{"guid": "b1e641d5-287a-40f8-bf1b-fba2d9c647ff:1fef6f31-3c6b-4a9e-8e36-6112d79d3ddf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2", "spisova_znacka": "1Obo/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/6/2017 z 18. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2017, sp. zn. 1Obo/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2", "identifikacne_cislo": "1010201242", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2017-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 10/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:5aabd114-3523-4b41-9485-a0d7f6999e37", "datum": "2022-01-13", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-48a", "nazov": "§ 48a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-48a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-48a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-48a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fef6f31-3c6b-4a9e-8e36-6112d79d3ddf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/6/2017\n1010201242\n18. 10. 2017\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2017:1010201242.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu: RADAS,\ns.r.o., so sídlom Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, IČO: 36 546 321, zastúpeného advokátmi: JUDr.\nJurajom Tibenským, so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra a JUDr. Júliusom Gogom, so sídlom\nŠtefánikova 47, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mgr. Petrovi Zvarovi, so sídlom Obchodná 2, 811 06\nBratislava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s., so sídlom Cabajská\ncesta 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpenému Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Nám. SNP\n1, 811 06 Bratislava - Staré mesto, o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbi/27/2010-451 z 23. septembra\n2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 9Cbi/27/2010-557 zo 6. marca 2017, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbi/27/2010-451 z 23. septembra 2014 v spojení s\nopravným uznesením č. k. 9Cbi/27/2010-557 zo 6. marca 2017 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd\" alebo ,,súd prvej inštancie\") rozsudkom č. k.\n9Cbi/27/2010-451 z 23. septembra 2014 v spojení s opravným uznesením zo 6. marca 2017 žalobu\nzamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 879,14 Eur k rukám\njeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 28. júna\n2010 domáhal vylúčenia nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ,,LV č. XXXX\"),\nkat. územia A., a to parc. č. XXXX/X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 705 m2 a stavba súp. č.\nXX, administratívna budova, postavená na parc. č. XXXX/X (ďalej aj ,,predmetné nehnuteľnosti\") zo\nsúpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s., so sídlom v Nitre, IČO: 31\n411 487 (ďalej aj \"úpadca\" alebo „dlžník\") z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti boli ku dňu vyhlásenia\nkonkurzu na majetok úpadcu vo vlastníctve S., ktorý ich následne ako nepeňažný vklad spoločníka vložil\ndo spoločnosti RADAS, s. r. o., Nitra.\n3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Cbi/27/2010-188 zo 17. januára 2012 rozhodol vo veci tak,\nže žalovaného zaviazal vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti.\nNa základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,odvolací súd alebo ,,NS\nSR\") uznesením č. k. 1Obo/32/2012-231 z 28. januára 2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n\n4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že zmluvou č. 48/1992 z 27. júla 1992\n(ďalej aj „zmluva č. 48/1992\" alebo „privatizačná zmluva\") úpadca v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o\npodmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj ,,zákon\nč. 92/1991 Zb.\") nadobudol privatizovaný majetok, súčasťou ktorého boli aj predmetné nehnuteľnosti. Z\nLV. č. XXXX z 10.03.2000 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve Vodohospodárskych\nstavieb a.s., Nitra. Na základe žiadosti o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti podniku z 28.07.2000\nFond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej aj ,,FNM SR\" alebo „fond\") vydal dňa 31.08.2000\nsúhlas na odpredaj nehnuteľného majetku, vrátane predmetných nehnuteľností. Na základe dvoch\nkúpnych zmlúv z 1. decembra 2000 nadobudol predmetné nehnuteľnosti S. F. a na základe návrhu na\nvklad z 12.12.2000 boli predmetné kúpne zmluvy zavkladované a prevod vlastníctva k predmetným\nnehnuteľnostiam zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v prospech nadobúdateľa S. F.. Na\nzáklade notárskej zápisnice Nz 178/02 z 3.05.2002 S. ako spoločník vložil predmetné nehnuteľnosti ako\nnepeňažný vklad do majetku žalobcu.\n5. Žalovaný v konaní namietal, že prevod predmetných nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv z\n1.12.2000 je v zmysle ust. § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. neplatný z dôvodu, že kúpna cena za\npredmetné nehnuteľnosti nebola zaplatená na účet FNM SR. Poukázal na ust. § 19a ods. 3 zákona\nč. 92/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2,\nnadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14 a na výpovede svedkov Ing. T.\n(predseda predstavenstva Vodohospodárskych stavieb a. s.) a Ing. F. (predseda výkonného výboru FNM\nSR a riaditeľ sekcie sledovania pohľadávok v r. 2000), z ktorých vyplýva, že úpadca, FNM SR a kupujúci\nsa v článku III. ods. 1 kúpnych zmlúv z 1.12.2000 dohodli, že kúpna cena bude poukázaná na účet súdnej\nexekútorky, ktorá vykonávala exekúciu v prospech Prvej komunálnej banky, a. s. (ďalej aj „PKB a. s.\").\n6. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb., zavedené zákonom\nč. 190/1995 Z. z., je účinné od 14.09.1995, bez prechodných a záverečných ustanovení. Ide o normu,\nktorá vykazuje znaky nepravej retroaktivity, o ktorú môže ísť v prípade, ak zákonodarca novým právnym\npredpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli\nza platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava zavádza do\nbudúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za\nskoršej právnej úpravy priznáva nový obsah odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy. S poukazom\nna uvedené sa na kúpne zmluvy z 1.12.2000 vzťahuje mechanizmus odpredaja časti privatizovaného\nmajetku podľa ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb.\n7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa stotožnil s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 2Obo/76/2012,\n2Obo/6/2013 a 4Obo/65/2012. V uvedených konaniach NS SR (ako súd odvolací) rozhodoval v skutkovo\na právne obdobných veciach a dospel k záveru, že na základe dohody o vzájomnom započítaní\npohľadávok z 21.02.2001 (ďalej aj „dohoda o započítaní\"), uzavretej medzi FNM SR, KOVOSPOL\nNITRA, spol. s r.o. a úpadcom, nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky, pretože započítavaná\npohľadávka nebola označená dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou.\nDostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o\ntom, aká pohľadávka, kedy a ako bola započítaná. Neurčitosť pohľadávky v zmluve spôsobuje absolútnu\nneplatnosť zmluvy o započítaní podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ\"). Predmetom\nuvedenej dohody o započítaní neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi\nstavbami, a.s., Nitra, a preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok a ani k zániku pohľadávky\nFNM SR, špecifikovanej v článku I. bode 3 uvedenej dohody. Naviac, pohľadávka započítavaná fondom,\nt. j. 24 954 000,-Sk a príslušenstvo, nie je určitá, pretože nie je zrejmé, z čoho sa skladá pohľadávka a\npríslušenstvo, aká je jeho výška alebo spôsob jeho určenia. Účelom zákona č. 92/1991 Zb. (okrem iného)\nbolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku fondu, v dôsledku čoho nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu. Tým, že úpadca si prednostne nesplnil svoje záväzky voči FNM SRzaplatiť dohodnutú kúpnu cenu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb., úkony\nvykonané úpadcom a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\n8. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie posúdil kúpne zmluvy z 1.12.2000, ktorými boli\nprevedené predmetné nehnuteľnosti na kupujúceho S. F., ako neplatné. A. neplatný potom je aj\nnepeňažný vklad predmetných nehnuteľností S. F. do majetku obchodnej spoločnosti RADAS, s. r. o.\n\n(žalobca). S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že neplatný\nprávny úkon nemôže vyvolať v ňom uvedené následky, v dôsledku čoho žalobcu nemožno považovať\nza vlastníka predmetných nehnuteľností. Právny titul, na základe ktorého žalobca žiadal vylúčenie\npredmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu preto neobstojí. Návrh\nžalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov U.. B. Q., S. F., D. Q. a P. X. súd prvej inštancie\nzamietol, pretože by išlo o nadbytočné dokazovanie, keďže na základe vykonaného dokazovania mal\nskutkový stav dostatočne preukázaný. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 od. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP\") tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania titulom\ntrov právneho zastúpenia v sume 879,14 Eur.\n9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie právni zástupcovia žalobcu U..\nU. S. a U.. U. L..\nXX. JUDr. U. S. (ďalej aj „odvolateľ 1\") v odvolaní namietal, že o rozsudku sa dozvedel len\nsprostredkovane od advokáta JUDr. Júliusa Gogu, pretože súd prvej inštancie mu nedoručil rozsudok.\nĎalej uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nsúd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie\na žalobcovi prizná náhradu trov konania, alebo, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\n11. Odvolateľ 1 namietal, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia § 19a zákona\nč. 92/1991 Zb. v znení zákona č. 190/1995 Z. z. z dôvodu neprípustnej retroaktivity a účastníci tak\nboli obmedzení len zmluvnými dojednaniami o obmedzení prevodu sprivatizovaného majetku, pričom\npodľa predmetnej zmluvy záväzok nadobúdateľa nenakladať s majetkom nebol viazaný na zaplatenie\nkúpnej ceny, ale len na uplynutie času. Absenciu prechodných ustanovení k zákonu č. 190/1995 Z. z.\nnemožno vykladať svojvoľne v neprospech subjektov právnych vzťahov, nakoľko by to bolo v príkrom\nrozpore s princípom právnej istoty. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti od predchádzajúceho vlastníka S.\nF., ktorý ich nadobudol od úpadcu kúpnymi zmluvami z 1.12.2000, pričom prevod vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam bol realizovaný na základe súhlasu FNM SR z 31.08.2000. Právny predchodca žalobcu\nsi splnil svoju povinnosť a v súlade s dojednaním v kúpnej zmluve zaplatil kúpnu cenu v celom rozsahu\nv zmluve dojednaným spôsobom. Pri podpise zmlúv bol v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností,\nkeď v čase podpisu kúpnych zmlúv boli prevádzané nehnuteľnosti založené záložným právom výlučne v\nprospech PKB a. s. a vo vzťahu k FNM SR nevyplývali žiadne obmedzenia prevodu a právny predchodca\nžalobcu nebol o nich úpadcom a ani iným subjektom informovaný.\n12. Ďalej odvolateľ 1 namietal, že k tomu, aby nastala absolútna neplatnosť predpokladaná v ust. §\n19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., muselo by prísť súčasne k porušeniu odsekov 2 a 3 ustanovenia §\n19a citovaného zákona, nakoľko je zrejmé, že zákonodarca stanovil kumulatívnu podmienku použitím\nspojky ,,a\" a nie ,,alebo\". Podľa jeho názoru, zákon nepostihuje sankciou neplatnosti úkony v zmysle\nustanovenia § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v prípade porušenia ustanovenia § 19a ods. 3 zákona\nč. 92/1991 Zb. bez toho, aby bolo porušené aj ustanovenie § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. Pokiaľ pri\nprevode privatizovaného majetku bol dodržaný postup podľa ust. § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., t.\nj. prevod bol realizovaný na základe súhlasu fondu, nemožno pokladať takýto úkon za neplatný v zmysle\nust. § 19a ods. 4 citovaného zákona v prípade, ak nadobúdateľ nepoužil finančné prostriedky v súlade\ns ust. § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., nakoľko neboli súčasne splnené obidve zákonné podmienky\n( ust. § 19a ods. 2 a ods. 3), so splnením ktorých zákon sankciu neplatnosti spája. Občiansky zákonník\na ani Obchodný zákonník nepoznajú žiadnu ,,následnú\", či ,,dodatočnú\" neplatnosť právneho úkonu,\nktorú by spôsobili okolnosti, ktoré nastali až po tom, keď právny úkon bol urobený. Kúpne zmluvy boli\nuzavreté podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a preto aj ich platnosť alebo neplatnosť je možné\nposudzovať len v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.\n13. Odvolateľ 1 poukázal na všeobecný názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ÚS\nSR\"), podľa ktorého, kým zákonodarca upravuje všeobecne normatívnym spôsobom práva a povinnosti\nsubjektov právnych vzťahov, zmluva zahŕňa individuálne práva a povinnosti konkrétnych zmluvných\nstrán v konkrétnom vzťahu. Tento rozdiel musí byť zohľadnený aj v rozdielnom prístupe k výkladu\n\nprávnych predpisov a zmlúv ako právnych úkonov. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je\npriorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy - pred takým výkladom - ktorý vedie k neplatnosti, ak\ndo úvahy prichádzajú obidva výklady, keďže neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, a nie zásadou. Ako\nústavne nesúladné ÚS SR hodnotí rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné\nnormy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku prílišného formalizmu\n(sp. zn. IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07 a I. ÚS 26/2010). Zo správania účastníkov kúpnej zmluvy je\nzrejmé, že nechceli porušiť zákon, ale naopak, konali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia\ntak, ako uvedeným zákonným ustanoveniam rozumeli a tak, aby ich naplnili. Iný výklad, resp. prípadná\nneplatnosť právneho úkonu, by bola pre žalobcu nesporne nespravodlivá a príliš tvrdá. Žalobca žiadnym\nspôsobom nepochybil, splnil si všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a zákona a takto v\ndobrej viere nehnuteľnosti kúpil a následne desať rokov užíval. Pokiaľ niekto pochybil, bol to úpadca\na ten sa preto dnes nemôže dovolávať neplatnosti zmlúv z dôvodov, ktoré sám spôsobil. Poukázal na\nnález ÚS SR sp. zn. 340/2012-62 z 22.11.2012, v ktorom ÚS SR vyslovil názor, že rešpekt a ochranu\nautonómie vôle je potrebné považovať za elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho\nštátu. Rovnako dôležitým princípom je zásadná (nie však bezvýnimočná) ochrana tej osoby, ktorá\nuskutočnila právny úkon v dôvere v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Nie je mu\nzrejmé, čomu by prospelo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, keďže z konkurznej podstaty by sa muselo\nvyplatiť vrátenie kúpnej ceny žalobcovi, vrátane zhodnotenia nehnuteľností, čo spolu zodpovedá dnešnej\ntrhovej hodnote nehnuteľností, za ktorú by ju bolo možné speňažiť. Jediným poškodeným by bol žalobca,\nktorý by musel nehnuteľnosť vypratať a získať nové priestory, aby mohol ďalej podnikať vo svojej činnosti\na so svojimi nárokmi by bol odkázaný na súdne konanie o určenie pravosti a výšky pohľadávky.