{"guid": "516a2fb4-7730-45eb-9c11-b54daf0e5413:d676b033-b994-4b6e-b156-9b70e2bb03c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1011200020.1", "spisova_znacka": "2Sžo/99/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/99/2015 z 26. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2017, sp. zn. 2Sžo/99/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1011200020.1", "identifikacne_cislo": "1011200020", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d676b033-b994-4b6e-b156-9b70e2bb03c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1011200020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1011200020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1011200020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/99/2015\n1011200020\n26. 07. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:1011200020.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu EUREA,\nobčianske združenie, IČO: 30 794 242, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr.\nVladimírom Šárnikom, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, so\nsídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia správneho orgánu zo\ndňa 07.12.2010 a súvisiaceho rozhodnutia č. SLV-OLVS-60/2010 zo dňa 14.12.2010, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/3/2011-84 zo dňa 30.01.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/3/2011-84 zo dňa\n30.01.2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti tvrdeného fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.12.2010,\nktorým malo byť zamietnutie rozkladu podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu č. PPZJKP-OJP-481-11/2010 zo dňa 25.10.2010 o čiastočnom zamietnutí žiadosti žalobcu dňa 31.8.2010,\nktorým sa dožadoval sprístupnenia úradného spisu žalovaného.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozklad proti napadnutému rozhodnutiu č. PPZ-JPKOJP-481-11/2010 zo dňa 25.10.2010 bol doručený prvostupňovému orgánu dňa 19.11.2010, ktorý ho\nako povinná osoba predložil osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky (v predmetnej právnej\nveci odvolací orgán) dňa 03.12.2010 (t.j. včas). Od uvedeného dňa začala odvolaciemu orgánu plynúť 15\ndňová lehota na rozhodnutie o rozklade. Minister vnútra vo veci rozhodol dňa 14.12.2010 rozhodnutím č.\nSLV-OLVS-60/2010, t.j. v súlade so zákonom. Na základe toho krajský súd tvrdenie žalobcu o existencii\nfiktívneho rozhodnutia neakceptoval.\nK predmetu požadovanej informácie (sprístupnenie úradného spisu žalovaného č. PPZ-248/JPKOEK-2007) krajský súd uviedol, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva neposkytnutie len tých\nčiastkových informácií, ktoré majú povahu informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok stanovených zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane\nosobných údajov (ďalej len „zákon č. 482/2002 Z. z.“) a je potrebný súhlas uvedenej osoby na ich\nzverejnenie. Podľa názoru krajského súdu, mená a priezviská príslušníkov policajného zboru sú v\nzmysle zákona č. 482/2002 Z. z. osobnými údajmi a údajmi týkajúcimi sa ich súkromia. Povinná\nosoba nedisponuje súhlasom týchto osôb, ktorých osobné údaje boli z kópie žalobcom požadovaného\n\nspisového materiálu vypustené. Keďže nejde o osoby uvedené v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o\nslobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), bolo potrebné ich osobné údaje\nz predmetného spisu vypustiť, aby nedošlo k zásahu do ich súkromia.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní\núspech nemal, právo na ich náhradu nepriznal a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá\nnárok.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že bude žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené.\nUviedol, že Prezídium policajného zboru je v zmysle čl. 5 písm. a/ naradenia žalovaného č. 57/2007\niba organizačnou zložkou žalovaného a nie samostatnou povinnou osobou. Žalobca zastával názor,\nže zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade žalobcu v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.\ntak žalovanému začala plynúť v deň jeho doručenia, t.j. dňa 22.11.2010 a uplynula dňa 07.12.2010.\nV dôsledku nečinnosti žalovaného márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie o rozklade vzniklo fiktívne\nrozhodnutie, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý. Toto rozhodnutie žalobca považoval za absolútne\nneodôvodnené, a preto nepreskúmateľné.