{"guid": "c9223458-a73c-4d09-a9c1-730ddafdd74a:11845205-71fe-41df-af0e-904af4e6a364", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1010201164.2", "spisova_znacka": "2Obo/20/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/20/2016 z 30. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 2Obo/20/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1010201164.2", "identifikacne_cislo": "1010201164", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "nazov": "§ 524 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "nazov": "§ 396 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-1", "nazov": "§ 19a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11845205-71fe-41df-af0e-904af4e6a364", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201164.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201164.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201164.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/20/2016\n1010201164\n30. 11. 2017\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2017:1010201164.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek\nJUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v spore žalobcov v 1. rade: T.. L. L., bytom O.\nzlatým brehom XX, XXX XX G., v 2. rade: B. L., bytom O. zlatým brehom XX, XXX XX G., obaja zastúpení:\nNAGYOVA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o.. Farská 8, 949 01 Nitra, v 3. rade: O. K., bytom\nO. II/XXX a v 4. rade: T. K., rod. A., bytom O. II/XXX, obaja zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým,\nadvokátom, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Mgr. Peter Zvara, správca konkurznej\npodstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, Nitra, IČO: 31 411 487, sídlo\nsprávcu Timravina 9, 811 02 Bratislava, zastúpenému Zvara Advokáti s.r.o., Námestie SNP 1, 811 06\nBratislava, o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 08. marca 2016, č. k. 8Cbi/27/2010-442, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 08. marca 2016, č. k.\n8Cbi/27/2010-442, z r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 08.03.2016,\nč. k. 8Cbi/27/2010-442,\nnávrh zamietol a žalobcom v 1. až 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne\ntrovy konania v sume 607,82 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade, sa návrhom\npodaným na súd dňa 15.06.2010, domáhali vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu\nVodohospodárske stavby a.s. Nitra tak, ako sú špecifikované v návrhu. Svoj návrh odôvodnili tým,\nže nehnuteľnosti nadobudli spolu s ostatnými spoluvlastníkmi od úpadcu Kúpnou zmluvou zo dňa\n12.10.2000, vrátane jej dodatku. Fond národného majetku SR (ďalej aj „FNM SR\"), udelil súhlas s\npredajom nehnuteľností dňa 31.08.2000. Z výnosu z predaja mal úpadca uhradiť svoj záväzok voči\nFondu národného majetku SR. Dňa 21.02.2001 došlo k vzájomnému zápočtu pohľadávok medzi\nFondom národného majetku SR, úpadcom - Vodohospodárske stavby a.s. Nitra a spoločnosťou\nKOVOSPOL Nitra spol. s r.o. Tým bola podľa žalobcov v 1. a 2. rade splnená povinnosť úhrady\nzáväzku úpadcu voči Fondu národného majetku SR. JUDr. Martina Mrázová, skoršia správkyňa\nkonkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, podľa žalobcov neoprávnene zaradila\nnehnuteľnosti do súpisu podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra v konkurznom konaní sp.\nzn. 6K/105/2001. Návrhom podaným na súd dňa 24.06.2010, sa žalobcovia v 3. a 4. rade domáhali\nvylúčenia tej istej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra z\ndôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli od úpadcu do spoluvlastníctva spoločne so žalobcami\nv 1. a 2. rade, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000. Uznesením zo dňa 08.09.2010, spojil\nkrajský súd obe veci na spoločné konanie s tým, že vec bude prejednávaná pod sp. zn. 8Cbi/27/2010.\n\n3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že úpadca bol a je nepretržite vlastníkom tohto\nnehnuteľného majetku, nakoľko tento bol prevedený na žalobcov na základe absolútne neplatného\nprávneho úkonu, t. j. právneho úkonu, ktorý sa síce považuje za existujúci, ale jeho následky nenastanú.\nKeďže uvedené nehnuteľnosti nadobudol úpadca od Fondu národného majetku SR, na základe\nPrivatizačnej zmluvy, žalovaný dodal, že na tento prevod sa vzťahujú nielen všeobecné právne predpisy,\nale aj špeciálne právne predpisy, a to zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na\niné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o veľkej privatizácii\"). Žalovaný zdôraznil, že\nv kúpnej zmluve medzi žalobcami a úpadcom, boli dojednané také podmienky uhradenia kúpnej ceny,\nktoré sú v priamom rozpore s § 19a zákona o veľkej privatizácii, právny úkon - kúpna zmluva je preto\nabsolútne neplatným právnym úkonom.\n4. Krajský súd v Bratislave zistil, že na základe zmluvy č. 48/92 zo dňa 27.07.1992 došlo k prevodu\nvlastníckeho práva k veciam iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia, alebo vzhľadom\nna svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku z FNM SR na Vodohospodárske stavby\na.s., a to v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb.\n5. Písomnou žiadosťou o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000, žiadali\nVodohospodárske stavby a.s. Nitra, FNM SR o súhlas s odpredajom nehnuteľností, okrem iného aj\ntých, ktoré sú predmetom sporu. Žiadosť spracovala sekcia sledovania pohľadávok FNM SR a bola\npredložená výkonnému výboru spolu s návrhom uznesenia a kartou žiadateľa. V karte žiadateľa sa\nuvádza, že „vzhľadom k tomu, že situácia dospela až do štádia, že v súčasnosti hrozí zahájenie exekúcií\ntakmer na celý majetok kupujúceho, treba privítať snahu PKB a.s. pobočka Nitra, ako majoritného\nzáložného veriteľa, postupovať spoločne s FNM SR. Ak budeme vychádzať z hodnoty tohto majetku\npodľa znaleckých posudkov je v súčasnosti založený v prospech PKB majetok vo výške 40,7 mil. Sk a\nv prospech FNM SR majetok vo výške 4,8 mil. Sk. Za predpokladu, že pri predaji majetku budú výnosy\nz predaja nehnuteľností rozdelené medzi oboch veriteľov minimálne v pomere hodnoty záložných práv.\ndoporučujem výkonnému výboru schváliť žiadosť kupujúceho podľa priloženého návrhu uznesenia.\"\n6. Listom zo dňa 31.08.2000 FNM SR, na základe žiadosti Vodohospodárske stavby a.s., so sídlom\nv Nitre zo dňa 31.07.2000 a v súlade s uznesením Výkonného výboru FNM SR č. 16/35/00 zo\ndňa 22.08.2000, udelil súhlas na uvoľnenie záložného práva a odpredaj nehnuteľného majetku podľa\nzoznamu špecifikovaného v súhlase za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených\nznaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov\nvoči FNM SR.\n7. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 Vodohospodárske stavby a.s. Nitra ako predávajúci predal\nžalobcom v 1. až 4. rade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. V článku III. sa zmluvné strany\ndohodli na kúpnej cene 4.543.660,- Sk s tým, že kúpna cena bude vyplatená na účet súdnej exekútorky\nJUDr. Edity Šupovej, tak ako je špecifikované v citovanom článku. Žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam dňa 22.12.2000, povolením vkladu spoluvlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností.\n8. Úpadca na základe udeleného súhlasu predal nehnuteľnosti nielen žalobcom, ale aj ďalším subjektom,\njedným z nich bola spoločnosť Kovospol Nitra spol. s r.o. Spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. úpadca\npredal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 21.02.2001, za kúpnu cenu vo výške 11.801.460,- Sk.\nZ tohto predaja úpadca evidoval voči spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. pohľadávku vo výške\ndojednanej ceny, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\n9. Dňa 21.02.2001 bola uzavretá Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR,\nKovospol Nitra s.r.o. a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra (ďalej len „dohoda o započítaní\"). V čl.