{"guid": "1758a674-d682-41da-85aa-f1d89cc0ebdb:5cf1cb1e-b5d1-4364-810c-1a47c1dc674e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013200158.1", "spisova_znacka": "3Sžf/38/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/38/2015 z 24. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. 3Sžf/38/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013200158.1", "identifikacne_cislo": "1013200158", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-138.odsek-11", "nazov": "§ 138 ods. 11 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-138.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cf1cb1e-b5d1-4364-810c-1a47c1dc674e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200158.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200158.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200158.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/38/2015\n1013200158\n24. 05. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:1013200158.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Železnice\nSlovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Úrad pre verejné\nobstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1458-6000/2012-ON/378 zo dňa 10.01.2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S 23/2013-116 zo dňa 17.09.2014, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 23/2013-116 zo dňa\n17.09.2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č. 1458-6000/2012-ON/378 zo dňa 10.01.2013,\nktorým žalovaný nariadil podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v\nznení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) zrušiť verejnú súťaž na predmet zákazky „ŽSR, Zavedenie\nERTMS v úseku Bratislava Žilina Čadca št. hr. SR/ČR\", vyhlásenú žalobcom ako obstarávateľom vo\nVestníku verejného obstarávania č. 160/2012 dňa 21.08.2012 pod značkou 09828-MSP a v Úradnom\nvestníku Európskej únie č. 2012/S 1159-266205 dňa 21.08.2012, do 30 dní od doručenia rozhodnutia.\nKrajský súd z pripojených administratívnych spisov žalovaného zistil, že v žalobcom vyhlásenej verejnej\nsúťaži s vyššie opísaným predmetom zákazky si súťažné podklady vyžiadalo 32 záujemcov, z ktorých\njeden - spoločnosť Nokia Siemens Network Slovakia, s.r.o. podal žalobcovi žiadosť o nápravu proti\npodmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, ktorú žalobca zamietol. Následne uvedený subjekt\npodal žalovanému dňa 01.10.2012 námietky proti podmienkam uvedených v súťažných podkladoch\nnamietajúc predovšetkým porušenie základných zásad verejného obstarávania a narušeniu čestnej\nhospodárskej súťaže, nakoľko požiadavky obstarávateľa považoval za diskriminačné a zvýhodňujúce\npredchádzajúceho dodávateľa žalobcu, ktorý s ohľadom na technické špecifikácie zákazky je ako jediný\nschopný zákazku realizovať. Žalovaný nariadil v konaní\no námietkach ústne pojednávanie konané dňa 23.10.2012, na ktorom navrhovateľ námietok\na žalobca uplatnili svoje návrhy a pripomienky. Rozhodnutím zo dňa 25.10.2012 žalovaný prerušil\nkonanie o námietkach a požiadal doc. Ing. N. N., PhD. z fakulty informatiky a informačných technológií\nSTU Bratislava o vypracovanie odborného stanoviska a položil mu vyššie citované otázky. Odborné\nstanovisko bolo žalovanému doručené dňa 14.11.2012. Menovaný odborník v závere svojho stanoviska\nkonštatoval, že kvalifikovanú ponuku v zmysle predmetného verejného obstarávania dokáže predložiť\nlen pôvodný dodávateľ ústredne GSM-R v ž. st. Bratislava Nové Mesto alebo uchádzač, ktorý by zmluvne\ndohodol s týmto dodávateľom realizáciu predmetného verejného obstarávania.\n\nKrajský súd konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný svoje\nzávery o zvýhodnení jedného uchádzača v súťaži a diskriminácii ostatných, ako aj o nedostatočnom\nopise predmetu zákazky časti týkajúcej sa prípustných „ekvivalentných riešení\" oprel predovšetkým\no vyššie uvedené odborné stanovisko, z ktorého v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozsiahlym\nspôsobom citoval. Nakoľko odborné stanovisko bolo kľúčovým a zásadným podkladom rozhodnutia,\nbolo podľa názoru krajského súdu povinnosťou žalovaného oboznámiť s jeho obsahom účastníkov\nkonania ešte pred vydaním rozhodnutia o námietkach. Takýto postup si vyžadovala efektívna a účinná\nochrana práv účastníkov a ich právo na ich spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj oprávnenie poznať\nvšetky relevantné podklady a dôkazy, na základe ktorých orgán verejnej správy rozhoduje o právach a\npovinnostiach účastníka správneho konania. Krajský súd si je vedomý toho, že ZVO vylučuje čo i len\nsubsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku v konaní o námietkach a preto nie je možné sa dovolávať\nuplatnenia