{"guid": "fb77c8b6-6207-4479-b9e8-db47055bee18:898e9783-cd47-40b4-a672-394765e87be3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1012201342.1", "spisova_znacka": "7Sžo/229/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/229/2015 z 28. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2017, sp. zn. 7Sžo/229/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1012201342.1", "identifikacne_cislo": "1012201342", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/274#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/274#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/898e9783-cd47-40b4-a672-394765e87be3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1012201342.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1012201342.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1012201342.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/229/2015\n1012201342\n28. 06. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:1012201342.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci\nžalobcov: 1/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, L. č. XXX, 2/ B. R., nar. XX.XX.XXXX, L. č. XX, 3/ P. P., nar.\nXX.XX.XXXX, J. č. XXXX/X, Z. C., všetci zastúpení: JUDr. Jozef Veselý, advokát,\nAK Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: Poľovnícke združenie Trebušovce, so sídlom Lesnice\n991 08, zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., ul. Bisk. Kyrálya 6,\nKomárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2341/2012-420 zo dňa 15.06.2012, o\nodvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 232/2012-118 zo dňa 27. januára\n2015, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 232/2012-118 zo dňa\n27. januára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2341/2012-420 zo dňa 15. júna 2012 z\nr u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške\n140,- eur na účet ich právneho zástupu JUDr. Jozef Veselý, AK Mierová 1,\n990 01 Veľký Krtíš, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 5S 232/2012-118 zo dňa 27. januára 2015 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedené v\núvodnej časti tohto rozsudku, žiadajúc, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Žalobcom a pribratému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal.\nZ predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že žalovaný vo veci preskúmania\nrozhodnutia Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2011/00108 zo dňa 28.04.2011 mimo\nodvolacieho konania zmenil rozhodnutie Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici, č. 2011/00108\nz 28.04.2011 tak, že rozhodnutie Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2011/00010 zo dňa\n14.01.2011 o uznaní Poľovného revíru Lesenice zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.\nOLÚ Veľký Krtíš rozhodnutím zo dňa 14.01.2011 uznal podľa § 3 a 4 zákona o poľovníctve súvislé\npoľovné pozemky vo vlastníctve fyzických a právnických osôb s výmerou 1682 ha za poľovný revír s\nnázvom Lesenice. Svoje rozhodnutie o uznaní poľovného revíru odôvodnil tým, že sú splnené všetky\npodmienky podľa § 3 a 4 zákona o uznávaní poľovných revírov a že uzatvorené zmluvy na Poľovný revír\nPR Trebušovce nie sú podľa ust. § 3 a 4 zákona prekážkou pri uznávaní Poľovného revíru Lesenice.\nŽalovaný zistil, že v čase konania o uznaní PR Lesenice poľovné pozemky navrhované na začlenenie\ndo PR Lesenice boli právoplatným rozhodnutím č. 2004/00511-005 zo dňa 28.02.2005 začlenené do\n\nPR Trebušovce. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v prípade poľovných pozemkov navrhovaných\ndo PR Lesenice ide o tie isté poľovné pozemky, ktoré boli rozhodnutím OLÚ Veľký Krtíš uznané za\nPR Trebušovce. Rozhodnutím OLÚ Veľký Krtíš č. 2005/00305-004 zo dňa 13.07.2005 boli schválené\npodľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi\nvlastníkmi PR Trebušovce a nájomcom Poľovníckym združením Trebušovce. Žalovaný rozhodnutím č.\n2341/2012-420 zo dňa 15.06.2012 vyhovel rozkladom a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka SR č. 2592/2011-720 z 21.12.2012 zmenil tak, že vo veci preskúmania rozhodnutia\nKrajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2011/00108 z 28.04.2011 mimo odvolacieho konania\nmení rozhodnutie KLÚ v Banskej Bystrici č. 2011/00108 z 28.04.2011 tak, že napadnuté rozhodnutie\nObvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2011/00010 zo dňa 14.01.2011 o uznaní Poľovného revíru\nLesenice zastavuje.