{"guid": "ce096f6a-32f2-4588-8472-52422fa9c46d:b3f7f64c-86a0-4e76-a3d8-edc62e8abbb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1012200258.1", "spisova_znacka": "10Sžo/19/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/19/2016 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 10Sžo/19/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1012200258.1", "identifikacne_cislo": "1012200258", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3f7f64c-86a0-4e76-a3d8-edc62e8abbb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1012200258.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1012200258.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1012200258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/19/2016\n1012200258\n25. 01. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:1012200258.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, 082 13 Tulčík, IČO 31\n303 862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti\nžalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 812 35\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8669/2011-1.10 (40/2011-rozkl.) zo\ndňa 28.11.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/61/2012-111 zo\ndňa 23. júla 2015 v znení opravného uznesenia č. k. 5S/61/2012-150 zo dňa 16. decembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/61/2012-111 zo dňa\n23. júla 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/61/2012-150 zo dňa 16. decembra 2015 p o\ntvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky\nRozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8669/2011-1.10 (40/201 l - rozkl.)\nzo dňa 28.11.2011 bol podľa § 61 ods. 2, ods. 3 v spojení s § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3920/2011-2.2 zo\ndňa 27.09.2011 v časti „Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona“ v bode 1 tak, že\nodstrel možno zrealizovať odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011 a od 01.06.2012\ndo 30.11.2012 posliedkou v území s 2. stupňom ochrany v lokalite LS Biely Váh, LS Čierny Váh a\nLS Malužiná a postriežkou v území s 2. stupňom ochrany v lokalitách Olešková a Biely Váh v k.ú.\nN.. V ostatných častiach výrok rozhodnutia č. 3920/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 zostal nezmenený.\nZmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná.\nPoukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej\na vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, nebol\ndruhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\n\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, nakoľko dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutia i postup správnych orgánov boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach\nzákona.\nZ preskúmavaných rozhodnutí a z predloženého administratívneho spisu pre súd vyplynulo, že okrem\nstanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť Lesov SR o udelenie výnimky\na k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či\nlokalite. Mal za nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené na vyjadrenie,\nlen mu bolo oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nepostačujú,\nmá v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazrieť osobne do predmetného spisu. Uvedený postup\nžalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku,\nnakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým\npodkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť\nich doplnenie. Žalobca naviac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o možnosť\noboznámiť sa s uvedenými podkladmi.\nSúd v ďalšom vyjadril názor, že za daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej\npripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť\nna vyjadrenie. Súd bol tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno\nzamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť\ndo spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve\nsamostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie\npráva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako\nmožnosťou nazrieť do spisu. Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá\nby bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nSúd však v priebehu konania zistil, že žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal\no sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané, a to ešte pred vydaním\nsamotného rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými\npodkladmi rozhodnutia, hoci sa k ním nedostal procesnou cestou. Súd ďalej zdôraznil, že ani inštitút\nsprístupňovania informácií povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať\ns povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, a preto postup žalovaného\nnemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad však skonštatoval, že v konečnom\ndôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu potom nebránilo na\nne vhodne a včas reagovať, pokiaľ tak považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v\npostupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci\nkonania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 Správneho poriadku, nemal potom za daných okolností podľa\nnázoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné z tohto dôvodu zrušiť\nžalobou napadnuté rozhodnutie.