procesných štandardov stanovených týmto zákonom. Právna úprava postupu žalovaného\nobsiahnutá v ZVO je totiž podstatne jednoduchšia, aby umožňovala čo najefektívnejšie uplatnenie\nrevíznych prostriedkov a vylúčila možné procesné obštrukcie predlžujúce rozhodovanie žalovaného\nv konaniach upravených v ZVO. Napriek tomu je však súd toho názoru, že postup a rozhodovanie\nžalovaného musí rešpektovať okrem iného aj článok 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorá\nokrem iného zakotvuje právo na dobrú správu vecí verejných, ako aj odporúčanie Výboru ministrov Rady\nEurópy CM/Rec (2007)7 členských štátov z 20.06.2007 o dobrej správe, ktoré vychádza z dodržiavania\nzásady zákonnosti, rovnoprávnosti, nestrannosti, proporcionality, právnej istoty, časovej primeranosti,\nparticipácie, úcty k súkromiu a transparentnosti. Krajský súd je tej mienky, že rešpektovanie zásady\nparticipácie si v prejednávanej veci vyžadovalo oboznámenie účastníkov konania s obsahom odborného\nstanoviska a umožnenie vyjadriť sa k nemu, keďže tento dokument bol kľúčovým podkladom pre\nrozhodnutie žalovaného vo veci a preto mal na rozhodnutie zásadný vplyv. Keďže žalovaný neumožnil\nžalobcovi využiť toto právo, zaťažil konanie o námietkach vadou, ktorá za daných okolností mala za\nnásledok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že v konaní\nžalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPreto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec\nžalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, rozdielnu rozhodovaciu\nčinnosť v obdobných veciach s tým, že dáva do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 2S 131/2011, sp. zn. 3S 187/2011, sp. zn.\n4S 135/2008, ktoré riešia identický skutkový\nstav a z ktorých vyplýva, že neoboznámenie žalobcu s obsahom odborného stanoviska nemohlo mať\nvplyv na zákonnosť. Krajský súd v Bratislave v konaní vo veci sp. zn. 2S 131/2011 uviedol, že cit.: „Súd\nsúhlasí s názorom žalovaného, že ZVO nepozná množstvo inštitútov správneho konania upravených\nSprávnym poriadkom, avšak je názoru, že v prípade, že odborné stanovisko tvorilo nosný základ pre\nvydané rozhodnutie, s poukazom na právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa právo na účinnú ochranu\npráv každého účastníka a právo na vyjadrenie sa ku všetkým dôkazom, mal byť žalobca, pokým tomu\nnebránili časové okolnosti, s odborným stanoviskom oboznámený ešte pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia. Pokiaľ ide o žalobcom spomínané právo byť vypočutý, ktoré vychádza z práva na riadnu\nsprávu vecí verejných zakotveného v článku 41 Charty základných práv EU, treba uviesť, že v danej veci\nžalovaný nariadil ústne pojednávanie v súlade s § 140 ods. 6 ZVO a toto sa uskutočnilo dňa 02.08.2011\nza účasti zástupcov oboch účastníkov v konaní o námietkach. K porušeniu práv žalobcu teda v tomto\nsmere nedošlo, pričom súd je názoru, že ak žalovaný disponoval odborným stanoviskom v čase tohto\nústneho pojednávania, mal s ním oboznámiť prítomných zástupcov účastníkov. V prípade tejto vady\nvšak podľa názoru krajského súdu nejde o takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\"\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že neoboznámením žalobcu s odborným stanoviskom nemohlo\ndôjsť k porušeniu jeho práv a zároveň uvedené nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZároveň umocňuje skutočnosť, že odborné stanovisko je nezáväzné pre komisiu žalovaného a\npredstavuje len jeden z podkladov na objasnenie skutočností, ktoré sú dôležité pre vydanie meritórneho\nrozhodnutia. V rovine právnej kvalifikácie je iba jedným z podkladov, ktoré žalovaný objektívne hodnotí.\n\nS tvrdením súdu prvého stupňa, podľa ktorého rozdiel, pre ktorý sa odchýlil od právneho názoru\nvysloveného v rámci predchádzajúcej súdnej praxi je spôsobený tým, že odborné stanovisko, ku\nktorému sa krajský súd vyjadroval v konaní vedenom pod sp. zn. 2S 131/2011 nebolo rozhodujúcim\npodkladom rozhodnutia žalovaného a týkalo sa výkladu relevantného práva EÚ, zatiaľ čo odborné\nstanovisko vyžiadané v prejednávanej veci sa týkalo skutkového stavu, obsahovalo hodnotenie\nzistených skutkových okolností -súťažných podmienok z pohľadu informatika a napokon smerovalo\nk záveru o ich diskriminačnej povahe, nie je možné súhlasiť, pretože aj vo vyššie uvedených\nrozhodnutiach, šlo o odborné stanovisko, ktoré tvorilo rovnako nosný základ pre vydané rozhodnutie,\nčo explicitne vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí. Súčasne z rozhodnutí vyplýva, že ani článok 41\nCharty základných práv EÚ, na ktorý sa odvoláva súd prvého stupňa v prejednávanej veci, nemohol\nbyť porušený. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe akých\nskutočností zvolil súd prvého stupňa diametrálne odlišný prístup oproti ustálenej judikatúre v predmetnej\nprávnej veci. Žalovaný má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je konzistentné s ustálenou\nrozhodovacou praxou, je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty, v zmysle ktorého je zásadným\nporušením princípu právnej istoty, ak orgán verejnej moci posudzuje rovnaké alebo analogické skutkové\nsituácie rozdielne. Navyše, žalovaný za nemenej podstatnú skutočnosť považuje aj to, že predmetné\nodborné stanovisko bolo vypracované až po uskutočnení ústneho pojednávania (25.10.2012), konkrétne\ndňa 14. 11. 2012. Poukazujúc na koncentračnú zásadu zakotvenú v § 140 ods. 6 ZVO, oboznámenie\núčastníkov s týmto stanoviskom by nemalo žiadny procesnoprávny význam, ale bolo by len výlučne\nformálnym aktom s negatívnym vplyvom na dĺžku konania. Žalovaný považuje vadu vytknutú súdom\nprvého stupňa, týkajúcu sa „odborného stanoviska\" za nedôvodnú. Na základe uvedených skutkových a\nprávnych tvrdení má žalovaný za to, že súd prvého stupňa prejednávanú vec nesprávne právne posúdil.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nNajvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žaloba i odvolanie boli podané včas. Nezistil procesné pochybenia\nani v časti trov konania. Preto pristúpil k meritórnemu preskúmaniu odvolania.\nPodľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 1458-6000/2012ON/378 zo dňa 25.10.2012 podľa § 138 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov prerušil konanie o námietkach záujemcu Nokia Siemends Networks\nSlovakia, s.r.o. Lakeside Park, Tomášikova 64, 831 04 Bratislava s cieľom získať odborné stanovisko,\nbez ktorého nemôže o námietkach navrhovateľa kvalifikovane rozhodnúť.\nŽalovaný listom číslo: 1458-6000/2012-ON/378 zo dňa 26.10.2012 požiadal odborníka Doc. Ing. N. N.,\nPhD, Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave o\nodborné stanovisko v odbore informatika a o zodpovedanie nasledovných otázok:\n1/ Môže v tomto verejnom obstarávaní predložiť kvalifikovanú ponuku akýkoľvek iný uchádzač, okrem\npôvodného dodávateľa ústredne GSM-R v ž. s t. Bratislava Nové Mesto, s prihliadnutím na to, čo\n\nmusí návrh doplnenia ústredne GSM-R obsahovať? 2/ Môže v tomto verejnom obstarávaní predložiť\nkvalifikovanú ponuku akýkoľvek iný uchádzať bez toho, aby spolupracoval s pôvodným dodávateľom\nústredne GSM-R v ž. st. Bratislava Nové Mesto?\n3/ Zvýhodnil kontrolovaný v tomto verejnom obstarávaní pôvodného obstarávateľa ústredne GSM-R v\nžst. Bratislava Nové Mesto?\n4/ V prípade, ak je odpoveď na otázku č. 3 áno, uveďte na základe akých skutočností ste dospeli k\npredmetnému záveru?\n5. Umožnil kontrolovaný v tomto verejnom obstarávaní, okrem doplnenia ústredne\nGSM-R, aj funkčné ekvivalentné riešenie, ktoré by v plnom rozsahu nahradilo vyššie uvedené\ndoplnenie?\n6. Zabezpečil kontrolovaný v tomto verejnom obstarávaní dostatok informácií\nod pôvodného dodávateľa ústredne GSM-R v žst. Bratislava Nové Mesto, potrebných na to, aby\nakýkoľvek ďalší uchádzač okrem pôvodného dodávateľa, mohol v časti zákazky\n„doplnenia ústredne GSM-R\" predložiť kvalifikovanú ponuku?\nPodľa § 138 ods. 11 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu 25.10.2012\núrad môže prerušiť konanie o námietkach s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok.\nOd vydania rozhodnutia o prerušení konania o námietkach do doručenia odborného stanoviska alebo\nznaleckého posudku úradu lehota podľa § 139 ods. 5 neplynie, najviac však 30 dní.\nSenát najvyššieho súdu po vyhodnotení hore uvedených otázok dospel k záveru, že žalovaný tieto\notázky (okrem otázky pod bodom 4) neformuloval ako odborné otázky, ale ako právne otázky.\nJe správnou úvahou žalovaného vyhodnotiť, či 1/ mohol v tomto verejnom obstarávaní predložiť\nkvalifikovanú ponuku akýkoľvek iný uchádzač, 2/ či zvýhodnil kontrolovaný v tomto verejnom obstarávaní\npôvodného obstarávateľa a 3/ zabezpečil kontrolovaný v tomto verejnom obstarávaní dostatok informácií\nod pôvodného dodávateľa ústredne. Tieto otázky majú právny charakter a tvoria obsah správnej úvahy\nžalovaného, ktorú musí vytvoriť v procese preskúmavania námietok. Na takto položené otázky nemôže\ndať odborník z odboru informatiky odborné stanovisko. Tento nedostatok je podstatnou vadou konania,\nodvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219\nods. 1 O.s.p.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1\nO.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní vznikol\nnárok na náhradu trov, ale trovy mu nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/23/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}