\nI. predmetnej dohody o započítaní, sa FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra dohodli, že\nVodohospodárske stavby, a.s. Nitra postupuje svoju pohľadávku voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.\nvyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti\nza kúpnu cenu 11.801.460,- Sk na FNM SR. FNM SR má pohľadávku voči Vodohospodárskym\nstavbám, a.s. Nitra, ktorá pozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške Sk 24.954.000,- Sk a\npríslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku zo dňa 27.07.1992, tzv. privatizačnej\nzmluvy. Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra a FNM SR sa vzájomne dohodli, že započítajú pohľadávku\nFNM SR vyplývajúcu z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami,\n\na.s. Nitra voči pohľadávke Vodohospodárskych stavieb, a.s. Nitra vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky\nvoči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.\n10. V čl. II. dohody o započítaní sa FNM SR a Kovospol Nitra spol. s r.o., dohodli na vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok špecifikovaných v tomto článku. KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. má pohľadávku\nvoči FNM SR vo výške 11.801.450,- Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla KOVOSPOL Nitra spol. s\nr.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM SR od zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi FNM SR a\nOprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou i kúpna zmluva č. 1718/97 uzavretá medzi FNM SR\na Kovospol Nitra, s.r.o. FNM SR má pohľadávku z nezaplatenej kúpnej ceny, ktorá vyplýva zo zmluvy\no predaji nehnuteľnosti medzi Vodohospodárskymi stavbami, a.s. a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. Podľa\nčl. III. Dohody o započítaní sa pohľadávky špecifikované v čl. I. a II. započítavajú do výšky v akej sa\nkryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\n11. Z listu FNM SR zo dňa 17.03.2011, Poskytnutie informácií podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.\nz., krajský súd zistil, že so zreteľom na celkovú ekonomickú situáciu úpadcu, ktorému hrozili rozsiahle\nexekúcie FNM SR privítal snahu PKB a.s. ako majoritného záložného veriteľa na spoločný postup\npri uspokojovaní svojich pohľadávok a prijal jej návrh s tým, že výnosy z predaja nehnuteľností budú\nrozdelené medzi oboch veriteľov v pomere založených nehnuteľností. Výkonný výbor FNM SR súhlasil s\nvydaním predchádzajúceho súhlasu za podmienky, že výnos z predaja ohodnotený podľa predložených\nznaleckých posudkov na 4,8 mil. Sk bude použitý na úhradu záväzkov voči FNM SR. FNM SR na záver\npoznamenal, že v konkurznom konaní úpadcu prihlásil fond pohľadávku 75.798.092,40 Sk a bol to\npráve správca konkurznej podstaty, ktorý poprel pohľadávku fondu vo výške 11.801.460,- Sk z dôvodu\nuzatvorenej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi úpadcom a FNM SR. FNM SR nepodal\nžalobu o určenie popretej pohľadávky, v dôsledku čoho sa na túto časť pohľadávky v konkurznom konaní\nneprihliadalo.\n12. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, Krajský súd v Bratislave vo\nveci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.07.2012, č. k. 8Cbi/27/2010-277 tak, že žalovanému uložil povinnosť\nvylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty nehnuteľnosti uvedené vo výroku uvedeného rozhodnutia.\n13. Krajský súd zdôraznil, že § 19a zákona č. 92/1991 Zb. zavedený zákonom č. 190/1995Zb., je účinný\nod 14.09.1995 bez prechodných a záverečných ustanovení. Podľa názoru krajského súdu ide o normu,\nktorá vykazuje znaky nepravej retroaktivity. O nepravú retroaktivitu môže ísť v prípade, že zákonodarca\nnovým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností,\nktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna úprava zavádza\ndo budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za\nskoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom\ndôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a\núčinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.\n14. Keďže k prevodu predmetných nehnuteľností na žalobcov došlo vkladom do katastra zo dňa\n22.12.2000, t. j. po zavedení novely § 19a zákona o veľkej privatizácii (účinná od 14.09.1995), na platnosť\nprevodu sa podľa krajského súdu vyžadovalo splnenie oboch podmienok stanovených v § 19a ods.\n2 a 3 zákona o veľkej privatizácii, v opačnom prípade sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce\núkony, týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností neplatné. Vykonaným dokazovaním krajský\nsúd dospel k záveru, že obe podmienky boli , a preto v danom prípade nemožno hovoriť o prevode\nprivatizovaného majetku, ako o absolútne neplatnom právnom úkone pre rozpor s § 19a.\n15. Ďalej podľa krajského súdu je nesporné, že FNM SR udelil dňa 31.08.2000 súhlas na predaj\nviacerých nehnuteľností, okrem iných aj na prevod nehnuteľností nadobudnutých navrhovateľmi, ako aj\nspoločnosťou Kovospol Nitra spol. s r.o. Súhlas bol daný za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa\npredložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4.8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich\nzáväzkov voči FNM SR. Pokiaľ ide o náležitosti „súhlasu\" je podľa krajského súdu zrejmé, že zákon o\nveľkej privatizácii v citovanom ustanovení, ani na inom mieste náležitosti súhlasu neupravuje. Krajský\nsúd bol preto toho názoru, že bolo v právomocí FNM SR ako súhlas vydá, resp. či ho niečím obmedzí.\n16. Druhou podmienkou k platnosti prevodu privatizovaných nehnuteľností bolo použitie takto získaných\nfinančných prostriedkov prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Krajský súd poukázal na\n\nskutočnosť, že ani zo zákona, ani zo súhlasu nevyplýva, akým spôsobom a dokedy má úpadca takto\nzískané finančné prostriedky uhradiť v prospech FNM SR. Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s\nprávnym názorom žalovaného, že dohoda o započítaní s týmto predajom nesúvisí a môže sa týkať iba\nvzťahu úpadcu a Kovospol Nitra spol. s r.o. Dohoda o započítaní je právny úkon, ktorý v sebe zahŕňa\njednak postúpenie pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka) a jednak započítanie (§ 580 a\nnasl. Občianskeho zákonníka). Postúpením pohľadávky (ako výnos získaný z predaja nehnuteľnosti\núpadcu realizovaný na základe súhlasu fondu) úpadcu voči spol. KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. na FNM\nSR a následným započítaním odplaty za postúpenie so záväzkom voči fondu, si úpadca riadne splnil\nzáväzok vyplývajúci zo zákona i zo znenia súhlasu na prevod nehnuteľnosti. Podľa názoru krajského\nsúdu bol tento úkon vykonaný dostatočne určito a zrozumiteľne a je z neho zrejmý úmysel a vôľa strán\nzapočítať vzájomné pohľadávky FNM SR a úpadcu čo do výšky 11.801.460,- Sk. Tomuto zodpovedá aj\nnásledné správanie účastníkov, predovšetkým odporcu, ktorý poprel pohľadávku FNM SR v tejto výške\na následne FNM SR, ktorý nepodal incidenčnú žalobu, teda uznal zníženie pohľadávky úpadcu o túto\nčiastku.\n17. Na záver krajský súd poukázal na skutočnosť, že podľa zákona o veľkej privatizácii, majú byť\nneplatnosťou postihnuté úkony nadobúdateľa vykonané v rozpore so zákonom. Nemalo by byť na ťarchu\nžalobcov ako tretích osôb, prípadné pochybenie FNM SR.\n18. Preto rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12.07.2012, č. k. 8Cbi/27/2010-277\ntak, že návrhu žalobcov vyhovel. Na základe odvolania žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nako súd odvolací, uznesením zo dňa 27.08.2015, č. k. 2Obo/43/2013-344, rozsudok Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 12.07.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n19. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s účinnosťou od 14.09.1995, bol zákonom\nč. 190/1995 Zb. novelizovaný zákon č. 92/1991 Zb. zákon o veľkej privatizácií. Ustanovenie § 19\ncitovaného zákona bolo doplnené o ustanovenie § 19a bez prechodných ustanovení. Z dôvodovej správy\nzákona 190/1995 Zb. vyplýva, že toto ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k\nprivatizovanému majetku nachádzajúceho sa u nadobúdateľa, ktorý ešte nesplatil celú kúpnu cenu.