\n14. Odvolateľ 1 poukázal na to, že nič nebránilo tomu, aby FNM SR a úpadca, ako dva súkromnoprávne\nsubjekty, sa dohodli, ako bude úpadca nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré získal z predaja\npredmetných nehnuteľností. V súkromnom práve platí, že aj v prípade, ak povinnosť vznikne zo zákona,\núčastníci konkrétneho právneho vzťahu môžu povinnosť ustanovenú zákonom modifikovať dohodou.\nZo žiadneho ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. nevyplýva, že ustanovenie § 19a je ustanovením\nkogentným, od ktorého sa nemožno odchýliť. Zákon č. 92/1991 Zb. nezakazuje fondu, aby sa prípadne\ndohodol s inými veriteľmi, že výťažok z predaja bude medzi nimi rozdelený, t. j. že fond vydá súhlas s\ntým, že nie všetok výťažok bude použitý výlučne len na úhradu záväzkov voči fondu.\n15. Ďalej odvolateľ 1 poukázal na dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001, z ktorej\nje zrejmé, že prostriedky získané z predaja nehnuteľností, na ktoré dal FNM SR súhlas, boli použité na\núhradu záväzkov úpadcu voči fondu, i keď sa jednalo o postúpenie nároku na zaplatenie kúpnej ceny\nz Vodohospodárskych stavieb a.s. na fond a následne započítanie záväzku fondu voči KOVOSPOL\nNITRA, spol. s r.o. V tomto kontexte je potrebné posudzovať aj dohodu o započítaní pohľadávok medzi\nFNM SR, KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. a žalovaným. V danom prípade Vodohospodárske stavby a.s.\npredali KOVOSPOL-u NITRA spol. s r.o. nehnuteľnosti, na ktoré fond udelil súhlas tým istým úkonom,\nako na predaj nehnuteľností, ktoré nadobudol právny predchodca žalobcu. Vodohospodárske stavby a.s.\nmali z predaja všetkých, v súhlase uvedených nehnuteľností, fondu zaplatiť len pevne stanovenú sumu\n4,8 mil. Sk, pričom v skutočnosti bola fondu zaplatená suma 11,8 mil. Sk. FNM SR vedel o všetkých\nkrokoch úpadcu a vedel aj o tom, ako budú finančné prostriedky z predaja nehnuteľností použité a\nrozdelené. Že v skutočnosti došlo k postúpeniu a započítaniu pohľadávok potvrdzuje fakt, že FNM SR\nneeviduje záväzok voči KOVOSPOL-u NITRA spol. s r.o. a ponížil pohľadávku voči Vodohospodárskym\nstavbám a.s. o sumu 11,8 mil. Sk. Je irelevantné, z predaja ktorej nehnuteľnosti a akým spôsobom\nk splneniu tohto záväzku úpadcu voči fondu došlo, keďže je nesporne preukázané, že k splneniu\nzáväzku v požadovanom rozsahu došlo. Rozdelenie výťažku medzi FNM SR a ostatných veriteľov, aj za\npredpokladu, že pohľadávka FNM SR nebude uspokojená v celom rozsahu, ako bežnú prax, s ktorou\nsúhlasil a akceptoval ju aj FNM SR, potvrdil svedok Ing. F..\n16. Odvolateľ 1 tiež uviedol, že skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim\nexekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie, nemá za následok neplatnosť\nprávneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto\nprávnemu úkonu povinného v zmysle ust. § 42a a § 42b OZ a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon,\nktorý je voči oprávnenému neúčinný (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/107/2007 z 25.11.2008), k čomu\nnedošlo. Je pravda, že predaj nehnuteľností priamym spôsobom - kúpnou zmluvou- nie je spôsobom\nvykonania exekúcie. Exekučný poriadok však neukladá povinnosť, že každá jedna exekučne postihnutá\nvec (na ktorú je vydaný exekučný príkaz) musí byť vydražená. Priamy predaj navrhol povinný - dlžník\n\npo dohode s veriteľmi, pričom tí trvali na tom, aby finančné prostriedky získané z predaja boli zložené\nna účet súdnej exekútorky práve preto, aby dlžník s nimi nemohol nakladať iným spôsobom, ako bolo\ndohodnuté, t. j. na účely uspokojenia týchto veriteľov. V dôsledku prebiehajúcej exekúcie (vykonávanej\nexekútorkou JUDr. Editou Šupovou) bolo úpadcovo dispozičné právo k nehnuteľnostiam obmedzené\na finančné prostriedky boli postihnuté v rámci prebiehajúceho exekučného konania, aj so súhlasom a\nvedomím FNM SR.\n17. Odvolateľ 2 v odvolaní a jeho doplnení uviedol, že ako právne neudržateľné považuje akceptovanie\nvystupovania žalovaného správcu konkurznej podstaty úpadcu ako účastníka konania (ust. § 19 ods. 1\na ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov- ďalej aj „ZKV\"),\na to s poukazom na jeho bezdôvodný a právne neprípustný vstup do práv a povinností pôvodného\nkonkurzného veriteľa FNM SR.\n18. Ďalej odvolateľ 2 uviedol, že súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil\nsprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 221 ods. 1 písm. h)\nOSP). Uviedol, že namieta arbitrárnosť postupu súdu prvej inštancie v rámci riešenia predbežnej otázky,\ntýkajúcej sa extenzívneho výkladu neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a úpadcom\ndňa 1.12.2000 s poukazom na ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. Podľa jeho názoru, konkurzný\nveriteľ FNM SR sa mal v zákonom stanovenej lehote domáhať na súde, aby určil, že dlžníkove právne\núkony (kúpne zmluvy z 1.12.2000) sú voči nemu právne neúčinné. Veriteľ FNM SR si prihláškou z\n19.09.2001 uplatnil voči úpadcovi pohľadávku v sume 75.798.092,40 Sk, vyplývajúcu zo zmluvy č. 48/92,\npričom v tejto sume je zahrnutý aj výnos, ktorý (ako kúpnu cenu) žalobca zaplatil podľa vzájomnej\ndohody a táto suma, po popretí čiastky 11 801 460,-Sk žalovaným, bola právoplatne zistená. Teda,\nide o duplicitu nárokov žalovaného, plynúcu z už právoplatne zistenej pohľadávky s nárokom, viažúcim\nsa k zahrnutiu predmetných nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, čo svedčí\no možnej prekážke. Právnym prostriedkom na dosiahnutie stavu v zmysle ust. § 15 ZKV, ktorý mal\nžalovaný správca k dispozícii, bola odporovacia žaloba a pokiaľ žalovaný tento postup nedodržal, porušil\nsvoje povinnosti v zmysle ust. § 8 ods. 2 ZKV.\n19. Odvolateľ 2 uviedol, že žalovaný za dôvod zapísania predmetných nehnuteľností do súpisu majetku\nkonkurznej podstaty úpadcu považoval ním namietanú absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv z 1.12.2000\nv zmysle ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. V tomto smere poukázal na právny stav v čase uzavretia\nkúpnych zmlúv dňa 1.12.2000. V konaní bolo bez pochýb preukázané, že bol daný písomný súhlas FNM\nSR pre Vodohospodárske stavby a.s., Nitra na odpredaj nehnuteľností v prospech žalobcu. V ustanovení\n§ 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. je daná povinnosť vzťahujúca sa výlučne na predávajúceho Vodohospodárske stavby a.s., Nitra. V čase prevodu nehnuteľností na žalobcu (1.12.2000) nebola\nnaplnená lehota splatnosti ,,celej\" kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných\nzáväzkov a povinností, stanovená pre nadobúdateľa privatizovaného majetku (Vodohospodárske stavby\na.s., Nitra). Z uvedeného dôvodu podľa jeho názoru nie sú právne udržateľné úvahy o neplatnosti\nprevodu dňa 1.12.2000 z hľadiska splatnosti „celej\" kúpnej ceny Vodohospodárskymi stavbami a.s., Nitra\na spôsobu použitia žalobcom zaplatenej kúpnej ceny. Je nesporné, že nehnuteľnosti netvorili konkurznú\npodstatu a až v dôsledku riešenia predbežnej otázky súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti\nkúpnych zmlúv z 1.12.2000, pričom práve rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo/44/2013 z 18.09.2014 v tejto\notázke zaujal jednoznačné stanovisko, keď v obdobnom právnom spore kúpne zmluvy označil za platné.\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n20. Podaním z 29.06.2016 odvolateľ 1 upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozsudok NS SR sp. zn.\n2ObdoV/1/2014 z 28. apríla 2016, ktorým NS SR ako súd dovolací potvrdil vylúčenie nehnuteľností z\nkonkurznej podstaty úpadcu, nadobudnutých obdobným spôsobom ako v prejednávanej veci. Navrhol\npreto, aby odvolací súd v tomto konaní rozhodol rovnako, teda vyhovel žalobe o vylúčenie vecí\nz konkurznej podstaty úpadcu. V prílohe podania priložil fotokópiu rozhodnutia NS SR sp. zn.