{"guid": "3157666b-4a5a-4a2e-bf25-e9c77e6d61e2:ac1ae941-39ba-4911-a28b-21973108e33b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013200111.1", "spisova_znacka": "7Sžo/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/9/2016 z 4. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. júla 2017, sp. zn. 7Sžo/9/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1013200111.1", "identifikacne_cislo": "1013200111", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-07-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-60.odsek-3", "nazov": "§ 60 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-60.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-60", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac1ae941-39ba-4911-a28b-21973108e33b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200111.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200111.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200111.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/9/2016\n1013200111\n04. 07. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:1013200111.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobcu: Mgr. H. O., narodený X. C. XXXX, bytom v R., E. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného z 12. decembra 2012, č.p.: SLV-PS-PK-138/2012, o odvolaní žalobcu a\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. novembra 2015, č.k. 6S/12/2013-92, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu o d m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. novembra\n2015, č.k. 6S/12/2013-92, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. c/\na d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného z 12. decembra\n2012, č.p.: SLV-PS-PK-138/2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Týmto napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prezidenta\nHasičského a záchranného zboru z 20. augusta 2012, Číslo: 26/2012-SSP, ktorým bol žalobca podľa\n§ 60 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 315/2001 Z.z.“) odvolaný z funkcie vrchný inšpektor špecialista, v služobnom\núrade Ministerstvo vnútra SR - Prezídium Hasičského a záchranného zboru. Dôvod odvolania žalobcu\nz uvedenej funkcie spočíval v znížení počtu funkčných miest v systemizácií Prezídia Hasičského\na záchranného zboru a v súvislosti so zmenami tabuliek zloženia a počtov Prezídia Hasičského a\nzáchranného zboru vydaných Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 485/2012,\nkeď s účinnosťou od 15. júna 2012 došlo k zrušeniu funkcie vrchný inšpektor špecialista príslušníka v\ndočasnej štátnej službe.\nKrajský súd mal za preukázané, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia služobný orgán nekonal\nv úzkej súčinnosti so žalobcom, neumožnil mu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje\nnávrhy, pričom svoju povinnosť konať v súčinnosti s účastníkom konania splnil až pred vydaním\ndruhostupňového rozhodnutia. Uviedol, že bolo potrebné so žalobcom konať a postupovať s ním ako v\nprípade príslušníka v stálej štátnej službe.\nPoukázal na to, že podľa prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov týkajúceho sa Prezídia\nhasičského a záchranného zboru účinného od 15. júna 2012 nevyplýva, že by došlo k zmene v\n\npočte systemizovaných miest. Je zrejmé, že mohlo dôjsť k zmene obsahovej náplne určeného miesta\nvykonávaného žalobcom a k zmene v požadovanej hodnosti na jej vykonávanie, čo súvisí aj so\nzaradením do stálej alebo dočasnej štátnej služby, avšak táto skutočnosť z napadnutých rozhodnutí\njednoznačne nevyplýva. Dodal, že žalovaný podrobnejšie nerozviedol k akej zmene služobných činnosti\nv danom prípade došlo. Z obsahu spisu nie je zrejmé, akú činnosť žalobca do 15. júna 2012 vykonával a\naká činnosť spadala pod novovytvorené funkcie. Pokiaľ teda z obsahu predložených podkladov nebolo\nmožné zistiť, či skutočne došlo k zníženiu funkčných miest, nebolo možné napadnuté rozhodnutie ani\nriadne preskúmať.\nKrajský súd mal ďalej za preukázané, že v mene žalovaného vydal napadnuté rozhodnutie štátny\ntajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s tým, že tak mal vykonať po prerokovaní odvolania\nv poradnej komisii žalovaného, pričom v spise sa nenachádza žiaden doklad potvrdzujúci zriadenie\nporadnej komisie ani výsledok jej prerokovania. Rovnako súd nezistil vydanie služobného predpisu, ktorý\nby ustanovil podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie. Bez preukázania\ntýchto skutočností, bolo preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného nemožné. Na margo namietaného\nvydania rozhodnutia štátnym tajomníkom, krajský súd uviedol, že minister vnútra Slovenskej republiky\nmôže delegovať svoju právomoc na štátneho tajomníka, avšak v danom prípade sa v spise nenachádza\nžiaden doklad preukazujúci, že by uvedeným spôsobom prešla právomoc ministra na štátneho tajomníka\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky.\nŽalobcom namietané doručenie prvostupňového rozhodnutia z 20. augusta 2012 o odvolaní žalobcu z\nfunkcie súčasne s rozhodnutím o zrušení predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia zo 17. augusta\n2012 krajský súd nepovažoval za takú vadu, ktorá by spôsobila neúčinnosť rozhodnutia o odvolaní z\nfunkcie z 20. augusta 2012.\nNa základe uvedených dôvodov, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\npotrebné zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol s prihliadnutím na § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal ich náhradu konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú\nžalobu v sume 70,- eur.\nII.\nRozsudok krajského súdu napadol odvolaním v zákonnej lehote žalovaný.\nUviedol, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nnapadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP).\nV podanom odvolaní konštatoval, že Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č.\n485/2012, boli vydané tabuľky zloženia a počtov príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorou\ndošlo k zmene systemizácie, k zrušeniu miesta vrchného inšpektora špecialistu, obsadeného žalobcom.\nBol zrušený odbor personálnych a sociálnych činností a vzniklo oddelenie personálnych a sociálnych\nčinností organizačne začlenené do Kancelárie prezidenta Hasičského a záchranného zboru. Na základe\nuvedeného vydal prezident Hasičského a záchranného zboru rozhodnutie číslo 23/2012-SSP\n(z 15. júna 2012), ktorým bol žalobca podľa § 60 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. odvolaný z\nfunkcie - vrchný inšpektor špecialista. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené počas pracovnej\nneschopnosti, a preto bolo po podaní odvolania v rámci autoremedúry zrušené. Následne bolo\nvydané ďalšie rozhodnutie číslo 26/2012-SSP (z 20. augusta 2012), ktoré bolo následne po podaní\nodvolania žalovaným potvrdené. Dal do pozornosti, že vydané prvostupňové správne rozhodnutia\nsú síce obsahovo zhodné, ale vydané za odlišných skutkových okolností. Uviedol, že konanie bolo\npreukázateľne začaté rozhodnutím\nz 15. júna 2012, č. 23/2012-SSP, ktoré bolo následne v rámci autoremedúry zrušené. Podklady\nrozhodnutia, ktoré tvorili Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 485/2012 mal žalobca\nk dispozícii, tieto mu boli zo strany ministerstva poskytnuté. Komplexné vyjadrenie ku konaniu a k\npodkladom poskytol v rámci odvolania, na základe ktorého bolo prvé rozhodnutie zrušené a vo veci sa\nopätovne rozhodlo. Rozhodnutie nadväzovalo na predchádzajúce odvolacie konanie, ktoré jednoznačne\nprebiehalo.\n\nPoukázal na to, že ustanovenia deviatej hlavy zákona č. 315/2001 Z.z. porušenie ktorých žalobca\nnamieta, upravujú postup služobného úradu v konaniach vo veciach služobného pomeru. Ich\nopodstatnenosť je relevantná v prípade disciplinárnych konaní, v konaní o náhrade škody, kde je\npotrebné zisťovať skutočný stav veci. V prípade daného konania bol realizovaný následok objektívnej\nskutočnosti; preto podľa názoru žalovaného, zaslanie listu s názvom „oznámenie o začatí konania\nvo veci skončenia služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien“ by bolo nadbytočné a\ndokonca kontraproduktívne. V zmysle súdnej judikatúry, v prípade skončenia pracovného pomeru z\norganizačných dôvodov je postačujúce oboznámenie sa so samotnou organizačnou zmenou priamo\nvo výpovedi. Príkladmo zároveň poukázal na konania sociálnej poisťovne, prípadne obvodného úradu,\nkde je všeobecne akceptované, aby prvým úkonom správneho orgánu bolo priamo rozhodnutie vo veci\nsamej.\nS poukazom na § 60 ods. 3, 4 a § 30 zákona č. 315/2001 Z.z. žalovaný ďalej uviedol, že ak ide o\npríslušníka v dočasnej (prípravnej) štátnej službe, služobný pomer končí bez akýchkoľvek podmienok\nalebo obmedzení. Tieto odlišnosti vyplývajú zo samotného inštitútu dočasnej štátnej služby a jeho\nosobitosti vo vzťahu k stálej štátnej službe. Do dočasnej štátnej služby sa vymenúva odborník spravidla\nna splnenie konkrétnej úlohy, resp. úloh, alebo za účelom zastupovania príslušníka, ktorý z taxatívne\nuvedených dôvodov nemôže dočasne vykonávať štátnu službu. Zákonná ochrana vzťahujúca sa na\ninštitúty preloženia a preradenia, resp. ponuky voľného pracovného miesta pred stratou zamestnania,\nsa vzťahuje výlučne na príslušníka v stálej štátnej službe a nie na príslušníka, ktorý bol prijatý doslovne\nna určitú dobu a za určitým účelom. Dodal, že dočasná štátna služba v prípade odborníka nesmie trvať\ndlhšie ako 5 rokov, pričom minimálna dĺžka jej trvania nie je ustanovená; možno ju len nepriamo vyvodiť\nz konkrétneho dôvodu dočasnej štátnej služby. Príslušník v dočasnej štátnej službe teda musí rátať s jej\ndočasnosťou. Vzhľadom na okolnosť, že žalobca bol prijatý do dočasnej štátnej služby ako odborník bez\nosobitnej odbornej spôsobilosti, nebolo možné ponúknuť mu inú funkciu v diametrálne odlišnej oblasti\npôsobnosti a uprednostniť ho pred príslušníkom v stálej štátnej službe.