{"guid": "c5611597-8b59-4624-8eda-11b1f061302e:2dad9c72-f93d-4e3e-8a76-0792b2dd5fdf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1012211136.2", "spisova_znacka": "10So/30/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/30/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 10So/30/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1012211136.2", "identifikacne_cislo": "1012211136", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dad9c72-f93d-4e3e-8a76-0792b2dd5fdf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1012211136.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1012211136.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1012211136.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/30/2016\n1012211136\n31. 05. 2017\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2017:1012211136.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. X. P., bytom R., zastúpeného JUDr.\nJúliusom Jánošíkom, advokátom, AK so sídlom v Bratislave, Klincová 35, proti odporkyni Sociálnej\npoisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/101/2012-146 zo dňa\n09.02. 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/101/2012-146 zo dňa\n9. februára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne číslo\nXXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2012 o odňatí starobného dôchodku, rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX\nX - I zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX\nX - II zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku.\nKrajský súd, ako uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, po zrušení rozsudku č. k. 8Sd/101/2012-119\nzo dňa 08.07.2014 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/107/2014 zo dňa\n15.04.2015, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom tým, že v prvostupňovom rozhodnutí (teda v rozsudku krajského súdu) absentuje rozhodnutie o\nďalších napadnutých rozhodnutiach odporkyne, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa\ntretej hlavy piatej časti O.s.p. opätovne preskúmal tri napadnuté rozhodnutia odporkyne a to rozhodnutie\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2012 o odňatí starobného dôchodku, rozhodnutie č. XXX XXX\nXXXX X - I zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok a rozhodnutie číslo XXX\nXXX XXXX X - II zo dňa 19.09.2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku, pričom\nvšetky opravné prostriedky boli zapísané pod jednu spisovú značku 8Sd/101/2012. Dospel k záveru,\nže opravné prostriedky podané proti napadnutým rozhodnutiam nie sú dôvodné.\nUviedol, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2012 bol navrhovateľovi podľa\n§ 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odňatý\nod 14.09.2012 starobný dôchodok. Právny zástupca navrhovateľa namietal, že odporca nesprávne\nvyhodnotil skutkový stav a jeho rozhodnutie nemá oporu v hmotnom práve, je retroaktívne a trpí\nprocesnými vadami a je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a preto ho navrhuje zrušiť a vrátiť\nodporcovi na nové konanie. Navrhovateľ má za to, že ako poberateľ výsluhového dôchodku spĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému. Napadnutým rozhodnutím č. XXX\nXXX XXXX X - I zo dňa 19.09.2013 bola navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 17.01.2013 ku\ndňu 01.01.2013. Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia a žiadal, aby napadnuté\nrozhodnutie bolo zrušené. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 17.01.2013 požiadal o priznanie starobného\n\ndôchodku od 01.01.2013. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nzákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých\nnebolo do tohto dňa rozhodnuté právoplatne, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne\npodľa predpisov účinných do 31.12.2003. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v\nBratislave zo dňa 05.04.2004 a rozhodnutia č. 78520/12 zo dňa 07.06.1984 Mestskej vojenskej správy\nBratislava vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.05.1989 priznaný starobný dôchodok podľa § 132\nzákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 91 zákona\nč. 114/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov bol dňom 01.05.1998\nprevedený na výsluhový dôchodok a od 01.07.2002 sa tento považuje za výsluhový dôchodok podľa\n§ 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Poistencovi ktorému bol priznaný\nstarobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia,\nktoré už bolo zhodnotené na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší dôchodok\nnevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb.\nsúčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.\nTento názor zastáva aj NS SR v rozsudku sp. zn. 9So/41/2008 zo dňa 29.09.2008, podľa ktorého\nstarobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný nositeľom výsluhového\nzabezpečenia je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový sa len považuje. Pokiaľ zákonodarca\nuviedol, že starobné dôchodky sa považujú za výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 91\nzákona č. 114/1998 Z.z. sa za určených podmienok považujú za výsluhové podľa zákona č. 328/2002\nZ.z. a je zrejmé, že tieto dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a\nza výsluhové sa len považujú najmä na účely ich zvyšovania.