\n2ObdoV/1/2014.\n21. K odvolaniam právnych zástupcov žalobcu zaslal právny zástupca žalovaného (ďalej len „žalovaný\")\npísomné vyjadrenie.\n\n22. K odvolaniu odvolateľa 1 žalovaný uviedol, že nespochybňuje tvrdenie, že právny predchodca\nžalobcu si splnil svoju povinnosť a v súlade s dojednaním v kúpnej zmluve zaplatil kúpnu cenu v celom\nrozsahu v zmluve dojednaným spôsobom. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že z kúpnej\nceny, zaplatenej právnym predchodcom žalobcu na účet súdnej exekútorky, nebola v prospech FNM SR\nzaplatená ani jedna slovenská koruna. Zotrval na svojom stanovisku, že porušenie povinnosti zaplatiť\nkúpnu cenu prednostne v prospech FNM SR v zmysle ust. § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. bez\nďalšieho zakladá absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv. Súd prvej inštancie správne vyslovil právny\nnázor, že na kúpne zmluvy, ktoré uzavrel úpadca s tretími osobami, sa vzťahujú sankcie a obmedzenia,\nvyplývajúce zo zákona č. 92/1991 Zb., pretože sa týkali nakladania s majetkom, ktorý úpadca nadobudol\npodľa tohto zákona. Právny predchodca žalobcu preto mohol a mal vedieť o obmedzeniach, ktoré sa\ntýkajú nakladania s majetkom úpadcu a pred podpísaním kúpnych zmlúv si mohol a mal overiť, či\nfinančné prostriedky z kúpnych zmlúv budú súdnou exekútorkou uhradené v prospech FNM SR.\n23. Ďalej poukázal na to, že on neodvodzuje neplatnosť kúpnych zmlúv z 1.12.2000 z neurčitosti\nalebo inej vady kúpnych zmlúv, ale z dôvodu nesplnenia povinností uložených v ust. § 19a zákona\nč. 92/1991 Zb. Poukázal na rozhodnutia v obdobných právnych veciach, vedené na NS SR pod sp.\nzn. 2Obo/66/2012, 2Obo/6/2013 a 2Obo/76/2012 (všetky z 26.02.2014), z ktorých vyplýva, že NS SR\ndohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2000, uzavretú medzi FNM SR, KOVOSPOL\nNITRA, spol. s r. o. a úpadcom, posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti špecifikácie\npohľadávky FNM SR voči úpadcovi, ktorá mala byť predmetom započítania, pričom v odôvodneniach\nrozhodnutí tiež uviedol, že k započítaniu nemohlo dôjsť z dôvodu absencie započítania-schopnej\npohľadávky úpadcu. Právny názor o absencii započítania-schopnej pohľadávky úpadcu, z dôvodu\nktorého nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky FNM SR voči úpadcovi započítaním, vyslovil aj senát\nNS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obo/23/2012 z 30.09.2013 a sp. zn. 4Obo/66/2012 zo 17.12.2013.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcu a z\nktorých citoval, vyjadroval k porušeniu základných práv sťažovateľov v prípadoch, v ktorých všeobecné\nsúdy posudzovali iné zmluvné vzťahy, založené na iných skutkových a právnych okolnostiach. ÚS\nSR považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať\nz individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení\nvšeobecných súdov. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že porušenie povinnosti nenakladať s\nmajetkom podliehajúcim exekúcii nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ale vznik\npráva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného, považuje za absurdné. Je predsa\nnemysliteľné, aby PKB a.s. ako oprávnená v exekučnom konaní, po tom, ako súdna exekútorka\nuspokojila jej pohľadávku z finančných prostriedkov uhradených právnym predchodcom žalobcu, sa\ndomáhala odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Exekučný poriadok je právny predpis verejného\npráva a pri exekúcii speňažením nehnuteľnosti súdny exekútor môže postupovať výlučne podľa tohto\nzákona. Akýkoľvek iný postup, ktorý je v rozpore s Exekučným poriadkom, resp. ho obchádza, je podľa\nust. § 39 OZ neplatný.\nAk by bolo umožnené súdnemu exekútorovi speňažovať\nnehnuteľnosti priamym predajom vybranému záujemcovi, t. j. mimo zákonom stanoveného postupu, tak\nustanovenia Exekučného poriadku, ktoré upravujú povinnosti exekútora pri realizácii exekučnej dražby\n(v tejto súvislosti zdôrazňuje, že činnosť súdneho exekútora pri výkone exekúcie je výkonom verejnej\nmoci), by boli zjavne nadbytočné.\n24. K odvolaniu odvolateľa 2 žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o nedostatku pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu považuje za účelové. Poukázal na to,\nže on ako správca konkurznej podstaty úpadcu zapísal predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty\núpadcu podľa ust. § 19 ZKV práve z dôvodu, že právne úkony, ktoré úpadca vykonal pred vyhlásením\nkonkurzu, považuje za absolútne neplatné. K rozhodnutiu NS SR sp. zn. 5Obo/44/2013 z 18.09.2014\nuviedol, že ide o rozhodnutie, ktoré je odlišné od rozhodnutí iných senátov NS SR, ktoré rozhodli opačne.\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolania žalobcu v plnom rozsahu zamietol a\nžalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania v sume 83,89 Eur.\n25. Podaním z 28.09.2016 žalovaný požiadal odvolací súd, aby v predmetnej právnej veci rozhodol.\nPodanie obsahuje rozbor rozhodnutí, ktorými v obdobných právnych veciach boli zamietnuté žaloby\no vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby\na.s., Nitra, na rozdiel od rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/44/2013 z 18.09.2014, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvej inštancie o vylúčení sporných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty\núpadcu, pričom niektoré z vyššie uvedených rozhodnutí sú už právoplatné (napr. sp. zn. 4Obo/23/2012\n\nzo 17.12.2013, sp. zn. 4Obo/66/2012 zo 17.12.2013, sp. zn. 2Obo/66/2012 z 26.02.2014, sp. zn.\n2Obo/76/2012 z 26.02.2014, sp. zn. 3Obo/44/2012 z 25.06.2014).\n26. K vyjadreniu žalovaného zaslal odvolateľ 1 písomné stanovisko, v ktorom opätovne upriamil\npozornosť odvolacieho súdu na rozsudok NS SR sp. zn. 2ObdoV/1/2014 z 28.04.2016, v ktorom dovolací\nsúd vec vyhodnotil rozdielne ako žalovaným uvedené súdy v jeho písomnom vyjadrení. Dovolací\nsúd poukázal práve na to, že boli splnené podmienky prevodu, pričom na rozdiel od prípadov, kedy\nsúdy žaloby o vylúčenie vecí zamietli pre formálne nedostatky, ktoré žalobcovia ani nemohli ovplyvniť,\nresp. ich nespôsobili, mal za to, že je potrebné, aby bolo dosiahnuté spravodlivé riešenie veci, t. j.\ntaké, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo výraznú\nnespravodlivosť druhej procesnej strany a preto upustil od prílišného formalizmu pri posudzovaní\ndodržania predpokladov platnosti kúpnej zmluvy podľa ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb.\n27. K stanovisku odvolateľa 1 zaslal žalovaný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru žalobca\nzavádza súd a len účelovo tvrdí, že na prejednávanú vec je možné použiť právne závery vyslovené v\nrozsudku sp. zn. 2ObdoV/1/2014, hoci išlo o iné skutkové okolnosti, keďže kúpna zmluva bola uzavretá\npred udelením súhlasu fondu a odvolací súd založil svoj zmeňujúci rozsudok sp. zn. 4Obo/65/2012 z\n26.02.2015 na porušení prvej podmienky v zmysle ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. Ďalej poukázal\nna to, že neplatnosť kúpnej zmluvy v prejednávanej veci, ale aj vo všetkých konaniach, na ktoré\npoukázal vo svojom vyjadrení z 28.09.2016, nespôsobuje nejasná formulácia alebo neurčitosť predmetu\nkúpnej zmluvy. Kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalobca ako kupujúci, je určitá a zrozumiteľná. Absolútnu\nneplatnosť kúpnej zmluvy založili v samotnej zmluve dohodnuté podmienky o zaplatení kúpnej ceny,\nktoré sú v priamom rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. a ktoré viedli k porušeniu tohto zákona,\no čom žalobca musel vedieť. Za nekorektné až hrubé považuje vyjadrenie o ,,vydieraní súčasného\nvlastníka\". Žalobca síce zdôrazňuje zaplatenie kúpnej ceny a vynaložené investície, účelovo však\nneuvádza, že od r. 2000 nehnuteľnosť užíva na podnikanie, čo mu nesporne prináša majetkový profit.