\nPodľa ustanovenia § 19a ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii, do splatenia celej\nkúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond\nkontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov\nnadobúdateľa privatizovaného majetku. Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2,\nnadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Úkony vykonané nadobúdateľom v\nrozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Spätná účinnosť\ntohto zákonného ustanovenia sa viaže na dispozičné právo nadobúdateľa k privatizovanému majetku.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na privatizačnú zmluvu č. 48/1992, v ktorej úpadca\nsúhlasil s obmedzením dispozície s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny a že kúpna zmluva medzi\nnadobúdateľom privatizovaného majetku a novým vlastníkom bola uzavretá po zmene právneho režimu\nvzťahu, ktorý vznikol v minulosti. Okrem toho právne vzťahy upravujúce nadobudnutie majetku vo veľkej\nprivatizácií prechádzali mnohými legislatívnymi zmenami. Vzhľadom na kritéria Európskeho súdneho\ndvora a ústavného súdu posudzovania prípustnosti nepriamej retroaktivity, najvyšší súd dospel k názoru,\nže ustanovenie § 19a zákona o veľkej privatizácií nie je neprimerane zaťažujúce a nepredstavuje\nneodôvodnený zásah, v dôsledku čoho jeho aplikáciou, nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty a\nprincípu rovnosti. Účelom Zákona o veľkej privatizácií okrem iného bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej\nceny privatizovaného majetku Fondu národného majetku, v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného\nmajetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov\nvoči fondu. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce\núkony, sú preto podľa ustanovenia § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácií neplatné.\n21. Odvolací súd zdôraznil, že neplatnosť právnych úkonov súd skúma ex offo. Úpadca - nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku preukazoval splnenie svojej povinnosti voči fondu (prednostná úhrada súm\n6.866.021,- Sk a 4.800.000,- Sk v prospech fondu) Dohodou o vzájomnom započítaní zo dňa\n21.02.2001. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v prejednávanej veci\nnedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky\na Vodohospodárskymi stavbami a.s. (úpadcom). Odvolací súd konštatoval, že úpadca pri predaji\nprivatizovaných nehnuteľnosti postupoval v rozpore s ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácií,\n\nnakoľko získanými finančnými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu. Žalobcovia\npreto svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložili neplatnými kúpnymi zmluvami.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v\nčasti týkajúcej sa „interpretácie právnej normy § 19a zákona o veľkej privatizácii s poukazom, že nemalo\nby byť na ťarchu navrhovateľov, ako tretích osôb, prípadné pochybenie Fondu národného majetku\",\nbez racionálnej argumentácie nie je súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., neobsahuje všetky náležitosti\nkladené zákonom. Zistenú vadu odvolací súd považoval za odňatie možnosti konať pred súdom, preto\nrozsudok krajského súdu zo dňa 12.07.2012 podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p., zrušil a\nvec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nje záväzný.\n23. Po zrušení veci odvolacím súdom a vrátení na ďalšie konanie, sa krajský súd oboznámil s\npísomnými podaniami strán sporu. Podľa žalobcov v 1. a 2. rade, názor najvyššieho súdu ohľadne\nneplatnosti dohody o započítaní, nebol podkladom pre samotné rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu\nprvej inštancie, týmto názorom najvyššieho súdu, nie je preto krajský súd viazaný. Rovnako podľa\ntýchto žalobcov krajský súd nie je viazaný ani názorom najvyššieho súdu ohľadne neplatnosti dohody o\nzapočítaní aj z toho dôvodu, že neplatnosť nie je dostatočne zdôvodnená. Žalobcovia v tejto súvislosti\npoukázali na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obo/44/2013, v\nprávnom spore s totožným skutkovým základom, ktorý spor je právoplatne skončený a predmetom\nktorého ako prejudiciálnej otázky, bolo aj určenie platnosti predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní\npohľadávok medzi FNM SR, Kovospol Nitra spol. s r.o. a úpadcom. V uvedenom rozsudku najvyšší súd\nvyjadril právny názor, že predmetná dohoda je platným právnym úkonom.\n24. K dobromyseľnosti žalobcov pri nadobudnutí práva k nehnuteľnostiam, dali žalobcovia v 1. a 2.\nrade do pozornosti Nálezy ústavného súdu, podľa ktorých jedným z dôležitých atribútov pri výklade\nzákonov, je spravodlivosť a právna istota. Apelujúc preto na ústavný princíp spravodlivosti, právnej istoty\na rozumného usporiadania vzťahov žalobcovia žiadali, aby prvoinštančný súd prehodnotil v tomto konaní\naj otázku právnej istoty postavenia žalobcov ako dobromyseľných nadobúdateľov práv od úpadcu, a to\nnajmä v súvislosti s tou skutočnosťou, že žalobcovia nemali v moci akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť\nnakladanie s výťažkom z predaja predmetných nehnuteľností úpadcom. Žalobcovia po udelení súhlasu\nFNM SR s prevodom, po podpísaní predmetnej kúpnej zmluvy a po zaplatení kúpnej ceny v prospech\núpadcu, v dobrej viere a dobromyseľne nadobudli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva. Žalobcovia\nzdôraznili, že nijakým spôsobom nemohli ovplyvniť, čo urobí úpadca s výťažkom z predaja, a preto\nnásledné konanie úpadcu im nemôže byť v neprospech, a nemôže samo o sebe byť dôvodom neplatnosti\nprávneho úkonu prevodu nehnuteľností.\n25. Žalobcovia v 3. a 4. rade uviedli, že správca konkurznej podstaty úpadcu Dohodu o započítaní\nakceptoval; pretože poprel pohľadávku FNM SR voči úpadcovi vo výške 11.801.460,- Sk z dôvodu\nuzavretia Dohody o započítaní pohľadávok. Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok, pritom\npodľa žalobcov spĺňa zákonom požadované náležitosti. Ďalej poukázali na skutočnosť, že predmetné\nnehnuteľnosti kupovali v dobrej viere, že patria tomu, kto ich predával a v dobrej viere. Napokon rovnako\nako žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 5Obo/44/2013, v ktorom odvolací súd vyjadril právny názor, že predmetná dohoda je platným\nprávnym úkonom.\n26. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že je viazaný právnym názorom\nodvolacieho súdu, pokiaľ ide o právne posúdenie Dohody o započítaní, preto nemôže opätovne\nposudzovať obsah predmetnej dohody. Právny názor, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok\nmedzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra\n(úpadcom) je v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyslovený, ako aj záver, že\nžalobcovia svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložili neplatnými zmluvami.\n27. Krajský súd v Bratislave zdôraznil, že jeho úlohou bolo iba riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie\nv časti týkajúcej sa interpretácie právnej normy, a to § 19a zákona o veľkej privatizácii s poukazom,\nže nemalo by byť na ťarchu navrhovateľov, ako tretích osôb, prípadné pochybenie Fondu národného\nmajetku. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že pri uvedenej argumentácii vychádzal\nzo skutočnosti, že napriek Súhlasu FNM SR na predaj nehnuteľností zo dňa 31.08.2000 tak, ako bol\n\nudelený a napriek úhrade záväzkov úpadcu voči FNM SR formou Dohody o započítaní, boli splnené\nobe podmienky stanovené v § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii. Keďže odvolací súd bol\nopačného názoru, uviedol, že žalobcovia nedoložili vlastníctvo platnými zmluvami, t. j. neboli splnené\nzákonné podmienky k platnému prevodu nehnuteľností na žalobcov, zaoberal sa súd prvej inštancie\nskutočnosťou, či mohli žalobcovia nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe\ndobrej viery.