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácie a analýzou\nškôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku súd poznamenal, že tieto neboli súčasťou\nadministratívneho spisu, z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil\nani žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný nemal teda\ns čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska podľa súdu\nprvého stupňa zákon v konaní porušený nebol.\nDoručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.11.2011 len žalobcovi, vzhľadom na to, že žalobca bol v tomto\nsprávnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, mal súd za nepochybné\nporušenie zákona a vadu v konaní správneho orgánu, avšak táto vada podľa súdu nemohla mať za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných\nlistín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného\nvylúčení, či inak ukrátení na svojich právach.\nPokiaľ ide o zmenu prvostupňového správneho rozhodnutia v konaní o rozklade, mal krajský súd za\nzrejmé, že jej dôvodom bola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do\n15.12.2011, dokedy sa mal odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky\n\nrozkladového konania dodržať, nakoľko len dňa 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade.\nŽalovaný postupoval podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal\nstanovisko ŠOP SR k predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré aj bolo žalobcovi doručené.\nK námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2\nSprávneho poriadku súd uviedol, že nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové\nrozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového\nrozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením Správneho poriadku. V medziach\nzákona je podľa názoru súdu tiež výrok rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého v ostatných (zmenou\nnedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového správneho rozhodnutia nezmenený.\nVo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci a námietkam žalobcu súd konštatoval, že celoročná druhová\nochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe\nzákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“), ktorý ustanovuje v súvislosti\ns uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť\nvýnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň\nudelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí\nbyť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 ZOPK.\nPodľa názoru súdu zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotnej žiadosti\nLesov SR v danej veci je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska\nprosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel\nmedveďov na základe povolených výnimiek. Ďalej zdôraznil, že súdu neprináleží spochybňovať údaje\nodborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na\nSlovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa\nhnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu.\nUvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri\nrozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch,\nnakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo.\nRovnako uviedol, že súdu neprináleží posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky.\nPreto pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného\numiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila záujem,\nnepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu výnimky\nv konaní riešená ani navrhovaná nebola. Naviac z povahy veci bolo zrejmé, že pokiaľ dochádza\nk ohrozeniu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie\nmedveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako\nudelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Naďalej totiž platí, že populáciu medveďa hnedého\nv rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo\nk jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia\nponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd\nna majetku i na verejnej bezpečnosti a verejnom zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu\npodľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom\núzemí, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a\nzdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým\npreventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom\npredovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských\nobydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, t.j. v poľovnom revíre Nízke Tatry v\nlokalite LS Biely Váh, LS Čierny Váh, LS Malužiná, Olešková, je prirodzeným miestom výskytu medveďa\nhnedého a predloženou žiadosťou s pripojenými podporujúcimi prílohami bolo dostatočne osvedčené,\nže prítomnosť medveďa hnedého v miere výskytu ako je tomu v danom prípade a v danej lokalite\npredstavuje reálnu hrozbu pre človeka.