\n28. Uznesením sp. zn. 1Obo/6/2017 z 31. mája 2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej\nprávnej veci prerušil odvolacie konanie do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 796/2016, keďže rozsudok NS SR sp. zn. 2ObdoV/1/2014\nz 28. apríla 2016 bol napadnutý ústavnou sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorá\nbola prijatá na ďalšie konanie, pričom ÚS SR zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku NS SR sp. zn.\n2ObdoV/1/2014 z 28. apríla 2016.\n29. Dňa 4.09.2017 žalovaný doručil súdu podanie, v prílohe ktorého pripojil nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 796/2016-65 z 22. júna 2017, ktorým bol zrušený rozsudok NS SR\nsp. zn. 2ObdoV/1/2014 z 28. apríla 2016 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodov, ktoré ÚS\nSR uviedol v písomnom odôvodnení citovaného nálezu.\n30. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolania žalobcu boli podané v roku 2014, t. j. za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj ,, Civilný\nsporový poriadok\" alebo ,,CSP\"), ktorý v ustanovení § 473 zrušil Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (zákon č. 99/1963 Zb.). Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie\nje ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n31. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, mieste, kauzálne a funkčne\npríslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo\n(odsek 4 vyššie citovaného ustanovenia).\n32. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nfunkčne príslušný na dokončenie predmetného odvolacieho konania podľa ust. § 470 ods. 4 CSP, po\nprejednaní odvolaní v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených, bez nariadenia odvolacieho pojednávania\ndospel k záveru, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné.\n33. K odvolacej námietke o nedoručení rozsudku advokátovi JUDr. J. Tibenskému odvolací súd\npoukazuje na úpravu doručovania písomností v ust. § 48a OSP, podľa ktorého ak má účastník viacerých\nadvokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak\n\núčastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich. Keďže v predmetnej\nveci je žalobca zastúpený dvomi advokátmi (JUDr. J. Tibenský a JUDr. J. Goga), pričom výslovne neurčil,\nktorému z nich má súd doručovať písomnosti, súd prvej inštancie správne postupoval, keď rozsudok\ndoručil len advokátovi JUDr. J. Gogovi (pozn. odvolacieho súdu- obdobná právna úprava platí aj podľa\nust. § 110 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\n34. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave v spojení opravným uznesením, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o vylúčenie\npredmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca sa podanou\nvylučovacou (excindačnou) žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému ako správcovi konkurznej\npodstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s., Nitra povinnosť vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej\npodstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu\nmajetku konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že pri ich prevode z úpadcu na S. F., bytom M. D.\nXXX došlo k porušeniu ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb., v dôsledku čoho kúpne zmluvy z 1.\ndecembra 2000, ako aj následne vykonaný právny úkon- vklad predmetných nehnuteľností do majetku\nžalobcu, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.\n35. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/105/01-87 z 23. júla 2001\nbol na majetok úpadcu Vodohospodárske stavby a.s., Nitra vyhlásený konkurz. Uznesením z 23. júna\n2010 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený Mgr. Peter Zvara. V konaní nie je\nsporné, že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným zaradené do súpisu majetku konkurznej podstaty\núpadcu, nehnuteľnosti sú jeho súčasťou a účinky konkurzu stále trvajú. Na základe výzvy Krajského súdu\nv Bratislave z 5. mája 2010 žalobca podal v súdom stanovenej lehote proti žalovanému v zmysle ust.\n§ 19 ods. 2 ZKV žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty\núpadcu z dôvodu, že sa považuje za ich vlastníka. Keďže žalobca podal vylučovaciu žalobu správne\nproti správcovi konkurznej podstaty úpadcu, námietka odvolateľa 1 (uvedená v odseku 17 rozsudku )\nje bez právnej relevancie.\n36. V konaní tiež nie je sporné, že úpadca nadobudol predmetné nehnuteľnosti od FNM SR na základe\nzmluvy č. 48/92 z 27. júla 1992 v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. spolu s ďalším majetkom v rámci\ntzv. veľkej privatizácie. Kúpnymi zmluvami z 1. decembra 2000 úpadca previedol vlastnícke právo k\npredmetným nehnuteľnostiam na S. F., bytom M. D. XXX a následne na základe notárskej zápisnice\nNZ 178/02 z 3. mája 2012 Tibor Páleník vložil predmetné nehnuteľnosti formou nepeňažného vkladu\ndo majetku žalobcu.\n37. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že keďže úpadca nadobudol\npredmetné nehnuteľnosti na základe privatizačnej zmluvy, na prevod predmetných nehnuteľností sa\nvzťahoval osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku\nštátu na iné osoby. Účelom zákona č. 92/1991 Zb. (okrem iného) bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny\nprivatizovaného majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky, v dôsledku čoho nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu. Zákon č. 92/1991 Zb. ako ,,lex specialis\" špecificky a prísnejšie upravuje\npodmienky nakladania s privatizovaným majetkom, ako aj dôsledky takých dispozícií s týmto majetkom,\nktoré sú v rozpore s citovaným zákonom alebo ho obchádzajú. Zákonom č. 190/1995 Z. z. bol s\núčinnosťou od 14. septembra 1995 novelizovaný zákon č. 92/1991 Zb., pričom zákon bol doplnený aj\no ustanovenie § 19a. Zákon č. 190/1995 Z. z. k článku I. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia\nupravujúce vzájomný vzťah skoršej a neskoršej právnej úpravy. Z dôvodovej správy zákona č. 190/1995\nZ. z. vyplýva, že citované ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému\nmajetku, nachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý ešte nesplatil celú kúpnu cenu.\n38. Podľa ustanovenia § 19a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a\nnakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa\nprivatizovaného majetku.\n39. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, do splatenia celej kúpnej ceny je prevod\nprivatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej\nspoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom\n\nsúhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie\ns privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Ak\nnadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod\nprivatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vkladu do obchodnej spoločnosti alebo jeho\nzaloženie v prospech tretích osôb sú neplatné.\n40. Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa\nodseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne\nna úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.