\nĎalej žalobca dôvodil, že mená a priezviská policajtov nespĺňajú definičné kritérium osobných údajov\nv zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z. z., nakoľko nejde o informácie týkajúce sa fyzickej osoby, ale\nide o informácie týkajúce sa služobného pomeru, naviac všeobecne dostupné, keďže policajt tieto\ninformácie poskytuje každej osobe, s ktorou je služobne v styku, a to prostredníctvom menovky\nna uniforme, preukázaním sa služobným preukazom, či uvedením mena v rozhodnutí alebo v inom\nzápise o služobnom úkone. Poukázal na príslušnú judikatúru, podľa ktorej indikátor v rozsahu meno,\npriezvisko, funkcia nemá povahu všeobecne použiteľného identifikátora, ani netvorí fyzickú, fyziologickú,\npsychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu fyzickej osoby, ako to predpokladá\n§ 3 uvedeného zákona. Zdôraznil, že ním požadované informácie sa týkali výlučne bežnej služobnej\nčinnosti policajtov a policajných funkcionárov, nie ich súkromného života, či iných informácií z privátnej\nsféry. Nešlo teda o informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzických osôb v zmysle § 9 ods. 1\nzákona č. 211/2000 Z. z.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 26. júla 2017 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žiadosťou o informácie zo dňa\n30.07.2010 sa žalobca domáhal sprístupnenia úradného spisu vedeného Prezídiom policajného zboru\nč. PPZ-248/JPK-OEK-2007. Listom zo dňa 09.08.2010 bol žalobca upovedomený, že Prezídium\npolicajného zboru nedisponuje požadovanými informáciami, nakoľko požadovaný spisový materiál sa\nnachádza na Okresnom súde Bratislava II. Žiadosťou doručenou Prezídiu policajného zboru dňa\n06.09.2010 žalobca opätovne žiadal o sprístupnenie vyššie uvedeného úradného spisu. Rozhodnutím\nč. PPZ-JPK-OJP-481-004/2010 zo dňa 09.09.2010 Prezídium policajného zboru žiadosti žalobcu\nčiastočne nevyhovelo. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo poukázané na § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ.z. v spojení s § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. a na neexistenciu písomného súhlasu dotknutých osôb\nso sprístupnením osobných údajov povinnou osobou. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad,\no ktorom minister vnútra SR rozhodol rozhodnutím č. SLV-OLVS-40/2010 zo dňa 15.10.2010 a ktorým\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané v prvom stupni zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a\nrozhodnutie. Dôvodom bola existencia právnych vád výroku rozhodnutia vydaného v prvom stupni\na zároveň jeho nepreskúmateľnosť, keďže z neho nebolo možné zistiť, čoho sa žiadateľ svojou\nžiadosťou domáhal a ktorej časti jeho žiadosti nebolo vyhovené. Okrem toho ani odôvodnenie rozkladom\nnapadnutého rozhodnutia nebolo dostatočné, keďže prvostupňový orgán sa nezaoberal ani otázkou, či\nniektoré z požadovaných údajov nie je možné zaradiť medzi osobné údaje podľa § 9 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z. z. Následne dňa 25.10.2010 Prezídium policajného zboru vydalo rozhodnutie č. PPZ-JPKOJP-481-11/2010, ktorým opätovne žiadosti žalobcu čiastočne nevyhovelo s odôvodnením, že medzi\npožadovanými informáciami sa nachádzajú aj osobné údaje poškodeného, obvinených a iných fyzických\nosôb, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzických osôb, a preto bol spisový materiál v tejto časti\nvyhodnotený ako informácie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie sprístupnenia. Keďže dotknuté osoby\nneposkytli predchádzajúci písomný súhlas podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom na tieto\nosoby nie je možné použiť § 9 ods. 3 uvedeného zákona, informácie v tejto časti spisového materiálu\nneboli žiadateľovi sprístupnené.