{"guid": "5ef53f9f-5f39-4741-a73e-28760fe74a87:92477965-cca6-4588-bc3d-f8b66f1c0fab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013200039.1", "spisova_znacka": "2Sžo/161/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/161/2015 z 23. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2017, sp. zn. 2Sžo/161/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013200039.1", "identifikacne_cislo": "1013200039", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-08-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92477965-cca6-4588-bc3d-f8b66f1c0fab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200039.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200039.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013200039.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/161/2015\n1013200039\n23. 08. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:1013200039.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: H. I., bytom R.,\nH., právne zastúpeného: Mgr. Jana Arpášová, advokátka, so sídlom Velehradská 31, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1,\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012-18443/50237:1-sekr. zo\ndňa 6. novembra 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 5/2013-38\nzo dňa 15. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 S 5/2013-38\nzo dňa 15. mája 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 6S 5/2013-38 zo dňa 15. mája 2015 podľa §\n250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu a účastníkom nepriznal\nnáhradu trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n2012-18443/50237:1-sekr. zo dňa 6. novembra 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva\nškolstva, vedy, výskumu a športu SR č. 759-1/2012-PVK zo dňa 12. septembra 2012. Prvostupňovým\nrozhodnutím nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie z dôvodu, že žiadosť\nnespadala do pôsobnosti zákona o slobode informácií a dané informácie nemala k dispozícii, nakoľko\núčelom zákona nie je vytváranie nových informácií, ale poskytovať tie informácie, ktoré má povinná\nosoba v požadovanej forme k dispozícii, pričom v danom prípade sa nejednalo o sprístupnenie\nexistujúcej informácie, ale sa jednalo o odborné stanovisko a právne poradenstvo.\nKrajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobe nie je\nmožné vyhovieť. Krajský súd z obsahu spisu zistil, že žalobca e-mailom zaslaným povinnej osobe dňa\n02.09.2012 žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o poskytnutie informácie- 1/ uvedenie v zmysle\nakých konkrétnych zákonných a podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské\nštúdium v krajinách Európskej únie/ mimo Európskej únie považuje v Slovenskej republike za ukončené\nvysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom, 2/ podľa akých konkrétnych zákonných alebo\npodzákonných ustanovení je možné sa vzdať dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v\nkrajinách Európskej únie/ mimo Európskej únie, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou\nSlovenskej republiky.\n\nPovinná osoba o žiadosti žalobcu vydala rozhodnutie č. 759-1/2012-PKV zo dňa 12.09.2012, ktorým\njeho žiadosti nevyhovela, čo bolo odôvodnené tým, že z obsahu žalobcovej žiadosti vyplynulo, že sa\nnejednalo o sprístupnenie existujúcej informácie, ktorú by mala povinná osoba k dispozícii, ale išlo o\nvypracovanie odborného stanoviska a z časti právneho poradenstva. Z tohto dôvodu žiadosť žalobcu\nnespadala do pôsobnosti zákona o slobode informácií a takúto informáciu nemala k dispozícii. Účelom\nzákona o slobode informácií nie je vytvárať nové informácie, ale poskytovať tie, ktoré má v žiadanej\nforme k dispozícii.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad zo dňa 28.09.2012, ktorým\nvyslovil názor, že povinná osoba vec nesprávne právne posúdila, čoho výsledkom bola nezákonnosť\nrozhodnutia. Povinná osoba musela mať žiadané informácie k dispozícii, nakoľko spadajú do jej výlučnej\nkompetencie.\nNapadnutým rozhodnutím žalovaný jeho rozklad zamietol a potvrdil rozhodnutie povinnej osoby, ktorá\nsa pri rozhodovaní o veci riadila platnou právnou úpravou a vec správne právne posúdila. Potvrdil, že\nžalobcom požadované informácie spadali do vecnej kompetencie povinnej osoby, ale nešlo o hotové\ninformácie, ktoré by boli k dispozícii tak, ako to vyžadoval zákon o slobode informácií. Predmetné\ninformácie by si vyžadovali vypracovanie odborného stanoviska, príp. výklad zákona a výsledkom\nprípravy odpovede by bolo ďalšie kvalitatívne spracovávanie existujúcich, vyhľadaných, vyňatých a\nzhromaždených informácií vo forme právneho poradenstva. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona\no slobode informácií, v zmysle ktorého má povinná osoba sprístupniť informácie, ktoré pri svojej činnosti\npoužíva, využíva alebo s nimi narába. Zo zákona o slobode informácií povinnej osobe nevyplýva\npovinnosť vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti ešte neexistujú a ktoré povinná osoba\nnemá vytvorené, spracované a v ich originálnej podobe sa v jej dokumentácii nenachádzajú. Rozširujúci\nvýklad zákona, podľa ktorého by povinná osoba musela na žiadosť vytvárať nové informácie, by zmenil\nžiadosť o poskytnutie informácie na pokyn na výkon činnosti, ktorej výsledkom by bol vznik novej,\ndovtedy neexistujúcej informácie, čo nebolo a nie je účelom zákona o slobode informácií.