\nV ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na to, že organizačnou zmenou na Ministerstve vnútra\nSlovenskej republiky bola celá žalobcom vykonávaná agenda zrušená a plnenie úloh, na ktoré bol\nprijatý sa stalo bezpredmetným. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že miesto zrušené nebolo uviedol, že\nsystemizácia podľa § 15 ods. 3 menovaného zákona, predstavuje zmeny v počtoch príslušníkov ako\naj v organizačnej štruktúre jednotlivých organizačných jednotiek zboru. Systemizačnou zmenou je aj\nzmena organizačnej štruktúry, zrušenie konkrétneho miesta bez reálneho zníženia počtu príslušníkov.\nFunkčné miesto s popisom služobných činnosti, ktoré vykonával žalobca bolo zrušené a nahradené\nfunkciou vrchný inšpektor špecialista - vedúci oddelenia, na obsadenie ktorého nespĺňal zákonom\nstanovené podmienky. Samotné „ID“ (SAP 32689) jeho miesta bolo zachované, ale bola zmenená\njeho funkčná náplň, t.j. služobné činnosti, ktoré príslušník zaradený na danom mieste vykonáva. Účel\ntejto organizačnej zmeny (ako žalovaný ďalej dôvodil) spočíval v prechode na iný systém práce na\nMinisterstve vnútra Slovenskej republiky (vrátane Hasičského a záchranného zboru), čo súviselo s\nvládnym programom ESO. V súčasnosti prebiehajú ďalšie zmeny, na základe ktorých došlo aj k zrušeniu\noddelenia personálnych a sociálnych činností. Uviedol, že odbor, na ktorom bol žalobca zaradený malo\n27 funkčných miest a oddelenie, ktoré po zrušení tohto odboru vzniklo malo len 14 funkčných miest.\nNeskôr zostali na predmetnom úseku len 4 funkčné miesta.\nK námietke ohľadom neúčinnosti právneho úkonu žalovaný uviedol, že služobný pomer žalobcu nebol\nprávoplatne skončený, ale rozhodnutie bolo len predbežne vykonateľné a k právoplatnému skončeniu\nslužobného pomeru ako aj potrebe jeho obnovovania nedošlo. Žalobcovi bolo dňa 3. septembra 2012\ndoručené rozhodnutie, ktorým bolo autoremedúrou vyhovené jeho odvolaniu. Zároveň bolo rozhodnuté\no vylúčení odkladného účinku odvolania. Z predmetného rozhodnutia teda vyplýva, že služobný pomer\nžalobcu stále trvá a neskončil dňa 15. júna 2012. Zároveň mu bolo doručené rozhodnutie, ktorým bol\nodvolaný z funkcie vrchný inšpektor špecialista a jeho služobný pomer skončil dňom doručenia. Žalovaný\nnevidí zákonnú prekážku v tom, aby skončil služobný pomer žalobcu dňom doručenia rozhodnutia v ten\nistý deň ako mu bolo doručené rozhodnutie, ktorým bolo vyhovené jeho predchádzajúcemu odvolaniu.\nZáverom žalovaný poukázal i na tú skutočnosť, že žalobca ako jediný z celého zrušeného odboru\nbol v dočasnej štátnej službe. Z uvedeného dôvodu bol jediným, s ktorým bol skončený služobný\npomer. Rovnako z toho dôvodu bolo voči nemu postupované inak ako pri ostatných príslušníkoch\n\nzaradených v danom odbore. Uviedol, že zásadným rozdielom medzi príslušníkom v stálej štátnej službe\na v dočasnej štátnej službe je, že príslušník v dočasnej štátnej službe nespĺňa zákonom ustanovenú\npodmienku osobitnej odbornej spôsobilosti a jeho služobný pomer je len na dobu určitú. Osobitná\nodborná spôsobilosť je rezortné vzdelanie, na ktorého získanie sa vynakladajú nemalé finančné\nnáklady. Vzhľadom na dočasný charakter štátnej služby sa pri príslušníkoch v dočasnej štátnej službe\nnevyžaduje. Z toho dôvodu sa „definitíva“ chrániaca pred skončením služobného pomeru vzťahuje\nvýlučne na príslušníkov v stálej štátnej službe.\nNavrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.\n\nIII.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadril.\nIV.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, a to v časti, v ktorej krajský\nsúd nezrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - prezidenta Hasičského a záchranného\nzboru z 20. augusta 2012, Číslo: 26/2012-SSP.\nV dôvodoch odvolania žalobca konštatoval, že pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že služobný\norgán nekonal pred vydaním rozhodnutia v úzkej súčinnosti so žalobcom, neumožnil mu vyjadriť\nsa k podkladom rozhodnutia, uplatniť tak svoje návrhy, ako aj to, že z prijatej zmeny systemizácie\nvykonanej personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 485/2012 nevyplýva, že\nby došlo k zmene v počte systemizovaných miest, nebol naplnený zákonný dôvod na odvolanie\nžalobcu z funkcie, pričom na odstránenie takejto nezákonnosti nebolo možné v odvolacom správnom\nkonaní, krajský súd bol povinný zrušiť aj žalobou napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie.