{"guid": "b01fa4bb-1087-4a30-bd2c-10703f79c11f:82cc3459-f0ec-4b8d-9500-9d8027edd3a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1009201748.1", "spisova_znacka": "2Sžhpu/3/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžhpu/3/2014 z 24. 5. 2017", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. 2Sžhpu/3/2014, ECLI:SK:NSSR:2017:1009201748.1", "identifikacne_cislo": "1009201748", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/136#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82cc3459-f0ec-4b8d-9500-9d8027edd3a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1009201748.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1009201748.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1009201748.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžhpu/3/2014\n1009201748\n24. 05. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:1009201748.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: Fuji Electric\nCo., Ltd., so sídlom 1-1, Tanabe-shinden, Kawasaki-ku, Kawasaki-shi, Kanagawa, Japonsko (pôvodne\nžalobca 1/ Fuji Electric Holdings Co., Ltd., so sídlom Tanabesinden, Kawasaki-ku, Kawasaki-shi,\nKanagawa, Japonsko a žalobca 2/ Fuj Electric Systems Co., Ltd., so sídlom 11-11-2 Osaki, Shinagawaku, Tokyo, Japonsko), právne zastúpený: Glatzová & Co., s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie\n25, Bratislava proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24,\nBratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/KH/R/2/035 zo dňa 14. augusta\n2009 o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/180/2009-682 zo dňa\n06.08.2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/180/2009-682 zo dňa 06.08.2014 mení tak, že žalobu zamieta.\nÚčastníkom náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný napadnutým rozsudkom č. k.\n1S/180/2009-682 zo dňa 06.08.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len OSP) rozhodnutie žalovaného č. 2009/KH/R/2/035 zo dňa 14.08.2009 v časti proti žalobcovi\nFuji Electric Co., Ltd. A vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že žaloba je\nnedôvodná v tých častiach, kde je spochybňovaná existencia kartelu, účasť žalobcu na karteli, existencia\nkartelu ako jedného celku a reálny dopad kartelu na slovenské územie; takisto považoval za preukázané,\nže skutok sa stal, že tento skutok nesie znaky deliktu - kartelovej dohody a je na slovenskom území\nstíhateľný, ale podľa názoru krajského súdu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že\nnie je dostatočne preskúmateľné v časti odôvodnenia konkrétnej zodpovednosti žalobcu v súvislosti s\njeho potrestaním a určením výšky pokuty.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil,\nže dňa 27.12.2007 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutie č. 2007/KH/1/1/109,\nktorým bolo rozhodnuté, že konanie určených podnikateľov, medzi inými aj (pôvodných) žalobcov 1/ a 2/,\nspočívajúce v uzatvorení dohody dňa 15.04.1988 pod názvom GQ- Agreeement, na základe ktorej títo\npodnikatelia koordinovali svoje správanie na relevantnom trhu výroby a predaja zapuzdrených plynom\nizolovaných spínacích zariadení pre aplikácie 72 kV a vyššie a to určovaním cien, rozdelením trhu,\nudržiavaním stabilnej úrovne trhových podielov na základe vopred odsúhlasených kvót, vzájomným\nobmedzovaním pri uzatváraní licenčných zmlúv s tretími osobami a koluzívnym správaním v procese\nverejného obstarávania je v období:\n-od 01.03.1991 do 31.07.1994 kartelovou dohodou podľa § 3 ods. 2 písm. a). b) a c) zákona č. 63/1991\nZb. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorá je nedovolená a neplatná,\n\n-od 01.08.1994 do 30.04.2001 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 3 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona\nč. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná,\n-od 01.05.2001 do 30.09.2002 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a),b),c) a f) zákona\nč. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná\n-od 01.10.2002 do 30.04.2004 dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a), b), c) a f) zákona\nč. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov v znení zákona 465/2002 Z. z., ktorá je zakázaná.\nŽalovaný za vyššie uvedené konanie uložil jednotlivým účastníkom konania pokuty. Žalobcovi 1/ bola\nudelená pokuta vo výške 20.000.000,- Sk a žalobcovi 2/ 30.000.000,- Sk.\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podali rozklady všetci účastníci konania s výnimkou spoločností\nABB Management Services Ltd., ABB Switzerland Ltd. a ABB Ltd.. O rozkladoch rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 2009/KH/R/2/035 zo dňa 14.08.2009, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia\ntak, že:\nNa základe dohody pod názvom GQ- Agreement (GQ-dohoda) zo dňa 15.04.1988, ktorá trvala do 11.\nmája 2004, určení podnikatelia, medzi inými aj žalobca v čase od 01.03.1991 do 30.09.2002 koordinovali\nsvoje správanie na relevantnom trhu výroby a predaja zapuzdrených plynom izolovaných spínacích\nzariadení (GIS) pre aplikácie 72 kV a vyššie na území Slovenskej republiky a to určovaním cien,\nrozdelením trhu, udržiavaním stabilnej úrovne trhových podielov na základe vopred odsúhlasených\nkvót, vzájomným obmedzovaním sa pri uzatváraní licenčných zmlúv s tretími osobami a koluzívnym\nsprávaním v procese verejného obstarávania, čím podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a). b),\nc) a f) ZOHS uzatvorili dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá je podľa § 4 ods. 1 ZOHS zakázaná.\nV druhostupňovom rozhodnutí bola žalobcovi 1/ znížená pokuta na 331.930,- € a žalobcovi 2/ na\n331.930,- €.\nPrávny zástupca žalobcu podaním zo dňa 20.05.2011 súdu oznámil zánik žalobcu 2/ v dôsledku zlúčenia\nso žalobcom 1/ a o zmenu obchodného mena žalobcu 1 od 01.04.2011 z pôvodného Fuji Electric\nHoldings Co. Ltd. na súčasné obchodné meno Fuji Electric Co., Ltd.\nUznesením zo dňa 25.07.2011 krajský súd prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci sp. zn. C-17/10 o predbežných otázkach predložených Súdnemu dvoru Európskej únie\nKrajským súdom v Brne uznesením sp. zn. 62Ca 22/2007-1249 zo dňa 11.12.2009.\nMedzi žalobcami a žalovaným nebolo sporu o tom, že skutkovo týmto konaním žalobcov, ktoré bolo\npredmetom správneho konania, v ktorom bolo vydané i napadnuté rozhodnutie žalovaného, sa už\nv minulosti zaoberala Európska komisia, ktorá o ňom rozhodla dňa 24.01.2007 rozhodnutím COMP/\nF/38.899. Európska komisia pritom rozhodla vecne obdobne ako teraz žalovaný; bolo deklarované\nporušenie zákazu kartelových dohôd (vyjadreného v čl. 81 Zmluvy ES).