{"guid": "8f08f5e2-be25-4756-830c-969291ada89a:7ead4775-c14a-48d1-b33a-718387ea68fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1012211078.1", "spisova_znacka": "8Sžo/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/9/2016 z 30. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 8Sžo/9/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1012211078.1", "identifikacne_cislo": "1012211078", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ead4775-c14a-48d1-b33a-718387ea68fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1012211078.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1012211078.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1012211078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/9/2016\n1012211078\n30. 11. 2017\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2017:1012211078.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci navrhovateľa: Z. P., trvale\nbytom Y. XXX, t.č. V., A., U., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom\nNárodná 34, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 1N 3003/12 zo dňa 07. novembra\n2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25Sp/10/2015-29\nzo dňa 27. augusta 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/10/2015-29\nzo dňa 27. augusta 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 25Sp/10/2015-29 zo dňa 27. augusta 2015 podľa § 250q\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. 1N 3003/12 zo\ndňa 07. novembra 2012, ktorým tento podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej\npomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o\nzmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) navrhovateľovi\nnepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Odporca tak rozhodol z dôvodu, že nebola vylúčená\nzrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie\nnároku na právnu pomoc.\nO trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému\nnavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- € krajský súd rozhodol podľa § 2 ods.\n4 zákona č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov, nakoľko tento podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol\núspešný.\nKrajský súd konštatoval, že spornou otázkou v danom prípade sa stalo posúdenie zrejmej bezúspešnosti\nsporu vo veci navrhovateľa, ktorý požiadal o právnu pomoc. Preto posudzoval správnosť aplikácie\nustanovenia § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. na daný prípad.\nUviedol, že pojem zrejmej bezúspešnosti bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len\nv ustanovení § 138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka o oslobodenie od\n\nsúdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé\nbezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Čo je potrebné konkrétne rozumieť pod týmto pojmom\nOSP však neupravuje. Zákon č. 327/2005 Z.z. príkladmo uvádza, na čo je nevyhnuté prihliadať pri\nposudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže podmienkou pre priznanie nároku na právnu pomoc\nje, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Ďalej uviedol, že pri aplikácii ustanovenia § 138 OSP súdy\njudikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je\nnepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Mal za to, že toto kritérium sa má zohľadňovať aj\npri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona č.\n327/2005 Z.z.\nZároveň dal do pozornosti, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vo vzťahu k čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodol, že toto ustanovenie zaručuje\nkaždému právo, aby o každom spore o občianskych právach a záväzkoch rozhodoval súd. Právo na\nprístup k súdu však nie je absolútne. Podlieha implicitne prípustným obmedzeniam a štát ho upravuje\npredpismi, ktoré sa menia v čase a priestore v závislosti od potrieb a možností spoločnosti a jednotlivcov.\nZdôraznil, že posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej\núčasti podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. je v podstate vecou úvahy správneho orgánu, k čomu sa\nnevyžaduje vykonávanie dokazovania podľa § 120 a nasl. OSP ohľadom nároku (práva), o ktorom\nsa rozhoduje, resp. má rozhodovať v základnom konaní, pre ktoré sa žiada právna pomoc. Súd v\npreskúmavacom konaní v takomto prípade preskúmava iba, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného\nna základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V prejednávanej\nveci sú medze dané stanovenými zákonnými podmienkami pre možné poskytnutie právnej pomoci v\nustanovení § 6 ods. 1 cit. zákona, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Následne\npoukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),\nv zmysle ktorého je správny orgán povinný odôvodniť rozhodnutie a uviesť, akú použil správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, ako aj akými úvahami bol vedenými pri hodnotení dôkazov. Jedná sa\npritom o dôkazy smerujúce k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc,\nk objasňovaniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie, pričom správny orgán\nvykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. správneho poriadku, na použitie ktorého odkazuje § 25 ods.\n1 zákona č. 327/2005 Z.z. Preskúmaním veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že správny orgán sa\ndôsledne riadil touto právnou úpravou a napadnuté rozhodnutie spĺňa požadované zákonné náležitosti.\nMal za to, že odporca pri rozhodovaní svoju úvahu náležite odôvodnil.\nVyslovil, že záver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný s následným rozhodnutím\npríslušného súdu, do právomocí ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Súd konajúci podľa tretej hlavy\npiatej časti OSP nenahrádza konanie tohto súdu. Správny súd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a\npostupu Centra právnej pomoci, t. j. či bolo vedené konanie v súlade s procesnými predpismi, a či bol\nsprávne aplikovaný príslušný hmotnoprávny predpis. Správne súdy teda nenahrádzajú rozhodovanie\nvšeobecných súdov, preto ani nemôžu prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou\nsa žiadateľ obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na Centrum právnej pomoci. Tak správny\norgán, ako ani súd konajúci podľa piatej časti OSP nemá možnosť, vzhľadom na upravený proces,\ndať jednoznačnú odpoveď, či navrhovateľ bude, alebo nebude so svojou vecou, pre ktorú žiada\nposkytnúť právnu pomoc, úspešný v konaní pred všeobecným súdom. Uvedené však nezbavuje správny\norgán povinnosti zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou a v prípade, že správny orgán dospeje k\nzáveru, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, môže priznať žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej\npomoci. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie odporcu a ani rozhodnutie súdu v správnom súdnictve\nnie je rozhodnutím o tom, či vo veci, pre ktorú žiadal navrhovateľ poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, bude alebo nebude pred všeobecným súdom úspešný. Preto navrhovateľ svoj nárok\nna všeobecnom súde môže sám uplatniť, avšak vzhľadom na dôvody uvádzané odporcom, s rizikom\nneúspechu v konaní. Pokiaľ by odporca, ktorý je štátnou rozpočtovou organizáciou, v takomto prípade\nposkytol právnu pomoc žiadateľovi, postupoval by pri hospodárení s finančnými prostriedkami štátu\nv rozpore s rozpočtovými pravidlami, v zmysle ktorých musí prihliadať na hospodárnosť a ich účelné\npoužitie.\nKrajský súd dospel k záveru, že odporca v naznačenom smere aj postupoval, keď sa vysporiadal aj s\nnámietkou navrhovateľa uvedenou v dovolaní, týkajúcou sa nevypočutia navrhovaných svedkov G. a\nJ.. Nevypočutie svedkov tak, ako sa ho domáhal navrhovateľ, sa nejaví byť dôvodom pre prípustnosť\n\ndovolania v zmysle § 237 písm. f/ OSP. O tom, ktoré dôkazy súd vykoná, rozhoduje súd. Ak súd dospeje\nk záveru, že niektoré dôkazy nie sú podstatné pre posúdenie veci, alebo ak dôkazy boli vykonané už v\nsúvislosti s iným konaním, toto sa nejaví byť dôvodom pre podanie dovolania.\nZároveň konštatoval, že v obidvoch veciach vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n25C/123/2007, ako aj na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5Co/83/2011 bol navrhovateľ\nzastúpený advokátom Mgr. Michalom Lysom. Navrhovateľ v týchto konaniach nepožiadal z dôležitého\ndôvodu o odročenie pojednávania napr. z toho dôvodu, že sa chce zúčastniť pojednávania osobne,\npričom navrhovateľ bol zastúpený advokátom, teda súd mohol pojednávať aj v jeho neprítomnosti.\nNeprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní alebo neoznámenie súdom, že pojednávanie bude\nposledné, alebo že dokazovanie bude skončené, sa nejaví byť dôvodom pre prípustnosť dovolania v\nzmysle § 237 OSP.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové\nkonanie. Namietal, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je bezúspešnosť sporu daná len vo\nvymedzených prípadoch, napríklad ak došlo k premlčaniu lehoty a pod. Tvrdil, že bezúspešnosť sporu\nnemožno vyvodzovať z predmetu veci, nakoľko uvedeným by došlo k prejudikovaniu podstaty sporu\na súd by rozhodoval v rozpore so zákonom a právom na spravodlivý proces. Uviedol, že v opačnom\nprípade dochádza k odňatiu prístupu k súdu. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské\npráva Lithgow vs. Spojené kráľovstvo, Fayed vs. Spojené kráľovstvo, Tolstoy Miloslavsky vs. Spojené\nkráľovstvo, Benthem vs. Holansko, Denmeland vs. SRN a Airey vs. Írsko. Následne uviedol, že dovolanie\nje v danom prípade prípustné, o ktorej skutočnosti podľa navrhovateľa už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol rozhodnutím sp. zn. 6Cdo/16/2012 zo dňa 12. septembra 2012. V závere odvolania\nzdôraznil, že nikdy sa osobnej účasti na pojednávaní nevzdal a ani s uvedeným nikdy nesúhlasil. Mal\nza to, že odopretie tohto jeho práva predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako\nvecne správny potvrdiť. Uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Mal\nza to, že postupoval podľa zákona č. 327/2005 Z.z., keď po preskúmaní podmienok podľa § 6 cit.\nzákona dospel k názoru, že v prejednávanej veci navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie\nprávnej pomoci, nakoľko ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že\nbezúspešnosť sporu je daná len vo vymedzených prípadoch napr. v prípade premlčania lehoty. Ohľadom\nuvedeného dal do pozornosti, že nakoľko v § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. sú kritériá posudzovania zrejmej\nbezúspešnosti sporu uvedené len príkladmo, môže odporca posudzovať aj iné kritériá ako tie, ktoré\nsú uvedené v zákone. Zdôraznil, že rozhodnutie odporcu nie je možné považovať za prejudikovanie\npodstaty sporu navrhovateľa. Ide o správnu úvahu odporcu, ktorý v medziach zákona posudzoval, či je\nsplnená jedna z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to či v danom prípade\nnejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Za neopodstatnenú označil odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorý\ntvrdil, že sa nevzdal práva na osobnú účasť na pojednávaní a odopretie tohto práva znamená porušenie\npráva na spravodlivý proces. V spojitosti s uvedeným poukázal na ustanovenia § 31 a § 49 OSP, ako aj na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/226/2010 zo dňa 28. septembra 2010. V\nzávere vyjadrenia uviedol, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu\nako správneho orgánu, preto mal za to, že odporca postupoval v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z.,\ns Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,\ndostatočne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že\nnavrhovateľ nespĺňa podmienky na poskytovanie právnej pomoci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nodvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk\n<.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako súd\nprvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 1N 3003/12 zo dňa 07. novembra 2012, ktorým\n\nnavrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odvolací súd v rozsahu odvolacích\ndôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu prechádzajúce, najmä z\ntoho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nodporcu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu, ktorým rozhodol\ns konečnou platnosťou vo veci žiadosti navrhovateľa o nároku n poskytnutie právnej pomoci podľa\nzákona č. 327/2005 Z. z.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 OSP skonštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 250l\na nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nopravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250l ods. 2 v\nspojení s § 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nOdvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov, v rozsahu ktorých v danom\nprípade posudzoval, či súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu ustanovenú v zákone č.