\nPokiaľ teda krajský súd zrušil iba žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, takýto postup je vo\nvýznamnej miere v neprospech žalobcu, keď žalovanému poskytuje priestor pre prieťahy a možnosť\nudržania existencie nezákonného rozhodnutia z 20. augusta 2012, č. 26/2012-SSP, nakoľko v prípade\nzrušenia uvedeného rozhodnutia by žalobcovi vznikli voči žalovanému i finančné nároky. Dodal, že bez\nzrušenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré je predbežne vykonateľné, si žalobca, hoci preukázal jeho\nnezákonnosť, nemôže uplatniť napríklad nárok na doplatenie platu. Takýto výsledok súdneho konania\nnemá voči žalovanému žiaden preventívny účinok odrádzajúci od opakovania nezákonných postupov pri\nprepúšťaní príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. Rovnako, ako žalobca uviedol, aj v rozpore\ns princípom rovnosti účastníkov súdneho konania v prejednávanej veci, keďže dáva neodôvodnene\nžalovanému procesnú výhodu tým, že ponecháva na jeho vôli, či sa vec vráti do štádia prvostupňového\nsprávneho konania.\nŽalobca zopakoval, že v odvolacom konaní nemožno odstrániť nedostatok prvostupňového správneho\nkonania spočívajúci v tom, že správny orgán neposkytol žalobcovi pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. V tejto súvislosti\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015, č.k. 3Sžo/63/2014.\nŽalobca poukázal aj na to, že po nečakanom odvolaní z funkcie,\nbol viac ako 8 mesiacov nezamestnaný a napokon si našiel prácu v inom meste, pričom ani do súčasnosti\nnedosahuje príjem, aký mal vo funkcii, z ktorej bol nezákonne odvolaný. Týmto postupom správneho\norgánu bolo podstatným spôsobom zasiahnuté nielen do majetkových pomerov žalobcu, ale aj do jeho\nsociálnych väzieb, priateľstiev, rodinných vzťahov, profesijnej orientácie, plánovania budúcnosti a pod.\nĎalej žalobca uviedol, že prípadné doplnenie iných dôvodov odvolania z funkcie (tak ako krajský súd\nnepriamo v odôvodnení naznačil, keď zistil, že po zmene systemizácie mala funkciu vrchného inšpektora\nvykonávať osoba v hodnosti plukovník, pričom žalobca mal hodnosť poručík), by bolo v rozpore s\nprincípom zákazu retroaktivity, keď dodatočne a so spätnou účinnosťou nie je možné meniť, dopĺňať\nani rozširovať dôvody odvolania žalobcu z funkcie, ktoré sú obdobou „výpovedných dôvodov“ v zmysle\npracovnoprávnych vzťahov. Dodal, že zmena hodnosti, alebo akákoľvek zmena „obsahu pracovnej\n\nnáplne“ funkčného miesta žalobcu nebola zákonným dôvodom na jeho odvolanie z funkcie podľa §\n60 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. Podotkol, že krajský súd zrejme uveril zavádzajúcej argumentácii\nžalovaného, ktorý nemiestne spája funkciu „vrchný inšpektor špecialista“ podľa § 21 ods. 5 zákona\nč. 315/2001 Z.z. s funkciou nadriadeného podľa § 49 menovaného zákona, ktoré však v žiadnom\nprípade nemožno spájať. Vymenovanie do funkcie podľa § 21 menovaného zákona nie je spojené s\nvymenovaním za nadriadeného podľa § 49 zákona a odvolanie z funkcie nadriadeného podľa § 50\nzákona nie je automaticky spojené so skončením služobného pomeru. Zákon č. 315/2001 Z.z. v žiadnom\nsvojom ustanovení nezakladá pre služobný úrad právo spájať funkčné miesto podľa § 21 s funkciou\nnadriadeného podľa § 49 a v žiadnom svojom ustanovení nezakladá právo skončiť služobný pomer\ns príslušníkom Hasičského a záchranného zboru na základe zmeny plánovanej hodnosti funkčného\nmiesta, dokonca toto pojmovo vylučuje. Pre vysvetlenie žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle\n§ 35 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. sa na funkčné miesto hodnosť iba plánuje, čo znamená, že\ndané funkčné miesto môže byť obsadené aj príslušníkom s nižšou hodnosťou, ktorý na ňom môže\ndosiahnuť maximálne plánovanú hodnosť. To znamená, že plánovaná hodnosť je najvyššia hodnosť, akú\nmožno na danom funkčnom mieste dosiahnuť; v žiadnom prípade plánovaná hodnosť nie je najnižšou\nhodnosťou príslušníka, ktorým možno obsadiť funkčné miesto. Ďalej konštatoval, že pokiaľ mal služobný\núrad snahu zmeniť „obsah pracovnej náplne“ funkčného miesta žalobcu, ako naznačil krajský súd, bol\npovinný postupovať podľa zákona a jeho ustanovení o zmene služobného pomeru a nebol oprávnený\nodvolať žalobcu z funkcie bez reálneho zníženia počtu funkčných miest v systemizácii. Iné ako zákonom\npredpokladané zmeny služobného pomeru podľa § 45 a nasl. zákona č. 315/2001 Z.z. služobný úrad\nnebol a nie je oprávnený vykonávať, ani obchádzať predmetné ustanovenie zmenami systemizácie.