\nEurópska komisia zahájila konanie a vydala rozhodnutie podľa čl. 81 Zmluvy ES, pričom v ňom sledovala\ndopady konaní spoločností, s ktorými konanie viedla, na komunitárnom trhu GIS. Žalovaný naproti tomu\nzahájil a viedol správne konanie pre porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 63/1991 Zb., § 3 ods. 1 zákona č.\n188/1994 Z. z. a § 4 ods. 1 ZOHS. Dopad konania účastníkov správneho konania vedeného žalovaným\npre obdobie konania žalobcov od 01.03.1991 do 30.04.2004 bol podľa žalovaného posudzovaný iba vo\nvzťahu k územiu Slovenskej republiky, resp. k hospodárskej súťaži existujúcej na tunajšom trhu, pretože\nv tomto období bolo na území Slovenskej republiky konanie, ktoré je predmetom správneho konania,\npostihnuteľné iba podľa predchádzajúcich zákonov o ochrane hospodárskej súťaže a následne potom\nZOHS a nie podľa čl. 81 Zmluvy ES.\nTýmto konaním sa teda paralelne zaoberala ako Európska komisia, tak žalovaný, oba súťažné orgány\nsamostatne deklarovali porušenie zákazu kartelových dohôd, oba podľa rôznych právnych poriadkov\n\n(Európska komisia podľa komunitárneho, inak priamo aplikovateľného i v jednotlivých členských štátoch,\nžalovaný podľa slovenského vnútroštátneho), oba uložili účastníkom konania pokuty.\nZákladné procesné námietky žalobcov smerovali do porušenia zásady ne bis in idem a vychádzali z\ntvrdenia, žalovaným nespochybňovanom, že tým istým konaním, ako teraz žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí, sa už v minulosti zaoberala Európska komisia, ktorá o tom istom konaní už skôr než žalovaný\nprávoplatne rozhodla.\nTúto otázku vyriešil Súdny dvor rozsudkom zo dňa 14.02.2012 vo veci C-17/10, ktorému bola Krajským\nsúdom v Brne predložená žiadosť o rozhodnutie o predbežnej otázke. Súdny dvor uviedol, že čl. 3 ods.\n1 nariadenia č. 1/2003 a čl. 81 ES predstavujú hmotnoprávne normy únijného práva. Podľa Súdneho\ndvora ustanovenia článku 81 ES a čl. 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 sa majú vykladať v tom\nzmysle, že v rámci konania začatého po 1. máji 2004, nie sú uplatniteľné na kartel, ktorý vyvolal účinky\nna území členského štátu, ktorý pristúpil k Únii 1. mája 2004, v obdobiach pred týmto dátumom. Pokiaľ\nEurópska komisia začne konanie proti kartelu na základe kapitoly III nariadenia č. 1/2003, orgán pre\nhospodársku súťaž dotknutého členského štátu nestráca podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 v\nspojení s článkom 3 ods. 1 tohto nariadenia právomoc na základe vnútroštátneho práva hospodárskej\nsúťaže sankcionovať protisúťažné účinky spôsobené kartelom na území tohto členského štátu počas\nobdobia pred pristúpením tohto štátu k Únii. Zásada ne bis in idem nebráni tomu, aby vnútroštátny\norgán pre hospodársku súťaž dotknutého členského štátu uložil podnikom, ktoré sa zúčastnia na karteli,\npokuty s cieľom sankcionovať účinky spôsobené týmto kartelom na území tohto členského štátu pred\njeho pristúpením k Únii, pokiaľ pokuty uložené členom tohto kartelu rozhodnutím Komisie prijatým\npred vydaním rozhodnutia uvedeného vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž neboli určené na\nsankcionovanie tých istých účinkov.\nV podrobnostiach krajský súd odkázal na argumentáciu Súdneho dvora v uvedenej veci a uzavrel, že\nnámietky žalobcov v tejto časti nie sú dôvodné.\nKrajský súd sa ďalej zaoberal zákonnými náležitosťami napadnutého rozhodnutia žalovaného a\npoukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 ZOHS sa postupuje v konaní na Protimonopolnom\núrade Slovenskej republiky podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (správny poriadok),\nak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že na konanie o správnych deliktoch sa\nvzťahujú ustanovenia správneho poriadku a to od začatia konania, cez dokazovanie až po vydanie\nrozhodnutia. Z formálnej stránky musí rozhodnutie správneho orgánu obsahovať náležitosti zakotvené\nv ustanovení § 47 ods. 1 správneho poriadku, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Krajský\nsúd sa zaoberal výrokovou časťou rozhodnutia žalovaného, tak ako bola namietané v žalobách. Výrok\nrozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a\npovinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom,\nčo bolo predmetom správneho konania. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku z\nmateriálneho hľadiska výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,\npodľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa\nv rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;\nlehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Vymedzenie predmetu konania vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie\nnebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2\nsprávneho poriadku. V súvislosti so žalobnými námietkami sa krajský súd zaoberal výrokovou časťou\npreskúmavaného rozhodnutia a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci výroková časť napadnutého\nrozhodnutia spĺňa zákonné kritériá. Žalovaný vo výroku preskúmavaného rozhodnutia uviedol miesto\nspáchania správneho deliktu dostatočne určito, keď ho vymedzil územím Slovenskej republiky. Rovnako\naj čas spáchania bol vymedzený obdobím od 01. marca 1991 do 30. apríla 2004. Je nesporné, že vo\nvýrokovej časti je uvedený aj spôsob spáchania, keď žalovaný popísal skutok dostačujúcim spôsobom,\npričom žalovaný aj uviedol, ktorými spôsobmi žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty. Súd je toho\nnázoru, že výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito,\nspôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným.\nV súvislosti s námietkou, ktorá sa týkala nesprávneho vymedzenia relevantného trhu krajský súd\npoukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že relevantný trh bol vymedzený ako trh výroby\na predaja zapuzdrených plynom izolovaných spínacích zariadení (GIS) pre aplikácie 72 kV a vyššie.\n\nPriestorový relevantný trh bol vymedzený územím Slovenskej republiky. Žalovaný analýzou jednotlivých\nprojektov (13) popísaných v rozhodnutí preukázal, že kartel rokoval o predaji GIS a vzťahovalo sa to\naj na územie Slovenskej republiky, pričom vychádzal z písomných dohôd najmä GQ a GQE, Dohody o\nvšeobecných pravidlách pre GE, dôkazy od spoločnosti ABB a z výpovedí svedkov (napr. Elektrovod\nHolding, a. s Bratislava k projektu NPP Jaslovské Bohunice, či k projektom Ipeľ a Lamač a iné)\na zisťovaní, aké dopady na vymedzený trh dohody mali najmä pri posudzovaní ich zákazu podľa\ncitovaných ustanovení ZOHS. Pokiaľ malo konanie žalobcov dopad na trh, ako bol vymedzený, je\nlogické, že by mal dopad aj na jednotlivé podrobnejšie vymedzené trhy v rámci vymedzeného celku, na\nktorých účastníci kartelu pôsobili. Súd vychádzal z rozhodnutia „Mannesmannrohren-Werke\" (T-44/00,\nzo dňa 08.07.2007), z ktorého vyplýva, že precíznejšie vymedzenie relevantného trhu je potrebné tam,\nkde bez takéhoto precízneho vymedzenia trhu, nie je možné určiť, či je cieľ alebo výsledok dohody\nprotisúťažný, resp. či je v takom rozsahu, že môže byť ním dotknutý obchod medzi členskými štátmi.