\nAko ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vznik nároku na starobný dôchodok a jeho\nvýplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný\ndôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok. Tento\nprávny názor zdieľa aj NS SR v rozsudku č. k. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011. Podľa názoru súdu\nnavrhovateľ má možnosť požiadať v súlade s ust. § 67 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších\npredpisov za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal po 31.12.2003 podľa zákona č. 461/2003\nZ.z. v znení neskorších predpisov o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola\nurčená podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý\ndôchodok navrhovateľovi vypláca.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby\nodvolací súd konanie prerušil a podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na preskúmanie\nsúladu ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, alebo\naby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. aby zmenil\nrozsudok súdu prvého stupňa, zrušil rozhodnutia odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň\nnavrhol priznať náhradu trov konania.\nUviedol, že navrhovateľ sa svojimi podaniami domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne\nč. XXX XXX XXXX X z 07.09.2012, č. XXX XXX XXXX X - I z 19.09.2013 a č. XXX XXX XXXX X - II z\n19.09.2013. Podľa jeho názoru krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým potvrdil rozhodnutie z\n07.09.2012, pričom o ďalších dvoch rozhodnutiach nerozhodol. Navrhovateľ vo veci podal tri odvolania,\nktoré súd spojil pod sp. zn. 8Sd/101/2012. Podľa názoru navrhovateľa mal prvostupňový súd rozhodnúť\no každom odvolaní.\nTaktiež je navrhovateľ toho názoru, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Odporkyňa mala navrhovateľovi priznať starobný dôchodok v zmysle § 60 ods. 2 v\nspojení s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nUvedený právny názor vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 4So/11/2009.\nPoukázal na to, že odporkyňa navrhovateľovi odmieta zhodnotiť doby dôchodkového poistenia v rokoch\n1989 - 2004. Z argumentácie odporkyne nepriamo vyplýva, že roky dôchodkového poistenia 1989 2004 nemôžu byť započítané ani odporkyňou, ani Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, z čoho\nteda vyplýva, že takýto výklad a aplikácia práva sú protiústavné. Porušuje sa ním právo na legitímne\nočakávanie, právo na primerané hmotné zabezpečenie a právo na rovnaké zaobchádzanie. Navrhovateľ\nje diskriminovaný voči poberateľom výsluhového dôchodku, ktorí dostávajú obdobnú výšku výsluhového\ndôchodku za rovnaký počet rokov služby ako navrhovateľ a nepracovali v civilnom sektore po ukončení\n\npovolania vojaka, nakoľko príjem navrhovateľa z dôchodkových dávok je totožný a to napriek tomu, že\npo ukončení povolania vojaka pracoval 15 rokov v civilnom sektore.\nĎalej uviedol, že podľa výroku rozhodnutia sa odníma starobný dôchodok k 14.09.2012. Vznikol preto\nstav retroaktivity, kedy rozhodnutie odníma právo spätne. Vzniknutý stav je v rozpore s Ústavou SR,\npodľa ktorej je Slovenská republika právnym štátom. Princíp právneho štátu v sebe zahŕňa aj zákaz\nretroaktivity.\nDôvodil ďalej tým, že odporkyňa konanie o zvýšení sumy starobného dôchodku prerušila rozhodnutím\nč. XXX XXX XXXX X z 12.09.2013. Uviedla, že sa začalo konanie o predbežnej otázke - súdne konanie\no odvolaní voči rozhodnutiu o odňatí starobného dôchodku. Posúdenie otázky oprávnenosti nároku na\nstarobný dôchodok je predbežnou otázkou v konaní o jeho zvýšenie. Rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X\nz 12.09.2013 o prerušení konania do vyriešenia predbežnej otázky je právoplatné a záväzné. Odporkyňa\nignorovala rozhodnutie o prerušení konania do rozhodnutia o predbežnej otázke súdom. Napadnuté\nrozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 12.09.2013 o prerušení konania a je\npreto nezákonné. Odporkyňa je viazaná rozhodnutím o prerušení konania, nakoľko je právoplatné.\nOdporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Podľa jej\nnázoru súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil\nvec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa\n§ 212 ods.1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods.1 veta\nprvá Občianskeho súdneho poriadku a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a že\nrozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie pre procesné pochybenia.\nV predmetnej veci krajský súd, ako súd prvého stupňa, konal a rozhodoval o opravnom prostriedku,\nnávrhu navrhovateľa, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.12.2012, ktorým sa navrhovateľ\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 07.09.2012,\nktorým odporkyňa v zmysle § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom\nznení odňala navrhovateľovi od 14.09.2010 starobný dôchodok priznaný podľa § 273 ods. 5 zákona č.\n461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. s odôvodnením, že vznik nároku na starobný dôchodok a\njeho priznanie podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku\nnároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov. Pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa zo dňa 20.09.2007 vychádzala sociálna poisťovňa\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože o žiadosti navrhovateľa o zohľadnenie ďalšej doby\ndôchodkového poistenia získaného po priznaní starobného dôchodku navrhovateľa nebola oprávnená\nrozhodovať.