\n28. Podľa krajského súdu je pravdou, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam odvodzovali\nžalobcovia od zápisu v katastri nehnuteľností a nehnuteľnosti užívali takmer 10 rokov. V tejto súvislosti\nvšak súd prvej inštancie poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností,\npodľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Za vlastníka je\nosoba zapísaná v Katastri nehnuteľnosti považovaná len do momentu, než sa preukáže opak, t. j. než\nsa preukáže, že nejaká iná osoba je vlastníkom v zmysle platných právnych predpisov. Z uvedeného\nvyplýva, že zákon výslovne myslí na situácie, že zápis v katastri nehnuteľností môže byť v rozpore so\nskutočnosťou a chráni vlastníka zapísaného v katastri, len kým sa nepreukáže opak.\n29. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností, je podľa krajského súdu nesporné, že nebola dodržaná\nzákonná 10 ročná vydržacia lehota (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a žalobcovia touto\nskutočnosťou ani neargumentovali. Poukazovali len na fakt, že nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere\na po celý čas tieto nerušene užívali. Podľa slovenského právneho poriadku (§ 132 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka) možno podľa krajského súdu nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam len na\nzáklade platného písomného právneho úkonu, rozhodnutia štátneho orgánu alebo inou skutočnosťou\nstanovenou zákonom, resp. na základe inštitútu vydržania. Z iných dôvodov nadobudnutie vlastníctva\nnie je možné a uvedená zásada nebola v slovenskom právnom poriadku prelomená. Súd prvej inštancie\nnevzhliadol také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mal vyhovieť žalobcom bez splnenia zákonných\npodmienok. Krajský súd mal za to, že je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že žalobcovia sú z\nNitry, situáciu okolo privatizácie úpadcu poznali, vedeli, že na liste vlastníctva viaznu ťarchy a je vedená\nexekúcia na majetok úpadcu. Preto nejde o taký prípad, že by absolútne nepoznali okolnosti, za akých\nnadobúdajú vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.\n30. K výhrade žalobcov, že v skutkovo totožnej veci existuje právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn. 5Obo/44/2013, s právnym názorom, že Dohoda o započítaní je platný právny úkon, krajský\nsúd uviedol, že pre jeho rozhodnutie je záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý rozhodnutie súdu\nprvej inštancie zrušil. Krajský súd si pritom je vedomý nálezu Ústavného súdu SR, podľa ktorého v\nidentických, alebo analogických veciach, by mala byť vec vyriešená z hľadiska právnej istoty tým istým\nspôsobom. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na skutočnosť, že na súde prebiehalo viacero súdnych\nkonaní s totožným skutkovým stavom a existujú viaceré právoplatné rozsudky (sp. zn. 10Cbi/29/2010,\n9Cbi/49/2010, 10Cbi/27/2010, 10Cbi/28/2010, 9Cbi/28/2010), ktorými boli návrhy zamietnuté a bol\nvyslovený právny názor, že Dohoda o započítaní je neplatný právny úkon. V prejednávanom spore, preto\npodľa krajského súdu bol zohľadnený väčšinový právny názor, na základe čoho nejde o odlišný právny\nnázor a nepredvídateľnosť rozhodnutia.\n31. Krajský súd v Bratislave rovnako uviedol, že nepripustil ďalšie návrhy na dokazovanie, pretože\nvýsluch svedkov navrhnutých žalobcami v 3. a 4. rade, by nemal žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci.\nOkrem uvedeného, títo svedkovia boli vypočutí, okrem súdnej exekútorky, v súvisiacich konaniach a súd\nz týchto svedeckých výpovedí pri pôvodnom rozhodnutí vychádzal.\n32. Vzhľadom na uvedené krajský súd návrh žalobcov zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd\nrozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.\n33. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/ s poukazom na ust. § 205\nods. 2 písmeno a/, c/, d/, f/ O. s. p. Poukázali na skoršie rozhodnutia v tomto spore, ako aj ich písomné\nvyjadrenie po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie.\n34. Podľa žalobcov v 1. a 2. rade, názor najvyššieho súdu ohľadne neplatnosti dohody o započítaní,\nnebol podkladom pre samotné rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie, týmto názorom\nnajvyššieho súdu, nebol preto krajský súd viazaný. Rovnako podľa týchto žalobcov krajský súd nebol\nviazaný názorom najvyššieho súdu ohľadne neplatnosti dohody o započítaní aj z toho dôvodu,\n\nže neplatnosť nie je dostatočne zdôvodnená. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na právoplatný\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obo/44/2013, v právnom spore s totožným\nskutkovým základom, ktorý spor je právoplatne skončený a predmetom ktorého ako prejudiciálnej otázky,\nbolo aj určenie platnosti predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR,\nKovospol Nitra spol. s r.o. a úpadcom. V uvedenom rozsudku najvyšší súd vyjadril právny názor, že\npredmetná dohoda je platným právnym úkonom.\n35. Vzhľadom na uvedené sú žalobcovia v 1. a 2. rade názoru, že krajsky súd mal dohodu o započítaní,\nako aj kúpnu zmluvu riadne preskúmať. Svoj názor ohľadne platnosti, resp. neplatnosti dohody o\nzapočítaní, riadne odôvodniť s tým, že mal krajský súd uviesť akými úvahami sa pri posudzovaní\nplatností tejto dohody riadil. Ďalej mal v odôvodnení uviesť, prečo a na základe akých zákonných\nustanovení považuje dohodu o postúpení, obsiahnutú v dohode o započítaní za bezodplatnú. Rovnako\nmal v odôvodnení uviesť, prečo a na podklade akých zákonných ustanovení, považuje kúpnu zmluvu\nuzatvorenú medzi žalobcami a úpadcom, za neplatnú. Žalobcovia ako strany sporu zdôraznili, že majú\nprávo na riadne zdôvodnenie rozhodnutia, či už prvoinštančného alebo odvolacieho súdu, v opačnom\nprípade sa im odníma možnosť právne a skutkovo argumentovať voči samotnému rozhodnutiu súdu.\n36. Nakoľko krajský súd podľa žalobcov v 1. a 2. rade nedostatočne zdôvodnil svoj názor ohľadne\nneplatnosti dohody o započítaní, ako aj neplatnosti samotných kúpnych zmlúv, podľa odvolateľov došlo\nv tomto konaní k porušeniu ústavných princípov riadneho a spravodlivého procesu. Preto je toto konanie\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, s tým, že zároveň sa\ntakýmto postupom krajského súdu, odňala žalobcom možnosť konať pred súdom.\n37. Podľa názoru žalobcov v 1. a 2. rade, krajský súd nesprávne právne posúdil platnosť Dohody o\nvzájomnom započítaní pohľadávok, nakoľko v rozpore so zákonom nehľadel na túto dohodu ako celok\na neposudzoval jeho jednotlivé články vo vzájomných súvislostiach. Pri výklade vôle obsiahnutej v tejto\ndohode, krajský súd nepoužil zákonné výkladové pravidlá podľa § 266 Obchodného zákonníka a § 35\nObčianskeho zákonníka. Týmto nebral ohľad na okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovaní,\nktoré predchádzali uzavretiu dohody, ako aj následné správanie účastníkov právneho úkonu (ktoré\nzodpovedalo skutočnosti, že došlo k zániku pohľadávky FNM SR voči úpadcovi z titulu započítania).\nĎalej v rozpore s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka krajský súd usúdil, že dohoda o postúpení\npohľadávky medzi FNM SR a úpadcom, obsiahnutá v Dohode o vzájomnom započítam pohľadávok, sa\npovažuje za bezodplatnú, nakoľko v nej nebola explicitne uvedená výška odplaty.\n38. Krajský súd v Bratislave ďalej podľa žalobcov v 1. a 2. rade pochybil aj v tom, že v tomto konaní\nsa vôbec nezaoberal ich argumentáciou prednesenou na pojednávaniach, uvedenou v písomných\nvyjadreniach zo dňa 23.01.2012, (časť III. tohto vyjadrenia) a zo dňa 29.02.2016, podľa ktorej Kúpnu\nzmluvu uzatvorenú po tom, ako bol udelený súhlas FNM SR podľa §19a ods. 2 zákona o veľkej\nprivatizácii, nemožno považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že úpadca následne\nneuhradí finančné prostriedky získané z takéhoto predaja na účet FNM SR. Podľa názoru žalobcov v 1.