\nSúd pripomína, že zhodne, ako v tejto veci, bol po vecnej stránke vymedzený relevantný trh v konaní\no tom istom karteli pred Európskou komisiou, kde to nebolo spochybňované. V uvedených úvahách\nžalovaného krajský súd nezistil žiadne zjavné pochybenie pri vecnom vymedzení relevantného trhu,\npreto námietku týmto smerom považoval za nedôvodnú.\nPokiaľ išlo o námietku hmotnoprávnej hodnoty dôkazov zabezpečených žalovaným krajský súd\nvychádzal zo zistení z administratívneho spisu, ktorými bolo podľa jeho názoru preukázané, že\npodkladom rozhodnutia správnych orgánov pre preukázanie skutku bolo predovšetkým prehlásenie\nžiadateľa o Leniency a ním doložených podporných listinách. Z toho odvodzoval žalovaný koordináciu\nspočívajúcu v manipuláciách ponúk. Na toto nadväzoval zoznam ponúk dodávok GIS na území\nSlovenskej republiky. Z uvedeného je odvodený dopad konania na slovenskom území. V súhrne je\nnásledne z týchto skutočností odvoditeľné naplnenie zákazu kartelových dohôd s dopadom na slovenské\núzemie. Bolo potom podľa názoru krajského súdu zrejmé, že kľúčové skutkové zistenia žalovaného plynú\ns GQ - dohody, GQE - dohody, potvrdenia vyhlasovateľov projektov a informácií o fungovaní kartelu od\nžiadateľa o Leniency.\nŽalobcom spochybňovanú účasť na karteli v jednotlivých obdobiach kartelu, ako aj otázku totožnosti\nkartelu, ako jediného konania krajský súd nepovažoval za dôvodnú. V tejto súvislosti vychádzal z\nrozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 08.07.1999, C-49/92 PO, „Anic Partecipazioni\"),\npodľa ktorého ten súťažiteľ, ktorý sa zúčastnil protiprávneho konania, tvoreného komplexom úkonov\nniekoľkých súťažiteľov, tým, že k fungovaniu kartelu svojim konaním priebežne prispieval, principiálne\nnesie zodpovednosť behom celého obdobia svojej účasti na uvedenom protiprávnom konaní za\nsprávanie sa ostatných súťažiteľov v rámci totožného protiprávneho konania, ak je preukázané, že\ntento súťažiteľ vedel o protiprávnom konaní ostatných účastníkov, alebo ich mohol rozumne predvídať\na bol pripravený prijať z toho plynúce riziko. Krajský súd mal za to, že z napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je dostatočne preukázaná skutočnosť, že japonskí a európski výrobcovia GIS sa zúčastnili\njedného kartelu ako celku. Z toho plynie, že japonskí výrobcovia, ktorí sa kartelu zúčastnili na jeho\nzačiatku (01.03.1991), museli vedieť, že európske projekty sú vyhradené európskym výrobcom. Pokiaľ\nteda japonskí výrobcovia kedykoľvek počas obdobia, ktorého sa mal kartel týkať (za situácie, že sa\nod kartelu jednoznačne nedištancovali) nepodieľali na dodávkach na slovenské územie, zodpovedá to\npravidlám kartelu, pretože pokiaľ bolo slovenské územie súčasťou územia európskeho (a ak dopadla\nEGQ - dohoda na toto územie - uvádzané vyššie), potom práve taká bola myšlienka kartelu, t.j. rozdeliť\núzemie. Ak teda bol kartel realizovaný podľa pravidiel, nebola účasť japonských výrobcov na slovenskom\núzemí potrebná, naopak je možné z uvedeného logicky vyvodiť, že pravidlá kartelu rešpektovali a práve\ntouto pasívnou formou sa kartelu zúčastnili. V danom konaní žalobcovia nijako nepreukázali, že by kartel\nskutočne po nejakú dobu vôbec nefungoval, resp. že sa ku koncu roku 2000 rozpadol. I napriek tomu, že\nsa neskorších stretnutí zúčastnili len niektorí členovia, boli medzi nimi prítomní i niektorí predchádzajúci\neurópski a japonskí výrobcovia. Rokovania pred rokom 1999 i po roku 2002 boli vedené s rovnakým\nzámerom - manipulovať dodávky a tieto sa týkali totožného produktu. Napadnuté rozhodnutie konštatuje,\nže niektorí zo žalobcov svoju účasť na karteli v určitých obdobiach prerušili - tomu napokon zodpovedá\naj výrok napadnutého rozhodnutia. Preto nie je možné tu namietať, že by sa s touto otázkou žalovaný\ndostatočne pozorne nevysporiadal, pričom v tejto časti sa krajský súd s podrobnou argumentáciou\nžalovaného stotožnil a poukazuje na ňu.\nŽalobca 2/ bol 100 % dcérskou spoločnosťou žalobcu 1/. Ak sa dcérska spoločnosť dopustila\nprotisúťažného správania, nemohla sa zbaviť zodpovednosti len na základe toho, že konala výlučne\n\npodľa pokynov materskej spoločnosti. Súčasne musela potrestaná aj materská spoločnosť, ktorá\nvykonávala nad takouto dcérskou spoločnosťou rozhodujúci vplyv za to, že dcérsku spoločnosť\novplyvňovala, resp. vydávala jej pokyny vedúce k protisúťažnému správaniu. Dcérska spoločnosť je\nindividuálne zodpovedná za protisúťažné správanie, ktorého sa dopustila. Zodpovednosť je však aj\nna strane materskej spoločnosti. Je pravdou, že komunitárne právo inak vníma pojem podnikateľa a\nKomisia uplatňuje spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť spoločností patriacich do jednej ekonomickej\nskupiny. V podmienkach slovenského právneho poriadku takýto postup nie je možný. Žalovaný preto\nnetrestal materskú a dcérsku spoločnosť patriacu do jednej ekonomickej skupiny za tie isté prekrývajúce\nsa úkony zabezpečujúce realizáciu kartelu. Spoločnosti - materská a dcérska sa síce dopustili rovnakého\nsprávania v tom zmysle, že boli účastníkmi tej istej dohody obmedzujúcej súťaž, ktorú realizovali,\navšak spôsob, ktorým prispievali k jej napĺňaniu, zodpovedal ich postaveniu v ekonomickej skupine,\ndelegovaným právomociam a podobne. Nie je pritom možné a ani účelné presne špecifikovať, aký\nkonkrétny úkon v súvislosti s napríklad určitým projektom, ktorý bol predmetom rokovania kartelu, vykoná\nmaterská a aký dcérska spoločnosť. Krajský súd bol toho názoru, že kartel bol aj prostredníctvom\nžalobcu 2/ uvádzaný do praxe, a preto nebolo možné akceptovať, že sa ho vôbec nezúčastňoval.\nAko 100% dcérska spoločnosť žalobca 2/ ani nemohol konať v rozpore so základnou stratégiou\nžalobcu 1/, ktorý ho v danom čase v plnom rozsahu ekonomicky ovládal. Ako ekonomicky ovládaná\nspoločnosť žalobca 2/ akceptoval stratégiu materskej spoločnosti - žalobcu 1/, ktorej súčasťou bola\naj obchodná predajná stratégia. Ako aj uviedli žalobcovia, žalobca 2/ vykonával aj údržbu a servis\npredaných GIS zariadení. Krajský súd poukázal aj na to, že za účastníka konania bol žalobca 2/ určený\naj v obdobnom konaní pred Európskou komisiou (prípad COMP/F/38.899). Krajský súd sa stotožnil s\nnázorom žalovaného, že žalobca 1/ sa zúčastňoval dohody od 01.03.1991 do 30.09.2002 a žalobca\nrovnako od 01.03.1991 do 30.09.2002, preto žalovaný posudzoval protiprávnu účasť týchto spoločností\ndo 30.09.2002, keďže k tomuto dňu boli prevedené ich aktivity v oblasti GIS na spoločný podnik JAEPS.