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v\nintenciách ustanovení § 3 ods.1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, v znení neskorších predpisov\n(ďalej len zákon č. 274/2009 Z.z., alebo zákon o poľovníctve), v spojení s § 4 ods. 1, 2, 3, 5\nuvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, ako aj v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), postupom podľa ustanovení\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\nKrajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,\nže neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého\nrozhodnutia.\nKrajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka SR č. 2592/2011-720 zo dňa 21.12.2012 bolo potrebné zmeniť tak, že vo veci\nrozhodnutia Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2011/00108 zo dňa 28.04.2011 mimo\nodvolacieho konania rozhodol tak, že sa mení rozhodnutie Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici\nč. 2011/00108 zo dňa 28.04.2011 tak, že Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie\nObvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2011/00010 zo dňa 14.01.2011 o uznaní poľovného revíru\nLesenice zastavuje.\nKrajský súd konštatoval, že z administratívneho spisu mal preukázané, že v čase konania o uznaní\nPR Lesenice boli na PR Trebušovce rozhodnutím OLÚ Veľký Krtíš č. 2005/00305-004 z 13.06.2005\nschválené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi vlastníkmi PR Trebušovce a nájomcom\nPoľovníckym združením Trebušovce. Rozhodnutím č. 2004/00511-005 zo dňa 28.02.2005 boli poľovné\npozemky navrhované na začlenenie do PR Lesenice začlenené do PR Trebušovce. Mal za to, že z\nuvedeného vyplýva, že v prípade poľovných pozemkov navrhovaných do PR Lesenice ide o tie isté\npoľovné pozemky, ktoré boli rozhodnutím OLÚ Veľký Krtíš uznané za PR Trebušovce.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že zákon v zmysle § 3 a 4 neumožňuje uznať poľovný revír z poľovných\npozemkov do už začlenených do uznaného poľovného revíru tak, ako neumožňuje orgánu štátnej správy\nzrušiť už uznaný poľovný revír. Zákon v § 3 ods. 3 hovorí o tom, že obvodný lesný úrad uzná za\npoľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, pričom poľovné pozemky\nzákon definuje ako každú plochu, ktorá nie je definovaná ako nepoľovná plocha. Hranice PR Lesenice\nsú identické s uznaným Poľovným revírom Trebušovce, čo je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia OLÚ\nVeľký Krtíš č. 2004/00511-005 zo dňa 28.02.2005 a rozhodnutia č. 2010/00240-005 zo dňa 04.06.2010.\nVšetky poľovné pozemky začlenené do Poľovného revíru Lesenice boli začlenené do Poľovného revíru\nTrebušovce, ktorý bol uznaný už vyššie spomenutým rozhodnutím zo dňa 28.02.2005 v zmysle zákona č.\n25/1962 Zb. o poľovníctve účinného do 31.08.2009. Podľa § 80 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z., poľovné\nrevíre uznané do 31.08.2009 sa považujú za poľovné revíri uznané podľa tohto zákona. Správny orgán\npodľa § 3 a 4 zákona č. 274/2009 Z.z. môže konať len v prípade, že ide o poľovné pozemky, ktoré nie sú\nzačlenené do uznaného poľovného revíru podľa zákona č. 274/2009 Z.z.. Poľovné pozemky začlenené\ndo novo vniknutého Poľovného revíru Lesenice boli začlenené už do Poľovného revíru Trebušovce a\nrozhodnutie o uznaní poľovného revíru nebolo zrušené. Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu\nmožno zmeniť alebo zrušiť v lehote 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia z dôvodov\na spôsobom uvedeným v správnom poriadku. Správny orgán hranice uznaného poľovného revíru môže\nzmeniť len postupom podľa § 9 a 10 zákona č. 274/2009 Z.z.. Pôvodné PR Trebušovce nezaniklo\n\nžiadnym rozhodnutím správneho orgánu alebo iným spôsobom uvedeným v zákone č. 274/2009 Z.z. a\nnie je možné tvrdiť, že došlo k jeho zániku podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 274/2009 Z.z., nakoľko\npodľa ust. § 17 ods. 1 písm. b/ zaniká zmluva a nie poľovný revír.\nVo vzťahu k námietke podávateľa rozkladu O. v tom, že pán C. nemôže byť účastníkom konania o uznaní\nPoľovného revíru Lesenice, lebo nie je vlastníkom žiadneho poľovného pozemku v tomto revíri a nebol\nani ako splnomocnenec niektorých vlastníkov na zhromaždení a členom PZ Trebušovce, krajský súd\npoukazom na § 65 ods. 1 Správneho poriadku, uviedol, že podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania môže podať ktokoľvek nie len účastník konania, z ktorých dôvodov námietku O.\nO. považoval za nedôvodnú.