 2008, 11. septembra 2009, 21. septembra 2009, 13. júla 2010, 30. júna 2011 a 20.\nseptembra 2011 - pokračovacieho správneho deliktu, kde je jednota skutku prerušená po spáchaní\nčiastkového útoku 13. júla 2010 a pred čiastkovým útokom spáchaným 30. júna 2011, čo spôsobuje, že\nlen prvé štyri čiastkové útoky sú pokračovacím správnym deliktom a posledné dva čiastkové útoky sa\nposudzujú ako nový skutok, nie však ako opakovaný správny delikt, ale ako opakovaný správny delikt\nvo vzťahu k už sankcionovaným správnym deliktom, pričom v období spáchania piateho a šiesteho\nčiastkového útoku došlo k sankcionovaniu iba za prvý a druhý čiastkový útok (po 3.000,- eur). V týchto\nsúvislostiach žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (rozsudky\nzo 16. apríla 2008, sp.zn. 1As 27/2008 a z 31. mája 2007, sp.zn. 8As 17/2007) a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (rozsudky z 31. mája 2000, sp.zn. 5Sž 19-21/2000, z 24. novembra 2011, sp.zn.\n8Sž 18,22,23,24/2011, zo 07. februára 2012, sp.zn. 3Sž 19/2011, z 15. decembra 2011, sp.zn. 5Sž\n17-23-24-25/2011, zo 14. decembra 2011, sp.zn. 6Sž 19,23,27/2011, z 15. decembra 2011, sp.zn. 5Sž\n21-22/2011, z 15. februára 2012, sp.zn. 2Sž 25/2011, sp.zn. 2Sž 23/2011 a sp.zn. 2Sž 19/2011) a uzavrel,\nže zákon nedáva možnosť uložiť páchateľovi viac pokút, ak sa dopustil pokračovacieho správneho\ndeliktu.\nV ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný spojil konania o oboch protiprávnych\nkonaniach spáchaným v dňoch 30. júna 2011 a 20. septembra 2011 do jedného konania, mohol tak\nurobiť iba na základe analógie iuris postupom podľa § 21 ods. 3 § 18 ods. 1 Trestného poriadku, avšak\niba za podmienky, že je to v prospech páchateľa. Je však zjavné, že uloženie jednej spoločnej pokuty\nza dva delikty tak, že sa pokuty uložené prvostupňovým správnym orgánom sčítajú, nie je na prospech\npáchateľa dvoch správnych deliktov. Žalobca zastáva názor, že žalovaný pristúpil k spojeniu oboch vecí\nz dôvodu, že považuje (mlčky) oba čiastkové útoky za súčasť jedného správneho deliktu.\nK primeranosti uloženej pokuty žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení pridal ďalšiu\npriťažujúcu okolnosť, ktorou je porušenie ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu v\ndôsledku jeho územnej pôsobnosti, pričom ďalej pojem „veľký rozsah“ bližšie nevysvetlil. Namietal, že\nkrajský súd nijako nespomenul okolnosti týkajúce sa kritéria dĺžky trvania oboch čiastkových útokov,\nktoré trvali iba v dňoch 30. júna 2011 a 20. septembra 2011 a ani okolnosti týkajúce sa následkov\nprotiprávneho konania. V ďalšej časti odvolania žalobca citoval z rozsudkov Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky z 26. mája 2010, sp.zn. 7 As 72/2009 a z 3. apríla 2012, sp.zn. 1 Afs 1/2012 z\nrozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2010, sp.zn. 5 Sžo/204/2010 a z 28.\njúna 2012, sp.zn. 5 Sžp/21/2011, z ktorých zdôraznil argumentácie súdov a právny názor vo vzťahu k\n\nukladaniu pokút, primeranosť sankcie a okolností ovplyvňujúcich uloženie sankcie a jej výšky, závažnosť\nprotiprávneho konania a jeho následky, hodnotenia individuálnej povahy protiprávneho konania, intenzitu\nskutkových okolností, špecifiká konkrétneho prípadu, okolností poľahčujúcich a priťažujúcich, správnu\núvahu, využitia moderačného práva, splnenie výchovného a motivačného účelu zákona a pod.\nIII.\nK odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním z 15. júla 2015, v dôvodoch vyjadrenia poukázal na to,\nže žalobca v podanom odvolaní venoval zvlášť zvýšenú pozornosť rozdielom medzi opakovaným\na pokračujúcim trestným činom, pričom má za to, že pre posúdenie a vyhodnotenie skutočností,\nči konaním žalobcu bola naplnená skutková podstata nekalej obchodnej praktiky je to nepodstatné.\nŽalovaný zotrval na tom, že skutkový stav bol riadne zistený a na základe vykonaných dôkazov bolo\njednoznačne preukázané, že žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom nekonal v súlade s požiadavkami\nodbornej starostlivosti. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas s posúdením protiprávneho konania žalobcu\nako pokračujúceho správneho deliktu a s poukazom na § 122 ods. 9 a ods. 10 Trestného zákona\nkonštatoval absenciu objektívnej ako aj subjektívnej súvislosti; z toho dôvodu sa za prípadného použitia\nanalógie legis malo jednať skôr o opakovaný trestný čin. Dodal, že rozhodujúcim znakom pokračovania\nv trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po\nsubjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom páchateľa v tom význame, že páchateľ už od\npočiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky\njavia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru, čo sa však v prípade žalobcu nestalo. Rovnako\nnebola naplnená blízka súvislosť v čase a predmete útoku a jednotiaci zámer, ktorým by mohla byť\nsplnená definícia pokračujúceho správneho deliktu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tz 32/2005 v zmysle ktorého pokračovanie v trestnom\nčine vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne\nohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. V danom prípade však časová súvislosť\nabsentuje. V tomto kontexte žalovaný ďalej uviedol, že žalobca používa analógiu príliš rozširujúcim\nspôsobom a nezohľadňuje skutočnosť, že správny orgán aj pre prípad nedostatku špeciálnej úpravy\nmusí postupovať len v rozsahu a spôsobom, ktorí ustanoví zákon, ďalej že k jednotlivým skutkom\ndošlo vo vzťahu k rôznym spotrebiteľom pri uzatváraní konkrétnych zmlúv o poskytnutí úveru. Rovnako\nkonštatoval, že nie je možné pri ukladaní sankcie za správny delikt použiť analógiu ukladania trestov\npoužitú pri spáchaní trestných činov. Taktiež nie je možné prihliadať na priťažujúce a poľahčujúce\nokolnosti, ktoré prichádzajú do úvahy pri výmere trestu, ale nie pri ukladaní sankcie za správny delikt,\nnakoľko žalobca zodpovedá za porušenie zákonnej povinnosti bez ohľadu na subjektívne okolnosti.\nZávery žalobcu týkajúce sa dôvodov spojenia veci na spoločné konanie žalovaný vyvrátil s poukazom\nna hospodárnosť ako aj účelnosť správneho konania; zároveň odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. apríla 2015, sp.zn. 6Sžo/33/2014, v ktorom sa tam konajúci senát taktiež\nstotožnil so spájaním veci v odvolacom správnom konaní.\nNámietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného v časti výšky pokuty ako aj\njej primeranosti žalovaný vyhodnotil ako tendenčnú, nakoľko v oboch stupňoch sa správne orgány\nriadne vyporiadali tak s dôvodmi jej uloženia ako aj samotnou výškou. Pri ukladaní výšky pokuty\npoukázal na viaceré správne konania vedené so žalobcom, opakované nerešpektovanie ustanovení\nzákona č. 250/2007 Z.z., územnú pôsobnosť žalobcu, ktorý svoju podnikateľskú činnosť zameranú\nna poskytovanie spotrebiteľských úverov vykonáva na celom území Slovenskej republiky, charakter\nprotiprávneho konania majúceho za následok zhoršenie postavenia a právnej ochrany spotrebiteľov,\ncharakter uzatváraných zmlúv majúcich znaky spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalovaný\npovažoval uloženú pokutu za primeranú, citeľnú a odradzujúcu. Dodal, že výška pokuty je proporcionálna\nk dopadu a negatívnym následkom na spotrebiteľov a súčasne je vecou správnej úvahy žalovaného\nsprávneho orgánu, pričom správny orgán pri jej ukladaní zo zákonných medzí nevybočil.\nZáverom podaného vyjadrenia žalovaný skonštatoval riadne zistenie skutkového stavu veci, v súlade s\nprávnymi predpismi a navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a žalobcovi\nnepriznal právo na náhradu trov konania.\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok - ďalej len „SSP“ a § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246 ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, avšak z iných dôvodov\nnež v odvolaní uvedených.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 - 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").\n(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,\nako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj\njeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250i ods. 1 a 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n(3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania\npred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho najvyšší súd\ndospel k záveru, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovaného náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej\nhlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď na základe skutkových\nzistení vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k právnemu záveru o zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, s ktorým sa najvyšší súd nemohol stotožniť.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa ako nedôvodnú zamietol žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27.\nmája 2013, číslo: SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012.