\nKrajský súd tiež uviedol, že v konaní bolo preukázané trvanie protisúťažnej dohody až do 11.05.2004.\nDomnienka, že k ukončeniu kartelu došlo v septembri 2000, mala vzniknúť na základe toho, že po\npredchádzajúcom súhlase ABB, ďalší členovia dohody ALSTOM, MITSUBISHI a TOSHIBA oznámili\nna stretnutí v septembri alebo októbri, že zamýšľajú zrušiť kartel. Následne došlo ešte k dvom, resp.\ntrom stretnutiam a uskutočnila sa rozlúčková oslava, na ktorej podľa vyjadrenia ABB zástupca žalobcov\nnebol prítomný. Cieľom takéhoto správania malo byť vylúčenie spoločnosti VATECH, aby kartel mohol\npokračovať bez jeho prítomnosti, čo však nevyplýva zo žiadneho dôkazu, že by svoju účasť na dohode\nmohli ukončiť aj žalobcovia. To, že dohoda existovala aj po roku 1999 (keď došlo k odchodu spoločnosti\nSIEMENS z kartelu) považoval krajský súd za nepochybné a preukázané viacerými dôkazmi nielen\npodaniami ABB. Svedčí o tom aj vyjadrenie účastníkov konania (HITACHI Ltd.; HITACHI EUROPE\nLIMITED a JAEPS) ohľadom posledného preukázaného stretnutia členov dohody dňa 11.05.2004 v\nAmsterdame. Po prevode podnikania v oblasti GIS na JAEPS spoločnosť JAEPS pokračovala v účasti\nna dohode. Ďalší účastníci konania HITACHI Ltd., HITACHI EUROPE LIMITED A JAEPS v priebehu\nkonania uviedli, že stretnutia sa zúčastnil W. a G., čo boli zamestnanci JAEPS. Z tvrdenia ABB vyplýva,\nže sa od roku 1988 až do roku 2002 (do prevedenia podnikania v oblasti GIS na JAEPS) každoročného\nvalného zhromaždenia kartelu zúčastňoval za žalobcov zástupca P.S.. Vystúpenie žalobcov z dohody\nv septembri 2000 nebolo nikým potvrdené, pričom ho možno považovať za nepravdepodobné aj z toho\ndôvodu, že v kartelovej dohode následne pokračoval od roku 2002 aj JAEPS, na ktorého žalobcovia\npreviedli svoje aktivity v oblasti GIS. V tejto súvislosti pritom nie je rozhodujúce, či žalobcovia mali, alebo\nnemali kontrolný podiel v JAEPS, keďže poukaz na uvedenú kontinuitu má slúžiť iba na podporu záveru\no tom, že žalobcovia neukončili svoju účasť v dohode už v roku 2000.\nKrajský súd v Bratislave tento okruh žalobných námietok z uvedených dôvodov nepovažoval za\ndôvodné. Za dôvodné však považoval žalobné argumenty súvisiace s určovaním pokút za protizákonnú\nčinnosť žalobcov.\nPoukázal na to, že od 01.05.2004, v dôsledku účinnosti Nariadenia 1/2003, je povinne použiteľným\nnové pravidlo jednotnej a decentralizovanej aplikácie súťažného práva všetkými súťažnými úradmi\nv celokomunitárnom priestore, ktoré sa v období pred 01.05.2004 neuplatňovalo. Nariadenie 1/2003\nje predpisom procesným. Bod 1. preambuly Nariadenia 1/2003, zdôvodňujúci význam jeho prijatia,\npoukazuje na to, že ide o nariadenie, ktoré „...zodpovedá výzvam jednotného trhu...\". Pokiaľ je teda\ntrh už jednotný a táto skutočnosť bola východiskom a dôvodom prijatia Nariadenia 1/2003, musí tejto\nskutočnosti zodpovedať aj jednotný postup pri jeho ochrane, čiže postup spoločný, decentralizovaný a\nvzájomne koordinovaný. Preto postup žalovaného týmto smerom krajský súd považoval za legitímny.\n\nPodľa uvedených princípov úrad pri posudzovaní trestnosti činu a pri ukladaní trestu v zásade prihliada\nna to, čo je pre páchateľa (súťažiteľa) priaznivejšie (§ 2 a nasl. Tr. zák.). V danom prípade však podľa\nnázoru krajského súdu úrad podľa uvedených pravidiel dôsledne nepostupoval. Jednak porušil pravidlo\n„zákazu zmeny k horšiemu\", keď zvýšil v napadnutom rozhodnutí pokutu (cca o 40%) členovi skupiny\nžalobcu 2/ (str. 166, bod 864). Taktiež nebolo krajskému súdu zrejmé, prečo žalovaný nezohľadnil\nargumentáciu účastníkov (najmä žalobcu 2/), ktorým namietali použitý Metodický pokyn o postupe pri\nurčovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž najmä\ns ohľadom na obrat (celkový obrat s daňou), z ktorého bola vypočítaná pokuta. V čase rozhodovania\nRady úradu bol už účinný aktuálny Metodický pokyn, podľa ktorého východiskom pri určovaní pokuty\nbol obrat (bez daní) dosiahnutý podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo\nobmedzenie súťaže priamo alebo nepriamo dotýka a to na vymedzenom priestorovom relevantnom\ntrhu. Neobstálo podľa názoru krajského súdu tvrdenie žalovaného, že aktuálny Metodický pokyn\nnebolo možné použiť, lebo mohol vychádzať len z Metodického pokynu účinného v čase vydaného\nprvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie Rady tvorí jeden celok s rozhodnutím úradu, a preto žalovaný\nmohol a bol povinný zohľadniť spôsob výpočtu, ktorý bol pre delikventov priaznivejší. Rovnako krajský\nsúd považoval za neprípustné, aby správny orgán pri vydávaní rozhodnutia použil argumentáciu (tabuľka\nč. 3 „Výpočet pokuty\"), ktorá nezodpovedala reálnemu stavu veci, lebo týmto spôsobom sa stala\nnepreskúmateľnou.\nPokiaľ išlo o namietanú deľbu zodpovednosti medzi členmi jednotlivých skupín (koncerny, materské\nspoločnosti a dcérske spoločnosti), krajský súd vychádzal zo zásady osobnej zodpovednosti každého z\ndelikventov za konanie, ktorým porušoval zákaz kartelových dohôd, avšak v rámci postihu za protiprávne\nkonanie bolo potrebné v prípadoch, ako bol aj tento, postupovať tak, aby nikto neutrpel ujmu v\ndôsledku toho, že je súčasťou skupiny (koncernu), ktorá bola tvorená viacerými subjektmi pôsobiacimi\nna trhu, ktorý bol zasiahnutý kartelom, ktorého tvorcami boli samotné skupiny (koncerny) - a teda\nvo výsledku, aby nedošlo ku kumulácii pokút, ktorá by diskriminačne zasahovala do majetkovej sféry\nskupiny (koncernu). Iný postup podľa názoru krajského súdu nemohol byť zákonnou aplikáciou pravidiel\nsprávneho trestania v prípade účasti na kartelových dohodách.\nKrajský súd z doloženého administratívneho spisu mal preukázané skôr hodnotenie dôkazov vo vzťahu\nk preukázaniu kartelu ako celku v oboch rozhodnutiach, kde sa v zásade nediferencovali dôkazy\nbezprostredne proti jednotlivým žalobcom, ale proti skupinám, ku ktorým títo žalobcovia patrili, konkrétny\nmechanizmus pre zdôvodnenie zodpovednosti konkrétnych subjektov v rámci jednotlivých skupín\n(koncernov) nevyplynul podľa názoru krajského súdu ani z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí ani z\nadministratívneho spisu. Napr. kódové označenia a súvisiace listiny, ako sú založené v administratívnom\nspise, sa týkali jednotlivých skupín (koncernov) a nie konkrétnych subjektov. I v prehľade jednotlivých\nschôdzí boli uvádzaní účastníci za jednotlivé skupiny (koncerny) a nie za jednotlivé subjekty v rámci\ntýchto skupín (koncernov); to sa týkalo aj zmieňovaných účastí vo výbore. Rovnako ani z elektronickej\nkorešpondencie nebolo podľa názoru krajského súdu možné spoľahlivo identifikovať konkrétny subjekt\nv rámci skupín. Aj žiadateľ o Leniency vo vzťahu ku skupine „Siemens\" zmieňoval len „spoločnosť\nSiemens\", ktorá podľa ďalších informácií v Slovenskej republike pôsobila prostredníctvom napr.