\nVoči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol Prezídiu policajného zboru doručený dňa\n19.11.2010. Žalovanému bol rozklad žalobcu doručený dňa 02.12.2010. Argumentačným základom\nžalobcom podaného rozkladu boli dôvody uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu. O rozklade žalobcu rozhodol minister vnútra dňa 14.12.2010 rozhodnutím č. SLV-OLVS-60/2010,\nktorým rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie vydané v prvom stupni Prezídiom policajného\nzboru potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že žiadateľom požadovaná informácia\nmu bola skoro v celku poskytnutá, neboli mu poskytnuté len tie čiastkové informácie, ktoré majú\npovahu informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za\npodmienok ustanovených zákonom č. 428/2002 Z. z., a teda je potrebné pred ich sprístupnením mať\npredchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby, ktorá podľa pracovného zaradenia nepatrí medzi osoby\nuvedené v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219\nods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa\nnasledovné:\n\nPodľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPovinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym\norgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Povinnými osobami sú ďalej\naj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej\nosoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to\nustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie\nsú dotknuté.\nPodľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní\nlen vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej\nosoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný\nzástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.\nPodľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba\ntak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,\npri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým\ntrvá dôvod nesprístupnenia.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej\ninformácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia\nlehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie\nvydala alebo mala vydať.\nPodľa § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací\norgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v\ntejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté\nrozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na\nvydanie rozhodnutia.\nPodľa § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej\nosoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe\nvšeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov,\nktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.\nPodľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom\nodvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka\nkonania.\nV prvom rade odvolací súd poukazuje na svoje skôr vydané rozhodnutie v danej veci zo dňa\n29.10.2014 pod sp. zn. 2Sži/13/2013, v ktorom najvyšší súd vylovil názor, že rozklad proti napadnutému\nrozhodnutiu vydanému v prvom stupni dňa 25.10.2010 pod č. PPZ-JPK-OJP-481-11/2010 bol doručený\nprvostupňovému správnemu orgánu dňa 19.11.2010. Prvostupňový správny orgán ho ako povinná\n\nosoba predložil osobitnej komisii dňa 03.12.2010. Od tohto dátumu začala plynúť odvolaciemu orgánu 15\ndňová lehota na rozhodnutie o rozklade. Minister vnútra v súlade s § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 až 4, § 19 ods. 2\na § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 59 ods. 2 a § 61 ods. 3 Správneho poriadku o rozklade žalobcu\nrozhodol 14.12.2010 rozhodnutím č. SLV-OLVS-60/2010. Rozhodnutie žalovaného o rozklade žalobcu\nbolo teda vydané v lehote upravenej § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., keď rozklad žalobcu bol\npredložený osobitnej komisii ministra (ako odvolaciemu orgánu) v lehote 30 dní od doručenia rozkladu\nprvostupňovému správnemu orgánu vyplývajúcej z § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Krajský súd teda\npostupoval správne, keď námietku žalobcu o existencii fiktívneho rozhodnutia žalovaného neakceptoval.\nZákon č. 211/2000 Z. z. pri sprístupňovaní informácií rozlišuje tri spôsoby vybavenia žiadosti, a to keď:\n- povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 (ústne,\npísomne, odpis, výpis, kópia informácií, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou) a v zákonom\nstanovenej lehote; v tomto prípade sa rozhodnutie urobí záznamom v spise a nie je proti nemu prípustný\nopravný prostriedok (§ 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.)\n- povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti; v tom prípade vydá v zákonom stanovenej lehote\npísomné rozhodnutie, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 18 ods. 2, § 19 ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z. z.)