\nŽalovaný predmetným rozhodnutím z dôvodu hospodárnosti správneho konania spojil do jedného\nkonania dve rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Slovenská obchodná inšpekcia,\nInšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj) zo 14.\nseptembra 2012, číslo: P/0193/01/2012 (žalovaným evidované pod číslom SK/0755/99/2012) a\nrozhodnutie zo 14. septembra 2012, číslo: P/0194/01/2012 (žalovaným evidované pod číslom\nSK/0756/99/2012). Súčasne žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil uvedené prvostupňové\nrozhodnutia vo výrokovej časti tak, že žalobcovi pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík\nspočívajúcom na totožnom skutkovom základe, ku ktorému dospeli oba prvostupňové správne orgány,\na ktoré si žalovaný osvojil, uložil úhrnnú pokutu vo výške 30.000,- eur.\n\nPodľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a.\nPodľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1 a 2 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a\nrozhodnutie potvrdí.\nZ ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku vyplývajú pre odvolací správny orgán viaceré možnosti,\nakým spôsobom má pri vzhliadnutí okolností konkrétneho prípadu o odvolaní účastníka rozhodnúť.\nPokiaľ má odvolací správny orgán za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu je v súlade so zákonom a vecne správne, rozhodnutím odvolanie zamietne a\nrozhodnutie potvrdí. Ďalšou možnosťou rozhodnutia odvolacieho orgánu je, že odvolaniu vyhovie a\nnapadnuté rozhodnutie zruší (za predpokladu, že napadnuté rozhodnutie nemalo byť vydané vôbec),\nprípadne rozhodnutie zruší a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a\nrozhodnutie. V opačnom prípade, teda ak vzhľadom na okolnosti konkrétne prejednávaného prípadu,\nnie sú dané dôvody na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, ani jeho zrušenie, má odvolací správny\norgán možnosť pristúpiť k zmene odvolaním napadnutého správneho rozhodnutia.\nZmena rozhodnutia prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, keď prvostupňový správny orgán:\n- nesprávne použil hmotnoprávny predpis,\n- oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav veci,\n- neúplne, alebo nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy, alebo\n- nerešpektoval pri nezmenených skutkových okolnostiach vyslovený právny názor, buď odvolacieho\nsprávneho orgánu v predchádzajúcom odvolacom správnom konaní, alebo súdu.\nV tejto súvislosti najvyšší súd podotýka, že zmena rozhodnutia spočíva v zmene výroku a nie v zmene\ntextu odôvodnenia. V prípade, ak je výrok rozhodnutia v súlade so zákonnou úpravou, pričom sa\nvyžaduje iné odôvodnenie, odvolací správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdí a v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uvedie, ktoré dôvody ho viedli k jeho rozhodnutiu; zároveň však je povinný vysvetliť,\ns ktorými dôvodmi prvostupňového rozhodnutia sa nestotožňuje a prečo (tu porovnaj § 59 ods. 1\nSprávneho poriadku).\n;Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sa v ňom určujú konkrétne\npráva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok obsahuje rozhodnutie veci, a teda je jadrom\ncelého rozhodnutia. Navyše len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.\nV tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra\n1998, sp.zn. 5Sž/66/98, z ktorého vyplýva, že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým\nsa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej\nformulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku\n\nurčitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia\nodvolacieho orgánu.“\nZ výroku rozhodnutia o odvolaní teda musí byť zrejmé, ktorú z možných alternatív rozhodnutia odvolací\norgán zvolil, prípadne v akom rozsahu. Nedodržanie tejto požiadavky spôsobuje totiž nejasnosť,\nnezrozumiteľnosť prípadne nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nV konkrétnom prípade žalovaný správny orgán uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti\nnerešpektoval.\nNajvyšší súd podrobil prieskumu v prvom rade výrokovú časť napadnutého rozhodnutia žalovaného a\ndospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v časti výroku je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.\nPod týmto pojmom je potrebné rozumieť aj vo svetle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny\norgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú\nprípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto\nbol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu\npatrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich\nskutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť (napríklad uznesenie z 24. novembra 2010, sp.zn.