\nKrajský súd sa stotožnil s argumentáciou obsiahnutou v oboch preskúmavaných rozhodnutiach o tom,\nže žalobcom žiadané informácie boli informáciami, ktoré bez ďalšieho nemali povinnosť mať k dispozícii\na teda na žiadosť oprávnenej osoby jej ich poskytnúť. Zistenie a aplikáciu príslušného právneho predpisu\nna určitú konkrétnu skutkovú situáciu je vždy potrebné bezpochyby považovať za právne poradenstvo\nspočívajúce vo vytvorení kvalitatívne novej informácie, ktorá sa však v zmysle zákona o slobode\ninformácií nesprístupňuje. V prípade, ak by žalobca žiadal sprístupniť konkrétny zákon ako celok, bolo by\npovinnosťou takýto zákon ako celok žalobcovi sprístupniť. Z obsahu žalobcovej žiadosti však súd ustálil,\nže žalobca nežiadal sprístupniť presne označený zákon, ale domáhal sa výkladu ustanovení bližšie\nneurčeného zákona na skutkové situácie, ktoré uviedol v svojej žiadosti o sprístupnenie informácií.\nPotom by podľa názoru súdu nešlo o sprístupnenie konkrétnych ustanovení zákona, ale jednalo sa\no vytvorenie kvalitatívne novej informácie a na vykonávanie takejto činnosti povinná osoba v zmysle\nzákona o slobode informácií nie je povinná. Je zrejmé, že v danom prípade žalobcova požiadavka na\nich sprístupnenie bola mimo rozsah zákona o slobode informácií a správne orgány vec správne právne\nposúdili, keď žiadané informácie žalobcovi nesprístupnili. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel\nk záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach\nzákona, obsahovalo všetky náležitosti naň kladené a námietka žalobcu neodôvodňovala jeho zrušenie.\nO náhrade trov konania súd rozhodol tak, že vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa\nustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej\nlehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd svojim rozhodnutím zrušil rozsudok krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania uviedol, že ním požadovaná informácia spadá do rozsahu informácií\nsprístupňovaných podľa zákona o slobode informácií. Na požadované informácie zároveň nie je možné\naplikovať ani obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 a nasl. zákona o slobode informácií. Žalobca\nje presvedčený, že sa nejednalo o informáciu novú, ale táto jednoznačne musela byť žalovanému\nznáma z jeho činnosti. Poukázal na to, že je potrebné dôsledne rozlišovať, kedy sa jedná iba o\n\nvyhľadanie a zhromaždenie požadovaných informácií a kedy už ide o vytvorenie kvalitatívne novej\ninformácie. V tomto smere možno vychádzať z intelektuálnej náročnej činnosti, ktorá je nutná pre\nprípravu odpovede na žiadosť o informácie. O vytvorenie novej informácie by sa nejednalo, ak k príprave\nodpovede na žiadosť o informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa\nu povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť napríklad vyhľadané v rôznych dokumentoch, „vyňaté“\nz týchto dokumentov, zhromaždené a následne „vtelené“ do odpovede na žiadosť. Zároveň žalobca\nnamietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku, v rámci ktorého sa súd nevysporiadal s podstatnými\nskutočnosťami a argumentmi žalobcu. Žalobca má za to, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné\nnáležitosti § 157 ods. 2 O.s.p. V dôsledku uvedeného žalobca považuje rozsudok za nepresvedčivý,\nnespravodlivý a nepreskúmateľný a súdne konanie ako také je postihnuté vadami, ktoré majú za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodaním zo dňa 24.7.2015 označeným ako odvolanie proti rozsudku žalobca doplnil odvolanie svojej\nprávnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného 1/\nako aj žalovaného 2/ zrušil a vec vrátil žalovanému 2/ na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd v\nrozpore s obsahom spisov tvrdí, že nešlo o sprístupnenie konkrétnych ustanovení zákona, hoci žalobca\nopakovane zdôrazňoval, že žiada o sprístupnenie konkrétnych zákonných a/alebo podzákonných\nustanovení upravujúcich moment ukončenia vysokoškolského štúdia pri štúdiu v zahraničí a vzdanie sa\nvysokoškolského vzdelania dosiahnutého v zahraničí. Podľa jeho názoru krajský súd nijakým spôsobom\nneodôvodnil, prečo by malo dôjsť k vytvoreniu kvalitatívne novej informácie. Žalobca má za to, že v tejto\nčasti je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na záver poukázal na to,\nže žalovaný je ústredným štátnym orgánom v oblasti vysokoškolského štúdia a teda jemu prislúcha, aby v\nduchu princípu dobrej verejnej správy vedel reagovať na všetky situácie, ktoré v oblasti vysokoškolského\nštúdia občanovi Slovenskej republiky prinesie život a to bez ohľadu na to, či je takáto situácia upravená v\nzákonných alebo podzákonných právnych predpisoch. Krajský súd podľa jeho názoru nesprávne právne\nposúdil otázku zákonnosti a ústavnosti obmedzenia práva na informácie obomi žalovanými, resp. sa\ns touto otázkou v náležitej a primeranej miere nezaoberal a to predovšetkým vo vzťahu k tomu, čo je\nobsahom pojmu informácia, čo je informáciou, ktorú musí mať povinná osoba k dispozícii a jej povinnosť\ntakúto informáciu doplniť, pokiaľ ju k dispozícii nemá, avšak v súlade s kompetenčným zákonom má mať.