\na 2. rade, nesplnenie povinnosti úpadcu uhradiť výťažok z predaja privatizovaného majetku prednostne\nna úhradu jeho záväzkov voči FNM SR podľa paragrafu § 19a ods. 3 zákona o veľkej privatizácii,\nnemôže mať za následok zrušenie platnosti už platnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej boli prevedené\nnehnuteľnosti z úpadcu na žalobcov.\n39. Žalobcovia v 1. a 2. rade dodali, že § 19a zákona o veľkej privatizácii stanovuje pre nadobúdateľa\nprivatizovaného majetku dve podmienky pre prípad prevodu tohto majetku na iné osoby. Prvou\npodmienkou je predchádzajúci písomný súhlas FNM SR s predajom (§ 19a ods. 2) a druhou podmienkou\nje použitie získaných prostriedkov z predaja prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle\nuzavretej zmluvy (§ 19a ods. 3). Druhá podmienka, podľa žalobcov v 1. a 2. rade už nemá vplyv na\nplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu majetku, ale len na platnosť právneho úkonu použitia\nzískaných prostriedkov. Zákon pre prípad porušenia povinnosti podľa jeho § 19a ods. 3 neustanovuje,\nže sa predtým udelený súhlas stal neúčinným ani, že predtým vykonané úkony (v danom prípade platne\nuzatvorená kúpna zmluva) sa stávajú neplatnými. Ak by to tak malo byť, podľa žalobcov, zákonodarca\nby to musel upraviť výslovne, čo v danom prípade neurobil. Preto majú za to, že právny úkon prevodu\nmajetku úpadcu na žalobcov, je vzhľadom na existenciu súhlasu platný. Úpadca bol povinný následne\nzískané prostriedky použiť prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle privatizačnej\nzmluvy. Zákonná podmienka použitia získaných prostriedkov, už podľa žalobcov nemôže mať vplyv na\n\nplatnosť právneho úkonu, ktorým už predtým došlo k platnému prevodu majetku, ale len na platnosť\nnásledného právneho úkonu použitia získaných prostriedkov. Zákonná podmienka použitia získaných\nprostriedkov uvedená v §19a ods. 4, podľa žalobcov v 1. a 2. rade nie je rozväzovacou podmienkou, na\nzáklade ktorej by bolo možné zrušiť dodatočne platnosť už platnej kúpnej zmluvy.\n40. Krajský súd v Bratislave právnym názorom, že Kúpna zmluva je neplatná pre následné konanie\núpadcu po platnom uzavretí Kúpnej zmluvy a po riadnej úhrade kúpnej ceny žalobcami, podľa žalobcov\nv 1. a 2. rade porušil základné zásady, na ktorých stojí právny systém Slovenskej republiky. Ak právny\núkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v\ndôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, podľa žalobcov v 1. a 2. rade, nemôže dodatočne stať\nneplatným (a naopak). Vzhľadom na uvedené, krajský súd pri svojom rozhodnutí, podľa žalobcov v 1. a\n2. rade vec nesprávne právne posúdil, tvrdiac, že úkony (resp. nekonanie) úpadcu po platnom uzatvorení\npredmetnej Kúpnej zmluvy, rušia platnosť tejto Kúpnej zmluvy. Z uvedeného preto podľa žalobcov v 1.\na 2. rade vyplýva, že predmetná Kúpna zmluva je platným právnym úkonom aj v prípade nesplnenia\npovinnosti úpadcu uhradiť výťažok z tejto Kúpnej zmluvy prednostne na úhradu jeho záväzkov voči\nfondu podľa paragrafu § 19a ods. 3 zákona o veľkej privatizácii. S týmto právnym názorom žalobcov v\n1. a 2. rade, sa krajský súd argumentačne nevysporiadal, čím podľa odvolateľov porušil ústavný princíp\nriadneho a spravodlivého procesu. Toto konanie je preto postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci aj z tohto dôvodu.\n41. Ďalej žalobcovia v 1. a 2. rade namietli priznanie náhrady trov konania žalovanému, nakoľko pri\nniektorých úkonoch, bol zastúpený advokátskou kanceláriou Zvara advokáti s.r.o, so sídlom v Bratislave,\nkonajúcou prostredníctvom advokáta a jediného konateľa Mgr. Peter Zvára, ktorý je zároveň ako správca\nkonkurznej podstaty, žalovaným v tomto spore. Z daného vyplýva, že správca sa dal zastúpiť sám sebou\na teda za týchto okolností, podľa žalobcov v 1. a 2. rade nemôže ísť o účelné uplatňovanie, alebo\nbránenie práva, nakoľko ako strana sporu, tak mohol konať sám a nemal preto zvyšovať náklady strán\nsporu tým, že sa dal zastúpiť advokátskou kanceláriou, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom.\n42. Žalobcovia v 3. a 4. rade opätovne zdôraznili, že správca konkurznej podstaty úpadcu, Dohodu o\nzapočítaní akceptoval, pretože poprel pohľadávku FNM SR voči úpadcovi vo výške 11.801.460,- Sk, a\nto z dôvodu uzavretia Dohody o započítaní pohľadávok.\n43. Poukázali na článok II. Dohody, podľa ktorého článku mal KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. pohľadávku\nvoči FNM SR vo výške 11.801.460,- Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla KOVOSPOL NITRA spol. s\nr.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM SR od zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi FNM SR\na OPREA s.r.o. Nitra. FNM SR na základe postúpenia od úpadcu /podľa čl. I bod 2 Dohody/, nadobudol\npohľadávku voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. vo výške 11.801.460,- Sk /kúpna cena za prevod\nnehnuteľností úpadcu podľa zmluvy uzavretej medzi úpadcom a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o., zo dňa\n21.02.2001/. V článku II. bod 3 v spojení s článkom III. Dohody, sa FNM SR a KOVOSPOL NITRA spol. s\nr.o. dohodli na vzájomnom započítaní týchto pohľadávok. Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok,\npodľa odvolateľov spĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n44. Žalobcovia v 3. a 4. rade sa domnievajú, že pokiaľ ide o navrhované dokazovanie bez výsluchu\nnimi navrhovaných svedkov, nie je možné vo veci dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Opakovane\nodvolatelia zdôraznili, že k dohode o započítaní pohľadávok sa musia vyjadriť tí, ktorí túto dohodu\npodpisovali a ktorí ju pripravovali. Strany tejto dohody sa musia vyjadriť k jej obsahu, k tomu ako jej\nrozumeli a aký bol dopad tejto dohody z hľadiska plnenia záväzku úpadcu voči FNM SR. To, že niektorí z\nnavrhovaných svedkov boli vypočutí v iných konaniach a neboli vypočutí v konaní, považujú odvolatelia\nza porušenie ich práva na spravodlivý proces. Uvedené má podľa žalobcov v 3. a 4. rade za následok\nnedostatočne zistený skutočný stav veci a následne jej nesprávne právne posúdenie.\n45. Žalobcovia v 3. a 4. rade v ostatnom poukázali na okolnosti, týkajúce sa ich dobromyseľnosti\npri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným správcom do súpisu konkurznej\npodstaty. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na doterajšiu judikatúru, s dôrazom na ústavné\nprincípy, ku ktorým patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti\n(proporcionality). Rovnako tak ústavný súd vo svojej judikatúre podľa odvolateľov viackrát zdôraznil,\nže k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv. Pričom\nnad rámec doterajšej judikatúry ústavný súd zdôrazňuje, že v súlade s tendenciami príznačnými\n\npre modernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv.\nlegitímne očakávanie (legitimateexpectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako právna\nistota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne, alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym\nmocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti\nprávnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu.\n46. V tejto súvislosti odvolatelia uviedli, že predmetné nehnuteľnosti žalobcovia v 3. a 4. rade kupovali v\ndobrej viere, že patria tomu kto ich predával a v dobrej viere. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že túto uzatvárali v\nroku 2000. Tieto nehnuteľnosti neustále ako vlastné užívali. V kúpnej zmluve sa uvádzajú skutočnosti, z\nobsahu ktorých boli žalobcovia ubezpečení o vlastníckom práve predávajúceho. V kúpnej zmluve zo dňa\n12.10.2000, sa v článku I. uvádza ubezpečenie, že predávajúci je výlučným vlastníkom prevádzaných\nnehnuteľností. V článku III. zmluvy sa uvádza, že dohodnutá kúpna cena bude vyplatená na účet súdnej\nexekútorky JUDr. Edity Šupovej. V článku VIII. zmluvy sa uvádza , že účastníci zmluvy sú oprávnení\ns predmetom zmluvy nakladať, zmluvné prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určitá zmluvná voľnosť\núčastníkov kúpnej zmluvy nie je obmedzená. V článku IX. zmluvy sa uvádza, že Exekútorský úrad JUDr.