\nV konaní začatom na základe žiadosti Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod\nLiptovský Hrádok, žiadateľ doložil svoju žiadosť dôkazmi, ktoré podľa názoru súdu dostatočne preukázali\ndôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov v lokalite v chránenom poľovnom revíre Nízke\nTatry. Vyslovil, že záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na\nochrane verejného života a verejného zdravia obyvateľov, tak ako to predpokladá právny poriadok.\n\nNa základe uvedených skutkových zistení bolo podľa názoru súdu možné urobiť záver o tom, že sú\nsplnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK, pretože zo\nzhromaždených podkladov k rozhodnutiam v predmetnej veci vyplýva, že ohrozenie verejného zdravia\na verejnej bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje\nzáujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.\nSúd v tejto súvislosti zdôraznil, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné\nzdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola\nzrejmá potreba chrániť záujem na ochrane verejného zdravia a verejnej bezpečnosti obyvateľov\npovolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými\nobcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné,\naby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by\nsa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal\ntransparentnejším.\nVzhľadom na vyššie uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutia i postup správnych orgánov boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona a teda\nnámietkam žalobcu nie je možné priznať úspech, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako\nnedôvodnú zamietol.\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nIII.\nOdvolanie\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu,\naby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté\nrozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.\nRozsudok krajského súdu považoval žalobca za nesprávny z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a z\ndôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205\nods. 2 písm. f) O.s.p.).\nŽalobca vyčítal konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu žalovaného,\nže v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nTúto vadu žalobca identifikoval tak, že mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá možnosť\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie možnosti\nžalobcovi využívať svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, že ho správny orgán prvého stupňa\nneoboznámil s podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti mu neposkytol kópiu spisu a\ntoto pochybenie nenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade. Naopak, žalovaný zaťažil konanie ďalšou\nvadou, keď dopĺňal dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému posunutiu časového\nvymedzenia obdobia, v ktorom žiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku. Žalobca teda nemal\nmožnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich obstarania, keďže\naž do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku neoznámil, aké podklady rozhodnutia zhromaždil.\nŽalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že tento stav, keď získava informácie o podkladoch\nrozhodnutia ako účastník konania na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám, nezodpovedá jeho právam účastníka konania, v tejto časti odvolania však osobitne dal\ndo pozornosti odvolaciemu súdu, že ani k zhojeniu vady v konaní, ktorej existenciu konštatoval aj súd\nprvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, nedošlo, keďže žalobca nemajúc vedomostí o tom,\nčo je podkladom rozhodnutia, nemohol, napriek svojmu aktívnemu prístupu žiadať tieto informácie od\nsprávneho orgánu v inom konaní.\n\nZa tohto stavu podľa žalobcu nebolo možné skonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v\nneumožnení žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich\ndoplnenie, nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a\nžalovaného, ktorý napriek zrozumiteľne a jednoznačne formulovaným námietkam žalobcu vo vzťahu k\ntejto vade konania nenapravil pochybenie prvostupňového správneho organu, naopak, v odôvodnení\nrozhodnutia sa s takýmto postupom stotožnil.\nPokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že napriek ďalšiemu pochybeniu v správnom konaní, a to\ndoručovaniu dodatočného vyjadrenia ŠOP SR k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej\nvýnimky žalobcovi, ani jeho právnej zástupkyni, opätovne nenastala nutnosť zrušiť napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, keďže táto vada bola zhojená tým, že žalobca a jeho právna zástupkyňa\nmali o obsahu tohto vyjadrenia vedomostí, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového súdu, nebolo podľa názoru žalobcu možné sa stotožniť s týmto právnym názorom.\nVada spočívajúca v uvedenom bola súdom prvého stupňa posúdená tak, že napriek tomu, že žalovaný\nneumožnil právnej zástupkyni žalobcu oboznámiť sa s doplnením podkladov rozhodnutia a vyjadriť sa\nk nim, nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právna zástupkyňa\nsa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným\npochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach. Tento záver súdu prvého stupňa\nneobstojí.