\nAko je zrejmé z obsahu administratívneho spisu navrhovateľ následne podaním doručeným Krajskému\nsúdu v Bratislave 22.10.2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II z\n19.09.2013. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v platnom znení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku od 01.01.2013\ns odôvodnením, že starobný dôchodok priznaný rozhodnutím zo dňa 19.10.2007 od 01.08.2006 bol\nrozhodnutím zo 07.09.2012 odňatý a jeho výplata zastavená od 14.09.2012, pretože bolo preukázané,\nže bol navrhovateľovi priznaný neprávom. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. z 19.09.2013 odporkyňa\nrozhodla, že podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov\na § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla\nžiadosť navrhovateľa zo dňa 17.01.2013 o priznanie starobného dôchodku od 01.01.2013.\nJe nesporné, že navrhovateľ nesúhlasí s uvedenými rozhodnutiami. Tieto považuje za nezákonné.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred\n01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté právoplatne, a o priznaní, odňatí alebo zmene\nsumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Z potvrdenia Vojenského úradu\n\nsociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 05.04.2004 a rozhodnutia č. 78520/12 zo dňa 07.06.1984\nMestskej vojenskej správy Bratislave vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.05. 1989 priznaný starobný\ndôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 91 zákona č. 114/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov bol\ndňom 1. mája 1998 prevedený na výsluhový dôchodok a od 01.07.2002 sa tento považuje za výsluhový\ndôchodok podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Poistencovi, ktorému\nbol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za obdobie dôchodkového\npoistenia, ktoré už bolo zhodnotené na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší\ndôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č.\n100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č.\n100/1988 Zb. Tento názor zastáva aj NS SR v rozsudku 9So/41/2008 zo dňa 29.09.2008, podľa ktorého\nstarobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný nositeľom výsluhového\nzabezpečenia je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový sa len považuje. Pokiaľ zákonodarca\nuviedol, že starobné dôchodky sa považujú za výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 91\nzákona č. 114/1998 Z.z. sa za určených podmienok považujú za výsluhové podľa zákona č. 328/2002\nZ.z. a je zrejmé, že tieto dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a\nza výsluhové sa len považujú najmä na účely ich zvyšovania.\nKrajský súd sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal\nvo svojom rozhodnutí s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ, ktorý namietal skutočnosť,\nže mu nebola pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok hodnotená doba získaná v civilnom\nzamestnaní odporkyňou, a že má ako poberateľ výsluhového dôchodku nárok na starobný dôchodok\nzo všeobecného systému, nakoľko spĺňa podmienky stanovené zákonom. Taktiež poukázal na\nargumentáciu odporkyne, z obsahu ktorej malo vyplynúť, že roky dôchodkového poistenia 1989 - 2004\nnemôžu byť započítané ani odporkyňou, ani Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.\nVo svojom odôvodnení krajský súd len poukázal na skutočnosť, že vznik nároku na starobný dôchodok\na jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na\nstarobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Na námietky a argumentáciu navrhovateľa\npodľa názoru odvolacieho súdu krajský súd vo svojom rozhodnutí nedostatočne nereagoval a tieto\ndostatočným spôsobom neodôvodnil.\nProcesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\ntotiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením\nsa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,\nvoči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho\norgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na\njudikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia\nmusia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami,\nktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu\na nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z\n9.12.1994).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že takýmto postupom súdu, ktorý sa nevysporiadal so\nvšetkými námietkami navrhovateľa - ako bolo vyššie uvedené, bola navrhovateľovi odňatá možnosť\nkonať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania\nrealizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nv spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).\n\nV ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podaného opravného prostriedku,\ndôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľa a znova o nej rozhodne a svoje\nrozhodnutie riadne odôvodní.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods.2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ( zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sd/101/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}