\nZdôraznil, že zákon jasne a bez akýchkoľvek pochybností ustanovoval, že predpokladom na postup,\nktorý zvolili správne orgány nebolo zrušenie funkčného miesta (a vytvorenie iného hoci aj so zmeneným\nobsahom „pracovnej náplne“, čo ale nebolo v konaní preukázané), ale celkové zníženie počtu funkčných\nmiest v danom služobnom úrade vyjadrené v systemizácii. Uviedol, že táto okolnosť je dôležitá, pretože\nide o zákonnú ochranu pred svojvoľným prepúšťaním príslušníkov Hasičského a záchranného zboru\n„presystemizovaním“ organizačnej štruktúry bez reálnej úspory funkčných miest a verejných financií.\nSkutočnosť, že nedošlo k zníženiu počtu funkčných miest v systemizácii žalovaný ani nespochybnil, čím\nje jasne daná dôvodnosť žaloby aj v časti zrušenia prvostupňového rozhodnutia z 20. augusta 2012.\nVyjadril presvedčenie, že už nemôže existovať jednoznačnejší dôkaz o nesplnení dôvodu odvolania\nžalobcu plynúceho z § 60 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. ako ten, že predmetné prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu z 20. augusta 2012 sa odvoláva na Personálny rozkaz ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. 485/2012, z ktorého jednoznačne vyplýva, že plánovaný počet miest na prezídiu\nHasičského a záchranného zboru sa nezmenil.\nZáverom žalobca uviedol, že krajský súd síce zrušil napadnuté rozhodnutie, v odôvodnení konštatuje\nnezákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov v prejednávanej veci a v prvostupňovom\nsprávnom konaní, avšak právna ochrana z neho plynúca je pre žalobcu nedostatočná a formalistická,\nkeď nerieši podstatu problému, ktorou je zrušenie nezákonného rozhodnutia o odvolaní žalobcu z\nfunkcie - vrchný inšpektor špecialista a ponecháva otvorený priestor pre ďalšie roky sporov. Dodal, že v\nkonaní bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná nezákonnosť nielen napadnutého rozhodnutia,\nale aj nezákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorú sám krajský súd vo\nsvojom rozsudku konštatoval, a ktorú zjavne nemožno odstrániť v odvolacom správnom konaní; preto bol\nkrajský súd v okolnostiach prejednávanej veci podľa § 250j ods. 2 OSP povinný zrušiť nielen napadnuté\nrozhodnutie, ale aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\nVzhľadom na uvedené, žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že\nsúd zruší nielen napadnuté rozhodnutie žalovaného z 12. decembra 2012,\nČ.p.: SLV-PS-PK-138/2012, ale i žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie prezidenta Hasičského\na záchranného zboru z 20. augusta 2012, č. 26/2012-SSP.\nV.\nŽalovaný sa v následnom vyjadrení k odvolaniu nestotožnil s právnym názorom prezentovaným\nžalobcom; poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne relevantné nové skutočnosti, iba zastáva názor,\nže je potrebné zrušiť i rozhodnutie správneho orgánu na prvom stupni.\n\nNavrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, a to z dôvodov\nuvedených už v skôr podanom odvolaní.\nVI.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací [§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)], preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu a žalovaného (§ 246c\nods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta\nprvá OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP) a\ndospel k záveru, že odvolaniu oboch účastníkov nemožno vyhovieť.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým\nsprávnym rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru z 20. augusta 2012, číslo: 26/2012SSP, bol žalobca podľa § 60 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. odvolaný z funkcie vrchný inšpektor\nšpecialista.\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol administratívny spis žalovaného vyplýva, že prezident\nHasičského a záchranného zboru rozhodnutím z 15. júna 2012,\nčíslo: 23/2012-SS, postupom podľa § 60 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. odvolal žalobcu z funkcie vrchný\ninšpektor špecialista, a to dňom 15. júna 2012. Dôvod vydania tohto rozhodnutia spočíval v znížení počtu\nfunkčných miest v systemizácií Prezídia Hasičského a záchranného zboru a v súvislosti so zmenami\ntabuliek zloženia a počtov Prezídia Hasičského a záchranného zboru vydaných Personálnym rozkazom\nministra vnútra Slovenskej republiky č. 485/2012, ktorý nadobudol účinnosť dňom 15. júna 2012. Týmto\ndňom došlo k zrušeniu funkcie vrchný inšpektor špecialista príslušníka v dočasnej štátnej službe.\nNa základe podaného odvolania prezident Hasičského a záchranného zboru rozhodnutím zo 17. augusta\n2012, č.p.: PHZ-KA4-2012/2069, podľa § 154a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. odvolaniu vyhovel a\nv celom rozsahu rozhodnutie z 15. júna 2012 zrušil. Následne dňa 20. augusta 2012 vydal prezident\nHasičského a záchranného zboru rozhodnutie evidované pod číslom 26/2012-SSP, ktorým bol žalobca\nodvolaný z funkcie vrchný inšpektor špecialista, a to na základe totožných dôvodov uvedených už\nv prv vydanom a následne zrušenom rozhodnutí z 15. júna 2012. Na základe opätovne podaného\nodvolania žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu z 20. augusta 2012 žalovaný správny orgán napadnutým\nrozhodnutím z 12. decembra 2012, č.p.: SLV-PS-PK-138/2012 postupom podľa § 154a ods. 6 zákona č.