\nAj keď žalobcovi je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nie je totožné s rozhodnutím rozkladovej komisie\n(táto predkladá žalovanému len návrh rozhodnutia), je nepochybné, že návrh rozkladovej komisie na\nrozhodnutie je podmienkou sine qua non na rozhodnutie žalovaného o rozklade. Ak teda rozkladová\nkomisia predložila žalovanému svoj návrh bez toho, aby žalobca bol pred tým oboznámený s doplnenými\npodkladmi rozhodnutia a žalovaný sa napriek tejto procesnej vade s návrhom rozkladovej komisie\nstotožnil, nemožno takýto postup považovať za iný ako taký, ktorým boli žalobcovi odňaté práva\núčastníka konania.\nŽalobca poukázal na to, že skutočnosť, že mu bola odňatá možnosť konať v súlade so zákonom\npred správnym orgánom a že táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uviedol už\nv žalobe. Skutočnosť, kedy sa uskutočnilo zasadnutie rozkladovej komisie, žalobcovi nebola známa.\nTýmto podaním však nerozširuje žalobné námietky, keďže, ako už bolo uvedené, namietané pochybenia\nuž boli súčasťou žaloby.\nŽalobca nepovažoval, tak ako to posúdil súd prvého stupňa, toto dodatočné vyjadrenie ŠOP SR týkajúce\nsa doby realizácie povolenej výnimky za tak málo podstatný podklad rozhodnutia, že vyššie opísaná\nvada konania žalovaného nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nVšetky námietky uvedené v tomto odvolaní sa tak podľa žalobcu vzťahujú nielen k označeným\nvadám konania, ale tieto vady konania spôsobili nedostatočné zistenie skutočného stavu veci,\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a nesprávne právne posúdenie veci správnym\norgánom.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní tak, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmení tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie\nžalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná\nžalobcovi náhradu trov konania.\nIV.\nVyjadrenie k odvolaniu\nŽalovaný sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 27.09.2013. Žalovaný mal za nesporné, že:\n(i) Odvolanie žalobcu voči rozsudku krajského súdu je nepodložené a účelové, obsahujúce iba námietky\nformálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného v danom konaní, ale úplne ignorujúce\nvecnú podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody a krajiny a na ochrane zdravia\na života obyvateľstva.\n\n(ii) V predloženom odvolaní proti rozsudku krajského súdu žalobca ani na jedinom mieste nespochybňuje\núčelnosť povoľovania výnimiek z podmienok druhovej ochrany a nedotýka sa nijakým spôsobom\nsamotného predmetu konania, ktorým je záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva, ale opätovne\nnapáda iba procesný postup žalovaného v danom konaní, ktorý nemal žiaden dopad na výsledné\npovolenie požadovanej výnimky.\n(iii) Takéto konanie žalobcu je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako\nobčianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody a podľa názoru žalovaného je motivované iba\nsnahou o získanie trov konania na úkor žalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody.\n(iv) Na rozdiel od iných občianskych združení zameraných na ochranu prírody, s ktorými má ministerstvo\nv sporných prípadoch korektnú spoluprácu, žalobca en bloc napáda svojimi rozkladmi a žalobami\nprakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu štátnej správy ministerstva, čo\nopätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých\nrozhodnutí o povolení výnimiek vydaných predmetným odborom ministerstva vylučuje akýkoľvek\nindividuálny prístup žalobcu k jednotlivým predmetom konania.\n(v) Žalobca na rozdiel od správneho orgánu nenesie zodpovednosť za prípadné majetkové škody a\nohrozenie zdravia a života obyvateľov v konkrétnych prejednávaných prípadoch, ani nemusí znášať\nškody spôsobené ostatným účastníkom konania (napríklad dotknuté obce).\n(vi) Odvolanie žalobcu obsahuje nesprávne a zavádzajúce tvrdenia.\n(vii) Žalobca v odvolaní zásadným spôsobom rozšíril svoje žalobné námietky, pretože do svojho\nodvolania zahrnul námietky, ktoré neboli súčasťou pôvodnej žaloby, čo je podľa žalovaného neprípustné\nvzhľadom na v správnom súdnictve uplatňovanú koncentračnú zásadu (§ 250h ods. 1 za bodkočiarkou\nO.s.p.).\nŽalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu, že mu bola upretá možnosť vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a že bola mu upretá aj možnosť navrhnúť doplnenie podkladov\nrozhodnutia z dôvodu, že žalovaný mu napriek výslovnej žiadosti neposkytol kópiu administratívneho\nspisu.\nŽalovaný sa stotožnil so záverom súdu, že uvedený procesný postup žalovaného nemal taký vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia, kvôli ktorému by bolo potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa §\n250j ods. 2 písm. e) O.s.p., pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín\ndozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným konaním žalovaného vylúčení, či\ninak ukrátení na svojich právach.