\nEdity Šupovej, obdrží jedno vyhotovenie.\n47. Preto sa žalobcovia v 3. a 4. rade domnievajú, že zápisom vlastníckeho práva do príslušného katastra\nnehnuteľností, ktoré v mene štátu vykonávajú príslušní pracovníci, bolo deklarované, že táto kúpna\nzmluva nemá žiadne vady a nedostatky. Garantom právnych vzťahov, týkajúcich sa vlastníckeho práva,\npodľa odvolateľov musí byť štát a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by štát vydával také právne\npredpisy, v dôsledku ktorých by bolo možné odňať vlastnícke právo nadobudnuté v dobrej viere.\n48. Žalobcovia v 1. až 4. rade preto zhodne navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že ich návrhu vyhovie, a to v celom rozsahu, prípadne napadnuté rozhodnutie zrušil a\nvrátil na nové konanie Krajskému súdu v Bratislave.\n49. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že napadnutý rozsudok\nje potrebné posudzovať v celom jeho kontexte. Vo veci zásadnú právnu otázku zániku pohľadávok\nDohodou o započítaní posúdil odvolací súd odlišne od prvoinštančného súdu a na jeho záväznosť pre\nprvoinštančný súd odkázal na záver odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na ust. § 226 O.\ns. p. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd odôvodnenie otázky interpretácie ust. § 19a zákona o veľkej\nprivatizácii,\na to vo vzťahu k žalobcom ako nadobúdateľom privatizovaného majetku, považoval\nza nedostatočné, nemohlo byť právne posúdenie tejto otázky preskúmané v odvolacom konaní, a preto\nodvolací súd uložil prvoinštančnému súdu vyrovnať sa s touto otázkou v ďalšom konaní.\n50. Žalovaný dodal, že iný právny názor najvyššieho súdu na započítanie pohľadávok Dohodou\no započítaní, bol vyslovený v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu zo dňa 29.11.2012, sp. zn.\n5Obo/108/2011, v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6Cbi/31/2010. Toto rozhodnutie\npovažuje žalovaný za veľmi nešťastné, nakoľko spornú otázku najvyšší súd posúdil odlišne ako súd\nprvej inštancie, ktorý vyslovil, že k započítaniu pohľadávok nedošlo. Aj v tomto prípade však bol\nkrajský súd odlišným právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Žalovaný napokon zdôraznil, že vec\nbola právoplatne skončená až potvrdzujúcim rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 18.09.2014, sp. zn.\n5Obo/44/2013. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že ešte pred vyhlásením potvrdzujúceho rozsudku,\nboli vyslovené odlišné právne názory na posudzovanú otázku aj inými senátmi najvyššieho súdu a v tom\nčase už bol právoplatný, napr. rozsudok sp. zn. 4Obo/66/2012 zo dňa 17.12.2013. Žalovaný má za to, že\nnaopak senát najvyššieho súdu sa v potvrdzujúcom rozsudku zo dňa 18.09.2014, sp. zn. 5Obo/44/2013,\nargumentačne nevysporiadal s väčšinovým právnym názorom najvyššieho súdu a založil tým právnu\nneistotu strán sporu v doteraz nerozhodnutých konaniach, v ktorých súdy posudzujú totožnú otázku.\n51. K námietkam žalobcov v 1. a 2. rade o posúdení postúpenia pohľadávky ako bezodplatného\npostúpenia, žalovaný uviedol, že ak Občiansky zákonník, s poukazom na ust. § 527 predpokladá, že\npostúpenie pohľadávky môže byť za odplatu, v prípade, ak odplata nie je dohodnutá, postúpenie je\npotrebné považovať za bezodplatné. Ak sa teda zmluvné strany Fond národného majetku SR a úpadca\nnedohodli v Dohode o započítaní v časti postúpenia pohľadávky na odplate, absenciu prejavu vôle nie\nje možné podľa žalovaného konvalidovať výkladovým pravidlom podľa § 35 Občianskeho zákonníka,\nani § 266 Obchodného zákonníka tak, ako to tvrdia žalobcovia v 1. a 2. rade.\n\n52. Ohľadom odvolania žalobcov v 3. a 4. rade, žalovaný uviedol, že pri otázke dobromyseľnosti\nžalobcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy, sa stotožňuje s právnym záverom prvoinštančného súdu, že\ndobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníctva je možné posudzovať len v súvislosti s inštitútom vydržania.\nV tejto súvislosti žalovaný dopĺňa, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na\nvšetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Žalobcovia na pojednávaní dňa 08.03.2016\nsami uviedli, že v čase podpísania kúpnej zmluvy, ktorou mali nadobudnúť sporné nehnuteľnosti,\npodnikali. Je dôvodné predpokladať, že poznali situáciu v spoločnosti Vodohospodárske stavby a.s.\nNitra, vedeli že na jej majetok sú vedené exekúcie. Vedeli, že Fond národného majetku SR dal súhlas\nna predaj nehnuteľností, a preto mali vedieť, že predaj majetku Vodohospodárskych stavieb a.s. Nitra\nje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu podmienený použitím kúpnej ceny na úhradu záväzkov\npredávajúceho voči fondu. Preto žalovaný akékoľvek tvrdenie o dobromyseľnosti žalobcov, považuje\nlen za účelové.\n53. Na záver svojho vyjadrenia, žalovaný poukázal na jeho vyjadrenie zo dňa 11.07.2012, kde\nsa poukazuje na kúpne zmluvy, ktorými úpadca pred vyhlásením konkurzu previedol privatizované\nnehnuteľnosti na tretie osoby za kúpnu cenu spolu viac ako 46.199 tis. Sk. V predmetom vyjadrení, tiež\nžalovaný uviedol, že pohľadávka banky, v prospech ktorej sa viedla exekúcia proti Vodohospodárskym\nstavbám a.s. Nitra ako povinnej osobe, bola vyčíslená v sume 17.342 tis. Sk. Tieto skutočnosti zdôraznil\nžalovaný v súvislosti s tým, že prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobcov v 1 až 4. rade, z dôvodu\nkonania v rozpore s §19a Zákona o veľkej privatizácii. Ďalšou námietkou žalovaného, že kúpna zmluva\nbola uzatvorená aj v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), resp. postup úpadcu\na súdnej exekútorky tento zákon obchádzal, sa už odvolací súd, ani krajský súd nezaoberal.\n54. Znovu preto žalovaný poukázal aj na konanie v rozpore s Exekučným poriadkom, nakoľko považuje\nza nezákonný postup, kedy po vydaní príkazu na vykonanie exekúcie dražbou nehnuteľností povinného\n(úpadca), došlo k uzavretiu celého radu kúpnych zmlúv. Speňažovaním majetku povinného po vydaní\npríkazu na vykonanie exekúcie dražbou nehnuteľností, podľa názoru žalovaného, došlo k porušeniu\nprincípov speňažovania nehnuteľností povinného podľa Exekučného poriadku. Ani samotný žalovaný\nako povinný nemá vedomosť o tom, akým spôsobom súdna exekútorka použila sumy, ktoré zložili\nkupujúci na jej účet. Tieto sumy (aj po odpočítaní sumy 11.801.460,- Sk z poslednej kúpnej zmluvy\nuzatvorenej s KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o., ktorá mala byť započítaná Dohodou o započítaní), vysoko\nprevyšovali pohľadávku banky ako oprávnenej v exekučnom konaní. Ak by bol postup v exekučnom\nkonaní zákonný, v súlade s piatym dielom Exekučného poriadku, § 134 a nasl., rozdelenie súm získaných\ndražbou nehnuteľností úpadcu ako povinného by podliehalo schváleniu súdu. Preto je podľa názoru\nžalovaného kúpna zmluva, ktorou nadobudli sporné nehnuteľnosti žalobcovia v l. až 4. rade, neplatná\nnielen pre konanie v rozpore s § 19a Zákona o veľkej privatizácii, ale aj pre konanie v rozpore so zákonom\nč. 233/1995 Z. z. Exekučným poriadkom.\n55. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd\") [§ 470 ods. 1, 4 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\")], po zistení, že odvolania boli podané\nvčas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať\nodvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolaní, odvolacími dôvodmi a zisteným\nskutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal odvolania a\ndospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.\n56. Vzhľadom k tomu, že odvolania boli podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.\"), odvolací súd postupoval\nv zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v\nkonaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n57. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej\nlen ZKV) majetok podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu.\n58. Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty\ns poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré\nspochybňujú zaradenie vecí do súpisu.\n\n59. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom\npodal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,\npredpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV).\n60. Predmetom odvolacieho konania je právo žalobcov 1/ až 4/ na vylúčenie nehnuteľností\nšpecifikovaných v žalobe zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra.\n61. Žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je procesnou žalobou, ktorou sa tretia osoba, tzv.\nvylučovateľ domáha ochrany svojho práva, do ktorého sa konkurzom zasiahlo. Osoba, ktorá sa domáha\nvylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty musí preukázať nielen to, že vec nemala byť do\nsúpisu zaradená, ale i to, že právo, ktoré vylučuje zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty,\nsvedčí jej.\n62. Súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy č.48/92 zo dňa 27.7.1992 došlo k prevodu\nvlastníckeho práva k veciam iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo vzhľadom\nna svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku z FNM SR na Vodohospodárske stavby\na.s., a to v súlade so zákonom č.92/1991 Zb.\n63. Písomnou žiadosťou o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000 požiadali\nVodohospodárske stavby FNM SR o súhlas s odpredajom nehnuteľností, okrem iného aj tých, ktoré sú\npredmetom sporu.\n64. Listom zo dňa 31.08.2000 FNM na základe žiadosti Vodohospodárskych stavieb a.s. Nitra a v\nsúlade s uznesením Výkonného výboru FNM č.16/35/00 zo dňa 22.08.2000 udelil súhlas na uvoľnenie\nzáložného práva a odpredaj nehnuteľného majetku podľa zoznamu špecifikovaného v súhlase za\npodmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške\n4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR.\n65. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 Vodohospodárske stavby a.s. Nitra ako predávajúci previedol\nna žalobcov 1/ až 4/ nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. V článku III. sa zmluvné strany dohodli na\nkúpnej cene 4.543.660,- Sk s tým, že kúpna cena bude vyplatená na účet súdnej exekútorky JUDr. Edity\nŠupovej. Žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňa 22.12.2000 povolením\nvkladu spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n66. Súd prvej inštancie pri posudzovaní vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 4/ správne vychádzal z ust.\n§ 19a zák.č.92/1991 Zb., keďže úpadca nadobudol nehnuteľnosti na základe privatizačnej zmluvy, preto\nbolo potrebné aplikovať špeciálny právny predpis zákon č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii.\n67. Dospel k záveru, že v zmysle § 19a ods.2 zák.č.92/1991 Zb. podmienkou k platnému prevodu\nsprivatizovaného majetku na tretie osoby je súhlas FNM SR, ktorý tento udelil dňa 31.8.2000. Druhou\npodmienkou k platnosti prevodu privatizovaných nehnuteľností bolo použitie takto získaných finančných\nprostriedkov prednostne na úhradu záväzkov nadobúdateľa voči fondu. Súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že táto podmienka splnená nebola, nakoľko vychádzajúc z predchádzajúceho zrušovacieho\nrozhodnutia odvolacieho súdu v danej veci skonštatoval, že dohodou o vzájomnom započítaní\npohľadávok uzavretou medzi FNM SR, Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra a KOVOSPOLOM Nitra,\nspol. s r.o., ktorú žalobcovia predložili za účelom úhrady záväzku voči FNM SR, nedošlo k platnému\nzapočítaniu pohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi\nstavbami a.s. Nitra.\n68. Na základe uvedeného, nakoľko podmienky platného prevodu vlastníckeho práva na žalobcov\nneboli splnené, konštatoval, že nebola dodržaná ani zákonná 10 ročná vydržacia lehota a keďže\npodľa slovenského právneho poriadku (§ 132 ods.1 Obč. zák.) možno nadobudnúť vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam len na základe platného písomného právneho úkonu, rozhodnutia štátneho orgánu\nalebo inou skutočnosťou stanovenou zákonom, resp. na základe inštitútu vydržania, ktorá zásada v\nslovenskom právnom poriadku prelomená nebola, žalobu zamietol.\n69. Proti rozsudku žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri\nvýklade dohody o vzájomnom započítaní, krajský súd nepoužil zákonné výkladové pravidlá podľa §\n\n266 Obchod. zák. a § 35 Obč. zák., čím nebral zreteľ na okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane\nrokovaní, ktoré predchádzali uzavretiu dohody, ako aj následné správanie účastníkov právneho úkonu.\nTiež dohodu o postúpení pohľadávky v rozpore s ust. § 524 a nasl. Obč. zák. považoval za bezodplatnú,\nnakoľko v nej nebola explicitne uvedená výšky odplaty.\n70. Podľa žalobcov zákonná podmienka použitia získaných prostriedkov nemôže mať vplyv na platnosť\nprávneho úkonu, ktorým už predtým došlo k platnému prevodu majetku, ale len na platnosť následného\nprávneho úkonu použitia získaných prostriedkov. Nakoniec namietli, že predmetné nehnuteľnosti\nkupovali v dobrej viere, že patria tomu, kto ich predával a v dobrej viere.\n71. Podľa § 19a ods.1 zák. č. 92/1991 Zb. v znení účinnom v čase prevodu nehnuteľností do splatenia\ncelej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť,\naby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných\ndokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku.\n72. Podľa § 19a ods. 2 cit. zák. do splatenia celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného majetku\nalebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho\nzaloženie v prospech tretích osôb, možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak fond\ndo 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným majetkom\npísomne nevyjadrí nesúhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Predchádzajúci písomný súhlas\nfondu je potrebný aj pri akciových spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní akciovej\nspoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s\ntýmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do\nobchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné.\n73. Podľa § 19a ods.3 cit. zák. ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2,\nnadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.\n74. Podľa § 19a ods.4 cit. zák. úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2\na 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\n75. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom,\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n76. Rozpor so zákonom znamená nielen rozpor s Občianskym zákonníkom, ale so všetkými predpismi\nkogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona. Predpismi, ktorých porušenie má za následok\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu, sú najmä všetky zákonné normy, ktoré obmedzujú zmluvnú\nvoľnosť účastníkov, a to tzv. blokačné ustanovenia v reštitučných a privatizačných zákonoch.\n77. Takýto následok majú i ustanovenia už citovaného zákona č.92/1991 Zb. o prevode majetku štátu\nna iné osoby.\n78. V predmetnej veci prvá podmienka, t. j. súhlas FNM SR s prevodom privatizovaného majetku bola\nsplnená (č. l. 22 spisu). O splnení druhej podmienky, t. j. použití získaných prostriedkov z privatizovaného\nmajetku prednostne na úhradu záväzkov voči fondu žalobcovia doložili Dohodu o vzájomnom započítaní\npohľadávok (ďalej aj Dohoda) uzavretú medzi FNM SR, Kovospolom Nitra s.r.o. a Vodohospodárskymi\nstavbami, a.s. Nitra dňa 21.2.2001 (č. l. 24 spisu).\n79. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok, vychádzajúc\nz predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej veci. Odvolací súd na už vyslovenom\nprávnom názore zotrval aj v predmetnom rozhodnutí, keďže podľa uvedenej Dohody nedošlo k stretu\nvzájomných pohľadávok medzi Vodohospodárskymi stavbami a.s. a FNM SR.