\n315/2001 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie prezidenta Hasičského\na záchranného zboru rozhodnutím z 20. augusta 2012 potvrdil.\nA/ K podanému odvolaniu žalobcom\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 250j ods. 2 OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,\nže\na/ rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nb/ zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,\nc/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,\nd/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,\ne/ v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nPodľa § 250j ods. 7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.\n\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 201 ods. 1 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,\npokiaľ to zákon nevylučuje.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré\nb/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;\nPri skúmaní prípustnosti odvolania žalobcu najvyšší súd vychádzal z § 201 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523201'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP, ktorý ustanovuje\nokruh osôb, ktoré sú oprávnené podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Na podanie\nodvolania sú oprávnení účastníci konania, a to len ten z účastníkov, ktorému rozsudkom bola spôsobená\nurčitá ujma. Odvolanie preto nemôže podať ten z účastníkov, ktorému sa rozhodnutím v celom rozsahu\nvyhovelo.\nZo spisov vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie napadnutého rozhodnutia\nz 12. decembra 2012, č.p.: SLV-PS-PK-138/2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 20. augusta 2012,\nČíslo: 26/2012-SSP, o odvolaní žalobcu z funkcie vrchný inšpektor špecialista. Krajský súd dospel k\nzáveru, že rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie\nžalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250j'&ucink-dni='30.12.9999'> a d/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd takýmto svojím rozhodnutím žalobcovi v celom rozsahu vyhovel, preto žalobca nie\nje osobou, oprávnenou podať proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie. Námietku, že bolo\npovinnosťou súdu prvého stupňa zrušiť aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nemohol\nnajvyšší súd zohľadniť, lebo je vecou úvahy súdu, aby zvážil, či je potrebné zrušiť aj rozhodnutie\nsprávneho orgánu. Táto jeho úvaha nemá vplyv na záver, že žalobcovi súd vyhovel v celom rozsahu,\nlebo právoplatné rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené a je v právomoci žalovaného aby posúdil,\nči rozhodne sám,\nalebo či zruší aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\nVzhľadom na uvedené, najvyšší súd odvolanie žalobcu postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523218'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP odmietol.\nB/ K podanému odvolaniu žalovaným\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250i ods. 1 a 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n(3) V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZákon č. 315/2001 Z.z. upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a\nzáchranného zboru. Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom,\nzmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov\nHorskej záchrannej služby (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 315/2001 Z.z.).\n\nPodľa § 12 ods. 1, 2 zákona č. 315/2001 Z.z. štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona\nrozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom\npomere.\n(2) Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa\ntohto zákona.\nPodľa § 14 zákona č. 315/2001 Z.z. druhy štátnej služby sú\na/ prípravná štátna služba ( § 23),\nb/ stála štátna služba ( § 29),\nc/ dočasná štátna služba ( § 30).\nPodľa § 59 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje\ninak, sa skončí\na/ odvolaním z funkcie z dôvodov uvedených v § 60 ods. 1 až 3,\nb/ na základe písomnej žiadosti príslušníka podľa § 61,\nc/ v skúšobnej lehote podľa § 62 alebo\nd/ na základe zákona podľa § 63.\nPodľa § 60 ods. 3, 4 zákona č. 315/2001 Z.z. v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe\nslužobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných\nmiest.\n(4) Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie;\npodanie odvolania nemá odkladný účinok, ak služobný úrad skončí služobný pomer z dôvodov podľa\nodsekov 1 a 3.