\n- povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani\ninformáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť\ninformáciu a je proti nemu prípustný opravný prostriedok (§ 18 ods. 3, § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ.z.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v predmetnej právnej veci povinná osoba - žalovaný nebola nečinná, v zákonnej lehote poskytla informácie, vydala rozhodnutie a informáciu sprístupnila, aj\nkeď v inom ako žalobcom požadovanom rozsahu. Obsahom základného práva na prijímanie informácií\npodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (pozri napríklad\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 z 01.10.2003, publikované\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp .zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011).\nOdvolací súd je toho názoru že povinná osoba postupovala správne, keď žalobcovi nesprístupnila\npredmetné osobné údaje dotknutých subjektov, ktoré osobné údaje boli z kópie žalobcom požadovaného\nspisového materiálu vypustené, pretože skutočne nejde o subjekty, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 3 zákona\nč. 211/2000 Z. z. V danom prípade je totiž nesporné, že údaje ako meno, priezvisko, hodnosť a funkcia\npríslušníka policajného zboru je nevyhnutné považovať za osobné údaje a túto skutočnosť je potrebné\naplikovať i vo vzťahu k osobám dotknutým infožiadosťou žalobcu, a to v zmysle § 3 zákona č. 428/2002\nZ. z. V danom prípade žalobca totiž ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by disponoval súhlasom\ndotknutých osôb, a to na zverejnenie ich osobných údajov v príslušnom rozsahu v akom sa žalobca\ntýchto údajov domáhal. Podľa názoru najvyššieho súdu správne povinná osoba skúmala, či zverejnením\nosobných údajov dotknutých osôb, by sa nedopustila postupu, ktorý by bol v rozpore so zákonom.\nJe potrebné zdôrazniť, že zákon č. 428/2002 Z. z. vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady\n95/46/ES zo dňa 24.10.1995, o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovávaním osobných údajov a\no voľnom pohybe týchto údajov. Zmyslom uvedenej smernice bolo podchytiť v rámci ochrany osobných\núdajov akékoľvek informácie, ktoré môžu súvisieť s jednotlivcom. Výraz „akékoľvek“ informácie, ktorý\nje použitý v texte smernice jednoznačne svedčí o širokej ochrane osobných údajov dotýkajúcich\nsa súkromného a rodinného života jednotlivca v úzkom zmysle, ale tiež informácie o akomkoľvek\ndruhu činnosti, ktorou sa jednotlivec zaoberá, napríklad informácia o jeho pracovných vzťahoch alebo\nekonomickom či spoločenskom správaní sa, a zahŕňa tiež informácie o jednotlivcoch bez ohľadu na\npostavenie alebo úlohu, v akej daná osoba vystupuje, a to ako zamestnanec, zákazník a pod. V danom\nprípade správne povinná osoba aktívne skúmala existenciu súhlasu dotknutých subjektov na zverejnenie\nich osobných údajov. Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že zverejnením príslušných\núdajov o dotknutých subjektoch, by došlo k zverejneniu citlivých osobných údajov vypovedajúcich o\nmene a priezvisku dotknutých osôb, a to pri plnení ich služobných úloh, ktoré údaje sú v danom prípade\nnesporne i chránenými osobnými údajmi v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z., ako i zákona č. 211/2000 Z.\nz., k zverejneniu ktorých dotknuté subjekty nedali súhlas. Takýto súhlas oprávnená osoba vo vzťahu k\n\npovinnej osobe nepreukázala, a preto povinná osoba postupovala v súlade so zákonom, ak v tejto časti\ninfo-žiadosti oprávnenej osoby nevyhovela.\nZáverom tiež najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 2Sži/14/2013 zo dňa 20.08.2014, v ktorom\nnajvyšší súd v obdobnom prípade vyslovil rovnaký právny názor ako je vyslovený v prejednávanej veci.\nNajvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými\nzisteniami správneho orgánu a námietkami žalobcu. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje\ns dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd\nosvojuje ako svoje vlastné.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení\ns § 250l ods. 2 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nžalovanému a zúčastneným osobám náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/3/2011", "guid": "e0af4183-b2d9-4c46-88f2-4e78107df7cf:691c2ad1-1792-4a92-a895-e11968b54488", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}], "citovane_v": []}