\nPodľa názoru krajského súdu, ak Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2011/00108\nzo dňa 28.04.2011 potvrdil rozhodnutie OLÚ vo Veľkom Krtíši č. 2011/0010 zo dňa 14.01.2011 porušil\nhmotnoprávne ustanovenia zákona tým, že potvrdil uznanie poľovného revíru aj napriek tomu, že podľa\n§ 3 a4 zákona nie je možné uznať poľovný revír z pozemkov už vymedzených rozhodnutím OLÚ PR\nTrebušovce, zrušil PR Trebušovce aj napriek platnému zmluvnému vzťahu v tomto poľovnom revíri, v\nnesúlade so zákonom potvrdil priznanie práva užívania k Poľovnému revíru Lesenice a porušil zákon\ntým, že potvrdil rozhodnutie o zániku Poľovného revíru Trebušovce, aj keď to zákon neumožňuje.\nKrajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a tento\naj po právnej stránke správne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol\nz pohľadu žalobných dôvodov v súlade so správnym poriadkom ako aj so zákonom č. 274/2009 Z.z.,\nrozhodnutie žalovaného spĺňa zákonom predpísané náležitosti čo sa týka výroku rozhodnutia ako aj\nodôvodnenia, a preto námietky žalobcov neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, z ktorých\ndôvodov žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom\nako aj pribratému účastníkovi právo na ich náhradu nepriznal.\n2.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 221 ods. 1, písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považujú za nesprávny z\ndôvodov uvedených v § 205 ods. 1, 2 písm. d/ a f/ O.s.p., a to z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietali, že vyjadrenie ďalšieho účastníka konania, pri nesprávnom označení im bolo doručené na\npojednávaní súdu bez riadnej možnosti oboznámenia sa s ním.\nTiež namietali, že odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave je nedostatočné a nezodpovedá\ncharakteru a závažnosti takéhoto súdneho sporu a v podstate len odkazuje na napadnuté rozhodnutie\nbez toho, aby logicky a právne boli zodpovedané otázky, ktoré uviedli v ich žalobe z hľadiska\npreskúmania takéhoto rozhodnutia, kde samotné rozhodnutie neobsahuje argumentačne tvrdenia\nvyvracajúce zákonným spôsobom tie skutočnosti, ktoré uviedli v žalobe. V danej súvislosti poukázali na\nustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva - Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303-A, s. 12 § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Súčasne v danej súvislosti\npoukazovali na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález III. ÚS 119/03-30; IV.ÚS 115/03;\nuznesenie IV. ÚS 115/03; uznesenie z 16. marca 2005, sp.zn. II. ÚS 78/05.\nVo vzťahu k veci samej namietali, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou samotnej veci, o\nktorej sa rozhodovalo v tomto konaní, pokiaľ tvrdil, že v zmysle § 3 a 4 sa nemôžu uznávať poľovné\npozemky už začlenené do uznaného poľovného revíru. Poukazom na právnu úpravu, ktorú citovali,\nustanovenú v § 2 písm. u/, písm. s/, písm. o/, písm. p/, v § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 zákona, vyslovili\n\nnázor, že v zmysle ustanovenia § 3 zákona nie je prekážkou, ak poľovný pozemok je už začlenený do\npoľovného revíru, s tým, že ich tvrdenie potvrdzuje aj to, že na území SR je každý poľovný pozemok už\nzačlenený do niektorého revíru, čo sa vyžaduje aj v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ a podľa § 3 ods. 7.\nĎalej namietali, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s otázkou zastavenia konania podľa § 30\nods. 1 písm. i/ správneho poriadku. Vytýkali prvostupňovému súdu, že v tomto smere iba konštatoval,\nže hranice poľovného revíru Lesenice (ďalej PR-Lesenice) a poľovného revíru Trebušovce (ďalej PRTrebušovce) sú identické a ďalej neskúmal či sú totožní účastníci konania, či totožnosť predmetu\nkonania. Poukázali na to, že v konaní a v rozhodnutí o uznanie PR-Lesenice č. 2011/00010 zo dňa\n14.01.2011 sú absolútne iní účastníci konania a to podľa notárskej zápisnice, ako v konaní a v rozhodnutí\no uznanie PR-Trebušovce č. 2005/00511-004 zo dňa 28.02.2005, teda skutkový stav sa podstatne\nzmenil. Ďalej uviedli, že PR-Trebušovce bol uznaný s výmerou 2052 ha a PR-Lesenice s výmerou 1682\nha, čo je tiež podstatná zmena, ako aj, že zákon o poľovníctve neumožňuje premenovanie poľovného\nrevíru ako to tvrdí právny zástupca vedľajšieho účastníka\nPZ-Trebušovce, že sa v podstate iba premenoval poľovný revír, poukazom tiež na to, že nový názov\npoľovného revíru je podstatná vec a môže byť uvedený iba podľa § 4 ods.5 zákona v správnom konaní\no uznaní nového revíru. Dôvodili, že z uvedeného vyplýva, že podmienka totožnosti veci nie je splnená\nv zmysle § 30 ods. l, písm. i/ správneho zákona.