{"guid": "69a07ac3-155c-4f9d-ad04-e9be13389295:e18afc2f-ee4e-4ed8-8ba4-20a1a22d60d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201293.1", "spisova_znacka": "3Sžo/259/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/259/2015 z 24. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. 3Sžo/259/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201293.1", "identifikacne_cislo": "1013201293", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e18afc2f-ee4e-4ed8-8ba4-20a1a22d60d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201293.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201293.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/259/2015\n1013201293\n24. 05. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201293.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. F. T., LL.M., U., právne zastúpený: Mgr.\nStanislav Hutňan, Moskovská 18, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n32175/2013-23-II zo dňa 06.05.2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave č. k. 6S/173/2013-132 zo dňa 29. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/173/2013-132 zo dňa\n29. mája 2015 p o t v r d z u j e.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/173/2013-132 zo dňa 29.05.2015 zamietol návrh na\nprerušenie konania, ktorý podal žalobca podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“). Žalobca sa domáhal prerušenia konania a postúpenia veci na Ústavný súd SR\nz dôvodu zaujatia stanoviska o súlade ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR\na čl. 13 ods. 4 Ústavy SR.\nPo preskúmaní návrhu žalobcu na prerušenie konania krajský súd uviedol, že z ústavy vyplýva\nsubjektívne právo účastníka na rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou, resp. na rozhodnutie\nvychádzajúce z ústavne súladnej normy, na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, nie však\nautomatické subjektívne právo na podanie návrhu na ústavnom súde. Všeobecný súd je povinný\nkorektne sa vysporiadať s uvedeným podnetom jedným z troch spôsobov (vykonať ústavne konformný\nvýklad právnej normy; vysvetliť, z akého dôvodu považuje súd právnu normu za ústavne súladnú;\npodať návrh na ústavný súd), tak z hľadiska hmotných základných práv, ako aj z hľadiska riadneho\nodôvodnenia vyžadovaného právom na súdnu ochranu. Rozhodnutie o prerušení konania závisí od\nposúdenia krajského súdu o súlade resp. nesúlade všeobecne záväzného predpisu s ústavou, zákonom,\nalebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Krajský súd vykoná ústavne\nkonformný výklad právnej normy, prípadne vysvetlí, z akého dôvodu považuje právnu normu za ústavne\nsúladnú.\nII.\nProti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací\nsúd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch\nuviedol, že podľa jeho názoru krajský súd napadnuté uznesenie dostatočne neodôvodnil, resp. odôvodnil\nformalistickým spôsobom, ktorým poprel podstatu a význam návrhu na prerušenie konania podľa § 109\n\nods. 1 písm. b/ O.s.p. Prvostupňový súd v napadnutom uznesením len odcitoval rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR, pričom nereagoval na argumenty žalobcu o možnej neústavnosti § 11 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 211/2000 Z.z. Všeobecné súdy sú vždy povinné aplikovať ústavne konformný výklad, a to bez ohľadu\nna to, či účastník konania predloží všeobecnému súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.\n1 písm. b/ O.s.p. Všeobecné súdy nemajú možnosť „výberu“ medzi ústavne konformným výkladom a\nodôvodnením o ústavnej súladnosti právnej normy. Práve v uznesení, v ktorom rozhoduje o návrhu\núčastníka konania na prerušenie konania podľa § 109 ods. písm. b/ O.s.p. by mal súd vysvetliť, prečo\npovažuje predmetnú právnu normu za ústavne súladnú a prečo nie je dôvod na prerušenie konania.\nV rozhodnutí vo veci samej má súd, ak nepredloží návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska\no súlade právnych predpisov, aplikovať ústavne konformný výklad predmetnej právnej normy. Podľa\nnázoru žalobcu bol krajský súd povinný v napadnutom uznesení odôvodniť, prečo považuje predmetnú\nprávnu normu za ústavne súladnú, a to tak, že by sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu najmä s\nohľadom na plenárne nálezy Ústavného súdu SR Pl. ÚS 15/98 a Pl. ÚS 1/09, ktoré stanovili všeobecné\npodmienky obmedzenia základného práva na informácie a ktoré podľa žalobu neboli a nie sú splnené\npri ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. Medze úvahy súdu pri rozhodovaní o návrhu\núčastníka konania na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., resp. pri predkladaní\nprejudiciálnych otázok iným súdom či orgánom, nie sú neobmedzené a súdy sa musia vždy riadne\nvysporiadať so vznesenou otázkou (ne)ústavnosti právneho predpisu (príp. inou relevantnou otázkou) a\ntúto otázku riadne odôvodniť. Vysporiadať sa so vznesenou otázkou (ne)ústavnosti právneho predpisu\nznamená podľa žalobcu to, že súd by mal vysvetliť, prečo predmetnú právnu normu považuje za ústavne\n(ne)súladnú, čo výslovne vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/09. Krajský súd\nvšak nepostupoval v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. V\nnapadnutom uznesení krajský súd vôbec nereagoval na námietky žalobcu o neústavnosti § 11 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., osobitne na plenárne nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. Pl. ÚS 15/98\na Pl. ÚS 1/09, čím bolo porušené právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca\npoukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 2/2010, ktorý rozhodol o neústavnosti\nobdobného ustanovenia českého zákona o slobode informácií, o aké ide v posudzovanom prípade - §\n11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 14.07.2015.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., §\n212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nÚlohou najvyššieho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či napadnuté rozhodnutie, ktorým\nprvostupňový súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol, bolo\nv súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu dospel k\nzáveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\nNajvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33275/2013-23-II z 06.05.2013, ktorým\nzamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 246/2013-34-I z 05.04.2013, ktorým\n\nministerstvo spravodlivosti ako povinná osoba podľa § 11 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 18 ods. 2\nzákona č. 211/2000 Z.z. odmietlo žalobcovu žiadosť o informácie, ktorou žiadal o zaslanie písomných\npripomienok účastníkov konania v spojených prejudiciálnych konaniach C-411/10 a C-493/10 N.S. et\nM.E. v anglickom jazyku.\nZ podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa v podanej žalobe venuje predovšetkým výkladu\nustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. a jeho rozporu s čl. 26 ods. 4 a čl. 13 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky, rovnako ako v podanom návrhu na prerušenie konania.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa uvedeným výkladom a ústavnou\nkonformnosťou bude zaoberať v konečnom rozhodnutí, pričom ako uviedol, v zmysle nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa 07.07.2009 s podnetom žalobcu sa vysporiadal\ntak, že ako všeobecný súd vykoná ústavne konformný výklad právnej normy prípadne vysvetlí, prečo\npovažuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú.\nZvolený procesný postup krajského súdu, podľa názoru senátu najvyššieho súdu nedosiahol takú\nintenzitu, ktorá by ovplyvnila rozhodnutie vo veci samej. Žalobca totiž v podanom návrhu na prerušenie\nkonania uplatnil rovnakú právnu argumentáciu týkajúcu sa výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/\nzákona č. 211/2000 Z.z. ako v podanej žalobe. Krajský súd by tak prejudikoval rozhodnutie vo veci samej.\nSenát najvyššieho súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že ak súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm.\nb/ O.s.p. nepreruší, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom.\nV prípade, že krajský súd nepredloží návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska\no súlade právnych predpisov, bude jeho povinnosťou vo veci samej vykonať ústavne konformný výklad\ndotknutej právnej normy v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.\nNajvyšší súd zároveň poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 47/96\nz 22. júla 1996, ktorý uviedol, že: „Ústava Slovenskej republiky v čl. 144 ods. 2, na ktorý nadväzuje § 109\nods. 1 písm. b/ O.s.p., súdu ukladá prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že iný právny predpis\nodporuje zákonu. Je preto nepochybné, že spomenutý postup súdu je viazaný na výsledok procesu\ntvorenia jeho názoru na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd\ntakto potom postupuje len vtedy, keď dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu.\nPotreba tohto postupu preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník\nnie však prejednávajúci súd. Pokiaľ preto súd rozpor zákona s ústavou alebo iným zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, nezistí (či už preto, že tento rozpor\nneexistuje, alebo preto, že si ho neuvedomí) a konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nepreruší,\nnejde o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“\nVzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/173/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}