\nPodľa § 137 ods. 1, 2 zákona č. 315/2001 Z.z. konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len\n\"konanie\") sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem\na/ overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 25 až 27 a overovania odbornej spôsobilosti\npríslušníkov Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu, 14a)\nb/ zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie,\nzriaďovania komisie podľa § 41 ods. 1 a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona\nalebo služobných predpisov,\nc/ služobnej cesty podľa § 56 a 57,\nd/ priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a\npeňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122,\ne/ sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu. 17aaaa)\n(2) V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.\nPodľa § 140 ods. 1 a 3 zákona č. 315/2001 Z.z. konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo\nna podnet služobného orgánu.\n(3) Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán\npríslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný\norgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.\nPodľa § 141 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s\núčastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä\nsa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.\nPodľa § 150 zákona č. 315/2001 Z.z., v konaní sa rozhoduje\na/ personálnym rozkazom pri\n1. vymenovaní do hodnosti, okrem vymenovania do hodnosti pri vzniku služobného pomeru podľa § 21\nods. 3,\n2. povýšení do hodnosti,\n3. prepožičaní hodnosti,\n\n4. prevelení,\n5. ukladaní disciplinárnych odmien podľa § 74 a odmien podľa § 120,\n6. zaradení a vyradení príslušníka do plánu vyrozumenia a zvozu podľa § 92 ods. 5,\nb/ rozhodnutím v ostatných prípadoch (ďalej len \"rozhodnutie\").\nPodľa § 150a ods. 1 - 4 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania\nvyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia,\nako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.\n(2) Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými\npredpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a\npoučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie,\nkto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí\nbyť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom\npečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania.\n(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho\npredpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá\npovinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\n(4) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,\na ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom\nrozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu\nalebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona.\nPodľa § 154a ods. 1, 3, 4, 5, 10 a 11 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný orgán, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich,\naby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.\n(3) Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal.\n(4) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu;\nak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je\npovinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému\norgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.\n(5) Prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii podľa odseku 4 sa nevzťahuje na ústrednú\nlekársku komisiu.\n(10) Ustanovenia § 137 až 152a sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.\n(11) Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný predpis,\nktorý vydá ministerstvo.\nNajvyšší súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konania\nim prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPo vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu\nk obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd konštatuje, že nezistil dôvod na\nto, aby sa v zásade odchýlil od relevantných právnych záverov, spolu s poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\n\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to,\nnajvyšší súd postupom podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.\nPredovšetkým najvyšší súd považuje za potrebné správnemu orgánu vytknúť, že tento nekonal tak, ako\nto predpokladajú príslušné procesné ustanovenia obsiahnuté v deviatej hlave druhej časti zákona č.\n315/2001 Z.z.\nV tejto súvislosti a bez ďalšieho najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 6. októbra 2015, č.k. 3Sžo/63/2014 zaoberajúci sa práve aplikáciou procesných ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z.z. a z ktorého vyplýva, že „Je právom účastníka konania oboznámiť sa s\npodkladom spisu a s podkladom rozhodnutia a žalobkyňa ako účastníčka správneho konania mala\nprávo oboznámiť sa s obsahom všetkých podkladov, z ktorých správny orgán vychádzal, a na základe\nktorých aj rozhodol a nie, aby sa o začatí správneho konania dozvedela až doručením prvostupňového\nadministratívneho rozhodnutia.