\nTakéto doplnenie informácie nie je možno považovať za vytvorenie novej informácie, ale len za vyplnenie\ninformačnej medzery, ktorá mala a mohla byť zaplnená už pred tým, ako žiadateľ o túto informáciu žiadal.\nNad rámec uvedených odvolacích dôvodov žalobca uviedol, že rozsudok krajského súdu trpí aj vadou\nnesprávneho označenia žalovaného, keďže v záhlaví rozsudku nie je uvedený správny orgán druhého\nstupňa.\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.08.2015, v ktorom uviedol, že rozhodnutie\nkrajského súdu považuje za správne a vydané v súlade so zákonom a preto žiadal odvolanie žalobcu\nzamietnuť s rozsudok krajského súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Za účelom náležitého\nposúdenia uvedenej veci žalovaný vypracoval pre súd odpovede na žalobcom kladené otázky. Ako je\nzrejmé z týchto odpovedí, žalobcom položené otázky zahŕňajú širokú oblasť právnej úpravy a odpoveď\nna ne nie je jednoduchá ani jednoznačná. Vyžaduje si podrobnú a odbornú znalosť problematiky\nvzdelávania na celom svete, ktorú podľa názoru žalovaného neovláda v Slovenskej republike nikto. Pri\nvypracovaní čiastkovej odpovede na predmetné otázky spracovateľ musel čerpať z viacerých zdrojov\nposkytujúcich potrebné informácie. Vyhľadané informácie ďalej kvalifikovane posúdil vo vzájomných\nsúvislostiach a spracoval s využitím postupov právnej analýzy a právnej syntézy. Čiastkovou odpoveďou\nna predmetné otázky je odborné stanovisko, ktoré je výsledkom intelektuálne náročnej duševnej činnosti\nspracovateľa odpovede. Ak by žalovaný mal poskytnúť žalobcovi úplnú odpoveď na položené otázky,\nmusel by predložiť odborné stanoviská k právnym úpravám vzdelávania vo všetkých štátoch na celom\nsvete. Takéto odpovede by okrem odborných nárokov kladených na ich spracovateľov kládli značné\nnároky i na personálne a časové zabezpečenie vypracovanie uvedených odpovedí. Na záver uviedol, že\nžiadosť žalobcu o poskytnutie informácie možno považovať jednak za žiadosť o vytvorenie kvalitatívne\nnovej informácie a jednak za zneužitie výkonu práva na informácie.\nDňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns §246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, s ktorými\nsa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na\nzopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.2012-18443/50237:1-sekr. zo dňa 6. novembra 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva\nškolstva, vedy, výskumu a športu SR č. 759-1/2012-PVK zo dňa 12. septembra 2012. Prvostupňovým\nrozhodnutím nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie z dôvodu, že žiadosť\nnespadala do pôsobnosti zákona o slobode informácií a dané informácie nemala k dispozícii, nakoľko\núčelom zákona nie je vytváranie nových informácií, ale poskytovať tie informácie, ktoré má povinná\nosoba v požadovanej forme k dispozícii, pričom v danom prípade sa nejednalo o sprístupnenie\nexistujúcej informácie, ale sa jednalo o odborné stanovisko a právne poradenstvo.\nPodľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii.\nPodľa § 15 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované\ninformácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi\nžiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k\ndispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).\nZákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie\nvytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Býva zložité rozlíšiť medzi\nsituáciou, kedy ide iba o vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných informácií a kedy už ide o vytvorenie\nkvalitatívne novej informácie. Možno súhlasiť s názorom, že rozlíšenie oboch situácií treba hľadať v\nmiere „intelektuálnej náročnosti“ činnosti, ktorá je nutná pre prípravu odpovede na žiadosť o informácie.\nO vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba\nmechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť\nvyhľadané v rôznych dokumentoch. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie,\nmusí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných a zhromaždených údajov.\nNajvyšší súd sa aj s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu stotožnil s názorom\nžalovaného, podľa ktorého v danom prípade nejde len o vyhľadanie informácie, ktorú má žalovaný\nuloženú a pripravenú na poskytnutie, ale ide o profesionálny rozbor právneho problému, ktorý sa navyše\ndá riešiť iba čiastkovo, v žiadnom prípade nie úplne.\nK námietke žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu najvyšší súd\nuvádza, že tento názor žalobcu je výlučne jeho subjektívnym názorom na rozhodnutie súdu\nnezodpovedajúce jeho očakávaniam.\nS poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny podľa §219 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením\na dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§249 ods. 2 O.s.p.).\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods.1\na § 246c ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému náhrada trov\nkonania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}