\ndcérskych spoločností.\nZ napadnutého rozhodnutia nebol podľa názoru krajského súdu jasne zdôvodnený pomer\nzodpovednosti, čo v skutočnosti mohlo vyvolať pocit diskriminácie. Z napadnutého rozhodnutia vyplývalo\na žalovaný to vo svojom vyjadrení aj uviedol, že zobral na zodpovednosť a pokutoval každého, kto sa\ndaného protisúťažného konania zúčastnil. (nebolo potom podľa názoru krajského súdu jasné, prečo\nneboli pokutovaní aj tí, čo sa kartelu zúčastnili na Slovensku. napr. Siemens s.r.o.). Kľúčovým kritériom\npre úvahy o zákonnosti a primeranosti pokút je ich výška vo vzťahu k obratu. Malo byť však celkom jasné,\nči žalovaný bral za základ obraty jednotlivých subjektov alebo obraty skupín, ku ktorým subjekty patrili.\nV oboch prípadoch malo byť zrejmé, že pri ukladaní pokuty žiadnemu zosubjektov nebol jeden a ten istý\nobrat započítaný dvakrát a obrat v ktorom konkrétnom období považoval žalovaný za rozhodujúci. Toto\nz napadnutého rozhodnutia podľa názoru krajského súdu nevyplynulo.\nNa záver krajský súd zhrnul, že žaloby sú nedôvodné v tých častiach, kde je spochybňovaná existencia\nkartelu, účasť žalobcov (jednotlivých skupín - koncernov) na karteli, existencia kartelu ako jedného celku\na reálny dopad kartelu na slovenské územie. V týchto otázkach žalovaný aplikoval správne právne\n\nprepisy (ZOHS), v ich rámci správnu právnu normu, ktorú s ohľadom na zistený skutkový stav správne\nvyložil; krajský súd zhodnotil nosné dôvody, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a\nvecne správne; za preukázané mal, že sa skutok stal, že tento skutok nesie znaky deliktu - kartelovej\ndohody, že mal dopad na slovenské územie a že je na slovenskom území stíhateľný.\nNa druhej strane však krajský súd skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne\npreskúmateľné v časti odôvodnenia konkrétnej zodpovednosti žalobcov v súvislosti s ich trestaním a\nurčením výšky pokuty.\nZ uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. K zrušeniu prvostupňového rozhodnutia krajský súd nevzhliadol\ndôvody.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu súdneho poplatku vo výške 132,- € a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), ktoré\nuplatnil právny zástupca žalobcu.\nVčas podaným odvolaním sa žalovaný (ďalej aj „úrad\") domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského\nsúdu zmenil a žalobu zamietol, nakoľko podľa jeho názoru rozhodnutie krajského súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a súdne konanie má tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie. Uviedol, že rozsudok, proti ktorému podáva toto odvolanie je prakticky totožný\ns rozsudkami, ktoré už boli v obdobnej veci vydané rozsudkami Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3S/231/2009-528 zo dňa 14.05.2013, č. k. 3S/230/2009-287 zo dňa 14.05.2013, č. k. 3S/228/2009-408\nzo dňa 28.05.2013, č. k. 1S/182/2009-453 zo dňa 06.08.2014, č. k. 4S/213/2009-841 zo dňa 25.01.2013\na č. k. 3S/229/2009-303 zo dňa 14.05.2013.\nRozsudok krajského súdu je podľa názoru žalovaného nedostatočne individualizovaný vo vzťahu ku\nkonaniu úradu proti žalobcovi. Text rozsudku je bez ďalšieho prevzatý z iných rozsudkov. Krajský súd\nzrušil rozhodnutie úradu aj z dôvodov, ktoré sa žalobcu netýkali a ktoré v danej žalobe neboli namietané.\nKrajský súd podľa názoru žalovaného na jednej strane vyčítal úradu, že vykonal hodnotenie dôkazov\nk preukázaniu kartelu ako celku a nediferencoval dôkazy smerujúce proti jednotlivým žalobcom a na\ndruhej strane sám svoj rozsudok nijako vo vzťahu k žalobcovi neindividualizoval. Skutočnosť, že krajský\nsúd rozsudkom v inej veci rozhodnutie úradu vo vzťahu k niektorým žalobcom zrušil, nie je podľa\nnázoru žalovaného dôvodom na to, aby bez riadneho odôvodnenia zrušil rozhodnutie úradu vo vzťahu\nk žalobcovi s poukazom na skôr vydaný rozsudok.\nNaopak, rozhodnutie súdu by malo byť podľa názoru žalovaného riadne odôvodnené a riadne by sa\nmalo vyporiadať so všetkými argumentmi žalobcu a žalovaného a predovšetkým, vzhľadom na to,\nže rozhodnutie úradu bolo zrušené pre nedostatky pri ukladaní pokuty, by mal rozsudok krajského\nsúdu uviesť, v čom videl nedostatky v postupe úradu pri uložení pokuty konkrétne žalobcovi. Uvedené\nkrajský súd neurobil. Postup krajského súdu tak nebol v súlade s procesným právom na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalovaný pritom poukázal na judikatúru najvyššieho súdu, napr.\nuznesenie z 29.02.2012, sp. zn. 2Sžhpu/1/2011, ktorým najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu\npre nedostatočné odôvodnenie. Uviedol, že v prípade právoplatného vrátenia veci na nové konanie\nnemá žalovaný jasne daný právny názor, ako má vo veci žalobcu ďalej pokračovať, z ktorých dôvodov\nje rozsudok krajského súdu podľa názoru žalovaného nepreskúmateľný.\nPokiaľ ide o ďalšie dôvody, pre ktoré krajský súd zrušil rozhodnutie, žalovaný sa nestotožnil s tvrdením\nkrajského súdu, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za\ntrestné činy. Mal za to, že všeobecnú platnosť zákazu reformatio in peius bez výslovného ustanovenia\nzákona nemožno z pozitívneho práva dôvodiť. Zákaz takéhoto postupu nie je zakotvený ani v Správnom\nporiadku, ani v ZOHS, preto táto zásada v konaní pred úradom neplatí. Žalovaný v tejto súvislosti\npoukázal, napr. na Nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 880/08 z 28.01.2009, v ktorom sa\nokrem iného uvádza, že pre oblasť správneho trestania nie je možné z ústavnoprávnych predpisov\nodvodiť všeobecný zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech odvolateľa (zákaz reformatio in peius). Taký\nzákaz podľa Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR\") nemožno odvodiť ani z práva na\n\nspravodlivý proces, zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ani z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práva a\nslobôd, ani z čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 7 k Dohovoru. ÚS ČR v tejto súvislosti odkazuje aj\nna uznávané autority českej právnej vedy, ako aj na judikatúru ESĽP. ÚS ČR sa pritom v danom konaní\nzaoberal práve zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní aplikovaným v Českej republike v čase,\nkeď pravidlo reformatio in peius nebolo v ňom zakotvené, teda rovnakou právnou situáciou ako v čase\nvydania preskúmavaného rozhodnutia úradom.\nŽalovaný tiež poukázal na rozhodovaciu prax slovenských súdov v tejto súvislosti, a to napr. na\nUznesenie Najvyššieho súdu SR 5Sžo/14/2011 zo dňa 29.02.2012 a 7Sž/110/02, ktoré sú v súlade s\nvyššie uvedenými tvrdeniami a v oboch Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd\")\nkonštatuje, že odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa, pričom výslovne uvádza, že\nv správnom konaní zásada reformatio in peius neplatí.