\nK námietke žalobcu, že žalovaný mu stanovisko ŠOP SR týkajúce sa zmeny termínu realizácie povolenej\nvýnimky doručil až dňa 21.11.2011 a že toto stanovisko doručil žalovaný len samotnému žalobcovi, nie\njeho právnej zástupkyni, žalovaný uviedol, že sa stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý v rozsudku\nkonštatoval, že takáto vada v procesnom postupe žalovaného nemohla mať za následok nezákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o rozklade a nebola takého charakteru, aby si vyžiadala\nzrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.\nK námietke žalobcu, že v konaní o rozklade nebola zo strany žalovaného vyvinutá žiadna snaha o\nto, aby v ňom žalobca mohol využiť svoje práva účastníka konania a uvedeným postupom správneho\norgánu boli tieto práva účastníka konania žalobcovi odňaté, uviedol, že touto námietkou došlo zo strany\nžalobcu k rozšíreniu žalobných dôvodov o dôvody, ktoré neboli súčasťou pôvodnej žaloby. Zdôraznil, že\nmedze odvolacieho konania sú dané medzami zásady koncentrácie konania, čo znamená, že v odvolaní\nnemožno úspešne vznášať námietky nové, v prvostupňovom konaní neuplatnené.\nPoznamenal, že vzhľadom na to, že v konaní na základe stanoviska ŠOP SR zo dňa 03.11.2011\nnevyvstali nové skutočnosti a nezmenil sa skutkový stav veci, bolo nadbytočné žiadať účastníkov\nsprávneho konania o vyjadrenie k povoleniu výnimky na odstrel medveďa na rok 2012, keďže ich postoje\nv tomto konaní vo veci samej boli správnemu orgánu zrejmé. Vydaním napadnutých rozhodnutí bol\nnaviac len upravený termín vykonateľnosti rozhodnutí tak, aby bolo možné za nezmeneného stavu v\npredmetných lokalitách zrealizovať povolenú výnimku, t. j. uvedená zmena nemala nijaký zásadný dopad\nna obsah napadnutých prvostupňových rozhodnutí, ani na podmienky realizácie odstrelu medveďa\nhnedého stanovené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré mal žalobca ako účastník konania riadne k\ndispozícii. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný uvedenú námietku žalobcu za bezpredmetnú.\n\nRovnako za bezpredmetnú považoval námietku žalobcu, že žalovaný povolil odstrel medveďa v jarných\nmesiacoch, ktorá sa nezakladá na pravde (výnimku bolo na základe rozhodnutia o rozklade možné\nzrealizovať len do 30.11.2011 a následne od 01.06.2012 do 30.11.2012).\nK uvedeným námietkam žalobcu žalovaný zároveň uviedol, že sa vzťahujú iba na procesný postup\nžalovaného v predmetnom konaní, nie je z nich však zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu\nkonania, ktorý sa týka povolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle\nustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca sa počas celého priebehu\nkonania nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu\nohrozenia života a zdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem\nrealizácie odstrelu je podľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení\nmedveďa hnedého na danom území.\nŽalovaný upozornil, že po uplynutí lehoty od 01.06.2012 do 30.11.2012, na ktorú bola obmedzená\npovolená výnimka na odlov jedného jedinca medveďa hnedého, odpadol v danej veci dôvod na ďalšie\nkonanie a súčasne v zmysle § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody uplynutím času, na\nktorý bolo vydané, stratilo platnosť aj samotné napadnuté rozhodnutie. Vzhľadom na to, že vrátením\nveci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci\nodlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať), žalovaný vyslovil názor, že\nodvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na\núkor žalovaného.\nVzhľadom na vyššie uvedené vyslovil, že prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie\nnapadnuté žalobcom, ako aj postup ministerstva v správnych konaniach sú v súlade so zákonom o\nochrane prírody a správnym poriadkom, a preto napadnutý rozsudok je vecne správy. Z uvedeného\ndôvodu žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil napadnutý\nrozsudok a zamietol podané odvolanie žalobcu.\nV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd\nverejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 23.07.2013. Odvolací súd nepovažoval za\npotrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným\nzáujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 25.01.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 35 ods. 1 ZOPK, chráneného živočícha je zakázané\na) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,\nb) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,\n\nc) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy\nmláďat, zimného spánku alebo migrácie,\nd) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,\ne) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\nPodľa § 40 ods. 2 ZOPK, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených\ndruhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky\na technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany\npopulácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.\nPodľa § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia\nalebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v\nzáujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo\nhospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa procesných predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok).\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nuplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho\norgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených\nžalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa s poukazom na citované ustanovenie O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd\nrozhodol.\nZ obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že žiadateľ Lesy SR\npožiadal o povolenie výnimky zo zákazov obsiahnutých v ustanovení § 35 ods. 1 ZOPK za účelom\nodstrelu piatich jedincov chráneného živočícha medveďa hnedého. Žiadosť o povolenie výnimky na\nusmrtenie medveďa hnedého bola odôvodnená prevenciou vzniku závažných škôd medveďom a\nochranou zdravia a bezpečnosti obyvateľov.\nRozhodnutím č. 3920/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK. Výnimkou sa\npovolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť dvoch jedincov medveďa hnedého v chránenom poľovnom revíri\nNízke Tatry. Predmetným rozhodnutím Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zároveň\nstanovilo podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. (špecifikované\nv predmetnom rozhodnutí), pričom odstrel bolo možné zrealizovať od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia do 30.11.2011. Rozhodnutie platilo do 15.12.2011. Žalobca podal voči predmetnému\nrozhodnutiu rozklad.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. 8669/2011-1.10 (40/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011 zmenil\nprvostupňové rozhodnutie v časti podmienok rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona tak, že odstrel\nbolo možné zrealizovať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 a od 01.06.2012 do\n30.11.2012 s tým, že v ostatných častiach ostal výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa\nnezmenený.\n\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného najvyšší súd uvádza, že povoliť\nvýnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva\na zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie\nvýnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods.\n3 zákona č. 543/2002 Z. z.\nV nadväznosti na uvedené najvyšší súd uvádza, že žalovaný je povinný v každom individuálnom prípade\nskúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody\n(či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého) je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité\nopatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí (§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č.\n543/2002 Z. z.).\nV napadnutých rozhodnutiach žalovaný podľa názoru najvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne, právne\naj skutkovo odôvodnil svoje závery a na základe toho stanovil podmienky výkonu povolenej výnimky\nna odstrel dvoch jedincov medveďa hnedého. V rozhodnutí poukazoval na stanovisko Štátnej ochrany\nprírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) č. ŠOPSR/490/2011 zo dňa 01.03.2011 a č. ŠOPSR\n4054/2011 zo dňa 03.11.2011, v ktorom ŠOP SR uviedla: „keďže dôvod, pre ktorý bolo odporúčané vydať\nvýnimky na odlov medveďov hnedých v predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul\nsa, odporúčame predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako vo svojej žiadosti navrhujete, t. j. od 01.06.2012\ndo 30.11.2012 posliedkou a postriežkou, a to pri všetkých žiadostiach.“\nK žiadosti o povolenie výnimky boli predložené aj prehlásenia starostov obcí Ľubochňa zo dňa\n26.01.2011, Malužiná zo dňa 28.01.2011, Vyšná Boca zo dňa 27.01.2011, Nižná Boca zo dňa\n27.01.2011. Priložené boli aj podnety zo strany občanov Q. E. zo dňa 28.08.2010, U. X. zo dňa\n05.09.2010, Z. M. zo dňa 23.08.2010, A. A. zo dňa 14.09.2010, Ing. A. O. zo dňa 14.09.2010 ako aj\nOznámenie o náleze uhynutého medveďa hnedého zo dňa 14.05.2010. V podaniach sa zhodne uvádza,\nže v tesnej blízkosti obcí aj v samotnom intraviláne obcí došlo k stretu občanov s medveďmi, preto\npožadovali začatie konania vo veci, aby sa v budúcnosti predišlo vzniku škôd a vážnejším následkom.\nZ dôvodu, že bolo v konaní preukázané, že neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná\nalternatíva a že udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie medveďa hnedého a z dôvodu, že\nje splnený dôvod na povolenie udelenia výnimky, a to v záujme verejného zdravia alebo verejnej\nbezpečnosti ľudí, dospel najvyšší súd k názoru, že rozhodnutia správnych orgánov o povolení výnimky sú\nv súlade so zákonom. Najvyšší súd udáva, že v danom prípade je odôvodnenie v tejto časti napadnutého\nsúdneho rozhodnutia plne vyčerpávajúce a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd\nna to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a\npreto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery\nsúdu prvého stupňa.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s právnymi námietkami žalobcu sa\nsúd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1\nO. s. p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/61/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}