\nZa nesprávny považovali tiež názor súdu prvého stupňa uvedený na strane 7 rozsudku, kde krajský súd\nuvádza, že keď Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2011/00108 zo dňa 28.04.2011\npotvrdil rozhodnutie OLU vo Veľkom Krtíši č. 2011/00010 zo dňa 14.01.2011, porušil hmotnoprávne\nustanovenie zákona tým, že zrušil PR-Trebušovce aj napriek platnému zmluvnému vzťahu v tomto\npoľovnom revíri a porušil zákon tým, že potvrdil rozhodnutie o zániku PR-Trebušovce, aj keď to zákon\nneumožňuje.\nŽalobcovia vyslovili názor, že preskúmavané rozhodnutie o rozklade ministra pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka Slovenskej republiky č.2341/2012-420 podľa § 30 ods. l písm. i/ zákona o správnom\nkonaní je v hrubom rozpore s týmto ustanovením zákona. Dôvodili, že je v rozpore s princípom právnej\nistoty a zákona, hlavne Ústavy SR to, že prvostupňový a druhostupňový správny orgán vo veci rozhodne\na Ministerstvo pôdohospodárstva konanie zastaví s tým, že tak rozhodlo na základe podnetu človeka,\nktorý bol podľa nich len nastrčenou figúrkou a konal účelovo, kde tento sa nikdy nedomáhal byť\núčastníkom súdneho konania, nikdy nebol žiadnym spôsobom vypočutý, prečo takýto podnet podal a\nteda je zrejmé, že podanie formálneho podnetu bolo výlučne účelového charakteru, ktorým sa mal zvrátiť\nprávny a nemenný stav a zvrátiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutia. Namietali, že tým, že konanie\nbolo zastavené, bola im v podstate vzatá možnosť riešiť vec na úrovni správneho orgánu a vyčerpať\nvšetky dostupné riadne opravné prostriedky. Tvrdili, že žalovaný prekročil svoje kompetencie a zákonné\nmožnosti a konal teda nezákonne, a preto jeho rozhodnutie nemôže byť základom pre navodenie\ntakého stavu, ktorým by bolo negované všetko ich úsilie, ktoré vynaložili na získanie poľovného revíru\na právoplatného rozhodnutia.\nŽalobcovia tiež namietali, že žalovaný správny orgán, ktorý rozhodol o zastavení konania neskúmal\nich dobromyseľnosť, nezabezpečil pred svojim rozhodnutím z hľadiska objasnenia veci stanoviská\núčastníkov, skutkové zistenia a nezisťoval, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu práva a či\nverejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov.\nŽalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R27/2003, kde najvyšší súd vyslovil právny\nnázor, v zmysle ktorého preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený\nna nápravu nezákonných rozhodnutí a to ich zrušením alebo zmenou za súčasného rešpektovania\ndobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov a zrušenie takto preskúmaného rozhodnutia prichádza\nlen vtedy, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, alebo vtedy keď pre nevyhnutnosť konania\na ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti, či hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne\nrozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch správny orgán sám rozhodnutie zmení a pri\noboch týchto alternatívach je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých\npráv. Tvrdili, že v danom prípade správny orgán rozhodol v rozpore s týmto stanoviskom najvyššieho\nsúdu.\n\nZáverom uviedli, že z dôvodov nimi uvedenými je teda zrejmé, že samotné rozhodnutie ministerstva o\nzastavení konania je v rozpore s hmotným právom, pretože ministerstvo nemohlo zmeniť alebo zrušiť\nrozhodnutie, ktoré bolo napadnuté podnetom v podstate anonymného účastníka bez osvedčenia k\nprávnemu stavu veci, namietajúc správnosť postupu súdu prvého stupňa, keď v preskúmavacom konaní\nsa stotožnil s takýmto záverom správneho orgánu.\n3.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov sa stotožnil so závermi\nuvedenými v rozhodnutí krajského súdu. Odvolacie dôvody žalobcov namietané v ich odvolaní proti\nprvostupňovému súdnemu rozhodnutiu považoval za nedôvodné, poukazom na to, že žalobcovia v\nodvolaní uvádzajú totožné skutočnosti ako v žalobe. Navrhoval napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdiť.\n4.\nPribratý účastník konania sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril, odvolací návrh vo veci nepodal.\n5.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„Ssp“) upravujúci v zmysle § 1 a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania\nžalobcov (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 Ssp), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 Ssp), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p) a dospel k záveru, že\nodvolanie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného č. 2341/2012-420 zo dňa 15.06.2012, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie.\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie ministra pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka SR č. 2341/2012-420 zo dňa 15.06.2012, ktorým rozkladu žalobcov vyhovel a\nprvostupňové správne rozhodnutie č. 2592/2011-720 zo dňa 21. decembra 2012 zmenil nasledovne:\nMinisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako príslušný správny orgán podľa zákona č.\n274/2009 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov, vo veci preskúmania rozhodnutia Krajského lesného úradu v Banskej\nBystrici č. 2011/00108 z 28.04.2011 mimo odvolacieho konania rozhodol takto: Podľa § 65 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov mení rozhodnutie Krajského lesného\núradu v Banskej Bystrici č. 2011/00108 z 28.04.2011 nasledovne:, Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu vo Veľkom\nKrtíši č. 2011/00010 zo dňa 14.01.2011 o uznaní Poľovného revíru Lesenice podľa § 30 ods. 1 písm.\ni/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavuje.\nPrvostupňovým správnym rozhodnutím č. 2592/2011-720 zo dňa 21. decembra 2012 Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 274/2009 Z.z. a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\n\npredpisov, vo veci preskúmania rozhodnutia Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 2011/00108\nz 28.04.2011 mimo odvolacieho konania rozhodol tak, že podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil rozhodnutie Krajského lesného úradu v Banskej\nBystrici č. 2011/00108 z 28.04.2011 nasledovne: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici podľa § 59 ods.2\nzákona č. 71/1967 Zb. napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2011/00010\nzo dňa 14.01.2011 o uznaní Poľovného revíru Lesenice ruší a vec vracia na nové prejednanie a\nrozhodnutie.\nNajvyšší súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a\nkonania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nV procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n\n6.\nPodľa čl. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nSlovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné\nzmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\nZ citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovohodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný\nvýklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia\nako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu\n\na účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty\nrealizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.\n2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v\nmedzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie, postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nSprávne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými\nosobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a\nzáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom\nkonania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány\nposkytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\nSprávne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom\nkonania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú\nk správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej\nzmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného\nzaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 65 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo\niného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,\nktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci\nna základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\nSprávny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore\nso zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri\nzrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej\ndotknuté.\n\nPri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase\nvydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne\nzmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.\nPodľa § 30 ods. 1 písm. i/, ods. 2, 3 správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej\nveci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nProti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b/, c/, f/, g/ a h/ sa nemožno odvolať.\nRozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b/ a c/ sa iba vyznačí v spise.\n7.