\nV súvislosti s aplikovaným Metodickým pokynom o ukladaní pokút žalovaný uviedol, že Rada úradu\npreskúmavala postup prvostupňového orgánu, ktorý aplikoval právnu úpravu platnú a účinnú v čase\njeho rozhodovania. V tejto súvislosti bolo potrebné vyriešiť otázku, či neskoršia právna úprava v oblasti\nukladania pokút, účinná v čase rozhodovania Rady úradu, bola pre účastníkov konania priaznivejšia,\na preto bola Rada úradu povinná na ňu prihliadať v tom smere, ako na to poukázal krajský súd. V\nprvom rade je podľa názoru žalovaného potrebné uviesť, že počas rozhodovania Rady úradu nedošlo\nk zmene zákonnej úpravy sankcií. Kritériá pre ukladanie sankcií, ktoré ustanovuje výlučne zákon, sa\nnijako nemenili. V roku 2008 bol prijatý nový metodický pokyn úradu upravujúci ukladanie pokút, ktorý\nje jeho interným predpisom. Interný predpis iba bližšie objasňuje ustanovenia zákona a nemôže ísť teda\nnad jeho rámec. V tejto súvislosti je potrebné podľa názoru žalovaného zdôrazniť, že metodický pokyn\núčinný v čase rozhodovania Rady úradu nepriniesol (a ani nemohol priniesť) priaznivejšiu úpravu pri\nukladaní sankcií.\nKeď krajský súd vytkol úradu, že použil argumentáciu, ktorá nezodpovedá reálnemu stavu, k tomuto\nžalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom popis faktorov nezodpovedá reálnemu stavu. V\nnapadnutom rozhodnutí je podľa názoru žalovaného presne uvedené, ako bola pokuta určovaná, t. j.\naká suma bola určená za závažnosť, dĺžku konania a poľahčujúce, či priťažujúce okolnosti. Spôsob\nvýpočtu pokuty bol detailne popísaný v rozhodnutí a vychádzal zo zisteného a preukázaného skutkového\nstavu. Z pohľadu žalovaného tabuľka č. 3 práve sprehľadnila to, čo bolo detailne popísané v odôvodnení\nrozhodnutia. Záver krajského súdu, že argumentácia nezodpovedá reálnemu stavu, nebol bližšie\nzdôvodnený a žalovaný preto túto časť rozsudku považuje za zmätočnú a nepreskúmateľnú.\nPokiaľ krajský súd uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nebol jasne zdôvodnený pomer zodpovednosti\njednotlivých účastníkov konania patriacich do jednej ekonomickej skupiny, čo v skutočnosti môže\nvyvolať pocit diskriminácie, k tomuto žalovaný uviedol, že krajský súd potvrdil skutkové zistenia úradu a\npovažoval za dostačujúce dôkazy, ktorými svoje závery úrad podporil, t. j. aj to, že niektoré dôkazy, tak\nako uvádza aj krajský súd, nebolo možné rozčleniť tak, aby bolo zrejmé, ktorej konkrétnej spoločnosti zo\nskupiny, napr. Siemens sa týkajú. Popis ako sa jednotlivé spoločnosti zúčastnili na dohode je súčasťou\nodôvodnenia rozhodnutí úradu, ktoré krajský súd potvrdil a preto podľa názoru žalovaného nedošlo k\nsituácii, že by účastníci nevedeli, v čom žalovaný vidí ich zodpovednosť, resp. za aké správanie bol\npostihnutí.\nPodľa názoru žalovaného jednoznačne preukázal účasť všetkých účastníkov konania na dohode\nobmedzujúcej súťaž čo krajský súd nespochybnil. Na druhej strane žiaden z účastníkov konania\nnepreukázal, že jeho účasť na zakázanej dohode bola iba pasívna, resp. obmedzená. Aj z judikatúry\neurópskych súdov vyplýva záver, že skutočnosť, že viacerí podnikatelia zohrávali rôzne úlohy v\ndosahovaní spoločného cieľa neznamená, že neexistoval jednotný protisúťažný cieľ a teda porušenie,\na to za predpokladu, že každý podnikateľ prispieval na jeho vlastnej úrovni k dosahovaniu daného\nspoločného cieľa. Napadnuté rozhodnutie dostatočne popísalo pomer zodpovednosti jednotlivých\núčastníkov konania vrátane tých, ktorí patria do jednej ekonomickej skupiny, a preto rozhodnutie\nani nevytvára priestor pre diskrimináciu. Zodpovednosť účastníkov konania za uzavretie a realizáciu\nprotisúťažnej dohody bola vyhodnotená ako rovnaká u všetkých členov kartelu s tým, že v jednotlivých\nprípadoch boli zohľadnené priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Krajský súd neuviedol, ako inak by mal\núrad vo veci postupovať.\n\nPokiaľ krajský súd ako ďalší zo zrušujúcich dôvodov v napadnutom uviedol ten, že nie je jasné, prečo\nneboli pokutovaní tí, čo sa kartelu zúčastnili na Slovensku, napr. Siemens s. r . o., k tomuto žalovaný\no. i. poznamenal, že nie je z odôvodnenia krajského súdu v tomto bode zrejmé, akým spôsobom sa\nzávery krajského súdu ohľadom toho, že účastníkom konania nie je spoločnosť Siemens s. r. o. mali\ndotýkať žalobcu.\nŽalovaný napokon poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí na viacerých miestach odôvodnenia\nuvádza, z akého obratu sa pri výpočte pokuty vychádzalo. V bode 819 rozhodnutia je uvedené:\n„následne Rada úradu účastníkov konania zoradila podľa ich ekonomickej sily, t. j. podľa dosiahnutých\ncelosvetových obratov za rok 2006, v prípade ekonomických skupín podľa celosvetových obratov ich\nčlenov - jednotlivých účastníkov konania\". V bode 822. sa uvádza, že: „Rada úradu síce na účely\nstanovenia základnej výšky pokuty za závažnosť prihliadala na ekonomickú silu ekonomickej skupiny,\nale výška pokuty bola stanovovaná pre každého člena skupiny - účastníka konania zvlášť vychádzajúc\nz jeho celosvetového obratu za rok 2006\". V bode 833. sa uvádza, že : „Rada úradu tiež zisťovala, či\nnedošlo zo strany úradu v prvostupňovom rozhodnutí k prekročeniu zákonom stanovenej hranice pre\nuloženie pokuty, a to 10 % z obratu každého jednotlivého účastníka konania\". V bode 844. sa uvádza, že :\n„Spoločnosť Siemens namieta, že nie je zrejmé z akého obratu úrad pri stanovovaní pokuty vychádzal,\nale pravdepodobne z konsolidovaného obratu skupiny VA TECH, čo bol nesprávny postup, keďže došlo k\ndvojitému trestaniu jednotlivých navrhovateľov, keďže konsolidovaný obrat skupiny VA TECH zohľadňuje\nobraty ďalších navrhovateľov. Rada úradu konštatuje, že prvostupňový orgán vychádzal z celosvetového\nobratu každého jednotlivého účastníka konania za rok 2006, čo bol v tomto prípade správny postup\".\nŽalovaný ukladal sankcie individuálnym subjektom a nie jednotlivým ekonomickým skupinám. Pri\nukladaní pokút postupoval v zmysle kritérií určených zákonom a uložil žalobcovi (predtým žalobcom)\npokutu za celé obdobie trvania protisúťažného správania sa. Slovenský právny poriadok neumožňuje\nuložiť viacerým podnikateľom pokutu, za, ktorú by boli zodpovední spoločne a nerozdielne, tak ako tento\npostup využíva Európska komisia. Individuálne uloženie sankcie každému podnikateľovi nespôsobilo\nkumuláciu uložených sankcií. Každému subjektu bola uložená osobitná pokuta, pričom úrad vychádzal\nz informácií o obrate, ktoré boli predložené žalobcami podľa § 10 ods. 3 zákona.