\n41. Podľa odseku 4 vyššie citovaného ustanovenia, úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s\nustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\n42. Spätná účinnosť zákonného ustanovenia § 19a sa viaže na dispozičné právo nadobúdateľa\nk privatizovanému majetku. V zmluve č. 48/1992 úpadca súhlasil s obmedzením dispozície s\nnehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej\ninštancie v tom, že v posudzovanom prípade sa jedná o tzv. nepravú retroaktivitu, ktorej podstata\nspočíva v tom, že nová právna úprava uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých došlo podľa\npredchádzajúcej právnej normy k vzniku určitých právnych vzťahov, ktorých následky zostávajú\nzachované, avšak s účinnosťou do budúcnosti zavádza nový mechanizmus uplatnenia týchto práv,\nresp. povinností, t. j. určitú zmenu práv, resp. povinností, ktoré vznikli podľa predchádzajúcej (skoršej)\nprávnej normy. Nepravá retroaktivita sa akceptuje (viď. napr. rozhodnutie ÚS SR PL ÚS 16/95) ako\nprípustný nástroj na dosiahnutie relevantných cieľov verejnej moci (akým je napr. aj zvýšená ochrana\nprivatizovaného majetku). Odvolací súd poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 341/07, podľa\nktorého ustanovenie čl. II ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj\nzmyslom a účelom zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne postupoval, keď\nv posudzovanom prípade v zmysle ust. 19a zákona č. 92/1992 Zb. skúmal splnenie podmienok na prevod\npredmetných nehnuteľností, ktoré boli súčasťou privatizovaného majetku, ktorý úpadca nadobudol na\nzáklade zmluvy č. 48/1992 z 27. júla 1992, pričom je potrebné zdôrazniť, že k prevodu predmetných\nnehnuteľností na S. došlo zo strany úpadcu v roku 2000, t. j. cca 5 rokov od nadobudnutia účinnosti\nustanovenia § 19a zákona č. 91/1992 Zb. (zákon č. 190/1995 Z. z., ktorým bol zákon č. 92/1991\nZb. doplnený o ustanovenie § 19a nadobudol účinnosť 14.09.1995). S poukazom na vyššie uvedené\nodvolací súd nepovažuje za právne dôvodnú odvolaciu námietku (uvedenú v odseku 11 rozsudku), že\nna predmetný právny vzťah nie je možné aplikovať ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona č.\n190/1995 Z. z. z dôvodu neprípustnej retroaktivity a že záväzok nadobúdateľa nenakladať s majetkom\nbol viazaný len na uplynutie času, keďže zmluvné strany boli obmedzené len zmluvnými dojednaniami\no obmedzení prevodu sprivatizovaného majetku.\n43. Z listu FNM SR z 31. augusta 2000 vyplýva, že na základe žiadosti spoločnosti Vodohospodárske\nstavby a.s., Nitra z 31. júla 2000 FNM SR vyslovil súhlas (okrem iného) aj s odpredajom nehnuteľného\nmajetku špecifikovaného pod písm. b), súčasťou ktorého sú aj predmetné nehnuteľnosti. Nie je\nsporné, že zo strany FNM SR bol daný predchádzajúci písomný súhlas na odpredaj predmetného\nnehnuteľného majetku, pretože k uzavretiu kúpnych zmlúv, ako aj ich následnému zavkladovaniu v\nkatastri nehnuteľností došlo až po udelení tohto súhlasu. Z listu FNM SR z 31. augusta 2000 však\nďalej vyplýva, že FNM SR udelil predchádzajúci písomný súhlas na predaj predmetných nehnuteľností\nza podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo\nvýške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. K prevodu predmetných\nnehnuteľností došlo na základe dvoch kúpnych zmlúv, uzavretých medzi úpadcom ako predávajúcim a\nS. F. ako kupujúcim. Predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy (založenej v spise na č. l. 75-76) bola\nparcela č. XXXX/X o výmere 705 m2 za dohodnutú kúpnu cenu v sume 387.750,-Sk, pričom v článku\nIII. bode 1 sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude vyplatená na účet súdnej exekútorky JUDr.\nEdity Šupovej. Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy (založenej v spise na č. l. 244-246) bola\nadministratívna budova súp. č. XX na parc. č. XXXX/X. za dohodnutú kúpnu cenu 6 766 204,30 Sk,\npričom v článku III. bode 1 sa zmluvné strany dohodli, že dohodnutá kúpna cena bude vyplatená na\núčet súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej. Z uvedených kúpnych zmlúv je zrejmé, že zmluvné strany\nv článku III. bode 1 dohodli zaplatenie kúpnych cien (v sume 7.153.954,30 Sk) v rozpore s ust. § 19a\nods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., keďže sa dohodli na tom, že kúpne ceny budú zaplatené na účet súdnej\nexekútorky JUDr. Edity Šupovej, hoci z ust. § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. výslovne vyplýva,\n\nže ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2 na prevod privatizovaného majetku\n(resp. jeho časti) nadobúdateľom na inú osobu (alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho\nzaloženie v prospech tretích osôb), tak nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto\nzískané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa\nust. § 14.\n44. Odvolateľ v odvolaní namietal, že v posudzovanom prípade nemohla nastať absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu v zmysle ust. § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., pretože neboli súčasne splnené\nobidve zákonné podmienky v zmysle ust. § 19a ods. 2 a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., keďže prevod\nprivatizovaného majetku bol realizovaný na základe súhlasu FNM SR z 31.08.2000 a je irelevantné, že\nnadobúdateľ (úpadca) nepoužil finančné prostriedky (kúpna cena) v súlade s ust. § 19a ods. 3 zákona\nč. 92/1991 Zb., t. j. prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa\nust. § 14. S uvedeným názorom odvolateľa sa odvolací súd nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu, ustanovenie 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. upravuje predchádzajúci písomný súhlas fondu\nna prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu pred splatením celej\nkúpnej ceny nadobúdateľom privatizovaného majetku (ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade).\nZároveň stanovuje pre nadobúdateľa privatizovaného majetku povinnosť podať fondu písomnú žiadosť\nna nakladanie s privatizovaným majetkom, pričom ak nadobúdateľ privatizovaného majetku pri nakladaní\ns ním nedodrží stanovený postup, odsek 2 ustanovenia § 19a stanovuje, že prevod privatizovaného\nmajetku (resp. jeho časti) alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech\ntretích osôb, sú neplatné. Odsek 3 systematicky nadväzuje na odsek 2 a výslovne stanovuje, že ak\nfond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je\npovinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle\nuzavretej zmluvy podľa ust. § 14. V odseku 4, ktorý systematicky nadväzuje na odsek 3, je jednoznačne\nstanovené, že úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na\nne nadväzujúce úkony, sú neplatné. Teda, pokiaľ FNM SR vydal predchádzajúci písomný súhlas podľa\nust. § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., tak nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť\ntakto získané finančné prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej\nprivatizačnej zmluvy a pokiaľ nadobúdateľ takto nepostupoval - konal v rozpore s ustanoveniami odsekov\n2 a 3 - jeho úkony vykonané v rozpore s týmito ustanoveniami a všetky na ne nadväzujúce úkony,\nsú neplatné. Výklad uplatnený odvolateľom, že ak FNM SR vydá predchádzajúci písomný súhlas na\nprevod privatizovaného majetku, tak nadobúdateľ privatizovaného majetku finančné prostriedky, získané\nz predaja privatizovaného majetku, nemusí použiť na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR, by podľa\nnázoru odvolacieho súdu viedol k zmareniu účelu ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb., zavedeného\nzákonom č. 190/1995 Z. z., nakoľko by bolo na vôli nadobúdateľa privatizovaného majetku, či finančné\nprostriedky, získané z predaja privatizovaného majetku alebo jeho časti, použije alebo nepoužije na\núhradu svojich záväzkov z privatizačnej zmluvy voči fondu. Podľa názoru odvolacieho súdu, ust. § 19a\nzákona č. 92/1991 Zb. je kogentným ustanovením, čo je zrejmé z formulácie znenia tohto ustanovenia\na preto povinnosti v ňom striktne stanovené nie je možné na základe vôle zmluvných strán meniť,\nresp. modifikovať dohodou strán v zmluve. Ak by tomu tak bolo a zmluvné strany by si podľa vlastnej\nľubovôle modifikovali povinnosti stanovené v citovanom ustanovení, citované ustanovenie by sa stalo\nobsolentným a nesplnilo by zámer sledovaný zákonodarcom pri jeho zavedení do zákona č. 92/1991\nZb. novelou zákona, účinnou od 14.09.1995.