\n80. Odvolací súd už vyslovil, že nevyhnutnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle § 524\na nasl. Obč. zák. je dojednanie o tom, či ide o bezodplatnú, či odplatnú zmluvu. V prípade odplaty musí\nbyť vyjadrená aj cena za postúpenie pohľadávky, v opačnom prípade je zmluva o postúpení pohľadávky\nz dôvodu neurčitosti a možnosti obchádzania zákona neplatná ( § 37 a 39 Občianskeho zákonníka).\n\n81. Pokiaľ sa teda zmluvné strany (Vodohospodárske stavby a.s. Nitra a FNM SR) pri postúpení\npohľadávky v čl. I bod 1 Dohody nedohodli aj na odplate, absenciu tohto prejavu vôle nemožno\nkonvalidovať výkladovými pravidlami podľa § 35 Obč. zák., resp. § 266 Obchodného zákonníka, ako to\nnamietajú žalobcovia.\n82. Bez uvedenej dohody o odplate postúpenej pohľadávky preto nemohlo dôjsť k vzájomnému\nzapočítaniu pohľadávok medzi Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra a FNM SR, ako ani k ich stretu,\na teda k zániku pohľadávky FNM SR voči Vodohospodárskym stavbám a.s. Nitra, špecifikovanej v čl.\nI bod 3 uvedenej Dohody, keďže predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a\nVodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra.\n83. Naviac pohľadávka započítavaná FNM SR, t. j. 24.954.000,- Sk a príslušenstvo, nie je určitá, pretože\nnie je zrejmé, z čoho sa skladá pohľadávka a príslušenstvo, aká je jeho výška alebo spôsob jeho určenia,\na teda, ktorá časť z tejto pohľadávky s príslušenstvom mala byť predmetom zápočtu, čo spôsobuje\nabsolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní (ust. § 37 Obč. zák.).\n84. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že úpadca pri predaji\nprivatizovaných nehnuteľností postupoval v rozpore s ustanoveniami § 19a zákona o veľkej privatizácii,\nnakoľko získanými finančnými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu, v dôsledku\nčoho svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam žalobcovia doložili neplatnou zmluvou.\n85. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, že zákonná podmienka použitia získaných\nprostriedkov nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorým už predtým došlo k platnému\nprevodu majetku, ale len na platnosť následného právneho úkonu použitia získaných prostriedkov.\n86. Účelom Zákona o veľkej privatizácii okrem iného bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny\nprivatizovaného majetku Fondu národného majetku, v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného\nmajetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov\nvoči fondu. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce\núkony sú podľa ustanovenia § 19a ods.4 zákona o veľkej privatizácii absolútne neplatné.\n87. V zmysle uvedeného účelu zákona o veľkej privatizácii je možné za úkony vykonané nadobúdateľom\nv rozpore s uvedenou povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce považovať výlučne úkony spojené s\nprevodom privatizovaného majetku.\n88. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.\napríla 2016, č. k. 2ObdoV/1/2014, na ktorý žalobcovia poukazovali v odvolacom konaní bol nálezom ÚS\nSR sp. zn. II ÚS/796/2016-65 z 22. júna 2017 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Ústavný súd\nSlovenskej republiky v náleze okrem iného vyslovil, že právomoc všeobecných súdov vykladať zákony\nnemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona fakticky „novelizovať\". Išlo by\no porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony\npatrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom.\n89. V ostatnom žalobcovia namietali, že predmetné nehnuteľnosti kupovali v dobrej viere. Súd prvej\ninštancie konštatoval, že nebola dodržaná ani zákonná 10 ročná vydržacia lehota a podľa slovenského\nprávneho poriadku (§ 132 ods.1 Obč. zák.) možno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam len\nna základe platného písomného právneho úkonu, rozhodnutia štátneho orgánu alebo inou skutočnosťou\nstanovenou zákonom, resp. na základe inštitútu vydržania, ktorá zásada v slovenskom právnom\nporiadku prelomená nebola.\n90. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS\n549/2015-33 zo dňa 16. marca 2016, v zmysle ktorého aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje\nvšeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe\ndobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia\nvlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode\nvlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného\nsúdu v riešení otázky „nemo plus hiris\" (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej\nreality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej\n\ndruhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej\nevidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd\na pod.].\n91. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov\nprincípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,\npokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom\nprípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho\nprávneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva\nsa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.\n92. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.)\na v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru\ns jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho\npráva\ndobromyseľným\nnadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr\nposúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné\ndôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba\nbola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa domnieva, že\ntoto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám\ndáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v platnom znení).\n93. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa otázkou dobrej viery nezaoberal, čím vec nesprávne\nprávne posúdil, z ktorého dôvodu nedostatočne zistil skutkový stav, Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nako súd odvolací, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 389 ods. 1 písm. c/\nC. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n94. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je pre súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.\n95. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí\no veci.\n96. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je podľa § 421 C. s. p.\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§\n421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd\nrozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa\n§ 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje\n\ndesaťnásobok minimálnej mzdy;na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu\no peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky\na výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)\n(§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti\ndôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho\nžalobou alebo ak do konania vstúpil (§426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej\ninštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v\nlehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa\npopri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu\nsa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní\nzastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu\nkoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej\nstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na\nochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní\na o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý\nza ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie\nprípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací\ndôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a\nuvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod\nnemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred\nodvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti\npodaného dovolania (§ 435 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť\nlen do uplynutia lehoty na podanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}