\nPodľa názoru žalovaného je zrejmé, že pri výpočte pokuty prihliadal na to, že niektorí účastníci konania\nsú súčasťou ekonomických skupín, a to v záujme uložiť pokutu v súlade s princípom proporcionality a\nprimeranosti. Pri výpočte pokuty sa vychádzalo z celosvetového obratu každého účastníka konania a\nnedošlo k dvojitému započítaniu obratov.\nŽalovaný poukázal na to, že ani krajský súd neuviedol konkrétne výhrady pokiaľ ide o postup pri\nukladaní sankcií a z toho dôvodu je podľa jeho názoru napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Namietal aj rozhodnutie o trovách konania.\nŽalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním z 20.11.2014 v ktorom uviedol, že rozsudok krajského súdu\npovažuje za vecne správny a navrhol, aby ho najvyšší súd potvrdil.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP),\nktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b)\nkonanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). V súlade s\nuvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho\npredpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 250ja ods.2\na § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\n\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného č. 2009/KH/R/2/035 zo\n14.08.2009, ktorým žalovaný rozhodol, že na základe dohody pod názvom GQ - Agreement (GQ\n- Dohoda) zo dňa 15.04.1988, ktorá trvala do 11.05.2004 a na základe dohody pod názvom E Group Operation Agreement for Gq Agreement (EQ - Dohoda) zo dňa 15.04.1988, ktorá trvala do\n11.05.2004, určení podnikatelia, medzi inými aj žalobca (pôvodne v danej veci žalobcovia 1/ a 2/) v\nčase od 01.01.2000 do 13.12.2000 a od 01.04.2002.do 30.04.2004 koordinovali svoje správanie na\nrelevantnom trhu GIS na území Slovenskej republiky, a to určovaním cien, rozdelením trhu, udržiavaním\nstabilnej úrovne trhových podielov na základe vopred odsúhlasených kvót, vzájomným obmedzovaním\nsa pri uzatváraní licenčných zmlúv s tretími osobami a koluzívnym správaním v procese verejného\nobstarávania, čím podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a/, b/, c/ a f/ ZOHS uzavreli dohodu\nobmedzujúcu súťaž, ktorá je podľa § 4 ods. 1 zákona zakázaná.\nZa toto správanie znížil pokutu, pôvodne uloženú žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom vo výške\n10 000 000 SK, na 99 580 €.\nV odvolaní žalovaný predovšetkým namietal, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,\nže toto je na mnohých miestach zmätočné, mechanicky prevzaté z iného rozsudku (rozsudkov) krajského\nsúdu, ktoré sa síce týka napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale voči iným účastníkom kartelu a taktiež\npoukázal na to, že v prípade právoplatného vrátenia veci na nové konanie nemá žalovaný jasne daný\nprávny názor, ako má vo veci žalobcu ďalej pokračovať, teda že rozhodnutie krajského súdu nie je v\ntomto smere inštruktívne.\nV zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého\nrozsudku považoval najvyšší súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje\nrozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu\nbolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje\nrozhodnutie vzhľadom na zistený skutkový stav nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne\nneudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy.\nAko vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02), o\nsvojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam.\nSkutočnosť, že sa odvolateľ s názorom krajského súdu nestotožnil, nemohla sama osebe viesť k záveru\no porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ústava). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a najvyšší súd sa s tým v\nplnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie.\nV danej veci výklad príslušných ustanovení zákona (o ochrane hospodárskej súťaže) v kontexte\neurópskej legislatívy a judikatúry SD EÚ a SPI týkajúcej sa kartelových dohôd, najmä ukladania pokút\nza tieto dohody a spôsob, akým tieto krajský súd v predmetnej veci aplikoval si v skutočnosti protirečia.\nKrajský súd v podstatnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval zákonnosť postupu\na rozhodnutia žalovaného, avšak na záver uvádza ako dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného\nvo vzťahu k žalobcovi, pochybenie v postupe žalovaného voči žalobcovi v druhom rade - porušenie\npravidla „zákazu zmeny k horšiemu\", pritom žalobca v druhom rade nie je účastníkom tohto konania a\nv preskúmavanom rozhodnutí žalovaný pokutu uloženú žalobcovi naopak, podstatne znížil. Nie je preto\nnajvyššiemu súdu zrejmé, na základe akých skutočností krajský súd dospel k tomuto záveru.\nNavyše, krajský súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím, v časti proti žalobcovi, správny\norgán porušil zákon, a preto zo zrušujúceho rozsudku jednoznačne malo byť zrejmé, akým spôsobom k\nporušeniu došlo. Nepostačí len samotné a všeobecné konštatovanie, že rozhodnutie je nezrozumiteľné\n\npre nedostatok dôvodov; aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné rozhodnutie\nobsahujúce všetky atribúty náležitého odôvodnenia, aby sa v budúcej praxi podobných pochybení\nvyvaroval.\nV tejto súvislosti preto najvyšší súd skonštatoval, že napadnutý rozsudok krajského súdu nie je riadne\nodôvodnený. Úvahy krajského súdu nevychádzajú z konkrétnych faktov, na viacerých miestach im chýba\nvnútorná logika. Preto možno skonštatovať, že napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti.\nUž tieto zistené nedostatky by samy osebe mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského\nsúdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. Avšak, vzhľadom na dĺžku trvania\ncelého sporu, ako aj samotnú jeho podstatu, považoval najvyšší súd za potrebné zaoberať sa aj vecnou\nstránkou prípadu, a preto sa vyporiadal aj s ostatnými relevantnými námietkami žalovaného.\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k vzniku zakázanej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž,\nktorej sa zúčastnil aj žalobca, nakoľko tieto skutočnosti boli preukázané v niekoľkých konaniach pred\nEK ako aj v rozsudkoch Všeobecného súdu EÚ (pôvodne SPI) č. T-122/07 až T-124/07 z 03.03.2011\nvo veciach Siemens AG Osterreich, VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, Siemens\nTransmission & Distribution Ltd, Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Margini Galileo\nSpA proti Európskej komisii. Napokon samotný krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že\nskutok popísaný vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného sa stal a že tento skutok je kartelovou\ndohodou, ktorá má protisúťažné účinky aj na slovenskom území.