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán\nv predmetnej veci nepostupoval náležite v súlade s právnou úpravou citovanou vyššie, keď skutkové\nokolnosti v danom prípade nesprávne právne vyhodnotil a súčasne vo výroku napadnutého rozhodnutia\nsa dopustil takej vady, ktorá sama o sebe je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a na ktorú\nodvolací súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti, keďže spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia\npre jeho nezrozumiteľnosť, majúce za následok, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom.\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis mal preukázané, že Obvodný lesný úrad Veľký Krtíš na základe žiadosti splnomocnených\nzástupcov vlastníkov poľovných pozemkov v Leseniciach uznal rozhodnutím č. 2011/00010 zo dňa\n14.01.2011 podľa § 3 a 4 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v uznanom spoločnom Poľovnom revíri\nTrebušovce nový Poľovný revír Lesenice o výmere 1682 ha. Svoje rozhodnutie o uznaní poľovného\nrevíru odôvodnil tým, že zo strany žiadateľa boli splnené všetky podmienky podľa § 3 a 4 zákona\no poľovníctve a že uzatvorené zmluvy na pôvodný revír PR Trebušovce nie sú podľa ust. § 3 a\n4 uvedeného zákona prekážkou pri uznávaní Poľovného revíru Lesenice. Proti tomuto rozhodnutiu\npodalo odvolanie Poľovnícke združenie Trebušovce, o ktorom rozhodol Krajský lesný úrad v Banskej\nBystrici pod č. 2011/00108 verejnou vyhláškou, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie OLÚ vo\nVeľkom Krtíši č. 2011/00010 zo dňa 14.01.2011 potvrdil. Na základe podnetu v mimo odvolacom konaní\nbolo vydané rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 2592/2011-720 zo\ndňa 21.12.2011, ktorým bolo rozhodnutie Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici a rozhodnutie\nObvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši o uznaní Poľovného revíru Lesenice zrušené a vrátené\nna nové konanie a prejednanie. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia rozklad, o ktorom rozhodol\nžalovaný rozhodnutím č. 2341/2012-420 zo dňa 15.06.2012 (rozhodnutie napadnuté žalobou), ktorým\nrozkladu vyhovel a prvostupňové správne rozhodnutie č. 2592/2011-720 zo dňa 21. decembra 2012\nzmenil nasledovne: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako príslušný správny orgán\npodľa zákona č. 274/2009 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov, vo veci preskúmania rozhodnutia Krajského lesného\núradu v Banskej Bystrici č. 2011/00108 z 28.04.2011 mimo odvolacieho konania rozhodol takto: Podľa\n§ 65 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov mení rozhodnutie Krajského lesného\núradu v Banskej Bystrici č. 2011/00108 z 28.04.2011 nasledovne:, Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu vo Veľkom\nKrtíši č. 2011/00010 zo dňa 14.01.2011 o uznaní Poľovného revíru Lesenice podľa § 30 ods. 1 písm.\ni/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavuje.\nVychádzajúc z obsahu výroku uvedeného rozhodnutia treba konštatovať, že výrok napadnutého\nrozhodnutia je formulovaný nejasne a nezrozumiteľne a na dôvažok v rozpore s právnou úpravou\nsprávneho poriadku, keďže zákonodarca v právnej úprave § 59 ods.2 správneho poriadku ustanovuje\nprávomoc odvolacieho správneho orgánu na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak sú pre to dôvody,\ninak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Pokiaľ teda žalovaný napadnutým rozhodnutím v mimo\nodvolacom konaní rozkladu vyhovel a zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že Krajský lesný úrad podľa\n§ 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši z 14.01.2011\npodľa § 30 ods. 1, písm. i/ správneho poriadku zastavuje, takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone,\nktorá skutočnosť sama o sebe má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, pre vadu výroku pre\njeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, čo v konečnom dôsledku spôsobuje jeho nevykonateľnosť.\n\nNajvyšší súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim\nbol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd v danej veci po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako aj\nkonania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa v procese súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel\nzákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných\nvyššie, keď nechal bez povšimnutia vadu výroku napadnutého rozhodnutia a nezameral dostatočnú\npozornosť na zásadnú námietku žalobcov, ktorou namietali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z\ndôvodu, že zastavením predmetného konania o uznaní Poľovného revíru Lesenice im bolo odňaté právo\nna spravodlivý proces.