\nOdopretie tohto práva, teda práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia účastníkovi administratívneho\nkonania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie\núčastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu\nverejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie. Preto nie je možné stotožniť sa s právnym\nnázorom žalovaného, že toto procesné pochybenie bolo odstránené v odvolacom konaní, keďže tak\nbola porušená zásada dvojinštančnosti konania.“\nPokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodovaciu prax Sociálnej poisťovne v súvislosti s konaním, ktorej je\nmožné považovať za prvý úkon aj vydanie prvostupňového rozhodnutia, najvyšší súd dáva žalovanému\ndo pozornosti tú skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon\nmá ísť, a preto za prvý úkon je možné na účely tohto zákona považovať aj doručenie rozhodnutia,\nsamozrejme za predpokladu, že Sociálna poisťovňa disponuje potrebnými a dostatočnými podkladmi\npre rozhodnutie. Na rozdiel od tu aplikovaného zákona č. 315/2001 Z.z. Sociálna poisťovňa nemá\npodľa zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych\núčastníkov konania. Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred\nvydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu\ni k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z ustanovenia § 140 ods. 3 a § 141 ods.\n4 zákona č. 315/2001 Z.z. však jednoznačne a bez výnimky vyplýva povinnosť služobného orgánu\nupovedomiť o začatí konania všetkých známych účastníkov konania ako aj povinnosť postupovať v úzkej\nsúčinnosti s účastníkom konania, umožniť mu, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä\nsa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Ide teda o typologicky dva rozdielne druhy\nkonaní ovládané odlišnými procesnými zásadami a pravidlami, ktoré nemožno zamieňať.\nVzhľadom na uvedené, najvyšší súd odvolaciu námietku žalovaného, že konanie v danej veci riadne\nprebiehalo vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom už len toto procesné pochybenie správneho orgánu bez\nďalšieho zakladá dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd súhlasí s názorom, že v predmetnej veci nebolo riadne preukázané prerokovanie odvolania\nžalobcu v poradnej odvolacej komisii. Z ustanovenia § 154a ods. 4, 5 zákona č. 315/2001 Z.z. výslovne\nplynie pre žalovaného povinnosť prerokovať každé odvolanie podané účastníkom konania v poradnej\nodvolacej komisii (s výnimkou ústrednej lekárskej komory; § 154a ods. 5 menovaného zákona). Pokiaľ\nteda zákonom predpokladaný procesný postup nebol dodržaný, rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom\ntakéhoto postupu nemožno považovať za vydané v súlade so zákonom, a teda zákonné. Z obsahu\nadministratívneho spisu žalovaného síce vyplýva, že poradná komisia bola zriadená (výzva predsedu\nporadnej komisie z 3. októbra 2012, číslo: SLV-PS-PK-138/2012 adresovaná žalobcovi), avšak k\nspisu nie je pripojené jej stanovisko (záznam), resp. výsledky hlasovania jej jednotlivých členov v\nsúvislosti s prerokovaním odvolania podaného žalobcom. Taktiež zo spisu nevyplýva, z ktorých ďalších\nčlenov bola poradná odvolacia komisia zložená (s výnimkou jej predsedu), čím bola žalobcovi odňatá\nmožnosť namietať prípadnú zaujatosť jej členov. Inštitút námietky zaujatosti možno pokladať za jeden\nzo základných atribútov práva na inú právnu ochranu, obsahom ktorého je (okrem iného) aj právo na\nnezávislé a nestranné rozhodovanie orgánov verejnej správy.\n\nRovnako najvyšší súd považuje za zmätočný procesný postup prvostupňového správneho orgánu, keď\ntento najprv odvolaniu žalobcu podanému proti rozhodnutiu\nz 15. júna 2012 rozhodnutím zo 17. augusta 2012 v celom rozsahu vyhovel, predmetné rozhodnutie z\n15. júna 2012 zrušil a následne vydal rozhodnutie z 20. augusta 2012 s totožným obsahom a dôvodmi\nodvolania žalobcu z funkcie ako pôvodné rozhodnutie\nz 15. júna 2012. Pokiaľ prvostupňový správny orgán v celom rozsahu odvolaniu žalobcu vyhovel,\nznamená to, že sa stotožňuje s obsahom podaného odvolania, a to vo všetkých jeho bodoch.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc podstatné\nnámietky žalovaného vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli\novplyvniť posúdenie danej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny, podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP. Účastníkom právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobcom podané odvolanie bolo odmietnuté\na žalovaný procesný úspech nedosiahol.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/12/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}