\nSporným zostal postup žalovaného pri určovaní výšky pokuty, pri ukladaní ktorej podľa názoru krajského\nsúdu žalovaný porušil pravidlo zákazu zmeny k horšiemu, nezohľadnil námietky žalobcu voči použitiu\nMetodického pokynu o postupe pri určovaní pokuty, ktorý by bol pre žalobcu priaznivejší najmä s\nohľadom na obrat, použil argumentáciu (tabuľka č. 3 „Výpočet pokuty\"), ktorá nezodpovedá reálnemu\nstavu, nezdôvodnil jasne pomer zodpovednosti účastníkov konania patriacich do jednej ekonomickej\nskupiny, čo mohlo vyvolať pocit diskriminácie, neobjasnil, prečo nepokutoval aj iných podnikateľov, ktorí\nsa na Slovensku kartelu zúčastnili, napr. Siemens s. r. o. a napokon, že z rozhodnutia vôbec nebolo\nzrejmé, obrat v ktorom rozhodnom období žalovaný považoval u jednotlivých účastníkov za rozhodujúci\na či jeden a ten istý obrat nebol účastníkom započítaný dvakrát.\nPokiaľ žalovaný namietal, že žalobca 2/ nebol účastníkom tohto konania, a preto sa zvýšenie pokuty v\nodvolacom správnom konaní netýka tohto konania, najvyšší súd s touto námietkou súhlasí.\nJe zrejmé, že žalobcovi bola druhostupňovým rozhodnutím, v bode 867., pokuta podstatne znížená,\na preto sa najvyšší súd námietkami týkajúcimi sa porušenia princípu zákazu zmeny k horšiemu v\nodvolacom konaní nezaoberal.\nNa tomto mieste považuje za potrebné krajskému súdu pripomenúť, aby pri vyhotovovaní rozhodnutí\npostupoval pedantnejšie a neopisoval mechanicky odôvodnenia rozhodnutí, ktoré sa síce týkajú toho\nistého predmetu konania, avšak iných účastníkov. Pokiaľ nespojil veci týkajúce sa všetkých účastníkov\nkartelu na spoločné konanie, čo by bolo podľa názoru odvolacieho súdu vhodné nielen z dôvodu\nkomplexného posúdenia celého prípadu, ale aj z dôvodu hospodárnosti konania, tak ako sa uvádza v\n§ 112 ods. 1 OSP a o čo napokon žalobca vo svojej žalobe z 20.11.2009 priamo žiadal, potom bolo\njeho povinnosťou byť dôsledný pri vyhotovovaní každého parciálneho rozhodnutia a posúdiť konania\njednotlivých účastníkov osobitne.\nŽalovaný v odvolaní ďalej namietal záver krajského súdu o tom, že vo svojom rozhodnutí nezohľadnil\nnámietky žalobcu voči použitiu Metodického pokynu o postupe pri určovaní pokuty, ktorý by bol pre\nžalobcu priaznivejší najmä s ohľadom na obrat.\nAj na tomto mieste musel najvyšší súd súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že kritériá pre ukladanie\nsankcií, ktoré ustanovuje výlučne zákon, v tomto prípade zákon č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č.\n465/2002 Z. z. (ďalej len „ZOHS\") sa nijako nemenili.\nPodľa § 38 ods. 1 ZOHS Úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 5, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25\nods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce\n\nuzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol\nobrat do 10 000 Sk alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť,\npokutu do 10 000 000 Sk.\nPodľa § 10 ods. 3 ZOHS v znení účinnom do 30.09.2002, obrat na účely tohto zákona je súčet\ntržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá\npodnikateľovi.\nPodľa § 10 ods. 3 ZOHS v znení účinnom do 30.04.2004, obrat na účely tohto zákona je súčet\ntržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá\npodnikateľovi.\nPodľa § 10 ods. 3 ZOHS v znení účinnom do 31.05.2009, obrat na účely tohto zákona je súčet\ntržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá\npodnikateľovi.\nZ uvedeného je zrejmé, že ustanovenia ZOHS ohľadom výpočtu výšky sankcie sa v rozhodnom období\nroku 2008 nemenili, naopak, od prijatia ZOHS až do 30.06.2014 bola právna úprava § 10 ods. 3\nZOHS nezmenená. Aj podľa názoru najvyššieho súdu metodický pokyn účinný v čase rozhodovania\nžalovaného nepriniesol priaznivejšiu úpravu pre žalobcu pri ukladaní sankcií.\nNajvyšší súd poukazuje aj na neopodstatnenosť tvrdenia krajského súdu o nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z dôvodu neprípustnosti argumentácie, ktorá nezodpovedá reálnemu stavu veci. Výpočtu\npokuty sa žalovaný venuje na stranách 153 až 170 napadnutého rozhodnutia, celkom v 93 bodoch.\nNeušlo pozornosti najvyššieho súdu, že v tejto časti rozhodnutia sa žalovaný podrobne venuje popisu\nprotisúťažného konania a jeho následkov v súvislosti s uložením pokuty nielen vo vzťahu k jednotlivým\nekonomickým skupinám a v závislosti od ich celkovej ekonomickej sily, ale aj jednotlivým účastníkom\ntýchto skupín a ich celosvetovému obratu (najmä body 819., 822., 823., 827. a 829. rozhodnutia). Z\nrozhodnutia je nad všetky pochybnosti zrejmé, že obrat sa týkal roku 2006 a išlo o obrat celosvetový.\nTabuľka č. 3 je súčasťou tohto odôvodnenia výpočtu výšky pokuty, a preto z konštatovania krajského\nsúdu o tom, že táto nezodpovedá reálnemu stavu veci, nie je možné vyhodnotiť, čo tým vlastne krajský\nsúd mal na mysli. Krajským súdom konštatované chýbajúce zdôvodnenie, prečo žalovaný nepokutoval\naj iných podnikateľov, ktorí sa na Slovensku kartelu zúčastnili, napr. Siemens s. r. o., ktorému chýbajú\nlogické súvislosti, je vo vzťahu k žalobcovi irelevantné, nakoľko predmetom tohto konania je, z dôvodov\nuvedených vyššie, len skúmanie protisúťažného správania sa žalobcu. Preto aj námietku žalovaného k\ntejto časti rozsudku krajského súdu považoval najvyšší súd za dôvodnú.\nV kontexte uvedeného možno potom dospieť k záveru, že rozhodnutie žalovaného je rozsiahle a\npodrobné, žalovaný na 171 stranách vymenoval a vyhodnotil jednotlivé námietky uvedené v rozklade\nproti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, vznesené, okrem iných účastníkov, aj žalobcom\n(pôvodne žalobcami 1/ a 2/), posúdil ich opodstatnenosť s každou jednou sa vyporiadal, pričom podrobne\nvysvetlil svoje postupy aj pri ukladaní pokuty žalobcovi.\nNajvyšší súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je zrozumiteľné, riadne a dostatočne odôvodnené a v súlade s vnútroštátnym právnym\nporiadkom a relevantnou judikatúrou vnútroštátnych súdov, rovnako ako aj s európskou legislatívou a\njudikatúrou SD EÚ a Všeobecného súdu (predtým SPI).\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného vyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 220 v\nspojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie\n(§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, keďže\ndospel k záveru, že žalovaný rozhodnutím a postupom v danej veci neporušil zákon.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania najvyšší súd vychádzal z ustanovení § 246c ods. 1, prvá veta, §\n224 ods. 1 a § 250k OSP. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanému právo\nna náhradu trov konania zo zákona neprináleží.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/180/2009", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}], "citovane_v": []}