\nZákonodarca v právnej úprave ustanovenej v právnej norme § 30 ods. 1 správneho poriadku stanoví\nzákonné podmienky, za predpokladu splnenia ktorých správny orgán konanie zastaví. V zmysle § 30\nods. 1 písm. i/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne\nrozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nVychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 30 ods. 1 správneho poriadku bolo\npovinnosťou žalovaného i v mimo odvolacom konaní skúmať podmienky administratívneho konania\na za tým účelom náležite vyhodnotiť skutkové zistenia zadovážené v pôvodnom základom konaní,\nktorého proces a výsledok vo forme preskúmavaného administratívneho rozhodnutia v mimo odvolacom\nkonaní preskúmaval. Pokiaľ žalovaný mal v úmysle pôvodné konanie o uznanie Poľovného revíru\nLesenice zastaviť pre nedostatok podmienky administratívneho konania z dôvodu veci rozhodnutej,\nbolo jeho povinnosťou náležite posúdiť splnenie zákonnej podmienky ustanovenej v § 30 ods. 1 písm.\ni/ správneho poriadku, a preto zamerať svoju pozornosť predovšetkým na to, či predmet konania je\ntotožný s predmetom konania vo veci „rozhodnutej“, posudzovať účastníctvo v konaní o nároku žalobcov\na účastníctvo v konaní vo veci „rozhodnutej“, ako aj skutkový stav, na základe ktorého sa rozhodlo\nrozhodnutím preskúmavaným v danom prípade v mimo odvolacom konaní a vo veci „rozhodnutej“ a\nskutkové okolnosti náležite vyhodnotiť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo v danom prípade\nabsentuje, majúce za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť žalovaného na to, že vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci\nvyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné dospieť k záveru, že v danom prípade je splnená\nzákonná podmienka veci rozhodnutej ako zákonný predpoklad pre zastavenie správneho konania\npodľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku. Skutkové zistenia danej veci preukazujú rozdielnosť\npredmetu konania, keďže OLÚ Veľký Krtíš rozhodnutím zo dňa 14.01.2011 uznal podľa § 3 a 4 zákona o\npoľovníctve súvislé poľovné pozemky vo vlastníctve fyzických a právnických osôb s výmerov 1682 ha za\n\npoľovný revír s názvom Lesenice a rozhodnutím OLÚ Veľký Krtíš č. 2005/00511-004 zo dňa 28.02.2005\nbol uznaný PR-Trebušovce s výmerou 2052 ha a súčasne rozhodnutím č. 2005/00305-004 zo dňa\n13.06.2005 schválil zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v PR-Trebušovce na dobu 10 rokov s\nplatnosťou do 31.12.2014, z uvedených rozhodnutí súčasne vyplýva, že účastníkmi konania v roku 2011\na v roku 2005 vo veciach označených rozhodnutí boli iné osoby a z uvedených rozhodnutí tiež vyplýva,\nže okresný úrad rozhodoval na základe rozdielneho skutkového stavu, keď PR-Trebušovce bol uznaný\ns výmerou 2052 ha\na PR-Lesenice s výmerou 1682 ha. Skutkové okolnosti daného prípadu teda nepotvrdzujú totožnosť\npredmetu konania, totožnosť účastníkov konania a ani totožnosť skutkového stavu veci rozhodnutej,\nčím nemožno hovoriť o splnení zákonnej podmienky pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm.\ni/ správneho poriadku. Samotná skutočnosť, že poľovné pozemky začlenené do PR Lesenice boli už\nprávoplatným rozhodnutím začlenené do PR Trebušovce, nezakladá zákonný dôvod veci rozhodnutej\na tým nemôže byť splnená zákonná podmienka pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/\nsprávneho poriadku. Táto skutočnosť je však pre posúdenie žiadosti na uznanie nového poľovného\nrevíru skutočnosťou rozhodnou, a preto povinnosťou správneho orgánu pri posúdení žiadosti na uznanie\nnového poľovného revíru bude v ďalšom konaní ju vyhodnotiť v zmysle hmotnoprávnej úpravy zákona\no poľovníctve a vo veci rozhodnúť meritórnym rozhodnutím.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v zmysle § 250ja\nods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p..\nOdvolací súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p., s § 224 ods. 1 a s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a podľa § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcom priznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože v tomto konaní mali úspech. Priznal im náhradu trov konania vyplývajúcich\nzo spisu za zaplatený súdny poplatok\nza žalobu - 70,- € a za podané odvolanie proti rozsudku krajského súdu - 70,- €. Nepriznal im náhradu\ntrov konania, ktoré im vznikli právnym zastúpením, pretože si ich náhradu v odvolaní neuplatnili a ani\nich výšku zákonným spôsobom nevyčíslili.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/232/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}