\n45. Z ustanovenia § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. (ako zákona ,,lex specialis\" vo vzťahu\nObčianskemu zákonníku ako všeobecnému právnemu predpisu) vyplýva, že úkony vykonané\nnadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\nJedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, hoci zákon používa len termín ,,neplatnosť\", pretože\nak nejaká vada právneho úkonu je sankcionovaná neplatnosťou a nejedná sa o niektorý z prípadov\nrelatívnej neplatnosti, ide o absolútne neplatný právny úkon a na takúto neplatnosť prihliada súd ex\noffo (z úradnej povinnosti), pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo\nzo zákona a pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Ak\nprávny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu (týmto zákonom sa myslí nielen Občiansky\nzákonník, ale napr. aj zákon č. 92/1991 Zb.), ide o absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ úpadca\n(nadobúdateľ privatizovaného majetku) pri prevode (predaji) predmetných nehnuteľností (časti ním\nprivatizovaného majetku) postupoval v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb., keďže finančné\nprostriedky, ktoré získal za predaj nehnuteľností od S. (kúpne ceny) nepoužil prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu, tak prevod nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv, uzavretých dňa\n\n1.12.2000 medzi úpadcom a S., ako aj naň následne nadväzujúci právny úkon - vklad predmetných\nnehnuteľností S. (ako spoločníkom) do majetku spoločnosti žalobcu, treba považovať za neplatné právne\núkony v zmysle ust. 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb.\n46. Dohoda v kúpnych zmluvách z 1.12.2000 (článok III. bod 1) o zaplatení kúpnej ceny za prevod\nnehnuteľností na účet súdnej exekútorky, teda v rozpore s ust. § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.,\n(ktorý v čase uzavretia kúpnych zmlúv bol platný a účinný už cca 5 rokov) nepreukazuje dobromyseľnosť\nkupujúceho pri uzavretí predmetných kúpnych zmlúv. Z výpisu z listu vlastníctva č. 3944 z 10.03.2000\n(založeného v spise na č. l. 53) vyplýva, že na parcele č. XXXX, súp. č. XX bolo zriadené záložné\nprávo v prospech FNM SR, zabezpečujúce pohľadávku Prvej komunálnej banky, a.s., pobočky v\nNitre podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 05/014/98/N. Teda, kupujúci S. F. mohol a mal\nmať reálnu vedomosť o tom, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré spadajú do privatizovaného majetku\nVodohospodárskych stavieb a.s., Nitra, ako aj o právnom stave predmetných nehnuteľností, ku ktorým\nbolo zriadené záložné právo.\n47. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľov, že na základe dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok z 21.02.2001 finančné prostriedky získané z predaja predmetných nehnuteľností,\nna ktoré dal FNM SR súhlas, boli použité na úhradu záväzkov úpadcu voči FNM SR, keďže FNM SR\ndal úpadcovi súhlas na odpredaj majetku v sume minimálne 4,8 mil. Sk, pričom fondu bolo uhradených\naž 11,8 mil. Sk (jednalo sa o postúpenie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny z úpadcu na FNM SR\na následne započítanie záväzku FNM SR voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o.). Odvolatelia upriamili\npozornosť na to, že zo súhlasu FNM SR z 31.08. 2000 vyplýva, že fond požadoval na úhradu záväzkov\nnadobúdateľa len pevne stanovenú sumu, a to z predaja všetkých, v súhlase uvedených nehnuteľností,\npričom je irelevantné, z predaja ktorej nehnuteľnosti a akým spôsobom došlo k splneniu tohto záväzku\núpadcu voči fondu. Keďže spôsob úhrady záväzkov úpadcu voči FNM SR neurčil ani zákon a ani FNM\nSR vo svojom súhlase, tak v danom prípade nebolo vylúčené započítanie pohľadávok.\n48. K vyššie uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v spise na č. l. 17 sa nachádza\ndohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001, uzavretá medzi FNM SR, KOVOSPOL\nNITRA spol. s r.o. a Vodohospodárske stavby a.s., Nitra. Z článku I bodu 1 dohody vyplýva, že\nVodohospodárske stavby a.s., Nitra majú pohľadávku voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o., ktorá\nvyplýva z kúpnej zmluvy z 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti za kúpnu\ncenu 11 801 460,-Sk. Z článku I bodu 2 uvedenej dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s.,\nNitra postupujú túto svoju pohľadávku na Fond národného majetku Slovenskej republiky. Z článku\nI bodu 3 dohody ďalej vyplýva, že Fond národného majetku Slovenskej republiky má pohľadávku\nvoči Vodohospodárskym stavbám a.s., Nitra, pozostávajúcu z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške\n24.000.954,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku č. 42/1992 z\n27.07.1992, vrátane dodatku č. 1 z 29.09.1994. Z článku I bodu 4 dohody vyplýva, že Vodohospodárske\nstavby a.s., Nitra a FNM SR sa vzájomne dohodli, že započítajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu\nz kúpnej zmluvy č. 42/1992 z 27.07.1992 voči pohľadávke Vodohospodárskych stavieb a.s., Nitra\nvyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. Z článku II bodu 1 ďalej vyplýva,\nže KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. má pohľadávku voči FNM SR vo výške 11.801.460,- Sk z titulu náhrady\nškody, ktorá vznikla KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM SR od\nzmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi FNM SR a Oprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou\ni kúpna zmluva č. 1718/97, uzavretá medzi FNM SR a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. Z článku II bodu\n2 dohody vyplýva, že FNM SR má pohľadávku z nezaplatenej kúpnej ceny, ktorá vyplýva zo zmluvy\no predaji nehnuteľností medzi Vodohospodárskymi stavbami a.s. a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. Z\nčlánku II bodu 3 dohody ďalej vyplýva, že FNM SR a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. sa dohodli na\nvzájomnom započítaní pohľadávok špecifikovaných v bode 1 a 2 tohto článku ku dňu podpísania tejto\ndohody. Z článku III vyplýva, že pohľadávky špecifikované v čl. I a čl. II sa započítavajú do výšky, v akej\nsa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\n49. V spise sa nachádza ďalej aj kúpna zmluva z 21.02.2001 v znení dodatku č. 1 z 13.03.2001, uzavretá\nmedzi predávajúcim Vodohospodárske stavby a.s., Nitra a kupujúcim KOVOSPOL NITRA spol. s r.o.\nPredmetom tejto zmluvy bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, špecifikovaných v článku\nI a II tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 11.801.460,- Sk (článok III kúpnej zmluvy). Na\npredaj týchto nehnuteľností bol udelený súhlas zo strany FNM SR úpadcovi v liste z 31.08.2000, ktorý\n\nsa vzťahuje aj na predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli na základe kúpnych zmlúv z 1. decembra 2000\nprevedené na S..\n50. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na základe vyššie\nuvedenej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 nedošlo k platnému započítaniu\npohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami\na.s. Z článku I bodov 1 a 2 dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s., Nitra svoju pohľadávku voči\nKOVOSPOL-u NITRA spol. s r.o. titulom zaplatenia kúpnej ceny v sume 11.801.460,- Sk a vyplývajúcu\nz kúpnej zmluvy z 21.02.2001 postúpili Fondu národného majetku SR, ktorý sa stal novým veriteľom\ntejto pohľadávky. Keďže Vodohospodárske stavby a.s., Nitra nemali voči Fondu národného majetku\nSlovenskej republiky v dohode uvedenú pohľadávku (veriteľom tejto pohľadávky bol FNM SR), tak v\nzmysle článku I bodu 4 dohody nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok medzi FNM SR a\nVodohospodárskymi stavbami a.s. Keďže predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM\nSR a Vodohospodárskymi stavbami a.s., Nitra, nemohlo dôjsť ani k stretu vzájomných pohľadávok a k\nzániku pohľadávky FNM SR, špecifikovanej v článku I bode 3 tejto dohody ,,vo výške SK 24 954 000,-Sk\na príslušenstva\", ktorej výška je neurčitá, keďže nie je zrejmé o aké príslušenstvo sa jedná, a teda v tejto\nčasti je pohľadávka neurčitá, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní (ust. § 37 OZ).\nOdvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením odvolateľov, že na základe dohody o vzájomnom započítaní\npohľadávok z 21.02.2001 došlo k úhrade zväzku úpadcu voči FNM SR formou započítania pohľadávok\nv zmysle ust. § 364 Obch. zák. a ust. § 580 OZ. Súd prvej inštancie (v súlade s právnym názorom\nvysloveným v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 2Obo/76/2012, 2Obo/6/2013 a 4Obo/65/2012, vydaných v\nskutkovo a právne obdobných právnych veciach) dospel k správnemu právnemu záveru, že na základe\nvyššie uvedenej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001, uzavretej medzi FNM SR,\nspoločnosťou KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. a úpadcom nedošlo k stretu vzájomných pohľadávok, a\nteda ani k zániku pohľadávky FNM SR, špecifikovanej v článku I bode 3 uvedenej dohody, pretože\npredmetom uvedenej trojdohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi\nstavbami a.s., Nitra.\n51. Vzhľadom na to, že úpadca pri prevode predmetných nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv z\n1.12.2000 nepoužil finančné prostriedky získané z predaja týchto nehnuteľností prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči FNM SR v zmysle uzavretej privatizačnej zmluvy, úkony vykonané úpadcom v\nrozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. sú neplatné v zmysle ust. § 19a ods. 4 citovaného zákona,\nrovnako ako na ne nadväzujúci úkon - vklad predmetných nehnuteľností S. F. ako spoločníkom do\nmajetku spoločnosti žalobcu. Vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam žalobca preto doložil\nneplatným právnym titulom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu o\nvylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu zamietol.\n52. Bez právnej relevancie je odvolacia námietka, že FNM SR alebo žalovaný ako správca konkurznej\npodstaty úpadcu mal podľa ust. §15 zákona č. 328/1991 Zb. podať žalobu o právnu neúčinnosť\ndlžníkových právnych úkonov (kúpnych zmlúv z 1.12.2000), pretože predpokladom podania takejto\nžaloby je platnosť právnych úkonov, pričom v predmetnom spore žalovaný správca namietal absolútnu\nneplatnosť kúpnych zmlúv z 1.12.2000. Tiež sa nejedná o duplicitu nárokov, plynúcu z už právoplatne\nzistenej pohľadávky s nárokom viažúcim sa k zahrnutiu nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej\npodstaty úpadcu, pretože veriteľ - FNM SR si prihláškou z 19.09.2001 uplatnil v konkurze svoju\npohľadávku titulom nezaplatenej kúpnej ceny, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v celkovej sume\n75.798.092,40,- Sk, vyplývajúcej z privatizačnej zmluvy č. 48/92, od sumy ktorej bola odpočítaná suma\n11.801.460,- Sk (čo nie je sporné), a to z dôvodu jej popretia správcom s poukazom na dohodu o\nvzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001,\nna základe ktorej došlo k zániku\nvzájomných pohľadávok formou zápočtu medzi FNM SR a KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. tak, ako je\nvyššie konštatované v odôvodnení tohto rozsudku. Vo vzťahu k predmetnej vylučovacej žalobe preto\nnejde o žiadny duplicitný nárok. Rovnako irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu je, či FNM SR eviduje,\nresp. neeviduje pohľadávky alebo záväzky voči úpadcovi, resp. KOVOSPOL-u NITRA, spol. s r.o. Taktiež\nv konaní o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu súd\nnie je oprávnený preskúmavať a hodnotiť (ne)zákonnosť postupu úpadcu ako povinného, resp. súdnej\nexekútorky v exekučnom konaní vedenom voči úpadcovi ako povinnému.\n53. Napokon odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že rozsudok NS SR (ako súdu dovolacieho) sp.\nzn. 2ObdoV/1/2014 z 28. apríla 2016 bol zrušený nálezom ÚS SR sp. zn. II. ÚS/796/2016-65 z 22. júna\n\n2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z právnych záverov obsiahnutých v tomto rozsudku\npreto nemožno vychádzať. Naviac, skutkové a právne okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy v spore sp.\nzn. 2ObdoV/1/2014 boli iné, nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcami a úpadcom došlo ešte\npre udelením písomného súhlasu zo strany FNM SR, a teda išlo o odlišné okolnosti uzavretia kúpnej\nzmluvy, ako je tomu v posudzovanom prípade.\n54. Naopak, obdobné skutkové a právne okolnosti nadobudnutia nehnuteľností od úpadcu boli\npredmetom viacerých súdnych konaní (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/23/2012 zo 17.12.2013,\n4Obo/66/2012 zo 17.12.2013, uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/66/2012 z 26.02.2014, sp. zn.\n2Obo/76/2012 z 26.02.2014, uznesenie sp. zn. 2Obo/6/2013 z 26.02.2014, uznesenie sp. zn.\n3Obo/44/2012 z 25.06.2014), ktorými boli žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku\nkonkurznej podstaty úpadcu zamietnuté z dôvodu, že prevody nehnuteľností úpadcom boli vykonané\nv rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb., pričom pokiaľ bola posudzovaná dohoda o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok z 21.02.2001, súdy dospeli k záveru, že na jej základe nedošlo k zániku\npohľadávky FNM SR voči úpadcovi. Odchylné rozhodnutie predstavuje rozsudok NS SR sp. zn.\n5Obo/44/2013 z 18.09.2014, ktorým odvolací súd (v poradí druhým rozsudkom) potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie sp. zn. 6Cbi/31/2010 z 12.07.2013, ktorým súd prvej inštancie sporné nehnuteľnosti\nvylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. V rozsudku sp. zn. 5Obo/44/2013 odvolací\nsúd považoval za platný právny úkon kúpnu zmluvu, uzavretú medzi úpadcom ako predávajúcim a\nkupujúcim, a dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 považoval za úkon, na základe\nktorého došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok.\n55. Odvolací v posudzovanom prípade, po preskúmaní konkrétnych okolností prejednávanej veci, sa\nstotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospeli v obdobných právnych veciach senáty 2Obo, 3Obo a\n4Obo.\n56. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil ako vecne správny.\n57. Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému proti žalobcovi vznikol nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP). O výške\ntrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 CSP).\n58. Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa ust. § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\nPodľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).\nPodľa ust. § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 10/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:5aabd114-3523-4b41-9485-a0d7f6999e37", "datum": "2022-01-13", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cbi/27/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}