\n327/2005 Z. z., ktorou zákonodarca stanovil podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej\npomoci osobám v materiálnej núdzi.\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľa o\npriznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z.\nZ predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní navrhovateľa nesporne\nvyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v konaní o dovolaní,\nktorým napadol rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/83/2011 zo dňa 17. apríla 2012.\n\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak:\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa\nrealizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že\njeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu\nustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu\nvyužívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych\nsporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci\nznevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých\nbude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej\núpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z\npodmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1\npísm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok\nkonania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však\ntreba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa\no zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať\ndokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva\nuplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia\nskutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní\ndosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku,\nresp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.\nPokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005\nZ.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže\nprejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je demonštratívne\nvymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri dodržaní\nodbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu\na hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď súd pri\nprieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods.\n2 OSP.\nUstanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí\nodporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti,\nktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať\nvždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností\nkonkrétneho prípadu. Pri posudzovaní schopnosti žiadateľa označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení\nnie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej, avšak\nmusí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení.\nK otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že\n„Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na\nposkytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne\npreskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej\nnúdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu\nsťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.\n\nSťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci\nposkytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi.\"\nZ vyššie uvedeného vyplýva právomoc odporcu pri analyzovaní splnenia podmienok ustanovených v §\n6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žiadateľ právnu\npomoc žiada.\nV danom prípade ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, odporca sa dôsledne a\ndostatočne vysporiadaval so splnením podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005\nZ. z., či nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu vzhľadom na žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a\npripojené dovolanie, v ktorom uviedol, že podáva dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 5Co/83/2011 zo dňa 17. apríla 2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.\nzn. 25C/123/2007 zo dňa 08. októbra 2010 a ako dôvod dovolania uviedol § 237 písm. f/ OSP, t. j.\nže účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vznesené dovolacie\nnámietky odôvodnil tým, že v konaní neboli vypočutí navrhovaní svedkovia, ako aj, že súdne konanie\nbolo vedené bez prítomnosti navrhovateľa, pričom súd mu neoznámil, že vo veci bude skončené\ndokazovanie, ani že dané pojednávanie bude v predmetnej právnej veci posledné. Odporca sa v\nodôvodnení preskúmavaného rozhodnutia podrobne a dôsledne vysporiadaval s otázkou, či vo veci sú\nsplnené podmienky na podanie dovolania, pričom poukázal na to, že o odňatie možnosti konať pred\nsúdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym\nsúdnym poriadkom, pričom zdôraznil, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Súčasne dal do pozornosti, že\nprocesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť\nsúdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa\nnich. Zároveň sa odporca zaoberal aj namietanou vadou konania, ktorá mala spočívať v tom, že\nsúdne konanie bolo vedené bez prítomnosti navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,\nže navrhovateľ bol v konaniach, či už pred okresným súdom, ako aj pred krajským súdom zastúpený\nadvokátom Mgr. Michalom Lysom. V spojitosti s uvedeným taktiež vyslovil, že je na samotnom\núčastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa súdneho pojednávania. Rovnako tak poukázal aj na\nmožnosť účastníka požiadať o odročenie pojednávania na základe odôvodnenej žiadosti.\nPreto súd prvého stupňa správne uzavrel, že navrhovateľom uvádzané dôvody nezakladajú prípustnosť\ndovolania v zmysle § 237 písm. f/ OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné dodať,\nže pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú\nbezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak\njednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú\nbezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci\npodľa zákona č. 327/2005 Z. z.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích\nnámietok navrhovateľa, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu\npostupom podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku rozsudku a teda rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/10/2015-29 zo dňa 27.\naugusta 2015 potvrdil ako vecne a právne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý\nv tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP,\n§ 250k ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP).\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}