\n6Sžf/1/2009, rozsudok z 28. júna 2011, sp.zn. 4Sžo/68/2010, prípadne rozsudok sp.zn. 5Sž/135/02).\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalovaný správny orgán z dôvodu hospodárnosti spojil dve už vyššie\nspomenuté rozhodnutia (po správnosti konania) na spoločné konanie. Súčasne podľa § 59 ods.\n2 Správneho poriadku tieto rozhodnutia vo výrokovej časti zmenil tak, že žalobcovi uložil pokutu\nvo výške 30.000,- eur. Vzhľadom na už vyššie spomenuté, ak žalovaný pristúpil k zmene oboch\nprvostupňových rozhodnutí, bol povinný vo svojom rozhodnutí uviesť, v čom konkrétne ich zmena\nspočívala, a to s vymedzením dôvodov pre každé prvostupňové rozhodnutie osobitne. Z obsahu\nnapadnutého rozhodnutia táto skutočnosť nevyplýva.\nNavyše z rozhodnutia mal súd za preukázané, že žalovaný sa stotožnil so závermi plynúcimi z oboch\nprvostupňových rozhodnutí, tieto považoval za zákonné, správne orgány postupovali v súlade s § 32,\n§ 46 a § 47 Správneho poriadku. Rovnako žalovaný konštatoval, že správne orgány presne a riadne\nzistili skutkový stav veci a zabezpečili si dostatok dôkazov na to, aby preukázali, že vo vzťahu k\nspotrebiteľom bola použitá nekalá obchodná praktika. Pokiaľ sa teda žalovaný správny orgán stotožnil\ns obomi prvostupňovými správnymi rozhodnutiami, tak čo do zistenia skutkového stavu veci ako aj\nprávneho posúdenia a rovnako aj s výškami pokút v nich uložených, nebol daný dôvod na ich zmenu.\nSamotný fakt, že žalovaný pristúpil k spojeniu vecí do jedného konania, ako aj to, že doplnil dokazovanie\no ďalšie skutočnosti, ešte bez ďalšieho nezakladá dôvod na zmenu prvostupňových rozhodnutí.\nNajvyšší súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 4Sž/139/2002, podľa ktorého „Pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá\nje predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok\nodvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením\npredmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán.“ Vo svetle tohto\nrozhodnutia a záverov z neho plynúcich, žalovaný správny orgán v predmetnej veci inak nerozhodol, a\nteda dôvod na zmenu rozhodnutí daný nebol.\nRovnako sa najvyššiemu súdu javí ako zmätočná formulácia výroku v časti, v ktorej žalovaný zmenil\nobe napadnuté rozhodnutia vo výrokovej časti tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 30.000,- eur.\nTakto formulovaný výrok skôr môže evokovať, že žalovaný zmenou uložil žalobcovi pokutu vo výškach\npo 30.000,- eur, teda v úhrne 60.000,- eur, keďže sa jednalo o dve rozhodnutia, ktorých výrokové časti\nboli zmenené.\nZáverom najvyšší súd dodáva, že žalovaný ako odvolací orgán netradične vo výroku napadnutého\nrozhodnutia rozhodol o spojení na spoločné konanie prvostupňové konania, ktoré boli ukončené vydaním\nprvostupňových rozhodnutí. Takýto postup je nielen neobvyklý, ale v konečnom dôsledku spôsobuje\nneprehľadnosť rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný bol povinný hodnotiť každý skutok obsiahnutý\nv prvostupňovom rozhodnutí samostatne a bol povinný vyhodnotiť, v súlade so zásadami správneho\n\ntrestania, aj zákonnosť ukladania pokút (pokuty), vyhodnotiť, či pri ukladaní pokút mali, resp. nemali byť\naplikované ustanovenia týkajúce sa ukladania sankcií pri úhrnnom, resp. súhrnnom treste. V tejto časti\nabsentuje v preskúmavanom rozhodnutí správna úvaha, na základe čoho rozhodnutie žalovaného je v\ntomto smere nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov.\nVychádzajúc z týchto zistení, najvyšší súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu trpí vadami nespreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, ako aj nedostatok dôvodov, majúcich za\nnásledok jeho nezákonnosť.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta\nprvá OSP a v spojení s § 492 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\npodľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nV.\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 vety tretej OSP s použitím § 224\nods. 1 OSP a v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 492 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi náhradu\ntrov konania z dôvodov hodných osobitého zreteľa nepriznal, nakoľko najvyšší súd zmenil napadnutý\nrozsudok krajského súdu z úradnej moci, a nie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}